Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3Nt/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4426010056
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4426010056.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obvineného A. B. pre
prečinnebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360aodsek1písmenob),písmenoc),písmenoe),odsek
2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o návrhu
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv 342/25/4404 z 11.2.2026 na uloženie ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou, na verejnom zasadnutí dňa 26.3.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 73 odsek 1, § 74 odsek 1 Trestného zákona sa obvinenému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C.
XXX, t.č. D. E. F., ako páchateľovi činu inak trestného ukladá ochranné psychiatrické liečenie ústavnou
formou, pretože páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt
na slobode je nebezpečný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv 342/25/4404 z 11.2.2026 návrh na

uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou obvinenému A. B.. V návrhu poukázal
na uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky rovnakej spisovej značky, ktorým bolo trestné stíhanie
proti obvinenému A. B. podľa § 215 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zastavené, lebo obvinený
nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Ďalej v návrhu poukázal na závery znaleckého
posudku MUDr. Ivana Andrého, PhD. č. 122/2025, podľa ktorého obvinený v čase spáchania trestného
činuavčaseblízkomtomutrpelduševnouchorobou,ktorámalavplyvnajehoovládaciearozpoznávacie

schopnosti. Podľa znalca sa jednalo o procesuálne duševné ochorenie schizofrenického typu. Obvinený
nevedel v čase spáchania činu rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Ďalej znalec
uviedol, že obvinený nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. Znalec odporučil nariadiť liečenie
ústavnou formou. S poukazom na uvedené prokurátor podal návrh na uloženie ochranného liečenia
ústavnou formou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obvineného, výsluchom svedkov, čítaním listinných dôkazov,
znaleckéhoposudku119/2025,ktorývypracovalG.A.H.I.,D.avýsluchomznalcaMUDr.IvanaAndrého,
PhD.

Obvinený A. B. vypovedal, že podľa jeho názoru je postačujúce uloženia liečenia ambulantnou formou.
Podľa svojho názoru pre spoločnosť nebezpečný nie je, pretože riadne pracoval, pomáhal ľuďom v okolí,
a viedol nekonfliktný život. Vyjadril sa, že aktuálne sa v nemocnici snaží byť nápomocný či už personálu
alebo pacientom, pravidelne užíva lieky, zúčastňuje sa sedení.Svedok A. I. vypovedal, že obvineného pozná dlhé roky ako dobrého človeka, ako osobu, na ktorú sa
dá v práci spoľahnúť. Podľa svedka agresívny nikdy nebol.

Svedok A. J. vypovedal, že obvineného pozná iba cez svojho brata, s ktorým boli kamaráti a následne
s ním robil na nejakých prácach v zahraničí. Svedok nemal vedomosť o tom, že by obvinený kontaktoval
mladšie osoby ženského pohlavia.

Znalec A. K. L., D. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 122/2025 v rátane jeho dodatku.

Znalec vypovedal, že obvinený už v čase vypracovania znaleckého posudku nie dobre spolupracoval
so znalcom, bol nepokojný. Znalec zotrval na tom, že obvinenému je potrebné uložiť ochranné liečenie
ústavnou formou a to najmä s poukazom sa na skutočnosť, že nie je riadne spolupracujúci, je nekritický
k svojmu ochoreniu, nechápal svoj chorobný stav a liečenie je potrebné preto, aby si uvedomil, že celé
jeho konanie pramenilo v jeho ochorení. Znalec uviedol, že obvinený je pre spoločnosť nebezpečný,
pričom nebezpečnosť je práve v tom, že sledoval nejaké neplnoleté dievča, a tým spôsoboval psychickú

nepohodu tomu dievčaťu, jej rodine a toto by sa mohlo opakovať. Podľa znalca konanie obvineného
bolo súčasťou jeho choroby.
ZoznaleckéhoposudkuA.K.L.,D.,jepreukázané,žeobvinenývčasespáchaniatrestnéhočinuavčase
blízkom tomu trpel duševnou chorobou, ktorá mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Podľa znalca sa jednalo o procesuálne duševné ochorenie schizofrenického typu. Obvinený nevedel

v čase spáchania činu rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Ďalej znalec uviedol, že
obvinený nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. Duševná choroba sa u obvineného vyvíjala
dlhšiu dobu. Správanie obvineného v čase skutku nemalo náhodný charakter, ale bolo podmienené
duševnou chorobou. Resp. bolo chorobne motivované. Duševná choroba u neho aktivovala chorobné
psychosexuálne dispozície. Znalec odporučil nariadiť liečenie psychiatrické ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku č. 119/2025 vypracovaného znalcom z odboru psychológia RNDr. Mgr.
Dušanom Kešickým, PhD. bolo preukázané, že obvinený vykazuje narušenia v identifikácii
komunikačných prvkov a ich následnom spracovaní v širokom kontexte sociálnej reality. Takto sa
skreslenie objavuje aj v reprodukcii javov a okolností, ktorých bol svedkom. Ide o generalizovaný jav

včaseblízkomskutku,pretrvávajúcomvčasevyšetrenia.Uobvinenéhoniesúprítomnéznakysexuálnej
deviácie v zmysle pedofílie. Afinita k nezrelým ženským objektom v štádiu dospievania je zrozumiteľná
v kontexte psychosexuálnej nezrelosti vyšetrovaného. Obvinený vykazuje celkovú osobnostnú nezrelosť
s priemetom do emočnej nezrelosti s dopadom na nízku mieru emočnej diferenciácie. Obvinený nemá
sklon k agresívnemu správaniu impulzívneho charakteru voči iným osobám. Správanie obvineného vo

vzťahu k poškodenej osobe (maloletej) je odrazom skreslenia vo vnímaní sociálnej reality, ktoré môže
byť odrazom chorobného procesu. Obvinený je nestabilný v objekte svojho záujmu, čo je odrazom jeho
psychosexuálnej nezrelosti. Podľa znalca riziko recidívy je pri vylúčení vplyvu patologických procesov
a primeranej dlhodobej psychoterapeutickej intervencii nízke. V stave dekompenzácie patologických
procesov je zvýšené riziko sociálne nápadného správania s tým, že jeho agresivita nie je zvýraznená

anepredstavujeohrozeniespoločnostiagresiouvočiokoliu.Uvedenénevylučujemožnosťobťažujúceho
správania, ktoré môže širšie sociálne prostredie vnímať ako dyskomfort.

Zo správy z Psychiatrickej nemocnice Hronovce zo dňa 13.3.2026 je preukázané, že A. B. je od
13.2.2026hospitalizovanývnemocnici.Liečbejepasívnepodrobivý,formálnespolupracujúci.Režimové

opatrenia dodržiava, ordinovanú farmakoterapiu užíva a v rámci oddelenia sa správa bez výraznejších
konfliktov či porušovania pravidiel. K svojmu ochoreniu však zostáva nekritický, náhľad na vlastný
zdravotný stav je minimálny až absentujúci. Aktuálne liečba pokračuje.

Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv 342/25/4404 z 11.2.2026 bolo trestné

stíhanie proti obvinenému A. B. podľa § 215 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zastavené, lebo
obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2
písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 74 odsek 1 Trestného zákona ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom
na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účeluochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode
nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej
poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia.

Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

V danom prípade mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že obvinený nie je pre nepríčetnosť
trestne zodpovedný, ktorá skutočnosť vyplynula a bola preukázaná zo znaleckého posudku A. L.,

ktorý v posudku konštatoval, že obvinený v čase spáchania činu trpel duševnou poruchou, pre ktorú
nevedel svoje konanie ovládať, nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a ktoré konania
vyplývalo z jeho choroby, ktorou trpel dlhšie časové obdobie. Uvedené napokon zohľadnil i prokurátor
v uznesení zo dňa 11.2.2026, keď trestné stíhanie proti obvinenému podľa § 215 odsek 1 písmeno e)
Trestného poriadku zastavil. Taktiež aj znalec Kešický vo svojom posudku a jeho záveroch poukázal
na skutočnosť, že prejavy správania obvineného, by mohli mať súvis a vznik s patologickým stavom,

chorobou obvineného.
Z týchto jednotlivých dôkazov mal súd preukázané, že obvinený nebol v čase spáchania trestného činu
pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Ďalej mal súd preukázané z dokazovania, že obvinený je pre spoločnosť nebezpečný, teda jeho pobyt

na slobode by bol nebezpečný, kedy by sa mohol v prípade pobytu na slobode a nedostatočnej liečbe
dopustiť totožného konania ako toho, pre ktoré voči nemu bolo vedené trestné stíhanie, teda by sa mohol
upnúť k nejakej inej osobe, túto sledovať, a tým tejto osobe spôsobovať určitú psychickú nepohodu,
prípadne strach a podobne. Nebezpečnosť obvineného vyplýva najmä z výpovede znalca A. L., zo
znaleckého posudku znalca G. A. I., ktorý taktiež v posudku ustálil nebezpečnosť obvineného pre

spoločnosť a nutnosť psychologickej intervencie. Nepriamo táto nebezpečnosť je podporená i správou
z nemocnice v Hronovciach, z ktorej je preukázané, že obvinený je nekritický k svojmu ochoreniu
anáhľadnazdravotnýstavzostávaabsentujúciažminimálnyatonapriektomu,žeužpribližne6týždňov
sa podporuje liečbe, ktoré skutočnosti potvrdzujú i slová znalca, že je potrebné zotrvať v liečbe na úrovni
ústavnej formy, aby si obvinený uvedomil skutočnosť, že konanie vychádzalo z jeho choroby, priznal si

tú skutočnosť, že je chorý a riadne sa podrobil liečbe, a teda vedel ovládať svoje konanie, a tým by sa
dalo hovoriť o „vymiznutí“ nebezpečnosti jeho osoby a jeho konania pre spoločnosť, čo však aktuálne
nie je dané.
Na tomto názore súdu o nebezpečnosti obvineného nič nezmení ani výpoveď svedkov I. a B., ktorý
vypovedali, že podľa nich nie je obvinený agresívny, je nápomocný a zodpovedný, keď títo ho poznajú

najmä z pracovného prostredia, pričom nebezpečenstvo obvineného nespočíva v jeho agresivite, ale
spočíva najmä v konaní takom, že sa upne na nejakú konkrétnu osobu a túto sleduje, a tým spôsobuje
iným psychickú nepohodu, či už priamo konkrétnej osobe (poškodenej) alebo jej rodine.

S poukazom na uvedené je podľa súdu splnené, že v danom prípade je obvinený páchateľ činu inak

trestného , ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
apretosúdpodľa§73odsek1Trestnéhozákonamuuložilochrannéliečeniepsychiatrickéaspoukazom
na § 74 odsek 1 Trestného zákona ukladal liečenie ústavnou formou, pretože vzhľadom na osobu
páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná
forma ochranného liečenia, keď súd poukazuje aj v tejto súvislosti na správu nemocnice v Hronovciach,

podľa ktorej obvinený má minimálny až absentujúci pohľad na svoj zdravotný stav, na svoje ochorenie,
a preto nie je možné očakávať, že by zlepšenie nastalo pri liečení ambulantnom.

Súd odmietol vykonať dokazovanie pribratím znalca z odboru psychiatria, keďže z výpovede znalca
na verejnom zasadnutí a s poukazom na správ nemocnice Hronovce je možné ustáliť nebezpečnosť

obvineného pre spoločnosť ako aj potrebu uloženia liečenia ústavnou formou, a teda ďalšie znalecké
dokazovanie by bolo nehospodárne a potrebné nie je .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
a to do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhláseniev prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.