Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/176/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522201029
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:3522201029.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: matka - D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, F. G. H. F. XX, I., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Jana

Brišková Dominová, advokátka, so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, a otec - D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 7. februára 2024 č. k. PN-9P/98/2022-174, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaniami súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil s účinnosťou od
01.04.2022 výživné na mal. A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne, ktoré výživné je
otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom II. zvýšil s účinnosťou od
01.04.2022 výživné na mal. C. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne, ktoré výživné je
otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom III. nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 01.04.2022 do 31.01.2024 na mal. A. v sume 1870 eur otcovi uložil zaplatiť

v splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; výrokom IV. nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 01.04.2022 do 31.01.2024 na mal. C. v sume 1870 eur otcovi uložil zaplatiť v splátkach
po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia; výrokom V. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č.
k. 21P/56/2016-59 zo dňa 08.03.2017 v časti výroku o výživnom na maloletého A.; výrokom VI. rozhodol

o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19P/14/2017-23 zo dňa 19.04.2017 v časti výroku o
výživnom na maloletú C. a výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 26, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62
ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 2 ods.

1, § 40 a § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), ako aj
§ 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), keď pokiaľ išlo
o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloleté deti zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200
eur, neskôr korigovaný na sumu 300 eur mesačne (pôvodne matka žiadala 200 eur mesačne na každé
dieťa), súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne dôvodný, nakoľko
na strane maloletých detí došlo vzhľadom na plynutie času od poslednej úpravy (t. j. pred 7 rokmi)

k výraznej zmene pomerov spočívajúcej hlavne v nástupe oboch maloletých detí do základnej školy,
ktorá skutočnosť znamená výraznú zmenu pomerov predstavujúcu zvýšenie ich životných nákladov naživobytie. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného
v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a
či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k

záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21P/56/2016-59 zo
dňa 08.03.2017 a rozsudkom č. k. 19P/14/2017- 23 zo dňa 19.04.2017 došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane maloletých detí odôvodňujúcej zmenu výšky bežného výživného, ktoré má spotrebný
charakter. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí prišlo z dôvodu nástupu oboch
maloletých detí do školského zariadenia (v čase rozhodovania navštevujú obe deti 1. stupeň ZŠ), s

ktorou skutočnosťou sú spojené zvýšené náklady, čo je všeobecne známe súdu aj z bežnej praxe. Za
odôvodnené náklady na maloleté deti súd ustálil tieto náklady, a to: mal. A.: strava cca 150 eur (vrátane
stravy v škole), lieky + vitamíny 20 eur, ŠKD 18 eur, krúžky (počítačový, florbal a pohybové hry) 18 eur,
oblečenie 50 eur (vrátane obuvi - ortopedické topánky), školské potreby cca 20 eur, voľnočasové aktivity
20 eur, čo spolu predstavuje sumu cca 300 eur. Mal. C.: strava cca 150 eur (vrátane stravy v škole), lieky
+ vitamíny 20 eur, ŠKD 18 eur, krúžky (výtvarný, tanečný, počítačový) 18 eur, oblečenie 50 eur (vrátane

obuvi), školské potreby cca 20 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, čo spolu predstavuje sumu cca 300 eur.
Súd skresal matkou uvádzaný náklad na stravu detí, ktorý matka uvádzala v sume 210 eur mesačne
(na každé dieťa), ktorý sa súdu javil ako neprimerane vysoký s tým, že matkou nebola uvádzaná žiadna
potravinová intolerancia, prípadne iné stravovacie obmedzenie detí. Ak by náklady na stravu jedného
člena rodiny mali predstavovať sumu 210 eur, ako uvádzala matka, pri 4-člennej rodine by takto náklady

na stravu predstavovali sumu cca 840 eur, pričom treba prihliadnuť aj na vek maloletých detí (6 a 8
rokov) a celkový príjem rodiny. Preto súd považoval za primeraný náklad na stravu vo výške 150 eur
mesačne na 1 dieťa. Rovnako tak súd považoval za neprimeraný náklad na ošatenie v mesačnej výške
2x 100 eur na každé dieťa, ako aj náklady na voľnočasové aktivity 2x 60 eur mesačne na každé dieťa,
a to aj vzhľadom na matkou deklarovaný príjem, keď matkou deklarované náklady na ošatenie pre dve

deti (2x 100 eur) a náklady na voľnočasové aktivity (2x 60 eur) by potom predstavovali spolu 320 eur,
čo je zhruba polovica z matkinho mesačného príjmu. Celkové náklady na deti, ktoré matka uvádzala,
predstavovali 900 eur, pričom jej mesačný príjem z dohôd - poskytovania domácich prác, bol 600-700
eur, z čoho potom vyplýva, že matka by len na výdavky detí spotrebovala svoj celý príjem, vrátane
prídavkov (2x 60 eur), ako aj náhradného výživného (2x 100 eur). Neobstojí ani argumentácia matky, že

výdavky detí jej pomáha uhrádzať jej manžel, nakoľko jeho príjem je vo výške 1400 eur, pričom náklady
na domácnosť a iné, ako sú uvedené v bode 7. rozsudku vo výške 1390 eur, potom pokrývajú celý príjem
manžela matky. Z uvedeného dôvodu súd ustálil náklady detí vo výške cca 300 eur mesačne na každé
maloleté dieťa (bez zápočtu pomerných nákladov na bývanie hradených zrejme manželom matky), čo
zodpovedá adekvátne zárobkovým a majetkovým pomerom matky, ako aj jej spolužijúceho manžela.

Podľa zaužívanej súdnej praxe predstavuje prechod na základnú školu z predškolského zariadenia
relevantný dôvod na zvýšenie výživného, pričom zo strany matky bol preukázaný nárast nákladov na
maloleté deti od ostatnej úpravy v roku 2017. Skutočnosť, že otec sa protiprávnym konaním vzdal
objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor výživou oprávnených osôb. Opačný výklad
by viedol k takým dôsledkom, že takýmto nezodpovedným konaním by sa povinné osoby mohli zbaviť

plnenia svojich vyživovacích povinností. Ak sa teda otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,
ide o stav, ktorý si otec zavinil sám svojím nezodpovedným prístupom k životu a k povinnostiam, súd
tak na účely ustálenia jeho príjmu na uvedenú skutočnosť (výkon trestu) prihliadal ako na okolnosť
vzdania sa zamestnania a vychádzal preto z príjmu, ktorý otec dosahoval, resp. dosahovať mohol pred
nástupom do väzenia. Keďže otec dovtedy pracoval ako vodič nákladnej dopravy, súd tak na základe

ponúk práce na stránke „I.“ ustálil jeho príjem vo výške 2000 eur brutto, čo je v prepočte 1683 eur
netto. Uvedenú ustálenú sumu potencionálneho príjmu súd považoval za primeranú vzhľadom na príjem
takejto pracovnej pozície pohybujúci sa v rozmedzí 1500 - 3000 eur brutto, pričom je pochopiteľné,
že matka súdu predkladala ponuky s najvyšším možným zárobkom, súd však vychádzal z priemeru
možnéhopríjmuvdanejpozícii.Pokiaľideosúdnuprax,rodičbymalzosvojhočistéhopríjmuvynakladať

sumu v rozsahu od 20 % do 25% na všetky vyživovacie povinnosti, súd v prípade maloletých detí na
1. stupni ZŠ stanovil rozsah vyživovacej povinnosti otca vo výške 22% z jeho príjmu, vzhľadom na vek
detí, keďže do úvahy prichádza možné zvýšenie výživného v závislosti od veku detí. Z uvedeného potom
vyplýva, že výživné na 2 deti z potencionálneho čistého príjmu 1683 eur netto predstavuje sumu 370 eur,
výživné na jedno dieťa predstavuje sumu 185 eur pri cca rovnakých nákladoch oboch maloletých detí.

Súdom stanovené výživné vo výške 2x 185 eur považoval súd vzhľadom k potrebám maloletých detí, s
prihliadnutím na ich vek, keď náklady maloletých detí boli ustálené vo výške cca 300 eur na každé dieťa,
atiežkmožnostiamaschopnostiamotcaprijehopotencionálnompríjmezaprimerané.Spolusvýživným
poskytovaným od matky, vrátane rodinných prídavkov, zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potriebmaloletých v požadovanom rozsahu na obdobie navštevovania základnej školy, pokiaľ sa nevyskytnú
zásadné dôvody na zmenu takto stanoveného výživného. Súd dal do pozornosti, že ak otec s deťmi
nežije v spoločnej domácnosti, výlučná osobná starostlivosť o maloleté detí je tak na matke, čo napokon

ani v konaní nebolo rozporované, je potom dôvodné, aby sa na výživnom vo väčšej miere podieľal
rodič, ktorý osobnú starostlivosť nevykonáva. Súdom ustálené výživné uvedenému zodpovedá, keď
ustálené náklady v sume cca 300 eur mesačne na každé maloleté dieťa, rozdelil medzi rodičov na
tzv. tretinový systém, t. j. sumou cca 2/3 nákladov zaťažil otca, t. j. rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej
osobnej starostlivosti, sumou cca 1/3 nákladov matku, a teda otcovi uložil povinnosť plnenia výživného

vovýške185eurazvyšok(300-185)115eurmatkeprijejpríjme600-700,-eurmesačne,čopredstavuje
spravodlivý pomer plnenia vyživovacej povinnosti vzhľadom k tomu, že osobná starostlivosť je výlučne
na pleciach matky (matka uvádzala, že s otcom nie sú v kontakte od roku 2021, keďže je v zahraničí).
Ak by súd vypočítal rovnako z príjmu matky 22%, tento podiel predstavuje sumu cca 150 eur (pri príjme
matky cca 700 eur). Je nutné pripočítať k uvedenému aj prídavky na deti aktuálne v sume 2x 60 eur,
z ktorých môžu byť hradené občasné mimoriadne výdavky detí, ako uvádzala matka napr. okuliare pre

dcéru, príp. zvýšené výdavky na ortopedickú obuv pre syna, prípadne do budúcna mobil, či počítač. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na maloleté
deti za čiastočne dôvodný a v tomto smere návrhu vo výroku I. a II. rozsudku v časti vyhovel. Súd teda
zvýšil výživné otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Súd
tak zvýšil výživné otca na maloleté deti A. a C. od 01.04.2022, keď návrh bol podaný dňa 04.04.2022,

kedy podľa názoru súdu zároveň bola preukázaná aj zmena súvisiaca s nárastom nákladov, t. j. prechod
na základnú školu - 1. stupeň. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.04.2022 súd vo výroku III.
a IV. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2022 do 31.01.2024, ktorý
činí 1870 eur (85 eur x 22 mesiacov) na každé maloleté dieťa (spolu nedoplatok 2x 1870 eur), pričom
nedoplatok súd otcovi povolil splácať v splátkach po 2x 100 eur mesačne spolu s bežným výživným

pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania (súd zohľadnil skutočnosť, že v úhrne ide o
pomerne vysokú sumu nedoplatku, pričom matka súhlasila so splátkami po 100 eur). O náhrade trov
konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VII. rozsudku rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v

ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné
priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na každé dieťa na sumu 300 eur mesačne. Namietla

ustálenie nákladov na maloleté deti, ktoré nevychádza z vykonaného dokazovania a skutočného
stavu. Súd absolútne nezohľadnil odôvodnené a základné náklady, ktoré vynakladá v súvislosti so
zabezpečením bytovej otázky maloletých detí, kedy výška nájomného pre 4 osoby predstavuje sumu
720 eur mesačne a náklady na bývanie detí tak predstavujú sumu vo výške 180 eur na každé. Mal. A. má
9 rokov a váži 44 kg, je v období, kedy má zásadne zvýšený príjem potravy a ona ho v žiadnom prípade

nedokáže odstravovať za 5 eur denne, keď ňou uvádzaný náklad na stravu vo výške 210 eur považoval
súd za neprimerane vysoký. Na oblečenie, predovšetkým na obuv mal. A., vynakladá vyššie náklady,
ako si súd bezdôvodne ustálil, keď ortopedická obuv a barefoot obuv sa pohybuje od 50 eur vyššie,
pričom maloletému rastie noha a potrebuje obuv na telesnú, florbal, prezuvky, jarnú, letnú a zimnú obuv.
Súd zásadne podpriemerne stanovil limit na voľnočasové aktivity. Pri mal. C. súd vôbec nezohľadnil jej

zhoršený zdravotný stav, ktorý bol preukázaný. Maloletá má silné dioptrie, s čím sú spojené náklady vo
výške 200 až 300 eur ročne. Od 12.2.2024 do 13.3.2024 boli náklady na mal. A. vo výške 760 eur a na
mal. C. vo výške cca 500 eur. Ona trávi s deťmi 365 dní v roku, pričom výnimočne si ich v minulom roku
zobrali v lete na týždeň starí rodičia s otcovej strany. Vzhľadom na absenciu záujmu otca, či príbuzných,
ktorí by jej pomohli s deťmi, má veľmi oklieštené možnosti dosiahnuť lepší príjem. Pokiaľ ide o majetkové

pomery otca, naposledy pracoval ako vodič kamiónu s príjmom cca 2000 eur mesačne netto, pričom
ak by nepáchal trestnú činnosť, bol by jeho príjem vyšší. Príkladmo uviedla príjem vodiča kamiónu
v západnej Európe. Poukázala na bežnú prax súdov, v zmysle ktorej je výživné stanovené v rozmedzí
25% až 30% z príjmu povinného rodiča. Od 2/2024 sa Ministerstvo spravodlivosti snaží o zjednotenie
spôsobu výpočtu výživného, pričom výživné na dve maloleté deti vo veku 6-9 rokov predstavuje sumu

vo výške 28% z príjmu povinného rodiča. V prípade otca, ktorý sa o maloleté deti nezaujíma, malo by
byť výživné určené stanovené v hornej hranici, a to 30% z jeho príjmu.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na to, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že sa
už tri roky nachádza vo výkone trestu v Španielsku, kde mu nebola doručovaná pošta v čase konania.
Po zadovážení podkladov k veci tieto súdu následne zašle. Poukázal na to, že matka maloletých pracuje
na čierno a jej príjem prevyšuje sumu 900 – 1000 eur. Pracoval ako pomocník vodiča, pretože mal
zadržaný vodičský preukaz a mzda pomocného vodiča je 1400 eur netto. Svojim deťom prispieval na

bicykle, okuliare a výlety. Prispieval tiež na zvýšené náklady ich chodu domácnosti. Deti jeho rodinu
navštevujú minimálne 5krát ročne a dostávajú darčeky nie v sumách 150 eur maximálne, ako uvádza
matka, pretože pochádza z piatich súrodencov, a každý im prinesie nejaký dar. Nesúhlasil s výškou
stanoveného výživného.

5. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaniu vyhovieť.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynulo
už 6 mesiacov, maloleté deti nastupujú v 09/2024 do 3. a 2. ročníka ZŠ a ju opakovane čakajú zvýšené
výdavky, ktoré musí pokryť z výživného vo výške 100 eur na každé dieťa, čo je absolútne neudržateľné
a to zvlášť, ak obe deti majú zhoršený zdravotný stav. Otec sa od roku 2017 o deti nezaujíma, žije trvalo

neusporiadaným životom a osobná starostlivosť o deti je výlučne na nej. Pokiaľ otec tvrdí, že pracoval
ako pomocník vodiča z dôvodu zadržania vodičského oprávnenia, ide o jeho nezodpovedné správanie,
ktoré nemôže byť na ujmu deťom.

7. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca sa pridržal svojho vyjadrenia na

pojednávaní dňa 7.2.2024.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené
osoby – účastníci konania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a odvolanie otca dôvodné nie je.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného na mal. A. a mal. C..

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
počnúc dňom 1.4.2022 zvýšil výživné otca na každé z detí zo sumy 100 eur na sumu 185 eur mesačne,
rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom, zmene rozsudkov o ostatnej úprave výživného, ako aj

o trovách konania.

11. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.
2 CSP, je nepreskúmateľné.

12. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého

súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry

Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.13. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje

základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Je pravdou, že súd v odôvodnení
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na
tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju

nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne).

14.Vzmyslesúdomprvejinštanciepoužitéhoustanovenia§78Zákonaorodinevspojenísustanovením
121CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,

ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

15. Je potrebné dať za pravdu matke, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnených potrieb maloletých
nezohľadnil ich podiel na nákladoch spojených s bývaním v byte, ktoré podľa matky predstavujú

720 eur mesačne, čo na každé z detí predstavuje sumu 180 eur mesačne, pričom odôvodnenie súdu
prvej inštancie, že tieto zrejme hradí manžel matky, je neurčité, nesprávne a nedôvodné, nakoľko
ide o základné potreby maloletých a to bez ohľadu na to, z koho príjmu sú hradené. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku tiež nevyplýva, ako súd zohľadnil zvýšené náklady v súvislosti so zhoršeným
zdravotným stavom detí, v prípade mal. A. nutnosť nosenia ortopedickej obuvi a v prípade mal.

C. so zrakovou poruchou. Za nedostatočne odôvodnené považoval odvolací súd krátenie nákladov
vyčíslených matkou na maloleté deti.

16. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa

mali rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a
prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/
škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa
v prípade ochorenia /návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať
v prípade ošetrovania člena rodiny/ alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba

prehliadnuťdveskutočnosti:1/maloletévýživouoprávnenédieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovni
svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov.

17.Sprihliadnutímnanemožnosťvreálnomživotematematickyvyčísliťvšetkynákladynavýživudieťaťa

v širšom zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 %
z čistého príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti, na základe čoho bola vypracovaná
Ministerstvom spravodlivosti SR i Metodická príručka výpočtu výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové
výživné, pričom v prípade dieťaťa na prvom stupni základnej školy pri dvoch vyživovacích povinnostiach
je „tabuľkové výživné“ 14% z príjmu povinnej osoby na jedno dieťa, samozrejme so zohľadnením, že

určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových
okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných
veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci
a odlišujú sa od prípadu k prípadu.

18. Pokiaľ otec maloletých v odvolaní namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,ktorýodvolacídôvodvidelvtom,žemuneboladoručovanážiadnapoštavčasekonania,nakoľko
sa nachádza vo výkone trestu v Španielsku, tak tento odvolací dôvod nebol daný, pretože z obsahu spisu

vyplýva, že otcovi bola zásielka obsahujúca návrh na začatie konania s výzvou na vyjadrenie, ako aj
predvolanie na pojednávania dňa 8.1.2024 a 7.2.2024 doručovaná cestou dožiadaného doručovacieho
orgánu a doručená dňa 4.12.2023 (č. l. 131).19. Za správny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že otec je vo
výkone trestu, vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine v neprospech otca ako vzdanie sa príjmu,

čo nemôže byť v rozpore so záujmom maloletých na zabezpečení riadnej výživy. Za správne považoval
odvolací súd i úvahy súdu prvej inštancie o potencionálnom príjme otca, pričom je potrebné vychádzať
z možného príjmu dosiahnuteľného na území SR (údaje bude potrebné aktualizovať), keď nemožno nútiť
otca, aby pracoval v zahraničí. Samozrejme pri jeho zamestnaní sa v zahraničí, je potrebné vychádzať
z ním dosahovaného príjmu, za predpokladu, že nebude nižší ako potencionálny príjem.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

21. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, vykoná potrebné dokazovanie za účelom

zistenia skutočného stavu veci a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie podľa § 220
ods. 2 CSP riadne odôvodní. Pri prejednaní veci a rozhodovaní bude súd prvej inštancie vychádzať
z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie (§ 391 ods. 2 CSP).

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).