Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121511007
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121511007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: VISUAL spol. s r.o., so sídlom
A. Mráza 4, 821 03 Bratislava, IČO: 17 331 668, proti žalovanému: Focus Pro, s.r.o., so sídlom Svetlá 1,
81102Bratislava,IČO:35793147,právnezast.:V4Legal,s.r.o.,sosídlomTvrdého783/4,01001Žilina,
IČO: 36 858 820, o zaplatenie 4.102,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/15/2022-349 zo dňa 28.03.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/15/2022-349 zo dňa
28.03.2025 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.472 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2.472 eur od 24.06.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a II. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 269 ods. 2, § 369

ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“), § 1 ods. 1 a 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka (ďalej aj „nariadenie“), § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na
vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 4.102,60 eur s príslušenstvom, a to na základe toho, že v zmysle vzájomnej dohody
vykonal žalobca pre žalovaného dohodnuté produkčné služby. Žalobca v návrhu podľa súdu prvej
inštancie uviedol, že vystavil žalovanému faktúru č. 2021/5/1 vo výške 4.130,60 eur, splatnú dňa
24.03.2021 a faktúru č. 2021/6/1 vo výške 2.472 eur, splatnú dňa 23.06.2021. Faktúru č. 2021/5/1 uhradil
podľa žalobcu žalovaný iba čiastočne, a to úhradou zo dňa 03.06.2021 vo výške 2.500 eur. Zostatok
faktúry č. 2021/5/1 vo výške 1.630,60 eur ani faktúru č. 2021/6/1 vo výške 2.472 eur žalovaný žalobcovi
neuhradil.Spolusistinousižalobcauplatnilajúrokzomeškaniavovýške9,00%ročnezosumy4.130,60

eur od 25.03.2021 do 03.06.2021, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.630,60 eur od
04.06.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.472 eur od 24.6.2021
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a náhradu trov konania.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca služby, ktoré
údajne poskytol žalovanému, nijakým spôsobom nešpecifikoval či už z hľadiska konkrétnych služieb
alebo z hľadiska výšky odmeny za jednotlivé služby. Žalovanému nie je zrejmé, čo je predmetom

fakturácie. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie v odpore nepoprel, že mu zo strany žalobcu boli určité
služby poskytnuté, avšak uviedol, že je potrebné preukázať ich skutočný rozsah. Čiastočná úhrada
faktúry č. 2021/5/1 bola len prejavom dobrej vôle a zachovania korektných vzťahov medzi stranami
sporu, a to aj napriek skutočnosti, že v uvedenej faktúre nebol preukázaný rozsah poskytnutých služieb.

4. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení, ústnych prednesov
strán na pojednávaní, výsluchov svedkov a po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi stranami sporu
nebolo sporné, že strany sporu sa ústne dohodli na poskytovaní právnych služieb, že žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 2021/5/1 a faktúru č. 2021/6/1 a že úhradou z 03.06.2021 žalovaný uhradil
žalobcovi sumu 2.500 eur na faktúru č. 2021/5/1. Sporným medzi stranami sporu je podľa súdu prvej
inštancie, či žalovaný je povinný fakturovanú sumu žalobcovi uhradiť.

5. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 25Cb/15/2022 zo 07.09.2022 tak,
že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.630,60 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.130,60 eur od 25.03.2021 do 03.06.2021, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.630,60 eur od 04.06.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania. Označený
rozsudok bol vo výroku I. potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/24/2023 z
31.10.2024 a vo zvyšných častiach zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na
nové rozhodnutie. Predmetom sporu tak ostala len suma 2.472 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 2.472 eur od 24.06.2021 do zaplatenia a náhrada trov konania.

6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul podstatné časti vyjadrení strán
na pojednávaní dňa 21.02.2025. Žalobca uviedol, že projekt vydávania novín pre grafický priemysel
generoval príjmy za inzerciu a za predplatné a tieto sumy fakturoval žalovaný. Dohoda bola rozdeliť zisk

z projektu na 90 : 10, pričom posledná faktúra, ktorá je predmetom sporu bola dofakturácia podielu na
90 : 10. Boli vystavené dve faktúry firmou OK PRIMA a dve faktúry žalobcom. Prvé dve boli zaplatené,
tretia bola zaplatená čiastočne a na základe rozhodnutia súdu a posledná uhradená nebola. Tieto štyri
faktúry dajú dokopy sumu nižšiu než generované príjmy, pretože pán J. (bývalý konateľ žalovaného) si
vyčíslil náklady. Dohoda bola uzatvorená medzi žalovaným a firmou OK PRIMA a potom bola dohoda

so žalobcom. OK PRIMA dostala zaplatené za všetko a ďalej pokračoval žalobca. Ide o dofakturáciu za
celé obdobie spolupráce, pričom nároky si uplatňuje len žalobca. Projekt vyniesol niečo cez 15.000 eur
a z toho boli uhradené dve faktúry OK PRIMA a jedna faktúra žalobcu. Druhá faktúra žalobcu zaplatená
nebola. Došlo k odsúhlaseniu faktúr OK PRIMA a následne sa projekt modifikáciou ich dohody v istom
štádiu preklopil na žalobcu. Žalovaný opakovane žiadal, aby súd konanie koncentroval.

7.Žalobcavovyjadrenízodňa04.03.2025uviedol,žespoluprácapánaK.X.spánomN.J.prebiehalana
základe ich vzájomnej dohody, kde sa obaja dohodli na projekte vydávania Novín pre grafický priemysel,
pričom sa dohodli aj na delení zisku z tohto projektu v pomere 90 % pre pána K. X. a 10 % pre žalovanú
(teda pre pána N. J.). Túto dohodu potvrdzuje e-mailová komunikácia. Pán K. X. si svoj podiel po dohode

s pánom N. J. uplatnil najprv ako Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA (IČO: 32 108 125). Boli vystavené dve
faktúry, a to 2021-1 a 2021-2. Iba prvá z nich bola uhradená v termíne splatnosti, druhá faktúra bola
uhradená s omeškaním, až po urgenciách. Následne sa pán K. X. rozhodol, že projekt zastreší jeho
obchodná spoločnosť, teda žalobca, s čím žalovaný súhlasil. To, že spolupráca medzi stranami sporu
už prebiehala prostredníctvom žalobcu sa dialo s výslovným súhlasom žalovaného, čo dokazuje to, že

faktúru vystavenú žalobcom žalovaný nevrátil ako neoprávnene vystavenú alebo z akéhokoľvek iného
dôvodu. Potom došlo po viacerých urgenciách k čiastočnej úhrade prvej z faktúr, následne už žalovaný
žiadne peniaze neuhradil. Na osobnom stretnutí konateľa žalobcu a bývalého konateľa žalovaného
bolo riešené aj vyúčtovanie celej dovtedajšej spolupráce/projektu. Na základe toho bola vystavená už
spomínaná faktúra 2021/6/1. Táto však už nebola žalovaným uhradená vôbec, a to napriek tomu, že

vstupy(číselnéúdaje)anikalkuláciapodielunebolimedzistranamisporusporné.Súdupredložilkonečný
sumár výnosov a nákladov, ktorý na strane výnosov uvádza sumu 15.529,83 eur - je to súčet všetkých
faktúr, ktoré pán K. X. nechal v tomto projekte vystaviť. Žalovaný uvádza inú sumu výnosov - a to vyššiu,
avšak žalobca si nárokuje podiel iba z fakturácie, ktorú aj reálne pre žalovaného zabezpečila. Strananákladov vychádza z vyčíslenia žalovaného a z osobného rokovania konateľov strán sporu a uvádza
celkovú sumu nákladov vo výške 4.573 eur. Celkový zisk projektu je rozdielom nákladov a výnosov a je
vyčíslený na sumu 10.956,83 eur. Podľa dohody mal žalobca nárok na 90 % zisku čo predstavuje sumu

9.861,15 eur. Túto suma bola žalovanému aj vyfakturovaná.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 14.03.2025 trval na tom, aby súd uplatnil koncentráciu konania na
vyjadrenia žalobcu a ním predložené dôkazy. Trval na tom, že je povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné
bremeno. Poukazovanie na komunikáciu medzi pánom X. a pánom J. v období, kedy spolu strany sporu

nespolupracovali považuje za irelevantnú. Žiadna dohoda medzi stranami sporu uzatvorená nebola a
žalovanej nie je zrejmé, čo si žalobkyňa faktúrou nárokuje, teda aké služby v uplatnenej sume boli
poskytnuté žalovanej.

9. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul vyjadrenia strán na pojednávaní dňa 28.03.2025. Žalovaný
trval na tom, že dohoda medzi stranami sporu nebola. Suma nezodpovedá poskytnutým drobným

administratívnym službám. Žalobca zopakoval, že dohoda bola o rozdelení zisku v pomere 90 : 10, kedy
90 % pripadne pánovi X. a 10 % pripadne pánovi J.. Dohoda je podložená vzájomnou komunikáciou,
postupovalo sa podľa podkladov, ktoré dodal pán J.. Podľa žalovaného vyúčtovacia faktúra za celé
obdobie spolupráce sa nemôže týkať celého obdobia, pretože žalovaná mala dohodu s OK PRIMA a nie
so žalobkyňou. Nemôže sa vychádzať zo spolupráce medi žalovanou a OK PRIMA. Žalobca nesúhlasil,

spolupráca medzi stranami sporu bola dohodnutá.

10. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že predmetom fakturácie zo strany žalobkyne
nebola cena diela, t.j. vydaných novín, ale rozdelenie zisku, ktorý tento projekt priniesol v pomere
90 : 10 (žalobkyňa : žalovaná). Ak sa žalovaný nezaviazal uhradiť cenu za vykonané dielo, prichádza

do úvahy jedine uzatvorenie inominátnej zmluvy. Súd teda vychádzal z toho, že strany sporu medzi
sebou uzavreli nepomenovanú zmluvu. Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne
určený predmet záväzkov. Žalobca požadoval úhradu sumy 2.472 eur na základe faktúry č. 2021/6/1
za produkčné služby za vydanie novín pre grafický priemysel 5/2021. V rámci konania bolo zistené, že
faktúra žalobcu je v podstatne dofakturáciou spoločnej spolupráce a naplnením dohody o rozdelení zisku

v podobe 90 (žalobkyňa) : 10 (žalovaná). Touto faktúrou žalobca síce fakturuje za produkčné služby, ale
nie len za obdobie 5/2021, ale za celé obdobie spolupráce. Nepresnosť v označení, čo je predmetom
faktúry č. 2021/6/1 ako daňového dokladu, nespôsobuje nedôvodnosť nároku žalobcu. Podľa súdu prvej
inštancie v danom spore nie je sporné, že Noviny pre grafický priemysel boli vydané. Produkčné služby
za vydanie Novín pre grafický priemysel zabezpečoval Z.. K. X. spočiatku ako Ing. Ondrej Králik - OK

PRIMA a následne túto činnosť realizoval žalobca. Žalobca uviedol, že zabezpečoval všetko od písania
článkov,ichredigovanie,sociálnesiete,zabezpečenietlače,zabezpečeniekomunikáciespredplatiteľmi,
odosielanie výtlačkov a pod. Pokiaľ teda žalovaný chcel účinne toto skutkové tvrdenie poprieť, mal uviesť
v čom konkrétne žalobca poskytoval len drobné administratívne služby. Podľa súdu prvej inštancie ide
o účelovú obranu žalovaného, pretože žalovaný nevrátil jednu jedinú faktúru, ktorá mu bola zo strany

žalobcu doručená. Okrem toho tvrdenia žalovaného vylučuje elektronická správa žalobcu z 21.12.2020,
v ktorej K. X. bývalému konateľovi žalovaného (N. J.) píše, že robí kompletný obsah úplne sám, že je
postavený funkčný web, že každý mesiac pribudne 22-26 príspevkov, ktoré sú spracovávané na web,
Facebook, Instagram a následne aj do tlače. V elektronickej správe z 23.12.2020 N. J. potvrdzuje, že si
všetko žalobca (K. X.) robí sám. V elektronickej správe z 21.12.2020 N. J. (žalovaný) píše K. X., že si

dohaduje všetko (rozumej K. X.), že sa dozvedá len veci, ktoré už K. X. urobil / dohodol, a že si (K. X.)
robí už aj videá. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný len vystavoval faktúry na základe podkladov žalobcu
a viedol účtovníctvo. Toto potvrdzuje elektronická správa zo 17.05.2021, v ktorej K. X. píše N. J., že
visia neplatiči, ktorých ide obvolávať, pretože nemá od žalovaného informáciu ohľadom upomienok a
zápočtov. Rovnako v elektronickej správe K. X. ďakuje N. J. za faktúry s tým, že ide posielať zvyšné

faktúry. V elektronickej správe z 21.12.2020 N. J. uvádza, že faktúry sú spracované, ale že K. X. sa
mohol na ekonómku obrátiť aj sám. Napokon v elektronickej správe z 21.12.2020 posielal K. X. podklady
k fakturácii a urguje poslanie faktúry Mondi. Je preto nespochybniteľné, že strany sporu spolupracovali a
žalobca zabezpečovala produkčné služby vydávania Novín pre grafický priemysel. Opak žalovaný ničím
nepreukázala a neuviedol žiadne relevantné tvrdenia.

11. Súd prvej inštancie poukázal, že spolupráca strán sporu je navyše potvrdená právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/15/2022 zo 07.09.2022, ktoré
bolo v časti 1.630,60 eur potvrdené Krajským súdom v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 1Cob/24/2023 z31.10.2024. Konajúce súdy zhodne uviedli, že žalovaný uznal záväzok v dôsledku čiastočného plnenia.
Žalovaný nepreukázal, žeby z jeho prejavu vyplývala skutočnosť, že neuznáva zvyšok pohľadávky
fakturovanej faktúrou č. 2021/5/1.

12. Pokiaľ ide o dohodu o rozdelení zisku aj túto žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal. V
elektronickej komunikácii z 21.12.2020 K. X. napísal N. J., že drží sa dohody o pomere 90 % : 10 %. Na
uvedené reagoval N. J. v elektronickej správe z 23.12.2020 tak, že „áno pomer peňazí sedí“. Následne
01.06.2021 K. X. napísal správu N. J., že nemá zaplatenú faktúru, na čo tento reagoval, že ohľadom

toho písal e-mail a časť pošle. Súdu bol predložený aj e-mail z 02.06.2021, v ktorom K. J. ako konateľ
žalovaného potvrdzuje, že faktúru uhradí na dvakrát, pričom poslal 2.500 eur. 03.06.2021 bola zaplatená
suma 2.500 eur žalobca s popisom platby „/DO2021-06-02/SPciast uhrada DFA Visual FocusPro“, teda
čiastočná úhrada faktúry č. 2021/5/1 zo 17.03.2021 znejúca na sumu 4.130,60 eur za produkčné služby
vydania Novín pre grafický priemysel 3/2021, 4/2021. Okrem toho súd upriamuje pozornosť na popis
platby, v ktorom sú identifikované strany sporu, čo tiež potvrdzuje ich vzájomnú spoluprácu.

13. Podľa záveru súdu prvej inštancie nie je potrebné sa ďalej bližšie zaoberať vzťahom medzi Ing.
Ondrejom Králikom - OK PRIMA, žalobcom a žalovaným, pretože z doteraz uvedeného je zrejmé, že
došlo k modifikácii vzťahu medzi týmito subjektami tak, že namiesto Ing. Ondreja Králika - OK PRIMA
so žalovaným ďalej spolupracoval žalobca s čím bol žalovaný celkom zjavne uzrozumený a podľa toho

sa aj správal. Opak nie je ničím preukázaný. Práve v elektronickej správe z 02.06.2021 N. J. ani nerobí
rozdiel medzi Ing. Ondrejom Králikom - OK PRIMA a žalobcom, keď ako „tvoje faktúry“ označuje už
uhradené faktúry vystavené Ing. Ondrejom Králikom - OK PRIMA v sume 1.690 eur (faktúra č. 2021-2)
a 1.980 eur (faktúra č. 2021-1) a časť ďalšej faktúry vystavenej už žalobcom zaplatil.

14. Súd teda vychádzal z dohodnutého pomeru rozdelenia zisku, ktorý projekt vydávania novín priniesol
v pomere 90 (žalobca) : 10 (žalovaný). Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.472
eur žalobcovi, keďže strany sporu sa dohodli na rozdelení zisku v pomere 90 : 10 a žalovaný túto
dohodu odmieta splniť. Z vykonaného dokazovania má súd nárok žalobcu za preukázaný Na základe
podkladov pre fakturáciu bol zisk vo výške 15.529,83 eur. Uvedené žalobca preukázal aj faktúrami

(Faktúra 20201034, Faktúra 20201036, Faktúra 20201035, Faktúra 20201033, Faktúra 20201039,
Faktúra 20201040, Faktúra 20201043, Faktúra 20201042, Faktúra 20201041, Faktúra 20201044,
Faktúra 20201045, Faktúra 20211001, Faktúra 2109001, Faktúra 2109002, Faktúra 2109003, Faktúra
2109004, Faktúra 2109005, Faktúra 2109006, Faktúra 2109007, Faktúra 2109008, Faktúra 2109009,
Faktúra 20211004, Faktúra 20211005, Faktúra 2109010, Faktúra 2109011, Faktúra 20211007, Faktúra

20211008,Faktúra20211009,Faktúra2109013,Faktúra2109014,Faktúra2109015,Faktúra20211010,
Faktúra 2109016 a Faktúra 2109017). Ako príjmy v elektronickej správe z 02.06.2021 uviedol vyššiu
sumu 16.217,50 eur (za rok 2020 sumu 9.858,20 eur a za rok 2021 sumu 6.359,30 eur). Pokiaľ aj
žalovaný uvádzal vyššiu súdu príjmov, žalobca chce menej, čo je v konečnom dôsledku výhodnejšie
pre žalovaného. Ako výdaje žalobca zohľadnil sumu 4.573 eur (výdaje za 9-12/2020 vo výške 2.453,

výdaje za 1-4/2021 vo výške 1.420 eur a výdaje za 5-6/2021 vo výške 700 eur). Rovnaké sumy uvádza
aj žalovaný v elektronickej správe z 02.06.2021, pričom žalobca doplnil ešte sumu 700 eur. Celkový
zisk, ktorý projekt vydávania novín priniesol bol v sume 10.956,83 eur (15.529,83 eur - 4.573 eur). Zo
sumy 10.956,83 eur má žalobca nárok na 90 % v zmysle dohody so žalovaným, čo je suma 9.861,15
eur - žalobca žiadal len 9.860,60 eur. Z tejto sumy žalovaný uhradila 01.04.2021 sumu 1.690 eur faktúra

Ing. Ondreja Králika - OK PRIMA č. 2021-2, 16.02.2021 sumu 1.980 eur faktúra Ing. Ondreja Králika -
OK PRIMA č. 2021-1, 03.06.2021 sumu 2.500 eur faktúra žalobcu č. 2021/5/1 + zvyšok 1.630,60 eur
zaplatila žalovaný na základe rozhodnutí súdov. Ostáva teda uhradiť sumu 2.060 eur bez DPH (9.860,60
eur - 7.800,60 eur), čo s DPH je suma 2.472 eur (faktúra č. 2021/6/1).

15. Pokiaľ sa žalovaný opakovane dožadoval koncentrácie konania, súd prvej inštancie uviedol,
že keďže už uplatnená koncentrácia konania bola vyhodnotená odvolacím súdom ako nesprávna,
v dôsledku toho došlo k čiastočnému zrušeniu pôvodného rozsudku, súd konanie opätovne
nekoncentroval.

16. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (uplatnený v súlade s
nariadením uvedeným v bode 16. tohto rozsudku) zo sumy 2.472 eur (faktúra č. 2021/6/1) od 24.06.2021
(deň splatnosti faktúry) do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore vkonečnom dôsledku plný úspech, súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ustanovenie §
365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Má za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávnym procesným
postupom, v rozpore s CSP, nesprávne právne posúdil vec a rozsudok vychádza z nesprávneho
skutkového zistenia súdu, na základe ktorého súd žalobe v rozsahu žalobcom uplatneného nároku
na zaplatenie faktúry č. 2021/6/1 zo dňa 16.06.2021 vo výške 2.472,00 eur so splatnosťou dňa

23.06.2021 (ďalej len ako „Faktúra“) vyhovel. S ohľadom na základné princípy CPS má za to, že bolo
povinnosťou žalobcu, aby svoj nárok riadne odôvodnil a preukázal už pri podaní samotnej žaloby.
Žalobca však svoj nárok nepreukázal v rámci upomínacieho konania, ani v rámci konania vedeného
na Mestskom súde Bratislava III, a preto prvostupňový súd žalobu v rozsahu žalobcom uplatneného
nároku na zaplatenie Faktúry zamietol. Žalobca podľa žalovaného svoj nárok nepreukázal ani počas
prvého odvolacieho konania. Poukázal na závery v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa

31.10.2024, č.k. 1Cob/24/2023-239. Má za to, že súd mal aplikovať koncentráciu konania, avšak
nemožno neprihliadať na dôkaz po tom, čo bol konajúcim súdom prvej inštancie pripustený a riadne
vykonaný. Má za to, že v následnom konaní vedenom na súde mal byť konajúcim súdom len zohľadnený
výsluch žalobcu ako svedka a následne sa mal súd so zisteným stavom vysporiadať a vo veci rozhodnúť,
a to na prvom pojednávaní, tak ako to predpokladá CSP. Napriek tomu, že súd opätovne vo veci

nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca spolu so svojim právnym zástupcom, tak svoj
nárok žalobca nepreukázal a neodôvodnil, na čo bol žalobca súdom vyzvaný, aby žalobca písomne
predložil vyčíslenie a preukázal ním uplatňovaný nároku na zaplatenie Faktúry. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti má za to, že takéto konanie žalobcu nemôže požívať ochranu a nemôže byť na ťarchu
žalovaného. Rovnako má za to, že takýmto postupom súdu vznikli jednak prieťahy v konaní, ktoré

sú v rozpore s čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale tiež došlo k zmareniu princípu právnej
istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalovaný sporoval závery súdu prvej inštancie o právnom
posúdení vzťahu ako inominátnej zmluvy, nakoľko v zmysle ust. 269 CSP platí, že účastníci môžu
uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, pričom zároveň platí, že ak si účastníci

dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Žalovaný zotrváva na svojom
tvrdení, že sa so žalobcom nedohodol na žiadnej odmene za vykonané pomocné administratívne práce,
pričom žalobca žalovanému do dnešného dňa nepreukázal, za aké práce vystavil faktúru. Zároveň je
dôležité poznamenať, že žalobca prvotne žaloval odmenu za produkčné služby za vydanie novín pre
grafický priemysel 5/2021, ktoré nikdy nijakým spôsobom nepreukázal okrem predloženia výtlačkov

novín. Následne, keď žalovaný rozporoval tento nárok a žiadal, aby ho žalobca preukázal, a aj to
až po tom, ako sa predmetná vec vrátila na opätovné konanie na súd, tak žalobca prišiel s teóriou
o dofakturácií spoločnej spolupráce a rozdelení zisku v podobe 90 (žalobca) : 10 (žalovaný) za celé
obdobie spolupráce. Táto súdom ustálená skutočnosť o spolupráci a tiež dojednanej odmene bola
žalovaným rozporovaná a nemá ani oporu v zistenom skutkovom stave. Žalobca žalovanému vystavil

celkom dve faktúry, pričom obe boli rozporované žalovaným a boli predmetom súdneho konania.
Rovnako esenciálna je skutočnosť, že samotná výška faktúry nezodpovedá pomeru 90 (žalobkyňa) :
10 (žalovaná) a táto skutočnosť je vlastne potvrdením neexistencie tejto žalobcom tvrdenej dohody o
odmene. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že sa so žalobcom nedohodol na žiadnej odmene za
vykonané pomocné administratívne práce, pričom žalobca žalovanému do dnešného dňa nepreukázal

za aké práce vystavil faktúru. Žalovaný týmto zdôrazňuje, že skutočnosť, že noviny boli vydávané, nikdy
nebola spornou skutočnosťou. Spornou skutočnosťou bolo aké práce boli žalobcom vykonané, v akom
rozsahu, a teda čo všetko bolo zahrnuté do odmeny, teda faktúry. Trvá na tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno preukázania svojho nároku čo do dôvodu a výšky. Súd prvej inštancie spoluprácu a
skutkový stav veci odôvodňoval s poukazom na komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným z roku 2020,

tedavobdobíkedyžalobcasožalovanýmnespolupracovali,pretouvedenépovažujezairelevantné.Súd
ďalej prišiel ku skutkovému zisteniu, že žalovaný len vystavoval faktúry na základe podkladov žalobcu
a viedol účtovníctvo, čo odôvodnil elektronickou správou zo dňa 17.05.2021, v ktorej K. X. píše N. J.,
že visia neplatiči, ktorých ide obvolávať, pretože nemá od žalovaného informáciu ohľadom upomienok
a zápočtov. S takýmto skutkovým zistením sa nemožno stotožniť, ani s ním súhlasiť, práve naopak,

uvedené preukazuje len to, čo tvrdí žalovaný, a teda to, že žalobca poskytoval žalovanému len drobné
administratívne služby. Rovnako tak aj žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že: „Pán K. X. si svoj podiel
po dohode s p. N. J. uplatnil najprv ako SZČO: Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA (IČO: 32 108 125).
Boli vystavené dve faktúry, a to 2021-1 a 2021-2....“ Uvedené vylučuje, že žalobca spolupracoval sožalovanýmvpredmetnomobdobí,zaktoré,okreminých,siuplatnilnárokakodoúčtovaniesvojejodmenu
faktúrou, t.j. žalobca si daňovým dokladom faktúrou uplatnil nárok za služby, ktoré nevykonal. V danej
súvislosti si dovoľujeme poznamenať, že každá faktúra musí v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z

pridanej hodnoty odzrkadľovať skutočné dodanie tovaru alebo služby a musí sa viazať ku konkrétnemu
zdaniteľnému obchodu, či už ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Vo faktúre dodávateľ služby
musí uviesť zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočnil a všetky požadované náležitosti.

18. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to že súd prvej inštancie postupoval v súlade

s CSP. Koncentrácia konania podľa neho nie je na mieste, keďže je v rozpore s právom na spravodlivý
proces. Žalovaný sa snaží účelovo popierať formu a princíp spolupráce. Žalobca plne zabezpečoval
vydávanie novín. Žalobca jasne preukázal, že nevykonával pomocné administratívne práce, ale plne
zabezpečoval vydávanie novín. Spolupráca sporových strán fungovala a bola finančne krytá podľa
dohody.

19. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a po
preskúmanípodanéhoodvolaniaanapadnutéhorozsudkuvmedziachlimitovanýchrozsahompodaných
odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolacie námietky
nenaplnili odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň
27.01.2026.

20. Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 269 ods. 1 OBZ ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv

sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené
v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

23. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

24. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

25. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

26. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza
nasledovné: Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne ustálil záver, že predmetný záväzkový
vzťah medzi stranami sporu vychádza z inominátnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzavretá.
Obe strany sú podnikatelia a vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Ide o obchodnoprávnyvzťah. Ustanovenie § 269 ods. 2 OBZ umožňuje účastníkom zmluvných vzťahov uzatvoriť aj tzv.
nepomenované zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv (contractus nominatus) nerozlišujeme podľa toho, ako
je konkrétna zmluva označená, ale dôležitým rozhodným kritériom je jej obsah, ktorým sú upravené

povinnosti a práva účastníkov zmluvy. Zmluvná sloboda vychádzajúca z ustanovení Obchodného
zákonníka tak umožňuje stranám obchodnoprávnych vzťahov uzatvárať široké spektrum zmluvných
vzťahov v podobe nepomenovaných zmlúv (contractus innominati). Ich zmluvná sloboda teda nie
je limitovaná typovými zmluvami. Rozhodujúcim pre posúdenie súdom prvej inštancie bolo tvrdenie
žalobcu, že predmetom fakturácie nebola cena diela, ale rozdelenie zisku. Vzhľadom na absenciu

dohody strán o cene za predmetnú činnosť, keď sa žalobca nezaviazal platiť cenu diela, ale strany
si mali dohodnúť podiel na zisku, súd prvej inštancie správne podľa názoru odvolacieho súdu ustálil,
že ide o zmluvu inominátnu. Odvolaciu námietka týkajúca sa právneho posúdenia vzťahu zo strany
súdu prvej inštancie ako inominátnej zmluvy teda odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že v danom spore nie je sporné, že Noviny pre grafický priemysel boli
vydané. Súd prvej inštancie zároveň správne dospel k záveru, že produkčné služby za vydanie Novín pre

grafický priemysel zabezpečoval Z.. K. X. spočiatku ako Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA a následne túto
činnosť realizoval žalobca. Žalobca uviedol, že zabezpečoval všetko od písania článkov, ich redigovanie,
sociálne siete, zabezpečenie tlače, zabezpečenie komunikácie s predplatiteľmi, odosielanie výtlačkov
a pod. Pokiaľ teda žalovaný chcel účinne toto skutkové tvrdenie poprieť, mal uviesť, v čom konkrétne
žalobcaposkytovallendrobnéadministratívneslužby,resp.ktorúčasťsvojhozáväzkunesplnil.Odvolací

súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ tak neurobil, ide o účelovú obranu
žalovaného, pretože žalovaný faktúry, ktoré mu boli doručené nevrátil, dokonca na základe faktúry č.
2021/5/1 čiastočne plnil, a to už bola faktúra vystavená žalobcom. Zároveň odvolací súd poukazuje,
že akceptáciu dohody o obsahu vzájomných povinností v predmetnej spolupráci je možné vyvodiť aj z
elektronickejsprávyžalobcuz21.12.2020(č.l.275),vktorejK.X.bývalémukonateľovižalovaného(N.J.)

píše, že robí kompletný obsah úplne sám, že je postavený funkčný web, že každý mesiac pribudne 22-26
príspevkov, ktoré sú spracovávané na web, Facebook, Instagram a následne aj do tlače. V elektronickej
správe z 23.12.2020 (č.l. 276) N. J. potvrdzuje, že si všetko žalobca (K. X.) robí sám. V elektronickej
správe z 21.12.2020 (č.l. 276) N. J. (žalovaný) píše K. X., že si dohaduje všetko (rozumej K. X.), že sa
dozvedá len veci, ktoré už K. X. urobil / dohodol a že si (K. X.) robí už aj videá. Z uvedených správ je

možné vyvodiť záver, že žalovaný vedel, že proces okolo vydávania novín zabezpečuje Z.. X., pôvodne
ako Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA a následne túto činnosť realizoval žalobca.

30. Pokiaľ žalovaný namietal, že poukazovanie na predmetnú vzájomnú komunikáciu má byť irelevantné
z dôvodu, že pochádza z času, kedy prebiehala spolupráca ešte medzi Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA

a žalovaným, odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. Ako súd prvej
inštancie správne konštatoval práve z tejto komunikácia vyplýva potvrdenie vzájomnej spolupráce, ako
aj potvrdenie dohodnutého delenia zisku a žalovaný uvedené nedostatočne sporoval, keď neuviedol,
žiadne svoje skutkové tvrdenia, ako mala spolupráca prebiehať, resp. k akej zmene v dohode malo
medzi stranami dôjsť. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že následne

došlo k modifikácii tejto spolupráce na žalobcu, čo je potvrdené, aj skutočnosťou, že žalovaný predmetné
žalované faktúry nesporoval a nevracal. Akceptácia zmeny subjektov vyplýva aj z uznania záväzku
zo strany žalovaného v podobe čiastočnej úhrady faktúry č. 2021/5/10 tak, ako to vyplýva z rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/24/2023 z 31.10.2024.

31. K hlavnej odvolacej argumentácii žalovaného, a teda absencii koncentrácie konania zo strany súdu
prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na nové konanie a rozhodnutie, odvolací súd uvádza,
že odvolacia námietka nie je dôvodná. „Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ale
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP ). Pokiaľ nastane procesná situácia, že odvolací súd zruší rozhodnutie súdu

prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a
navrhovať nové (ďalšie) dôkazy, bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní
pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania
tým nie sú dotknuté. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/81/2022, zo dňa
26.04.2023).“ Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátením veci na nové konanie tak strany nie

sú limitované tým, že dôkazy nenavrhli v pôvodnom konaní. Aplikácia sudcovskej koncentrácie konania
je tak opäť na konajúcom súde a je plne v jeho kompetencii, či ju využije alebo nie. Pokiaľ sa teda
súd nerozhodol konanie koncentrovať sudcovskou koncentráciou a pripustil predkladané dôkazy, jeho
konanie je plne súladné so zákonom a nemožno ho vyhodnotiť ako postup, ktorý by porušoval právona spravodlivý proces, resp. by porušoval nejaké práva účastníka konania. Odvolací súd nevzhliadol
skutočnosť, že by sa súd prvej inštancie mal odkloniť od právneho názoru odvolacieho súdu v rozhodnutí
sp. zn. 1Cob/24/2023 z 31.10.2024.

32. Pokiaľ žalovaný namietal rozporuplné odôvodnenie súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti požadované ust. § 220 CSP, je z neho zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie a súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami. Nie sú v ňom rozporuplné časti. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že predmetom

fakturácie bola dofakturácia nároku na podiel rozdelenia zisku za celé obdobie vzájomnej spolupráce
v pomere 90:10, tak ako to vyplynulo počas konania z vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalovaný
namietal tvrdené pochybenia v procese samotnej fakturácie zo strany žalobu, odvolací súd konštatuje,
že samotné pochybenia vo fakturácií nemajú vplyv na samotný nárok žalobcu na podiel z celkového
zisku. Celkový zisk súd prvej inštancie správne vyvodil z predložených faktúr č. 20201034, 20201036,
20201035, 20201033, 20201039, 20201040, 2020043, 20201042, 20201041, 20201044, 20201045,

20211001, 2109001, 2109002, 2109003, 2109004, 2109005, 2109006, 2109007, 2109008, 2109009,
20211004, 20211005, 2109010, 2109011, 20211007, 20211008, 20211009, 2109013, 2109014,
2109015, 20211010, 2109016 a 2109017. Súd prvej inštancie zároveň správne uviedol, že žalovaný
uvedené dôkazy nesporoval a pokiaľ sám uvádzal väčší zisk, žalobca chce menší. Z predmetného zisku
boli následne odpočítané náklady vo výške 4.573,00 eur. Tento čistý zisk bol následne podkladom pre

rozdelenie v dohodnutom pomere 90 : 10. Súd prvej inštancie správne poukázal, že dohoda o pomere
rozdelenia zisku vyplýva aj z emailovej komunikácie zo dňa 21.12.2020 (č.l. 275) a 23.12.2020 (č.l. 276).
Celkovo tak po doterajších úhradách vo výške 7.800,60 eur ostáva žalovanému uhradiť sumu 2.472 eur
s DPH. Pokiaľ žalovaný namieta, že z vykonaného dokazovania má vyplývať, že žalobca mal poskytnúť
žalovanému len drobné administratívne služby, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu

prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vydávanie novín zabezpečoval žalobca.
Sporovanie žalovaného nemožno brať ako účinné, nakoľko sám neuviedol, čo z dohodnutej činnosti
žalobca nemal vykonať, resp. čo malo byť predmetom a obsahom záväzku žalobcu. Pokiaľ sa zaviazal
na rozdelení zisku v pomere 90 : 10 za nejaký rozsah vykonanej práce, ale neuvedie v čom konkrétnom
mal žalobca svoj záväzok nesplniť, nemožno také sporovanie vyhodnotiť ako dôvodné a žalobcovi tak

patrí dohodnutý podiel na zisku.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími

dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

34. Ako správny potvrdil odvolací súd aj závislý výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že žalobca ma plný úspech v spore, a preto mu priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP

nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a s poukazom na § 396
ods. 2 CSP aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

35.Onáhradetrovtohtoodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania vedeného pod sp. zn. 8Cob/62/2025 voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom
konaní plne úspešný.

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).