Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/27/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208235
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125208235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieDubcoveja

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky – C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
E. F. XXXX/XX, XXX XX G. B., zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom
Nám. sv. Michala 11, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 258 535 a otca – C. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. trvale
pobytom G. H. XXX, XXX XX G. H., o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/102/2025-94 zo dňa 5. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil postupný styk otca s maloletou podľa výroku I/ tak, že
je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 10:00 hod. do
16:00 hod., počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II/ po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku do uplynutia sedem mesiacov od

právoplatnosti rozsudku bude otec maloletej oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny
týždeň v roku v sobotu od 10:00 do 16:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod..
Podľa výroku III/ po uplynutí siedmich mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude otec maloletej
oprávnenýstretávaťsasmaloletoukaždýpárnykalendárnytýždeňvrokuodpiatku16:00hod.donedele
do 17:00 hod..
Podľa výroku IV/ po uplynutí siedmich mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude otec maloletej
oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 09:00 hod.

do 07.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod..
Podľa výroku V/ po uplynutí siedmich mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude otec maloletej
oprávnený stretávať sa s maloletou počas jesenných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku
v čase od prvého dňa školských prázdnin od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a počas jarných
prázdnin každý nepárny kalendárny rok od pondelka od 09:00 hod. do piatku do 18:00 hod. a tiež počas
vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod., každý
nepárny kalendárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00

hod. a počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od štvrtku, ktorý predchádza
Veľkonočnej nedeli od 17:00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 16:00 hod..
V čase prázdnin a sviatkov neplatí úprava styku otca s dieťaťom ako v bežnom období.Podľa výroku VI/ otec maloletej si bude počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku dieťa
od matky preberať v mieste bydliska otca a po ukončení styku dieťa matke odovzdá v mieste jej bydliska.
Výrokom VII/ rozhodol, že matka dieťaťa je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom

čase otcovi dieťa v mieste jeho bydliska odovzdať.
Podľa výroku VIII/ po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku si otec maloletej bude dieťa
preberať od matky v mieste jej bydliska a po ukončení styku dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá.
Podľa výroku IX/ matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi dieťa
v mieste svojho bydliska odovzdať.

Podľa výroku X/ otec maloletej je oprávnený absolvovať telefonický hovor s dieťaťom každý nepárny
kalendárny týždeň v roku v stredu v čase o 19:00 hod. v trvaní desať minút a matka je povinná otcovi
dieťaťa tento telefonický hovor umožniť.
Výrokom XI/ bol vo zvyšnej časti návrh otca dieťaťa na úpravu styku s maloletým dieťaťom zamietnutý.
Výrokom XII/ o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh otca maloletého dieťaťa, jeho
odôvodnenie, vyjadrenie matky maloletého dieťaťa, vykonané dokazovanie a za aplikácie § 24 ods. 5,
§ 25 ods. 2, § 26 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Naposledy o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 54P/114/2023-130 zo dňa 08.09.2023, ktorým bolo rozvedené
manželstvo rodičov dieťaťa, maloleté dieťa bolo na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej
starostlivosti matky a styk otca s maloletým dieťaťom nebo upravený. Ako vyplynulo z vyjadrení rodičov
dieťaťa, stretávanie otca s dieťaťom sa aktuálne nerealizuje z dôvodu, že maloleté dieťa sa s otcom

odmieta stretávať, odmieta vystúpiť z auta, dokonca sa na adresu otca aj vulgárne vyjadrilo. Rodičia
maloletej potvrdili, že komunikácia medzi nimi je zhoršená. Matka vo vzťahu k otcovi sa vyjadruje
veľmi kriticky, pripomína udalosti z čias ich manželstva, označuje ho za psychiatrického pacienta
a spochybňuje jeho rodičovské kompetencie s tvrdením, že dieťaťu nevie pripraviť program, zaujať ho.

4. Okresný súd mal za to, že je nevyhnutné autoritatívne určiť úpravu styku otca s maloletou. Styk otca
s dieťaťom sa kvôli odmietaniu dieťaťa dlhší čas nerealizoval, a preto podľa okresného súdu je potrebné,
abyvzťahotcasdieťaťomsapostupneobnovil.Počasprvýchtrochmesiacovodprávoplatnostirozsudku
určil styk otca s dieťaťom v takom rozsahu, ako navrhla matka maloletého dieťaťa. Takýto rozsah styku
okresný súd považoval za primeraný na to, aby otec a dieťa k sebe opäť našli cestu. Okresný súd,

ale nepovažoval za vhodné, aby v tomto období počas styku otca s dieťaťom bola prítomná i matka.
Pôsobila by jej prítomnosť kontraproduktívne pre obnovu vzťahu otca s dieťaťom, a to vzhľadom k ich
rodičovskému konfliktu, ktorý pretrváva a ktorý dieťa nepochybne vníma. Prítomnosť matky nebola
potrebná ani vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, keď ide o žiačku tretieho ročníka ZŠ a navyše dieťa
otca pozná a pozná jeho domáce prostredie.

5. Okresný súd rozhodol, že po uplynutí troch mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s dieťaťom počas
ďalších štyroch mesiacov každý párny víkend v sobotu aj v nedeľu bez toho, aby u otca prespalo a až
po uplynutí siedmich mesiacov aj s prespatím u otca od piatku do nedele. Súd prvej inštancie týmto
rozhodnutím mal záujem zabezpečiť postupnú obnovu vzťahu otca s dieťaťom. Za účelom uľahčenia

tejto obnovy určil, že prvé tri mesiace bude dieťa ku otcovi odprevádzať jeho matka. Rozhodol tak
z dôvodu, že doterajšie stretnutia otca s dieťaťom sa realizovali tak, že matka dieťa priviezla do obce I.,
kde si ju otec prevzal, čo však sa ukázalo ako nevyhovujúce, pretože v poslednom čase dieťa odmietlo
vystúpiť z auta. Odovzdávanie dieťaťa takýmto spôsobom preto nie je vhodné, t.j., aby sa odohrávalo
na verejnom priestranstve, blízko frekventovanej cesty, čo u dieťaťa zvýšilo pocit napätia a nepohody.

Odovzdávanie dieťaťa aspoň počas prvých troch mesiacov, keď k otcovi ho dovezie do jeho bydliska
matka, môže uľahčiť obnovu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, pretože pre dieťa to môže byť signál,
že matka si úprimne praje, aby sa s otcom stretlo a že nekoná v rozpore s vôľou alebo želaním matky.
Príprava rodiča na stretnutie dieťaťa s druhým rodičom zahrňuje aj prípravu psychickú. Matka je povinná
na dieťa vplývať pozitívne ohľadne jeho vzťahu s otcom. Z vyjadrení matky vyplynulo, že túto svoju

povinnosť doteraz zanedbávala. Matka totiž dieťa nepripravovala na stretnutie s otcom tak, aby mu
vysvetlila jeho dôležitosť a citový vzťah otca k nemu, ale prezentovala ho dieťaťu ako povinnosť, ktorú
treba splniť. Oproti tomu okresný súd apeloval na otca, že pokiaľ v minulosti sa vyskytli prípady, keď bez
dôležitéhodôvoduzrušilsvojedohodnutéstretnutiasdieťaťom,takčiastočnezapríčinilzhoršenievzťahus dieťaťom. Pokiaľ má otec upravený styk s dieťaťom, tak určené termíny musí dodržiavať, pretože ak
tak neurobí, výsledkom je opakované sklamanie dieťaťa. Je na otcovi, aby počas konania deklaroval,
že si je tejto svojej zodpovednosti vedomý, aby sa v tomto smere zlepšil a znovu získal dôveru svojej

dcéry. Okresný súd upozornil, že pokiaľ sa budú opakovať prípady, kedy bez vážneho dôvodu sa na
poslednú chvíľu zruší stretnutie s dieťaťom, bude to považovať za dôvod pre zmenu úpravy jeho styku
sdieťaťom.Niejevzáujmemaloletéhodieťaťa,abybolopripravenéaočakávalostretnutiesotcom,ktoré
sa ale nakoniec neuskutoční. Súd prvej inštancie uviedol, že len čiastočne vyhovel otcovi dieťaťa, ktorý
žiadal, aby bolo rozhodnuté, že je oprávnený kontaktovať dieťa telefonicky. Okresný súd bol názoru, že

telefonický kontakt každý nepárny týždeň (kedy sa s otcom nestretne) v trvaní desiatich minút, bude
postačujúci na telefonický rozhovor s dieťaťom.

6.Rozhodnutieotom,žestykotcasdieťaťomnebudeupravenýatátootázkabolaponechanánadohodu
rodičov, sa ukázalo ako nevyhovujúce, preto súdnym rozhodnutím bol upravený styk otca s maloletým
dieťaťom tak, aby bol dieťaťu aj otcovi poskytnutý dostatočný časový rámec na zlepšenie a rozvíjanie

ich vzťahu. Vo zvyšnej časti bol návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom ako nedôvodný
zamietnutý.

7. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

8. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietala arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť
rozhodnutia okresného súdu a prijaté závery, pretože odmietanie styku zo strany maloletého dieťaťa
má primárne pôvod v správaní otca, a nie v konaní matky. Poukázala na odseky 5., 7., 9. odôvodnenia

napadnutého rozsudku a mala za to, že okresný súd odignoroval vlastné skutkové zistenia o správaní
sa otca a zodpovednosť za aktuálny stav vzťahu medzi otcom a dieťaťom preniesol takmer výlučne na
matku. Takýto postup v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je typickým znakom arbitrárnosti. Dieťa
opakovane vyjadruje neželanie ísť na styk s otcom, oproti čomu ako matka vyjadrila úprimnú vôľu, aby
sa stretnutie konalo. Okresný súd bez akejkoľvek opory v dokazovaní vyvodil, že matka dieťa na styk

nepripravovala pozitívne. Rovnako arbitrárny je aj záver, podľa ktorého dieťa koná tak, aby vyhovelo
preferenčnému rodičovi, t.j. údajne matke a do veľkej miery sa identifikuje s obrazom otca, ktorý má
o ňom matka. Tento záver nie je podopretý žiadnym dôkazom, napríklad znaleckým posudkom z odboru
psychológia, psychiatria a ide o abstraktnú úvahu súdu. Dieťa sa cíti pri otcovi neisto, nekomfortne,
otec dlhodobo nenapĺňal prísľuby a bol vo vzťahu k maloletej nespoľahlivý. Záver o zanedbávaní

povinností matky je v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi, a tým dochádza k porušeniu práva na
spravodlivý proces. I napriek tomu, že sa konštatuje u otca maloletej existencia psychiatrickej diagnózy,
a to obsedantno-kompulzívna porucha, tak z tejto okolnosti okresný súd nevyvodil žiadne konkrétne
závery smerom k bezpečnosti a komfortu maloletého dieťa. Sám otec rušil styk s maloletým dieťaťom.
K postupu konania pred okresným súdom matka uviedla, že jej bolo znemožnené, aby efektívne

uplatňovala svoje procesné práva. Právna zástupkyňa matky vopred riadne požiadala o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie s iným nariadeným pojednávaním. Matka a jej právna zástupkyňa sa
výslovnedohodlinatom,žematkubudevtomtokonanízastupovaťvýlučneadvokátkaZuzanaLányiová,
a preto nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa advokátka dala zastúpiť iným advokátom,
pretože by došlo k popretiu vôle matky. I napriek uvedenému sudkyňa pojednávanie neodročila, konala

v neprítomnosti právnej zástupkyne matky. Samotná matka žiadala o odročenie pojednávania z vážnych
dôvodov, keď mala COVID-19, čo vyplýva aj zo zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 05.11.2025,
kedy matka počas výsluchu výrazne kašľala, smrkala. Matka nebola reálne schopná plnohodnotne
sa brániť a zároveň bola zbavená zvoleného právneho zastúpenia, čo porušilo zásady spravodlivého
procesu.

9. V ďalšej časti odvolania matka maloletej namietala nesprávne skutkové zistenia, keď okresný
súd selektívne vychádzal len z časti vykonaného dokazovania a dôkazy v prospech matky ponechal
bez akéhokoľvek hodnotenia. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami matky o opakovanej
nespoľahlivosti otca, nehodnotil správy a zistenie kolízneho opatrovníka, výpoveď matky a správy
kolízneho opatrovníka nezapracoval do skutkového základu, nezisťoval aktuálny zdravotný stav otca,

otca vôbec nekonfrontoval s podstatnou okolnosťou, na ktorú matka opakovane poukazovala, že
v minulosti bez vážneho dôvodu otec maloletej rušil dohodnuté stretnutia, podľa matky išlo o zrušené
stretnutia až 31 krát. Podľa matky otec nevytvára pre dieťa bezpečné, komfortné a dôstojné prostredie
pri styku, je zanedbaný po hygienickej a osobnej stránke, počas stretnutí fajčí. Matka poukazovala naagresívne správanie sa otca voči nej a aj voči maloletej. Dieťa kontakt s otcom odmieta. Okresný súd sa
nijako nevysporiadal s uvedenými podstatnými tvrdeniami, v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne
nanerezignoval.Zdôraznilazvukovúnahrávkuzpojednávaniaz05.11.2025.Otecvminulostidohodnuté

stretnutia s maloletou rušil, čo spôsobilo u maloletej sklamanie, na čo ako kľúčovú okolnosť nereagoval
okresný súd, nevyhodnotil ju, neriešil príčiny odmietania styku maloletou s otcom. Podľa matky okresný
súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na Čl. 5 Zákona o rodine, keď
nerešpektoval najlepší záujem dieťaťa a opomenul závažné okolnosti súvisiace s osobou otca, ktoré
priamo súvisia s bezpečím a stabilitou styku, jeho dlhodobú nespoľahlivosť, opakované rušenie stretnutí,

agresívne správanie, neplatenie výživného, a tým nemôže byť rozhodnutie okresného súdu v najlepšom
záujme maloletej.

10. Matka maloletého dieťaťa žiadala doplniť dokazovanie o odborné vyšetrenia, videozáznamy
a fotografie v zmysle ust. § 63 CMP. Podľa psychologického vyšetrenia otec maloletej má IQ 77,
teda hodnotu v pásme hraničného intelektu, ktorý sa blíži k ľahkej duševnej zaostalosti a zároveň

má psychózu. Podľa lekárskej správy otec bol dlhodobo psychiatricky liečený, aktuálne užíva lieky,
pretrvávajú u neho ťažkosti typické pre poruchy kognitívneho a exekutívneho fungovania, sám priznáva,
že nezvláda bežné domáce povinnosti. Matka maloletej neargumentuje tým, že by psychická porucha
alebo nižší intelekt automaticky vylučoval otca z rodičovstva, ale ide o závažné zistenia, ktoré si vyžadujú
odborné a dôkazmi podložené posúdenie v rovine najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa skôr, než

sa pristúpi k rozširovaniu styku do režimu s prespávaním a dlhých prázdninových blokov. Matka ako
nový dôkaz poukázala na obrazové a audiovizuálne záznamy (fotografie a videá), ktoré zachytávajú
správanie otca v domácom prostredí v prítomnosti maloletého dieťaťa. Správa sa extrémne nevhodne,
a týmto konaním zasahuje do dôstojnosti dieťaťa a narúša mu pocit bezpečia, čo môže poškodiť jeho
psychický, citový a morálny vývin. Podľa matky konanie otca je objektívne spôsobilé vyvolať u maloletej

hanbu, úzkosť, strach, zneistenie, prípadne aj riziko ďalšej traumatizácie pri styku. Matka maloletej
zdôraznila, že predložené záznamy nie je možné chápať ako jednorazový „nevhodný moment“, či
súkromnú stránku života otca, ale ako priamy dôkaz jeho zásadného zlyhania pri rozpoznávaní hraníc
primeraného správania sa v prítomnosti maloletého dieťaťa.
Navrhlarozsudokokresnéhosúduzmeniťtak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletoukaždúpárnu

nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod., a to vždy len v prítomnosti matky, ktorý styk sa začne realizovať
a aj sa skončí pred miestom bydliska matky a žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov
konania, resp. žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že nemá dôkazy

na zmenu rozhodnutia okresného súdu.

12. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril otec, ktorý nesúhlasil, že by odmietanie styku
zo strany maloletého dieťaťa malo pôvod výlučne v správaní otca, pretože ide tu o dlhodobý konflikt
medzi rodičmi, emočné napätie, rozdielne rodičovské prístupy a spôsob, akým je dieťa na styk

pripravované. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že je stabilizovaný, porucha je na ústupe, užíva
len nízku udržiavaciu dávku liečby a nebolo preukázané, že by jeho zdravotný stav predstavoval
ohrozenie bezpečia alebo psychickej pohody maloletého dieťaťa. Otec je otvorený a pripravený
podrobiť sa aktuálnemu odbornému znaleckému posúdeniu, avšak trvá na jeho komplexnom znaleckom
dokazovaní, ktoré by zahŕňalo aj vyšetrenie dieťaťa, obidvoch rodičov, vyhodnotilo rodičovské

kompetencie rodičov, posúdilo vplyv správania oboch rodičov na psychický stav dieťaťa. Len nestranné,
aktuálne a komplexné znalecké dokazovanie, ktoré navrhol vzhľadom k dlhodobému charakteru
konfliktu rodičov maloletej, môže viesť k spravodlivému a odbornému rozhodnutiu v najlepšom záujme
maloletéhodieťaťa.Otecmaloletejuviedol,žehocirozsudokupravujestyk,jehorealizáciajemimoriadne
problematická. K fotografiám, ktoré predložila matka k odvolaniu, uviedol, že ide o zábery pochádzajúce

zo súkromného a intímneho života, nie je z nich zrejmá žiadna priama ani nepriama súvislosť medzi
ním ako otcom a maloletou dcérou, z fotografií nie je zrejmé, za akých okolností vznikli, ani aký bol
zdravotný, či iný stav otca v čase ich vyhotovenia. Vyjadril ochotu poskytnúť znalcovi všetku relevantnú
zdravotnú a inú dokumentáciu s tým, že nerozumie správaniu a zámerom matky, ktorá eskaluje ich
vzájomný konflikt.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote
osobounatooprávnenou,atomatkoumaloletéhodieťaťa,postupombeznariadeniapojednávaniapodľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadovalsi to ani dôležitý verejný záujem za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP posúdil napadnutý rozsudok
okresného súdu a vo vyvolanom odvolacom konaní ho potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/27/2026-134zodňa04.03.2026keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie

uvedeného uznesenia dňa 04.03.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho
boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, ktorým bola úprava stretávania sa
otca s maloletou vyjadrená postupne po jednotlivých, v zmysle výrokových častí napadnutého rozsudku
okresného súdu, časových úsekoch, s podmienkami realizácie styku otca s maloletou, za súčasného

oprávnenia absolvovať otcom maloletého dieťaťa aj telefonický hovor s dieťaťom.

16. Podstatou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu bolo
namietanie nesprávneho procesného postupu, porušenie práva na spravodlivý proces, arbitrárnosť
rozsudku okresného súdu, pokiaľ boli prijaté závery, ktoré nemali oporu vo výsledkoch vykonaného

dokazovania, neakceptovanie návrhu na odročenie pojednávania u právnej zástupkyne matky z dôvodu
kolízie s iným nariadeným pojednávaním a u matky maloletého dieťaťa nebola akceptovaná žiadosť
o odročenie z vážnych zdravotných dôvodov, keďže mala COVID-19 a podľa zvukovej nahrávky
z pojednávania zo dňa 05.11.2025 pre tento nepriaznivý zdravotný stav nebola reálne schopná
plnohodnotne sa brániť, bola zbavená zvoleného právneho zastúpenia. Matka v odvolaní namietala

nesprávne skutkové zistenia. Nebol zisťovaný aktuálny zdravotný stav otca, pokiaľ matka v konaní pred
okresným súdom uviedla, že trpí psychiatrickou diagnózou – obsedantno-kompulzívnou poruchou, čo
malo vplyv na závery okresného súdu o vhodnosti postupného rozširovania styku otca s maloletou, ktoré
naviac neboli podložené. Nebolo akceptované, že otec v minulosti zrušil stretnutia až 31-krát, nebola
posúdená zodpovednosť, spoľahlivosť a dôveryhodnosť otca ako rodiča. Na základe tvrdení matky

maloletého dieťaťa a návrhu na doplnenie dokazovania neboli posúdené skutkové okolnosti, či otec
vytvára pre dieťa bezpečné, komfortné a dôstojné prostredie pri styku. Dieťa kontakt s otcom odmieta
pre agresívne správanie sa otca. Nebolo vzaté do úvahy ani vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý po
rozhovore s maloletou explicitne potvrdil, že dieťa je z otca sklamané, nedôveruje mu, nenapĺňa sľuby,
má obavu z psychickej choroby otca. Rozhodnutím okresného súdu podľa matky maloletého dieťaťa

došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak nebol rešpektovaný Čl. 5 Zákona o rodine, pretože
nebol riadne zohľadnený názor dieťaťa, jeho najlepší záujem, psychická pohoda, stabilita styku.
Matka maloletého dieťaťa žiadala doplniť dokazovanie podľa § 63 CMP, a to psychologickou
dokumentáciou otca z marca 2023, spolu s výsledkom psychologického vyšetrenia, podľa ktorého
má otec IQ 77, t.j. hodnotu v pásme hraničného intelektu, blížiacu sa k ľahkej duševnej zaostalosti;

z predloženej lekárskej správy vyplýva, že otec je dlhodobo psychiatricky liečený, pretrvávajú ťažkosti
typické pre poruchy kognitívneho fungovania a pre takto závažné zistenia je nutné odborné posúdenie
v rovine najlepšieho záujmu dieťaťa pred tým, než dôjde k rozširovaniu styku do režimu s prespávaním
a dlhých prázdninových blokov.
Matka označila ako nový dôkaz obrazové a audiovizuálne záznamy (fotografie a videá), ktoré

zachytávajú správanie sa otca v domácom prostredí v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktoré správanie
podľa matky zasahuje do dôstojnosti dieťaťa, pocitu bezpečia, konanie otca je objektívne spôsobilé
vyvolať u dieťaťa hanbu, úzkosť, strach, dlhodobú nedôveru voči otcovi.

17. Odvolacie dôvody matky maloletého dieťaťa mali charakter tak procesnoprávnych, ako aj

hmotnoprávnych námietok.

18. K návrhu matky maloletého dieťaťa a v nadväznosti na vyjadrenie otca k odvolaniu matky maloletého
dieťaťa, ktorý súhlasil so znaleckým dokazovaním, krajský súd uvádza, že pre posúdenie napadnutého
rozsudku okresného súdu nebolo potrebné doplniť dokazovanie. Podľa názoru krajského súdu bolo

možné vec posúdiť bez nariadenia pojednávania a na základe obsahu spisovej dokumentácie. Bolo
vychádzané zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorý bol postačujúci, pretože dal
relevantný základ k postupnosti vyjadrenej úpravy styku otca s maloletou podľa jednotlivých časovýchetáp a tomu zodpovedajúceho rozsahu styku otca s maloletou tak, ako bol vyjadrený v jednotlivých
výrokových častiach napadnutého rozsudku okresného súdu.

19. K návrhu matky maloletého dieťaťa na doplnenie dokazovania v rozsahu vyjadrenom v podanom
odvolaní sa uvádza, že označovať dôkazy je právom účastníka konania, avšak v konečnom dôsledku
je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP). Podľa krajského súdu konanie pred okresným súdom a následne
po vykonanom dokazovaní prijaté skutkové závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku,

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Matkou maloletého dieťaťa namietaný nedostatočne zistený skutkový
stav veci, nevykonanie dôkazov navrhovaných v odvolacom konaní alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého z vykonaných dôkazov nie je v rozhodovacej praxi považované za vadu konania, ktorou by
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/229/2020,
6Cdo/69/2020, 9Cdo/209/2020 a 7Cdo/187/2021).

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj
porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide

napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti účastníka konania, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti
strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu. Pre posúdenie,
či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nie je významný subjektívny názor matky, ktorá podala
odvolanie, ale rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) odvolacieho súdu, či k tejto procesnej vade

skutočne došlo.

21. Z priebehu, postupu konania pred okresným súdom vyplynulo, že vec bola meritórne prejednaná
a rozhodnutá na pojednávaní konanom dňa 5. novembra 2025 za prítomnosti rodičov maloletého
dieťaťa, kolízneho opatrovníka a v neprítomnosti zvolenej právnej zástupkyne matky maloletého dieťaťa.

Pokiaľ okresný súd vec meritórne prejednal, ktorému postupu predchádzalo nevyhovenie žiadosti
právnej zástupkyne matky, žiadosti matky na odročenie pojednávania nariadeného pred okresným
súdom dňa 05.11.2025, z dôvodu kolízie pojednávaní právnej zástupkyne matky s konaním vedeným
pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 40P/155/2024 i z dôvodu zdravotného stavu matky, tak tento
procesný postup okresného súdu krajský súd nepovažoval za nesprávny.

22. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu, konkrétne z doručenky predvolania matky na
pojednávanie na termín 05.11.2025 krajskému súdu vyplynulo, že právna zástupkyňa matky prevzala
jej zastúpenie ako účastníčky konania v prejednávanej veci v čase, keď už bola matka na predmetné
pojednávanie riadne predvolaná (Splnomocnenie zo dňa 09.10.2025, č.l. 37 spisu) a následne ako

dôvododročeniapojednávaniauviedlakolíziu(podaniezodňa13.10.2025,č.l.36spisu)spojednávaním
konaným pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 45P/155/2024 dňa 05.11.2025, o ktorom sa právna
zástupkyňa matky dozvedela dňa 20.06.2025, kedy bola prítomná na pojednávaní vo veci sp. zn.
40P/155/2024predOkresnýmsúdomTrnava(Zápisnicaopojednávanízodňa20.06.2025,č.l.39spisu).
Vychádzajúc z uvedeného právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa v čase prevzatia právneho

zastúpenia matky v prejednávanej veci, a to podľa Splnomocnenia zo dňa 09.10.2025, vedela (prípadne
s vynaložením odbornej starostlivosti mala vedieť) o termíne nariadeného pojednávania v danej veci,
ako aj o prekážke na svojej strane spočívajúcej v kolízii s iným pojednávaním.

23. Ustanovenie § 183 CSP upravuje podmienky vyhovenia žiadosti o odročenie pojednávania,

kedy ako podmienku zákonodarca uviedol i možnosť odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov.
Krajský súd za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania nariadeného okresným súdom na deň
05.11.2025 nepovažoval kolíziu pojednávaní, o ktorej právna zástupkyňa matky pri prevzatí zastúpenia
matky maloletého dieťaťa v prejednávanej veci vedela. Krajský súd upriamuje pozornosť na to, že
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania sa v zmysle ustálenej súdnej praxe musí vyznačovať

znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. V danej procesnej situácii však namietaná
kolízia pojednávaní nespĺňala základný predpoklad, a to podmienku nepredvídateľnosti. Kolízia dvoch
pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej právna zástupkyňa matky maloletého
dieťaťa vedela v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznaniaexistencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Ak okresný súd návrhu právnej zástupkyne
matky o odročenie pojednávania nevyhovel, tento procesný postup bol správny a prejednaním veci
v neprítomnosti právnej zástupkyne matky maloletého dieťaťa nebolo zasiahnuté do procesných práv

matky. Okresný súd právnej zástupkyni matky maloletého dieťaťa podaním zo dňa 17.10.2025 (č.l. 44
spisu) oznámil, že neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania.
Pokiaľ matka maloletého dieťaťa žiadala odročiť pojednávanie nariadené na deň 05.11.2025 z dôvodu
ochorenia, ktoré do konania pojednávania okresnému súdu nepreukázala správou od lekára alebo iným
spôsobom a následne sa na pojednávanie dostavila a svojim prednesom na pojednávaní potvrdila

procesnú spôsobilosť, čo krajskému súdu vyplynulo z obsahu zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa
05.11.2025, ani v tomto smere odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorý neodročil pojednávanie nariadené na deň 05.11.2025 pre tvrdený nepriaznivý zdravotný stav
matky maloletého dieťaťa. Okresný súd zákonne postupoval, keď podaním zo dňa 04.11.2025 (č.l. 65
spisu) oznámil právnej zástupkyni matky, že neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania ani z titulu
oznámenia nepriaznivého zdravotného stavu matky.

24. Krajský súd poukazuje na to, že posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania sa
vyhodnocuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Aktuálna právna úprava civilného procesu odročenie
pojednávania spája so sprísnenými podmienkami a výnimočnosťou odročenia prostredníctvom
reštriktívneho výkladu § 179 CSP, ak pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel zákona. Ambíciou takejto úpravy je
výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu
princípu procesnej ekonómie.

25. V okolnostiach posudzovaného prípadu je krajský súd toho názoru, že postup okresného súdu

neodporoval ust. § 183 CSP, ak povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania, t.j. aplikoval hospodárnosť konania
v zmysle Čl. 12 CMP, naviac, ak ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa.

26. Matka maloletej v odvolaní namietala arbitrárnosť rozsudku okresného súdu, jeho odôvodnenia,
ako aj, že okresný súd prijatými závermi odignoroval vlastné skutkové zistenia o správaní sa otca
a zodpovednosť za aktuálny stav vzťahu medzi otcom a dieťaťom nedôvodne preniesol takmer výlučne
na matku.

27. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením,
prijatými skutkovými závermi a následným právnym posúdením mal za to, že sa nejedná o relevantný
odvolací dôvod matky maloletého dieťaťa. K námietke arbitrárnosti, resp. všeobecnej neodôvodnenosti
rozhodnutia okresného súdu je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci obsah súdneho spisu, rozsah
vykonaného dokazovania pred okresným súdom dáva podklad pre záver, ktorý vyvodil okresný súd,

čo sa premietlo do výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení účastníkov konania,
dôkazy vykonané v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a zároveň citoval zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Okresný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol

dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a jeho postup, závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku nie je
možné považovať za neodôvodnené. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, pokiaľ okresný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv matky maloletého dieťaťa. Podľa krajského súdu
matka maloletého dieťaťa neopodstatnene namietala existenciu vady nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozsudku, resp. jeho arbitrárnosť.

To, že odvolateľka má odlišný názor než okresný súd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou
tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces. Okresný súd hodnotil vykonané dôkazy podľa pravidiel
upravených v Čl. 10 CMP, ako aj v ust. § 191 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, ktoré pravidlá sa
spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotil okresný
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Ak matka maloletého dieťaťa

v odvolaní namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva odpoveď na podľa ňou podstatné
okolnosti, tak sa konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia, k čomu zo strany okresného súdu došlo a ktorý princíp platí ajv konaní o opravnom prostriedku, a to v odvolacom konaní v rovine odôvodenia rozsudku krajského
súdu.Pokiaľodôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúdustručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzáklad
rozhodnutia, uvedené stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces.

28. K odvolacím námietkam matky maloletého dieťaťa sa uvádza, že pokiaľ je medzi rodičmi maloletého
dieťaťa prítomná konfliktnosť, ktorá predstavuje zlyhávanie komunikácie medzi nimi, čo nedáva základ
k prijatiu dohody o realizácii styku otca s maloletým dieťaťom, tak namieste bolo autoritatívnym

rozhodnutím okresného súdu riešiť úpravu styku. Okresný súd reflektoval tak na podiel matky, ako aj
otca maloletého dieťaťa na tom, že zlyhala komunikácia medzi rodičmi, na kritický prístup matky k otcovi
maloletého dieťaťa, ktorý sa zákonite prenáša aj na vnímanie otca samotným maloletým dieťaťom,
reflektoval aj na správanie sa otca maloletého dieťaťa, pokiaľ v minulosti zrušil dohodnuté stretnutia
s maloletým dieťaťom, a tým nielen matka pre kritické vystupovanie voči otcovi, ale aj samotný otec dal
príčinu na zhoršení vzťahu s maloletým dieťaťom. Nebolo potrebné, aby sa okresný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku vyjadroval v jednotlivosti ku každému termínu zrušeného stretnutia otcom
s maloletým dieťaťom, ak bolo postačujúce na túto okolnosť v odseku 9. odôvodnenia napadnutého
rozsudku poukázať, s apelovaním na otca o potrebe dodržania upraveného styku súdnym rozhodnutím,
ktorého postupnosť má viesť k obnoveniu vzťahu otca s maloletým dieťaťom, k nadobudnutiu dôvery
dieťaťa k otcovi, k budovaniu vzťahu medzi nimi. Samotný otec má mať záujem na tom, aby u maloletej

nevyvolával sklamania z nerealizovaného styku a postupným stretávaním budoval u maloletej vôľu, že
sa chce stretávať s otcom, čo podľa doteraz vykonaného dokazovania odmietala. Súdne konanie vo
veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je konaním na vyriešenie „sporu“ medzi účastníkmi konania,
a preto jeho účelom nie je súdnymi rozhodnutiami dávať za pravdu tomu-ktorému účastníkovi konania,
ak výsledkom má byť zabezpečenie čo najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V zmysle uvedeného

preto nie je namieste, ak matka maloletého dieťaťa v odvolaní namietala podľa nej nesprávne, resp.
nedostatočne vyjadrený podiel „viny“, resp. zodpovednosti otca maloletého dieťaťa na aktuálnom stave
vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom, ak uvedené nie je základným zmyslom a účelom daného
konania. Naviac okresný súd podiel zodpovednosti na odmietavom vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi
vyjadril tak na strane matky, ako aj otca.

29. Podľa odvolania matky maloletého dieťaťa nebolo možné prijať záver, že by časovo vyjadrenou
postupnosťou stretávania sa otca s maloletou nebol zabezpečený najlepší záujem maloletej, resp., že
je tu zdravotný – psychický stav otca maloletej, jeho správanie také, že by nebol rešpektovaný zdravý
psychický a fyzický vývin maloletej, prípadne pri stretávaní sa otca s maloletou nezabezpečené dôstojné

prostredie, bezpečnosť a komfort dieťaťa.

30. Okresný súd v odseku 5. odôvodenia napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenia matky, okrem
iného aj na tvrdenie, že otec má J. diagnózu obsedantno-kompulzívnu poruchu. Aj v odseku 9.
odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenia matky, ktorá označila otca maloletej za

psychiatrického pacienta so spochybnením jeho rodičovských kompetencií.

31. Naposledy o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 54P/114/2023-130 zo dňa 8. septembra 2023, ktorým bolo
manželstvo rodičov maloletej rozvedené a súčasne schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá

bolanačasporozvodezverenádoosobnejstarostlivostimatky,soprávnením obidvochrodičovmaloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, s prevzatým záväzkom otca prispievať na výživu maloletej
sumou vo výške 200,- Eur mesačne, pričom stretávanie otca s maloletou nebolo upravené.

32. Krajský súd práve s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa a pri časovej postupnosti úpravy

styku otca s maloletou, nezistil, že by boli na strane otca maloletého dieťaťa prítomné skutočnosti, ktoré
by ho mali diskvalifikovať z výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu.

33. K námietke matky, že rozhodnutie okresného súdu nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého
dieťaťa, krajský súd apeluje predovšetkým na Čl. 3, Čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Základným cieľom

Čl. 8 tohto Dohovoru je okrem potreby primárne chrániť jednotlivca pred svojvoľným konaním verejných
orgánov, aj zabezpečiť pozitívne povinnosti štátu spojené s efektívnym rešpektovaním rodinného života.
Povinnosťou štátnych orgánov je prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom.
Postupnosťou úpravy styku otca s maloletou, t.j. jeho postupné rozširovanie, dáva základ práve preochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pretože v takejto úprave styku otca s maloletou môže
dôjsť k rozvíjaniu vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi, následne k jeho udržiavaniu, upevňovaniu,
t.j. napadnutý rozsudok okresného súdu zohľadňuje osobitosti danej veci. Podľa krajského súdu je

predčasné a nepodložené vnášať obavy zo strany matky maloletého dieťaťa, pretože toľko krajským
súdom zvýrazňovaná časovo vyjadrená postupnosť úpravy styku otca s maloletou nedáva relevantný
priestor pre vyjadrované obavy matkou maloletého dieťaťa, ak podľa výroku I/ rozsudku okresného súdu
otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 10:00
hod. do 16:00 hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, podľa výroku II/ po uplynutí

troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku do uplynutia sedem mesiacov od právoplatnosti rozsudku sa
bude otec s maloletou stretávať každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10:00 hod. do 16:00
hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. a v zmysle výroku III/ až po uplynutí siedmich mesiacov od
právoplatnosti rozsudku bude otec maloletej oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny
týždeň v roku od piatku 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., t.j. až po uplynutí siedmich mesiacov je
úprava styku aj s prespatím a ďalej upravený rozsah stretávania sa otca s maloletou počas prázdnin.

34. Rozsudkom okresného súdu nebol popretý najlepší záujem maloletého dieťaťa. Pravidlá postupnosti
úpravy styku otca s maloletou sú nastavené podľa krajského súdu tak, aby bol rešpektovaný najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Rozsah styku upravený napadnutým rozsudkom okresného súdu je
primeraný k tomu, aby sa najskôr mohol obnoviť vzťah otca s maloletou a následne ďalším rozšírením

vytvoriť podmienky na rozvíjanie tohto vzájomného vzťahu otca s maloletou, poskytnúť časový priestor
na spoločné aktivity. Ani z jedného z vykonaných dôkazov pred okresným súdom nebola preukázaná
existencia závažných prekážok brániaca kontaktu maloletej s otcom. Postupnosť úpravy stretávania sa
otca s maloletou podľa názoru krajského súdu rešpektuje aj vnímanie, prežívanie maloletej, ktorému vo
výraznej miere v pozitívnom smere môže prispieť aj samotná matka, a to svojim správaním, konaním

a usmerňovaním maloletej k nájdeniu pokojného prístupu a prežívania svojho vzťahu k otcovi. Predstavy
matky maloletej o rozsahu styku otca s maloletou, nevôľa maloletej stretávať sa s otcom, neboli
dôvodom na vyhovenie odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa, pretože skutočnosť, že rodičia
nespolupracujú, nezbavuje súd povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli
udržané rodinné putá.

35. Na základe vyššie uvedených záverov, zhodnotení bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože neboli zistené dôvody pre zmenu
napadnutého rozsudku, resp. pre jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.