Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/34/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211150
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425211150.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X E., F. a 2/ A. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X E., F.,
právne zast. LEX, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Májkova 3, Bratislava, IČO: 51 940 922, proti
žalovanému: A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, F., o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.12.2025,
č.k. 73C/28/2025-169, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy, ktoré vykonal v garáži: nebytovom priestore
H. X, nachádzajúcom sa na poschodí -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX postavenom na
pozemku parcely registra „C“ s par. č. XXXX/XX, vo vchode G. J. H. X, zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres: Bratislava II, obec:

Bratislava-Ružinov, katastrálne územie: K. (ďalej len „garáž“), pozostávajúce z oddeľovacej priečky
zriadenej medzi parkovacím státím č. XX E. H. XX a z dverí uzatvárajúcich priestor parkovacieho státia
č. XX (výrok I.), priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.) a poučil žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcom, ktorá sa bude týkať nárokov
na navrátenie veci do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm.
d), § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ust. § 123, § 124, § 125 ods. 1, § 127,
§ 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 1 ods.
1, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon

č. 182/1993 Z.z.“) a vecne tým, že zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov súd prvej inštancie
zistil, že (i) žalobcovia Kúpnou zmluvou zo dňa 19.04.2021 nadobudli spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/69 na garáži, s ktorým je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 78 (ďalej aj len
„parkovacie státie žalobcov“), (ii) že podielovým spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/69 na garáži je aj
žalovaný, pričom s jeho spoluvlastníckym podielom je spojené právo výlučného užívania parkovacieho
státia č. XX (ďalej aj len „parkovacie státie žalovaného“), ktoré sa nachádza vedľa parkovacieho státia

žalobcov, pričom šírka parkovacieho státia žalobcov je 2,23 m, z dvoch strán je ohraničené murovanou
konštrukciou budovy - jedna strana slúži na vjazd na parkovacie státie a z jednej strany parkovaciestátie žalobcov hraničí s parkovacím státím žalovaného. Súd prvej inštancie zistil, že na parkovacom
státí žalovaného vznikla v období 09/2025 stavebnými úpravami pevná konštrukcia, ktorá prechádza
celou hranicou medzi parkovacím státím žalobcov a parkovacím státím žalovaného, a to od podlahy

až po strop garáže a zo šírky parkovacieho státia žalobcov je zrejmé, že stavebné úpravy vykonané
na mieste parkovacieho státia žalovaného bránia v otváraní bočných dverí na vozidle zaparkovanom
na parkovacom státí žalobcov, čím je znemožnené vystúpenie z vozidla po zaparkovaní. S poukazom
na právnu úpravu neodkladného opatrenia (osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami,
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti a trvania nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana) a zásadu primeranosti, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh
žalobcov je dôvodný. Žalobcovia podľa súdu prvej inštancie osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi
nimi a žalovaným, keď z LV č. XXXX pre k.ú. K. je zrejmé, že žalobcovia aj žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi o veľkosti podielu 1/96 garáže a z ich spoluvlastníckych práv vyplýva oprávnenie užívať
ich parkovacie státia, ktoré spolu bezprostredne susedia. Súd prvej inštancie poukázal na charakter
právneho vzťahu, ktorý je medzi žalobcami a žalovaným, na ideálne podiely k spoločnej veci a na to, že

žalovaný nemá právo svojvoľne zo spoločného priestoru (garáže) vlastneného 96-timi spoluvlastníkmi
vyňať priestor označený ako parkovacie státie č. 79 a nakladať s ním, ako keby išlo o vec, ktorá
je predmetom jeho výlučného vlastníckeho práva. Užívanie parkovacieho státia č. XX (parkovacieho
státia žalovaného) je odvodené od vzájomnej dohody všetkých spoluvlastníkov nebytového priestoru -
garáže, ktorou si upravili vzájomné vzťahy (práva a povinnosti) pri užívaní spoločnej veci. Z vyjadrenia

správcu mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaný stavebné úpravy vykonal svojvoľne, bez
predchádzajúceho súhlasu ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci, pričom je zrejmé, že takýmito
úpravami žalovaný konal nad mieru, akou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na využívaní spoločnej
garáže. Aj bez predloženia písomnej dohody spoluvlastníkov nemal súd prvej inštancie pochybnosť
o tom, že jednotliví spoluvlastníci garáže sa na využívaní ich spoločnej veci podieľajú primárne tak,

že parkovacie státie prislúchajúce k ich spoluvlastníckemu podielu využívajú na odstavenie vozidiel
a že je v rozpore s dohodnutým spôsobom užívania spoločnej veci, keď žalovaný ako jeden zo
spoluvlastníkov svojvoľne vykoná stavebné úpravy, ktorými žalobcom ako spoluvlastníkom znemožní
užívanie parkovacieho státia žalobcov na primárny účel jeho využitia, a to odstavenie vozidla. Súd
prvej inštancie pokladal v dostatočnej miere za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď

žalovaný svojvoľne a v rozpore so zákonom (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z.) vykonal stavebné úpravy, ktorými priamo zasiahol do oprávnenia žalobcov využívať
parkovacie státie žalobcov, ktoré je spojené s ich spoluvlastníckym podielom, pričom tieto stavebné
úpravy neodstránil ani po tom, ako bol na to žalobcami vyzvaný, z čoho bolo zrejmé, že žalovaný tieto
stavebné úpravy dobrovoľne odstrániť nemieni. Žalovaným vykonané stavebné úpravy boli uskutočnené

bez právneho dôvodu a aj v rozpore s ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. a ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nariadením neodkladného opatrenia
nebude podľa súdu prvej inštancie neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, keďže ten vykonanými
stavebnými úpravami konal nad mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej
veci, pričom stavebné úpravy vykonal bez toho, aby si pred ich vykonaním vyžiadal súhlas žalobcov

ako priamo dotknutých spoluvlastníkov oprávnených využívať susedné parkovacie státie žalobcom,
a to napriek tomu, že mu vzhľadom na šírku vyznačených parkovacích státí muselo byť zrejmé, že
im vykonanými stavebnými úpravami znemožní riadne využívanie parkovacieho státia žalobcov. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že účel sledovaný návrhom žalobcov nie je možné dosiahnuť vydaním
zabezpečovacieho opatrenia, návrhu v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť na vlastné

náklady odstrániť vykonané stavebné úpravy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a keďže žalobcova mali plný úspech, rozhodol tak, že majú
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže súd prvej inštancie neuložil
povinnosť žalobcom podať žalobu vo veci samej v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP, postupoval v zmysle
ust. § 337 ods. 1 CSP a poučil žalovaného o možnosti podať žalobu na navrátenie veci do pôvodného

stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú
vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesúhlasil s vyjadrením súdu prvej inštancie, že žalovaný stavebné úpravy dobrovoľne odstrániť
nemieni, keď už dňa 19.12.2025 stavebné úpravy dobrovoľne odstránil a uznesenie o povinnosti na
vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy mu bolo doručené až dňa 30.12.2025. Vzhľadom k tomu,že žalovaný dobrovoľne pred prevzatím napadnutého uznesenia dobrovoľne odstránil stavebné úpravy,
vydanie uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, je bezpredmetné a pripojil
fotografie, preukazujúce odstránenie stavebných úprav.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného na výzvu súdu prvej inštancie vyjadrili tak, že žalovaný v
odvolaní len formálne označuje viaceré odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, avšak bez ich
konkrétneho, vecného a presvedčivého naplnenia a že z obsahového hľadiska je odvolanie založené
výlučne na jednom tvrdení, a to že žalovaný po vydaní uznesenia, avšak pred jeho doručením, stavebné

úpravy dobrovoľne odstránil, a preto má byť nariadené neodkladné opatrenie bezpredmetné. Namietali,
že odvolanie nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť ani dôvodnosť napadnutého uznesenia, keď platí,
že opodstatnenosť neodkladného opatrenia sa posudzuje výlučne podľa skutkového a právneho stavu
existujúceho v čase rozhodovania súdu, nie podľa okolností, ktoré nastali až následne; v posudzovanom
prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný dňa 26.11.2025 a súd prvej inštancie
o ňom rozhodol dňa 12.12.2025. Žalovaný kontaktoval právneho zástupcu žalobcov emailovou správou

dňa 17.12.2025, v ktorej uviedol, že sa rozhodol konštrukciu v najbližšej dobe odstrániť a žalobcovia
následne dňa 21.12.2025 osobne skontrolovali predmetné parkovacie státie žalobcov, pričom zistili,
že konštrukcia sa už na mieste nenachádza. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že v čase
vydania uznesenia stavebné úpravy existovali, zásah do vlastníckeho práva žalobcov trval a žalovaný
ich dobrovoľne neodstránil, hoci bol na to zo strany žalobcov opakovane vyzývaný pred podaním

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto právne irelevantné, že žalovaný konštrukciu
odstránil dodatočne, po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to bez ohľadu na to, či tak
urobil pred doručením uznesenia alebo na základe prebiehajúcej emailovej komunikácie. Dodatočné
splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím súdu nespôsobuje nezákonnosť ani nesprávnosť rozhodnutia,
pričom môže mať význam nanajvýš z hľadiska jeho výkonu, nie však z hľadiska vecnej správnosti

rozhodnutia v čase jeho vydania. Zopakovali, že žalovaný vykonal predmetné stavebné úpravy bez
súhlasu spoluvlastníkov, po výzvach žalobcov ich neodstránil, pričom protiprávny stav trval približne
dva mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odstráneniu došlo až
po vydaní napadnutého uznesenia. Žalovaný nekonkretizuje a neuvádza, ktoré skutkové zistenia sú
nesprávne a nenamieta žiadnu konkrétnu chybu v právnom posúdení veci. Odvolanie žalovaného

je preto potrebné podľa žalobcov považovať len za všeobecný nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, čo nepostačuje na jeho zrušenie alebo zmenu. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
aplikoval relevantné ustanovenia CSP, Občianskeho zákonníka aj zákona č. 182/1993 Z.z., presvedčivo
odôvodnilpotrebubezodkladnejúpravypomerovarozhodolvsúladesozásadouproporcionality,pretoje
odvolanie žalovaného nedôvodné a účelové. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

potvrdil a žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v podaní (označenom ako sťažnosť proti uzneseniu vydanému dňa 21.01.2026, ktorým
ho súd prvej inštancie vyzval, aby v lehote 10 dní doplnil a opravil svoje podanie doručené súdu
dňa 13.01.2026 a uviedol, čoho sa domáha, teda odvolací návrh) zhrnul, akú povinnosť mu súd prvej

inštancie uložil, že posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný a zopakoval, že
už dňa 19.12.2025 stavebné úpravy dobrovoľne odstránil a uznesenie súdu prvej inštancie o povinnosti
na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy mu bolo doručené dňa 30.12.2025, preto považuje dané
rozhodnutie za bezpredmetné.

6. Strany ďalšie vyjadrenia neposkytli.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1
CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (d)
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.11. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá
musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať
naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ust. § 324 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie,
čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v ust. § 326
CSP. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len

skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže
prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Odvolací súd nie je oprávnený zakladať svoje rozhodnutie
na skutočnostiach, ktoré vznikli až po vydaní napadnutého uznesenia (NS SR sp. zn. 5Obdo/15/2022).

13. V prejednávanej veci sa odvolací súd, po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu

existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), stotožňuje s úvahou súdu
prvej inštancie o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. V preskúmavanej veci žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žalovaný dňa 26.09.2025 začal na
parkovacom státí žalovaného (č. XX) realizovať stavebné úpravy (zhotovenie dvoch oddeľovacích

priečok medzi parkovacím státím žalovaného a parkovacím státím žalobcov a parkovacím státím
č. 80 a parkovacím státím žalovaného, inštalácia uzatváracích dverí, ktorými vytvoril uzavretý
priestor okolo parkovacieho státia žalovaného), čím fakticky oddelil parkovacie státie žalovaného od
ostatných parkovacích státí nachádzajúcich sa v garáži so 69 parkovacími stojiskami, pričom každému
spoluvlastníkovi prináleží právo výlučného užívania konkrétneho parkovacieho státia v súlade s ust.

§ 20a zákona č. 182/1993 Z.z. Uviedli, že správca H-PROBYT, spol. s r. o. informoval žalobcov, že
stavebné úpravy neboli schválené žiadnym oficiálnym postupom a boli vykonané výlučne z iniciatívy
žalovaného. Žalovaný vybudovaniu konštrukciou zásadne a neprimerane zúžil manévrovací priestor
a znemožnil riadne užívanie parkovacieho státia žalobcov, čím došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva.
Žalobcovia pred podaním návrhu zaslali žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej ho vyzvali na okamžité

odstránenie všetkých stavebných úprav (t.j. priečky, dverí a iných pevných konštrukcií), ktorými žalovaný
ohraničil parkovacie státie žalovaného, a na uvedenie do pôvodného stavu; žalovaný si predžalobnú
výzvu prevzal dňa 28.10.2025, no protiprávny stav neodstránil.

15. Napriek uvedeniu viacerých odvolacích dôvodov (ktoré žalovaný neodôvodnil konkrétnymi

námietkami), vecne žalovaný v odvolaní dôvodil len tým, že už dňa 19.12.2025 dobrovoľne odstránil
stavebné úpravy a keďže napadnuté uznesenie (o povinnosti uvedené stavebné úpravy odstrániť)
mu bolo doručené až dňa 30.12.2025, je vydanie uznesenia bezpredmetné. Vychádzajúc z ust. §
329 od. 2 CSP, odvolací súd v rámci odvolacieho prieskum vychádzal zo skutkového stavu, aký bol
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dňa 12.12.2025, kedy neboli stavebné úpravy žalovaným

odstránené, a to napriek výzve žalobcov zo dňa 21.10.2025 (ktorú žalovaný prevzal dňa 28.10.2025,
s lehotou na odstránenie stavebných úprav v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy). Za
uvedeného skutkového stavu v čase vydania napadnutého uznesenia, keďže odvolací súd nemôže
prihliadnuť a založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré vznikli nastali až po vydaní napadnutého
uznesenia (teda odvolací súd nemohol prihliadať na odstránenie stavebných úprav v garáži žalovaným

dňa 19.12.2025 t.j. po vydaní napadnutého uznesenia dňa 12.12.2025 a pred jeho doručením dňa
30.12.2025), je napadnuté uznesenie vecne aj právne správne.

16. Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak,
že žalobcom, ktorí mali vo veci úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehotedo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).