Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/152/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724010575
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7724010575.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Martina Baločka, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára
2026, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.10.2025, sp. zn.
3T/109/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 30.3.2024 v čase o 14.20 hod. na príjazdovej ceste medzi rodinnými domami č. XXX C. XXX D.
B. E., B. F., fyzicky napadol poškodeného F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXX, B. F.,
prechodne bytom E. J. XXX, B. F., takým spôsobom, že ho udieral päsťami do oblasti hlavy, následkom
čoho poškodený spadol na zem, kde do neho kopal, potom si na neho sadol a pokračoval v úderoch
do hlavy. Týmto konaním boli poškodenému spôsobené zranenia a to prasknutie VIII. a IX. rebra vľavo,
pohmoždenie hlavy a hrudnej chrbtice s dobou liečenia a obmedzenia na obvyklom spôsobe života v

trvaní troch týždňov, počas ktorých musel obmedziť športovú, zvýšenú pohybovú a ťažkú fyzickú aktivitu,
čiže činnosti pri vykonávaní ktorých sú kladené zvýšené nároky na dýchacie pohyby hrudnej steny a
pri vykonávaní ktorých by mohlo dôjsť k opätovnej akcelerácii lokálnej bolesti hlavy, krčnej chrbtice a
ľavej hrudnej steny.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným:

- F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXX, prechodne bytom E. J. XXX, vo výške 1876,- €,
- Sociálnej poisťovni, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava vo výške 571,30 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie
obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že jeho vina v zmysle podanej obžaloby

nebola preukázaná dostatočne na to, aby mohol byť za žalovaný skutok uznaný vinným nad akúkoľvek
pochybnosť. Hodnotenie jednotlivých dôkazov vykonaných súdom považuje za tendenčné a účelové vsnahe za každú cenu uznať ho vinným zo žalovaného skutku. V rozhodnutí súdu o jeho vine sú však
podľa jeho názoru prítomné vážne pochybnosti, či už o presnom mieste činu, spôsobe spáchania skutku,
resp. o mechanizme a čase vzniku zranení (najmä zlomeniny rebra poškodeného) v kritickom čase a

na mieste činu a za súčasných pochybností o správnosti záverov odborného vyjadrenia znalca a tiež
výpovede tohto znalca, F. K. na hlavnom pojednávaní.

K jednotlivým argumentom súdu popísaným v časti odvolania vyššie na svoju obhajobu uviedol, že
to, že má byť usvedčovaný najmä výpoveďou samotného poškodeného F. G. H., tak k tomu uviedol,

že ide iba o jeden jediný kvázi priamy dôkaz, na ktorom najmä má byť založené jeho odsúdenie. Vo
výpovedi tohto svedka sú však viaceré nejasností a pochybností o priebehu skutku, presnom mieste
činu a najmä o momente vzniku zranenia (zlomeniny rebra) poškodeného. Je toho názoru, že na
uznanie viny v trestnom konaní nemôže postačovať iba jediný priamy dôkaz, a aj to iba rozporná a
pochybná výpoveď poškodeného, ktorý má k nemu kvôli zlým susedským vzťahom negatívny vzťah a
aj takto, týmto obvinením za údajné fyzické napadnutie mu chce škodiť. Ďalej uviedol, že výpoveď tohto

poškodeného o jeho údajnom konaní - fyzickom napadnutí, nie je podporená žiadnou inou svedeckou
výpoveďou. Práve naopak, všetci ostatní svedkovia popreli, žeby iniciatívne napadol poškodeného. On
sa iba bránil jeho útoku, resp. sa pred neho postavil iba z toho dôvodu, aby neodišiel pred príchodom
hliadky PZ, keďže túto volal kvôli páleniu plastov poškodeným v kritickom čase. Súd však podľa neho
účelovo ignoruje výpovede svedkov, ktoré sú v jeho prospech. To, že ide o jeho rodinných príslušníkov

nemá právny význam, v zmysle, že ako súd konštatuje, sa mu snažia napomôcť. Títo svedkovia boli
predsa všetci viackrát v trestnom konaní poučení o zodpovednosti za krivé obvinenie a krivú výpoveď.
Ich výpovede majú teda minimálne takú istú procesnú a výpovednú hodnotu ako výpoveď poškodeného.
Nesúhlasí s tým, aby súd bagatelizoval hodnotu výpovedi svedkov iba preto, že sú jeho rodinnými
príslušníkmi.

K písomnému odbornému vyjadreniu znalca, F. K., resp. aj k jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že ani jeho písomným vyjadrením vypracovaným v prípravnom konaní, a ani jeho výpoveďou
pred súdom sa nepodarilo odstrániť jeho pochybnosti o tom, či zranenie poškodeného nemohlo vzniknúť
po skutku a inak ako jeho zavinením. Práve naopak znalec konštatoval v jeho prospech, že môže

potvrdiť, že až dňa 8.4. bola u poškodeného definitívne diagnostikovaná zlomenina dvoch rebier, a
zároveň znalec vypovedal, že z medicínskeho hľadiska presný čas vzniku týchto zlomenín určiť nie je
možné. Z čoho vôbec nevyplýva jednoznačný záver súdu, že pri skutku, t. j. dňa 30.03.2024 v čase o
14.20 hod. spôsobil poškodenému zranenie — zlomeniny, resp. praskliny rebier. Toto zranenie mohlo
vzniknúť kedykoľvek v čase medzi 30.03.2024 (po skutku) až 08.04.2024 (kedy boli praskliny, resp.

zlomeniny diagnostikované), čo de facto pripustil znalec vo svojej výpovedi. Má teda za to, že keďže
nemožno jednoznačne určiť, či zlomeniny vznikli pri jeho fyzickom kontakte s poškodeným alebo aj
v priebehu ďalších 9-tich dní potom, tak mu toto zranenie poškodeného nemožno pričítať, pretože
ani nie je ničím, žiadnym dôkazom preukázané, že zlomeniny rebier boli poškodenému spôsobené
práve počas skutku. Túto vážnu pochybnosť podporuje aj skutočnosť, že poškodený po incidente

dňa 30.03.2024 z miesta činu úplne sám a v poriadku odišiel na svojom vozidle, ktoré šoféroval.
V ďalšom poukázal na skutočnosť, že na RTG snímke poškodeného nie sú viditeľné žiadne zlomeniny
rebier. Tieto nie sú viditeľné ani na RTG snímke, ktorá sa nachádza v odbornom vyjadrení znalca,
F. K.. Navyše na tejto snímke, kde sa majú nachádzať zlomeniny poškodeného nie je ani uvedený
dátum snímky kedy bola vyhotovená, čo považuje za vážne nedostatky znaleckého skúmania. V tomto

smere, čo sa týka existencie vzniku zlomenín ku dňu skutku, nie je skutkový stav vôbec dostatočne
zistený. Znalec nedokázal zodpovedať otázku, kedy vznikli zlomeniny rebier poškodeného. K tomu
navrhol doplniť znalecké skúmanie iným znalcom, pretože je toho názoru, že závery znalca o vzniku
a existencii zlomením rebier poškodeného k tomu ktorému dňu sú nejasné, nepreskúmateľné, a preto
by bolo potrebné, aby iný znalec v tejto trestnej veci vypracoval objektívny znalecký posudok pre

posúdenie týchto skutočností. Tento návrh však súd zamietol, čo považuje za nesúladné s jeho právom
na spravodlivý proces a dostatočné zistenie skutkového stavu. Záverom k tejto polemike dodal, že
keďže mu nemožno žiadnym dôkazom vyprodukovaným v tomto trestnom konaní pričítať spôsobenie
zlomeniny rebier poškodenému dňa 30.03.2024 v čase o 14.20 hod., tak za trestný čin ublíženia na
zdraví proti poškodenému ho ani nemožno uznať vinným.

Čo sa týka konštatovania súdu, že je okrem iného usvedčovaný aj výpoveďami zasahujúcich policajtov
L. a M., tak tieto vôbec nepovažuje za dôkazy, ktoré by preukazovali spáchanie skutku popísaného
v rozsudku, keďže títo policajti sa na miesto činu dostavili až po fyzickej konfrontácii, a túto samotnúkonfrontáciu nevideli, čo aj sami vypovedali. Zároveň je nelogické, aby po tom, čo mal fyzicky napadnúť
poškodeného, a tomu údajne zlomiť rebrá, ešte v podstate sám na seba privolal policajnú hliadku.
Hliadku volal s vedomím, že nemá čo skrývať, pretože nič nezákonné nespáchal, práve naopak, zákon

porušil poškodený tým, že pálil plasty a fyzicky ho napadol.

Zdôraznil, že jeho obhajca na pojednávaní navrhol vykonanie rekonštrukcie činu, prípadne previerok
výpovedi svedkov na mieste samom, nakoľko je zrejmé, že výpovede svedkov v tejto trestnej veci sú
dosť rozporuplné ohľadne miesta, kde ku skutku došlo, kde sa svedkovia nachádzali, čo mohli robiť,

pričom za ďalší vážny nedostatok zistenia skutkového stavu považuje to, že v spise chýba náčrtok z
miesta činu, ohliadka miesta činu, alebo akákoľvek dokumentácia, aby bolo možné vizualizovať miesto
činu. Súd a ani strany konania, ktoré na mieste činu neboli, si tak v priebehu trestného konania nemohli
vizualizovať a ani predstaviť miesto činu a dianie na ňom.

Vo vzťahu k uznaniu viny za prečin výtržníctva uviedol, že aj keď došlo na mieste verejnosti prístupnom

ku fyzickej konfrontácii s poškodeným, tak toho nenapadol. Práve naopak poškodený voči nemu
použil násilie na verejnosti ako prvý, a preto by mal byť za toto taktiež riešený, minimálne v rovine
zodpovednosti za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

To, že výrok rozsudku o povinnosti nahradiť škodu poškodeným súd ani nijako neodôvodnil, považuje

za vážny nedostatok rozsudku. Súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že poškodení si v trestnom
konaní škodu riadne uplatnili a vyčíslili. Najmä ale vzhľadom na jeho námietky o pochybnostiach pri
vzniku zlomením rebier poškodeného popísaných vyššie má za to, že výrok o náhrade škody trpí
nedostatočným odôvodnením, čím v tejto časti rozhodnutie nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia a
zrozumiteľnosti súdneho rozhodnutia, ktorým by malo byť zachované jeho právo na spravodlivý proces.

Vzhľadom na všetko uvedené v tomto odvolaní navrhol tomuto odvolaniu vyhovieť a rozsudok
Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.10.2025 pod sp. zn. 3T/109/2024 zrušiť a spod obžaloby
prokurátorky ho oslobodiť, alternatívne navrhol odvolaním napádaný rozsudok zrušiť a vec súdu prvého
stupňa vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie v intenciách jeho odvolania.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa vyjadril poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca
tak, že s tvrdeniami obžalovaného nesúhlasí a zdôrazňuje, že v jeho výpovedi ako poškodeného sa
nenachádzajú žiadne nejasnosti alebo pochybnosti, nakoľko od prípravného konania o skutku vypovedal
rovnako, svoju výpoveď žiadnym spôsobom nemenil, zároveň podrobne opísal spáchanie skutku a

vyjadril sa aj k mechanizmu vzniku zranení. Dodal, že jeho výpoveď, resp. vyjadrenie korešponduje s
odborným vyjadrením č. 61/2024 znalca F. I. K. zo dňa 02.05.2024.

Považuje za nevyhnutné taktiež poukázať na výpoveď svedka N. O., nakoľko aj uvedený svedok v rámci
svojej výpovede potvrdil fyzický incident medzi ním a obžalovaným. Popiera tvrdenie obžalovaného, že

by chcel obžalovanému akýmkoľvek spôsobom zámerne škodiť. Navyše aj súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, že „súd zároveň zo získaných dôkazov nezistil žiaden motív ani pohnútku poškodeného krivo
obviniť obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.“

Naopak súd pri posudzovaní motívu obžalovaného prihliadol aj na výpis z evidencie priestupkov, z

ktorého je zrejmé, že obžalovaný ho už v minulosti dňa 22.01.2022 slovne a fyzicky napadol, za čo mu
bola uložená poriadková pokuta, a teda je zrejmé, že takéto konanie obžalovaného voči nemu sa nestalo
prvýkrát, keďže obžalovaný už v minulosti riešil vzájomné problémy fyzickým útokom voči nemu, pričom
s uvedeným tvrdením súdu sa v celom rozsahu stotožňuje.

Ďalej nesúhlasí s tvrdením obžalovaného, ktorý v odvolaní uvádza, že súd podľa názoru obžalovaného
účelovo ignoruje výpovede svedkov, ktoré sú v prospech obžalovaného. K výpovediam svedkov G. O. a
F. B. uvádza, že v ich výpovediach je množstvo rozporov, pričom tieto svedkyne svoje výpovede menili,
dostávali sa do vzájomného rozporu a tieto rozpory následne nevedeli vysvetliť, z čoho vyplýva, že
uvedené výpovede svedkýň nie je možné považovať za hodnoverné.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súhlasí s tvrdením súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku uviedol, že
„vo vzťahu k výpovediam svedkýň F. B. a G. O. súd považuje za potrebné uviesť, že tieto vníma ako
tendenčné v snahe napomôcť obžalovanému, kde tieto nie sú úplným odrazom skutočnosti tak, ako sareálne odohrala. Uvedené konštatovanie súd opiera o snahu svedkýň napomôcť obžalovanému, ktorý je
v priamom príbuzenskom vzťahu k týmto svedkyniam, kde F. B. je jeho matka a G. O. sestra, pričom aj v
rámci ich samotných výpovedí sú logické nesprávnosti a rovnako niektoré v nich uvádzané skutočnosti

sú vyvrátené inými vykonanými dôkazmi.“

Dodal, že súd následne v odôvodnení rozsudku náležite odôvodnil v čom mali rozpory a logické
nesprávnosti vo výpovediach uvedených svedkýň spočívať a zároveň súd poukázal aj na jednotlivé
dôkazy, ktorými boli tieto rozpory a logické nesprávnosti vyvrátené.

Zdôraznil,žeznalecvrámcisvojhovýsluchutaktiežvysvetlilpochybnostiovznikuzlomenínvzhľadomna
rôzne lekárske správy zo dňa 30.03.2024 a zo dňa 08.04.2024 a uviedol, že „rebrá majú oblúkovitý tvar
sledujúci kružnicu a sú formované v 3 rovinách, preto pri určitom smere röntgenových lúčov, hlavne ak
nie je veľký posun úlomkov, tak môže prísť k prekrytiu kostných fragmentov a tým na röntgenovej snímke
nemusia byť zlomeniny rebier dostatočne viditeľné a hneď aj diagnostikované. Tieto prípady sú práve

pri zlomeninách rebier v odbornej posudkovej literatúre veľmi často zdokumentované. Práve preto je
štandardom, že pri negatívnom röntgenovom náleze ak poškodená osoba neudáva zlepšenie stavu, sa
doporučí vždy vykonať kontrolné zobrazovacie vyšetrenie, pretože predpokladáme, že už bude iný smer
röntgenových lúčov a po druhé, preto že každá zlomenina sa v časovom slede pomaličky odvápňuje,
čím sa na röntgenovej snímke lepšie zobrazí. Tak to bolo aj v tomto prípade. Röntgenová snímka tak,

ako bola spravená nezobrazila jednoznačnú zlomeninu alebo prasklinu, čiže zlomeninu bez posunu
úlomkov, ale kontrolné röntgenové vyšetrenie vykonané s časovým odstupom myslím že 8-9 dní, túto
prasklinu alebo zlomeninu odhalili. Práve preto, keďže mal tieto dva rôzne nálezy, tak aby odstránil pre
súdne konanie alebo pre seba samého nejaké rozpory alebo pochybnosti, si radšej poškodeného dňa
29.4 osobne predvolal, vyšetril, pozrel si obe röntgenové snímky a potvrdil, že na röntgenovej snímke

z 8.4. sú dve zlomeniny rebier.“

Zároveň znalec v rámci výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že pri danom type zranenia, ak
nedôjde k dychovej nedostatočnosti, čo v jeho prípade nedošlo, tak nie je obmedzená normálna
pohybová aktivita a vedenie motorového vozidla.

Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že znalec potvrdil jeho tvrdenia o mechanizme vzniku
jeho zranenia, vysvetlil pochybnosti o vzniku zlomenín, a zároveň vysvetlil aj pochybnosti o tom, či by
po vzniku uvedeného zranenia mohol šoférovať osobné motorové vozidlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nesúhlasí s tvrdením obžalovaného, že žiadnym dôkazom v
tomto konaní nemožno obžalovanému pričítať spôsobenie zlomeniny rebier a dodal, že má za to, že
existencia vzniku zlomenín bola znalcom F. I. K. náležité zistená a následne v Odbornom vyjadrení a
prostredníctvom výsluchu znalca na súdnom pojednávaní dňa 16.10.2025 aj dostatočným spôsobom
objasnená.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní uvádza, že obhajca obžalovaného navrhol doplniť znalecké skúmanie
iným znalcom, nakoľko podľa názoru obžalovaného sú závery znalca o vzniku a existencii zlomením
rebier poškodeného nejasné a nepreskúmateľné, čo však súd zamietol, pričom uvedenú skutočnosť
obžalovaný považuje za nesúladnú s jeho právom na spravodlivý proces a dostatočné zistenie

skutkovéhostavu,takktomuuvádza,žesuvedenýmitvrdeniamiobžalovanéhonesúhlasíazdôraznil,že
súd postupoval správne, nakoľko uvedené skutočnosti boli preukázané v tomto konaní iným dôkazom,
a to Odborným vyjadrením znalca F. I. K..
Rovnako policajti I. L. a F. M. potvrdili jeho tvrdenia a navyše vo svojich výpovediach ďalej potvrdili aj
prítomnosť jeho maloletej dcéry v aute, ako aj jej stav, kedy plakala hoci svedkyne F. B. a G. O. túto

skutočnosť popreli.

Obžalovaný v odvolaní taktiež uvádza, že obhajca na hlavnom pojednávaní navrhol vykonanie
rekonštrukcie činu, prípadne previerok výpovedi svedkov na mieste samom, nakoľko je podľa názoru
obžalovaného zrejmé, že výpovede svedkov sú dosť rozporuplné ohľadne miesta, kde ku skutku

došlo, kde sa svedkovia nachádzali, čo mohli robiť a zároveň uvádza že za ďalší nedostatok zistenia
skutkového stavu považuje to, že v spise chýba náčrtok z miesta činu, ohliadka miesta činu alebo
akákoľvek dokumentácia, aby si bolo možné vizualizovať miesto činu, k čomu uvádza, že uvedené
skutočnosti nepredstavujú nedostatok zistenia skutkového stavu. Svoje tvrdenie odôvodňuje tým, žesúd na hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.10.2025 odmietol vykonať uvedený návrh
obhajoby, nakoľko uvedené skutočnosti boli preukázané v tomto konaní inými dôkazmi, ktoré boli súdom
oboznámené, a to výpoveďami svedkov, kde z ich výpovedí nie je spor o tom, že ku skutku došlo na

verejne prístupnom mieste bez narušenia domovej slobody, a preto vykonanie rekonštrukcie sa javí v
danom prípade ako nadbytočné, s čím sa v celom rozsahu stotožňuje.

V ďalšom poprel tvrdenie obžalovaného týkajúce sa uznania viny za prečin výtržníctva o tom, že
ako prvý mal použiť násilie na verejnosti voči obžalovanému. Zdôraznil, že obžalovaného žiadnym

spôsobomnenapadol,právenaopakobžalovanýnapadoljeho,čoajvyplývazvykonanéhodokazovania.
Pokiaľ obžalovaný v odvolaní k výroku o náhrade škody uvádza, že uvedený výrok trpí nedostatočným
odôvodnením, tak ani s uvedeným tvrdením obžalovaného nesúhlasí a uvádza, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že nárok na náhradu škody a jeho výška bola riadne vyčíslená a preukázaná, a
navyše súd v odôvodnení rozsudku výšku náhrady škody náležite odôvodnil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania
súd správne dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., nakoľko sa fyzicky na mieste prístupnom dopustil hrubej neslušnosti tým, že ho napadol
a takýmto konaním mu úmyselne ublížil na zdraví. Odvolanie obžalovaného je nedôvodné, nakoľko tu

vzhľadom na závery vykonaného dokazovania neexistujú žiadne pochybnosti o vine obžalovaného a z
uvedeného dôvodu považuje rozsudok za správny a spravodlivý.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd po
vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamieta.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods. 1 Tr. por. a v rozsudku stručne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Naobžalovanéhobolanaprvostupňovýsúdpodanáobžalobapreskutokprávnekvalifikovanýakoprečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom smere,
aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Súd prvého stupňa podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, vyhodnotil jednotlivé dôkazy aj vo
vzájomných súvislostiach a rozviedol úvahy, ktorými sa riadil pri ustálení skutku. V danom prípade
bolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Poukázal predovšetkým na
výpoveď samotného poškodeného F. G. H., ktorá obžalovaného usvedčuje zo spáchania trestného
činu, pričom detailne opísal spôsob, akým došlo k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe. Taktiež

poukázal na výpoveď znalca F. I. K. a ním podané odborné vyjadrenie. Nepriamo ho usvedčujú aj
svedkovia - príslušníci polície zasahujúci na mieste, a to I. L. a F. M.. Zároveň aj svedok N. O. opísal,
ako obžalovaný bránil poškodenému v odchode z jeho rodinného domu a blokoval mu cestu, pričom
pri vystúpení z vozidla sa s poškodeným začali naťahovať a vzájomne sa biť. Obžalovaného ďalej
usvedčujú aj listinné dôkazy, najmä lekárske správy o ošetrení poškodeného. Súd poukázal aj na výpis

z evidencie priestupkov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný už v minulosti slovne a fyzicky napadol
poškodeného, z čoho vyplýva že obžalovaný už v minulosti riešil vzájomné problémy fyzickým útokom
voči poškodenému. Prvostupňový súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, nakoľko tieto boli vyvrátené
vykonanými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov, a jeho obranu vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúťsa trestnoprávnej zodpovednosti. Výpovede svedkýň F. B. a G. O. boli vyhodnotené ako tendenčné
v snahe napomôcť obžalovanému, keďže svedkyne sú v priamom príbuzenskom vzťahu s obžalovaným.
Navyše niektoré skutočnosti uvádzané týmito svedkyňami boli vyvrátené inými vykonanými dôkazmi.

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené v
obžalobnom návrhu.

Ustálený skutkový stav prvostupňový súd následne správne právne posúdil ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže

obžalovaný sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného
a takýmto konaním inému úmyselne ublížil na zdraví.

Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok a s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu sa krajský súd plne stotožnil, nie je potrebné tieto
dôvody znovu opakovať ale krajský súd len na nich odkazuje.

Prvostupňový súd odôvodnil uloženie trestu obžalovanému, tým že takto uložený výchovný
podmienečný trest považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý, pričom je spôsobilý zabezpečiť
nápravu a prevýchovu obžalovaného. Zároveň má dostatočný preventívny účinok, aby si obžalovaný
uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa vyvaroval obdobnej trestnej činnosti. Uloženie

trestuspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobusúdpovažujezapostačujúcenato,abyobžalovaný
počas tejto doby preukázal riadnym spôsobom života, že išlo len o ojedinelé vybočenie zo zákonných
noriem, ktoré sa nebude opakovať. V prípade, že by sa počas skúšobnej doby dopustil ďalšej trestnej
činnosti alebo priestupku, súd môže rozhodnúť o nariadení výkonu podmienečne odloženého trestu.

Krajský súd sa stotožnil so zdôvodnením prvostupňového súdu pri uložení podmienečného trestu
obžalovanému a spravoval sa aj týmito zásadami:

Ukladanie sankcií je náročná činnosť súdu, zameraná na zistenie všetkých okolností, za ktorých došlo
ku spáchaniu trestného činu, objektívnych i subjektívnych príčin, predpokladov prevýchovy páchateľa

a najmä ochranu spoločnosti prostriedkami trestného práva. Zárukou správneho ukladania trestov je
dodržiavanie dvoch základných zásad zásady zákonnosti trestania a zásady individualizácie trestu.
Zásada individualizácie trestu má dve roviny - zákonnú a súdnu. Zákonu individualizáciu trestu
predstavuje trestná sadzba určená jednotlivo pre každý trestný čin v osobitnej časti Trestného zákona.
Súd musí pri ukladaní trestu vychádzať aj zo súdnej individualizácie trestu a v zmysle tohto pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery má prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Nie je totiž nevyhnutné, aby bol páchateľovi trestného činu v každom prípade uložený
trest odňatia slobody. Trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený prvostupňovým súdom
zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku

hodnotená v plnom rozsahu v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom prvostupňový
súd pri výmere trestu správne prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a dospel k záveru, že u A. B. sú splnené
zákonné podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Úhrnný trest odňatia slobody
uložený obžalovanému vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu v trvaní 12 mesiacov aj podľa názoru odvolacieho súdu splní u obžalovaného účel trestu sledovaný
individuálnou, ako aj generálnou prevenciou.
Zo správy o povesti obžalovaného z obce E., B. F., vyplýva, že je hodnotený len všeobecne, bez bližších
údajov k jeho osobe. Doposiaľ nebol súdom trestaný.
Za rozhodnutie v súlade so zákonom je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

súd uložil obžalovanému v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodeným
F. G. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1876,- Eur a Sociálnej poisťovni, a.s., vo výške 571,30,- Eur.
Trest, ktorý bol obžalovanému uložený, nie je mierny, ale predstavuje vážny postih a varovanie pre
obžalovaného, pričom v prípade akéhokoľvek rozporu so zákonom by musel vykonať úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne.

To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní obžalovaného krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.