Rozsudok – Trestné činy proti republike ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010256
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325010256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov

JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky
Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2025 pod sp. zn.
14T/16/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 12.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., Ukrajina,
prechodne bytom: C. -A., D. E. XX,
t.č. vo výkone väzby v ÚVV Nitra v inej trestnej veci,

u k l a d á :

Podľa § 289 ods.1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. vinného pre spáchanie prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 08.03.2025 v čase približne o 17.06 hod., v meste C., D. E. F. v smere od mestskej časti C. smerom
na mesto C., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky
Kia Carens, evidenčného čísla G. XXX H., kde bol na E. D. predpísaným spôsobom zastavený hliadkou
Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, a bol vyzvaný napredloženie dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, ako i k dychovej skúške
prístrojom, a pri podrobení sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s prístrojom
Drager 7510, evidenčného čísla I., mu dňa 08.03.2025 v čase o 17.07 hod. bola nameraná hodnota 1,40

mg/l etanolu v dychu, a pri opakovanej skúške dňa 08.03.2025 mu v čase o 17.23 hod. bola nameraná
hodnota 1,35 mg/l etanolu v dychu.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

každého druhu vo výmere 2 (dva) roky.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 99-101 spisu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom

pojednávaní odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta, a to výlučne proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného.

V písomnom zdôvodnení odvolania po citácii výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu,
jeho odôvodnenia ako i zákonných ustanovení §§ 34, 61 Trestného zákona s poukazom na výsledky

publikácie znaleckého ústavu inštitútu forenzných medicínskych expertíz k stupňom opitosti uviedla,
že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného
prečinu, a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.

Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom

ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v
dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho
následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomí si takéhoto rizika, sa
toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.

Má za to, že podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok, za
daných vyššie uvedených okolností je trestom, ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov
definovaných v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl.

Podmienečný trest v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, pri ťažkom stupni opitosti a

vedení vozidla za daného stavu požiadavku zákonného a primeraného trestu nepochybne nespĺňa, a to
tak z pohľadu individuálnej, ako i generálnej prevencie.

Uvedené platí rovnako i o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Má zato, že nepodmienečný
trest odňatia slobody, by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne

napĺňal, rovnako tak súbežné prípadné uloženie dlhšieho trestu zákazu činnosti.

Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade
dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda
ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších

trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Trestného zákona tieto naopak môžu viesť
ktomu,abysivodičsvojuchybudostatočneuvedomilaužjunikdynezopakoval,tedamôžebyťnaplnená
preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami.

Taktiež poukazovala aj na potrebu generálnej prevencie, pričom tá spočíva vo výchovnom pôsobení

trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak
sa trestom zabráni páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým nepochybne najavo i ostatným
členom spoločnosti, aké správanie je nežiaduce, proti čomu je zameraný Trestný zákon, a tak možno
ovplyvňovať ich pozitívnu hodnotovú orientáciu.Trest má pôsobiť na spoločenské okolie páchateľa, pretože i páchateľ pôsobí trestným činom na
svoje okolie. V rámci generálnej prevencie pôsobí trest len svojimi psychickými účinkami. Disproporcie

vo vzájomnom vzťahu medzi generálnou a individuálnou prevenciou môžu viesť k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, keď uložený trest nepovažuje za spravodlivý ani spoločnosť, či páchateľ,
a to či už ide o trest príliš zhovievavý alebo prehnane prísny (viď. str. 294, Mencerová, I. a kol. Trestné
právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heuréka, 2015).

Okrajovo je potom možné poukázať tiež na pretrvávajúci trend v náraste počtu trestných činov ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, kde napriek ich dostatočnej
medializácii nedochádza k poklesu páchania daného trestného činu (možno poukázať aj na Zhodnotenie
stavu zákonnosti a dokazovania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
Trestného zákona a trestného činu usmrtenia podľa § 149 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, ktoré je
zverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR (J.- XXXX.XXXX), z ktorého je okrem iného

zrejmé, že účinným prostriedkom na zníženie uvedených trestných činov by mohlo byť tiež sprísnenie
návrhových opatrení trestov zo strany prokurátorov.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného okrajovo poukázala za súčasného rešpektovania zásady prezumpcie
neviny na tú skutočnosť, že obžalovaný je v súčasnosti trestne väzobne stíhaný za trestný čin usmrtenia

podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona, ktorý spočíval vo vedení motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu, v spôsobení nehody a usmrtení spolujazdca.

Taktiež poukázala aj na to, že obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov na úseku
cestnej dopravy, z toho 1x aj za dopravnú nehodu, teda možno vysloviť záver, že na obžalovaného

doposiaľ nemali pozitívny vplyv uložené pokuty, nakoľko aj napriek nim sa dopustil činu, spadajúceho
do trestnoprávnej roviny. Súdom uložený trest považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za
neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, ods. 4 Trestného zákona.

Z uvedených dôvodov preto navrhla, aby Krajský súd Tmava v zmysle ustanovenia § 321 odsek 1

písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Galantavovýrokuotresteaabyvzmysleustanovenia§322odsek3Trestnémuporiadkuobžalovanému
uložil primeraný a zákonný trest.

Obžalovaný odvolanie proti rozsudku nepodal, k odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril

prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním zo dňa 21.01.2026.

Obžalovaný považuje odvolanie OP Galanta proti Rozsudku OS Galanta v časti výroku o treste za
nedôvodné a navrhol ho zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Rozsudok OS Galanta vo výroku o treste riadne a správne zohľadnil okolnosti konkrétneho prípadu a
zásady ukladania trestu podľa § 33a ods. 3, § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., keď uložil obžalovanému súbežne
kombináciu trestu odňatia slobody 4 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní
1 rok a trestu zákazu činnosti v trvaní 2 roky.

Pokiaľ prokuratúra poukazuje v odvolaní na stupne opitosti, tak uvedené je procesne irelevantné, žiaden
takýto dôkaz a takéto okolnosti neboli prebraté na hlavnom pojednávaní, preto na uvedené nemožno
prihliadať podľa § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 2 Tr. por.

Súd nemôže prihliadať na prokuratúrou odkazovaný zdroj na internete o stupňoch opitosti, keď nie je

zrejmé, aký je presný zdroj takýchto informácií, kto je jeho autorom, keď jeho autor nebol pribratý ako
znalec v predmetnom konaní, keďže ide o odborné poznatky, nebol v tejto súvislosti ohľadom stupňov
opitosti vypracovaný žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, žiadne odborné vyjadrenie
v takomto predmete nebolo žiadané opatrením a žiaden znalec pribratý uznesením a prokuratúrou
citované stupne opitosti neboli prebraté na hlavnom pojednávaní, ale evidentne ide o odkaz na údajný

zdroj na internete, čo je absolútne nepoužiteľné v trestnom konaní ako dôkaz, nie je ani zahrnutý medzi
dôkazmi (dôkaznými prostriedkami) podľa § 119 ods. 3 Tr. por.Stupeň opitosti má význam v podstate predovšetkým pre kvalifikáciu protiprávneho konania v zmysle, či
ide trestný čin podľa § 289 Tr. zák. alebo o priestupok, kde je rozhodujúcou okolnosťou hladina alkoholu
v dychu na hranici 1 promile, preto tiež po právnej stránke nesúhlasí s jeho zohľadňovaním pri ukladaní

trestu.

Prokuratúra nenáležite poukazuje na rozdiel medzi poruchovým následkom a (predmetným)
ohrozovacím trestným činom, čo do úvahy o prísnosti trestu, pretože samotné ust. § 34 ods. 4 Tr.
zák. vyslovene ukladá súdu o.i. prihliadnuť na následok trestného činu a nie na možný, či potenciálny

následok trestného činu, a preto pri (predmetnom) ohrozovacom trestnom čine pri ukladaní trestu je
potrebné zvažovať a ukladať miernejšie sankcie ako pri poruchových trestných činoch a preto je tiež
argumentácia prokuratúry možnými „nezvratnými následkami" nenáležitá, keď žiadne takéto následky
nenastali.

Prokuratúra vo svojej argumentácii podľa názoru obhajoby používa iba všeobecné argumenty, ktoré

zrejme kopíruje z iných podaní bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu a bez ohľadu na kritériá
podľa § 33a ods. 3. § 34 ods. 3. ods. 4 Tr. zák. a doterajší život obžalovaného. Súd v súlade s § 34
ods. 4 Tr. zák. riadne prihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu, na osobu obžalovaného, jeho pomery,
skutočnosť, že nebol doposiaľ (do vedenia predmetného trestného stíhania) súdne trestaný.

Obžalovaný sa nikdy predtým nedopustil trestného činu a ani iného úmyselného protiprávneho konania,
resp. takého, ktoré by súviselo s požitím alkoholu, resp. inej návykovej látky, oboznámené dopravné
priestupky nesúviseli s požitím alkoholu, išlo o menej závažné priestupky a súd ich už nezohľadnil pri
nepriznaní poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života, preto nie je dôvod použiť ich opakovane na
zmenu, sprísnenie rozsudku OS Galanta vo výroku o treste ako to ich zdôrazňuje prokurátor.

Navyše, poukazuje na to, že obžalovaný si od príchodu na Slovensko otvoril živnosť, pracuje ako SZČO,
riadne odvádza odvody, teda začlenil sa do spoločnosti svojou prácou, je ženatý, s manželkou býva v
byte, ktoré je z dôvodu hypotéky zaťažený záložným právom. Uloženie prísnejšie trestu navrhovaného
prokuratúrou by tak zasiahlo neprimerane aj rodinu obžalovaného (nepodmienečným výkonom trestu

odňatia slobody, dlhším zákazom činností).

Pokiaľ prokuratúra poukazuje na dokument uverejnený na internetovej stránke Generálnej prokuratúry
SR, tak takýto dokument nie je žiadnym dôkazom a nebol na hlavnom pojednávaní nijako prejednaný,
resp. vykonaný, preto na neho nemožno prihliadať. Sprísnenie návrhových opatrení trestov zo strany

prokurátorov hoci aj na základe ich interných inštančných pravidiel vôbec neznamená, že by takéto
návrhové opatrenia mali byť súdnou praxou akceptované.

Prokurátor síce podčiarkuje, že obžalovaný je v súčasnosti tresne stíhaný, ale zároveň poukazuje na
zásadu prezumpcie neviny, ktorú je potrebné rešpektovať.

Prokurátor neuvádza, že by obžalovaný bol za skutok, za ktorý je trestne stíhaný v inej veci, už
právoplatne odsúdený (resp. že by bol skôr vydaný odsudzujúci rozsudok), že by bol spáchaný skôr
ako predmetný stíhaný skutok a nepoukazuje ani konkrétne na to, aký vplyv na trest za stíhaný trestný
čin v predmetnom konaní by mal mať skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný v inej veci, preto je jeho

argumentácia irelevantná.

Prokuratúrou navrhované trestanie považuje za neprimerane a nedôvodne prísne, nezohľadňujúce
konkrétne okolnosti prípadu a pomery obžalovaného a v rozpore so zásadami ukladania trestu podľa §
33a ods. 3. § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby aby Krajský súd v Trnave odvolanie Okresnej prokuratúry
Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupkyne KP Trnava, obžalovaného, jeho obhajcu
a tlmočníka z ukrajinského jazyka.Zástupkyňa krajskéhoprokurátoranaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdunavrhla odvolaniuokresnej
prokuratúry vyhovieť s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania a jeho právne závery.

Obžalovaný spolu s obhajcom navrhli odvolanie prokurátorky s poukazom na ich písomné vyjadrenie
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku Okresného súdu Galanta proti obžalovanému v napadnutej

časti výroku o treste odňatia slobody a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátorky okresnej
prokuratúry je dôvodné len čiastočne.

Podľa § 34 Trestného zákona účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom, jeho náprava, ako
aj pôsobenie na ostatných členov spoločnosti, aby sa zdržali páchania trestnej činnosti, pričom trest má
zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie protiprávneho konania.

Ukladanie trestu musí rešpektovať zásadu jeho individualizácie a primeranosti, pričom neprimerane
mierny trest je rovnako v rozpore so zákonom ako trest neprimerane prísny.

V súlade s ustálenou judikatúrou je potrebné prihliadať na povahu a závažnosť činu, mieru zavinenia,

spôsob jeho spáchania, následky, ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou prokurátorky v tom, že trest uložený okresným
súdom nezodpovedá dostatočne všetkým relevantným okolnostiam prípadu a je neprimerane mierny.

Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pri hladine alkoholu
dosahujúcej takmer 3 promile, čo predstavuje veľmi vysoký stupeň opitosti. Takáto miera intoxikácie
výrazne znižuje psychomotorické schopnosti vodiča, jeho schopnosť reagovať na dopravnú situáciu a
zásadne zvyšuje riziko vzniku závažných následkov.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri trestných činoch ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky je práve intenzita ovplyvnenia páchateľa alkoholom jedným z kľúčových kritérií
pre určenie druhu a výmery trestu.

Analogicky ako pri majetkových trestných činoch zohráva významnú úlohu výška spôsobenej škody, keď

rozdiel medzi jej dolnou a hornou hranicou zásadne ovplyvňuje závažnosť skutku, aj v tomto prípade je
potrebné diferencovať medzi nižšími a extrémnymi hodnotami alkoholu v krvi páchateľa.

Pokiaľ obhajoba namietala, že súd nemôže prihliadať na poznatky vedeckých výskumov o účinkoch
alkoholu, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

Účinky alkoholu na ľudský organizmus, najmä na schopnosť viesť motorové vozidlo, patria medzi
všeobecne známe skutočnosti vyplývajúce z vedeckého poznania a praktickej skúsenosti, ktoré nie
je potrebné osobitne dokazovať. Súd je oprávnený tieto poznatky zohľadniť pri hodnotení závažnosti
konania a pri úvahe o primeranosti trestu, osobitne v prípadoch značne vysokej miery opitosti, aká bola

zistená v tejto veci.

Na druhej strane však v súlade s názorom prvostupňového súdu ani odvolací súd neprijal záver,
že by bolo nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom si je plne
vedomý závažných, často tragických následkov, ktoré sú v aplikačnej praxi opakovane spojené s

vedením motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu, a tieto okolnosti v žiadnom prípade nezľahčuje ani
nebagatelizuje.

Práve naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jednu z najrizikovejších foriem protiprávneho konania
v cestnej premávke, ktorá v mnohých prípadoch vedie k zásahom do najvyšších chránených hodnôt,

akými sú život a zdravie osôb, a preto vyžaduje dôslednú trestnoprávnu reakciu.

Uvedenévšaksamoosebeneznamená,ževkaždomjednotlivomprípademusíbyťbezďalšiehouložený
nepodmienečný trest odňatia slobody.V súlade s princípom individualizácie trestu a zásadou subsidiarity represie je nevyhnutné vždy
posudzovať konkrétne okolnosti prípadu a osobu páchateľa, pričom aj pri vedomí všeobecnej

nebezpečnostitohtodruhutrestnejčinnostimôžebyťúčeltrestudosiahnutýajmiernejšímiprostriedkami.

Odvolací súd preto vyhodnotil, že napriek vysokej miere spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného, determinovanej najmä extrémnou hladinou alkoholu, nie je za daných okolností
nevyhnutné pristúpiť k jeho izolácii od spoločnosti, keďže nápravu možno dosiahnuť aj prostredníctvom

podmienečného odsúdenia spojeného s ďalšími obmedzeniami, ktoré zabezpečia dostatočný
preventívny a výchovný účinok trestu.

Pri hodnotení osoby obžalovaného vychádzal z princípu individualizácie trestu ako jedného zo
základných pilierov trestného práva, ktorý vyžaduje, aby trest reflektoval nielen závažnosť skutku, ale
aj konkrétnu osobnosť páchateľa, jeho doterajší spôsob života (doposiaľ netrestaný), osobné a rodinné

pomery, ako aj reálnu prognózu jeho nápravy.

V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol najmä na to, že obžalovaný nevykazuje znaky takej osobnostnej
deviácie či recidivistickej tendencie (napriek predchádzajúcim priestupkom na úseku dopravy), ktorá by
bez ďalšieho odôvodňovala potrebu jeho izolácie od spoločnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje na doktrinálne ustálený princíp subsidiarity represie (ultima
ratio), podľa ktorého má byť trest odňatia slobody, najmä vo svojej nepodmienečnej forme, využívaný
len v prípadoch, keď iné, miernejšie trestné prostriedky nie sú spôsobilé zabezpečiť splnenie účelu
trestu. Tento princíp je pevne zakotvený aj v judikatúre všeobecných súdov, podľa ktorej nepodmienečný

trest odňatia slobody predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca a musí byť preto
ukladaný s maximálnou zdržanlivosťou a len vtedy, ak nepostačuje podmienečný trest alebo iný druh
sankcie.

Z hľadiska teórie trestania odvolací súd prihliadal aj na požiadavku proporcionality trestu, ktorá vyžaduje

spravodlivú rovnováhu medzi závažnosťou spáchaného činu ( v danom prípade ohrozovacieho)
a intenzitou zásahu do základných práv páchateľa. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že
účel individuálnej prevencie možno dosiahnuť aj prostredníctvom podmienečného odsúdenia spolu
s uložením čiastočne dlhšieho zákazu činnosti viesť motorové vozidlá , ktoré spája represívny prvok s
výrazným výchovným aspektom spočívajúcim v hrozbe premeny trestu na nepodmienečný v prípade,

ak sa páchateľ v skúšobnej dobe neosvedčí.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pri hodnotení osoby obžalovaného neprihliadal na skutočnosť, že
voči nemu je vedené iné trestné stíhanie, keďže takýto postup by bol v rozpore so zásadou prezumpcie
neviny.

Táto zásada, zakotvená v ústavnom poriadku aj v medzinárodných záväzkoch Slovenskej republiky,
vyžaduje, aby sa na osobu hľadelo ako na nevinnú, pokiaľ jej vina nebola právoplatne vyslovená
zákonným spôsobom. Z toho vyplýva, že prebiehajúce trestné stíhanie v inej veci nemožno považovať
za relevantnú „priťažujúcu“ okolnosť ani za faktor zhoršujúci prognózu nápravy páchateľa.

V posudzovanom prípade preto odvolací súd dospel k záveru, že nápravu obžalovaného je možné
dosiahnuť aj bez jeho izolácie od spoločnosti, avšak za súčasného sprísnenia trestu oproti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa, a to tak, aby bol zachovaný jeho preventívny účinok a zároveň rešpektované
základné zásady trestania.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za zákonný a primeraný trest odňatia
slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch
rokov s modifikovaným trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch rokov.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu primerane reflektuje stupeň nebezpečnosti konania
obžalovaného, ktorý je determinovaný najmä mimoriadne vysokou hladinou alkoholu v jeho organizme,
výrazne presahujúcou trestnoprávne relevantnú hranicu.Intenzita ovplyvnenia návykovou látkou predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ( na rozdiel
od názoru obhajoby) v rámci tejto skutkovej podstaty kľúčový kvalitatívny aj kvantitatívny ukazovateľ
závažnosti konania, keďže s narastajúcou hladinou alkoholu dochádza nielen k znižovaniu schopnosti

bezpečne viesť motorové vozidlo, ale aj k exponenciálnemu nárastu rizika ohrozenia chránených
spoločenských hodnôt, predovšetkým života a zdravia osôb.

V tomto smere odvolací súd vychádza z teoretického východiska, podľa ktorého sa závažnosť
ohrozovacích trestných činov neodvíja len od následku, ale už od miery vytvoreného rizika, pričom práve

extrémna miera opitosti toto riziko podstatne zvyšuje.

Z pohľadu teórie trestania ide o situáciu, v ktorej je potrebné adekvátne vyvážiť represívnu a preventívnu
funkciu trestu. Vysoká hladina alkoholu, nachádzajúca sa na úrovni blízkej stavu ťažkej intoxikácie,
objektívne odôvodňuje prísnejší postih, keďže ide o konanie vykazujúce zvýšenú mieru bezohľadnosti
a ľahostajnosti voči právom chráneným záujmom.

Odvolací súd preto považuje za nevyhnutné, aby sa táto skutočnosť premietla do výmery trestu, a to
nielen z hľadiska individuálnej prevencie, ale aj z hľadiska generálnej prevencie, keďže práve dôsledné
postihovanie takéhoto konania prispieva k posilňovaniu právneho vedomia spoločnosti a k odrádzaniu
iných osôb od obdobného protiprávneho konania.

Zároveň však odvolací súd rešpektuje zásadu individualizácie trestu, ktorá vyžaduje, aby trest nebol
ukladaný mechanicky len na základe závažnosti skutku, ale aby zohľadňoval aj konkrétnu osobu
páchateľa a jeho reálne možnosti nápravy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že trestné právo
neplní len represívnu funkciu, ale sleduje aj cieľ resocializácie páchateľa, pričom tento cieľ možno v

mnohých prípadoch efektívne dosiahnuť aj bez výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podmienečné odsúdenie predstavuje v tomto smere významný prostriedok, ktorý kombinuje hrozbu
reálneho výkonu trestu s možnosťou preukázať riadny spôsob života v skúšobnej dobe.

Z hľadiska princípu proporcionality, ktorý je imanentnou súčasťou spravodlivého trestania, odvolací súd
tiež uvádza, že uložený trest vytvára primeranú rovnováhu medzi závažnosťou skutku a intenzitou
zásahu do osobnej slobody obžalovaného.

Nepodmienečný trest odňatia slobody by za daných okolností predstavoval neprimerane tvrdý zásah,

ktorý by nebol v súlade so zásadou subsidiarity represie, keďže účel trestu možno dosiahnuť aj
miernejšími prostriedkami.

Takto uložený trest preto podľa názoru odvolacieho súdu nielen adekvátne reaguje na vysoký stupeň
nebezpečnosti konania obžalovaného vyplývajúci z vysokej hladiny alkoholu, ale zároveň zachováva

priestor pre jeho nápravu bez potreby jeho izolácie od spoločnosti, čím napĺňa všetky základné funkcie
trestu v zmysle hmotného trestného práva.

Odvolací súd preto uzavrel, že odvolanie prokurátorky je dôvodné len v časti týkajúcej sa neprimeranej
miernosti uloženého trestu, keďže trest uložený súdom prvého stupňa nezodpovedal štandardom

rozhodovacej praxe v porovnateľných veciach, v ktorých sa ukladajú prísnejšie sankcie aj pri
podstatne nižších hladinách alkoholu v krvi, spravidla pohybujúcich sa v pásme blízkom dolnej hranici
trestnoprávnej zodpovednosti, teda približne okolo 1 promile. Takýto nepomer medzi závažnosťou
konkrétneho konania a mierou represie by v konečnom dôsledku narúšal požiadavku rovnosti v
rozhodovaní a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá je imanentnou súčasťou princípu právneho

štátu.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že hoci súd nie je viazaný formalizovanými sadzbami
vytvorenými judikatúrou, je povinný rešpektovať zásadu konzistentnosti a vnútorného súladu
rozhodovacej činnosti, aby nedochádzalo k neodôvodneným rozdielom v ukladaní trestov za skutkovo

obdobné konania. Práve komparácia s inými rozhodnutiami v obdobných veciach predstavuje významné
interpretačné vodidlo pri posudzovaní primeranosti trestu, pričom odchýlka v prospech obžalovaného
musí byť racionálne a presvedčivo odôvodnená, čo v danom prípade nebolo splnené.Z teoretického hľadiska ide o aplikáciu princípu proporcionality v jeho širšom, systémovom rozmere,
ktorý vyžaduje nielen primeranosť trestu vo vzťahu ku konkrétnemu skutku, ale aj jeho primeranosť
vo vzťahu k sankciám ukladaným v porovnateľných prípadoch. Uloženie zjavne miernejšieho trestu pri

podstatne vyššej hladine alkoholu by bolo v rozpore aj s požiadavkou spravodlivosti trestania a mohlo
by viesť k oslabeniu dôvery verejnosti v súdnu moc.

Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku vo výroku o treste tak, aby
uložený trest zodpovedal jednak individuálnym okolnostiam prípadu, najmä vysokej hladine alkoholu, a

zároveň aby bol v súlade s kritériami zákonnosti, proporcionality a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktoré
sú nevyhnutné pre zachovanie spravodlivého a predvídateľného výkonu súdnictva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.