Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/2325/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121398685
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121398685.10

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/
A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F., v právnom zastúpení: JUDr.
KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 864 242,
proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX F., v právnom zastúpení:
Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, o vymoženie nepeňažného

plnenia, vedenej pod sp. zn. 133EX 424/21 u súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku, so sídlom
exekútorského úradu v F., J. X, o sťažnosti povinného proti III. výroku uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 09.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
22Ek/2325/2021 zo dňa 09.10.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnení 1/ a 2/ a povinný n e m a j únárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti
III. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 09.10.2025

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení 1/ a 2/ sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.06.2021
prostredníctvom právneho zástupcu domáhali od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na
základe exekučného titulu - uznesenia sp. zn. 43C/58/2008 o neodkladnom opatrení vydanom v rámci

súdneho konania o zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý pozemok,
ktoré vydal dňa 26.05.2021 Okresný súd Bratislava III, vykonateľného dňa 12.06.2021. Predmetné
uznesenie Okresného súdu Bratislava III bolo po odvolaní žalovaného (povinného) potvrdené
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/93/2021 zo dňa 16.08.2021, právoplatným dňa
23.09.2021. Výrokovou časťou č. I. exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť umožniť
prechod po pozemku parc. reg. "C" č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, zápis na LV

č. XXXX, katastrálne územie: E., obec: F. – A. E., okres: F. K., po úseku vyznačenom na pripojenom
Geometrickom pláne č. XX/XXXX na zriadenie vecného bremena vyhotovenom Ing. Petrom Bajzom,
Prešovská 46, Bratislava, IČO: 32 114 401 dňa 08.08.2019, úradne overenom dňa 30.08.2019 pod č.
1682/2019,ktorýjeneoddeliteľnousúčasťoutohtouznesenia,oprávnenýmv1.a2.rade,ichdcéreH.C.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. a oprávneným osobám spôsobilým odstrániť poškodenia stavby
so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parc. reg. "C" č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, katastrálne územie: E., obec: F. E., okres: F. K., zapísanej na
LV č. XXXXX nasledovne: - počas obdobia 5. mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia denne v čase od 08.00 hod. do 21.30 hod., - od prvého dňa 6. mesiaca
od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 43C/58/2008, každý utorok a
stredu, sobotu a nedeľu v kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 19.30 hod., ktorej vymoženie bolo

predmetom návrhu na vykonanie exekúcie. Poverením zo dňa 13.08.2021 Okresný súd Banská Bystricapoveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku, ktorý ju vedie pod spisovou
značkou 133EX 424/21.

2. Uznesením sp. zn 22Ek/2325/2021 zo dňa 13.03.2024 okrem iného III. výrokom návrh povinného na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na stavebnom úrade – Miestnom
úradeBratislava–Račač.k.11381/2227/2023/SU–BAJvovecivydaniastavebnéhopovoleniazamietol.

3. Uznesením sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 09.10.2025 súd I. výrokom návrh povinného na

zastavenie exekúcie opätovne zamietol, II. výrokom povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal
a III. výrokom návrh povinného na prerušenie exekučného konania zamietol. III. výrok napadnutého
uznesenia súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinný v poradí druhom
návrhu na prerušenie konania argumentuje skutočnosťou, že stavebný úrad dňa 31.1.2025 vydal
stavebné (búracie) povolenie, avšak vyrezanie otvoru povolil vo vzdialenosti 40 cm od západného
okraja uloženého prechodu - t. j. čiastočne mimo časti vymedzenej exekučným titulom na základe

geometrického plánu č. 38/2019 na zriadenie vecného bremena vyhotovenom K. I. F.. Stavebný úrad
pritom vychádzal zo statického posudku a projektovej dokumentácie, ktoré neodporučili odstrániť či
upraviť časť oplotenia podľa neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu podal povinný voči predmetnému
rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie a odvolanie podal aj účastník stavebného konania A. H..
Odvolacie konanie trvá a podľa názoru povinného sa javí, že nebude technicky možné vykonať

uložené nepeňažné plnenie tak, aby bolo v súlade s exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené
povinný navrhol prerušenie exekučného konania, a to do právoplatnosti stavebného (búracieho)
povolenia Miestneho úradu Bratislava-Rača č. k. 11381/2227/2023/SU-BAJ. Vyšší súdny úradník
v napadnutom uznesení ustálil, že sa jedná o prekážku rozhodnutej veci. Povinný v návrhu na
prerušenie konania do právoplatnosti stavebného (búracieho) povolenia Miestneho úradu Bratislava-

Rača č. k. 11381/2227/2023/SU-BAJ argumentuje trvaním totožného stavebného konania (hoci v inom
štádiu). O prvom návrhu povinného na prerušenie exekučného konania do právoplatnosti stavebného
povolenia Miestneho úradu Bratislava-Rača č. k. 11381/2227/2023/SU-BAJ, doručeného súdu dňa
12.01.2024, rozhodoval sudca Okresného súdu Banská Bystrica uznesením zo dňa 17.09.2024,
právoplatným dňa 18.09.2024. Proti zamietnutiu návrhu na prerušenie podal povinný odvolanie,

ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici odmietol uznesením sp. zn. 15CoEk/5/2025, právoplatným dňa
28.05.2025 z dôvodu jeho neprípustnosti. Uznesenie sudcu zo dňa 17.09.2024 exekučný súd považoval
za prekážku právoplatne rozhodnutej veci a konštatoval totožnosť účastníkov aj predmetu konania.
Povinný sa snaží navodiť skutkovú odlišnosť vzhľadom na vydanie stavebného povolenia v rozpore
s neodkladným opatrením, avšak dané okolnosti sú bez právneho významu - v uznesení zo dňa

17.09.2024 sudca jednoznačne ustálil, že od prípadného určenia podmienok odstránenia stavby nie je
závislé rozhodnutie o odstránení stavby, ale naopak, až po rozhodnutí o odstránení stavby nasleduje
prípadné určovanie podmienok odstránenia stavebným úradom. O návrhu na prerušenie konania do
právoplatnosti stavebného povolenia Miestneho úradu Bratislava-Rača č. k. 11381/2227/2023/SU-BAJ
už bolo právoplatne rozhodnuté, vzhľadom na uvedené existuje v súlade s citovaným ustanovením §

230 Civilného sporového poriadku dôvod na zastavenie konania vzhľadom na právoplatne rozsúdenú
vec, preto exekučný súd opakovaný návrh na prerušenie konania zamietol.

4. Proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa
09.10.2025 podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napádané

rozhodnutie je v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie exekučného konania nesprávne a protirečiace
názoru sudcu vyjadrenému ešte v uznesení zo dňa 17.09.2024, pričom je daný (objektívny) dôvod na
prerušenie exekučného konania; odvolanie teda podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, §
365 ods. 1 písm. h) CSP (v spojení s § 200 EP).
Exekučné konanie sa v súčasnosti vedie ako konanie o splnenie negatórnych a iných povinností podľa

ust. § 63 ods. 5 písm. e) EP v spojení s ust. § 192 EP a prechodných ust. § 243p ods. 1 EP spočívajúcich
v povinnosti umožniť prechod po pozemku parc. č. reg.“C“ č. XXXX, ..., po úseku vyznačenom na
pripojenom geometrickom pláne č. XX/XXXX na zriadenie vecného bremena vyhotovenom K. I. F., I.
XX, F., IČO XX XXX XXX dňa 08.08.2019, úradne overenom dňa 30.08.2019 pod. č. XXXX/XXXX
(ďalej ako GP č. 38/2019) ... Dňa 03.02.2023 exekučný súd ustálil, že nepeňažnú povinnosť je možné

splniť len odstránením alebo úpravou časti jeho betónového oplotenia; iný spôsob plnenia exekvovanej
povinnosti odmietol ako rozporný s dobrými mravmi. Predmetom exekučného konania teda právne
nie je odstránenie stavby, avšak jej odstránenie resp. úprava má predstavovať jediný spôsob splnenia
exekvovanej povinnosti; t.j. faktickým predmetom konania je práve odstránenie, resp. úprava stavby.Rešpektujúc uvedený záver exekučného súdu inicioval stavebné konanie o určenie (technických)
podmienok pre odstránenie časti jeho stavby: zákonne vybudovaného betónového oplotenia. Na
podnet oprávnených vykonal stavebný úrad štátny stavebný dohľad a zistil, že oplotenie („rekonštrukcia

oplotenia“) bolo vybudované v súlade so stavebnými predpismi - Oznámenie stavebného úradu (MČ
Rača) č. 6845/1157/2025/SU-HLM zo dňa 16.4.2025, a to v zmysle ust. § 90 ods. 5 Stavebného zákona.
Podaním zo dňa 09.10.2023 preto navrhol prerušenie exekučného konania do určenia podmienok
odstránenia / úpravy oplotenia – t.j. skončenia stavebného (búracieho) konania. Dňa 17.09.2024
exekučný súd (sudca) jeho návrhu na prerušenie exekučného konania nevyhovel s nasledovným

odôvodnením: v bode 32. uviedol nasledovné: „...Súd nespochybňuje ustanovenia stavebného zákona
a teda možnosť realizovať stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na základe stavebného povolenia,
alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu (ust. § 54 Stavebného zákona), za určenia podmienok
stavebným úradom (ust. § 90 od. 2 a 5 stavebného zákona). ....“ Súčasne v bode 43. uviedol: „Napokon
má súd za to, že prebiehajúce stavebné konanie (ako už bolo naznačené vyššie) nie je konaním, v
ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tomto exekučnom konaní. Bez ohľadu na

to, aký je (medzi účastníkmi exekučného konania sporný) predmet stavebného konania a bez ohľadu
na to, ako toto stavebné konanie dopadne, nič to nemení na povinnosti uloženej exekučným titulom.
Správne (stavebné) konanie by malo význam pre exekučné konanie vtedy, ak by v jeho dôsledku mohlo
dôjsť potenciálne k zániku vymáhanej nepeňažnej povinnosti, čo nie je tento prípad.“
Pred vydaním rozhodnutia si pritom exekučný súd (sudca) vyžiadal informáciu od stavebného úradu

o stave konania, k čomu stavebný úrad ešte dňa 09.09.2024 priamo exekučnému súdu uviedol,
že „ Stavebný úrad bude postupovať v zmysle zákona podľa § 90 ods. 5 v spojení § 90 ods. 2
stavebného zákona a vydá rozhodnutie na odstránenie časti stavby oporného múru v zmysle Uznesenia
č. 43C/58/2008 zo dňa 26.05.2021 potvrdené Uznesením č. 4Co/93/2021 zo dňa 16.08.2021.
Stavebný úrad dňa 31.01.2025 vydal stavebné (búracie) povolenie, avšak vyrezanie otvoru povolil vo

vzdialenosti 40 cm od západného okraja uloženého prechodu – t.j. (čiastočne) mimo časti vymedzenej
exekučným titulom (GP č. 38/2019). Dôvodom podľa odôvodnenia stavebného úradu bol statický
posudok K. E. D. č. 4/2024 a projektová dokumentácia K. A. H., reg. č. 1701AA v 04/2024, ktorí
neodporučili odstrániť či upraviť časť oplotenia podľa neodkladného opatrenia. Ešte dňa 27.01.2025
oprávnení z neodkladného opatrenia na výzvu súdneho exekútora s takto budovaným otvorom

nesúhlasili, pričom výslovne súdnemu exekútorovi uviedli, že: „3. V prvom rade je potrebné uviesť,
že technické riešenie vybúrania otvoru do oplotenia je mimo rámca exekučného titulu – Uznesenia
Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 43C/58/2008 zo dňa 26.05.2021, keďže je posunuté o 40 cm oproti
nariadenému neodkladnému opatreniu...“ Povinný nenavrhol vytvorenie otvoru v jeho oplotení mimo
rámca exekučného titulu, ale tak navrhli odborne spôsobilé osoby a ich návrh prijal za svoj stavebný

úrad, ktorý ale – podľa svojho vlastného vyjadrenia konal nie na jeho návrh, ale ex officio.
Nateraz sa javí, že nebude možné upraviť ani odstrániť časť jeho legálneho oplotenia tak, aby bolo
možné splniť či vymôcť vymáhanú povinnosť. Slovami exekučného súdu zo dňa 17.09.2024: Správne
(stavebné) konanie môže mať význam pre exekučné konanie, keďže v jeho dôsledku by mohlo dôjsť
potenciálne k zániku vymáhanej nepeňažnej povinnosti pre nemožnosť plnenia, čo môže byť tento

prípad. Odvolacie konanie vedené Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava
trvá.
Súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka ohľadom jeho druhého návrhu na prerušenie
exekučného konania vychádzal zo záveru, že o návrhu už bolo rozhodnuté uznesením zo dňa
17.09.2024, a preto je daná prekážka rozsúdenej veci. Súd (VSÚ) aplikoval ust. § 230 CSP vzťahujúce

sa na súdne meritórne rozhodnutia. Súd (VSÚ) ale prehliadol ust. § 237 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Pritom uznesenie o (ne)prerušení
konania má povahu práve uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Ust. § 230 CSP sa preto
na takéto uznesenia nemôže vzťahovať a ani nevzťahuje a preto ho zároveň nemožno aplikovať. Nové
skutočnosti, ako povinný opísal, mali byť podrobené súdnemu prieskumu aj vecne, nie len formálne,

ako to nesprávne učinil VSÚ. Nové skutočnosti, ktoré neboli základom rozhodovania súdu vo veci samej
rozsudkom zakladajú dôvod na obnovu konania. V prípade procesného návrhu na prerušenie konania
ale žiadna „obnova“ neprichádza do úvahy; jedinou možnosťou je zopakovanie procesného návrhu, čo
povinný učinil. VSÚ vecne ďalej cituje vetu z bodu 39. uznesenia súdu zo dňa 17.09.2024 ohľadom
postupu určovania podmienok odstránenia stavby k rozhodnutiu o jej odstránení, čím dôvodí svoj záver

o neexistencii skutkovej odlišnosti, z ktorých vychádza prvý a druhý návrh na prerušenie exekučného
konania. K tejto úvahe vyššieho súdneho úradníka povinný uviedol, že jej nerozumie. V predmetnom
exekučnom konaní predsa žiadne rozhodnutie o odstránení stavby neexistuje. Súd – podľa upresnenia
exekučného súdu nariadil umožniť prechod „cez múr“ a až upresnenie exekučného súdu ustálilo, žejediným možným spôsobom je odstránenie (časti) oplotenia – t.j. práve odstránenie stavby. Ostatok je
v exekučnom súdnom spise náležito objasnený. Rozhodnutie súdu (VSÚ) tak vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, kedy na jeho procesný návrh aplikoval nesprávne procesné ust. § 230 SCP a

zároveň svojím postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. h) a písm. b) CSP).
Povinný poukázal na nové skutočnosti, na ktoré vyšší súdny úradník neprihliadol a to, že stavebný
úrad dňa 31.01.2025 rozhodol odlišne od ním súdu dňa 09.09.2024 avizovaného rozhodnutia, s ktorým
pracoval exekučný súd v rozhodnutí z 17.09.2024.

Podľa názoru povinného sa nateraz javí, že nebude možné upraviť ani odstrániť časť jeho legálneho
oploteniatak,abybolomožnésplniťčivymôcťvymáhanúpovinnosť.Teda,nemožnovylúčiť,žestavebné
úrady dospejú k záveru podobnému s vyjadreniami statika a autorizovanej stavebnej inžinierky, podľa
ktorých nie je možné vybudovať otvor, odstrániť ani inak upraviť jeho oplotenie tak, aby bol možný
prechod cez múr v časti vyznačenej GP č. 38/2019; t.j. ´v dôsledku administratívneho rozhodnutia by
mohlo dôjsť potenciálne k zániku vymáhanej nepeňažnej povinnosti.´ Procesne potom možno postup

súdu v sťažnosťou napádanom uznesení tiež kvalifikovať odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP – t.j. dôvodom, kedy súd (VSÚ) na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmalnapadnutéuzneseniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žesťažnosťpovinného
nie je dôvodná.

14. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že exekučným titulom, ktorý doposiaľ nebol právoplatne
zrušený, je naďalej uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 43C/58/2028 zo dňa 26.05.2021
potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/93/2021 zo dňa 16.08.2021, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť umožniť prechod po pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku:
záhrada o výmere 284m2, zápis n LKV č. XXXXX,katastrálne územie E., obec F. – A.. E., okres: F. K.

po úseku vyznačenom na pripojenom geometrickom pláne č. XX/XXXX na zriadenie vecného bremena
vyhotovenom K. I. F. a to oprávneným osobám – oprávneným 1/ a 2/, ich dcére H. C. nar. XX.XX.XXXX
a oprávneným osobám spôsobilým odstrániť poškodenia stavby so súpisným číslom XXXX postavenej
na pozemku parcela regi. „L.“ M. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 42m2,katastrálne územie E., obec: F. – A.. E., okres: F. K., zapísanej na LV č. XXXXX a od prvého dňa 6.
mesiaca od vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 43C/58/2008, každý utorok a stredu,

sobotu a nedeľu v kalendárnom týždni od 10:00 hod do 19:30 hod.

15. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Reagujúc na sťažnostnú argumentáciu povinného súd udáva:

16. Sťažnostný súd nesúhlasí s názorom povinného, že uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu
na prerušenie konania je uznesením upravujúcim vedenie konania, ktorým súd nie je viazaný. Na
ozrejmenie svojich úvah sťažnostný súd poukazuje na predošlú procesnú úpravu obsiahnutú v zákone
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Podľa § 170
ods. 1 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo
k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené. OSP ustanovoval

inak v ust. § 170 ods. 2 OSP – uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.
Zároveň však v ust. § 170 ods. 3 OSP bolo výslovne uvedené, že uznesenie o prerušení konania sa
nepovažuje za uznesenie o vedení konania. Právna úprava inštitútu prerušenia konania bola v OSP
obsiahnutá pod marginálnou rubrikou s názvom prekážky postupu konania (§ 107 - § 111 OSP), teda
na tom istom mieste ako právna úprava inštitútu zastavenia konania. Z uvedeného názvu vyplýva, že

tam boli upravené inštitúty, ktoré v konaní, v jeho vedení za splnenia tam stanovených podmienok bránili
a to či už dočasne (v prípade prerušenia konania), alebo trvalo (v prípade zastavenia konania). Niet
pochýb o tom, že uznesenie o zastavení konania je uznesením, ktorým sa konanie končí, preto sa už
ďalej nevedie, a preto nie je uznesením o vedení konania. Podľa ust. § 111 ods. 1 OSP ak je konanie
prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Z uvedeného teda

vyplýva, že konanie sa v období prerušenia konania nevedie. Ďalej poukazuje sťažnostný súd na to,
že proti uzneseniam, ktorým sa upravuje vedenie konania, nebolo prípustné odvolanie (§ 201 ods. 1
veta prvá v spojení s § 202 ods. 3 písm. a) OSP), kým voči uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na
prerušenie konania, resp. návrhu na zastavenie konania odvolanie prípustné bolo (§ 201 ods. 1 veta prvá
OSP). Jedinú výnimku predstavovalo uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods.1písm.c)OSP,t.j.zdôvodu,žeúčastníkkonanianavrhol,abysúdrozhodol,žepožiadaSúdnydvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy a súd tomuto
návrhu nevyhovel (§ 202 ods. 3 písm. o) OSP). Vychádzalo sa z toho, že uznesením, ktorým sa upravuje
vedenie konania nie je súd viazaný, preto nie je voči nemu odvolanie potrebné, netreba ho rušiť, meniť,
či potvrdzovať odvolacím súdom, nakoľko sa ním často upravujú menej podstatné procesné otázky

a navyše vady vedenia konania pred súdom prvého stupňa bolo možné zhojiť prostredníctvom odvolania
proti rozhodnutiu, ktoré bolo výsledkom konania, a to či už proti rozhodnutiu vo veci samej, alebo proti
inému rozhodnutiu, ktorým sa konanie skončilo, nakoľko v odvolacom konaní mal odvolací súd aj bez
návrhu prihliadnuť na vady konania pred súdom prvého stupňa tak závažné charakteru, že mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Pokiaľ však išlo o rozhodnutie o návrhu na

prerušenie konania, v zmysle predošlej právnej úpravy, ak bolo proti nemu podané odvolanie, v konaní
pred súdom prvého stupňa sa nemohlo pokračovať a tento súd musel vykonať procesné úkony potrebné
na predloženie veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Podľa § 209 ods. 2 OSP ak odvolanie smeruje
proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu
pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého stupňa

nemohol pokračovať v konaní.. Podľa odbornej literatúry medzi tieto uznesenia patrilo aj uznesenie
o prerušení konania: „Súd pre ďalší postup v konaní potrebuje mať rozhodnutie napríklad o odvolaní
proti uzneseniu o znalečnom (na účely likvidácie znalečného), o prerušení konania (na účely vyjasnenia
otázok dôvodnosti prerušenia konania), o zastavení konania, o uzneseniach v exekučnom konaní, o
predbežnom opatrení.“ (komentár ASPI k § 209 OSP). Uvedené platilo aj vo vzťahu k uzneseniu

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nakoľko na rozdiel do terajšej právnej úpravy obsiahnutej
v CSP sa o návrhu na prerušenie konania rozhodovalo samostatným uznesením a odvolací súd mohol
mať za to, že je potrebné konanie prerušiť. V takom prípade sa považovalo za zbytočné, nehospodárne
pokračovať v konaní, nepredložiť vec odvolania na rozhodnutie odvolaciemu súdu a rozhodnúť vo veci
samej, ak by napokon odvolací súd rozhodnutie vo veci samej zrušil už z dôvodu, že súd prvého stupňa

mal konanie prerušiť a nemal teda vo veci konať a rozhodnúť. Terajšia právna úprava ustanovujúca v
§ 162 ods. 3 CSP, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej, vychádza z inej filozofie – rozhodnúť vo veci samej pokiaľ možno čo najrýchlejšie aj zacenu, že možno bude rozhodnutie vo veci odvolacím súdom zrušené, ak bude na rozdiel od súdu prvej
inštancie názoru, že dôvody na prerušenie konania sú dané.

17. Nadväzujúc na predošlú procesnú úpravu obsiahnutú v OSP, CSP síce nemá výslovné ustanovenie
o tom, že uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie upravujúce vedenie konania,
voči uzneseniu o prerušení konania z určitých dôvodov (vrátane dôvodu podľa § 164 CSP, čo je tento
prípad, ako aj z dôvodu podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP) však odvolanie zostalo prípustné (§ 355
v spojení s § 357 písm. n) CSP). Keďže uznesenie o vedení konania v ust. § 357 spomínané nie je,

odvolanie voči nemu nie je prípustné. Možno síce namietať, že CSP hovorí v § 357 len o kladnom
rozhodnutí o návrhu na prerušenie konania, teda, že uznesením bolo konanie prerušené, voči tomu však
možno argumentovať tým, že je to dôsledkom odlišného prístupu (uvedeného vyššie) a postupu (oproti
OSP) v prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania, o ktorom v civilnom sporovom konaní súd
prvej inštancie rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej, teda skôr sa niet voči čomu odvolať. Osobitné
odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je nutné, pretože ak

odvolací súd dospeje k záveru, že neprerušenie konania malo za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej, zruší rozhodnutie ako celok (t.j. tak výrok(y) vo veci samej, ako aj výrok o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania).

18. Odlišnosťou exekučného konania je skutočnosť, že aj o „veci samej“, nielen o procesných otázkach

rozhoduje exekučný súd uznesením. Takýmto uznesením je aj uznesenie o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci ktorého
rozhodne aj o zamietnutí návrhu na prerušenie exekučného konania. Ďalšou odlišnosťou je skutočnosť,
že v exekučnom konaní v zásade odvolanie nie je prípustné (ani proti rozhodnutiu vo veci samej), čo
je však dané koncepciou právnej úpravy Exekučného poriadku, kde v zásade najprv rozhoduje vyšší

súdny úradník a opravnou inštanciou je súd prvej inštancie obsadený osobou sudcu. Nič to však nemení
na tom, že rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania, či už vo forme osobitného, samostatného
rozhodnutia o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a), resp. podľa § 164 CSP (kedy rozhodnutie
musí vydať sudca, nakoľko je voči nemu prípustné odvolanie podľa CSP (§ 202 ods. 1 druhá veta
Exekučného poriadku), nakoľko Exekučný poriadok inštitút prerušenia konania osobitne neupravuje),

alebo ako súčasť rozhodnutia vo veci samej – rozhodnutia o návrhu na zastavenie konania, v prípade
zamietnutia návrhu na prerušenie konania, prípadne aj samostatného rozhodnutia, ak sa v exekučnom
konaní rozhodnutie vo veci – zastavenie exekúcie nepožaduje, je rozhodnutím, od ktorého závisí, či sa
v konaní bude pokračovať, bude sa ďalej viesť, alebo nie, nie je teda rozhodnutím o vedení konania.
Špecifikom exekučného konania od civilného sporového konania, základného, nachádzacieho konania

je totiž aj skutočnosť, že sa nemusí nevyhnutne skončiť rozhodnutím súdu, resp. súdneho exekútora
o zastavení exekúcie, ale aj upovedomením súdneho exekútora o ukončení exekúcie podľa § 61o
Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol
vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.

19. Sťažnostný súd však zároveň dodáva, že na základe podanej sťažnosti nepristúpil k zrušeniu, resp.
zmene III. výroku napadnutého uznesenia založených na tom, že ak bol vyšší súdny úradník názoru, že
je daná prekážka „res iudicata“, pre túto prekážku nemožno v konaní o návrhu na prerušenie konania
pokračovať, a preto mal konanie o druhom návrhu na prerušenie konania zastaviť v zmysle § 161 ods. 1,
2CSPvspojenís§230CSP,nienávrhzamietnuť.Podľanázorusťažnostnéhosúdutotižexistujepredsa

len jedna skutková odlišnosť druhého návrhu na prerušenie konania oproti prvému návrhu na prerušenie
konania, a to okolnosť, že v čase podania prvého návrhu ešte neexistovalo žiadne rozhodnutie
stavebného úradu, táto okolnosť však nie je pre rozhodnutie tak podstatná, že by odôvodňovala
(vzhľadomnanižšieuvedené)zmenupostojaexekučnéhosúdu,atedaprerušenieexekučnéhokonania.
Vzhľadom však na túto skutkovú odlišnosť nemožno konštatovať totožné vymedzenie skutkového stavu

ako v prvom návrhu na prerušenie konania. Preto je správne, že vyšší súdny úradník vecne rozhodol
o druhom návrhu na prerušenie konania.

20. Sťažnostný súd sa stotožňuje s vyjadrením vyššieho súdneho úradníka, že sa okolnosti zamietnutia
návrhu na prerušenie konania doposiaľ podstatne nezmenili. Úvaha sťažnostného súdu citovaná

povinným bola totiž len podporná, pre rozhodnutie nepodstatná, daná na záver (posledná veta
posledného bodu – 43) odôvodnenia uznesenia sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 17.09.2024 teda
bola uvedená len ako právne nezáväzné „obiter dictum“. (Hlavný) dôvod zamietnutia prvého návrhu
povinného na prerušenie konania bol uvedený v bodoch 39 a 42 odôvodnenia predmetného uznesenia.Povinný totiž požadoval prerušenie exekučného konania z dôvodu, že podmienky odstránenia stavby
nie je oprávnený určovať súd, ani poverený súdny exekútor, ale stavebný úrad, na čo dostal zo strany
súdu odpoveď, že od prípadného určenia podmienok stavby nie je závislé rozhodnutie o odstránení

stavby. Ale naopak, až po rozhodnutí o odstránení stavby nasleduje prípadné určovanie podmienok
odstránenia. Za okolností tejto exekučnej veci charakter de facto rozhodnutia o odstránení stavby má
exekučný titul, čo vyplýva o. i. z bodu 11 odôvodnenia predmetného uznesenia zo 17.09.2024, kde sa
uvádza: „Splnenie jemu (povinnému – poznámka sťažnostného súdu) uloženej nepeňažnej povinnosti
predpokladá podľa upresnenia exekučného súdu až zo dňa 03.02.2023 rozsudzujúceho exekučný

spor o obsah uloženej povinnosti odstránenie časti jeho oplotenia nachádzajúceho sa na časti jeho
pozemku vyznačenej geometrickým plánom č. 38/2019 na zriadenie vecného bremena vyhotoveného
K. I. F..“ Napokon samotný povinný aj v sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 09.10.2025 sám zopakoval,
že dňa 03.02.2023 exekučný súd ustálil, že nepeňažnú povinnosť je možné splniť len odstránením
alebo úpravou časti jeho betónového oplotenia; iný spôsob plnenia exekvovanej povinnosti odmietol ako
rozporný s dobrými mravmi. Predmetom exekučného konania teda právne nie je odstránenie stavby,

avšak jej odstránenie, resp. úprava má predstavovať jediný spôsob splnenia exekvovanej povinnosti;
t.j. faktickým predmetom konania je práve odstránenie, resp. úprava stavby. Preto neobstojí tvrdenie
povinného, že nerozumie úvahe vyššieho súdneho úradníka, keď citoval závery bodu 39. uznesenia
súdu zo dňa 17.09.2024, s odôvodnením v sťažnosti, že v predmetnom exekučnom konaní predsa
žiadne rozhodnutie o odstránení stavby neexistuje.

21. Od rozhodnutia stavebného úradu ako nadväzujúceho na exekučný titul (teda nie ako podmienky,
predpokladu jeho vydania, čím neboli naplnené dôvody na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1
písm. a), ani podľa § 164 CSP) sa teda očakávalo v rozhodnutí o odstránení (časti) stavby vydanom
podľa stavebného zákona stanoviť (technické) podmienky bezpečného odstránenia (časti) oplotenia.

V tomto kontexte a súvislostiach súd v bode 43 odôvodnenia predmetného uznesenia vyjadril v bode
43 názor: „Napokon má súd za to, že prebiehajúce stavebné konanie (ako už bolo naznačené vyššie)
nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tomto exekučnom
konaní. Bez ohľadu na to, aký je (medzi účastníkmi exekučného konania sporný) predmet stavebného
konania a bez ohľadu na to, ako toto stavebné konanie dopadne, nič to nemení na povinnosti uloženej

exekučným titulom. Správne (stavebné) konanie by malo význam pre exekučné konanie vtedy, ak
by v jeho dôsledku mohlo dôjsť potenciálne k zániku vymáhanej nepeňažnej povinnosti, čo nie je
tento prípad.“ Preto neprávoplatné stavebné povolenie A. M. F. – E. č.j. 2492/281/2025/SU- HLM zo
dňa 31.01.2025 nie je právoplatným rozhodnutím, v ktorého dôsledku by mohlo potenciálne dôjsť k
zániku vymáhanej nepeňažnej povinnosti. Takéto rozhodnutie stavebného úradu sa totiž vzhľadom

na vyššie uvedené zo strany exekučného súdu neočakávalo, očakávalo sa rozhodnutie upravujúce
bezpečné podmienky realizácie (čiastočného) odstránenia stavby, t.j. v nevyhnutnom rozsahu pre
splnenie judikovanej nepeňažnej povinnosti. Záver, že prebiehajúce stavebné konanie nie je konaním,
v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tomto exekučnom konaní vyplýva
logicky z toho, že úlohou stavebného úradu pri rozhodovaní o zmene, úprave stavby, či jej (čiastočnom)

odstránení je v tomto prípade hľadať riešenie, aby mohlo byť neodkladné opatrenie naďalej vykonateľné
a realizovateľné, nie podporovať povinného v snahe dosiahnuť zánik vymáhanej nepeňažnej povinnosti
(podklady zabezpečené povinným môžu (ale nemusia) byť tendenčné). V tomto prípade je totiž konanie
pred stavebným úradom vedené práve za účelom zabezpečenia výkonu povinnosti uloženej exekučným
titulom, nie je samoúčelné. Postráda preto logiku taký výsledok konania, také rozhodnutie stavebného

úradu, ktoré nariadi takú zmenu, úpravu stavby, ktorá neumožní realizáciu nepeňažnej povinnosti
uloženej exekučným titulom. Je totiž zbytočné nariadiť a uskutočniť takú úpravu stavby (vyrezanie
otvoru), ktorá uvedené nezabezpečí, ak účelom stavebného konania má byť práve zabezpečiť realizáciu
povinnosti uloženej exekučným titulom.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažnostný súd sťažnosť povinného proti III. výroku uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 09.10.2025 ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol tak, že oprávnení 1/ a 2/ ani povinný nemajú nárok na náhradu
trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného proti III. výroku uznesenia Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 09.10.2025. V tejto súvislosti súd udáva, že povinný
si náhradu trov konania ani neuplatnil a oprávneným žiadne trovy konania v súvislosti s podanou
sťažnosťou povinného ani nevznikli (sťažnosť povinného im na vyjadrenie zo strany súdu zaslaná
nebola).24. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v
zásade komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného

konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu
a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov
vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani

iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,
Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky

spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca
mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli

minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré
by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.

25. Povinný súčasne dňa 25.10.2025 doručil tunajšiemu súdu v poradí tretí návrh na zastavenie
exekúcie (z dôvodu, že dňa 15.07.2025 Mestský súd Bratislava IV v konaní B3 – 43C/58/2008
vydal rozsudok č. l. 3291 ktorým žalobu žalobcov (oprávnených) zamietol a VI. výrokom zrušil celé
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 43C/58/2008-2628 zo

dňa 26.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/93/2021 – 2728 zo dňa
16.08.2021) spolu s návrhom povinného na prerušenie konania do rozhodnutia odvolacieho súdu
(Krajského súdu v Bratislave) o odvolaní oprávnených (žalobcov) voči VI. výroku rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV č. B3-43C/58/2008 -3291 zo dňa 15.07.2025 a to s odkazom na ust. § 162 ods. 1
písm. a) CSP. O uvedenom treťom návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na prerušenie konania bude

tunajším súdom rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).