Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202389
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8818202389.33

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX, XXX XX D., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s.r.o., so sídlom Werferova
1/2582, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 721 981, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX, XXX XX F., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so
sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2018 domáha vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je okrem iného aj rozostavaný rodinný dom v G. a tiež pozemky, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXX kat. úz. G..

2. Dňa 22.1.2026 podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vynášania, ničenia a scudzovania vnútorného

a vonkajšieho vybavenia rodinného domu zapísanému na LV č. XXX, k. ú. G., ako rozostavaná
stavbu rodinného domu, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, stojaca na parcele č. XXX/X,
zaevidovaného a ohodnoteného znaleckým posudkom číslo 21/2024 zo dňa 15.10.2025 vypracovaným
znalkyňou H. I. G.; a to až do meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

3. Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa informácií žalobkyne v súčasnosti žalovaný podniká viaceré

kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty spoločného majetku, najmä rodinného domu v k. ú. G. a to
predovšetkým vynášaním vnútorného vybavenia domu, jeho sťahovaním a scudzovaním. Taktiež je
žalobkyni zo súdneho spisu zrejmé, že žalovaný si dobrovoľne a včas neplní svoje platobné povinnosti
vyplývajúce mu zo súdom uložených poriadkových pokút a súdom uloženej povinnosti zložiť preddavok
na znalecké dokazovanie. S ohľadom na doterajšie správanie žalovaného spočívajúce v zjavnom
pohŕdaní súdnou autoritou a zrejmej neochote pripustiť akékoľvek majetkové uspokojenie nárokov

žalobkyne je tu dôvodná obava z toho, že bez bezodkladného zásahu súdu a úpravy pomerov medzi
sporovými stranami môže nekontrolovaným likvidovaním spoločného majetku zo strany žalovaného
dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov žalobkyne. V konečnom dôsledku je dôvodné
sa tiež obávať, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného môže byť jeho účelovým zmenšovaním
ohrozená. Od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti je výlučným užívateľom predmetného
rodinného domu žalovaný, pričom v priebehu tohto času žalovaný vymenil zámky na vstupných dverách

do domu, čím žalobkyni znemožnil vstup do domu, ktorého je aj ona stále vlastníkom v podiele 1/1.
Pozemok rodinného domu žalovaný navyše necháva strážiť psom, z ktorého má žalobkyňa strach.Žalovaný vstup na spoločnú nehnuteľnosť žalobkyni znemožnil a odmieta ho umožniť, čo sa ukázalo
najmä pri udalostiach z 22.10.2024, ktoré žalobkyňa súdu oznámila listom z 24.10.2024, ako aj
následne pri zmarených pokusoch o vykonanie obhliadky domu súdom ustanoveným znalcom pre

účely vypracovania znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov žalobkyňa objektívne nie je schopná
zabezpečiť iné dôkazy na podporu svojich obáv. Na druhej strane, vydanie navrhovaného neodkladného
opatrenia žalovaného nijako neprimerane neobmedzí v užívaní nehnuteľnosti a len zabezpečí, aby v
spoločnom dome v G. zostali všetky položky majetku uvedené v znaleckom posudku č. 21/2024 zo
dňa 15.10.2025 vypracovaný znalkyňou H. I. G., teda aby si spoločný rodinný dom v G. udržal hodnotu

určenú znaleckým posudkom č. 21/2024 zo dňa 15.10.2025 vypracovaný znalkyňou H. I. G..
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabynenakladala

s určitými vecami alebo právami.

8. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

16. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesného
zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto

procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní
o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia
pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani
zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

17. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.18. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

19. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

20. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

21. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

22. V predmetnej veci, podľa názoru súdu, nie je možné žalobkyňou sledovaný účel dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), a to jednak vzhľadom na žiadaný petit neodkladného
opatrenia a tiež z dôvodu, že podstatou sporu je vyporiadanie bezpodielového vlastníctva medzi
stranami sporu ako bývalými manželmi, primárne nie zaplatenie peňažnej pohľadávky. Súd však

v danom prípade zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a aj v prípade
opačného vyhodnotenia princípu subsidiarity, by možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bola
iba ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu.

K osvedčeniu žalobkyňou tvrdených skutočností:

23. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je
dobre možné. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy však musia byť aspoň osvedčené, nemusia
byť dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma

povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá
strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
Dôkazné bremeno však zaťažuje samotného navrhovateľa, teda v danom prípade žalobkyňu.

24. Súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už v Náleze sp. zn. II.ÚS 866/2014-42 z 20. 08.
2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade
nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v
ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnomštádiu konania o veci samej. V náleze sp. zn. III.ÚS 175/2017 zo 04. 07. 2017 Ústavný súd SR
uviedol, že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného
práva došlo k zániku inštitútu predbežného opatrenia a CSP, účinný od 01. 07. 2016, zaviedol inštitút

neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tak
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
25. V prvom rade súd poukazuje na najzákladnejší predpodklad pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to aspoň osvedčenie relevantných skutočností, hoci len v minimálnom rozsahu potrebnom na

nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že podľa informácií žalobkyne v
súčasnosti žalovaný podniká viaceré kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty spoločného majetku, najmä
rodinného domu v k. ú. G., a to predovšetkým vynášaním vnútorného vybavenia domu, jeho sťahovaním
a scudzovaním. Tieto svoje tvrdenia však žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila. Pre potreby
nariadenia neodkladného opatrenia tvrdenie žalobkyne nie je zároveň osvedčením rozhodujúcich
skutočností. Osvedčenie znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len

najvýznamnejšie skutočnosti a nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Avšak ak žalobkyňa v súvislosti so
svojimi tvrdeniami nepredloží súdu žiadne dôkazné prostriedky, súd nemôže vychádzať iba z tvrdení
žalobkyne. Žalobkyňa dokonca ani neuviedla ani len to, odkiaľ má informácie (z akého zdroja), ktoré
by mali svedčiť v prospech jej návrhu. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade, že by žalovaný rovnako
tvrdil obdobné skutočnosti, že dochádza k scudzovaniu, ničeniu akéhokoľvek majetku, ktorý má byť

predmetom vyporiadania BSM, zo strany žalobkyne, súd by tiež bez ďalšieho nemohol pristúpiť
k uloženiu takéhoto zákazu žalobkyni.

26. Tvrdenia žalobkyne, že zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný si dobrovoľne a včas neplní
svoje platobné povinnosti vyplývajúce mu zo súdom uložených poriadkových pokút a povinnosti zložiť

preddavok na znalecké dokazovanie a správanie žalovaného spočívajúce v zjavnom pohŕdaní súdnou
autoritou, akokoľvek by súd toto konštatovanie vyhodnotil ako pravdivé či nepravdivé, tieto okolnosti
nemajú rozhodný vplyv na prípadné uloženie zákazu žalovanému v zmysle návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia. Už vyššie uvedené skutočnosti a dôvody musia nevyhnutne viesť
súd k záveru o nemožnosti vyhovieť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle

ňou navrhovaného petitu, preto súd tento návrh zamietol.

K neurčitosti petitu:

27.Žalobkyňasadomáhalauloženiapovinnostižalovanémuzdržaťsavynášania,ničeniaascudzovania

vnútorného a vonkajšieho vybavenia rodinného domu zapísanému na LV č. XXX, k. ú. G.. V tejto
časti je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň nevykonateľný. Vykonateľnosť je podľa
ustanovenia § 232 ods.1 Civilného sporového poriadku vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. Vynútiteľné môže byť rozhodnutie iba vtedy, ak je presne špecifikované, čo má účastník

konania na jeho základe vykonať. Z návrhu žalobkyne však nevyplýva, zákazu scudzovania, ničenia
a nakladania ktorých vecí sa žalobkyňa domáha, a to aspoň vymedzením ich okruhu, tiež vzhľadom na
vykonané znalecké dokazovanie. Vyhovenie návrhu v ňou uvedenom znení by teda nebolo vykonateľné,
pretože by z rozhodnutia nebolo zrejmé, s ktorými vecami žalovaný nemá nakladať resp. ich ničiť
a scudzovať. Uvedené však súvisí najmä s tou skutočnosťou, že nedošlo ani len k osvedčeniu zo

strany žalobkyne, že sa tak deje a že žalovaný vôbec nakladá opísaným spôsobom s nejakým
(akýmkoľvek) vybavením rodinného domu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade
nedodržania zákazu uložené nariadeným neodkladným opatrením, môže zo strany povinnej osoby
dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Uvedené

však zaväzuje súd, aby presne vymedzil svoj zákaz tak, aby bol vykonateľný, ale tiež aby bolo možné
preukázať, že určitá dispozícia s vecou, ktorá bola neodkladným opatrením zakázaná, naozaj nastala,
že sa jednalo o konkrétnu vec, na ktorú za zákaz vzťahuje. Znením navrhovaného petitu neodkladného
opatreniabybolomožnéibaťažkopreukázať,žesajednaloodispozíciusvecou,jejzničenie,vynesenie,
pokiaľ takúto vec nie je dosť dobré možné identifikovať už zo samotného súdom uloženého zákazu.

28.Podľa§325ods.2písm.c)ad)CSPneodkladnýmopatrenímmôžesúduložiťúčastníkovinajmä,aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnostidočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda
práva,oktorýchbuderozhodnutéažrozhodnutímvovecisamej;jevšaknevyhnutné,abyboliosvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a teda

potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i
to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí
reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobkyňou a žalovaným.

29. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,

predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie,
zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj
jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná
ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť
ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými
úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity.

30. V prejednávanej veci navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť jednak z
dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť a nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia,
nebezpečenstva jej bezprostredne hroziacej ujmy, žiadnym spôsobom neosvedčila, že žalovaný
nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by

zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobkyne (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom
žalovaného) a ani neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jej majetkové a materiálne
záujmy pri vyporiadaní BSM.

31. Z obsahu návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia tak nie sú podľa súdu

žiadnym spôsobom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné
nebezpečenstvo ujmy žalobkyne, t.j. nepreukázala dôvodnú obavu, že by bol výkon rozhodnutia pri
prípadnom vyporiadaní BSM ohrozený v jej neprospech.

32. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd uložil

žalovanému zdržať sa vynášania, ničenia a scudzovania vnútorného a vonkajšieho vybavenia
rodinného domu zapísanému, a to až do meritórneho rozhodnutia súdu o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania, súd uvádza, že neodkladným opatrením podľa ust. § 325 ods. 2
písm. c) CSP sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitým konkrétnym
veciam alebo právam.

33. Právo nakladať s predmetom vlastníctva je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka,
pričom jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov. Pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia je potrebné náležite konkretizovať navrhované povinnosti a
obmedzenia, nakoľko príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami môže

viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Veci, ktoré majú byť predmetom neodkladného
opatrenia musia byť nezameniteľným spôsobom identifikované. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný, t. j. výrok súdneho rozhodnutia, ktorým
sa ukladá nejaká povinnosť, by mal byť formulovaný tak, aby ho bolo možné riadne vykonať, t.
j. vykonať ho bez prípadných nejasností ohľadne toho, aká konkrétna povinnosť sa má vykonať.

Žalobkyňou navrhovaná formulácia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by podľa názoru súdu
pri výkone tohto rozhodnutia nejasnosti spôsobila, nakoľko súdu nie je zrejmé, s akými konkrétnymi
hnuteľnými vecami má súd žalovanému zakázať nakladanie, nakoľko tieto neboli v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nijakým relevantným spôsobom špecifikované a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli priložené žiadne listiny osvedčujúce nárok žalobkyne, ktorého sa

domáha.

34. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s princípom
proporcionality okrem ochrany oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia
žiada, zároveň prihliadať aj na ochranu toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať. Za

daného skutkového stavu súd dospel k záveru, že uložením povinnosti ak by vyhovel návrhu žalobkyne
a zakázal by žalovanému nakladať s hnuteľnými vecami, v rozsahu ako to navrhovala žalobkyňa,
mohol by takto všeobecne formulovaný zákaz nakladať s hnuteľnými vecami viesť k neprimeranémuobmedzeniu žalovaného. Aj z toho dôvodu bolo potrebné podľa názoru súdu návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

35. V súlade so všetkým vyššie uvedeným, nakoľko žalobkyňa dostatočne neosvedčila okolnosti
odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a nakoľko ňou navrhovaný petit neodkladného
opatrenia súd vyhodnotil zároveň ako nevykonateľný, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia. Súd zdôrazňuje, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobkyne prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie súdu netvorí prekážku

rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať opätovne.

36. Súd uzatvára, že so zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie
je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobkyne, je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno

dôvodnenadobudnúťpresvedčenieoichpravdivostiahodnovernosti,keďprinariaďovaníneodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pri
nariadení neodkladného opatrenia súd poskytuje strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje
ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. V
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností,
ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá,
aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre

osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, avšak aj dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho
pomeru medzi stranami sporu, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod
pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci,
neodkladné opatrenie nariadiť.

37. Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné ako návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť.

38. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia

o konaní, ak nie je ustanovené inak.

39. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s 354
CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

41. Vzhľadom na vyššie cit. ustanovenie, v tomto momente ani žiadne ďalšie trovy protistrane v súvislosti
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli, nakoľko uznesenie o zamietnutí návrhu
žalobkyne sa nedoručuje žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.