Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825011209
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3825011209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 21.

januára 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C. - D. E., F. G. XXX/X, toho času vo väzbe v H.
G. I. J. K. L. M. I. H. G. I. I. N.,.

je vinný, že

v presne nezistenom čase, približne dňa 20.5.2025 v Handlovej, na Ulici XX. XXXXXXX XX, v byte č. X,
po tom, ako sa mu maloletá B. K. sťažovala na problémy s otcom a požiadala ho o pomoc pri odchode
z domu, jej navrhol, že s ním môže odcestovať do O., do P., kde býva, s čím maloletá B. K. súhlasila,
dňa 24.5.2025 zabezpečil rezervovanie a kúpu pre seba a pre maloletú B. K. leteniek do O. v Spojenom
kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska s odletom dňa 28.05.2025 v čase o 13:00 hodine z B. A. Q.
P. I. R., pričom pri vytvorení rezervácie a kúpe leteniek boli použité údaje z jej cestovného pasu, ktorý

mu na tento účel poskytla, následne sa dohodli, že v deň odletu dňa 28.5.2025 odíde z domácnosti
svojho otca F. K., na S. A. XXX/X I. E., predstierajúc, že ide do školy, ďalej sa dohodli, že sa stretnú
pred bytovkou v E., G. S. XX. XXXXXXX XX, čo sa aj stalo a dňa 28.5.2025 sa stretli v Handlovej pred
bytovkou na Ulici XX. XXXXXXX XX, následne ich taxík dňa 28.5.2025 približne o 07:45 hodine odviezol
na vlakovú stanicu do Prievidze, odkiaľ odišli rýchlikom do Bratislavy a z B. A. Q. P. I. R. dňa 28.5.2025
o 13:00 hodine odleteli do O. lietadlom leteckej spoločnosti Ryanair, číslo letu FR 6643, následne sa
autobusom odviezli do miesta jeho bydliska na adrese XXX T. D., L. U. v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Severného Írska, a to všetko bez vedomia a súhlasu jej otca F. K., ktorému bola maloletá B.

K. rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/32/2024-58 zo dňa 13.6.2024, právoplatným dňa
13.6.2024, zverená do osobnej starostlivosti, teda odňal maloletú B. K. z opatrovania jej otca F. K., ktorý
mal povinnosť starať sa o ňu, a znemožnil mu proti jeho vôli výkon opatrovania dcéry maloletej B. K.,

teda

dieťa odňal z opatrovania toho, kto má podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa oň,

tým spáchal

zločin únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona,a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona k testu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

3T/37/2025

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
A.B.(ďalejlenobžalovaný)ouznanívinyzaskutokuvedenývobžalobeprokurátorač.2Pv257/25/3307,

doručenej súdu 30.12.2025, a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa
nevykoná a vykoná dokazovanie k výroku o treste a o ďalšom trvaní väzby.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti priznal, spáchanie skutku ľutuje. Uviedol, že uveril maloletej, že
ju otec doma bije, no pravdivosť týchto uvádzaných skutočností si nepreveroval na žiadnom relevantnom
orgáne, ani to nikomu neoznamoval, neriešil s políciou, prokurátorom. Podal aj návrh na zverenie dieťaťa
do jeho výchovy, tento návrh podal až po tom, čo bol vzatý do väzby, teda keď už aj prebiehalo trestné
stíhanie. Tento jeho návrh bol už aj súdom zamietnutý. On vzal maloletú do O., kde žil aj so svojimi

deťmi, aj i on tam chce naďalej žiť, žije tam aj jeho syn, ktorý má 16 rokov a potreboval by sa o neho
aj starať, ako i dcéra, ktorá je dospelá a aktuálne ona sa stará o tohto syna. Obžalovaný ďalej uviedol,
že uvedomil si nesprávnosť svojho konania.

S prihliadnutím na vyhlásenie o uznanie viny obžalovaného mal súd bez akýchkoľvek pochybností

preukázané,žeobžalovanýsadopustilkonania,ktorémukládlazavinuskutkovávetapodanejobžaloby,
teda že dieťa odňal z opatrovania toho, kto má podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o dieťa,
čím tak po stránke subjektívnej ako objektívnej vykazuje zákonné znaky zločinu únosu podľa § 209 ods.
1 Trestného zákona.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - správami k osobe obžalovaného č.l. 523, z ktorých vyplýva,
že obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Obžalovaný posledných 10 rokoch nebol
v Slovenskej republike súdne trestaný, bol súdne trestaný v Českej republike v roku 2016 - odpis registra
trestov č.l. 524-525, išlo o nedovolené prisvojenie a bol mu v tomto konaní uložený podmienečný trest
odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd potom zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest má zároveň

vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadnil
osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, teda fakt, že sa hľadí na jeho osobu, akoby
v posledných 10 rokoch nebol súdne trestaný a ani postihnutý za priestupok. Zohľadňoval a priznal
obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona – priznanie a oľutovanie,
neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu zohľadnil

aj skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní svojej viny (svoju vinu
uznával už v prípravnom konaní), potom súd resp. prokurátor nevykonával dokazovanie na hlavnom
pojednávaní, a, berúc do úvahy osobu obvineného, použil pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 39 ods. 5
Trestného zákona. Pri vyhodnocovaní motívu konania obžalovaného nemohol nevidieť z pohľadu súdu
ľahkovážny postoj obžalovaného k tomu, že okolnosti uvádzané maloletou nepreveril, práve naopak

je súd názoru, že bola to skôr snaha obžalovaného toto jeho konanie týmto spôsobom obhajovať,ospravedlňovať, ako i jeho následným konaním, kedy sa snažil dostať maloletú do svojej výchovy,
nepristúpil k takémuto konaniu skôr ale pod tlakom trestného stíhania. Iný motív konania obžalovaného
nebol súdu ani obžalobou prezentovaný. Súd musel pri výbere druhu trestu súčasne zohľadňovať

aj tú skutočnosť, že obžalovaný má naďalej záujem opustiť územie Slovenskej republiky a odísť do
Škótska, čo ako súčasť Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nie je štátom Európskej
únie, a potom súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe za použitia
§ 39 ods. 5 Trestného zákona, bez súčasného uloženia probačného dohľadu, teda len v trvaní 24
mesiacov, by neplnil účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie, a trest, aký vo

svojomzáverečnomnávrhunavrhovalaobhajoba,tedatrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladom
a zároveň uložiť nad správaním obžalovaného dohľad probačného a mediačného úradníka, je práve
pre záujem obžalovaného odísť, i keď do oprávneného miesta pobytu ale miesta mimo členského štátu
Európskej únie, kde by dohľad probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného bol
nerealizovateľný, zohľadniac však i následok, ktorým bola skutočnosť, že pri tom, ako bolo dieťa odňaté
z opatrovania jej otca, došlo tým, že ju odviedol do zahraničia, a potom dospel k záveru, že trest

odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého bude zaradený v zmysle § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestnej činnosti nebol v posledných 10 rokoch
vo výkone trestu odňatia slobody, bude dôvodný, primeraný a zákonný, v dostatočnej miere plniť účel
trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Na druhej strane nebol názoru, že je potrebné
pre splnenie účelu trestu na osobu obžalovaného pôsobiť trestom prísnejším, ako v záverečnom návrhu

navrhoval prokurátor, i keď len na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15(pätnásť)dníododňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.