Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106Cpr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123241783
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:4123241783.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: A. B. B., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., proti žalovanému: GL, s.r.o., so sídlom Šafárikova 429, Galanta,
IČO: 36688801, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Ondrej Bartošovič, advokát so sídlom
Pázmaňa 2020/30, Šaľa, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a o
určenie skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany
zamestnávateľa ku dňu 30.9.2023 z a m i e t a .

II.Žalobuourčenieskončeniapracovnéhopomeruokamžitýmskončenímzostranyzamestnancakudňu
28.9.2023 z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.11.2023, doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 28.11.2023, upresnenou podaním
zo dňa 3.3.2024, doručeným súdu dňa 5.3.2024, sa domáhal žalobca 1./ určenia, že skončenie
pracovného pomeru podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe bez udania dôvodu výpoveďou
ku dňu 30.9.2023 zo strany žalovaného je neplatné, a 2./ určenia, že pracovný pomer žalobcu skončil

okamžite dňa 28.9.2023, dňom doručenia okamžitého skončenia z dôvodu nevyplatenia mzdy podľa §
69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Veci bola pôvodne pridelená spisová značka 36Cpr/3/2023.

2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca 1./ od pracovného pomeru strán sporu vzniknutého dňa 20.8.2023,
založeného pracovnou zmluvou (ďalej aj ako len „PZ“) zo dňa 18.8.2023, na pracovnú pozíciu pracovník
čerpacej stanice s miestom výkonu práce: GL čerpacia stanica Šurany, ďalej 2./ od listu žalovaného zo
dňa 25.9.2023, ktorým oznámil žalovaný žalobcovi skončenie pracovného pomeru podľa § 72 zákona

č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „ZP“ alebo „Zákonník
práce“) v skúšobnej dobe bez udania dôvodu výpoveďou, a teda pracovný pomer, ktorý vznikol dňa
20.8.2023, tak mal skončiť dňom 30.9.2023. Ďalším dôvodom podanej žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že
3./ predmetný pracovný pomer končil už dňom 28.9.2023 okamžitým skončením zo strany žalobcu, t. j.
dňomdoručenialistužalobcuzodňa27.9.2023žalovanému,ktorýmlistomoznámilžalobcažalovanému,
že s ním okamžite končí pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP pre nevyplatenie časti mzdy
v lehote 15 dní po výplatnom termíne, pretože tento bol v čl. 4 PZ stanovaný mesiac dozadu, k 10.-11.

dňu, pričom mzdu za august 2023 zaplatil žalovaný žalobcovi v dvoch častiach, z toho jednu dňa
11.9.2023 a druhú dňa 27.9.2023.3. Okresný súd Nitra dňa 5.12.2023 postúpil vec Okresnému súdu Trnava ako kauzálne príslušnému na
konanie a rozhodnutie podľa § 24 písm. g) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení
neskorších prepisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pretože pri určení kauzálnej

príslušnosti konkrétneho súdu je smerodajná miestna príslušnosť žalovaného (§ 13 až § 15 CSP), ktorá
sa vzťahuje na osobu žalovaného (napr. uznesenie NSSR sp. zn. 4Ndc/6/2023). Keďže Civilný sporový
poriadok nemá žiadne špeciálne ustanovenia na určenie kauzálne príslušného súdu v prípade, že nie
je zároveň aj miestne príslušným súdom žalovaného, je treba vychádzať najprv z ustanovení Civilného
sporového poriadku upravujúcich miestnu príslušnosť súdov, a až následne určiť, či takto určený miestne

príslušný súd je vo veci súčasne aj aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne
príslušnéhosúdutaktourčenýmiestepríslušnýsúdspadá(napr. uznesenieNSSRsp.zn.9Ndc/6/2021).
Keďže žalovaný má sídlo v Galante, ktorá sa nachádza v obvode Krajského súdu v Trnava, je na konanie
mieste príslušným Okresný súd Trnava

4. Okresnému súdu Trnava bol z Okresného súdu Nitra doručený súdny spis spolu s postúpením veci

dňa 11.12.2023, kedy bola veci pridelená nová spisová značka: 106Cpr/1/2023.

5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žaloba ani nespĺňa
základné náležitosti vyžadované pre žalobu, že od skončenia predmetného pracovného pomeru ho
zahlcuje žalobca rôznymi podaniami, ktoré súdu žalobca nepredložil, akými sú napríklad žiadosť

o odstupné, upozornenia na porušovanie povinnosti zamestnávateľa, ako aj ďalšie dokumenty zasielané
celé mesiace po skončení pracovného pomeru s cieľom vymôcť peňažné plnenia. Žalovaný zdôraznil,
že pre potreby tohto konania je podstatné, že pracovný pomer skončil platne výpoveďou zo strany
zamestnávateľa v skúšobnej dobe, ktorá bola datovaná dňa 25.9.2023, a doručená žalobcovi do
vlastných rúk dňa 26.9.2023, ktorú skutočnosť nepopiera ani samotný žalobca. Žalobcom doručované

okamžitéskončeniepracovnéhopomeru,akoajnadväzujúcelistysúprávneirelevantné,ajehopracovný
pomerskončilprvýmprávnymúkonomzostranyzamestnávateľa,tedavýpoveďouvskúšobnejdobeako
jednostranným právnym úkonom. Je zrejmé, že žalobca svojimi podaniami, ktoré predchádzali výpovedi,
alebo ju nasledovali, sa snažil žalobca bez právneho základu získať od žalovaného finančné plnenia,
na ktoré tento nemal právny nárok. Predmetnou žalobou zrejme sleduje žalobca získanie finančnej

náhrady podľa § 69 ods. 4 ZP, podľa ktorého zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má
nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov. Predtým sa pokúšal žalobca požadovať od žalovaného finančné plnenie podľa § 79 ods. 5 ZP,
keď zase tvrdil, že zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer neplatne, pričom v tom čase pracovný
pomer ešte trval. Nakoľko predmetný pracovný pomer bol skončený podľa § 72 ods. 1 ZP v skúšobnej

dobe bez uvedenia dôvodu zo strany zamestnávateľa, a teda bol skončený v súlade so zákonom,
žalobcovi neprináleží odstupné, náhrada mzdy, ani akékoľvek iné plnenie. Napriek tomu, že odpracoval
žalobca u žalovaného len pár dní, vyplatil mu žalovaný mzdu za august aj za september až do skončenia
pracovného pomeru. Všetky zákonné nároky žalobcu boli vyplatené, boli zaplatené aj odvody za celé
trvanie pracovného pomeru, a žiadne ďalšie plnenie už nebude žalobcovi poskytnuté.

6. Predmetný spor je individuálnym pracovnoprávnym sporom, pričom žaloba o učenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorá
je prípustná iba vtedy, ak žaloba o určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V danom

prípade možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyplýva z ust. §
77 Zákonníka práce, ktorú podal žalobca v zákonnej, 2-mesačnej, prekluzívnej lehote, a teda predmetná
žaloba je prípustná.

7. Po zistení, že predmetná žaloba je prípustná, nariadil súd na prejednanie veci viacero pojednávaní.

Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to výpisom
z obchodného registra ohľadom žalovaného, pracovnou zmluvou zo dňa 18.8.2023, skončením
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalovaného listom zo dňa 25.9.2023, čiastočným
prehľadom pohybov na účte žalobcu od 11.9.2023 do 11.10.2023, okamžitým skončením pracovného
pomeru zo strany žalobcu listom zo dňa 27.9.2023, podacím lístkom, doručenkou, trasovaním zásielky,

predžalobnou písomnou komunikáciou medzi stranami sporu, 5-timi obdobnými pracovnými zmluvami
medzi tým istým zamestnávateľom a inými jeho zamestnancami, výpismi z účtov žalovaného, ďalej
písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil
tento skutkový stav:8. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá vznikla dňa 19.10.2006, ktorá má veľký okruh predmetom
podnikania, vrátane predaja pohonných látok, palív a mazív, údržby motorových vozidiel bez zásahu do

motorickej časti vozidla ak kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
v rozsahu voľnej živnosti.

9. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili dňa 18.8.2023 pracovnú zmluvu
(č. l. 2 a 32 súdneho spisu), s dohodnutým dňom nástupu do práce: 20.8.2023, na pracovnú pozíciu

pracovník čerpacej stanice, s miestom výkonu práce: GL, s.r.o. Čerpacia stanica Šurany, ulica SNP 179.
Pracovnú zmluvu uzatvorili na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Podľa článku 4. zmluvy
označeného ako: Mzdové dojednanie, podmienky výplatné termíny, je uvedené: „Druh mzdy: časová
mzda. Hodinová sadzba: 4,90 eura brutto. Mzda je splatná mesiac dozadu, vyúčtovanie v dňoch 10.-11.
nasledujúceho mesiaca.“ V čl. 8 ZP sa dohodli strany na pracovnom čase v trvaní 38 a 3/4 hodiny
týždenne.

10. Listom zo dňa 25.9.2023, označeným ako: Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
oznámil žalovaný žalobcovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP bez
udania dôvodu výpoveďou, že preto pracovný pomer žalobcu, ktorý vznikol dňa 20.8.2023, skončí dňom
30.9.2023 (č. l. 3 a 33 súdneho spisu). Toto oznámenie bolo doručená žalobcovi zásielkou do vlastných

rúk dňa 26.3.2023 (č. l. 83 súdneho spisu).

11. Z čiastočného prehľadu pohybov na účte žalobcu od 41.9.2023 do 11.10.2023 (č. l. 4 a 34 súdneho
spisu) je zrejmé, že na účet žalobcu bola od žalovaného prijatá dňa 11.9.2023 platba vo výške 160,52
eura pod variabilným symbolom (ďalej aj ako len „VS“): 82023, dňa 27.9.2023 platba vo výške 173,13

eura pod VS: 82023, dňa 5.10.2023 platba v sume 22,- eur s poznámkou: stravné, pod VS: 82023 a dňa
11.10.2023 platba vo výške 642,73 eura pod VS: 92023.

12. Listom zo dňa 27.9.2023 oznámil žalobca žalovanému, že s ním okamžite končí pracovný pomer
podľa§69ods.1písm.b)ZP(č.l.5a35súdnehospisu),založenýpracovnouzmluvouzodňa18.8.2023,

z dôvodu nevyplatenia časti mzdy v lehote 15 dní po uplynutí splatnosti. Uviedol, že v bode 4 PZ bol
dohodnutý termín splatnosti mzdy v 10.-11. deň nasledujúceho mesiaca, pričom za mesiac 8/2023 bola
žalobcovi zaplatená iba časť mzdy v sume 160,52 eura, ktorú obdŕžal dňa 11.9.2023, a že mu nebola
zaplatená zvyšná časť mzdy za obdobie od 24.8.2023 do 31.8.2023. Lehota 15 dní po uplynutí termínu
splatnosti uplynula dňom 26.9.2023. Citoval aj časť ust. § 130 ZP, podľa ktorého je zamestnávateľ

povinný poukázať zamestnancovi mzdu alebo jej časť po vykonaní zrážok na zamestnanom určený
účet tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň
určený na výplatu. Záverom uviedol žalobca, že ak mu žalovaný neuhradí jeho nároky na mzdu za
mesiac 8/2023 a náhradu mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov do 10 dní od doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru, bude žalobca nútený obrátiť sa so svojimi nárokmi na súd.

13. List žalobcu zo dňa 27.9.2023 o okamžitom skončení pracovného pomeru odoslal žalobca na
poštovú prepravu dňa 27.9.2023. Žalovanému bol doručený dňa 28.9.2020 (zistené z podacieho
lístka, z doručenky a z trasovania zásielky na č. l. 6, 36 a 80 súdneho spisu).

14.Listomdoručenýmžalovanémupoštovouzásielkoudovlastnýchrúkdňa4.10.2023oznámilžalovaný
žalobcovi, že neakceptuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.9.2023, doručené
žalovanému dňa 28.3.2023,pretože výpoveď žalovaného zo dňa 25.9.2023 v skúšobnej dobe bola
žalobcovidoručenáskôr,konkrétnedňa26.9.2023.Žalovanývysvetlil,žezvyšokmzdyzamesiac8/2023
bol žalobcovi vyplatený neskôr iba preto, že mzda bola opravovaná. Ďalej žalovaný uviedol, že keďže

ohľadom výpovede došlo medzi stranami nedorozumenie, vykompenzoval žalovaný svoje pochybenie
vyplatením mzdy za mesiac 9/2023 napriek tomu, že žalovaný nevykonával v danom mesiaci prácu
podľa pracovnej zmluvy.

15. Listom zo dňa 5.10.2023 označeným ako: Predžalobná výzva a druhé upozornenie, vyzval žalobca

žalovaného na úhradu peňažného nároku podľa § 69 ods. 4 ZP vo výške jeho priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Upozornil žalovaného, že ak do 9.10.2023 nebude mať
žalobca na svojom účte v TB vyplatené jeho peňažné nároky vystavuje sa žalovaný trestnému stíhaniu.16. Listom zo dňa 16.10.2023, označeným ako: Tretie upozornenie na opakované porušovanie
povinnostízamestnávateľa,vyzvalžalobcažalovaného nanáhradumzdypodľa§69ods.4ZPzdôvodu,
že dňa 28.9.2023 nastal účinok okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm.

b) ZP. Žalované upozornil, že už skôr vyzval žalobca žalovaného, aby mu obratom zaslal dokumenty
súvisiace so skončením jeho pracovného pomeru.

17. Žalovaný listom zo dňa 19.10.2023 oznámil žalobcovi, že predmetný pracovný pomer skončil
platne výpoveďou zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, ktorá bola datovaná dňa 25.9.2023,

a doručená žalobcovi do vlastných rúk dňa 26.9.2023. Uviedol, že žalobcom doručované okamžité
skončenie pracovného pomeru, ako aj nadväzujúce listy sú právne irelevantné, a jeho pracovný pomer
skončil prvým právnym úkonom zo strany zamestnávateľa, teda výpoveďou v skúšobnej dobe ako
jednostranným právnym úkonom. Je zrejmé, že žalobca svojimi podaniami, ktoré predchádzali výpovedi,
alebo ju nasledovali, sa snažil žalobca bez právneho základu získať od žalovaného finančné plnenia,
na ktoré tento nemal právny nárok. Aktuálne žiadal žalobca finančnú náhradu podľa § 69 ods. 4

ZP, podľa ktorého zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Predtým sa zase
pokúšal žalobca požadovať od žalovaného finančné plnenie podľa § 79 ods. 5 ZP, keď zase tvrdil,
že zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer neplatne, pričom v tom čase pracovný pomer ešte trval.
Nakoľko predmetný pracovný pomer bol skončený podľa § 72 ods. 1 ZP v skúšobnej dobe bez uvedenia

dôvodu zo strany zamestnávateľa, neprináleží žalobcovi odstupné, náhrada mzdy, ani akékoľvek iné
plnenie. Napriek tomu, že odpracoval žalobca u žalovaného len pár dní, vyplatil mu žalovaný mzdu
za august aj za september až do skončenia pracovného pomeru, a napriek tomu sa dožadoval žalobca
od žalovaného ešte Ďalších plnení, čo okrem rozporu s pracovnoprávnymi predpismi, je v rozpore
aj s etikou a s morálkou. Všetky zákonné nároky žalobcu boli vyplatené, boli zaplatené aj odvody

za celé trvanie pracovného pomeru, a žiadne ďalšie plnenie už nebude žalobcovi poskytnuté s tým,
že žalobcovi bude už iba zasielaná výstupná dokumentácia. Predmetnú záležitosť považoval žalovaný
za uzatvorenú. Upozornil žalobcu, že žalovaný už nebude reagovať na jeho ďalšia poštu s tým, že aj
zastáva žalobca iný názor, môže sa obrátiť na príslušný súd.

18.Zpiatichpracovnýchzmlúvuzatvorenýchmedzitýmistýmzamestnávateľomainýmizamestnancami
na rovnakú pracovnú pozíciu (č. l. 98 až 102 súdneho spisu) súd zistil, že vo všetkých zmluvách
je ako výplatný termín uvedená veta „Mzda je splatná mesiac pozadu, vyúčtovanie v dňoch 10.-11.
nasledujúceho mesiaca.“ Všetkým týmto zamestnancom odoslal žalovaný mzdy v dňoch 5.5.2023,
7.6.2023, 6.7.2023, 7.8.2023, 8.9.2023, 10.10.2023, 8.11.2023.6.12.2023.

19. Medzi stranami boli nesporné tvrdenia žalovanej strany na pojednávaní dňa 24.4.2025, že
u žalovaného nepôsobí žiadna zástupca zamestnancov, a teda ani odborová organizácia.

20. V priebehu sporu strany ďalej uviedli nasledovné:

21. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 9.1.2025 a 24.4.2025 predniesol žalobca konajúcemu
súdu, že o žalovaným už má z minulosti zlé skúsenosti, ktorý sa snažil skončiť s ním pracovný
pomer dohodou so spätným dátumom, že sestra konateľa žalovaného žalobcu ponížila. Uviedol, že
predmetnou žalobou iba využil svoje zákonné právo, keďže mu žalovaný zamestnávateľ nevyplatil časť

mzdy v zákonnom stanovenej lehote, a boli tak splnené všetky podmienky na okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnanca pre nevyplatenie časti mzdy. Dňa 4.9.2023 bola žalobcovi
doručená dohoda o skončení pracovného pomeru so spätným dátumom 23.8.2023, o ktorej sa
vyjadroval žalovaný, že išlo o výpoveď. Žalobca zistil, že už 24.8.2023 bol odhlásený zo sociálne
poisťovne. Druhýkrát mu odoslal žalovaný list o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe,

ktorý mu neposlal zásielkou do vlastných rúk, a preto list prevzala osoba odlišná od žalovaného.
Žalovaný požiadal o stornovanie odhlásenia žalobcu zo sociálnej poisťovne a zo zdravotnej poisťovne
preto, že to riešil inšpektorát práce, a nie preto, že by bol žalovaný sám zistil, že urobil chybu.
K formulácii výplatného termínu v pracovnej zmluve uviedol žalobca, že konzultoval predmetnú
situáciu s jednou účtovníčkou, ktorá mu ozrejmila, že predmetná mzda mu nebola vypočítaná dobre,

výplatná páska nemá všetky náležitosti. Skutočnosť, že predmetné dojednanie treba považovať za
dojednanie výplatného termínu, a že mzda mu nebola vypočítaná správne, vyplýva aj z rôznych
odborných článkov zverejnených na internete, napr. www.epi.sk/odborny-clanok/Priemerny-zarobok-na-pracovne-ucely-Pravdepodobny-zarobok, www.epi.sk/odborny-clanok/Ako-zauctovat-mzdu, https://
webslovnik.zoznam.sk/slovnik-slovenskeho-jazyka - vyhľadávanie slova „vyúčtovanie“.

22. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany
zamestnávateľa bolo žalobcovi doručené skôr (26.9.2023), než bolo žalovanému doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru (28.9.2023).

23. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 9.1.2025 a 24.4.2025 predniesol právny zástupca

žalovaného súdu, že by mal súd zohľadniť, že zvyšok mzdy za mesiac 8/2023 bol žalobcovi poukázaný
na jeho účet dňa 26.9.2023, ktorá suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 27.9.2023. Už 2-3
dni po vzniku pracovného pomeru sa riešilo skončenie pracovného pomeru so žalobcom, a teda
žalovaný sa viackrát snažil skončiť predmetný pracovný pomer. Žalovaný naozaj odhlásil žalobcu zo
sociálnej poisťovne dňa 24.8.2023, čo vyplýva z registračného listu fyzickej osoby a zo zápočtového
listu. Žalovaný požiadal dňa 21.9.2023 poisťovňu o storno odhlásenia žalobcu zo sociálnej poisťovne,

a zrejme preto vyplatil žalobcovi spočiatku iba mzdu za obdobie do 24.8.2023, a potom, čo zistil,
že pochybil, mu doplatil zvyšok mzdy, čo samozrejme, zamestnávateľ neospravedlňuje. Čl. 4 PZ
neobsahuje výplatný termín, ale termín vyúčtovania mzdy. Ak by súd ustálil, že nejde o výplatný termín,
mzda by bola splatná zo zákona posledným dňom nasledujúceho mesiaca. Skončeniu pracovného
pomeru v skúšobnej dobe predchádzali viaceré pokusy žalovaného zamestnávateľa o skončenie

pracovného pomeru. Pre prípad, že by predsa len súd dospel k záveru, že v pracovnej zmluve je
dohodnutý výplatný termín, ako 10. – 11. nasledujúceho mesiaca, v takom prípade navrhol súdu,
aby zohľadnil okolnosti, za ktorých bolo podané okamžité skončenie pracovného pomeru, že zvyšok
mzdy bol zamestnancovi vyplatený v deň okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na končenie
pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany zamestnanca neboli splnené všetky zákonné

podmienky. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

24. Súd vec právne posúdil nasledovne:

25. Podľa § 42 ods. 1 ZP, prvá veta, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

26. Podľa § 45 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri
mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena

štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho
zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

27. Podľa § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň
nástupu do práce.

28.Podľa§59ods.1a2ZP,(1)pracovnýpomermožnoskončiťa)dohodou,b)výpoveďou,c)okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. (2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí
uplynutím dohodnutej doby.

29. Podľa § 69 ods. 1, 3 a 4 ZP, (1) zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a)
podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní

po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. (3) Zamestnanec môže
okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie pracovného pomeru dozvedel. (4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má
nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

30. Inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je, a nemôže byť právnym prostriedkom,
prostredníctvom ktorého by bolo možné postihovať zamestnávateľa za chyby, omyly, alebo iné zrejménesprávnosti pri výpočte alebo výplate mzdy, platu, náhrady mzdy alebo náhrady platu (rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 21Cdo/3676/2010 zo dňa 1.10.2012).

31. Podľa § 72 ods. 1 a 2 ZP, (1) v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne,
vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o

narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť,
inak je neplatné. (2) Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému
účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

32. Podľa § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak.

33. Podľa § 130 ods. 8 ZP, zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať
mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ

so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla
byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže
zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec
sám určil.

34. Podľa § 38 ods. 1 a 2 ZP, (1) písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku. (2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou „do vlastných rúk“. Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní

35. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania
pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje

inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64
ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na
súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do
šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej
dobe.

36.Podľa§11aods.1ZP,zástupcoviazamestnancovsúpríslušnýodborovýorgán,zamestnaneckárada
alebozamestnaneckýdôverník.Prebezpečnosťaochranuzdraviapriprácijezástupcomzamestnancov
aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 229 ods. 6 ZP, zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom
príslušného odborového orgánu.

38. Kolektívnu zmluvu uzatvára odborový orgán so zamestnávateľom (§ 231 ods. 1 ZP).

39. Podľa § 1 ods. 4 ZP (v znení účinnom ku dňu výpovede), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje
inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.40. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

41. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

42. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

43. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, (1) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

44. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

45. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

46. Podľa § 216 CSP, (1) súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2) Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

47. Podľa § 217 ods. 1 CSP, prvá veta, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

48. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpisom z obchodného registra ohľadom žalovaného,
pracovnou zmluvou zo dňa 18.8.2023, skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany

žalovaného listom zo dňa 25.9.2023, čiastočným prehľadom pohybov na účte žalobcu od 11.9.2023
do 11.10.2023, okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalobcu listom zo dňa 27.9.2023,
podacím lístkom, doručenkou, trasovaním zásielky, predžalobnou písomnou komunikáciou medzi
stranami sporu, 5-timi obdobnými pracovnými zmluvami medzi tým istým zamestnávateľom a inými jeho
zamestnancami, výpismi z účtov žalovaného, ďalej písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, ako

aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 18.8.2023 bol žalobca zamestnaný u žalovaného d 20.8.2023 do 30.9.2023 v pracovnom pomere na
dobuneurčitúsoskúšobnoudobouvtrvaní3mesiace,napracovnejpozíciipracovníkGL,s.r.o.Čerpacej
stanice v Šuranoch na ul. SNP 179. Listom zo dňa 25.9.2023 oznámil žalovaný žalobcovi skončenie
pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP s tým, že pracovný pomer

končí dňom 30.9.2023. Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo žalobcovi
doručené zásielkou d vlastných rúk dňa 26.9.2025. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti, bolo urobené počas trvania pracovného pomeru a počas
plynutia skúšobnej doby.

49. Deň bezprostredne nasledujúci po doručení oznámenia žalovaného o skončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe, konkrétne dňa 27.6.2025, odoslal žalobca na poštovú prepravu oznámenie
o okamžitom skočení pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP
z dôvodu, že mu žalovaný zamestnávateľ nevyplatil časť mzdy za mesiac 8/2023 v lehote 15 dní
po termíne splatnosti, teda do 26.8.2023, keďže vychádzal z termínu splatnosti mzdy do 11. dňa

nasledujúceho mesiaca podľa čl. 4 PZ. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo
doručené žalovanému zamestnávateľovi dňa 28.9.2023.

50. Súd dospel k záveru, že slovné spojenie v čl. 4 PZ: „mzda je splatná mesiac dozadu, vyúčtovanie
v dňoch 10.-11. nasledujúceho mesiaca“ nie je dohodou o konkrétnom výplatnom termíne, ale

informáciou o tom, kedy bude zrealizované vyúčtovanie mzdy, ktoré dni však nemožno stotožňovať
s výplatným termínom. Zo zmluvy je nepochybné, že mzda je splatná mesiac dozadu, avšak dátum
splatnosti nie je v zmluve výslovne uvedený. Rovnakú formuláciu o „výplatnom termíne“ mali aj pracovnézmluvy uzatvorené žalovaným s inými zamestnancami, ktoré zmluvy boli predložené žalovaným na
výzvu súdu.

51. Iba od skutočnosti, že žalovaný mal vo zvyku vyplácať svojim zamestnancom mzdu do 11.
dňa v bezprostredne nasledujúcom kalendárnom mesiaci, nemožno vyvodiť, že výplatný termín bol
dohodnutý 11. deň v bezprostredne nasledujúci kalendárny mesiac. Splatnosť mzdy do 11. dňa
v bezprostredne nasledujúci mesiac nemožno vyvodiť ani od skutočnosti, že žalovaný vyplatil žalobcovi
časť mzdy dňa 11.9.2023 a zvyšnú časť mzdy dňa 27.9.2023.

52. Splatnosť mzdy v danom prípade nebola riadne dohodnutá ani v PZ, ani v kolektívnej zmluve, keďže
u žalovaného nepôsobila žiadna odborová organizácia, a preto nastala splatnosť mzdy zo zákona (§
129 ods. 1 ZP), podľa ktorého mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak. Posledným dňom bezprostredne nasledujúceho kalendárneho mesiaca pre výplatu mzdy za

mesiac 8/2023 bol 30.9.2023, ktorý bol posledným dňom pre výplatu mzdy žalobcovi žalovaným.

53. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou a skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
sú dva odlišné právny inštitúty, a nie je možné ich zamieňať, ani ich zmiešavať do jedného inštitútu.
Iba od nesprávneho označenia oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe slovným

spojením: „skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez udania dôvodu výpoveďou podľa
§ 72 Zákonníka práce“ nemožno odvodzovať jeho neplatnosť. Z predmetného právneho úkonu
žalovaného zamestnávateľa je totiž nepochybné, že týmto právnym úkonom sledoval žalovaný
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, keďže odkázal na ustanovenie
Zákonníka práce upravujúce skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe o to viac, že Zákonník

práce neumožňuje zamestnávateľovi podať výpoveď bez uvedenia dôvodu (§ 63 ZP), a pri doručení
výpovede by ešte plynula výpovedná doba, na rozdiel od skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe, kde zákon upravuje iba tzv. poriadkovú lehotu aspoň 3 dní pred dňom, kedy má pracovný pomer
skončiť.

54. Súd pripomína, že platný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej
dobe nevylučuje možnosť jeho skončenia iným, hoci neskorším, právnym úkonom, za predpokladu, že
účinky neskoršieho právneho úkonu nastanú skôr. V tomto smere bola preto irelevantná argumentácia
žalovaného, že jeho právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe
bol doručený žalobcovi skôr, než bol žalovanému doručený neskorší právny úkon žalobcu smerujúci

k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Inak povedané, ak by v tomto
spore bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnanca, predmetný pracovný pomer by skončil dňom 28.9.2023, keďže tento
deň predchádzal dňu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe (30.9.2023). Pre určenie
okamihuskončeniapracovnéhopomerutakniejerozhodujúce,ktorýprávnyúkonskončeniapracovného

pomeru bol doručený druhej strane skôr, ale je rozhodujúce je zistenie, právne účinky ktorého právneho
úkonu nastali skôr, nakoľko ten istý pracovný pomer môže skončiť iba raz, a to dňom, kedy nastali účinky
skončenia pracovného pomeru.

55. Pokiaľ by aj skončil predmetný pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru, v

danom prípade dňom 28.9.2023, skoršie účinky skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením
nemajú za následok automatickú neplatnosť iného právneho úkonu smerujúceho ku skončeniu tohto
isté pracovného pomeru iba preto, že účinky skončenia pracovného pomeru z iného (navyše skoršieho)
právneho úkonu by nastali neskôr. V takom prípade by totiž bolo naďalej platné oznámenie o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože to obsahovalo všetky podstatné zákonné náležitosti

v čase, kedy bol tento právny úkon žalovaným urobený, aj v čase, kedy bol žalobcovi doručený,
pričom tento právny úkon bol urobený počas plynutia skúšobnej doby. Skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe by iba nemalo právne účinky, keďže pracovný pomer by skončil skôr.

56. Žalobca odvodzoval neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zrejme iba od

skutočnosti, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu mali nastať skôr
(28.9.2023), než právne účinky skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe (30.9.2023). Súd iba
pripomína, že platnosť právneho úkonu je nevyhnutné odlišovať aj právnych účinkov tohto právneho
úkonu, pričom platný právny úkon môže, ale nemusí mať právne účinky, ak v období od uskutočnenieprávneho úkonu, do okamihu, kedy mali nastať jeho účinky, nastala iná právna skutočnosť (v danom
prípade okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcom), ktorá by spôsobila, že nenastane právny
účinok sledovaný skorším právnym úkonom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázanie, že skočenie

pracovného pomeru v skúšobnej dobe urobil žalovaný zamestnávateľ počas plynutia skúšobnej doby,
počas ktorej aj doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe druhej zmluvnej
strane, žalovaný tak postupoval podľa § 72 ZP, a preto je tento jeho právny úkon platným právnym
úkonom skončenia pracovného pomeru. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
v skúšobnej dobe bola preto už len z tohto dôvodu skutkovo a právne nedôvodná, preto ju súd zamietol

(I. výrok).

57. V tomto spore bolo nepochybné, že žalobca doručil žalovanému oznámenie o skončení pracovného
pomeru ako reakciu na doručenie oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože
oznámenie žalovaného o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo doručené žalobcovi do
vlastných rúk dňa 26.9.2025, pričom hneď v deň bezprostredne na to nasledujúci odoslal žalovaný na

poštovú prepravu oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru pre nevyplatenie časti mzdy,
pričom vykonaným dokazovaním nebolo možné zistiť, či tak žalobca urobil potom, či zistil, že mu bola
vyplatenázvyšnáčasťmzdyvtenistýdeňalebopotom,alenepochybnetentoprávnyúkonurobiltak,aby
pracovný pomer stihol skončiť skôr z iného dôvodu než skončením v skúšobnej dobe, v danom prípade
z dôvodu, ktorý by pre žalobcu predstavoval ďalšie peňažné nároky od žalovaného zamestnávateľa,

v danom prípade podľa § 69 ods. 4 ZP, na ktoré by nemal nárok, ak by nestihol skončiť predmetný
pracovný pomer do 30.9.2025, kedy mali nastať účinky skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
zo strany žalovaného zamestnávateľa.

58. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný sa viackrát pokúšal využiť svoje zákonné právo skončiť

pracovný pomer so žalobcom v skúšobnej dobe, avšak dvakrát sa mu nepodarilo úspešne doručiť
žalobcovi oznámenie o skončení pracovného pomeru do vlastných rúk. Z uvedených okolností možno
dospieť k záveru, že žalujúci zamestnanec priebežne sťažoval svojmu zamestnávateľovi (žalovanému)
jeho snahu skončiť s ním pracovný pomer v skúšobnej dobe. Keďže skoršie oznámenie o skončení
pracovného pomeru (nie to, ktoré je predmetom tohto sporu), adresované žalobcovi, bolo poštou

doručené, mal spočiatku žalovaný za to, že žalobca si riadne toto oznámenie prevzal, a že pracovný
pomer v skúšobnej dobe skončil, a preto urobil žalovaný všetky opatrenia smerujúce k vyradeniu
žalovaného z evidencie jeho zamestnancov. Až neskôr žalobca argumentoval, že toto skončenie
pracovného pomeru bolo neplatné, keďže oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo doručené
osobe odlišnej od osoby žalujúceho zamestnanca, a nie do vlastných rúk žalobcovi, následkom

čoho žalovaný opätovne prihlásil žalobcu do Sociálnej poisťovne aj do iných poisťovní ako svojho
zamestnanca, ktorá skutočnosť bola pravým dôvodom, pre ktorý bola žalobcovi vyplatená zvyšná časť
mzdy až dňa 27.9.2025.

59. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe spĺňa všetky zákonné náležitosti, bolo

uskutočnené počas trvania pracovného pomeru a počas plynutia skúšobnej doby. Predmetný pracovný
pomer v danom prípade neskončil skôr, teda okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany
zamestnanca, pretože na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca neboli
v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky, konkrétne nebola splnená podmienka omeškania
zamestnávateľa s výplatou časti mzdy po dobu 15 dní po uplynutí jej splatnosti, keďže jej splatnosť

nebola riadne dohodnutá v pracovnej zmluve, nebola dohodnutá ani v kolektívnej zmluve, a žalobca
tak vychádzal z nesprávneho presvedčenia o tom, že termín splatnosti mzdy bol totožný s termínom
vyúčtovania mzdy.

60. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, že časť mzdy bola žalobcovi vyplatená neskôr

(ale stále v termíne splatnosti) iba preto, že žalovaný zamestnávateľ pochybil, keď pretým nesprávne
vychádzal z predpokladu, že bol u neho žalobca zamestnaný iba do 23.8.2025, a od tohto pochybenia
sa odvíjala úhrada časti mzdy dňa 27.9.2023, teda v termíne, na ktorý neboli zamestnanci žalovaného
zvyknutí, keďže im žalovaný zvykol vyplácať mzdu do 11. dňa nasledujúceho mesiaca, od čoho
však nemožno odvodzovať dojednanie splatnosti mzdy, keďže riadne dojednanie výplatného termínu

v pracovnej zmluve absentuje. Keďže bolo preukázané, že neboli splnené všetky zákonné podmienky
pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP pre
nevyplatenie časti mzdy v lehote 15 dní po termíne jej splatnosti, súdu neostávalo nič iné, ibažalobu zamietnuť aj v časti o určenie skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany
zamestnanca ku dňu 28.9.2023 (II. výrok).

61. Súd nevykonal dokazovanie obsahom odborných článkov zverejnených na internete, na ktoré
poukazoval žalobca na poslednom pojednávaní, pretože súd je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 144 ods. 1 Ústavy
SR), a nie odbornými článkami. Ďalším dôvodom nevykonania dokatovania obsahom týchto článkov
bola skutočnom, že nesprávnosť vyčíslenia mzdy netvrdil žalobca v 2-mesačnej zákonnej lehote na

podanie žaloby, pretože v tejto lehote nestačí iba podať žalobu o skončenie pracovného pomeru, ale
v tejto lehote je nevyhnutné uviesť aj všetky skutkové tvrdenia, pre ktoré považuje žalobca skončenie
pracovného pomeru za neplatné, ktorú neplatnosť zrejme chcel odvodzovať od zistenia, že mu mala
byť reálne vyplatená vyššia mzda, než ktoré bola uvedená vo výplatných páskach. Išlo teda o skutkové
tvrdenia uplatnené žalobcom po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, na ktoré oneskorenie musel
súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Predmetom sporu bolo pritom neplatnosť skončenia pracovného

pomeru, a nie nesprávnosť vyčíslenia mzdy, ani žalobný nárok o doplatenie nevyplatenej časti mzdy.

62. K tvrdeniam žalobcu o nedostatku náležitostí výplatnej pásky konajúci súd poznamenáva, že
predmetnom sporu nie je skúmanie dodržania účtovných predpisov zamestnávateľom (žalovaným),
pričom ani prípadné pochybenia náležitosti výplatnej pásky (ktoré boli iba žalobcom tvrdené) nemajú

priamy vplyv na platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom.

63. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad pohnútka, ktorá viedla žalobcu k podaniu žaloby, t. j.
či ňou sledovala alebo nesledoval finančné nároky, ktoré by mu patrili, ak by pracovný pomer zanikol
okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalobcu ako zamestnanca, ďalej, či výplatná
páska obsahovala alebo nedosahovala všetky náležitosti podľa účtovných predpisov, či mzda vyplatená

žalobcovi po zaplatení povinných zrážok (odvodov a dane z príjmov) bola alebo nebola vypočítaná
žalovaným správne, že žalovaný sa pokúšal dvakrát neúspešne skončiť pracovný pomer so žalobcom.

64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68. Nakoľko žalovaný bol v tomto spore vo veci plne úspešný, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu

hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, priznal súd žalovanému
podľa § 255 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (III. výrok), o výške
ktorej o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý
postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).