Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/140/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200802
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200802.6

Uznesenie

SprávnysúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskom:Ľudovénámestie
15, 931 03 Bratislava (pôvodne: ROXY Invest, s.r.o., IČO: 35 683 449, so sídlom: Novinárska 510/3,
831 03 Bratislava), právne zastúpeného: Advokátska kancelária PROFICIO, s.r.o., IČO: 51 180 201,
so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Martina Šamudovská, advokátka
a konateľka, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devín, IČO: 00 603 422, so sídlom:

Kremeľská787/39,84110Bratislava,právnezastúpenému:JUDr.BranislavDrgoňa,advokát,sosídlom:
Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti osvedčenia žalovaného č. D – 1/257/2017/
PA zo dňa 26.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj
„krajský súd“) dňa 29.05.2020, sa pôvodný žalobca ROXY Invest, s.r.o. (ďalej len „pôvodný žalobca“)
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia osvedčenia č. D – 1/257/2017/PA zo dňa 26.01.2017
(ďalej aj „napadnuté osvedčenie“), ktorým žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne
komunikácie a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), § 2 písm. a)
zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na
vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov, § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), na podklade žiadosti
Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava o postup podľa § 104 ods. 1, ods. 2 stavebného

zákona, konštatoval, že bol preukázaný účel stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch registra „C“ parc.
č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX v katastrálnom území D.
(ďalej len „predmetná stavba“), a jej súčasného užívania, a to ako miestnej komunikácie s priľahlým
parkoviskom, pričom žalovaný konštatoval, že podľa jeho vedomostí je vlastníkom stavby Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „Hlavné mesto“), a napadnuté osvedčenie spolu
s predloženou zjednodušenou dokumentáciou (Zjednodušená dokumentácia skutočného realizovania

stavby, technický popis a pasport miestnej komunikácie – Muránska ulica) nahrádzajú doklady o stavbe,
ktoré sa nezachovali (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie). Žalobca svoju žalobnú legitimáciu
odvodzoval od vlastníctva pozemku reg. „C“ parc. č. XXX/XX v k. ú. D., na ktorom sa nachádza
predmetná stavba (ďalej len „dotknutý pozemok“).

2. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal Správny súd v Bratislave dňa
01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajskéhosúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo
„súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v

Bratislave pod sp. zn. 1S/140/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/140/2020.

3. V konaní pred správnym súdom došlo v danej veci k zmene účastníka konania na strane žalobcu, a to
uznesením správneho súdu č. k. BA-1S/140/2020-115 zo dňa 04.04.2024, právoplatným 18.04.2024,
ktorým súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu na zmenu účastníka konania tak, že na miesto
pôvodnéhožalobcuvstúpiljehoprávnynástupca,naktoréhobolokúpnouzmluvouprevedenévlastnícke
právo k dotknutému pozemku (A. B. C.).

4. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

7. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

10. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie

konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

11. Podľa § 104 ods. 1 stavebného zákona ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z
ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená
účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje

viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad.

12. Podľa § 104 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral
dokumentáciu skutočného realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala
sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného

realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby).

13. Podľa § 103 stavebného zákona vlastník stavby je povinný dokumentáciu skutočného realizovania
stavby uchovávať po celý čas jej užívania; pri zmene vlastníctva stavby ju odovzdá novému
nadobúdateľovi a pri odstránení stavby stavebnému úradu.

14. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie
predpokladov pre uskutočnenie prieskumu žalobcom napadnutého osvedčenia a dospel k záveru, že
tento správny akt nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.15. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe správnej
žaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou

enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia,
ktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo
povinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv.
negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom
preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie §

7 písm. e) SSP potom vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia a opatrenia orgánov
verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, a súčasne nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach prináležiacich účastníkovi
konania na základe objektívneho práva.

16. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého osvedčenia tak, ako bolo popísané

v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia, správny súd dospel k záveru, že nie je preskúmateľné
správnym súdom, nakoľko ide o správny akt s podkladovým charakterom, ktorý má len predbežnú,
resp. poriadkovú povahu, a je predpokladom ďalšieho postupu vo vzťahu k predmetnej stavbe. V danej
veci bolo napadnuté osvedčenie vydané žalovaným ako výsledok overenia existujúceho účelu stavby,
pre ktorý v zmysle zákona platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým

usporiadaním vybavená (§ 104 ods. 1 stavebného zákona). Ide o zákonom stanovenú, vyvrátiteľnú
domnienku, ktorá platí v prípade, že sa príslušné doklady, z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký
bola stavba povolená, nezachovali. Na tento účel sa potom predkladá tzv. pasport stavby (§ 104 ods. 2
stavebného zákona), ktorý predstavuje zjednodušenú stavebnú dokumentáciu, ako tomu bolo aj v danej
veci. Zmyslom vydania osvedčenia však nie je viesť nové konanie o umiestnenie, povolenie či dodatočnú

legalizáciu stavby, ale uviesť do súladu so zákonom stav absencie stavebnej dokumentácie (vrátane
údajov o účele stavby), ktorú je povinný vlastník stavby uchovávať po celý čas jej užívania (§ 103
stavebného zákona). Žalovaný teda napadnutým opatrením len osvedčil existujúci stav, t. j. predbežne
(pre poriadok) a pre ďalšie konanie (zaradenie predmetnej stavby do siete miestnych komunikácií)
deklaroval naplnenie zákonom stanovenej domnienky vo vzťahu k účelu predmetnej stavby.

17. Podľa názoru správneho súdu tento správny akt predbežného a poriadkového charakteru nemohol
mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ktorý ani nebol účastníkom konania, v ktorom
bolo napadnuté osvedčenie vydané (v tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že
uznesenie krajského súdu č. k. 6S/112/2019-91 zo dňa 13.02.2020, ktorým bola v konaní o žalobe

opomenutého účastníka žalovanému uložená povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté osvedčenie, bolo
zrušené uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/28/2020 zo dňa
27.10.2021). Správny súd podotýka, že ujma na subjektívnych právach musí mať vždy podobu
priameho zásahu do práv účastníka konania a musí sa prejaviť v určitej zmene jeho právneho
postavenia, čo však v danom prípade nenastalo. Napadnuté osvedčenie nie je správnym aktom, ktorý

by bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pretože sa ním nezakladajú, nemenia, nezrušujú
ani nedeklarujú jeho práva, právom chránené záujmy ani povinnosti, deklaruje sa len (zákonnou
domnienkou predpokladaný a osvedčený) účel predmetnej stavby, ktorej predpokladaným vlastníkom
je Hlavné mesto a ktorá sa nachádza (okrem iných aj) na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Napadnuté
osvedčenie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samo osebe nepredstavuje

zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, slúži len ako podklad pre ďalší postup v konaní
o zaradenie predmetnej stavby do siete miestnych komunikácií, ktoré bolo podľa obsahu súdneho a
administratívneho spisu v danej veci iniciované v zmysle § 4b cestného zákona v spojení s § 6 ods. 1,
ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon),
a ktorého účastníkmi boli aj vlastníci pozemkov, na ktorých sa predmetná stavba nachádza.

18. Sohľadomnauvedenésprávnysúdrezultuje,žežalobcomnapadnutéosvedčenieniejesamostatne
spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP, preto je žaloba
podaná v tomto konaní neprípustná a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

19. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je
treba uviesť, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len
výnimočne, čo však nie je tento prípad.20. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.