Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125243039
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125243039.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01
Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XX, XXX XX

B. C., o zaplatenie 18 524,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 9Csp/23/2025 – 99 zo dňa 15. októbra 2025 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 18 524,35
eur titulom nezaplateného spotrebiteľského úveru, spolu s príslušenstvom – úrokom vo výške 1 063,43

eur a úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 18 376,15 eur od 16.01.2025 do zaplatenia.

2. Žalovaná mala v konaní za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje údaj o výške
RPMN a správny údaj o celkových nákladoch spojených s úverom. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanej nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok).

4. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil
nasledovné:

5. Dňa 20.06.2023 uzavrel žalobca so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva

o úvere“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 20 000,- eur.
Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 96 mesačných splátkach po 362,69 eur. Žalovaná
úver riadne a včas nesplácala. Žalobca ju preto listom zo dňa 21.11.2024 vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy 1 378,20 eur, z čoho dlžné splátky činili 1 318,20 eur. Následne listom zo dňa 31.12.2024 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok. Obe listiny boli žalovanej
doručené.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9 a §
565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej aj „OZ v znení
účinnom do 31.10.2024“) a § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských

úveroch“) dospel súd prvej inštancie k nasledovným záverom:7. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 z
13.02.2025, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 34/2025, ktorého
prvá časť právnej vety znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné

spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny
úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka).“, považoval súd prvej inštancie za neplatný právny úkon zosplatnenia
úveru, nakoľko ani z výzvy zo dňa 21.11.2024 podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024, ani

z listu zo dňa 31.12.2024 nie je zrejmé, s ktorou splátkou je žalovaná ako dlžník v omeškaní. Preto súd
prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby nepovažoval
za potrebné zaoberať sa námietkami žalovanej.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) vzhľadom na plný úspech žalovanej

v konaní. Nakoľko jej však v konaní pred súdom prvej inštancie preukázateľne žiadne trovy nevznikli,
súd prvej inštancie jej s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 náhradu trov konania
nepriznal.

9. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca.

Rozhodnutie označil za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nemal na vec aplikovať znenie § 53 ods. 9 v spojení s §
565 OZ v znení účinnom do 31.10.2024, ale znenie § 53 ods. 9 a 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonníkvzneníúčinnomod01.11.2024(ďalejaj„OZvzneníúčinnomod01.11.2024“),nakoľkožalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok úveru výzvou zo dňa 21.11.2024. Poukázal na prechodné
ust.§879yods.2OZvzneníúčinnomod01.11.2024,podľaktoréhoustanoveniaspotrebiteľskýchzmlúv,
ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých
nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od

1. novembra 2024 nepoužijú. Z uvedeného zákonného ustanovenia žalobca vyvodil, že právne účinky
právnych úkonov – výzvy na úhradu dlžných splátok a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vykonaného
po 01.11.2024 sa spravujú právnou úpravou účinnou v čase jeho vykonania.

11. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024 ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej

zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo
čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je
najmenej vo výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,

b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako

desať rokov.

12. Podľa § 53 ods. 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024, ak sú splnené podmienky podľa odseku
9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť
spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak

spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom,
jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije.
Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť
spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v
omeškaní.

13. Vzhľadom na citované znenie ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024 bol žalobca
názoru, že záver vyplývajúci zo súdom prvej inštancie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
o povinnosti veriteľa vo výzve pred zosplatnením, resp. v samotnom vyhlásení mimoriadnej splatnostikonkretizovať splátku, pre omeškanie s ktorou dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nie je
možné vztiahnuť na toto oprávnenie veriteľa v prípadoch, ktoré podliehajú právnej úprave účinnej od
01.11.2024. Toto oprávnenie totiž § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024 veriteľovi priznáva

v prípade, ak je spotrebiteľ v omeškaní aspoň s tromi splátkami, nie len s jednou splátkou po dobu aspoň
troch mesiacov. Preto nie je možné konkretizovať vo výzve pred zosplatnením jedinú splátku, pre ktorú
veriteľ využil právo na zosplatnenie úveru.

14. Žalobca poukázal na to, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.11.2024 spĺňa náležitosti

a požiadavky stanovené ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024. Je v nej totiž
výslovne uvedené: „...Suma splátok, s ktorými ste aktuálne v omeškaní je vo výške 1 318,20 € a
celková dlžná suma je aktuálne 1 378,20 €...V prípade, že neuhradíte splátky, s ktorými ste v omeškaní
do 15 dní od doručenia tejto výzvy, uplynutím tejto lehoty sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy
stáva splatným. Budeme od Vás požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru...“ Výzva teda
obsahuje jednoznačne identifikovanú výšku omeškaných splátok, výzvu na ich úhradu v dodatočnej

lehote 15 dní a upozornenie na právny následok v prípade ich nezaplatenia. Zákon v tomto znení už
neukladá povinnosť konkretizovať jednotlivé splátky, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, a preto takáto
požiadavka súdu nemá oporu v platnej právnej úprave. Keďže žalobca poskytol žalovanej sumu úveru
vo výške 20 000,- eur, doba trvania spotrebiteľskej zmluvy bola dohodnutá na viac ako tri roky a menej
ako desať rokov a žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok vo výške 1 199,64 eur (žalobca

mal zrejme na mysli sumu 1 318,20 eur – poznámka odvolacieho súdu), bola podľa žalobcu splnená aj
požiadavka ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024, podľa ktorej suma splátok, s ktorými
je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného
plnenia (5% z 20 000,- eur činí 1 000,- eur).

15. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel,
alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods.
1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich
podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel
k názoru, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je potrebné podľa § 389 ods. 1

písm. c) CSP zrušiť a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

18. Odvolací súd je zhodne so žalobcom názoru, že vzhľadom na prechodné ustanovenie § 879y OZ
v znení účinnom od 01.11.2024 sa právne vzťahy založené spotrebiteľskou zmluvou o úvere spravujú

ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024, ak veriteľ vyzval dlžníka na vrátenie dlžných
splátok úveru a upozornil ho na zosplatnenie úveru v prípade ich nezaplatenia v dodatočnej stanovenej
lehote po 31.10.2024. Podľa § 879y ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.11.2024 síce v zásade platí, že
ustanoveniami OZ v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31.
októbra2024aajvzniktýchtoprávnychvzťahovavzniknárokovztýchtoprávnychvzťahovsaposudzujú

podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024. Výnimku však stanovuje § 879y OZ v znení účinnom
od 01.11.2024 v odseku 2, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s
ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu
práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024
nepoužijú. Inak povedané zmluvné dojednania, ktoré v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy o úvere

zodpovedali zneniu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 stratia právnu
záväznosť, ak veriteľ neuplatní právo podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ v znení účinnom do
31.10.2024 do 31.10.2024, nakoľko ak nebudú (dohodou zmluvných strán) dané do súladu s ust. § 53
ods. 9 a 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024, teda budú s nimi v rozpore, už sa nepoužijú.

19. Prvá časť právnej vety judikátu R 34/2025, na ktorú v napadnutom rozsudku poukázal súd prvej
inštancie sa týka právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ v znení
účinnom do 31.10.2024, keď sa v nej výslovne hovorí: „„Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva (podľa § 565 OZ – poznámkaodvolacieho súdu) došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).“ Preto možno súhlasiť
so žalobcom aj v tom, že tento judikát sa netýka právnej úpravy upravujúcej podmienky zosplatnenia

spotrebiteľského úveru obsiahnutej v OZ v znení účinnom od 01.11.2024, naopak evokuje, že NS SR
si bol vedomý časového obmedzenia použiteľnosti tohto judikátu, keďže uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 bolo vydané dňa 13. februára 2025, t.j. po nadobudnutí
účinnosti príslušnej novely OZ účinnej od 01.11.2024 - zákona č. 254/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a bolo v jeho právnej vete

výslovne vyjadrené, že sa týka ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024.

20. Nakoľko súd prvej inštancie neaplikoval na vec správne ustanovenia právneho predpisu – ust.
§ 53 ods. 9 a 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024, vec nesprávne právne posúdil. V dôsledku
tohto nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy v smere zistenia z nich
rozhodujúcich skutočností potrebných pre správne právne posúdenie veci. Doplnenie dokazovania

odvolacím súdom vzhľadom na jeho rozsah nie je účelné, nakoľko súd prvej inštancie musí nanovo
posúdiť nielen podmienky zosplatnenia úveru stanovené ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ v znení účinnom
od 01.11.2024, ale v prípade ich splnenia sa zaoberať aj splnením ďalších podmienok stanovených
osobitným právnym predpisom – zákonom č. 129/2010 Z.z. vyžadovaných na platné zosplatnenie
úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. zaoberať sa aj obranou žalovanej, či úver je bezúročný

a bez poplatkov, čo by mohlo mať vplyv na omeškanie žalovanej so splátkami, kedy by sa úhrady
žalovanejzapočítavalilennaistinuúveru.Napokonrelevantnýmjeajsplneniepovinnostiveriteľaskúmať
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 zákona č.
129/2010 Z.z., nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 2 daného zákona v prípade porušenia tejto povinnosti
nemôže dôjsť k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia tejto

povinnosti sa úver taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ust. § 11 ods. 2 veta prvá zákona č.
129/2010 Z.z. aj po 01.11.2024 totiž stanovuje, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Veriteľ teda nemôže právne účinným spôsobom požadovať vrátenie celého plnenia v zmysle § 53 ods.
9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024, ak pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver nekonal s odbornou starostlivosťou, nemôže teda platne započať proces zosplatnenia úveru podľa
ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024, hoci by splnil všetky podmienky vyžadované
ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ a teda k zosplatneniu spotrebiteľského úveru zo zákona márnym uplynutím
dodatočnej lehoty stanovenej veriteľom na zaplatenie omeškaných splátok úveru (nie kratšej ako 15
dní od doručenia výzvy) by aj tak nedošlo. Po márnom uplynutí tejto lehoty si totiž veriteľ už osobitne

neuplatňuje právo na zosplatnenie úveru, nakoľko v ust. § 53 ods. 10 je výslovne uvedené, že ust. §
565 OZ upravujúce právo veriteľa na zosplatnenie úveru (vo všeobecnosti) sa nepoužije. K zosplatneniu
spotrebiteľského úveru (zo zákona) teda napriek splneniu podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a 10 OZ
v znení účinnom od 01.11.2024 nedôjde, ak zároveň dôjde k naplneniu hypotézy právnej normy - ust. §
11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v splátkach. Veriteľ si teda musí byť vedomý, že ak zanedbal
povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., proces zosplatnenia úveru započatý výzvou podľa § 53
ods. 9 OZ nepovedie k platnému zosplatneniu úveru zo zákona podľa OZ.

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude teda posúdiť, či bol úver

zosplatnený v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a vo veci znovu rozhodnúť.

22. Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na náhradu trov
konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 CSP v spojení s § 379 písm. a) CSP zrušil aj druhý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania pred súdom prvej

inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).