Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425210841
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425210841.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci navrhovateľky: K.. O. J. O. Q.
B. Ž. O. G. V. C. Á. , R. A. X.XX.XXXX, D. D., F. Č.. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Pavol Torňoš, advokát,
Bratislava, Tomášikova č. 50/D, proti odporcovi: K.. S. J. O. Q. B. Ž. O. G. , R. A. XX.X.XXXX, D. D.,
F. Č.. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Bratislava, Majerníkova č. 3/A, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 17. novembra 2025, č. k. 0 C 37/2025-33, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17. novembra 2025, č. k. 0 C 37/2025-33, vo výrokoch
I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 17.11.2025, č. k. 0 C 37/2025-33, vyhovel návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č.
X nachádzajúcom sa na 2. poschodí, vchod F. XX, v stavbe súpisné č. XXXX, popis stavby: F. XX, s
podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a zastavanom pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne

územie N., obec: Bratislava - m. č. N. (výrok I.); návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti,
ktorou sa navrhovateľka domáha, aby súd odporcovi uložil, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov,
vylúčil na samostatné konanie (výrok II.); navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok III.) a poučil odporcu, že môže voči navrhovateľke podať žalobu, ktorej predmetom bude
nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej

výkonom neodkladného opatrenia (výrok IV). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, d/, 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1, §
337 ods. 1, ods. 3, § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „C.s.p.“),
§ 3 ods. 3, ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, Rozvrhom práce Mestského súdu Bratislava IV na rok 2025, § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993
Z.z. oPolicajnomzbore.Vecneuznesenieodôvodniltým,ženavrhovateľkasanávrhomna

nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 16.11.2025 o 21:25
hod.(ďalejlen„návrh“)domáhala,abysúduložilodporcovi,abynevstupovaldobytuč.Xnachádzajúcom
sa na 2. poschodí, vo vchode F. XX, v stavbe súpisné č. XXXX, popis stavby: F. XX, s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a zastavanom pozemku vo
výške XXXX/XXXXXX, zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., obec: Bratislava
- m. č. N. a zároveň uložil odporcovi, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s

výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov. V návrhu uviedla, že odporca
je jej manželom od 13.9.2003. V manželstve sa im narodili tri deti, plnoletý syn S. J., plnoletá dcéra N. J.a maloletá dcéra H. J.. Odporca je výlučným vlastníkom vyššie uvedeného bytu s príslušným podielom
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a zastavanom pozemku. Navrhovateľka a odporca v byte naposledy žili spolu s deťmi

v spoločnej domácnosti, kde navrhovateľka i deti majú aj trvalý pobyt. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že dňa 2.11.2025 o 10:30 sa dostavila na OO PZ Petržalka - Sever, kde podala trestné oznámenie o
skutočnosti nasvedčujúcej tomu, že bol spáchaný trestný čin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona. Uviedla, že odporca ju od presne nezisteného času od roku 2022 do 2.11.2025 v byte
za prítomnosti detí psychicky týra a vyhráža sa jej so slovami „zabijem Ťa, keď sa o teba opriem, tak Ťa

zrámujem, zhoríš v pekle , ty zmija , ty had, ty si taká pi..., si neschopná, si nezorganizovaná, zle vyzeráš,
sinanič.“Tietovyhrážkyanátlaksaopakujeajzaprítomnostidetí.Navrhovateľkauviedla,žeprvézmeny
v správaní odporcu začala vnímať cca pred 7 rokmi, keď odporca začal nadmerne požívať alkoholické
nápoje a začal sa jej vyhrážať a slovne ju napádať. Postupom času toto správanie nabralo na intenzite a
odporcasazačalnevyspytateľnesprávaťajvpráci(pracovalakolekárvnemocnicinaO.XXvBratislave,
odbor interné). Riaditeľovi písal správy, že je ko... a do práce chodil pod vplyvom alkoholu. Bežne viedol

motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo vyústilo k tomu, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Odporca požíva alkohol v značnej miere a doma núti
deti do rôznych nežiadúcich aktivít, akými sú pozeranie pornografie alebo filmov s vraždenou tematikou.
Deti žijú v toxickom prostredí. Odporca sa navrhovateľke aj deťom vyhráža, že ich zabije a že skončia v
pekle, pričom deti a najmä H. sa boja chodiť domov a boja sa s otcom stretávať, nakoľko jeho správanie

je nevyspytateľné. Dňa 21.4.2025 bola do bytu privolaná hliadka RZP, nakoľko odporca pobehoval holý,
pomočený, popíjal alkohol a zapíjal ho liekmi. Odporca bol od 21.4.2025 dlhodobo hospitalizovaný,
najprv na psychiatrii, potom na internom, doliečovacom, rehabilitačnom oddelení a opäť na psychiatrii.
Odporca dočasne býva u svojich rodičov na adrese H. K. XX v Bratislave, pričom prestal opätovne
dodržiavať medzi manželmi dohodnuté podmienky, opätovne sa začal správať agresívne, nakoľko má

kľúče od bytu na F. XX, pri návšteve verbálne napáda navrhovateľku a jej deti. Navrhovateľka sa bojí
o svoj život. V marci 2025 našla odporcu spať v posteli s nožom. Odporca je nebezpečný človek, tak
pre navrhovateľku, ako aj deti. Deti majú nočné mory a sú svedkami týchto situácií a jeho prejavov,
čo má vplyv aj na ich psychický vývoj a prospech v škole, ktorú nechcú navštevovať. Plnoletá dcéra
je toho času v maturitnom ročníku. Navrhovateľka uviedla, že odporca je psychicky chorý, bol liečený

na psychiatrickom oddelení, bol prepustený s diagnózou organická
porucha s bludmi (podobná schizofrénii). Je predpoklad, ba až určitosť, že v súčasnej dobe, nadmerným
požívaním liekov a alkoholu došlo k vystupňovaniu predmetnej diagnózy a jej symptómov do takej miery,
že navrhovateľka sa reálne obáva o svoj život a život svojich detí, a preto navrhuje dočasne upraviť
bezprostredne hroziacu ujmu, ktorú vzhliada v ochrane pred hroziacim násilím odporcu.

Preto navrhovateľka žiada vydanie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je poskytnúť jej ochranu,
prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, aj za cenu, že skutkový stav vo veci nie je
náležite zistený. Nakoľko hrozí obava, že bez nariadenia navrhovaného opatrenia by mohlo dôjsť k
opakovanému násilnému správaniu odporcu, resp. k zhoršeniu fyzického alebo psychického zdravia
(ujmy)navrhovateľky,maloletýchdetí,príp.ajinýchosôb,jepotrebnéposkytnúťochranuživotuazdraviu

navrhovateľky, čo je ústavným právom, ktoré má pri kolízii ústavných práv prednosť aj pred právom na
nedotknuteľnosť vlastníctva. Navrhovateľka napokon uviedla, že Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave,
odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka - stred, vydal dňa 2.11.2025
potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia, avšak len do 16.11.2025. Navrhovateľka uviedla,
že na Mestskom súde Bratislava II sa domáha vydania zákazu priblíženia odporcu voči maloletej dcére

H.. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila nasledovné dôkazy: rodný
list syna S. (č. l. 8), rodný list dcéry N. (č. l. 8 rub), uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre č. j. KRP-4/DO-NR-2023, zo dňa 25.12.2023 (č.
l. 9), prepúšťacia správa zo dňa 2.5.2025 (č. l. 13), rodný list dcéry H. (č. l. 18), sobášny list (č. l.
19), zápisnica o trestnom oznámení č. j. ORP-1345/ST-B5-2025, zo dňa 2.11.2025 (č. l. 20), čiastočný

výpis listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 22), potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, č. j.
XXXXXXX, zo dňa 2.11.2025 (č. l. 23).
1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že
exekúciabudeohrozená.„Prednariadenímneodkladnéhoopatreniaposudzujesúdvcelkovomkontexte

požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude
vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck,
2016, 1092 s.). Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.

Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery,
že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Cieľom neodkladných opatrení v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. e/, g/ a h/ C.s.p. je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo

násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných
opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti
ktorej návrh smeruje. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. zákon
výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu

navrhovateľa. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ C.s.p. je ex lege podmienené len
tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.
Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd
na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom

nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa
obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti
návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení
obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah
všetkých listín predložených navrhovateľkou, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia

dospel k záveru, že v danej veci je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný.
1.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s
poukazomnapsychické,akoajfyzickénásiliezostranyodporcu,ktorévyplynulinielenzjejtvrdení,aleaj
z predložených listín k návrhu. Z predložených listín mal súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca
sú manželia od roku 2003 a majú spolu tri deti, dve plnoleté a jedno maloleté. Odporca je výlučným

vlastníkom bytu, v ktorom navrhovateľka, odporca a ich deti spolu žili. V byte majú navrhovateľka a
odporca trvalý pobyt. Odporca žije aktuálne u svojich rodičov na adrese H. K. v Bratislave, čo vyplýva
z tvrdenia navrhovateľky, ako i z listiny na č. l. 23. Navrhovateľka svoju obavu, strach z
odporcu a jeho možných verbálnych, prípadne fyzických útokov preukázala nielen svojimi tvrdeniami
o agresívnom správaní aj v prítomnosti spoločných detí, ale aj listinami preukazujúcimi zdravotný stav

odporcu, a to prepúšťacou správou z nemocnice zo dňa 2.5.2025, z ktorej vyplýva diagnóza organická
porucha s bludmi. Rovnako predložené uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre č. j. KRP-4/DO-NR-2023, zo dňa 25.12.2023, len
dopĺňa tvrdenia navrhovateľky o probléme odporcu s požívaním alkoholických
nápojov, keď tieto požíval aj pri vedení motorového vozidla. Navrhovateľka rovnako tak osvedčila

potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď predložila potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia
vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ
Bratislava Petržalka - stred č. XXXXXXX, zo dňa 2.11.2025 (č. l. 23), z ktorého vyplýva, že odporca bol
spoločného obydlia vykázaný na dobu 14 dní, a to v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore,
pričom policajt je oprávnený vykázať z bytu osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností

očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej
osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Z týchto skutočností, podľa názoru súdu,
vyplýva podozrenie z násilného správania odporcu ohrozujúceho integritu navrhovateľky, ako aj to, že
nie je vylúčené, že by sa takéto konanie zopakovalo, pričom vyššie uvedené skutočnosti pre nariadeniepožadovaného neodkladného opatrenia navrhovateľka dostatočne osvedčila predloženými dôkazmi,
ktoré v spojení s tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sú podľa názoru súdu postačujúce na to, aby súd návrhu vyhovel.

Súd prvej inštancie poukazuje na to, že vzhľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia
nebolo objektívne možné si zabezpečiť akékoľvek doplňujúce dôkazy nad rámec tých, ktoré priložila
navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto dôkazy v spojení so skutkovými
tvrdeniami navrhovateľky dávali podľa názoru súdu dostatočný podklad na to, aby vyhodnotil konanie
odporcu ako nepredvídateľné, agresívne, vysoko rizikové vo vzťahu k navrhovateľke

a v neposlednom rade nevhodné v prítomnosti spoločných plnoletých detí a
obzvlášť maloletej dcéry. Súd opätovne poukazuje na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie
je potrebné preukázať všetky relevantné skutočnosti nad všetku pochybnosť, keďže ide o inštitút, pri
ktorom osobitne prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila obavu z násilného správania odporcu voči nej,
pričom poukázal na to, že v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je postačujúce osvedčenie dôvodného

podozrenia z násilia, ktorým treba rozumieť nie len fyzické násilie, ale aj psychické násilie, nakoľko
telesná integrita alebo duševná integrita navrhovateľky môže byť ohrozená. Vzhľadom na predložené
dôkazy mal súd prvej inštancie pre účely nariadenia neodkladného opatrenia za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke. Súd uviedol, že psychické, ale často
aj fyzické násilie medzi partnermi žijúcimi v jednej domácnosti sa síce ťažko preukazuje, nakoľko sa

väčšinouodohrávaza„zatvorenýmidverami“,avšakvpredmetnomprípadeaspoukazomnapredložené
dôkazy, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že odporca svojím konaním bezprostredne ohrozuje
telesnú, ako aj duševnú integritu navrhovateľky. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e/ C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie

skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilím však nie je konflikt,
nakoľkokonfliktnesastretnúrovnocennéstrany,kýmonásilieidevtedy,akjednastranazneužijepovahu
moci, násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni

robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt
s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky, a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka,
nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť
je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že neobmedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia len na
presne určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď vzhľadom na jeho charakter a účel, ktorým
je chrániť telesnú a psychickú integritu navrhovateľky, môže takéto neodkladné opatrenie trvať
i neobmedzený čas, čím sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami.
Uvedené však nebráni súdu toto neodkladné opatrenie na návrh zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré

bolo nariadené (§ 334 C.s.p.). Súd preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.). Keďže súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci
samej, poučil odporcu v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. o možnosti domáhať sa náhrady
škody, ktorá mu vznikla výkonom neodkladného opatrenia v zmysle § 337ods. 2 C.s.p.
1.5. Z dôvodu, že navrhovateľka sa v doručenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p., nemohol o ňom
rozhodnúť sudca, ktorý má v čase doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nariadenú
pohotovostnú službu. Preto súd v zmysle § 3 ods. 3, ods. 4 zákona o súdoch v spojení s časťou II.
písmeno B, bod 22. písm. e/ rozvrhu práce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd má
odporcovi uložiť povinnosť, aby sa k navrhovateľke nepribližoval na vzdialenosť menšiu

ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov, vylúčil na
samostatné konanie. Táto vec bude po vylúčení zapísaná náhodným výberom cez program elektronickej
podateľne do príslušného registra podľa povahy veci. Bude tak zabezpečené, aby o tejto časti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol zákonný sudca, v súlade s § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona
o súdoch a rozvrhom práce.

1.6.Vzhľadomnato,ženavrhovateľkaspolusnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenianepodala
aj žalobu vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak,
že navrhovateľke priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko súd
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.2.1. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, jeho výrokom I. a III., podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca dôvodiac, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Odvolateľ poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby
odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom
stanovené podmienky nespĺňa. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napríklad stanovisko vo
veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(nález zo dňa 12.5.2004, sp. zn. I. ÚS 226/03).

2.3. Podľa odporcu na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené všetky zákonné predpoklady.
Namietal, že aj napriek skutočnosti, že ide o byt v jeho vlastníctve, v ktorom má trvalý pobyt a reálne
býva, súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým natrvalo obmedzil jeho vlastnícke práva a zároveň ho
natrvalo vykázal z domácnosti, obydlia v ktorom býva a ktoré je podľa Čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky
nedotknuteľné. Ide o miesto, kde odporca býva a obvykle sa zdržiava, a kde má

osobné veci potrebné pre každodenný život, vrátane práce. Taktiež vydaním neodkladného opatrenia
aj s ohľadom na konanie navrhovateľky zabránil otcovi styk s deťmi do času, kým nerozhodne o styku
rodičov s maloletou Hankou. Obmedzenie vlastníckych práv ako jediného vlastníka, v ktorom odporca
hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu, zároveň znamená, že ho pre prípad potreby nemôže
sprístupniť blízkym osobám za účelom návštevy detí, technickým, revíznym pracovníkom za účelom

kontroly bezpečnosti užívania bytu, realizovania nevyhnutnej údržby a opráv, starostlivosti o
digitálnu infraštruktúru, správcovi bytového domu. Pri nariaďovaní takéhoto opatrenia musí byť zásah
do práva odporcu legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné oparenie nesmie
nikoho obmedzovať nad rozsah nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd pri obmedzovaní
dispozičného práva je povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie sleduje,

nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú tým navrhovateľ získa. V tomto prípade vydané neodkladné
opatrenie vedie k neprimeranému obmedzovaniu osobnej slobody odporcu. Ak by aj súd dospel k
názoru, že vydaním neodkladného opatrenia v tomto znení bola snaha eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia, neodkladné opatrenie by malo mať dočasný charakter a nie natrvalo vykázať otca
rodiny a manžela z domácnosti, obydlia, v ktorom odporca býva.

2.4. Odporca má za to, že svoj nárok na vydanie takéhoto opatrenia navrhovateľka neosvedčila. Uviedol,
že sú manželmi od roku 2003. Vzťah od začiatku nebol harmonický. Od svadby napríklad manželka
na neho naliehala, aby zmenil oprávnenú osobu na životnej poistke, ktorou bola dovtedy matka. Už
v nasledujúci deň po svadbe manželka prvýkrát uviedla, že požiada o rozvod. Odvtedy tieto vyhrážky
používala často aj v prítomnosti detí a tretích osôb. Za drobné nezhody opúšťala aj s prvorodeným

synom v predškolskom veku byt, neoznámila kam ide, a kedy sa vráti ... Odporcovi nie je zrejmé, aká
zmena správania mala nastať cca pred 7 rokmi. V prílohe predložil dôkaz - Správa - maloleté dieťa:
J., nar. XX.XX.XXXX, vyhotovenú dňa 20.11.2025 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že ide o problémy, ktoré sa vyskytli v rodine v poslednom čase, t. j.
pred dňom jeho hospitalizácie 21.4.2025. Podľa odporcu navrhovateľka zámerne opomenula uviesť

skutočnosť, že dňa 2.11.2025 odporca ani v predmetnej nehnuteľnosti nebol, nakoľko navrhovateľa
vymenila po jeho hospitalizácii zámky a odmietala mu vydať, aj napriek vlastníckemu právu kľúče,
zamedzovala mu ako otcovi detí akýkoľvek styk s deťmi, vstup do bytu aj za cenu použitia fyzického
násilia z jej strany. Taktiež zámerne opomenula uviesť, že dňa 1.11.2025, v úmysle navštíviť a vidieť
deti, prišiel domov a navrhovateľka sa ho hneď vo dverách snažila fyzicky atakovať, následne zavolala

policajnú hliadku, príslušníkov XXX XXX a XXXXXX., ktorá žiadny dôvod na vykázanie nenašla
a bez spísania akéhokoľvek záznamu odišla. Hliadka polície nezaregistrovala žiadne vyhrážanie sa
ublížením na zdraví, živote navrhovateľky. Jej nenávisť a osobná snaha sa odporcu „zbaviť“ akýmkoľvek
spôsobom vyústila do navrhovateľkou podaného trestného oznámenia dňa 2.11.2025. V týždni od
27.10.2025 do 2.10.2025 bola do ich spoločného bývania viackrát privolaná hliadka, ktorá pri miestnom

šetrení nikdy nezistila žiadne ohrozenie manželky, ani detí a nedala pokyn na opustenie bytu. Ani
manželka neopustila byt. Tvrdenia navrhovateľky o psychickom týraní a slovnom vyhrážaní nie sú
pravdivé v rozsahu, v akom navrhovateľka uvádza. Odporca nikdy v žiadnom prípade, ani v afekte, ani
najmenším spôsobom, ani náznakom nemal úmysel ublížiť manželke, deťom ani iným osobám, a to ani vsituáciách,kedybolimanželkoudomapriamo abezprostrednezávažneobmedzovanéjehopráva
a dôstojnosť. Odporca nikdy neprejavoval sklony k agresivite, jeho povaha je naopak prevažne pokojná
a kontrolovaná. Odporca predpokladá, že navrhovateľka zámerne neuviedla žiadnu konkrétnu situáciu,

ani časový rámec, kedy sa mal odporca takýmto spôsobom vyhrážať, keďže minimálne od 04/2025 do
08/2025 odporca bol hospitalizovaný a liečený v nemocnici a následne po prepustení nebolo odporcovi
umožnené konaním navrhovateľky vrátiť sa domov (vymenila zámky, nedvíhala telefón, neodovzdala
odporcovi kľúče). Neuviedla a nekonkretizovala, ak takáto situácia mala nastať, koľkokrát a ako často
by sa podľa jej vyjadrení mal takto „vyhrážať.“ To len poukazuje na nepravdivosť a zámerné zavádzanie

zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka zámerne v podanom trestnom
oznámení uviedla iba čiastočnú pravdu v tom, z akého dôvodu začal požívať alkoholické nápoje, naviac
časový rámec 7 rokov je taktiež nepresný a zavádzajúci, keďže si navrhovateľka žiadne požívanie
nevšimla až do času bezprostredne predchádzajúceho jeho hospitalizácii. Práve naopak, neuviedla
súdu skutočnosť, že z jej strany išlo o naozaj dlhodobé a opakované fyzické napádanie jeho osoby
manželkou/navrhovateľkou (sácanie, kopanie, bolestivé hmaty v oblasti tváre a krku, tlak na oči, skok na

hrudník), a podozrenia na trestný čin najmä psychického týrania jeho osoby (ponižovanie, odmietanie
akýmkoľvek spôsobom komunikovať navzájom, označovanie hanlivými slovami pred deťmi, znižovanie
jeho autority a autority starých rodičov, jeho sestry, bráneniu vstupu a odchodu z bytu, odoberanie
osobných vecí - napríklad mobilného telefónu, kľúčov, častí oblečenia ..., neinformovaní o zdravotnom
stave detí, vyhrážanie sa ...), ktoré trvá dlhodobo, takmer od svadby v roku 2003, a časom má zvýšenú

frekvenciu a intenzitu. Týmto spôsobom sa dlhodobo snažila si vynútiť plnenie svojich požiadaviek a
nastaviť svoje pravidlá, ako napríklad „zakázať mu jedenie rukami a iné.“ Z dôvodu, že má k rodine
citový vzťah, tieto ataky znášal a utiekal sa v poslednom období občas k alkoholu, avšak nikdy nebol
agresívny,aninehrozilonavrhovateľkeanideťomžiadnenebezpečenstvo.Ajvsúčasnostimáeminentný
záujem o obnovu vzťahu s manželkou. Požívanie alkoholických nápojov, na

ktoré navrhovateľka poukazuje, žiadnym spôsobom nepreukázala, že by uvedené súviselo s prejavmi
akékoľvek agresie. Naviac zámerne neuviedla, že je už dlhšie liečený, v súčasnosti vedie usporiadaný
životakeďmutozdravotnýstavdovolí,mávúmyslesavrátiťdopracovnéhoprocesu.Odporcapoukázal
na negatívny vzťah manželky k jej rodičom, čo svedčí o jej povahe. Uviedol, že manželka mu dlhodobo
nevarí, neperie (tieto činnosti si zabezpečuje výlučne sám), ani sa o neho nijako nezaujíma,

nekomunikuje s ním. Jej snaha je iba „zbaviť“ sa ho. Uvedené tvrdenie potvrdila aj v trestnom oznámení
zo dňa 2.11.2025 kde uviedla, že „ Tieto problémy sme doma spolu nekomunikovali. Nevedela som o
nich.“ Až v roku 2025 pre neúnosný tlak odporca opakovane privolal políciu a mestskú políciu za účelom
dokumentovania skutočností, žiadny písomný záznam z riešenia situácie na mieste a na obvodnom
oddelení k dispozícii nemá, existujú záznamy na OO PZ Bratislava Petržalka. Pri poslednej návšteve

starej mamy, v mieste bydliska dňa 16.11.2025, manželka za prítomnosti detí a obe dcéry N. a H.
slovneopakovanenenávistneútočilinamatkuodporcu,následnenavrhovateľkapodalaprostredníctvom
právneho zástupcu podanie na súd v nedeľu dňa 16.11.2025. Odporca uviedol, že nikdy nebol pod
vplyvom alkoholu v práci. Pri náhodných dychových skúškach v minulosti mal vždy negatívny výsledok
na prítomnosť alkoholu v dychu. Pornografické materiály alebo filmy nikdy nesledoval a už vôbec nie s

deťmi. Prístup na stránky s takýmto materiálom bol v domácnosti zablokovaný. V samotnom
trestnom oznámení zo dňa 2.11.2025, ktorý predložila k návrhu, navrhovateľka uvádza vyhrážky typu
„zabijem Ťa, dokopem ťa,“ tie voči deťom nepoužil. Deťom sa nikdy nijakým spôsobom nevyhrážal, ani
tvrdením, že skončia v pekle. Uvedené tvrdenia sú proti jeho vierovyznaniu. K navrhovateľkou tvrdeným
hospitalizáciám uviedol, že počas veľkonočných sviatkov bol v ohrození života. Psychický nátlak zo

strany navrhovateľky počas veľkej noci viedol k akútnemu zdravotníckemu zásahu, bez súhlasu odporcu
ako pacienta, pre jeho zlý najmä somatický zdravotný stav bezprostredne ohrozujúci jeho život. Žiadna
psychiatrická liečba mu nariadená nebola, aj napriek jeho pobytu na psychiatrickom oddelení v snahe
vyriešiť požívanie alkoholu, uvedené nemá žiadny súvis s navrhovateľkou popisovanými skutočnosťami.
Krátko po hospitalizácii mu navrhovateľka zbalila veci z bytu a doniesla do nemocnice, kde „bojoval

o prežitie“ v snahe ho „vysťahovať“ a už nikdy viac nevidieť. Svedkom toho boli jeho obaja rodičia,
ktorý sa aj napriek svojmu veku a zdravotnému stavu snažili mu pomôcť. Odporca je v súčasnosti
práceneschopný a na invalidnom dôchodku, jeho zdravotný stav nie je dobrý. V jeho fyzickej kondícii
by ani nedokázal nikomu ublížiť, ani to nikdy nemal a ani nemá v úmysle. U rodičov na adrese H. K.
XX sa nachádza dočasne z prinútenia, resp. z dôvodu konania manželky/navrhovateľky, ktorá mu po

výmene zámkov na byte nevydala kľúč od bytu. „Nožík v posteli“ použil pri konzumácii syra, bol to malý
kuchynský a bol uložený na nočnej poličke, iným spôsobom ho nepoužil, nemal úmysel použiť, ani sa
použitím nevyhrážal. Alkoholické nápoje v súčasnosti odporca nepožíva vôbec. Manželke ani deťom z
jeho strany nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Predložením lekárskej správy navrhovateľka nepreukázalažiadnu hrozbu agresie. Preukázala sa skutočnosť, že je riadne liečený a snaží sa zlepšiť zdravotný stav,
aby sa mohol zaradiť, ak to bude možné, do pracovného procesu. Podľa odporcu v prejednávanom
prípade je nutné, aby situácia násilia nebola zamieňaná za situáciu konfliktu, o čo v tomto prípade ide.

Za samotné násilie nie je možné považovať hádku, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúce.
V tomto prípade navrhovateľka neosvedčila žiadnym spôsobom, že tento stav je dlhotrvajúci alebo
stupňujúci. Tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a rozporuplné. K odvolaniu priložil čestné vyhlásenie
zo dňa 21.11.2025 (č. l. 52), potvrdenie Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 20.11.2025 (č. l. 56),
správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.11.2025 (č. l. 57).

2.5. Odvolaciemu súdu odvolateľ navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatnil si trovy konania.

3. K odvolaniu odvolateľa sa vyjadrila navrhovateľka. Je toho názoru, že boli splnené procesné
podmienky a konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Rovnako tak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Samotné odvolanie
odporcujepostavenénapopieranískutkovéhostavu atvrdenínavrhovateľky,bagatelizovaní
jeho dlhodobého násilného správania a na snahách prezentovať vec ako bežný manželský konflikt.
Takýto pohľad je však v príkrom rozpore s realitou spoločného života
účastníkov, ako aj s dôvodmi, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Navrhovateľka zdôraznila,

že predmetom tohto konania nie je hodnotenie viny v trestnoprávnom zmysle,
ale bezprostredná ochrana života, zdravia a psychickej integrity jej a maloletého dieťaťa.
Podľa navrhovateľky súd postupoval presne v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Pri neodkladnom
opatrení sa nevyžaduje úplné dokazovanie, ale iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností a existencie
hrozby ujmy, na základe predložených dôkazov. Súd prvej inštancie sa v uznesení správne a dôsledne

zaoberal povahou správania žalovaného, jeho nepredvídateľnosťou, dopadom na navrhovateľku a
maloleté dieťa a potrebou okamžitej ochrany. Nesúhlasila s tvrdením odvolateľa, že v danom prípade
ide iba o manželský konflikt. Navrhovateľka je dlhodobo vystavená systematickému znevažovaniu
jej osoby (napríklad „obyčajná sprostá sestra“, „nič nevieš,“ „si nanič,“ „zmija,“ „had“), ponižovaniu
pred deťmi (kritika vzhľadu, schopností, práce), vyhrážkam („zabijem ťa,“ „zhoríš v pekle,“ „skončíš

ako bezdomovec“), zosmiešňovaniu (syčanie ako had, označovanie za bosorku, zmiju). Tieto prejavy
neboli ojedinelé, ale tvorili bežnú súčasť spolužitia. Navrhovateľka poukázala na správanie odporcu,
nachádzanie fliaš v byte, v aute, návraty domov neskoro v noci, sedenie v aute pred domom s alkoholom,
zhoršovanie správania najmä od roku 2022, jeho výraznú eskaláciu v roku 2025, poukázala na správanie
odporcu popísané v samotnom návrhu. Maloleté deti boli a sú svedkami správania, ktoré pre ne bolo

traumatizujúce a zanechalo u nich dlhodobý strach. Deti mali nočné
mory, báli sa vracať domov, ak sa v byte svietilo a nevedeli, či tam odporca je, v niektorých situáciách
navrhovateľka s deťmi stála pred domom a zvažovala, kam pôjdu, lebo sa domov báli ísť, maloletá
dcéra mala migrény a psychosomatické ťažkosti, ktoré sa v pokojnom
období výrazne zmiernili. Strach detí nebol vyvolaný „manipuláciou matky“, ale vlastnou skúsenosťou

s otcom a zanechal psychickú traumu na deťoch - nočné mory, strach, odmietanie návratu domov.
Nariadením neodkladného opatrenia nie je zamedzený prístup otcovi k deťom, nakoľko dve deti sú už
plnoleté a vo vzťahu k maloletému dieťaťu vydal Mestský súd Bratislava II dňa 17.12.2025 uznesenie
č. k. 5 P 152/2025-40, ktorým zakázal otcovi približovať sa ku maloletej
dcére na vzdialenosť kratšiu ako 50 m, s výnimkou trestného konania, priestupkového alebo civilného

súdneho konania ,a to len v rozsahu nevyhnutnom pre účasť otca na týchto úkonoch, na čas do
rozhodnutia vo veci samej - o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. K námietke, že
navrhovateľka neosvedčila násilie, pretože nepredložila lekárske správy zdôraznila, že psychické násilie
a zastrašovanie často nezanecháva viditeľné zranenia, neznamená to však, že je menej nebezpečné,
relevantné sú aj trestné oznámenia, zásah RZP, správanie v domácnosti, výpovede detí a dlhodobý

vývoj situácie, v návrhu uviedla aj fyzické prejavy nátlaku (modriny), ako aj existenciu fotodokumentácie
a ďalších listín, ktoré osvedčujú jej tvrdenia. V konaní o neodkladnom opatrení zákon nevyžaduje úplné
preukázanie, ale osvedčenie - čo bolo splnené. K zámku navrhovateľka uviedla, že tento bol dlhodobo
pokazený a jeho výmena bola bezpečnostným opatrením, odporca prichádzal do bytu bez ohlásenia,
deti odmietali kontakt s otcom z dôvodu strachu. K námietke odporcu ohľadom ochrany „vlastníckeho

práva“ a proporcionalite navrhovateľka uviedla, že neodkladné opatrenie je dočasné a preventívne,
vlastnícke právo nemá prednosť pred ochranou života a zdravia a zákaz vstupu je primeranou reakciou
na osvedčené riziko násilia. Skutočnosť, že odporca má zákaz vstupu do bytu, nemožno stotožňovať s
tým, že byt nie je možné sprístupniť blízkym osobám, technickým pracovníkom, revíznym pracovníkomalebo správcovi bytového domu. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a odporca má právo sa
domáhať jeho zrušenia. Dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola potreba
predídenia ďalšiemu domácemu násiliu a ochrana navrhovateľky a detí pred opakovaním agresívneho,

zastrašujúceho a manipulatívneho správania odporcu. K násilnému konaniu dochádzalo dávno pred
jeho odchodom do nemocnice a dávno pred zhoršením jeho zdravotného stavu, slovné vydieranie
pokračovalo aj počas jeho hospitalizácie, a po jeho prepustení z nemocnice násilné konanie opäť
pokračovalo. V danom prípade nešlo o všeobecné alebo neurčité výroky, ale o opakované,
adresné a konkrétne vyhrážky, ktoré objektívne vzbudzovali strach a neistotu. Odporca sa opakovane

vyhrážal navrhovateľke stratou obydlia, bezdomovectvom a existenčným zničením,
pričom používal formulácie, že „skončí na ulici,“ „bude bezdomovec“ a že si „bude pýtať peniaze od jeho
sestry“. Odporca bez vedomia a súhlasu navrhovateľky a detí umiestnil v obývacej
izbe kameru s možnosťou vzdialeného prístupu. Uvedené konanie predstavovalo neprípustný zásah do
súkromia členov domácnosti a posilňovalo pocit neustáleho sledovania. Okrem toho odporca kontroloval
mobilné telefóny detí, čítal ich správy a zasahoval do ich komunikácie bez dohody. Odporca opakovane

vystavoval rodinu situáciám, ktoré prekračovali jej osobné hranice a ktoré zákon o rodine vníma ako
ponižujúce, neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek výslovnému nesúhlasu odporca nútil
navrhovateľku sledovať pornografický obsah, pričom tieto situácie prebiehali aj v domácom prostredí,
kde sa zdržiavali maloleté deti. V období pred hospitalizáciou sa odporca opakovane pohyboval po byte
nahý alebo len čiastočne oblečený, a to aj mimo kúpeľne či toalety, pričom sa zdržiaval v

spoločných priestoroch domácnosti vrátane kuchyne. Maloleté deti boli svedkami týchto situácií, ktoré
boli pre ne zjavne znepokojujúce a neprimerané. Zároveň dochádzalo k znečisťovaniu
priestorov domácnosti telesnými výlučkami mimo priestoru toalety, a to aj v situáciách, keď
toaleta nebola obsadená. Deti tieto situácie vnímali veľmi intenzívne, prežívali strach, hanbu a neistotu a
následne sa u nich objavovali poruchy spánku a nočné mory. Tvrdenie, že odporcovi bol zamedzovaný

„akýkoľvek styk s deťmi,“ je nepravdivé. Kľúče odporca dostal a s deťmi sa stretával aj bezprostredne
podľa toho, kedy prišiel (bez nejakého predchádzajúceho oznámenia, čo bolo podmienkou, s ktorou
pôvodne pri vydaní kľúčov súhlasil) - neraz aj v situáciách, keď to deťom vzhľadom na ich plánovaný
program nevyhovovalo a spôsobovalo im to problémy časové aj psychické. Preto nemožno hovoriť
o znemožňovaní styku s deťmi zo strany navrhovateľky. Odporcom popisované „fyzické atakovanie“

zo strany navrhovateľky dňa 1.11.2025 nebolo zistené a nebolo ani preukázané. Požívanie alkoholu a
s tým súvisiace správanie sa eviduje dlhodobo. Opisy údajného konfliktu navrhovateľky s jej rodičmi
(udalosťami spred viac ako 20 rokov) nemajú žiadnu súvislosť s posudzovaním aktuálnej situácie a
slúžia iba na vytváranie negatívneho obrazu bez vzťahu k skutkovým okolnostiam. Skutočnosť, že
si odporca zabezpečuje varenie alebo pranie pre seba nie je okolnosť, ktorá by preukazovala akékoľvek

protiprávnealebonevhodnékonanienavrhovateľky.Naopak,odporcatýmnepriamopotvrdzuje,žesvoje
potreby rieši individuálne a predovšetkým vo vlastnom záujme. Pri posledných návštevách, ktoré boli
hlavne za účelom udržiavania vzťahu s deťmi k žiadnej vyhrotenej ani ohrozujúcej situácii nedošlo.
Navrhovateľka disponuje informáciami od zamestnancov, ktorí uvádzali, že správanie odporcu nebolo
normálne a mali dôvodný dojem, že môže byť pod vplyvom alkoholu. K ukončeniu pracovného pomeru

odporcu v Nemocnici D. došlo v decembri 2024 náhle a neplánovane, prakticky „zo dňa na deň“.
Odporcapristúpilnaukončeniepracovnéhopomerudohodou,nemalanimožnosťvyčerpaťsidovolenku.
Pracovný pomer ukončil uprostred mesiaca. Po ukončení pracovného pomeru v Nemocnici D. nastúpil
približne 02/03 2025 do Nemocnice K. v Bratislave, kde s ním nechceli po skončení skúšobnej doby
zmluvu predĺžiť. Akútny stav odporcu počas Veľkonočných sviatkov bol následkom jeho dlhodobého

predchádzajúceho životného štýlu, a síce dlhoročného nadmerného požívania alkoholu, v
období tak pred hospitalizáciou v kombinácií s liekmi, ktoré sa na jeho zdravotnom stave objektívne
prejavilo, ako aj po hospitalizácii. Túto súvislosť potvrdzujú aj zdravotné záznamy a správy z nemocnice.
V predmetnej veci nejde o bežný partnerský konflikt, ani o ojedinelú hádku, ale o správanie odporcu,
ktoré má dlhodobý charakter a v čase sa stupňovalo, je nepredvídateľné. Samotné okolnosti a udalosti

popísané v tomto vyjadrení, ako aj skutočnosti uvedené v návrhu a priložených podkladoch, svedčia o
opakovanej eskalácii správania odporcu a o tom, že situácia prekročila rámec „konfliktu.“ Navrhovateľka
zároveň odmieta tvrdenie, že by išlo len o „rozprávanie“ bez podkladov. Z celého priebehu vyplýva, že
prijaté ochranné opatrenia boli nevyhnutné práve z dôvodu pokračujúcej hrozby a potreby ochrany jej
a detí. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej

trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 C.s.p.), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie (§ 380 ods. 2 C.s.p.), tútoprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne a právne správne a ako také ho vo výrokoch I. a III. aj potvrdil. Keďže sa stotožňuje s dôvodmi
uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1,

ods. 2, ods. 3 C.s.p.).
5. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd
pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uviedla rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana (§ 324 ods. 3, § 326 C.s.p.). Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku
regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok,
ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej
došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení §
326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.

Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je
vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Zároveň, za splnenia
podmienky osvedčenia nároku, môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v súlade s ustanovením § 325 ods.
2 písm. e/ C.s.p. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby
dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Musí byť ale osvedčené ohrozenie navrhovateľa (jeho

života a zdravia) osobou, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Dôkazné
bremeno zaťažuje navrhovateľa, musí hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky
fyzického alebo psychického násilia. V prejednávanom prípade z listinných dôkazov predložených
navrhovateľkou vyplýva, že podala na odporcu dňa 2.11.2025 trestné oznámenie pre trestný čin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona (č. l. 20 a nasl.). K návrhu pripojila

potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia, bytu na 1. poschodí domu v Bratislave, na F.
ulici č. XX, zo dňa 2.11.2025, podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o
Policajnom zbore. Doložila lekársku správu z hospitalizácie odporcu na psychiatrickom oddelení v dňoch
21.4.2025 až 2.5.2025, podľa ktorej záverov odporca trpí, okrem iného, organickou poruchou s bludmi
(podobná schizofrénii) a poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním viacerých drog a iných

psychoaktívnych látok: psychotická porucha. Zo správy je zrejmé požívanie alkoholu odporcom (č. l. 13
a nasl.). Keďže navrhovateľka svoje tvrdenie o hrozbe psychického a fyzického násilia voči nej zo strany
odporcu, dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení, dostatočným spôsobom,
konkrétnymi skutočnosťami odôvodnila a listinnými dôkazmi osvedčila, súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým záverom a vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Za správny považoval

odvolací súd postup súdu prvej inštancie, keď tento uložil povinnosť odporcovi nevstupovať do bytu č. X
na 2. poschodí domu v Bratislave, na F. ulici č. XX, bez časového obmedzenia a navrhovateľke neuložil
povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže, ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia, vzhľadom na charakter a účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/
C.s.p., ktorým je chrániť telesnú a psychickú integritu navrhovateľky, môže takéto neodkladné opatrenie

trvať i neobmedzený čas, čím sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Odporca
má možnosť podať návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (§ 334 C.s.p.).

8. Pokiaľ odporca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací

súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia v prejednávanom prípade v celom rozsahu zodpovedá
požiadavkámnaodôvodnenierozhodnutiapodľa§220ods.2C.s.p.vspojení s§234ods.
2 C.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zodôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, odôvodnenie rozhodnutia je presvedčivé.

9. Odvolateľ namietal, že byt č. X v Bratislave na F. ulici č. XX je v jeho výlučnom vlastníctve, v
ktorom má trvalý pobyt a reálne v ňom býva, pričom ho súd natrvalo vykázal z domácnosti, obydlia,
odvolací súd poukazuje na to, že zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je osvedčenie hrozby psychického a fyzického násilia zo strany jeho
navrhovateľa, bez prihliadnutia na to, či osoba, ktorej bolo uložené nevstupovať do bytu, je vlastníkom

dotknutejnehnuteľnosti.Akosprávneuviedlanavrhovateľkavovyjadreníkodvolaniuodporcu,vlastnícke
právo, resp. jeho ochrana nemá prednosť pred ochranou života a zdravia. Ako odvolací súd uviedol
v bode 7. odôvodnenia toho rozhodnutia, odporca má možnosť podať návrh na zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 C.s.p.). Nariadenie
neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade nebráni vstupu iných blízkych osôb za účelom
návštevy detí, prípadne technických pracovníkov, už vôbec nemá za následok obmedzenie osobnej

slobody odporcu.

10. Odporca namietal, že nariadením neodkladného opatrenia mu bude znemožnený styk s deťmi.
Dve deti odporcu sú dospelé, v prípade záujmu majú možnosť stretnúť sa odporcom mimo dotknutej
nehnuteľnosti, pokiaľ ide o maloletú H., ako preukázala navrhovateľka, vo vzťahu k maloletej bol

odporcovi uložený zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 m, s výnimkou úkonov
trestného konania, priestupkového alebo civilného súdneho konania. Preto uvedenú odvolaciu námietku
považuje odvolací súd za nedôvodnú.

11. Odporca namietal, že navrhovateľka svoj nárok na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčila.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 23.,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje, ako aj na dôvody uvedené v bode
7. tohto rozhodnutia.

12. Odvolací súd ako vecne a právne správny potvrdil aj výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách

konania, keďže navrhovateľka mala v konaní plný procesný úspech, patrí jej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

13. O trovách odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací tak, že plne
procesne úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konanie v rozsahu 100

% (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).