Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5CdoR/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125204717
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8125204717.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú C. G., narodenú XX. B. XXXX,
zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa matky Mgr. L. G.,
narodenej XX. Y. XXXX, O., C. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Prešov,
Slovenská 69 a otca Ing. B. G., narodeného XX. B. XXXX, C., M. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou
JUDr. Miriam Jachymovou, Košice, Pražská 4, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29P/98/2025, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v
Prešove z 02. októbra 2025 sp. zn. 21CoP/83/2025, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 12. augusta
2025 č. k. 29P/98/2025-286 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). V odôvodnení
uznesenia uviedol, že otec neosvedčil existenciu skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia v časti nahradenia súhlasu matky so zmenou školy. Zápis dieťaťa na základnú školu, resp.
zmena základnej školy by sa podľa názoru okresného súdu nemala riešiť prostredníctvom inštitútu

neodkladného opatrenia, v ktorom nie je možné vzhľadom na krátku zákonnú lehotu vykonávať
rozsiahlejšie dokazovanie potrebné na to, aby sa dostatočne a hodnoverne zistilo, čo je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa. Otec v konaní navyše neosvedčil, že matka odmietla dať súhlas vo vzťahu
ku konkrétnej škole. Z návrhu otca okresný súd nezistil ani skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť
okamžitého zásahu formou nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave styku matky s
maloletou tak, ako to otec žiada (zákaz styku). Nebolo preukázané, že by matka bezprostredne

ohrozovala maloletú na živote a zdraví, pričom uvedené nebolo preukázané ani z iných konaní vedených
naokresnomsúde.Rozsudkomzo04.júna2025sp.zn.29P/113/2024okresnýsúdúpravustykumatkys
maloletou vylúčil na samostatné konanie. Z uvedených dôvodov návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolane otca uznesením z 02. októbra 2025 sp.
zn. 21CoP/83/2025 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (I. výrok) a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (II. výrok).

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec tvrdiac dovolací dôvod v zmysle
§ 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“), pričom namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa obmedziliba na formálne potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa od 01. júla 2016 riadia ustanoveniami CMP.
Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania
podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 až § 77a
obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania v
posudzovanej veci; prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania (otec) zastúpený v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Dospel k záveru, že dovolanie
bolo podané oneskorene a je ho potrebné odmietnuť bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Na
stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa § 427 ods. 1, 2 CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde.

7. Podľa § 121 ods. 3, 4 a 5 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu

alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je
zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času.

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu (doručenka na č. l. 422) vyplýva, že dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu bolo otcovi doručené 31. októbra 2025 (skutočnosť určujúca začiatok
lehoty). Koniec zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania pripadol na stredu 31. decembra
2025 (deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok
lehoty), čo bol riadny pracovný deň. Obsah spisu preukazuje, že otec podal dovolanie 02. januára 2026

(potvrdenie o odoslaní podania - dovolania na č. l. 427 spisu), pričom nepožiadal súd o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie dovolania podľa § 122 CSP.

9. Z uvedených dôvodov dovolaciemu súdu neostalo nič iné ako konštatovať, že dovolanie bolo podané
po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v § 427 ods. 1 CSP. Dovolací súd preto dovolanie odmietol

ako oneskorene podané podľa § 447 písm. a) CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia.

10. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.