Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320209403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1320209403.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: EKO - podnik verejnoprospešných služieb,
Bratislava, Halašova 20, IČO: 00 491 870, zastúpeného advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s. r. o.,
Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: X. X. Y., narodený XX. Q. XXXX, U., J. X,
zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., Bratislava, Pluhová 29, o
odstránenie stavby, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (pôvodne na Okresnom súde Bratislava

III) pod sp. zn. B3-24C/117/2020, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
23. augusta 2024 sp. zn. 15Co/28/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21.
novembra 2023 č.k. B3-24C/117/2020-89 rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný odstrániť stavbu - bufet
súpisné číslo XXXXX spolu s letnou terasou, ktoré sa nachádzajú na častiach pozemkov o veľkosti 74
m2 a 62 m2 parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku ostatné plochy a parcelné číslo XXXXX/X, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislavy,
nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec U. - m.č. Q. J., katastrálne územie Q. J., zapísaných na

liste vlastníctva č. XXXX, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že povinnosť
žalovaného 1/ zaniká v rozsahu splnenia tejto povinnosti žalovaným 2/ (I. výrok); žalovaný 2/ je povinný
odstrániť stavbu - bufet súpisné číslo XXXXX spolu s letnou terasou, ktoré sa nachádzajú na častiach
pozemkov o veľkosti 74 m2 a 62 m2 parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku ostatné plochy a parcelné
číslo XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej
republiky - Bratislavy, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec U. - m.č. Q. J., katastrálne územie

Q. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu splnenia tejto povinnosti žalovaným 1/ (II. výrok);
žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 % (III. výrok).
1.1. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že pozemok parcelné číslo XXXXX/X a číslo XXXXX/X je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy,

v správe Mestskej časti U. - Q. J. a stavba súpisné číslo XXXXX na pozemku parcelné číslo XXXXX/
X vo vlastníctve žalovaného 2/. Mal tiež za preukázané, že dňa 02. 11. 2015 bola uzavretá zmluva
o nájme medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej bol nájom dohodnutý na dobu určitú, od 01. 11.
2015 do 31. 10. 2020. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle zmluvy o nájme majetku a nepredĺženia
nájmu podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bol žalovaný 1/ povinný odstrániť stavbu
najneskôr do 30 pracovných dní od skončenia nájmu, t. j. do 14. 12. 2020. Žalovaný 1/ si svoju povinnosť

nesplnil. Prevodom vlastníckeho práva k stavbe na žalovaného 2/ povinnosť žalovaného 1/ nezanikla.Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 23. augusta 2024 sp. zn.
15Co/28/2024, výrokom I. konanie voči žalovanému v I. rade zastavil, výrokom II. odvolanie žalovaného
v II. rade odmietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % voči žalovanému v II. rade.
2.1. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu doručoval súd

žalovanému v II. rade postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, keďže nebol v tom čase v konaní
zastúpený. Písomnosť, ktorou sa doručoval napadnutý rozsudok žalovanému v II. rade, sa vrátila súdu
prvej inštancie dňa 28. 12. 2023 späť s poznámkou „adresát neznámy.“ Lehota na podanie odvolania
začala plynúť nasledujúci deň po vrátení písomnosti, t. j. dňa 29. 12. 2023 a plynula do dňa 12. 01.
2024. Žalovaný v II. rade dňa 01. 02. 2024 splnomocnil spoločnosť JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.
r. o. na zastupovanie v predmetnom konaní (č. l. 97 spisu), ktorej bol napadnutý rozsudok doručený

dňa 29. 02. 2024 (č. l. 98 spisu) a dňa 15. 03. 2024 bolo podané touto spoločnosťou odvolanie proti
napadnutému rozsudku.
2.2. Odvolací súd ďalej uviedol, že sa nestotožnil s námietkami žalovaného v II. rade o jeho
nedostatočnom označení na obálke pri doručovaní napadnutého rozsudku, keďže mal za to, že žalovaný
v II. rade bol dostatočne označený na predmetnej obálke, na ktorej je uvedené meno „X. Y., v 2. rade, J.

X,XXXXXU.,nar.XXXX.“Odvolacísúdpoukázalnaskutočnosť,žesámžalovanývII.radesavosvojich
podaniach takýmto menom označoval, pričom i z kópie jeho cestovného pasu je zrejmé jeho meno „X. X.
Y..“ Dokonca sama právna zástupkyňa žalovaného v II. rade ho v odvolaní označila menom X. X. Y.. Na
základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v II. rade podal odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie po uplynutí zákonnej procesnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, z ktorého

dôvodu odvolanie žalovaného v II. rade (ďalej len ako „žalovaný“) odmietol. Odvolací súd vo vzťahu k
žalovanému v I. rade uviedol, že spoločnosť Star still s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa
24. 02. 2024 z dôvodu jej zrušenia bez právneho nástupcu, teda v priebehu konania stratil procesnú
subjektivitu, v dôsledku čoho odvolací súd konanie voči žalovanému v I. rade zastavil. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „ dovolateľ“), ktorého
prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a žiadal, aby dovolací súd zrušil uznesenie
odvolacieho súdu a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v celom rozsahu
nesúhlasí s napadnutým uznesením, pričom mal za to, že mu súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces. Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
so skutočnosťou, že súd prvej inštancie doručoval rozsudok s poučením o možnosti podania odvolania
v lehote 15 dní od doručenia. Nevyjadril sa ani k aplikácii ustanovenia § 362 ods. 3 CSP. Rovnako za
nesprávny považoval záver odvolacieho súdu o správnosti doručovania rozsudku súdu prvej inštancie

žalovanému v II. rade dňa 28. 12. 2023. Mal za to, že súd si svojvoľne uzavrel, že uvedenie mena „X.“
nemalo vplyv na to, že zásielka sa vrátila súdu s označením „adresát neznámy“. Doručenie rozsudku
súdu prvej inštancie je podľa dovolateľa nesprávne a nezákonné a nemôže mať účinky riadneho
doručenia rozsudku. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle §
220 ods. 2 v spojení s § 387 ods. 3 CSP, keď v ňom absentuje posúdenie podstatných skutkových

tvrdení a právnych argumentov žalovaného v II. rade. Dovolateľ namietal tiež nesprávnosť a zmätočnosť
výroku I. o zastavení konania vo vzťahu k žalovanému v I. rade. V rámci dovolania žiadal aj od odklad
vykonateľnosti, resp. právoplatnosti napadnutého uznesenia.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodné

a uznesenie odvolacieho súdu za správne a zákonné. Navrhol, aby dovolací súd návrh žalovaného
na odklad vykonateľnosti ako aj dovolanie zamietol. Poukázal na skutočnosť, že ani dokumenty, ktoré
žalovanému v II. rade zasielal právny zástupca žalobcu na rovnakú adresu s označením adresáta
„X. X. Y.“ sa nepodarilo doručiť a zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“. Mal za to, že
žalovaný si zásielky na uvedenej adrese nepreberal bez ohľadu na to ako boli tieto označené. Uviedol

tiež, že strana má možnosť kedykoľvek aj opakovane požiadať súd o doručenie rovnopisu rozsudku,
avšak s následným doručením takéhoto rovnopisu už nie sú spojené žiadne právne účinky a už vôbec
nedochádza k plynutiu novej lehoty na podanie opravného prostriedku.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd príslušný
na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia

pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je
potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 444 ods. 1 a 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť
plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;
ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.

7.Dovolacísúdposudzujúcpredloženýnávrhnaodkladprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutianezistil
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodných pre vyhovenie návrhu v zmysle § 444 ods.

1 a 2 CSP. V súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Dovolateľ nezdôvodnil návrh na odklad právoplatnosti žiadnymi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
Odklad vykonateľnosti, resp. odklad právoplatnosti však musí zostať výnimočným inštitútom, ktorý
musí byť zdôvodnený osobitnými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa (najmä vážne a ťažko
reparovateľné následky na strane dovolateľa) za súčasného zváženia dôsledkov, ktoré bude mať vo

vzťahu k druhej strane sporu. Keďže dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na
odklad, v súlade so svojou ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný
postup z ústavnoprávneho hľadiska považoval za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m.
m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou. Ide napr. o
právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené

so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

12. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sakonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13.Akdovolateľvrámcidovolaciehodôvodupodľa§420písm.f)CSPnamietalnedostatokodôvodnenia
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná.
Dovolateľ v prvom rade namietal, že odvolací súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, že súd
prvej inštancie doručoval rozsudok žalovanému v II. rade do elektronickej schránky právneho zástupcu,
pričom rozsudok bol podľa jeho názoru doručovaný ako neprávoplatné rozhodnutie s poučením o

možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Dovolateľ mal za to, že súd prvej
inštancie nevyhodnotil doručovanie rozsudku žalovanému v II. rade, ktorý sa vrátil súdu s poznámkou
„adresát neznámy“ ako riadne doručenie rozsudku, keďže tento doručoval opakovane jeho právnemu
zástupcovi s poučením o možnosti podať opravný prostriedok. V tejto súvislosti namietal, že odvolací
súd sa nevyjadril k aplikácii ustanovenia § 362 ods. 3 CSP, napriek tomu, že je pre posúdenie veci
podstatným. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, akým spôsobom sa konajúci

súd s uvedeným vysporiadal.
13.1. K tomu je potrebné uviesť (ako konštatoval aj odvolací súd v bode 5. odôvodnenia), že súd prvej
inštancie doručoval predmetný rozsudok žalovanému v II. rade postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a)
CSP, keďže v tom čase v konaní nebol zastúpený. Zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie dňa 28. 12.
2023 s poznámkou „adresát neznámy.“ Lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň po

vrátení písomnosti, t.j. dňa 29. 12. 2023 a plynula do dňa 12. 01. 2024. Lehota na podanie odvolania
začala plynúť nasledujúci deň po vrátení písomnosti, t.j. dňa 29. 12. 2023 a plynula do dňa 12. 01. 2024.
Žalovaný v II. rade dňa 01. 02. 2024 splnomocnil spoločnosť JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o. na
zastupovanie v predmetnom konaní. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval
rozsudok opätovne dňa 14. 02. 2024 menovanému právnemu zástupcovi žalovaného v II. rade, ktorý mu

bol doručený dňa 29. 02. 2024. Z obsahu spisu však nevyplýva, prečo súd doručoval rozsudok opätovne,
v spise sa nenachádza takýto pokyn spisovej kancelárii. Možno sa preto len domnievať, čo súd prvej
inštancie viedlo k takémuto kroku, čo však samé o sebe nemá vplyv na skutočnosť, že rozsudok súd
už predtým správne doručoval priamo žalovanému v II. rade postupom podľa § 106 CSP a ktorý tak
nadobudol právoplatnosť 18. 01. 2024. Dovolaciemu súdu však nedá nespomenúť, že z obsahu spisu

vyplýva, že právny zástupca žalovaného v II. rade bol dňa 05. 02. 2024 nahliadať do spisu a teda mal
možnosť oboznámiť sa s procesným postupom súdu prvej inštancie ako aj skutočnosťou, že rozsudok
sa vrátil súdu dňa 28. 12. 2023 s poznámkou „adresát neznámy“. Námietka, že súd opätovne doručoval
rozsudok aj s nesprávnym poučením o možnosti podať opravný prostriedok preto nemôže obstáť, keďže
kvalifikovanému zástupcovi muselo byť zrejmé, v akej lehote sa opravný prostriedok podáva a že táto

v tom čase už uplynula. Odvolací súd preto nemal povinnosť, ako uvádza dovolateľ, vysporiadať sa v
odôvodnení s aplikáciou ustanovenia § 362 ods. 3 CSP. Aj keď možno prisvedčiť dovolateľovi ohľadom
nesprávneho opätovného doručovania predmetného rozsudku právnemu zástupcovi bez zjavného
pokynu, resp. s poznámkou, že ide o opätovné doručovanie rozsudku na žiadosť, prípadne rovnopis
rozhodnutia, nemožno túto považovať za vadu, ktorá by mala za následok znemožnenie uskutočňovania

procesných práv strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetná
vada nedosahuje takú intenzitu procesného pochybenia odvolacieho súdu, aby dovolací súd mohol
konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces.
13.2. Nie každé procesné pochybenie súdu znamená, že bolo porušené právo na spravodlivý proces;
ak súd síce nepostupoval správne, ale v dôsledku tohto nesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite

zásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, nie je namieste, aby
došlo k naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti. O naplnenie predpokladu v zmysle § 420
písm. f) CSP pôjde vtedy, ak postup súdu, ktorý znemožní realizáciu práv strany sporu, dosiahne takú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé (4Cdo/107/2022). V
prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo.

14. V ďalšom dovolateľ rozporoval postup súdu prvej inštancie, aprobovaný odvolacím súdom, keď súd
prvej inštancie doručoval rozsudok v obálke, na ktorej bolo uvedené meno žalovaného v II. rade v tvare
„X. Y.“ spolu s ďalšími identifikačnými údajmi „v 2. rade, J. X, XXX XX, U., nar. XXXX“. Uviedol, že
žalovaný v II. rade bol v konaní označený ako „X. X. Y.“, takto ho označil aj súd v rozsudku a nemožno

mu svojvoľne skracovať meno, navyše pokiaľ to malo za následok, že sa písomnosť vrátila súdu s
informáciou „adresát neznámy“. Dovolateľ namietal, že doručovanie rozsudku súdu prvej inštancie
poštovým prepravcom je nesprávne a nezákonné a nemôže mať účinky riadneho doručenia rozsudku.15. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

16. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

17. Podľa § 220 CSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich
zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote
na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie
o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.

18. Podľa § 33 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poštových službách“), adresát, ktorý preberá poštové zásielky a
poukázané platby v mieste svojho pobytu, sídla alebo v mieste podnikania, je povinný vykonať technické
aorganizačnéopatreniaumožňujúcedodávaťmupoštovézásielkyapoukázanéplatby,najmäjepovinný

b) zabezpečiť nerušený prístup poštovému podniku k domovej listovej schránke v takom rozsahu, aby
bol kedykoľvek zabezpečený voľný a bezpečný prístup pre dodanie poštových zásielok alebo na výplatu
poukázaných platieb, pričom domové listové schránky musia byť umiestnené v bytových domoch pri
vstupe alebo na ich prvom nadzemnom podlaží, v iných priestoroch pri vstupe do týchto priestorov a v
rodinných domoch na hranici oploteného pozemku,

c) používať funkčnú domovú listovú schránku na dodanie listových zásielok a označiť domovú listovú
schránku a vchod do bytu údajmi potrebnými na vykonanie dodania.

19. Je potrebné uviesť, že sporová strana má v konaní nielen práva ale aj povinnosti. Jednou zo
základných povinností vyplývajúcich zo zákona o poštových službách je riadne označenie domovej

listovej schránky a bytu údajmi potrebnými na vykonanie dodania. Pokiaľ má teda dovolateľ dve mená v
tvare„X.X.“,akotovyplývaajzjehocestovnéhodokladu(č.l.181),otoviacaksijevedomý,žejestranou
v súdnom konaní, je povinný označiť schránku v takomto tvare. Keďže obálka, ktorou bol doručovaný
rozsudok súdu prvej inštancie obsahovala označenie „X. Y.“, aj bez použitia ďalšieho mena „X.“ je
podľa názoru dovolacieho súdu menovaná osoba dostatočne identifikovaná a stotožniteľná, navyše v

kombinácii s uvedením roka narodenia. V súlade so záverom odvolacieho súdu bol teda žalovaný v II.
rade na obálke dostatočne identifikovaný menom, priezviskom a dátumom narodenia. Možno sa tiež
stotožniť s konštatovaním odvolacieho súdu, že žalovaný v II. sa v priebehu konania sám označoval
menom „X. Y.“. Už len okrajom dovolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že ani
uvedenie všetkých 3 mien žalovaného nemalo vplyv na doručovanie písomností, keďže tieto sa taktiež

vrátili s informáciou „adresát neznámy“. Za daných okolností preto nemožno podľa názoru dovolacieho
súdu dospieť k záveru o porušení práva dovolateľa na spravodlivý proces.

20. V posudzovanom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a preto

ho nemožno považovať za zmätočné či nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie odvolacieho súdu je
logické, konzistentné a presvedčivé. Preskúmaním odvolacieho rozhodnutia dovolací súd nezistil, že by
odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) CSP.

21. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že výrok I. uznesenia odvolacieho súdu je nesprávny a zmätočný,
k tomu dovolací súd s poukazom na § 424 CSP uvádza, že touto sa nezaoberal, nakoľko tento sa netýkal
žalovaného v II. rade.

22. K zvyšným v dovolaní prezentovaným námietkam dovolateľa, najvyšší súd uvádza, že sa týmito

nezaoberal, pretože ich obsahom bol len nesúhlas s rozhodnutiami súdov nižších inštancií. Je potrebné
pripomenúť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol
účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení
účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.
Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,
vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Dovolací súd uzatvára, že
nezistil taký nesprávny procesný postup súdov nižšej inštancie, ktorým by bol dovolateľ ukrátený na
svojich procesných právach v priebehu základného konania.

23.Sozreteľomnauvedenédovolacísúddospelkzáveru,žedovolateľnedôvodnenamietal,žemusúdy
nižších inštancií nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací
súd dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

24. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta
CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok