Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120325182
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6120325182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.IvanyJahnovejačlenieksenátu

JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: M.. M. S., so sídlom Z.
hrdinov XXX, Z., IČO: 42 032 288, proti žalovanej: O. zastúpená: JUDr. Daniel Sadák, advokát, so sídlom
Židovská 5, Bratislava, IČO: 30 796 695, o zaplatenie 5.136,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B3-12C/6/2021-162 zo dňa 03.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B3-12C/6/2021-162 zo dňa 03.10.2024
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č. k. B3-12C/6/2021-162 zo dňa 03.10.2024, prvým výrokom
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Druhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou dňa 21.01.2021 Okresnému súdu

Bratislava III domáhal, vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť
žalobcovi sumu 5.136,90 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom nároku na
zaplatenie odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb.

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uplatňovaný nárok pozostáva z trov právnej služby v
súdnom spore vedenom na Okresnom súde Svidník sp. zn. 8C/320/1999 o neplatnosť darovacej zmluvy,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola stanovená znaleckým posudkom súdneho

znalca, L.. I. A. č. 24/2003 zo dňa 08.05.2003, a to na sumu 8.125.848 Sk (čo je 269.728,73 eur). Žalobca
uviedol, že vyúčtovanie trov právnej služby zaslal žalovanej dňa 13.05.2018, pričom za deň doručenia
považuje 18. deň uloženia na pošte. Vzhľadom k tomu, že vyzval žalovanú na plnenie do troch dní od
doručenia vyúčtovania, mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 04.06.2018 a týmto dňom
bola jeho pohľadávka splatná.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 13Up/1238/2020 zo dňa

14.07.2020, voči ktorému podala žalovaná včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že namietala procesnú
vadu návrhu spočívajúcu v tom, že na strane žalovaných mal byť v zmysle §
77 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, (ďalej aj CSP), uvedený aj manžel
žalovanej, L.. M. G., z titulu nerozlučného spoločenstva. Uviedla, že nespochybňuje nárok žalobcu naodmenu za poskytnuté právne služby v rozsahu desať úkonov, avšak namieta spôsob určenia tarifnej
hodnoty, ktorá je podkladom pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.
Ďalej uviedla, že žalobca začal poskytovať žalovanej právne služby v roku 2010 na základe plnej moci

zo dňa 13.04.2010, teda o sedem rokov neskôr, ako bol vypracovaný znalecký posudok pre stanovenie
všeobecnej hodnoty lesných nehnuteľností. Preto namietala nesprávne stanovenie tarifnej hodnoty vo
výške269.728,73euranáslednestanoveniehodnotyjednéhoúkonuprávnejslužbyvovýške964,73eur,
nakoľko žalobca vychádzal z neaktuálnej hodnoty lesných nehnuteľností v čase prevzatia zastupovania
a mal si zabezpečiť aktuálne ocenenie nehnuteľností. Rovnako namietala určenie tarifnej odmeny v

plnej výške, hoci pri ostatných úkonoch žalobca počítal so znížením o 50 %. Ďalej argumentovala, že
žalobca mal pri stanovení hodnoty právneho úkonu postupovať podľa § 11 ods. 3 písm. a) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj vyhláška č. 655/2004 Z. z.), podľa ktorého je základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu.

5. Žalobca vo svojej replike skutočnosti uvedené žalovanou v odpore označil za právne irelevantné,
s výnimkou námietky procesnej vady návrhu, že mal žalovať aj manžela, avšak tým, že ich žaloval
samostatne, nedosiahol žiadne navýšenie trov konania vo vzťahu k obom žalovaným. K výpočtu
tarifnej odmeny uviedol, že ho považoval za správny, pretože znalecký posudok bol v čase prevzatia
zastupovania žalovanej súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 8C/320/1999

a bolo by nehospodárne, aby si dal vypracovať nové znalecké ocenenie nehnuteľnosti v roku 2018. K
námietke uplatnenia tarifnej odmeny v plnej výške pri prevzatí a prípravy dňa 13.04.2010 uviedol,
že tento úkon sa v praxi uplatňuje v plnej výške a až pri ďalších úkonoch právnej služby sa táto kráti.

6. Okresný súd Bratislava III rozhodol rozsudkom č. k. 12C/6/2021-101 zo dňa 21.09.2022 tak, že

žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodom
zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď súd prvej inštancie právne posúdil,
že žalobca mal žalovať ako solidárneho dlžníka aj manžela žalovanej, nakoľko išlo o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 CSP.

7. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého
Okresného súdu Bratislava III zrušil a vec vrátil na konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď po zistení, že v prejednávanom prípade ide o solidárny záväzok zamietol žalobu
pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, pretože v zmysle ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účasť ďalšieho povinného v tomto spore nie je nutná.

8. Súd prvej inštancie následne na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, zamietol návrh žalovanej
zo dňa 18.08.2021 na spojenie veci s konaním vedeným pod sp. zn. 10C/4/2021, vykonal vo veci
dokazovanie písomnými podaniami strán a listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej nie je dôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a

žalovaným posúdil ako vzťah zo spotrebiteľského práva. Z dôvodu hospodárnosti konania sa v prvom
rade zaoberal námietkou premlčania uplatnenou žalovanou.

9. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytoval právne
služby v období od 13.04.2010, kedy prevzal právne zastúpenie žalovanej na základe splnomocnenia

zo dňa 13.04.2010, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník, sp.
zn. 8C/320/1999. Konanie bolo právoplatne skončené dňa 11.03.2016, pričom však posledný úkon
právnej služby poskytol žalobca v zmysle svojho vyúčtovania zo dňa 16.05.2018, dňa 01.11.2012.
Nakoľko žalobca v konaní netvrdil, či a v akom termíne sa so žalovanou dohodol
na vyúčtovaní právnych služieb, súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na

vyúčtovanie tarifnej odmeny podľa § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z., dňom poskytnutia toho
ktorého úkonu právnej služby. To znamená, že žalobca s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho
zákonníka, mohol najskôr v deň poskytnutia toho ktorého úkonu právnej služby požiadať žalovanú o
splnenie dlhu, čím by potom bola daná splatnosť dlhu prvého dňa po tom, čo veriteľ dlžníka o plnenie
požiadal, to znamená, že najskôr mohla splatnosť nastať dňom nasledujúcim po dni poskytnutia právnej

služby. Okamih splatnosti práva na plnenie má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie,
či a kedy nastáva actio nata, pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (viď § 101 Občianskeho
zákonníka) a pre začiatok omeškania dlžníka (§ 517 Občianskeho zákonníka). Uvedené znamená,
že žalobca mohol právo vykonať po prvý raz v deň poskytnutia tej ktorej právnej služby. Súd prvejinštancie ustálil, že pohľadávka žalobcu bola premlčaná, a to tak vzhľadom na námietku premlčania
dôvodne vznesenej žalovanou ako aj na skúmanie premlčania súdu ex offo podľa § 54a Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na posledný úkon právnej služby poskytnutý dňa 01.11.2012, došlo k premlčaniu

nároku žalobcu vo vzťahu k poslednému úkonu právnej služby vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe najneskôr v novembri 2015. Vo vzťahu k predchádzajúcim úkonom právnej služby poskytnutým
medzi 13.04.2010 a 01.11.2012, došlo k premlčaniu vždy uplynutím troch rokov od poskytnutia toho
ktorého úkonu právnej služby. Nad rámec uvedeného dodal, že keby aj medzi žalobcom a žalovanou
bolo dohodnuté (čo žalobca netvrdil), že žalobca vykoná vyúčtovanie právnych služieb po právoplatnom

skončení konania, tak aj v tomto prípade by došlo k premlčaniu skôr, ako žalobca podal žalobu na súde.
Konanie na súde začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na upomínacom súde dňom
18.06.2020, kým konanie, v ktorom žalobca žalovanú zastupoval právoplatne skončilo dňa 11.03.2016,
t. j. žaloba bola podaná po viac ako štyroch rokoch, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby. Vypracovanie vyčíslenia trov právnych služieb dňa 16.05.2018, by v prípade počítania premlčania
od právoplatnosti rozsudku (keby bola medzi stranami takáto dohoda, čo žalobca netvrdil) bolo ešte

počas plynutia premlčacej doby, avšak stanovenie splatnosti žalobcom v tomto vyúčtovaní v žiadnom
prípade nemôže znamenať začatie plynutia novej premlčacej doby, čo by bolo v rozpore so závermi
právnej teórie i ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na dôvodne
vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania sa
užvecnoustránkoužalobynezoberal,pretonevyhodnotiloprávnenosťvyúčtovaniajednotlivýchúkonoch

právnej služby ani tarifnú hodnotu, z ktorej mal byť vykonaný výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP ako aj § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca
odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie o začiatku plynutia premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku podaním žaloby na súd a rovnako ani s tým, že si mohol uplatniť odmenu
za každý úkon právnej služby samostatne, dňom nasledujúcim po dni poskytnutia toho ktorého úkonu
právnej služby. Poznamenal, že v advokátskej praxi je zaužívaný postup vyúčtovania trov právnej služby
jednorazovým konečným vyúčtovaním za všetky úkony právnej služby poskytnutých klientovi vo veci.

Uviedol, že žalovanej vyúčtovaním zo dňa 16.05.2018 vyčíslil trovy právneho
zastúpenia, ktoré jej prostredníctvom Slovenskej pošty zaslal doporučene dňa 16.05.2018 s tým, že
ju vyzval aby vyúčtované trovy právnej služby uhradila v lehote do 3 dní od doručenie vyúčtovania.
Žalovaná mohla vyúčtovanie najneskôr prevziať v posledný deň 18-dňovej lehoty od jej uloženia na
pošte, teda dňa 05.06.2018, a po márne uplynutej 3-dňovej lehoty na plnenie

sa pohľadávka stala splatnou dňa 09.06.2018. Tento deň označil za deň začiatku plynutia trojročnej
premlčacej doby na uplatnenie nároku podaním na súd. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
podaním žaloby teda skončila dňom 09.06.2021. V priebehu plynutia premlčacej doby žalovanú listom
zo dňa 20.08.2019 vyzval na mimosúdne riešenie sporu pred podaním žaloby, avšak bezvýsledne.
Žalobný návrh následne elektronicky podal dňa 18.06.2020, teda počas plynutia trojročnej premlčacej

doby. V súvislosti s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že posledný úkon pre žalovanú
poskytol žalobca dňa 01.11.2012, poukázal na skutočnosť, že proti rozhodnutiu Okresného súdu Svidník
o zamietnutí žaloby v časti o nepriznaní trov konania žalovanej podal odvolanie, o ktorom Krajský súd
Prešov rozsudkom zo dňa 25.01.2016, sp. zn. 7Co/338/2015-613 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok
okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania. Bol toho názoru, že

rozhodnutie, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom odôvodnení rozsudku, dávalo za pravdu práve
žalobcovi v tom, že splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie, tak ako ho vyzval žalobca
svojím vyúčtovaním zo dňa 16.05.2018. Dlžník bol v takomto prípade povinný plniť dlh prvého dňa po
tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie, (v tomto do 3 dní od doručenie vyúčtovania) teda
najneskôr dňa 09.06.2018. Vzhľadom na uvedené navrhol aby odvolací súd zaviazal žalovanú zaplatiť

mu istinu vo výške 5.136,90 eur s príslušenstvom.

12. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalovaná. S tvrdeniami
žalobcu v odvolaní nesúhlasila. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie označila za správny aspravodlivý. Argumentovala, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil
po právnej stránke, správne vyhodnotil dôkazy a výpovede na pojednávaní.

13. Podaním zo dňa 25.05.2025 sa žalovaná na výzvu odvolacieho súdu k ustanoveniu §
724 Občianskeho zákonníka vyjadrila nasledovne. Žalobca neuzatvoril so žalovanou a jej manželom
L.. M. G. žiadnu zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci vykonával žalobca
iba na základe písomného dokumentu „plnomocenstvo“ podpísaného dňa 13.04.2010 v Bratislave,
na zastupovanie v spore spisová značka 8C/320/1999. Text plnomocenstva vo forme predtlače si

formuloval sám žalobca, žalovaná mala možnosť vyplniť v ňom iba iniciálky žalovanej a jej manžela,
adresu bydliska, adresu pre doručovanie a číslo sporu. V texte plnomocenstva nie je zmienka o zmluve
o poskytnutí právnej pomoci o jej previazanosti s plnomocenstvom. Uviedla, že žalobca neposkytol
žalovanej ani jej manželovi žiadne podrobnosti o podmienkach poskytovania právnej pomoci, o spôsobe
určenia odmeny a jej výšky za poskytnutú právnu pomoc, o potrebnej súčinnosti žalovanej a jej manžela.
V plnomocenstve nebol žiaden odkaz na právny predpis podľa ktorého sa budú riadiť vzťahy medzi

advokátom a jeho klientom.

14. K predmetnej výzve sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že plnomocenstvo udelené advokátovi
jeho klientom na právne zastupovanie v súdnom spore, nesie všetky pojmové znaky príkaznej zmluvy
podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka. Pre príkaznú zmluvu je charakteristické, že sa ňou príkazník

zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť a pre jej formu nie sú stanovené
žiadnepožiadavky.Podstatnounáležitosťouzmluvypatrídohodaopredmetepríkazu,čovtomtoprípade
bolo vymedzené v splnomocnení označením spisovej značky súdneho konania. Poskytnutie odmeny
musí byť dohodnuté, iba ak poskytnutie odmeny je v danom prípade obvyklé, najmä vzhľadom na
povolanie príkazníka (napr. advokáta,) potom je povinný poskytnúť odmenu aj bez predchádzajúcej

dohody. Žalobca bol názoru, že nemôže obstáť námietka žalovanej, že neposkytol žiadne podrobnosti
o podmienkach poskytovania právnej pomoci, o spôsobe určenia odmeny a jej výšky za poskytnutie
právnej pomoci a o potrebnej súčinnosti žalovanej a jej manžela. Podotkol, že žalovanú a jej manžela
zastupoval aj v ďalších troch súdnych sporoch, prebiehajúcich na Okresnom súde Svidník a tak ako
v danom spore, aj v iných sporoch, kde ich titulom plnej moci zastupoval, boli informovaní o výške

odmeny v tom - ktorom spore. Tak ako vo všetkých sporoch aj v predmetnom spore mu vždy poskytli
zálohy na právne zastúpenie. Záverom upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že manžel
žalovanej L.. M. G. a žalovaná, boli už v minulosti v inom spore, predmetom ktorého boli tie isté lesy
zaviazaní na úhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške vypočítanej z hodnoty lesa stanovenej na
základe znaleckého posudku č. 24/2003 zo dňa 08.05.2003, spôsobom podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.

655/2004 Z. z. Z uvedeného tak vyplývalo, že žalovaná mala vedomosť o tom, aká je základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovenej z hodnoty predmetu konania. Vzhľadom na
uvedené bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal v danom súdnom spore postupovať v súlade
s ustanoveniami 8. hlavy, prvý oddiel, Občianskeho zákonníka, upravujúcimi príkaznú zmluvu. Svoje
podanie doplnil listinným dôkazom - Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/29/2008

zo dňa 11.02.2009, z ktorého malo byť zrejmé, že žalovaná a jej manžel museli mať už v čase preberania
právneho zastúpenia žalobcu vedomosť o hodnote jedného úkonu právnej služby v danom konaní.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, postupoval aj podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

16. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie, ktoré sa
týkali udelenia plnomocenstva žalobcovi žalovanou, úkonov právnej služby vykonaných žalobcom pri
zastupovaní žalovanej v spore vedenom pred Okresným súdom Svidník vo veci sp. zn. 8C/320/1999 a

výzvy žalobcu na úhradu odmeny za poskytnuté právne služby, vrátane vyčíslenia odmeny. V konaní
nebolo sporné, že odmena za právne služby nebola žalobcovi žalovanou uhradená a tento nárok bol
predmetom sporu.

17. Pokiaľ ide o právne hodnotenie skutkových zistení súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje

na to, že zmluva (o poskytovaní právnych služieb) uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je
typovo príkaznou zmluvou v zmysle § 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobca,
v postavení advokáta (profesionálny poskytovateľ právnych služieb) ako príkazník zaviazal obstarať
záležitosť žalovanej ako príkazcu. Dôkazom o uzavretí tejto zmluvy je okrem inéhoplnomocenstvo zo dňa 13.04.2010. Samotná dohoda o plnej moci (§ 31 Občianskeho zákonníka) nie je
príkaznou zmluvou, ale predstavuje podmienku, bez ktorej by žalobca nemohol príkaz splniť. Vystavená
plná moc je v danej veci dôkazom o tom, že žalobca poskytol žalovanej právne služby v súdnom

spore vedenom pred Okresným súdom Svidník, vo veci sp. zn. 8C/320/1999, čomu zodpovedá aj
skutočnosť, že je ako právny zástupca žalovanej označený v záhlaví rozsudku Okresného súdu Svidník,
č. k. 8C/320/1999-520 zo dňa 28.09.2012. Obsahom príkaznej zmluvy potom bolo obstaranie činnosti-
zastupovania žalovanej v súdnom spore, ktoré skončilo rozhodnutím odvolacieho súdu (Krajského súdu
v Prešove), ktorým bol označený spor dňom 11.03.2016 právoplatne skončený (č. l. spisu - 6). Vystavená

plná moc je dôkazom aj o tom, že pri obstarávaní právnych nárokov žalovanej ako príkazcu nebol
žalobca ako príkazník obmedzený len na určité úkony právnej služby, ale bol povinný vykonať všetko,
čo bolo potrebné pre splnenie príkazu (splnomocnenie je vystavené neobmedzene na celé konanie sp.
zn. 8C/320/1999), čo znamená, že žalobca príkaz žalovanej neplnil postupne, vykonávaním jednotlivých
úkonovprávnejslužby.Dňom(11.03.2016)právoplatnostiskončeniasporuvedenéhonaOkresnomsúde
Svidník, sp. zn. 8C/320/1999 došlo aj k splneniu príkazu, teda k zániku príkaznej zmluvy a to splnením

záväzku žalobcu voči žalovanej poskytnúť jej právne služby v označenom súdnom spore. V tento deň
vzniklo aj žalobcovi právo na odmenu príkazníka za poskytnutie právnych služieb, a dňom nasledujúcim
začala bežať premlčacia doba, pretože týmto dňom mohol už žalobca vykonať svoje právo na odmenu
za právne služby (podporne nález III.ÚS 125/2018 zo dňa 20.06.2018). Pri absencii iného určenia doby
plnenia, ako tomu bolo aj v tejto veci, okolnosť kedy žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie odmeny a

tým ju urobil splatnou, nie je z hľadiska premlčania práva podstatnou.

18. V danom prípade vzniklo právo žalobcu na odmenu za právne služby najneskôr dňom 11.03.2016,
kedy došlo k splneniu príkazu a zániku príkaznej zmluvy (poskytnutie právnej pomoci žalovanej v
spore pred Okresným súdom Svidník). Počnúc týmto dňom mohol žalobca podľa § 563 Občianskeho

zákonníka svojím jednostranným právnym úkonom - výzvou na plnenie - určiť dobu na splnenie dlhu,
teda vyvolať splatnosť odmeny za právne služby. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 21.01.2021,
stalo sa tak až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto námietka premlčania vznesená žalovanou
a ako aj premlčanie založené postupom súdu podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, bola
dôvodná a súd s ohľadom na ustanovenie § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka nemohol predmetnej

žalobe vyhovieť, pretože žalovaná nie je povinná premlčaný dlh splniť.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku
vecne správny potvrdil (§ 387 odsek 1 CSP).

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).