Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/166/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125011445.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a
sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A.
B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15.08.2025, č.k.
35PP/35/2025-47, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) rozhodol nasledovne:
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 66 ods.

2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.
2T/50/2022, zo dňa 30.03.2023, zamieta.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil cestou obhajcu podaním zo
dňa 18.08.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):

2.1. V trestnej veci odsúdeného A. B., ktorý si prostredníctvom svojho obhajcu podal návrh na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, rozhodol prvostupňový súd na verejnom
zasadnutí napadnutým uznesením tak, že návrh odsúdeného zamietol s poukazom na § 415 ods. 1
Trestného poriadku, § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona. Proti predmetnému uzneseniu podáva v
zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odsúdený sťažnosť. Počas dokazovania bolo do spisu
zabezpečené hodnotenie riaditeľa ústavu, ako aj odporúčanie ústavu na prepustenie odsúdeného z

výkonu trestu odňatia slobody. Naopak súd sa zameral len na negatívne hodnotenie odsúdeného, z
ktorého má vyvstávať pochybnosť o polepšení sa odsúdeného a schopnosť vedenia riadneho života
odsúdeného po prepustení z výkonu trestu a to najmä v spojitosti s charakterom trestnej činnosti, pre
ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa názoru obhajoby prvostupňový súd nedostatočne
vyhodnotil aj rizikové faktory odsúdeného, keď resocializačná prognóza odsúdeného vykazuje splnenie
podmienok k jeho podmienečnému prepusteniu, nakoľko táto je od roka 2024 priaznivá na základe

stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Odsúdený bol v minulosti viac krát súdne trestaný za totožnú
trestnú činnosť. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že opakované odsúdenia a pobyt vo
väzení však na správaní odsúdeného nezaznamenali žiadúci vplyv a neviedli u neho k náprave a
polepšeniu v smere vedenia života riadneho občana. Pri posudzovaní splnenia podmienok na jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (posúdenie predpokladu vedenia riadneho
života v budúcnosti) neprihliadli na iné skutočnosti ako na jeho trestnú minulosť a život pred odsúdením,

čo je v rozpore s § 66 ods. 1 Trestného zákona. Predmetným prístupom v konečnom dôsledku vytvárajú
prísnejšiu právnu úpravu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pre recidivistova možnosť jeho prepustenia je v podstate vylúčená a popísané skutočnosti sú aj v rozpore so zásadou
ne bis in idem. Pri hodnotení splnenia podmienok je potrebné prihliadať na aktuálne poznatky o osobe
odsúdeného (osobnosť, správanie vo výkone trestu odňatia slobody, možnosť nápravy), ako aj na

prostredie, v ktorom sa ocitne po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (vrátane
záruk občianskeho združenia) pri zvážení podrobenia sa prípadným ďalším opatreniam v skúšobnej
dobe. K prvostupňovým súdom tvrdenej mimoriadnej závažnosti naposledy spáchanej trestnej činnosti
odsúdenýpoukazujenato,žeúčelomzákonodarcunebolovylúčiťmožnosťpodmienečnéhoprepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody pre určitú skupinu odsúdených, resp. určité druhy trestných činov

(nevie, akým ďalším spôsobom by v jeho prípade bolo možné osvedčiť splnenie všetkých podmienok
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Keďže všeobecné súdy dospeli k záveru
o jeho podmienečnom neprepustení „len“ na základe jeho trestnej minulosti, napadnuté uznesenie je v
tejto časti formalistické a nie je riadne, presvedčivo a logicky odôvodnené.
2.2. Na základe vyššie uvedených skutočností odsúdený navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej
len ,,sťažnostný súd v príslušnom gramatickom tvare) podľa § 194 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku

zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že vyhovie návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.
3. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažnosť aj sám odsúdený, pričom tento uvedené doplnil sériou
viacerých podaní.
3.1. Odsúdený vo svojom podaní zo dňa 29.10.2025 uviedol nasledovné (skrátené): Odsúdený má

za to, že o jeho podaní bolo rozhodnuté nezákonným spôsobom a pri rozhodovaní došlo k mareniu
spravodlivosti, Vzhľadom k tomu, bola jeho žiadosť nedôvodná zamietnutá bez vyrozumenia. Odsúdený
opakovane žiadal o doručenie napadnutého uznesenia, ktoré v tom čase ešte nebolo doručené, pričom
vyjadruje podozrenie o nedostatky nestrannosti konajúcich súdov a porušení jeho ľudských práv.
3.2. Odsúdený vo svojom podaní zo dňa 17.09.2025 uviedol nasledovné (skrátené): Odsúdený

namieta spôsob rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie prvostupňovým súdom dňa
15.08.2025. Podľa názoru odsúdeného je rozhodnutie nespravodlivé, zaujaté a prijaté v úmysle
poškodiť odsúdeného. Odsúdenému mala byť vyčítaná trestná minulosť, aj právoplatné zahľadené
odsúdenia, vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Galanta, spisová značka 9Nt/1/2021 zo dňa
02.04.2021. Odsúdený má za to, že bol očierňovaný aj za skutky, ktoré nespáchal. Riaditeľom ÚVTOS

bol odporučený na prepustenie s dohľadom. Bol odsúdený na trest 7 rokov za 24 podvodných konaní
so škodou asi 5000,- eur, z toho vykonal viac ako 5 rokov. Bol odsúdený Okresným súdom Galanta
na nepodmienečný trest odňatia slobody 8 rokov za 12 skutkov vo forme čiastkových útokov, pričom
v každom jednom prípade, mala byť škoda menšia ako 600 eur, pričom nešlo o násilné konanie a ani
o konanie so zbraňou. Vzhľad na uvedené bol tento trestný čin posudzovaný ako zločin. Po odvolaní mu

bol uložený miernejší trest ale nie v trestnej sadzbe, ktorú zákon ustanovuje ( 6 rokov a 6 mesiacov).
Preto má za to, že Krajským súdom v Trnave boli porušené jeho práva. Odsúdený má zabezpečené
trvalébydliskonaadreseD.XXX/XX,E..Odsúdenýdodáva,žetrpínasmrteľnéochorenie-narakovinua
HIV. Ak by sťažnostný súd vyhovel žiadosti odsúdeného a tohto podmienečne prepustil, mal by možnosť
navštevovať špecialistu aj bez doprovodu príslušníkov ZVJS. Odsúdený má za to, že spĺňa podmienky

a tieto pri jeho osobe nevideli iba zaujatý sudca a zaujatý prokurátor. Navyše pobyt vo výkone trestu
odňatia slobody prináša ťažkosti aj štátu, nakoľko v prípade jeho pobytu na slobode by si tento vybavil
invalidný dôchodok a vo zvyšku by mu pomohla najbližšia rodina, nebol by teda záťažou pre štát.
Sľubuje, že povedie riadny a bezúhonný život na slobode.
3.3. Odsúdený vo svojom podaní zo dňa 18.11.2025 uviedol nasledovné (skrátené ) : Odsúdeným

vo svojom podaní opakuje svoje presvedčenie o nezákonnosti napadnutého uznesenia a jeho
zaujatom charaktere. Taktiež opakuje poukaz na zahladenie starších odsúdení a zdôrazňuje procesné
pochybenie vyhlásením rozsudku Okresného súdu Galanta, spisová značka 17T/14/2021, pričom
sťažnostný (odvolací) súd mu dal za pravdu len sčasti - viď rozsudok, spisová značka 3To/55/2021,
ktorým mu bol pôvodne uložený trest zmiernený iba o 1 rok. Dôvodom pre tento postup bola

ignorácia zahladenia skorších odsúdení Okresným súdom Galanta, pričom rovnakú skutočnosť vytýka
aj napadnutému uzneseniu prvostupňového súdu zo 15.08.2025 pri rozhodovaní o žiadosti o jeho
podmienečnom prepustí, ktorá mu bola napadnutým uznesením zamietnutá samosudcom JUDr.
Branislavom Krivošíkom. Odsúdený poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 1 zákona o Ústavnom súde
SR a žiada o nestranné a spravodlivé rozhodnutie o podanej sťažnosti.

- Odsúdený vo svojich podaniach postúpených súdom cestou Krajskej prokuratúry v Trnave dňa
27.01.2026 (pričom išlo o postúpenia podaní odsúdeného z dní 23.12.2025, 22.12.2025, 13.01.2026
a 20.01.2026) uviedol nasledovné (skrátené, okrem už skôr uvedeného) : Odsúdený namieta zaujatosť
sudcu prvostupňového súdu a prokurátora, prítomného na verejnom zasadnutí v jeho trestnej veci dňa15.08.2025 a má za to, že dôvodom pre ich postup bol fakt, že im nebol poskytnutý úplatok v minimálnej
výške 10.000,- €. Odsúdená namieta, že prvostupňový súd sám rozhodoval a jeho námietke zaujatosti
a zmaril mu právo na spravodlivý proces. Odsúdený namietol zaujatosť sudcov prvostupňového aj

odvolacieho (sťažnostného) súdu z dôvodu predchádzajúceho odsúdenia jeho osoby, ktorého správnosť
namieta.
4. Okrem uvedených podaní adresoval odsúdený prvostupňovému súdu aj ďalšie podania, konkrétne
dňa 18.08.2025 a 09.09.2025, ktoré boli podľa obsahu vyhodnotené ako sťažnosti voči postupu
samosudcu prvostupňového súdu a boli adresované vedeniu prvostupňového súdu, pričom obsahom

týchto bolo tiež opakovanie právnej argumentácie uvedenej vyššie.
5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b)konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
6. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal

správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.

8. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko konštatoval splnenie
iba (prvej) formálnej podmienky, avšak nie aj materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
9. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd

môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3
podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojim správaním preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol

páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je
prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak
vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad,
že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného
výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený

viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa
už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje,
že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd
nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom
prepustení viedol riadny život. Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo

znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Urtos/1/2019). Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku
vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným

záverom.
10. Prvá zákonná (formálna) podmienka podľa názoru prvostupňového sudu splnená je. Odsúdený
vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného je
táto podmienka splnená. Druhá zákonná podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením
svojichpracovnýchimimopracovnýchúlohvrátanedodržiavaniavšetkýchprávnychnoriemvzťahujúcich

sa na výkon trestu preukázal polepšenie, podľa názoru prvostupňového súdu nie je splnená. Súd v
tejto súvislosti skúmal, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces vnútornej
premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci
čoho súd vyhodnocuje najmä závažnosť a povahu trestného činu, ktorého sa vykonávaný trest týka,
plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho

doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej
trestnej činnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS, v ktorom vykonáva
alebo vykonával trest odňatia slobody. V kontexte ustálenia prvej materiálnej podmienky polepšeniu
môže príkladmo nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanietrestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú
činnosť, pracuje, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti. Súdy sa pri
hodnotení prvej materiálne podmienky zaoberajú aj otázkou, či pozitívne chovanie sa odsúdeného

počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, alebo
je len prispôsobením sa v snahe vytvoriť pozitívny obraz o svojej osobe, bez toho, aby došlo aj k
skutočnej zmene tých aspektov, ktoré boli príčinou protiprávneho konania. Súd ďalej zdôrazňuje,
že prvá materiálna podmienka by mala byť splnená aj v kontexte toho, či odsúdený počas výkonu
trestu tiež získava zručnosti, vedomosti a schopnosti, ktoré by mu umožnili predchádzať páchaniu

trestnej činnosti a náhľad na svoju trestnú minulosť. Podľa názoru prvostupňového súdu v prípade
odsúdeného jeho celkové a úplné polepšenie po komplexnom zhodnotení pozitívnych a negatívnych
poznatkov o jeho správaní nenastalo. Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že jeho správanie nebolo
vždy napožadovanejúrovni.Odsúdenýsaodnástupudovýkonutrestuopakovanedopustilnevhodného
správania sa voči príslušníkom zboru a pedagogickému personálu. Nešlo pritom o jednorázové
vybočenie, ktoré by sa už neopakovalo, ale o opakované porušovanie zásad slušného správania

sa, napriek predchádzajúcemu upozorneniu a usmerneniu zo stany personálu. V jednom prípade
bol dokonca aj v súvislosti s daným správaním disciplinárne potrestaný najprísnejším disciplinárnym
trestom. Prvýkrát sa takého to konania dopustil už vo výkone väzby a opakovane aj počas výkonu trestu
v ústave v Želiezovciach a v ústave v Hrnčiarovciach nad Parnou. Kritérium polepšenia sa odsúdený
nepreukázal ani tým, že by počas doterajšieho výkonu trestu bol opakovane disciplinárne odmenený.

Súd poukazuje aj na to, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu od 14.09.2021 získal len jednu
disciplinárnuodmenu-atopochvaluzavýsledkypriplneníčinnostísúvisiacichsovšeobecnýmrozvojom
osobnosti. Ide však o veľmi nízky počet disciplinárnych odmien za tak dlhú dobu výkonu trestu. Pritom
platí, že odsúdený by mal získať počas výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu a v prípade
dlhšieho výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu ročne. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený

nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu,
ktoré by nasvedčovali jeho polepšenie sa a prevažne len dodržiava podmienky výkonu trestu, čo je
ale jeho elementárna povinnosť. Je možné preto konštatovať, že jeho správanie je prispôsobením
sa režimu v ústave a nevybočuje z rámca správania ostatných odsúdených vo výkone trestu. Súd
pripomína, že aj keď odsúdený nemôže byť zo zdravotných dôvodov pracovne zaradený, disciplinárne

odmeny je možné získať aj za iné aktivity, ako len za plnenie pracovných povinností, napríklad aj za
plnenie programu zaobchádzania. Ani v tejto oblasti odsúdený nevyvinul dostatočnú aktivitu na to, aby
príslušníciapedagógoviareagovalikladnenajehoosobnostnýrozvojprípadnýmudelenímdisciplinárnej
odmeny. Súd svoju pozornosť ale nezameral len na to, koľko a akých disciplinárnych odmien odsúdený
získal, ale či iné aspekty jeho správania sa, by mohli nasvedčovať polepšeniu sa odsúdeného vo

výkone trestu. Pozitívne súd vyhodnotil to, že jeho správanie sa v poslednom období stabilizovalo a
nie sú zaznamenané už ďalšie negatívne poznatky. Za pozitívny aspekt je možné považovať aj to, že
odsúdený od 17.06.2025 vykonáva funkciu vedúceho izby, s čím sú nepochybne spojené povinnosti
a zodpovednosť. Rovnako za pozitívnu skutočnosť súd považuje účasť odsúdeného na zmysluplných
voľnočasových aktivitách organizovaných ústavom. Na druhej strane je ale potrebné odsúdenému

vytknúť to, že počas doterajšieho výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz alebo iné formy
vzdelávania. Odsúdený síce v minulosti mimo ústavu absolvovala kurz kuchár -mäsiar, ale pracovne
sa v tomto odbore živil len brigádnicky, pričom naposledy nepracoval v odbore. Zrejme aj nedostatky
vo vzdelaní a nedostatočné pracovné skúsenosti boli dôvodom nedostatočných príjmov, ktoré následne
kompenzoval trestnou činnosťou, keďže v súčasnosti vykonáva trest za pokračovací zločin podvodu,

ktoréhosadopustildvanástimičiastkovýmiútokmiaajvminulostisadopustilmajetkovejtrestnejčinnosti.
Je tak nepochybné, že odsúdený počas doterajšieho niekoľkoročného výkonu trestu nevyužil možnosti
a príležitosti, ktoré by mu po výkone trestu uľahčili zaradenie sa do riadneho života, okrem iného aj
tým, že by prípadne získal takú pracovnú kvalifikáciu, ktorá by mu umožnila riadne sa zamestnať s
príjmom postačujúcom na úhradu jeho životných nákladov. Zhrnúc uvedené, odsúdený doposiaľ za

doterajší výkon trestu nepreukázal kontinuálnu zvýšenú snahu po náprave, čím by súd presvedčil, že
sa polepšil a v súčasnosti už prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Je možné
pozorovať prvé náznaky procesu polepšenia v nedávnej dobe, čo ale nie je postačujúce na to, aby súd
mohol konštatovať, že táto zákonná podmienka je v súčasnosti už splnená. V neposlednom rade o miere
polepšenia nasvedčuje aj hodnotenie plnenia programu zaobchádzania, z ktorého vyplýva, že odsúdený

tento plní v súčasnosti len čiastočne. Súhrnne je tak možné uviesť, že aj napriek čiastkovým pozitívnym
poznatkom, prevažovali poznatky, ktoré nepreukazujú, že odsúdený sa počas doterajšieho výkon trestu
už polepšil v tej miere a intenzite, ktorá by korešpondovala zákonnej požiadavke.11. Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru prvostupňového súdu splnená taktiež nie je.
Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti

súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre
ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že
v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a
etickými normami spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po
určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.
V zmysle odborných názorov „zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom

prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad,žeodsúdenýpovedieajnasloboderiadnyživotažetuniejeprespoločnosťprílišveľkériziko
recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákonník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009,
s. 952). Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným
s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti,

medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Materiálnu
podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať
aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie,
posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti,
celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo

výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu,
že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade
s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v
zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že je od odsúdeného možné dôvodne
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku súd nepovažuje za splnenú.

Ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody riadne a preukázateľné
polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie
odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne
očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už

počas výkonu trestu. Odsúdený v súčasnosti vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
7 rokov za pokračovací zločin podvodu. Doposiaľ bol z trestnej činnosti uznaný za vinného 18 krát.
V jeho trestnej minulosti je zastúpená trestná činnosť majetkového charakteru (opakované krádeže),
násilného charakteru (lúpež), ale aj trestná činnosť na úseku marenia výkonu úradného rozhodnutia. Z
trestnej minulosti odsúdeného vyplýva, že mu boli opakovane ukladané podmienečne odložené tresty

odňatia slobody. Výkon trestu musel byť odsúdenému ale opakovane nariadený, nakoľko odsúdený ani
v týchto prípadoch neviedol riadny život. Dokonca bol už v minulosti podmienečne prepustený, napriek
tomu sa trestnej činnosti naďalej opakovane dopúšťal. So stupňujúcou sa závažnosťou a početnosťou
trestnej činnosti, súdy pristúpili k ukladaniu nepodmienečného trestu odňatia slobody a to tým, že mu boli
opakovane uložené či už niekoľko mesačné tresty odňatia slobody a vo viacerých prípadoch aj v trvaní

niekoľkých rokov. Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života, najmä opakované páchanie
trestnej činnosti, a napriek skôr uloženému podmienečnému ako aj nepodmienečnému trestu odňatia
slobody, podmienečnému prepusteniu svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem
u odsúdeného. Správania odsúdeného v minulosti neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej
prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Pritom jeho resocializačná

prognóza je nepriaznivá pre vysoké riziko recidívy (podľa hodnotenia ústavu). Hoci riaditeľ ústavu
navrhol jeho podmienečné prepustenie týmto návrhom nie je súd vôbec viazaný a sám nezávisle
vyhodnocuje splnenie zákonných podmienok. Z uvedeného dôvodu má prvostupňový súd obavu, že aj
v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený nebude viesť riadny
život,keďžepredchádzajúcemiernejšieformypotrestania,nemalinaodsúdenéhožiadnypozitívnyvplyv.

Jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na slobode v čase, kedy sa zjavne výchovný účel trestu
nespojeného s odňatím slobody minul účinkom, a zároveň potreba pokračovať v procese resocializácie,
tak aby sa jej riziko minimalizovala resp. vylúčilo, neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno
očakávať vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Za takýchtookolností preto súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Prvostupňový súd
preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len ďalším výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.

12.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúdzistil,že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
13. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, aj sťažnostný súd je toho názoru, že skutočnosti

preukázané vykonaným dokazovaním neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu
na podmienečné prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia
uvádza prvostupňový súd, sú vecne správne, pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok (výkonu
potrebnej časti trestu), tieto považuje sťažnostný súd za relevantné a rozhodujúce pre vyvodenie
záveru o splnení formálnych podmienok. Nad rámec uvedeného je nutné dodať, že splnenie formálnych
podmienok ani žiadna zo strán nenamieta.

14. Sťažnostný súd v sťažnostnom konaní prihliadol na časový odstup od konania verejného zasadnutia
na prvostupňovom súdu a dopytoval ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou so žiadosťou o aktualizáciu
hodnotenia. Dňa 03.02.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené aktualizované hodnotenie správania
odsúdeného, z ktorého vyplýva nasledovné (skrátene):
,,Odsúdený A. B., bol dňa 26.03.2024 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „ústav“) na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom
oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde je umiestnený doposiaľ. Menovaný
bol dodaný dňa 27.08.2020 do výkonu väzby do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na
výkon väzby Leopoldov (ďalej len „ústav Leopoldov“). Správanie a vystupovanie menovaného počas
výkonu väzby a následného krátkeho výkonu trestu odňatia slobody v ústave Leopoldov bolo na

požadovanej úrovni, až na jeden menej závažný prípad, ktorý bol avšak zaznamenaný počas dočasného
premiestnenia v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Trenčín. V uvedenom prípade bol odsúdený opakovane upozornený na rešpektovanie zásad slušného
správania a vystupovania voči personálu (správal sa arogantne, verbálne napádal personál, odmietol si
nasadiť rúško). Pracovne zaradený nebol. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol.

Dňa 14.09.2021 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (ďalej len
„ústav Želiezovce“) za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.
Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave Želiezovce bolo zväčša na
požadovanej úrovni. Príkazy a pokyny príslušníkov plnil. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa sa
snažil dodržiavať, až na jeden prípad, keď sa voči príslušníkovi správal arogantne, drzo a vyhrážal sa

mu. V osobných veciach si udržiaval poriadok na požadovanej úrovni, zásady osobnej a kolektívnej
hygieny mal osvojené. Vo voľnom čase sledoval televízne vysielanie a počúval rozhlasové relácie.
Do aktivít v zmysle ponukového listu kultúrno-osvetovej činnosti sa sporadicky zapájal. Pracovne
bol krátko zaradený od 21.09.2021 do 25.10.2021 na pracovisku v ústave s dozorom Euroobuv,
vyradený bol zo zdravotných dôvodov. Následne už počas umiestnenia v ústave Želiezovce nebol

zaradený na žiadne pracovisko z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí vzhľadom na jeho
zdravotný stav. Podľa potreby a určenia bol zapájaný do výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu,
v tomto smere bez negatívnych poznatkov. Počas výkonu trestu v ústave Želiezovce bol jedenkrát
disciplinárne odmenený, a to dňa 08.02.2024 pochvalou za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri

plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného. Disciplinárne potrestaný
bol jedenkrát, a to dňa 17.04.2023 celodenným umiestnením do uzatvoreného oddielu za už vyššie
spomenuté drzé a arogantné správanie voči príslušníkovi zboru. Disciplinárny trest mu bol zahladený
dňa 28.08.2023. V ústave Želiezovce bolo konštatované, že odsúdený čiastočne plnil stanovené
ciele programu zaobchádzania. Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 07.03.2024, vedeného

pod spisovou značkou 4Nt/106/2023, bol odsúdený preradený na ďalší výkon trestu do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia. Počas umiestnenia v tunajšom ústave nebolo spočiatku jeho správanie
na požadovanej úrovni, keď sa správal arogantne a nátlakovo voči príslušníkovi a keď sa pokúsil
odoslať list s už použitou známkou. Následne sa však jeho správanie stabilizovalo a od mája 2024 je
správanie a vystupovanie menovaného na požadovanej úrovni, bez negatívnych poznatkov. Ústavný

poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. V
kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva. Osobnú a kolektívnu hygienu i ústrojovú disciplínu
dodržiava, dbá o svoj zovňajšok a v osobných veciach si udržiava náležitý poriadok. Z radov odsúdených
zastáva od 17.06.2025 funkciu vedúceho izby, aktuálne bez negatívnych poznatkov. Doposiaľ nebol vtunajšom ústave disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Počas výkonu trestu neabsolvoval
žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Voľný čas trávi sledovaním televízneho vysielania,
počúvaním rozhlasu, čítaním dostupnej literatúry, hraním spoločenských hier a zúčastňuje sa aj

vychádzok.Zošportovobčasindividuálneposilňujeahrávastolnýtenis.Doakciíorganizovanýchvrámci
kultúrno-osvetovejčinnostisazapája.Voľnýčasvyužívavrámcisvojichmožnostíazáujmovzmysluplne.
Odsúdený nebol v tunajšom ústave zaradený na žiadne pracovisko z dôvodu nedostatku vhodných
pracovných príležitostí vzhľadom na jeho zdravotný stav. Podľa potreby a určenia je zapájaný do
výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti

ubytovacích a spoločných priestorov ústavu, v tomto smere bez negatívnych poznatkov. Odsúdený bol
vychovávaný v úplnej rodine, pričom bol v istých obdobiach svojho detstva umiestnený v diagnostickom
centre, reedukačnom centre a liečebno-výchovnom sanatóriu. Otec: F. B. - nebohý, matka: G. B.,
H. G.. Má dvoch vlastných súrodencov a jedného nevlastného súrodenca. Po absolvovaní základnej
školy ďalej vo vzdelávaní pokračoval na strednom odbornom učilišti v odbore maliar, štúdium však z
dôvodu výkonu trestu nedokončil. V neskoršom čase však absolvoval kurz v odbore kuchár-mäsiar.

Počas života sa živil zväčša brigádnickou formou ako pomocný kuchár, mäsiar alebo manipulačný
pracovník na stavbe. V ostatných obdobiach údajne pracoval pre Bratislavskú parkovaciu službu ako
dozor na parkovisku. Menovaný je slobodný, s dvomi bývalými partnerkami má toho času dve už dospelé
deti, na ktoré si vyživovaciu povinnosť nehlásil. Kontakt udržiava najmä s matkou, bratom a kmotrom
formou korešpondencie a telefonovania. Matka ho v minulosti aj jedenkrát navštívila. V pravidelnom

písomnom kontakte je aj s viacerými inštitúciami. Pred dodaním do výkonu väzby býval na adrese I.
X, J.. Po prepustení z výkonu trestu plánuje ísť bývať k matke na adresu trvalého pobytu D. XX, E..
V súčasnosti nie je voči menovanému v pedagogickej dokumentácii evidované ďalšie trestné stíhanie.
Trestná minulosť odsúdeného, viď. skrátený výpis klienta.“
15. Sťažnostný súd konštatuje, že pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky, z aktualizovaného

hodnotenia poskytnutého Ústavom na výkon trestu odňatia slobody nevyplývajú skutočnosti, ktoré by
svedčali o dlhodobom a trvalom polepšení odsúdeného a to aj napriek faktu, že odsúdeného správanie
vo výkone trestu nemožno označiť za výsostne negatívne. V prípade osoby odsúdeného však v správaní
tohto sú evidované viaceré významné nedostatky, ktoré aj sťažnostný súd vedú k záveru, že správanie
odsúdeného nenasvedčuje jeho polepšeniu. Správanie odsúdeného vzhľadom na uvedené nie je možné

označiť ako nadpriemerné, keďže pri osobe odsúdeného nestačí iba absencia nedostatkov, skúma sa
proces polepšenia, kde plnenie povinností je len jedným z uvedených atribútov. V správaní odsúdeného
sú však prítomné negatívne aspekty, keď odsúdený počas výkonu väzby a nasledujúceho trestu odňatia
slobody porušil počas pobytu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených zásady slušného správania
(arogantné správania, verbálne napádanie personálu, odmietnutie rúška). Správanie a vystupovanie

odsúdeného počas výkonu trestu v ústave Želiezovce bolo taktiež len zväčša na požadovanej úrovni
- príkazy a pokyny príslušníkov plnil, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa sa snažil dodržiavať, až
na jeden prípad, keď sa voči príslušníkovi správal arogantne, drzo a vyhrážal sa mu. V uvedenom
ústave má odsúdený jednu odmenu, disciplinárny trest za vyššie spomenuté previnenia má zahladený
(v zmysle hodnotenia bolo konštatované, že už v ústave Želiezovce odsúdený čiastočne plnil stanovené

ciele programu zaobchádzania a bol následne preradený do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia).
Následne po premiestnení do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou počas umiestnenia v ústave nebolo
spočiatkujehosprávanienapožadovanejúrovni,keďsasprávalarogantneanátlakovovočipríslušníkovi
a keď sa pokúsil odoslať list s už použitou známkou, pričom následne sa jeho správanie stabilizovalo
a od mája 2024 je správanie a vystupovanie v zmysle hodnotenia riaditeľa ÚVTOS na požadovanej

úrovni, bez negatívnych poznatkov, preto možno súhlasiť s prvostupňovým súdom, že u odsúdeného
nejde o trvalú zmenu jeho dlhodobého osobnostného nastavenia.
16. Pri osobe odsúdeného je nutné trvať na vyvinutí patričnej iniciatívy a snahy po náprave, ktorá
u odsúdeného nie je preukázateľne dlhodobo prítomná v dostatočnej forme. Ak odsúdený nevyvíja
dostatočne aktívnu snahu po náprave, ktorá by mala aj reálny odraz v jeho správaní a konaní, nie je

možné konštatovať splnenie podmienky polepšenia. Ak odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu,
čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa, nie je to samé osebe dôvod konštatovať splnenie
tejto materiálnej podmienky (t.j. polepšenia). Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti zdôrazňuje svoje
dobré správanie vo výkone trestu odňatia slobody, sťažnostný súd poukazuje na to, že odsúdený je
povinný plniť povinnosti a nariadenia, ktoré sú mu v rámci výkonu trestu odňatia slobody uložené.

Pokiaľ teda zdôrazňuje, že si plnil povinnosti, ktoré mu boli uložené, nie je toto možné zamieňať
s kategóriou polepšenia, ktorú má na mysli ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona. Inú kvalitu, ktorá
by svedčala o polepšení sa, by malo také jeho správanie, ktoré by vyústilo do absencie negatívnych
poznatkov a udelenia patričného počtu disciplinárnych odmien. Odsúdený má aktuálne vykázanú jednudisciplinárnu odmenu, pričom uložené tresty má zahladené. Výkon trestu po prepustení z väzby nastúpil
03.08.2021 a následne mu bol (bez prepustenia na slobodu) uložený súhrnný trest, ktorý vykonáva aj v
súčasnosti. Odsúdenýmátedazaobdobiacca4,5rokaponástupedovýkonutrestuevidovanúlenjednu

disciplinárnou odmenu, čo je neprimerane nízky počet aj po zohľadnení faktu, že odsúdený je zdravotne
znevýhodnený (uvedené vyplýva aj z vyjadrenia odsúdeného aj z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS). Navyše
odsúdený nie je osobou, ktorá by sa nachádzala vo výkone trestu po prvý krát, pričom tento fakt u jeho
osoby nemožno zohľadniť ako limitujúce kritérium v tom smere, že by samé o sebe sťažovalo jeho
podmienečné prepustenie, na druhej strane ale objektívne znamená, že odsúdený neprišiel do kontaktu

s požiadavkou plnenia svojich povinnosti v prostredia obmedzenej slobody po prvýkrát, preto je logicky
odôvodniteľný záver, že si týchto povinností musel byť vedomý. Napriek uvedenému nie sú pri jeho
osobe evidované ďalšie disciplinárne odmeny (najmä za inú ako pracovnú činnosť) hoci výkon trestu
nastúpil už 03.08.2021.
17. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, aj tu sťažnostný súd dospel k rovnakému názoru ako prvostupňový

súd. Odsúdený v zásade poukazuje na vlastné polepšenie, na druhej strane sčasti popiera spáchanie
stíhanej trestnej činnosti, čo ale nie je nevyhnutným predpokladom jeho podmienečného prepustenia.
18. Treba však kategoricky odmietnuť námietku odsúdeného spočívajúcu v nemožnosti zohľadnenia
jeho trestnej minulosti. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že v konaní o podmienečnom prepustení
odsúdeného je nutné zohľadniť osobu odsúdeného ako celok, pričom je nutné prihliadnuť aj na tie

odsúdenia, v rozsahu ktorých sa na odsúdeného hľadí ako kedy nebol odsúdený, nakoľko takáto
skutočnosť neznamená, že by sa na odsúdeného malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol
právoplatneodsúdený,vôbecnestal.Zákontotižustanovujelenfikciuneodsúdeniapáchateľavdôsledku
zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak
povedané, zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť

odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia
zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť,
že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska
jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom,
možností jeho nápravy a podobne (R 10/1974). Uvedené sa týka aj odsúdení zahladených nielen priamo

zo zákona, ale aj formou súdneho rozhodnutia na návrh odsúdeného. Trestná minulosť odsúdeného
preto nemá byť jediným zohľadňovaným faktorom v konaní o podmienečnom prepustení, čo však
v predmetnom konaní rozhodne nie je.
19. Odsúdeného možno teda nepochybne označiť za špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej
trestnej činnosti (12 jeho skorších odsúdený má minimálne sčasti tento charakter), pričom má vykázané

opakované odsúdenia za skutky násilnej povahy (prečin nebezpečného vyhrážania, zločin lúpeže), ale
aj za skutky mravnostnej povahy (trestný čin pohlavného zneužívania a zločin ohrozovania vírusom
ľudskej imunodeficiencie). Odsúdený navyše v minulosti bol podmienečne prepustený dňa 13.06.2001,
uznesením prvostupňového súdu, sp. zn.: 2PP/193/2001 a napriek faktu, že sa následne osvedčil, má
vykázaných ďalších 12 odsúdení, aj za závažnú trestnú činnosť. Žiada sa dodať, že odsúdený strávil

doposiaľ v zmysle odpisu registra trestov vo výkone viacerých trestov značnú časť svojho života (cca
15 rokov), pričom bol opakovane umiestňovaný do výkonov trestu za skutky spáchané po skorších
prepusteniach. Záver prvostupňového súdu o potrebe premeny skôr uložených podmienečných
trestov, je v danom smere nepresný, odsúdenému boli rušené podmienečné tresty primárne titulom
uloženia súhrnných trestov. Aj sťažnostný súd ale zastáva názor, že zmena spočívajúca v zlepšení

správaniaodsúdenéhovprípadepobytuÚVTOSmálencharaktervonkajšiehoprispôsobenia,niezmeny
hodnotového nastavenia, pričom ani správanie odsúdeného nie je možné označiť ako nadpriemerné,
vzhľadom na opakovaný výskyt problémov so správaním, resp. s rešpektovaním autorít (viď bod 12 –
obsah aktualizovaného hodnotenia), hoci s tendenciou čiastočnej nápravy v ostatnom období.
20. Sťažnostný súd má tiež za to, že pri hodnotení odsúdeného je nutné zohľadniť stredné riziko recidívy

trestnej činnosti a menej priaznivú resocializačnú prognózu v zmysle hodnotenia riaditeľa ÚVTOS (tento
záver vyplynul zo skoršieho hodnotenia a doposiaľ nebol modifikovaný). Ak riaditeľ ÚVTOS odporúča
podmienečné prepustenie odsúdeného s dohľadom, tak je k tomuto nutné uviesť, že v prvom rade
ide o odporúčanie, ktoré je nutné zohľadniť, ale nie preceniť, keďže posúdenie splnenia podmienok
na podmienečné prepustenie je otázkou úvahy konajúcich súdov, pričom aj sťažnostný súd je toho

názoru, že u odsúdeného nie je možné konštatovať polepšenie a na podklade tohto ani predpoklad
vedenia ďalšieho riadneho života. Žiada sa dodať, že samotný návrh riaditeľa ÚVTOS na prepustenie
odsúdeného s dohľadom je nedôvodný aj preto, že u odsúdeného nie je možné očakávať dosiahnutie
účeludohľaduprobačnéhoamediačnéhoúradníka,ajprezistenýproblémodsúdenéhosrešpektovanímautorít, ktorý vyplýva nielen z trestov uložených odsúdenému počas pobytu v ÚVV a ÚVTOS (o
zahladení ktorých platí rovnaký záver, ako o zahladení odsúdení – viď bod 17), ale tiež z faktu, že
odsúdený bol doposiaľ 4-krát odsúdený za marenie výkonu úradného rozhodnutia, teda pôsobenie

dohľadových mechanizmov pri jeho osobe v podmienkach slobody (aj obmedzenej slobody) je značne
limitované .
21. Odsúdený namieta nesprávnosť trestu, resp. vady procesu jeho uloženia, túto skutočnosť však nie
sú oprávnené posudzovať súdy konajúce o jeho žiadosti o podmienené prepustenie. Vady uvádzané
odsúdeným je možné zohľadniť iba v procese konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch,

pričom konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného takýto charakter nemá. Pokiaľ odsúdený
namietal zaujatosť sudcu prvostupňového súdu, na uvedené procesne správne zareagoval samosudca
prvostupňového súdu, keďže návrh vyhodnotil ako založený na iných dôvodoch ako predpokladá
ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného zákona. Žiada sa dodať, že argumentácia odsúdeného je v tomto
smere založená na jeho subjektívnych pocitoch z postupu prvostupňového súdu, ktoré nemôžu
znamenať vylúčenie sudcu prvostupňového súdu, rovnako ako namietaná zaujatosť sťažnostného súdu

z dôvodu skoršieho rozhodnutia o trestnej veci odsúdeného (v inom konaní o odvolaní odsúdeného,
v jednej zo skorších trestných vecí odsúdeného).
22. Ak odsúdený argumentuje, že prvostupňový súd mal v jeho prospech nepriaznivo rozhodnúť
z dôvodu tvrdeného porušenia zákona a zaujatosti, v tomto smere ide o názor odsúdeného, ktorý je však
nateraz neodôvodnený. Rovnako argument o údajnej korupcií je založený len na subjektívnom pocite

odsúdeného a tento nie je možno v konaní zohľadniť.
23. Pri osobe odsúdeného nie je teda osvedčené, že malo prísť k splneniu prevýchovného účelu
trestu, nakoľko jeho správanie vo výkone trestu je podľa názoru sťažnostného súdu len prejavom
prispôsobenia sa podmienkam ÚVTOS a samé osebe nespĺňa požiadavku prevýchovy odsúdeného.
Vprípadeodsúdenéhosúdnateraznezistilsplneniepredpokladovvedeniariadnehoživotapoprepustení

z výkonu trestu.
24. U odsúdeného možno teda v prípade žiadosti o pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení
vyžadovať, aby odstránením nedostatkov preukázal dlhodobé a trvalé polepšenie ako predpoklad pre
vedenie riadneho života po výkone trestu odňatia slobody. Tomuto účelu môže pomôcť aj preukázanie
možnosti pobytu odsúdeného, resp. možnosti získania legálneho majetkového príjmu (ak odsúdený

argumentuje možnosťou priznania invalidného dôchodku, pričom z tejto nie je plne vylúčený ani počas
pobytu v ÚVTOS). V aktuálnej situácii je riziko opätovného zlyhania odsúdeného v prípade jeho
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neprimerané vysoké.
25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažnostný súd nemá za splnenú ani jednu z materiálnych
podmienok, ktoré vyžaduje Trestný zákon na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu

odňatia slobody. Preto je výrok napadnutého uznesenia správny a zákonný a sťažnosť odsúdeného je
potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.