Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012670
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 19.11.2025 č. k. 105T/41/2025-717, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

odsudzuje:

Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 36 písm. l)
Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci mobilného
telefónu značky Samsung spolu s modrým gumeným obalom, priesvitného vrecka s tlakovým uzáverom,
priesvitnej plastovej nádoby s obsahom 3 kusov väčších tlakovo uzatvárateľných vreciek cca veľkosť

list A4, 14 kusov tlakovo uzatvárateľných vreciek veľkosti 10 x 14 cm, digitálnej váhy sivej farby, zn.
Pocketscale v tmavej škatuľke, plastovej misky, cigaretových papierikov (otvorené balenie), kovovej
drvičky striebornej farby, priesvitného vrecka s tlakovým uzáverom, zelenej sušiny, ohorku z ručne
balenej cigarety a priesvitného vrecka s tlakovým uzáverom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) rozsudkom dňa 19.11.2025 č. k.
105T/41/2025-717 uznal obžalovaného A. B., za vinného, že
od presne nezisteného času, najmenej od marca roku 2022 až do 19:25 hodiny dňa 7. apríla 2025,

si na presne nezistených miestach neoprávnene a bez povolenia v rozpore so zákonom č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, za
účelom vlastnej spotreby ako aj ďalšej distribúcie iným osobám, opakovane zadovažoval od zatiaľ
nestotožnenej osoby presne nezistené množstvá omamnej a psychotropnej látky zvanej marihuana(Cannabis - konopa) s účinnou látkou ?9-tetrahydrocanabinolu (?9-THC) v koncentrácii spôsobilej
negatívne ovplyvniť psychiku konzumenta, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne
správanie, ktoré prechovával najmä pri sebe a v mieste svojho bydliska,

ktorú následne v danom období na základe telefonického dohovoru alebo inej elektronickej komunikácie
opakovane po predošlej dohode za účelom zisku opakovane predával za finančnú úhradu, resp. inú
formu protihodnoty v mieste svojho bydliska, resp. v jeho blízkosti, prípadne na ďalších miestach na
území okresu Trnava viacerým osobám patriacim medzi užívateľov tejto drogy, a to minimálne:
-G. C.vobdobíodmarcaroku2022približnejedenalebodvakrátdomesiacavnezistenýchmnožstvách

za sumy od 200 Eur do 400 Eur,
- D. H. v období od mesiaca október 2024 jedenkrát do týždňa v množstve 0,5 gramu,
- I. H. v období od mesiaca október 2024 jedenkrát do týždňa v množstve približne 4 až 10 gramov za
sumy od 20 Eur do 50 Eur,
- J. C. jedenkrát v mesiaci v rôznych množstvách do 5 gramov za sumu 10 Eur za gram marihuany,
-I.K.vobdobípribližnedvochrokovdva-trikrátdomesiacavmnožstvách 4gramyza20Eur,maximálne

10 gramov za 50 Eur,
a za týmto účelom ju mal vo svojej držbe
v osobnom motorovom vozidle značky Škoda Fabia, evidenčné číslo D., v obci E. pred domom číslo
XXX do 19:25 hod. dňa 17.04.2025,
- vo vrecku vloženom do hnedej papierovej tašky „Kaufland“, v ktorom sa nachádzalo sušené

konope s hmotnosťou 206,25 gramov, z čoho hmotnosť upotrebiteľného materiálu (bez stoniek) bola
203,54 gramov s priemernou koncentráciou celkovo dostupného tetrahydrokanabinolu (?9-THC) 18,5
% hmotnostného, a
v byte č. X bytového domu na E. F. L. XXX/XX M. D., kedy bola zistená a zaistená pri domovej
prehliadke v čase o 20:35 hod. dňa 17.04.2025

- v priesvitnom platovom vrecku s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzalo konope s
hmotnosťou 1,067 gramov s priemernou koncentráciou 12,1 % hmotnostných THC, obsahujúce 129
miligramov účinnej látky tetrahydrokanabinol (?9-THC),
- v kovovej drvičke striebornej farby, v ktorej sa nachádzalo konope s hmotnosťou 140 miligramov
s priemernou koncentráciou 14,5 % hmotnostných THC, obsahujúce 20 miligramov účinnej látky

tetrahydrokanabinol (?9-THC),
-vpriesvitnomvreckustlakovýmuzáverom,vktoromsanachádzalizvyškykonope s hmotnosťou
14 miligramov,
- konope s hmotnosťou 79 miligramov s koncentráciou 16,1 % hmotnostných THC, obsahujúce 13
miligramov účinnej látky tetrahydrokanabinol (?9-THC),

-nedopalokzručnezabalenejcigarety,obsahomktorejbolazmeskonopeatabaku shmotnosťou
73 miligramov, s koncentráciou 11,7 % hmotnostných THC, obsahujúce 9 miligramov účinnej látky
tetrahydrokanabinol (?9-THC),
teda celkovo disponoval látkou konope o hmotnosti 204,913 gramov,
pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z.

o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
omamných látok, a účinná látka ?9-tetrahydrocanabinol (?9-THC) je v zmysle citovaného zákona
zaradená do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou vo väčšom množstve a takýto čin

spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),
č í m s p á c h a l
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm.
j) Trestného zákona.

2. Za to prvostupňový súd obžalovanému podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona uložil trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Ďalej prvostupňový súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest

prepadnutia veci uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia.
3. Zároveň prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78
ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c) Trestného zákona mu uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sado dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému
úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu
oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v

určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne
opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Podľa § 77 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ako
súčasť ochranného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných
návykových látok ako alkoholu.

4. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení,
odvolanie, a to proti výroku o treste a nadväzujcim výrokom. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne (citácia):
„vo vyššie uvedenej právnej veci bol obhajobe doručený rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn.
105T/41/2025 zo dňa 19.11.2025 (ďalej len „rozsudok“). Týmto rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou

podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „TZ“). Za tento skutok
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, spolu s trestom prepadnutia veci
a ochranným dohľadom. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie
do zápisnice voči výroku o treste a na to nadväzujúcim výrokom. Týmto podaním svoje odvolanie v

zákonom stanovenej lehote písomne odôvodňuje.
Napadnutý rozsudok napádame z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b), d) a e) Trestného
poriadku, nakoľko máme za to, že: Bolo porušené ustanovenie Trestného zákona [§ 321 ods. 1 písm.
d) Tr. por.], konkrétne došlo k nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti . Súd sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie [§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.], a to najmä pokiaľ ide o

špecifickú povahu konania páchateľa; Uložený trest je neprimerane prísny [§ 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por.], keďže nezohľadňuje všetky poľahčujúce okolnosti a odporuje zásade proporcionality.
K výroku o treste odňatia slobody a jeho primeranosti
Vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody je potrebné uviesť, že hoci okresný súd pri ukladaní trestu
formálne postupoval podľa § 39 Trestného zákona a pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú

hranicu zákonnej trestnej sadzby, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6
mesiacov je aj napriek tomu potrebné považovať za neprimerane prísny. Podľa § 34 Trestného zákona
účelom trestu nie je len represia, ale predovšetkým ochrana spoločnosti, pôsobenie na páchateľa tak,
aby viedol riadny život, a zároveň pôsobenie preventívne vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.
Trest preto nesmie byť samoúčelným postihom, ale má byť zvolený v takej forme a výmere, aby bol

spôsobilý naplniť tieto ciele pri čo najmenšom zásahu do základných práv obžalovaného. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by okresný súd presvedčivo vysvetlil, prečo považuje práve
takto dlhý nepodmienečný trest odňatia slobody za nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu, ani prečo
by tento účel nebolo možné dosiahnuť uložením trestu kratšieho trvania.
Súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil najmä na všeobecné konštatovania o závažnosti trestnej

činnosti, bez toho, aby ich konkrétne vzťahoval na osobu obžalovaného a jeho individuálne pomery.
Absentuje hlbšia úvaha o miere rizika recidívy, o predpokladoch resocializácie obžalovaného, ako
aj o tom, aký vplyv bude mať dĺžka uloženého trestu na jeho ďalší život po výkone trestu. Takýto
formalistický prístup je v rozpore s požiadavkami kladenými na riadne odôvodnenie výroku o treste.
Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by obžalovaný predstavoval pre spoločnosť zvýšené

riziko pokračovania v trestnej činnosti, ani že by išlo o osobu so sklonom k násilnej, organizovanej
alebo systematickej kriminalite. Nejde o osobu dlhodobo kriminálne narušenú, ani o páchateľa, u
ktorého by bolo potrebné dlhodobé izolovanie od spoločnosti. Naopak, zistené skutkové a osobnostné
okolnosti nasvedčujú tomu, že ide o osobu, u ktorej existuje reálna a odôvodnená perspektíva nápravy
aj bez dlhodobého výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.Za týchto okolností sa uložený trest

odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov javí ako neprimerane prísny zásah do práv obžalovaného,
ktorý neprimerane akcentuje represívnu zložku trestu na úkor jeho resocializačného účelu.
Ignorovanie ústavnoprávneho rozmeru veci a nesprávna právna kvalifikácia motivácie páchateľa
(Koncept „User-Dealer“)
Základným východiskom pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu je „Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2023“, v ktorom súd konštatoval, že ústavná akceptovateľnosť
prísnych trestných sadzieb je podmienená práve existenciou a využívaním tohto inštitútu ako
„bezpečnostnej poistky“ pre individualizáciu trestu. V konaní pred Ústavným súdom aj vláda SR priznala,
že zákonné sadzby sú nastavené na mimoriadne prísne trestanie, ktoré sa vymyká priemeru Európskejúnie, a preto sudcovia musia mať k dispozícii § 39 Trestného zákona na korekciu neprimeranosti v
individuálnych prípadoch.
Dôvodom pre nevyhnutnosť zníženia trestu špecificky pri marihuane je absencia rozlišovania medzi

„klasickým dílerstvom“ a menej závažnými formami predaja. Ako sa uvádza v dokumente „Odlišné
stanovisko sudcov Petra Straku a Martina Vernarského k nálezu sp. zn. PL. ÚS 9/2023“, súčasný zákon
nerozlišuje medzi ziskuchtivým obchodovaním s tvrdými drogami a komunitným predajom marihuany,
hocizahraničnéúpravy(napr.Nemecko,Rakúsko)tietokonaniaprísneoddeľujú.Sudcoviaargumentujú,
že európske normy (Rámcové rozhodnutie Rady) považujú za primeranú hornú hranicu pri bežnej

distribúcii 1 až 3 roky, kým slovenská dolná hranica 7 rokov je zjavne neprimeraná. Ak teda skutok
nedosahuje intenzitu závažného organizovaného zločinu, súd musí túto legislatívnu „tvrdosť“ korigovať
práve cez mimoriadne zníženie trestu, aby sa vyhlo uloženiu trestu, ktorý je v rozpore s európskym
štandardomproporcionality.Vdokumente„OdlišnéstanoviskosudcuMilošaMaďaraknálezuÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. júna 2025“ sa zdôrazňuje, že samotný
zákonodarca pri držbe (§ 171) už rozlišuje medzi konope a inými drogami, čím uznáva ich rozdielnu

nebezpečnosť. Vedecké štúdie potvrdzujú, že marihuana má nižšiu škodlivosť než heroín či pervitín, a
preto uloženie rovnako trestu bez využitia modifikácie by nieslo znaky svojvôle. Aplikácia § 39 Trestného
zákona tak predstavuje tzv. záväzný ústavnokonformný výklad, ktorým je súd povinný odstrániť zjavný
nepomer medzi nízkou spoločenskou nebezpečnosťou marihuany a extrémnou zákonnou sadzbou. Súd
prvého stupňa pochybil, keď na obžalovaného A. B. hľadel optikou komerčného dílera, hoci vykonané

dokazovanie jednoznačne preukázalo opak:
ad. 1 Absencia komerčného zisku: Obžalovaný nakupoval marihuanu za cca 3 Eurá/g a predával ju
za 5 Eur/g. Rozdiel v cene (cca 2 Eurá) nepredstavoval zisk určený na hromadenie majetku, ale slúžil
výhradne na to, aby si obžalovaný (denný konzument 1-2g) zabezpečil drogu pre vlastnú potrebu
„zadarmo“

ad. 2 Motivácia konania: Obžalovaný nekonal s cieľom obohatenia sa, ale jeho konanie bolo motivované
výlučne potrebou financovať svoju medicínsky potvrdenú závislosť (diagnóza F19.21 – polymorfná
závislosť).
Ad. 3 Absencia znakov životného štýlu obchodníka: Majetkové pomery obžalovaného (vlastníctvo bytu
zaťaženého hypotékou 106 000 EUR, staršie vozidlo Škoda Fabia, absencia luxusu a úspor) vylučujú, že

byišlooprofitujúcehodílera.Obžalovanýnerozširovaldrogovúscénumedzineznámeosobyanimládež.
Distribuoval výhradne v rámci úzkej sociálnej bubliny dlhoročných známych, ktorí už boli užívateľmi
drogy nezávisle od neho. G. C. (iniciatíva vyšla od svedka).I. H. (predaj za kamarátsku cenu).D. H.
(dlhoročný kamarát, často išlo o výmenu za protislužbu, nie komerčný predaj). I. K. a J. C. (kolegovia
z práce).

Argumentácia v bode 8 je tak dôvodom sám o sebe na mimoriadne zníženiu trestu, to jesť aj za
predpokladu absencie iných dôvodom. Obžalovaný v rámci záverečnej reči podrobne špecifikoval
argumentáciu aj poukazom na vyššie uvedený nález. Súd však na predmetnú argumentáciu nereagoval.
Nedostatočná aplikácia § 39 ods. 1 a ods.5 Trestného zákona (Prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností)

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 TP. Týmto krokom nielenže
urýchlil trestné konanie, ale predovšetkým prejavil hlbokú sebareflexiu a prevzal plnú zodpovednosť za
svojekonanie.Súdprvéhostupňasíceaplikoval§39ods.5TZ(zníženieojednutretinu),avšakobhajoba
má za to, že vzhľadom na komplexnosť poľahčujúcich okolností a absenciu priťažujúcich okolností mal
súd zvážiť ešte výraznejšie zníženie. Dovolíme si poukázať na Stanovisko trestnoprávneho kolégia

NS SR R 44/2017, podľa ktorého je možné v prípade vyhlásenia o vine podľa § 257 TP použiť per
analogiam logiku ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 TZ, rovnako ako pri dohode o vine a treste. Ak
obžalovaný prijal zodpovednosť bez garancie výšky trestu (na rozdiel od dohody o vine a treste), nemal
by byť v horšom postavení než páchateľ, ktorý o treste s prokurátorom „obchoduje“. V tomto prípade
je mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 TZ dôvodnejšie, nakoľko odráža ľútosť a spoluprácu,

ktorá nebola podmienená benefitmi dohody.
Nesprávne právne posúdenie poľahčujúcej okolnosti „Riadny život“
Súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, keď obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) TZ (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Súd tento postup odôvodnil tým,
že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne trestaný (v rokoch 2001 a 2007).Tento záver je v priamom

rozpore s inštitútom zahladenia odsúdenia a ustálenou judikatúrou. Na zahladené odsúdenie sa musí
hľadieť, ako keby nebolo. Obžalovaný A. B.: Posledných 18 rokov (od roku 2007) nespáchal žiadny
trestný čin. Viac ako 10 rokov stabilne pracoval u jedného zamestnávateľa (Metalinox s.r.o.), kde bol
hodnotený ako spoľahlivý pracovník, vedúci montážnej partie, svedomitý a v kolektíve obľúbený.Riadnesa staral o rodinu a maloletého syna. Ak súd použil takmer 20 rokov starý prehrešok na to, aby odmietol
poľahčujúcu okolnosť, porušil zásadu primeranosti a účel trestu (§ 34 ods. 1 TZ). Je neprípustné, aby
súd contra legem prihliadal na zahladené odsúdenia v neprospech obžalovaného pri hodnotení jeho

profilu.Obžalovanýpreukázateľneviedolriadnyživotvrozhodujúcomadlhodobomčasovomúsekupred
spáchaním skutku, preto mu táto poľahčujúca okolnosť mala byť priznaná.
Týmto dochádza ku kumulácii poľahčujúcich okolností (priznanie § 36 l, ľútosť, riadny život § 36 j), ktoré
v kvalitatívnom súčte výrazne prevažujú nad absenciou priťažujúcich okolností , ktorá okolnosť sama o
sebe vytvára dôvod na mimoriadne zníženie trestu. Súdna prax ustálila, že na použitie § 39 Trestného

zákona (mimoriadne zníženie) sa nevyžaduje len "matematická" prevaha poľahčujúcich okolností, ale
posudzuje sa ich kvalita a charakter. Ak sa u páchateľa kumulujú (hromadia) významné poľahčujúce
okolnosti (priznanie, riadny život, nízka škoda, pomoc orgánom), súd musí zvážiť zníženie trestu, aby
bol trest spravodlivý, nie len zákonný.
Účel trestu, dopad na rodinu a zásada humanizmu
Účelom trestu nie je len represia, ale aj výchova k vedeniu riadneho života a ochrana spoločnosti.

V zmysle zásady ultima ratio a zásady humanizmu nesmie byť trest krutejší, než je nevyhnutné
na dosiahnutie jeho účelu. Uloženie trestu v trvaní 5,5 roka bude mať v tomto konkrétnom prípade
preukázateľne likvidačný dopad na rodinu obžalovaného. Obžalovaný je vlastníkom bytu č. 1 N. E.
F. XX M. D.. Táto nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou a vinkuláciou poistného plnenia v prospech
banky (vinkulovaná suma 88.800 EUR, resp. úver vo výške presahujúcej 100.000 EUR).V byte žije

jeho družka G. K. a ich maloletý 7-ročný syn G. B.. Dlhodobá izolácia obžalovaného a výpadok jeho
príjmu (ako živiteľa rodiny s príjmom 2000-2500 EUR ) povedie s istotou k nesplácaniu hypotéky,
strate bývania a existenčnému ohrozeniu maloletej osoby. Tento následok je v zjavnom nepomere k
závažnostitrestnejčinnosti(predajmarihuanydospelým).Jenutnéaplikovaťprincíp„najlepšiehozáujmu
dieťaťa“ (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dlhodobá izolácia je v tomto prípade kontraproduktívna –

vedie k pretrhnutiu väzieb, strate zamestnania a domova, čím sa sťažuje resocializácia a zvyšuje riziko
recidívy.
K znaleckému posudku a resocializácii
Znalec MUDr. Karbula konštatoval u obžalovaného diagnózu F19.21 a v čase vyšetrenia vyjadril skepsu
k liečbe pre údajnú „nekritickosť“. Tento záver bol však interpretovaný z vyjadrenia obžalovaného, že

nepotrebuje lieky. Znalec liečbu závislosti obžalovanému nekomunikoval, nevykonával diagnostiku ale
len rozhovor o rozsahu 5 min. Obsahom posudku sú dokonca závery znalca z posudzovania iných osôb.
Obhajoba zdôrazňuje, že postoj obžalovaného sa vplyvom väzby a reflexie zásadne zmenil. Na hlavnom
pojednávaní prejavil plný náhľad na svoju závislosť, priznal ju ako príčinu svojho zlyhania a prejavil
úprimnú vôľu liečiť sa. Obžalovaný nie je kriminálne narušenou osobou, ale pacientom, ktorý potrebuje

liečbu, nie dlhoročnú izoláciu. Resocializácia je možná a pravdepodobnejšia na slobode pod probačným
dohľadom a s ambulantnou liečbou, než v ústave na výkon trestu.
K výroku o uložení ochranného opatrenia
Uloženie ochranného dohľadu považujeme za nezákonné a vecne nesprávne, nakoľko v prípade
obžalovaného nie je splnená ani jedna z alternatívnych podmienok vyžadovaných ustanovením § 76

ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaného nemožno subsumovať pod prvú alternatívu ako páchateľa,
ktorý „bol už v minulosti najmenej dvakrát odsúdený“, pretože na jeho dávne odsúdenia sa zo zákona
hľadí, akoby neboli, a teda nespĺňa podmienku špeciálnej recidívy. Zároveň v jeho prípade absentuje aj
druhá zákonná podmienka, a to negatívna sociálna prognóza, na základe ktorej by sa „nedalo očakávať,
že po výkone trestu povedie riadny život“. Práve naopak, vzhľadom na osobu páchateľa a jeho doterajší

spôsob života, kedy posledných 18 rokov žil bezúhonne, desať rokov stabilne pracoval u jedného
zamestnávateľa a vzorne sa staral o rodinu, je predpoklad vedenia riadneho života po výkone trestu
(resp. počas skúšobnej doby) vysoký. Aplikácia tohto inštitútu, určeného pre páchateľov s absenciou
sociálneho zázemia a pozitívnych návykov, je preto v prípade A. B. neprimeraná a nadbytočná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti n a v r h u j e m e, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm.

e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 105T/41/2025 zo dňa
19.11.2025 vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že:
Alternatíva A (Primárny návrh): Obžalovanému A. B. ukladá podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, s
použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j), l), Trestného zákona
a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a

§ 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom a určuje
sa skúšobná doba vo výmere 5 (päť) rokov. Súčasne sa ukladá povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. a)
Trestného zákona zákaze požívania návykových látok.Alternatíva B (Eventuálny návrh): Pre prípad, že odvolací súd sa nestotožni dôvody pre uloženie
podmienečného trestu, navrhujeme, aby pri aplikácii § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona uložil trest
odňatia slobody na samej spodnej hranici možného mimoriadneho zníženia, a to vo výmere 4 (štyri)

roky.“
5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu.
6. Pri konečných návrhoch prokurátor uviedol, že odvolanie obžalovaného navrhuje zamietnuť podľa
§ 319 Trestného poriadku. Zo strany prokuratúry odvolanie podávané nebolo. Obžalovaný spravil na

hlavnom pojednávaní vyhlásenie. Toto vyhlásenie súd prijal, avšak má za to, že tento krok obžalovaného
bol podmienený pod ťarchou dôkazov. Rešpektujú rozhodnutie súdu a z toho hľadiska považujú trest
za spravodlivý a primeraný. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava odvolacích dôvodov.
Nad rámec uviedol, že sa okresný súd nevysporiadal všetkými skutočnosťami, ani námietkami, ktoré
boli prednášané už ako obhajoba v konaní pred súdom. Týka sa to aj okolností viažucich sa na
osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, kde súdu vysvetlil okolnosti páchania doterajšej trestnej

činnosti. Okresný súd nereagoval ani na námietku k zákonnej úprave, potrebe zohľadnenia okolností,
ktoré menia podmienky ukladania trestu a potrebu zohľadnenia konkrétnych skutočností v prípade, aj
individuálne osoby obžalovaného. Preto navrhol vyhovieť odvolaniu a rozhodnúť v zmysle petitu tak,
ako bol formulovaný v písomnom odôvodnení odvolania. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho čo
uviedol jeho obhajca a požiadal o nižší trest tak, ako to naformuloval jeho obhajca.

7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania proku-rátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 321 ods. 1, 2 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v

odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
8. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) ako odvolací súd podľa § 315
Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie jedôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a proti výroku o treste a o ochrannom opatrení, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
dospel odvolací súd k nasledovným záverom.
9. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste a s tým súvisiacim
výrokom o ochrannom opatrení a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého
vyhlásenia prvostupňovým súdom) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

10. Pri ukladaní druhu a výmery trestu, prvostupňový súd prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú
rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm.
l) Trestného zákona), priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy,
až na posúdenie možnosti priznať obžalovanému ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. Obhajoba namieta,
že súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť vedenie riadneho života, nakoľko prihliadal na

predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, avšak nezohľadnil zahladenie odsúdenia a skutočnosť, že
posledných 18 rokov nespáchal žiadny trestný čin. S touto námietkou obhajoby sa možno stotožniť,
a to s ohľadom na to, že obe predchádzajúce odsúdenia sú zahladené. Obžalovaný sa v prejednávanej
veci mal dopustiť skutku v období od marca roku 2022 až do 17.4.2025. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom v roku 2007, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou

dobou dva roky a šesť mesiacov. Od tohto odsúdenia tak uplynulo po spáchanie prejednávanej
trestnej činnosti viac ako 15 rokov (aj keď nie 18 ako tvrdí obhajoba). Obžalovaný nebol od ostatného
právoplatného odsúdenia priestupkovo prejednávaný a u zamestnávateľa – spoločnosti Metalinox s.r.o.
pracuje k spokojnosti zamestnávateľa už niekoľko rokov.
11. Aj po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a teda konštatovaní

existencie spolu dvoch poľahčujúcich okolností, a absencie priťažujúcej okolnosti, sa nič nemení na tom,
že prvostupňový súd mohol ukladať trest v základnej trestnej sadzbe vo výmere 7 rokov až 15 rokov.
12. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom vo výmere
5 rokov a 6 mesiacov, uložený ako mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, je z
pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu.

Prvostupňový súd vykonal ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu, pričom svoje zistenia a závery následne
dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku.
13. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin.
14. K námietke obžalovaného k neprimerane prísnemu trestu, k nepresvedčivému vysvetleniu
súdu o uložení dlhého nepodmienečného trestu, k tomu, že má ísť o osobu bez sklonov
k násilnej, organizovanej alebo systematickej kriminalite, k reálnej a odôvodnenej perspektíve nápravy

obžalovaného aj bez dlhodobého výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, k ignorovaniu
ústavnoprávneho rozmeru veci a nesprávnej právnej kvalifikácie motivácie páchateľa:
15. Obhajca obžalovaného dôvodí pri nevyhnutnosti zníženia trestu špecificky pri marihuane absenciou
rozlišovania medzi klasickým dílerstvom a menej závažnými formami predaja, a poukazuje na Odlišné
stanovisko sudcov Petra Straku a Martina Vernarského k nálezu sp.zn. PL ÚS 9/2023.

16. Krajský súd upozorňuje, že v prejednávanom prípade prvostupňový súd ukladal trest na podklade
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu obžalovaného, a to s využitím oprávnenia takéhoto postupu po
prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinným zo spáchania žalovaného skutku. Aj pri využití inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona ide o možnosť, nie povinnosť
súdu. Pri rozhodovaní, či bude postupovať podľa uvedeného ustanovenia, je súd oprávnený prihliadať

najmä na osobu obžalovaného, či okolnosti prípadu. Práve použitím zmierňujúceho ustanovenia sa
prejavila individualizácia trestu. Vzhľadom na postoj obžalovaného, na oľutovanie trestnej činnosti, ale
aj vzhľadom k tomu, že sa jednalo výhradne o konope (rastliny rodu Cannabis) bolo na mieste skúmať
skúmať aj iné kritériá rozhodné pre ukladanie trestu a najmä či trest uložený v nezníženej výmere by bol
pre obžalovaného neprimerane prísny a či aj trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany

spoločnosti pred ním. Odvolací súd plne zdieľa názor prvostupňového súdu, že trest odňatia slobody
neznížený pod dolnú hranicu zákonom, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Odvolací súd sa
však stotožňuje aj s úvahou prvostupňového súdu o tom, že trest neukladal na samej spodnej hranicimimoriadne zníženej trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný páchal trestný čin po dlhší čas a na viacerých
osobách.
17. Obhajoba cez poukaz na nezohľadnenie ústavnoprávneho princípu a na nižšiu škodlivosť konope

v porovnaní s inými drogami a na komunitný predaj marihuany žiada aplikovať okrem ustanovenia § 39
ods. 5 aj ustanovenie a postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
18. V ním poukazovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky však okrem iného tento
upozornil, že „ústavný princíp vyžadujúci, aby len zákon, t. j. zákonodarca, definoval tresty za spáchanie
trestných činov, je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru vyjadrujúcim hmotnoprávnu

zásadu nulla poena sine lege (t. j. žiadny trest bez zákona). Z tohto princípu vyplýva subjektívne
právo osoby, aby za konanie, ktoré zákonodarca ustanovil ako trestný čin, mohla byť trestne
postihnutá výhradne spôsobom ustanoveným zákonodarcom. Táto zásada predstavuje požiadavku, aby
zákonodarca vymedzil hranice, v ktorých medziach súd rozhodne o uložení ustanoveného druhu trestu
a o výmere tohto trestu za konkrétny trestný čin. Porušením tejto zásady by bolo, ak by zákonodarca
ustanovil tresty absolútne neurčité (napr. „bude potrestaný primerane“). Z citovaných článkov ústavy

vyplýva, že kým do výhradnej právomoci zákonodarcu patrí stanovovanie druhov trestov a ich výmery,
do výhradnej právomoci súdov patrí rozhodovanie o treste v konkrétnom prípade (PL. ÚS 1/2021, body
71.3 a 71. 4).“
19. Podľa názoru odvolacieho súdu presvedčenie obhajoby, že konanie obžalovaného by
z trestnoprávneho hľadiska malo byť podradené pod trestný čin (právnu kvalifikáciu) s trestnou sadzbou

jeden až tri roky, a to s ohľadom na zahraničné právne úpravy, nie je dôvodom na použitie zmierňujúceho
ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný distribuoval omamnú a psychotropnú
látku tri roky a predával ju viacerým osobám, a za tým čelom aj za účelom vlastného užívania ju držal
a disponoval ňou vo väčšom množstve.
20. Obhajoba zdôrazňuje absenciu komerčného zisku a vyzdvihuje motiváciu konania obžalovaného,

ktorou bolo zabezpečiť finančne jeho medicínsky potvrdenú závislosť. Takéto „odobrenie“ , či
„schvaľovanie“, resp. relativizovanie nebezpečnosti konania obžalovaného je však v rozpore s účelom
zákona, ktorý právnou úpravou podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona upravuje závažnejšie formy
drogovej trestnej činnosti spojené s dílerstvom drog spočívajúce v neoprávnenej výrobe a obchodovaní
s omamnými a psychotropnými látkami a uvedené formy trestnej činnosti smerujúce k distribúcii

omamných alebo psychotropných látok postihuje prísnejšími trestnoprávnymi sankciami.
21. Bez ohľadu na to, že podľa skutkovej vety napadnutého rozhodnutia distribuoval obžalovaný drogy
len dlhoročným známym, ide o šírenie omamných látok, ktoré ohrozujú zdravie ľudí, tak jednotlivcov i
celej populácie, najmä reálnou hrozbou závislosti od týchto látok. Je nesporné, že rovnako tak dlhodobé
užívanie konopných látok vedie k poškodeniu telesného aj duševného zdravia.

22. Nemožno tiež opomenúť, že aj keď je podľa obhajoby výsledkom konania obžalovaného „minimálny“
zisk, stále ide o predaj, a takýmto spôsobom distribúcie drogy si obžalovaný zabezpečil možnosť získať
drogu pre seba „zadarmo“. Spôsob akým „financoval svoju medicínsky potvrdenú závislosť“ si zvolil
obžalovaný sám, rovnako bolo len na jeho vôli akým spôsobom bude svoju závislosť riešiť. Až v trestnom
konaní prejavil svoj postoj a sebareflexiu a podľa obhajoby aj úprimnú vôľu liečiť sa. Ak v čase, ktorý je

poňatý do skutku napadnutého rozhodnutia, konal pod vplyvom svojej závislosti tak, že naplnil všetky
znaky trestného činu, tak následne musí znášať aj trestnoprávne následky svojho konania.
23. Uvedené okolnosti prípadu, či postoj a prejavy obžalovaného vo vzťahu k trestnému konaniu,
však, ako už bolo uvedené, možno zohľadniť v spôsobe, ako to urobil prvostupňový súd. Je dôvodný
predpoklad, že trest kratšieho trvania (teda mimoriadne znížený podľa §39 ods. 5 Trestného zákona)

bude postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred takto týmto páchateľom.
24. Pod osobné pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, tak
ako to žiada obhajoba, nemožno subsumovať skutočnosť, že obžalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti
zaťaženej hypotékou ani skutočnosť, že v byte žije družka obžalovaného a jeho maloletý syn, a ani
poukaz na predpoklad výpadku príjmu obžalovaného ako živiteľa rodiny (jeho pobytom vo výkone

nepodmienečného trestu odňatia slobody). Nejedná sa v tomto prípade o skutočnosť, že páchateľ
trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, nejedná sa ani o okolnosti ktoré
by uvedený postup odôvodňovali s ohľadom na ich viacnásobné zastúpenie.
25. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky k uloženiu ochranného opatrenia, konkrétne
ochranného dohľadu. Vzhľadom na existenciu sociálneho zázemia obžalovaného, na jeho osobu,

ktorý sa síce v minulosti už dopustil trestnej činnosti, ale splnil podmienky na zahladenie odsúdenia,
a vzhľadom na predpokladaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený vo
výmere päť a pol roka, je dôvodné domnievať sa, že u obžalovaného nie je nevyhnutné ukladať ochranné
opatrenie ako súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti. U obžalovaného je vzhľadom naobhajobou poukazované skutočnosti dôvodný predpoklad a legitímne očakávanie, že aj bez takejto
postpenitenciárnej starostlivosti bude viesť riadny život po skončení výkonu uloženého trestu.
26. Trest odňatia slobody vo výmere ako bol uložený prvostupňovým súdom aj bez súčasného uloženia

ochranného dohľadu a s tým súvisiacimi obmedzeniami a povinnosťami zabezpečí v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z §
34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania
trestov, ale aj zásadám ukladania ochranných opatrení uvedených v § 35 Trestného zákona.

27. Krajský súd z dôvodu potreby priznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti a z dôvodu zohľadnenia
odvolacích námietok vo vzťahu k ochrannému dohľadu napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu ako aj vo výroku o ochrannom opatrení. Keďže boli splnené podmienky uvedené
v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a uložil
obžalovanémunepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvrovnakejvýmereakoprvostupňovýsúd,avšakpri
zohľadnení dvoch poľahčujúcich okolností, a to trest mimoriadne zníženený pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona. Zároveň uložil v zhode s rozhodnutím
prvostupňového súdu trest prepadnutia vecí, uvedenej vo výrokovej čassti napadnutého rozhodnutia,
pričom voči tejto časti výroku neboli ani zo strany prokurátora ani zo strany obžalovaného vznesené
odvolacie námietky a odvolací súd nenašiel dôvody na zmenu tohto výroku ani z dôvodu prípadnej
existencie dovolacích dôvodov. Obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.