Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/157/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011365
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125011365.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2025, č.k. 35PP/32/2025-48, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) rozhodol nasledovne:
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66 ods.

2, ods. 3 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. ÚVTOS Kráľová,
na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Nitra, sp. zn. 2T/11/2025, zo dňa 15.04.2025, zamieta.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil cestou obhajkyne podaním
zo dňa 25.06.2025, v znení doplnenia zo dňa 13.08.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Dôvody, pre ktoré prvostupňový súd nevyhovel žiadosti odsúdeného sa javia obhajobe ako veľmi

vágne a nepresvedčivé a nevyplývajú zo žiadnych dôkazov vykonaných súdom. Konajúci súd vykonal
všetky dostupné a navrhnuté dôkazy a je nutné konštatovať, že všetky boli v prospech odsúdeného.
Predovšetkým sa jedná o hodnotenie riaditeľa Ústavu výkonu trestu odňatia slobody Kráľová, ako
aj ostatných zariadení, v ktorých odsúdený vykonával trest odňatia slobody. Dáva do pozornosti
najmä tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal skutočnosťami
svedčiacimi v prospech odsúdeného, ale svoje rozhodnutie založil výhradne na jednostrannom

posudzovaní situácie v jeho neprospech.
2.2. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu. Pri náležitom
zhodnotení osoby páchateľa a posúdení možnosti jeho nápravy sa vytvára obraz o jeho osobe vo
všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa

páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a správania sa pred spáchaním trestného činu a zároveň i
jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred
útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

2.3. Pri náprave páchateľov trestnej činnosti sa kladie veľký dôraz na penitenciárne zaobchádzanie s
odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody zamerané na ich resocializáciu. Tá znamená súhrnaktivít zameraných na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny
život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Na to, aby bolo možné tento cieľ

dosiahnuť, je nutné počas výkonu trestu odňatia slobody vykonať množstvo opatrení. Je tu dôležité
odsúdených vhodne diferencovať tak v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa
skutkovej podstaty trestného činu a ich rizikovosť a mieru nebezpečenstva činu pre spoločnosť do
jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), ako aj v rámci diferenciácie vnútornej (ich umiestnenie
v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení).

2.4. Uložený trest nemá byť pomstou alebo odplatou a má svoje zákonné konkrétne opodstatnenie,
ktoré sa odráža k požiadavke na individuálnu a generálnu prevenciu. Čo sa týka individuálnej prevencie,
počas celého výkonu trestu odňatia slobody sa odsadený správal príkladne, podľa hodnotenia riaditeľa
ÚVTOS si plnil pracovné povinnosti zodpovedne, zapájal sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného počas celého výkonu trestu, či už v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou ako aj následne v
ÚVTOS Kráľová, o čom svedčí aj hodnotenie z ÚVTOS a následné vyjadrenie zástupcu ÚVTOS Kráľová.

Disciplinárne potrestaný nebol. Ohľadne argumentácii súdu na str. 6 napadnutého uznesenia, a teda,
že nevyvíjal dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek aktivitách vo výkone trestu, ktoré
by nasvedčovali jeho polepšeniu, tak táto argumentácia je jednak nepravdivá a jednak neoverená.
Odsúdený sa snažil byť zaradený do práce, čo sa aj v konečnom dôsledku odrazilo a bol som zaradený
krátko po tom, ako bolo vytýčené neverejné zasadnutie o podmienečnom prepustení, o čom konajúceho

sudcu aj informoval. Zástupcu ÚVTOS Kráľová jeho tvrdenie potvrdil.
2.5. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na prevýchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Už počas samotného výkonu mal vytvorené dostatočné podmienky na moju
prevýchovu. Bol dosiahnutý význam trestu v zmysle individuálnej prevencie. Pokiaľ ide o generálnu
prevenciu, tá má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania

trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a
posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Tieto podmienky boli taktiež dodržané, nakoľko mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke doživotne,

preto je vylúčené, aby som sa obdobného trestného činu dopustil opakovane. Trestný zákon vychádza
z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti,
čo v prípade odsúdeného nie je naplnené.

2.6. Odsúdený má za to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil podmienky na podmienečné
prepustenie. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je potrebné, aby súd zisťoval všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, najmä jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenskému poriadku a k spoločenským záujmom, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život
a jeho trestnú činnosť. Len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu odňatia

slobody dosiahol taký stupeň nápravy, že sa zbavil práve tých charakterových čŕt a zlých návykov,
ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré, okrem ostatných príčin, aspoň prispeli k
jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Skutočnosť, že od páchateľa možno očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, vyjadruje požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania páchateľa, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Takáto

prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia a dôležité je aj zistenie, v akom
prostredí bude páchateľ po prepustení pracovať a žiť. Význam bude mať aj prípadné zistenie, aké
sú sociálne pomery páchateľa, aké podmienky má vytvorené na prechod do normálneho života na
slobode, atď. (zdroj Trestný zákon, všeobecná časť, komentár – I. diel, autor Burda, Čentéš, Kolesár,
Záhora a kolektív, vyd. C. H. Beck, rok 2010). V rámci vykonaného dokazovania dostatočným spôsobom

preukázal, že po prepustení z výkonu trestu má vytvorené podmienky na to, aby viedol riadny život
správneho občana.
2.7. So závermi prvostupňového súdu v napadnutom uznesení, na základe ktorých nesplnil podmienky
pre prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa tak odsúdený nestotožňuje a chce poukázať na
skutočnosť, že vzhľadom na preukázanú snahu o polepšenie sa, mu jeho doterajší výkon trestu pomohol

pochopiť význam uloženého trestu.
2.8. Podľa názoru odsúdeného nie je prípustné podmieňovať prípadné podmienečné prepustenie
spôsobom obhajoby v základnom konaní. Každý obvinený, resp. obžalovaný má právo obhajovať
sa akýmkoľvek spôsobom, čomu v žiadnom prípade nemôže byť pripísané na ťarchu pri žiadnomspravodlivom rozhodovaní a už vôbec nie pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, kde sa
posudzuje, či sa páchateľ polepšil. Pri takejto aplikácii práva by žiadny obvinený, resp. obžalovaný,
ktorý sa aktívne bráni aj na základe rád svojich obhajcov, nemal šancu na budúce podmienečné

prepustenie, pretože v základnom konaní vinu popieral a preto nemá nárok na podmienečné prepustenie
bez ohľadu na to, či sa polepšil alebo nie. Táto problematika je predsa oveľa širšia a komplexnejšia
a takýto postup zase len navodzuje pocit odplaty a pomsty nielen za následky trestného činu, ale
aj za spôsob obhajoby. Toto považuje v modernej spoločnosti za neprípustné. Argumentácia súdu
na str. 5 napádaného uznesenia ohľadne toho, že ,,nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných

disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli
uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy...“ je veľmi vágna a neobstojí. A
to jednak preto, že sa prvostupňový súd mohol dotazovať za aké úkony, resp. správanie bol odsúdený
disciplinárne odmenený a jednak to súd ani nenapádal počas celého prebiehajúceho konania. Za týmto
účelom prostredníctvom obhajkyne podal odsúdený žiadosť o poskytnutie informácie za čo mu boli tieto
disciplinárne odmeny udelené. Táto správa mu doposiaľ z ÚVTOS Kráľová neprišla, doloží ju dodatočne.

2.9. Taktiež nemôže obstáť argument súdu na str. 6 napadnutého uznesenia, v ktorom konajúci sudca
uvádza, že odsúdený ,,doteraz vo výkone trestu neabsolvoval žiadnu protidrogovú osvetovú aktivitu
alebo účasť na prednáškovej činnosti a svoj voľný čas trávim celkom pasívne.“ Jednak si prvostupňový
súd ani neoveril, či je toto pravdou, a jednak sa odsúdený dopytoval ústavu na aktivity rôzneho typu
pričom tento ho zaradil len na tú prácu, ktorú momentálne vykonáva. Takéto posudzovanie súdu bez

toho, aby si sám overil či už v ústave alebo u zástupcu ústavu na pojednávaní nie je dostatočné na
vyvodenie záveru, že je pasívny a nemá záujem o aktivity takéhoto typu. Odsúdený ďalej uvádza, že
sa má sledovať postoj k spáchaniu trestného činu odsúdeného v rámci výkonu trestu odňatia slobody,
a v tomto čase má kritický pohľad na jeho konanie. Taktiež súd by mal vzhliadnuť k predpokladom
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody okrem uplynutia zákonom ustanovenej

dobyvýkonutrestuato,žepočasvýkonutrestuplnenímsvojichpovinnostíasvojímsprávanímpreukázal
polepšenie možno od jeho osoby očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život.
2.10. Súd neprihliadol ani na to, že samotná skutočnosť, že zástupca Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Kráľová sa pozitívne vyjadroval na osobu odsúdeného je významným aspektom z hľadiska
možnej zmeny o polepšenie sa správania odsúdeného. Zástupca ÚVTOS v rámci svojich vyjadrení

uviedol, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na veľmi dobrej úrovni, disciplinárne trestaný nebol.
Zástupca Ústavu na výkon trestu odňatia slobody skonštatoval, že preukazujem splnenie podmienok
na podmienečné prepustenie a odporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného. Z vyššie uvedeného
má za to, že prognózu polepšenia môže oveľa kvalifikovanejšie posúdiť zástupca ÚVTOS, na základe
každodenných kontaktov s odsúdeným a jeho správaním. V tejto súvislosti je vzhľadom na uvedené

aj dôležité to, do akého prostredia sa má na slobode vrátiť a či toto prostredie bude prajné polepšeniu
a vytvorí mu podmienku, aby som už nikdy neskĺzol na ,,šikmú plochu“. Odsúdený má za to, že mu
môže byť zverená dôvera spoločnosti, že aj bez ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody, trest, ktorý mu
bol uložený, splní svoj účel. Navyše ako podporný kontrolný mechanizmus by mohol slúžiť technický
prostriedok tzv. náramok, ktorý by vedel monitorovať moju činnosť a zabezpečil by tak sekundárny dozor

nad odsúdeným, čo považuje za dostatočnú záruku kontroly nad správaním odsúdeného. Avšak súd sa
nezaoberal ani touto možnosťou – nariadenia technickými prostriedkami alebo dohľadom probačného
a mediačného úradníka. Ak bude nariadená skúšobná doba, bude sa počas nej pravidelne dostavovať
k výkonu probačného dohľadu a spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom, bude sa snažiť
viesť riadny život.

2.11. Podľa ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona: ,,Súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o
osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody
alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia

slobody.“ V súlade s ustanovením § 66 ods. 2 Trestného zákona: ,,Pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.“
2.12. Momentálna situácia, a to výkon trestu odňatia slobody je veľmi zložitá na udržanie rodinných
vzťahov a začať v jeho veku žiť ako riadny občan. Odsúdený by chcel svoju trestnú minulosť zanechať
a ďalej pokračovať životom riadneho občana. Sľubuje, že bude viesť usporiadaný spôsob života tak

ako pred odsúdením, nakoľko samotné odsúdenie mu dalo dostatočnú nápravu a uvedomenie nad
vlastným správaním. Taktiež chce poukázať na fakt, že výkonom trestu odňatia slobody je značne
obmedzená, ak nie úplne znemožnená jeho možnosť pracovať a prácou si zarábať na živobytie.
Súd neprihliadol ani na prísľub zamestnávateľa, u ktorého má prisľúbenú prácu a v ktorej by bolpre spoločnosť oveľa prospešnejší ako vo výkonu trestu. Takýto obsiahnutý dôkaz o tom, že má
zabezpečenú prácu, bývanie a starostlivosť v kruhu svojej rodiny len posilňuje jeho postavenie k
postpenitenciárnej starostlivosti. Opätovne uvádza, že má kritický postoj k svojej trestnej činnosti a

sľubuje, že nebude páchať trestnú činnosť. Vzhľadom na uskutočnenú nápravu, pozitívneho hodnotenia
z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Kráľová, jeho subjektívny kritický postoj, má za to, že sú naplnené podmienky na podmienečné
prepustenie. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“
v príslušnom grafickom tvare) sťažnosti v celom rozsahu vyhovel.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b)konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko konštatoval splnenie
iba (prvej) formálnej podmienky, avšak nie aj materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
7. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že druhá zákonná (materiálna) podmienka a to tá, že
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania

všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu preukázal polepšenie, táto podľa názoru
prvostupňového súdu nie je splnená. K posudzovaniu tejto materiálnej podmienky prvostupňový súd
úvodom pripomína, že nie každý aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného
znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto
podmienky. Polepšeniu môže napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených

na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že
páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný,
zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú
minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu
získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia,

za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné
opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov.
Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty
a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné
bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného

postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Platí však, že
každý odsúdený by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Ak sa tak nestalo,
alebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu
nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať
argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu

na neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.
Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu
trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon
trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej
výmere. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho poštu disciplinárnych odmien,

keďže automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať
otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej
zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú
mu disciplinárne odmeny udeľované. Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený
sa zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti,

ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s
cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje
konanie. V tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu,
síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správav súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový
proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré
správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená,

že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na
prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Z hodnotenia riaditeľa
ústavu vyplýva, že jeho správanie je síce na požadovanej úrovni, ale za celý doterajší pobyt vo
výkone trestu si nevytvoril podmienky na získanie žiadnej disciplinárnej odmeny. Pritom platí aj
to, že odsúdený by mal získať počas výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu a v prípade

dlhšieho výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu ročne. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený
nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone
trestu, ktoré by nasvedčovali jeho polepšenie sa. Disciplinárnu odmenu je možné získať nielen za
plnenie pracovných povinností, ale napríklad aj za plnenie programu zaobchádzania. Odsúdený
tak prevažne len dodržiava podmienky výkonu trestu, čo je ale jeho elementárna povinnosť. Je
možné preto konštatovať, že jeho správanie je prispôsobením sa režimu v ústave a nevybočuje z

rámca správania ostatných odsúdených vo výkone trestu. Odsúdený si síce plní svoje povinnosti
počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený aj skutočne
polepšil. Z hodnotenia vyplýva, že jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je čiastočne kritický. Na
verejnom zasadnutí verbalizoval, že prejavuje ľútosť nad trestnou činnosťou, ktorú spáchal. Aj v rámci
programu zaobchádzania je vedený k zodpovednosti za svoje konania a ku kritickému postoju trestnej

činnosti. Pritom neuniklo pozornosti súdu, že odsúdený, ktorý vykonáva trest za ohrozenie pod vplyvom
omamných a psychotropných látok a už skôr vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7
mesiacov za neoprávnené prechovávanie omamných a psychotropných látok, doteraz vo výkone trestu
neabsolvoval žiadnu protidrogovú osvetovú aktivitu alebo účasť na prednáškovej činnosti a svoj voľný
čas trávi celkom pasívne. Celkovo pasivita odsúdeného v oblasti osvojenia si poznatkov a zručností

prechádza zneužívaniu omamných a psychotropných látok svedčí o tom, že kritický postoj odsúdeného
k trestnej činnosti nemožno hodnotiť vo všetkých smeroch ako úprimný. Absentuje aktívna snaha
odsúdeného osvojiť si poznatky a zručnosti k zmene svojho doterajšieho správania tak, aby v jeho
prípade nedošlo k opätovnej recidíve, keďže v minulosti sa trestnej činnosti súvislosti s neoprávneným
prechovávaním omamnej a psychotropnej látky už dopustil a ani prípadný nepodmienečný trest odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený nemal na jeho správanie pozitívny vplyv. Preto, ak aj deklaruje či
už v rámci programu zaobchádzania alebo v rámci verejného zasadnutia, že trestnú činnosť ľutuje,
súd toto verbálne konštatovanie nepovažuje za dostatočné na to, aby mohol usúdiť, či deklarovaný
postoj je skutočne kritický, teda ide o jeho vnútorné presvedčenie, alebo ide len o formálny postoj,
bez toho aby obžalovaný skutočne vnútorne prijal rozhodnutie v budúcnosti sa vyhýbať spáchaniu

akejkoľvek trestnej činnosti. Odsúdený teda doposiaľ podľa názoru prvostupňového súdu nepreukázal
žiadnu zvýšenú snahu po náprave, teda počas výkonu trestu neurobil nič, čím by súd presvedčil, že sa
polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Na základe záverov plynúcich
z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, prvostupňový súd konštatoval, že
táto zákonná materiálna podmienka nie je u odsúdeného splnená.

8. Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu prvostupňového súdu splnená taktiež
nie je. Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej

činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať
prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi,
morálnymi a etickými normami spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď,
ako sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené

povinnosti. V zmysle odborných názorov „zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza
jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je

odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákonník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vyd.
Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952). Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len
predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázanýna objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej
činnosti. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je
potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma

komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové
vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je
odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú
prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.
j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Pokiaľ ide o druhú materiálnu

podmienku v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že od odsúdeného možné
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, túto podmienku súd nepovažuje za splnenú.
Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky v trvaní piatich mesiacov a ktorý mu bol podmienečne odložený (pozn.
sťažnostného súdu, ide o jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorý bol následne zrušený a
odsúdenému bol následne uložený súhrnný trest vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne – za prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v súbehu s prečinom prechovávania omamnej a psychotropnej
látky, viď trestný rozkaz OS Nitra, sp. zn.: 2T/11/2025). Napriek takémuto benefitu, odsúdený sa v
skúšobnej dobe neosvedčil a výkon trestu mu bol nariadený vzhľadom na to, že sa opätovne dopustil
spáchania trestného činu . Nejde pritom o jeho jednorazové vybočenia z hraníc inak riadneho života. Už
pred spáchaním uvedeného skutku bol opakovane (6 krát) odsúdený za trestnú činnosť majetkového

charakteru (opakované krádeže, sprenevera poškodzovanie cudzej veci). za trestnú činnosť mu boli
ukladané podmienečne odložené tresty odňatia slobody, ale aj nepodmienečné tresty v trvaní niekoľkých
mesiacov. Je potrebné zdôrazniť, že aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa dopustil len
niekoľko mesiacov po tom ako uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za skôr spáchanú
trestnú činnosť. Početnosť trestných činov, povaha trestnej činnosti (Odsúdený sa už opakovane

dopustil trestných činov súvisiacich s užívaním a prechovávaniu omamných a psychotropných látok )
a miera závažnosti trestného činu (ohrozil iných účastníkov cestnej premávky tým, že viedol motorové
vozidlo pod vplyvom druh ), ktorého sa dopustil, svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych
noriem u odsúdeného. Na správanie odsúdeného nemali žiadny vplyv podmienečný odklad výkonu
trestu, keďže aj v prípade týchto inštitútov nespojených s odňatím slobody sa trestnej činnosti naďalej

dopúšťal. Záverom súd preto konštatuje, že správanie odsúdeného v minulosti neumožňuje vysloviť sa v
prospech jeho možnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Navyše
jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá z dôvodu stredného riziko recidívy . Z uvedeného
dôvodu súd má obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,
odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania, nemali na

odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. aj zhodnotenia ústavu vyplýva že z vyjadrení odsúdeného nie
je možné jednoznačne zaručiť, že v budúcnosti sa podobná činnosť nebude opakovať. Jeho zjavné
protiprávne konanie počas pobytu na slobode, a zároveň potreba pokračovať v procese resocializácie,
tak aby sa jej riziko minimalizovala resp. vylúčilo, neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno
očakávať vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Za takýchto

okolností preto prvostupňový súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd
preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len ďalším výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,

na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, aj sťažnostný súd je toho názoru, že skutočnosti
preukázané vykonaným dokazovaním neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu
na podmienečné prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia

uvádza prvostupňový súd, sú vecne správne, pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok (výkonu
potrebnej časti trestu), tieto považuje sťažnostný súd za relevantné a rozhodujúce pre vyvodenie
záveru o splnení formálnych podmienok. Nad rámec uvedeného je nutné dodať, že splnenie formálnych
podmienok ani žiadna zo strán nenamieta.
11. Sťažnostný súd v sťažnostnom konaní prihliadol na časový odstup od konania verejného zasadnutia

na prvostupňovom súdu a dopytoval ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová so žiadosťou o aktualizáciu
hodnotenia. Dňa 27.01.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené aktualizované hodnotenie správania
odsúdeného, z ktorého vyplýva nasledovné (skrátene):,,(...) Menovaný bol dodaný do výkonu väzby dňa 20.08.2024 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Nitra. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby
nebolo vždy na požadovanej úrovni. V jednom prípade sa dostal do rozporu s právnymi predpismi

platnými v podmienkach výkonu väzby za nedodržanie časového rozvrhu dňa tým, že nenastúpil
na previerku početného stavu odsúdených. Pracovne zaradený nebol. Počas umiestnenia vo vyššie
uvedenom ústave nebol disciplinárne odmenený. Menovaný bol dňa 25.03.2025 premiestnený na
ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad
Parnou, kde vykonával trest odňatia slobody v rámci minimálneho stupňa stráženia, v podmienkach „B“

diferenciačnej skupiny. Na základe celkovej analýzy správania, vystupovania a plnenia si povinností vo
vyššie uvedenom ústave možno konštatovať spokojnosť, správanie a vystupovanie menovaného bolo
na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu ústavu plnil, v dodržiavaní právnych noriem a
predpisov platiacich v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody neboli zistené nedostatky. Počas
umiestnenia vo vyššie uvedenom ústave nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný.
NariadenímOkresnéhosúduNitrapodsp.zn.2T/11/2025zodňa15.04.2025bolodsúdenémunariadený

výkon trestu v strednom stupni stráženia. V tunajšom Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica-Kráľová sa nachádza od 03.06.2025. V rámci vnútornej diferenciácie ústavu bol umiestnený
do ubytovne s „B“ diferenciačnou skupinou, kde adaptácia na podmienky výkonu trestu prebieha bez
nedostatkov. Správanie a disciplína u menovaného je na dobrej úrovni, povinnosti si plní. Príkazy a
pokyny väzenského personálu dodržiava. Zásady osobnej hygieny má osvojené, úprava zovňajšku

je na požadovanej úrovni. V societe odsúdených konfliktné situácie neboli zaznamenané. Poriadok a
čistotu v osobných veciach udržiava na požadovanej úrovni. Do prednáškovej činnosti realizovanej
pedagogickým personálom ústavu zameranej na vzdelávanie a resocializáciu sa odsúdený priebežne
zapája. Odsúdený doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárny potrestaný. Odsúdený
vo svojom voľnom čase sleduje televízne vysielanie (spravodajstvo, šport, vedomostné súťaže),

počúva rozhlas, lúšti krížovky, číta dostupné knihy a časopisy, venuje sa aj športovým činnostiam
(stolný tenis, posilňovanie), hráva spoločenské hry. Do oddielových a celoústavných voľnočasových
aktivít sa odsúdený zapája. V rámci záujmových útvarov nie je členom žiadneho krúžku. Voľný čas
trávi podľa vlastného uváženia v celku zmysluplne. Odsúdený je od 18.06.2025 pracovne zaradený
na nestráženom pracovisku s dohľadom mimo ústav „Elektro 2“, ktoré je zamerané triedenie a

recykláciu elektroodpadu. Pracovnú disciplínu, bezpečnosť pri práci a požadované normy dodržiava
na dobrej úrovni o čom svedčí aj kladný poznatok udelený referentom režimu. V tunajšom ústave
resp. ubytovni bol na krátky čas menovaný vybraný z radov odsúdených ako služba na ubytovni.
Odsúdený sa tiež z vlastnej iniciatívy zúčastňuje činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
zameranýchnaudržiavaniečistotyaporiadkuspoločnýchpriestorovubytovne.Danéčinnostivykonávak

spokojnosti väzenského personálu. Odsúdený počas výkonu trestu udržiaval kontakt zo svojou družkou
prostredníctvom korešpondencie, telefonických hovorov a nárokových kontaktných návštev. Aktuálne
je kontakt s družkou prerušený z dôvodu odmlčania družky, odsúdený však naďalej prejavuje snahu o
skontaktovaniesaprostredníctvomkorešpondencieatelefonickýhovorov.Menovanýaktuálnenadviazal
kontakt prostredníctvom korešpondencie s kamarátkou A. D.. Kontakt s inými členmi svojej rodiny

neudržiava.“
12. Taktiež pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky, z aktualizovaného hodnotenia
poskytnutého Ústavom na výkon trestu odňatia slobody nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčali
o dlhodobom a trvalom polepšení odsúdeného a to aj napriek faktu, že odsúdeného správanie vo výkone
trestu nemožno označiť za negatívne. Riaditeľ ÚVTOS uviedol, že odsúdený mal adaptačné nedostatky,

tieto sa však vyskytli iba počas výkonu väzby. Odsúdený nemá vykázané disciplinárne odmeny, ani
disciplinárne tresty, pričom po výkone predchádzajúcej väzby nastúpil do výkonu nepodmienečného
trestu dňa 05.02.2025. Odsúdený je aktuálne zaradený do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia,
pričom jeho umiestneniu prišlo z titulu nastúpenia takto uloženého trestu (nie zmeny zaradenia
z dôvodu zavineného neplnenia programu zaobchádzania), teda pramenilo zo skutočností, bez

priameho zavinenia správaním odsúdeného v podmienkach ÚVTOS.
13. Správanie odsúdeného vzhľadom na uvedené teda nie je možné označiť ako zlé, avšak ani
nie nadpriemerné, keďže pri osobe odsúdeného nestačí iba absencia nedostatkov, skúma sa proces
polepšenia, kde plnenie povinností je len jedným z uvedených atribútov. Pri osobe odsúdeného je nutné
trvať na vyvinutí patričnej iniciatívy a snahy po náprave, ktorá u odsúdeného nie je preukázateľne

prítomná v dostatočnej forme. Ak odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu po náprave, ktorá by
mala aj reálny odraz v jeho správaní a konaní, nie je možné u tohto konštatovať splnenie kritéria
polepšenia. Ak odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého
väzňa, nie je to samé osebe dôvod konštatovať splnenie materiálnej podmienky polepšenia. Pokiaľodsúdený vo svojej sťažnosti zdôrazňuje svoje dobré správanie vo výkone trestu odňatia slobody,
sťažnostný súd poukazuje na to, že odsúdený je povinný plniť povinnosti a nariadenia, ktoré sú mu v
rámci výkonu trestu odňatia slobody uložené. Pokiaľ teda zdôrazňuje, že si plnil povinnosti, ktoré mu

boli uložené, nie je toto možné zamieňať s kategóriou polepšenia, ktorú má na mysli ustanovenie § 66
ods. 1 Trestného zákona. Inú kvalitu, ktorá by svedčala o polepšení sa, by malo také jeho správanie,
ktoré by vyústilo do udelenia disciplinárnej odmeny, k čomu však nedošlo. Odsúdený nie je osobou,
ktorá by sa nachádzala vo výkone trestu po prvý krát, pričom tento fakt u jeho osoby nemožno zohľadniť
ako limitujúce kritérium v tom smere, že by samé o sebe sťažovalo jeho podmienečné prepustenie. Na

druhej strane ale objektívne znamená, že odsúdený neprišiel do kontaktu s požiadavkou plnenia svojich
povinnosti v prostredia obmedzenej slobody po prvýkrát, preto je logicky odôvodniteľný záver, že si
týchto povinností musel byť vedomý. Napriek uvedenému nie sú pri jeho osobe evidované disciplinárne
odmeny (a to nielen za pracovnú činnosť) hoci výkon trestu nastúpil už 05.02.2025. Správne konštatuje
prvostupňový súd, že odmeny nie sú len odrazom práce, ale možno ich získať aj za ďalšie činnosti, napr.
za všeobecný rozvoj v podmienkach ÚVTOS.

14. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, aj tu sťažnostný súd dospel k rovnakému názoru ako prvostupňový
súd. Odsúdený listinne preukazoval zárobkovú možnosť, pričom pri jeho osobe ani sťažnostný súd
neidentifikoval primárny problém v majetkovej núdzi, hoci odsúdený má vykázanú aj špeciálnu recidívu
vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti (predchádzajúce odsúdenia za prečin krádeže, sprenevery

a poškodzovania cudzej veci – v poradí 3.,4. a 5. odsúdenie v registri trestov), pričom u osoby
odsúdeného predstavuje najznepokojivejší element práve jeho recidíva za drogovú trestnú činnosť,
pričom tento charakter majú odsúdenia č. 4, 8 a 9 v registri trestov (v poradí 10. odsúdenie je súhrnným
trestom vo vzťahu k skoršiemu odsúdeniu za drogový trestný čin), pričom aj jeho odsúdenie za ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky trestným rozkazom OS Nitra, sp. zn.: 0T/146/2024 sa týkalo odmietnutia

odberu biologického materiálu po podozrení z vedenia motorového vozidla pod vplyvom inej návykovej
látky ako alkoholu. Odsúdený sa nachádza vo výkone trestu primárne z dôvodu páchania drogovej
trestnej činnosti, za ktorú už v minulosti bol vo výkone nepodmienečného trestu (odsúdenie OS
Bratislava V, rozsudok zo dňa 12.05.2017, sp. zn.: 3T/43/2017), ktorý odsúdený vykonal 07.05.2018
a po prepustení z výkonu ktorého spáchal 3 ďalšie trestné činy tejto povahy, pričom sa vo výkone

trestu nachádza opakovane a zmysle skráteného výpisu klienta už vykonal 4 nepodmienečné tresty.
Za zmienku stojí fakt, že odsúdenému bola obmedzená osobná sloboda dňa 17.08.2024 a do tohto
momentu spáchal za obdobie 4 mesiacov 4 rôzne trestné činy (15.05.2024, 20.05.2024, 30.06.2024
a 17.08.2024) bezprostredne súvisiace s užívaním drog. Pri takomto profile nie je riziko trestnej činnosti
primárne založené na hmotnej núdzi a teda ho zásadne neeliminuje ani možno zamestnania, ktorú

odsúdený súdu deklaruje. Odsúdený sa v minulosti osvedčil v prípadne jedného podmienečného
odsúdenia, v inom prípade sa neosvedčil, resp. ďalší trest uložený touto formou bol zrušený titulom
uloženia súhrnného trestu. U odsúdeného bolo zistené stredné riziko recidívy trestnej činnosti a jeho
resocializačná prognóza je menej priaznivá. Napriek faktu, že riaditeľ ÚVTOS odsúdeného odporúča
podmienečne prepustiť s probačným dohľadom, aj sťažnostný súd musel zohľadniť, že odsúdený sa

aktuálne nachádza v ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, kde je podrobený iným ako minimálnym
obmedzenia, pričom ustanovenie § 66 ods. 2 Trestného zákona výslovne súdu ukladá povinnosť
zohľadniť druh spáchanej trestnej činnosti a zaradenie odsúdeného do konkrétneho ÚVTOS.
15.Sťažnostnýsúdzdôrazňuje,ževkonaníopodmienečnomprepusteníodsúdenéhojenutnézohľadniť
osobu odsúdeného ako celok, pričom je nutné prihliadnuť aj na tie odsúdenia, v rozsahu ktorých sa

na odsúdeného hľadí ako kedy nebol potrestaný, nakoľko takáto skutočnosť neznamená, že by sa na
odsúdeného malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal.
Zákon totiž ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda
fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak povedané, zahladením odsúdenia,
alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj

sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni
tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti
spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej
činnostiajehovzťahukspoločenskýmhodnotámchránenýmTrestnýmzákonom,možnostíjehonápravy
a podobne (R 10/1974).

16. Ak odsúdený argumentu, že prvostupňový súd mal v jeho prospech nepriaznivo zohľadniť, charakter
jeho obhajoby v pôvodnom konaní, nie je zrejmé z čoho tak odvodzuje a túto skutočnosti nezistil (a teda
ani nezohľadnil) ani sťažnostný súd. Takýmto argumentom nie je poukaz na vysokú periodicitu páchanej
trestnej činnosti pred výkonom trestu, keďže táto vyplýva už z dostupných údajov obsiahnutých v registritrestov. Pokiaľ ide o argument zamestnania sa odsúdeného po zmene ÚVTOS, k tomuto sťažnostný súd
udáva, že odsúdený ani doteraz nemá evidovanú žiadnu disciplinárnu odmenu. Rovnako argument, že
u odsúdeného nehrozí riziko ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nie je namieste, nakoľko ani zákaz

vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu nezabráni osobe, u ktorej nebolo spoľahlivo v plnej
miere zistené splnenie účelu skorších trestov v páchaní potenciálne ďalšej trestnej činnosti.
17. Pri osobe odsúdeného nie je teda nateraz osvedčené, že malo prísť k splneniu prevýchovného
účelu trestu, nakoľko jeho správanie vo výkone trestu je podľa názoru sťažnostného súdu len prejavom
prispôsobenia sa podmienkach ÚVTOS a samé osebe nespĺňa požiadavku prevýchovy odsúdeného.

V prípade odsúdeného súd nezistil splnenie predpokladov vedenia riadneho života po prepustení
z výkonu trestu, najmä vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti. Sám odsúdený v tomto rozsahu
neprezentoval žiadnu relevantnú a konkrétnu právnu argumentáciu, ktorú by sťažnostný súd mohol
zvážiť a vyhodnotiť.
18. U odsúdeného možno teda v prípade žiadosti o pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení
vyžadovať, aby odstránením nedostatkov preukázal dlhodobé a trvalé polepšenie ako predpoklad pre

vedenie riadneho života po výkon trestu odňatia slobody. V aktuálnej situácii je riziko opätovného
zlyhania odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
neprimerané vysoké.
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažnostný súd nemá za splnenú ani jednu z materiálnych
podmienok, ktoré vyžaduje Trestný zákon na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu

odňatia slobody. Preto je výrok napadnutého uznesenia správny a zákonný a sťažnosť odsúdeného je
potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.