Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Cbi/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125243803
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125243803.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Dominikou Vavrekovou, v právnej veci

žalobcu Recovery group, k.s., Dr. Martina Sokola 462/37, 976 96 Medzibrod, IČO: 51 321 190, správca
konkurznej podstaty úpadcu MOTIVE, s.r.o. "v konkurze", so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 754 994, proti žalovanému MAB Logistic, s.r.o., so sídlom Pod lipami 1, 951
48 Jarok, IČO: 53 862 121, zast. JUDr. Marián Dobiš, advokát, so sídlom Šípová 58/3, 949 01 Nitra,
IČO: 50003534, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon úpadcu - Zmluva predaji časti podniku
zo dňa 26. 08. 2021 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, je v
konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp zn. 2K/27/2023
voči veriteľom úpadcu neúčinný. Zároveň sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi ako plnenie do konkurznej podstaty v uvedenom konkurze sumu 87.443,29 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

1.1. V podanej žalobe uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2K/27/2023 zo dňa
24. 11. 2023, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 228/2023 zo dňa
30. 11. 2023, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi MOTIVE, s.r.o. Okresný súd Banská Bystrica
uznesením sp. zn. 2K/27/2023 zo dňa 01.03.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 48/2024 zo
dňa 07. 03. 2024, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MOTIVE, s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej
podstaty ustanovil spoločnosť Recovery group, k.s. Dňa
17. 06. 2021 bola do Obchodného registra Slovenskej republiky zapísaná spoločnosť MAB Logistic,

s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je od jej vzniku A. B. (od 17. 06. 2021 do 22. 06. 2023).
Zmluvou o predaj časti podniku zo dňa 26. 08. 2021, s účinnosťou od 01. 09. 2021, uzatvorenou
medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, došlo k predaju časti podniku v rozsahu
určenom v čl. 2.1. Zmluvy o predaji časti podniku. Jediný spoločník úpadcu previedol obchodný podiel
na nových spoločníkov HOME MANAGEMENT, UC a MATTO LLC, ktorá zmena je podľa výpisu z OR
SR evidovaná ku dnu 04. 03. 2022, ku ktorému vstúpila spoločnosť úpadcu do likvidácie. Do funkcie
likvidátora bol ustanovený Mgr. Vladimír Strýček. Správca konkurznej podstaty vyzval na poskytnutie

súčinnostiúpadcu,konateľaúpadcu,likvidátoraúpadcu,žalovanéhoakonateľažalovaného.Spoločnosť
úpadcu zásielku neprevzala z dôvodu, že adresát je neznámy. A. B. uviedol, že jeho funkcia konateľa
úpadcu skončila k 31. 01. 2022 a k uvedenému dátumu odovzdal spoločníkom spoločnosti kompletnú
účtovnú evidenciu spoločnosti a listiny a dokumentáciu nemá k dispozícii. Taktiež uviedol, že ku dňuzániku jeho funkcie spoločnosť splnila povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2021
a zaplatila daň z príjmov za rok 2021, a ku dňu zániku jeho funkcie spoločnosť nebola v úpadku a
nemala žiaden majetok. Mgr. Vladimír Strýček, evidovaný v OR SR ako likvidátor dlžníka, uviedol, že

sa vzdal funkcie likvidátora a nedisponuje žiadnymi dokladmi. Uviedol, že funkcie sa vzdal z dôvodu,
že ako likvidátor nemá čo likvidovať, spoločnosť prevzal bez majetku a ani žiadny majetok nezistil a
nemá žiadne podklady požadované správcom. Spoločnosť ukončila podnikateľskú činnosť a stratila
oprávnenie na užívanie sídla. Predložil tiež kópiu čestného vyhlásenia A. B., podľa ktorého dlžník ku
dňu 27. 01. 2022 nemá žiaden majetok. Do konkurznej podstaty podľa vyjadrenia bývalého likvidátora

možno zaradiť preddavok na likvidáciu zložený do notárskej úschovy (konkrétne označenie notárskej
zápisnice o úschove neuviedol).

1.2. Žalobca podanú žalobu ďalej odôvodnil tým, že predmetná Zmluva o predaji časti podniku zo dňa
26. 03. 2021 je právny úkon medzi úpadcom a osobou s úpadcom spriaznenou. Napadnutý právny
úkon uzavrel úpadca so spriaznenou osobou v čase, kedy si úpadca nesplnil iné svoje záväzky voči

veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Uzatvorením tejto Zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 26. 08. 2021 došlo k ukráteniu uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov
úpadcu. Odplata za prevod časti podniku bola dohodnutá podľa čl. 14 bod. 14.1 Zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 26. 08. 2021, čím podmienka primeranosti odplaty, za ktorú bol predmet prevodu
predaný žalovanému, nebola naplnená. V zmluve dohodnutá odplata za prevod vozidiel uvedených v

účtovnej zostave majetku (položky 21KM00001, 21IM00002, 21KM00002, 21KM00010, 21KM00003,
21KM00004, 21KM00008, 21KM00009, 21KM0000S, 21KM00007) medzi úpadcom a žalovaným je vo
výške 15.311,71 Eur, pričom žalobca lustráciou inzercie zistil, že trhová cena predmetných vozidiel je
vo výške 102.755 Eur. Z uvedeného dôvodu bol úpadca odporovaným právnym úkonom ukrátený o
87.443,29 Eur. Vzhľadom na množstvo prihlášok a značný rozsah príloh žalobca uviedol, že predkladá

v listinnej podobe prihlášku veriteľa Finančné riaditeľstvo SR; prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu
sú obsiahnuté v Registri úpadcov.

1.3. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné listiny: Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 26.
08. 2021, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - odpoveď zo dňa 19. 02. 2024, Príloha k Usmerneniu č.

MF/019153/2018-724, Detail platby zaúčtovanej dňa 26. 08. 2021, Účtovná závierka k 31. 12. 2020,
Účtovná závierka k 31. 12. 2021, Lustrácia inzercie, Výpočet ceny vozidiel, Prihlášky veriteľa Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 04. 2025 prostredníctvo mprávneho zástupcu navrhol,

aby súd žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Nerozporoval uzatvorenie zmluvy o predaji časti podniku dňa 26. 08. 2021 medzi žalovaným
ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim. Takisto neodporoval nazeraniu na Zmluvu ako na právny
úkon uzatvorený so spriaznenou osobou. Podľa žalovaného definícia právnych úkonov bez primeraného
protiplnenia podľa § 58 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako "ZKR") si vyžaduje kumulatívne splnenie
troch podmienok a to: A/ právny úkon bol spôsobený počas úpadku dlžníka alebo je medzi vzniknutým
úpadkom dlžníka a vykonaným právnym úkonom príčinná súvislosť, B/ ide o právny úkon dlžníka bez
primeraného protiplnenia, t. j. musí ísť o neprimeranosť plnenia a C/ ukrátenie uspokojenia pohľadávky
veriteľa, t. j. existuje aspoň jeden veriteľ prihlásený v konkurze, ktorého pohľadávka vznikla pred

uskutočneným právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.

2.1. Žalovaný vo svojom vyjadrení vo vzťahu k úpadku "žalobcu" uviedol, že z listín pripojených k
žalobe, ako aj z databázy Registru úpadcov, vyplýva, že pod okruh veriteľov, voči ktorým si úpadca
neplnil svoje záväzky v čase uzatvorenia Zmluvy je možné potenciálne zaradiť Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky a Mesto Nitra. Vo vzťahu k pohľadávkam Finančného riaditeľstva uviedol, že
dňa 29. 07. 2021 boli úpadcovi doručené rozhodnutia Daňového úradu Nitra o dovyrubení DPH za
zdaňovanie obdobia 1/2018 až 5/2019. Tieto boli napadnuté odvolaniami, o ktorých rozhodlo Finančné
riaditeľstvoSlovenskejrepublikyrozhodnutiamidoručenýmiúpadcovidňa03.03.2022,ktorémajúpodľa
žalovaného konštitutívne, právotvorné účinky. V súhrnnej prihláške Finančného riaditeľstva je splatnosť

všetkých pohľadávok priznaných rozhodnutiami Finančného riaditeľstva určená na 18. 03. 2022. Zo
samotných prihlášok Finančného riaditeľstva je totiž zrejmé, že pohľadávky prihlásené do konkurzného
konania boli splatné najskôr v roku 2022, pričom ich značná časť sa stala splatnou až vyhlásením
konkurzu, t. j. dňa 08. 03. 2024. Právna úprava obsiahnutá v ZKR, účinná v čase uzavretia Zmluvy, priplatobnej neschopnosti ako jednej z foriem úpadku vyžaduje existenciu aspoň dvoch veriteľov, ktorých
pohľadávky sú po lehote splatnosti viac ako 30 dní. Zo skutkových okolností je podľa žalovaného zrejmé,
že Finančné riaditeľstvo v čase uzavretia Zmluvy nezastávalo postavenie veriteľa. Zároveň žalovaný

uviedol, že pohľadávky Finančného riaditeľstva boli následne predmetom samostatných súdnych konaní
iniciovaných úpadcom z dôvodu, že išlo vo vzťahu k jeho osobe o duplicitné vymáhanie dane z pridanej
hodnoty, ktorú žalobca zaplatil na vstupe z tovarov a služieb tretiemu subjektu, ktorý však následne
zostal nečinný. Táto skutočnosť je podľa neho v súlade s názormi odbornej literatúry a judikátom R
52/1998 zásadná pre skúmanie platobnej neschopnosti úpadcu. Za platobnú neschopnosť sa totiž

nepovažujestav,keďdlžníkodmietauhrádzaťniektoréfinančnézáväzky,pretožeichneuznávaaleboich
odmietauhradiťzinýchdôvodov.PodľažalovanéhomaltedaúpadcavčaseuzatvoreniaZmluvyjedného
veriteľa Mesto Nitra, ktorého pohľadávku úpadca rovnako popieral z dôvodu, že v čase vyrubenia
poplatku za smeti úpadca už nebol užívateľom nehnuteľností, na ktoré sa smetné vzťahovalo. Keďže
v čase uzatvorenia Zmluvy neexistovala pluralita veriteľov, ktorých pohľadávky by boli 30 dní po lehote
splatnosti, neboli naplnené zákonné podmienky pre možné konštatovanie úpadku.

2.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej vo vzťahu k neprimeranosti plnenia a ukráteniu veriteľov uviedol,
že cena vozidiel bola stanovená v súlade s ich hodnotou uvedenou v účtovníctve, t. j. kúpna cena
vychádzalazúčtovnejcenyvozidielanazákladetransferovéhooceneniavzmyslepríslušnýchdaňových
predpisov pri prevode majetku medzi spriaznenými osobami. Žalovaný si bol plne vedomý toho, že

účtovné ceny sú častokrát v rozpore s trhovými cenami majetku, no pri otázke primeranosti ceny je
nutné vždy brať ohľad na špecifickosť prevádzaného majetku. Zdôraznil, že práve motorové vozidlá
predstavujú majetok, pri ktorom býva ich účtovná cena dokonca vyššia než ich skutočná cena, a to
z dôvodu, že účtovná cena nereflektuje ich opotrebenie, ktoré je v konečnom dôsledku kľúčové pre
stanovenie ich hodnoty pri prevode. Žalobca pri určení trhovej ceny vozidiel na základe inzerátov nevzal

do úvahy skutočnosť, že vozidlá boli už v čase uzatvorenia Zmluvy značným spôsobom opotrebené,
pričom niektoré boli žalovaným z dôvodu ich zlého technického stavu odovzdané spracovateľovi starých
áut. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1508/2014 zo dňa
19. 03. 2015 uviedol, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku z dôvodu,
že za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu za ňu

bola poskytnutá primeraná náhrada (rovnocenná) náhrada, pričom v takomto prípade nemôže dôjsť
ani k ukráteniu veriteľov. V dôsledku ekvivalentného právneho úkonu nenastalo zmenšenie dlžníkovho
majetku a k uspokojeniu pohľadávky veriteľa môže slúžiť dlžníkov majetok aj naďalej, aj keď zmenil
podobu svojich aktív. Zároveň žalovaný namietal relevantnosť predložených inzerátov z dôvodu, že
opomínajú dátum, ku ktorému sa ponuka na predaj inzerovala, pričom inzercie zverejnené ku dňu

podania Žaloby operujú s odlišnou cenou, než za ktorú by bolo možné vozidlá predať ku dňu uzatvorenia
Zmluvy. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 ICdo 48/2013 zo
dňa 22. 12. 2015. Ďalej uviedol, že za účelom preukázania objektívnej hodnoty predmetných vozidiel
predloží súdu znalecké posudky, v ktorých je určená ich hodnota ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Jedno
z prevádzaných vozidiel - konkrétne motorové vozidlo značky Audi A6, bolo predmetom zmluvy o

finančnom leasingu č. LZC/20/00715, pričom uzatvorením Zmluvy prešli práva a povinnosti úpadcu
vyplývajúce zo zmluvy o leasingu na osobu žalovaného. Úpadca sa postúpením práv a povinností zo
zmluvy o leasingu vzdal svojich práv a leasingového nájomcu v prospech žalovaného, na základe čoho
nejde o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Prevedením týchto práv a povinností
nezískal žalovaný žiadne také plnenie, z ktorého by inak mohli čokoľvek získať veritelia dlžníka, t. j.

žalobcu, preto títo nemohli ani nič stratiť, z dôvodu, že motorové vozidlo nebolo v čase uzatvorenia
Zmluvy ani vo vlastníctve žalobcu, a žalovaný na základe Zmluvy nadobudol predovšetkým právo nájmu
a nie vlastnícke právo. Uvedený záver je pritom plne súladný s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 4CoKR/11/2016 zo dňa 18. 08. 2016, ktorý bol následne ako vecne správny potvrdený
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/77/2016 zo dňa 27. 02. 2017.

2.3. Žalovaný k svojmu vyjadreniu zo dňa 14. 04. 2025 pripojil nasledovné listiny: Znalecký posudok č.
27/2025, Znalecký posudok č. 28/2025, Znalecký posudok č. 29/2025, Znalecký posudok č. 30/2025,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100307144/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100307022/2022 zo dňa 15. 02. 2022,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306983/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306766/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306664/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306527/2022 zo dňa 15. 02. 2022,rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306437/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306296/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306173/2022 zo dňa 15. 02. 2022,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100306064/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100305888/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100305614/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100305448/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100305156/2022 zo dňa 15. 02. 2022,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100305156/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100305156/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100304933/2022 zo dňa 15. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100304710/2022 zo dňa 14. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100304710/2022 zo dňa 14. 02. 2022,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100304409/2022 zo dňa 14. 02. 2022.

2.4. Dňa 04. 05. 2025 bolo súdu doručené podanie žalovaného zo dňa 02. 05 .2025, označené ako
"Doplnenie dôkazov", ktorého prílohou boli nasledovné listiny: Znalecký posudok č. 35/2025, Znalecký
posudok č. 34/2025, Znalecký posudok č. 33/2025, Znalecký posudok č. 31/2025, Znalecký posudok
č. 32/2025.

3. Žalobca sa podaním zo dňa 16. 06. 2025 vyjadril k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že
predkladá prihlášky veriteľov prihlásené do konkurzu na majetok MOTIVE, s.r.o., z ktorých obsahu
a príloh vyplýva pluralita veriteľov úpadcu v čase uzatvorenia Zmluvy o predaji časti podniku medzi
žalovaným ako kupujúcim a úpadcom ako predávajúcim, ktorých pohľadávky vznikli pred uskutočnením

tohto právneho úkonu a ktorí si pohľadávky prihlásili do konkurzu na majetok MOTIVE, s.r.o.

3.1. Žalobca k svojmu vyjadreniu zo dňa 16. 06. 2025 pripojil nasledovné listiny: Platobný kalendár
veriteľa Union zdravotná poisťovňa, a.s., Zaslanie prihlášky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo
dňa 11. 03. 2024 s prílohami, Súhrnná prihláška Sociálnej poisťovne s prílohami.

4. K vyjadreniu žalobcu sa v podaní doručenom súdu dňa 04. 08. 2025 vyjadril žalovaný, ktorý
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že s ohľadom na dátum uzavretia Zmluvy sú prihlásené
pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne uvedené vo Výkaze nedoplatkov číslo 2321033713 zo
dňa 14. 03. 2023 vo výške 1.599,57 Eur právne irelevantné, pretože vznikli a boli splatné až v roku

2022. Uvedené sa rovnako týka časti pohľadávky uvedenej vo Výkaze nedoplatkov číslo 2321131913
zo dňa 27. 09. 2023 vo výške vo výške 2.384,62 Eur, ktorej splatnosť nastala dňa 31. 01. 2022.
Vo vzťahu k zvyšnej časti pohľadávky z predmetného výkazu nedoplatkov z titulu neodvedeného
preddavku na poistnom vo výške 41 Eur žalovaný uviedol, že dôvod vzniku tejto pohľadávky spočíva v
tej skutočnosti, že úpadca po dobu troch mesiacov uhrádzal Všeobecnej zdravotnej poisťovni odvody

za zamestnanca, ktorý bol v tom čase poistený inou zdravotnou poisťovňou (konkrétne spoločnosťou
Union). Z uvedeného dôvodu sa následne telefonicky dohodol so zamestnancom Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, že mu bude odpustený preddavok na poistnom za apríl 2021, keďže niekoľko mesiacov
Všeobecnejzdravotnejpoisťovnižalobcaplnilnadrámecjehopovinností.Úpadcatakvčaseuzatvorenia
Zmluvy nemal vedomosť o tom, že by voči jeho osobe existovala takáto pohľadávka, čomu nasvedčuje

aj samotná štruktúra a údaje uvedené v salde Všeobecnej zdravotnej poisťovne za obdobie od 07. 11.
2007 do 11. 03. 2024, ktoré žalobca predložil do konania. Žalovaný na preukázanie vyššie uvedeného
predložil rekapitulácia zdravotného poistenia za obdobie 04/2021 a navrhol vykonať výsluch C. C.,
ktorá v rozhodnom období pôsobila ako ekonómka žalobcu. Vo vzťahu k pohľadávke "Union" vo výške
96,86 Eur predstavujúcej nezaplatený preddavok na poistení za obdobie 12/2021 uviedol, že ide opäť

o pohľadávku, ktorá v čase uzatvorenia Zmluvy nielenže nebola splatná, ale ani neexistovala. Rovnaká
argumentácia sa pritom podľa žalovaného v plnom rozsahu vzťahuje aj na pohľadávky Sociálnej
poisťovne. Na záver žalovaný doplnil k pohľadávke Mesta Nitra, že táto bola zo strany úpadcu uhradená
ešte dňa 14. 04. 2021, preto mal žalobca dotknutú pohľadávku poprieť minimálne vo výške, v ktorej
bola uhradená. Vzhľadom na všetky vyššie skutkové ako aj právne okolnosti je podľa žalovaného

zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy si úpadca riadne plnil všetky svoje záväzky. Všetky pohľadávky,
ktoré si veritelia prihlásili v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi, vznikli a stali sa splatnými v
značnom časovom odstupe od uskutočnenia právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalobca
tak doposiaľ nepreukázal splnenie všetkých troch kumulatívnych podmienok pre úspešné odporovanieprávnemu úkonu, v dôsledku čoho žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú.

4.1. Žalovaný k svojmu vyjadreniu zo dňa 04. 08. 2025 pripojil nasledovné listiny: výdavkový bankový
doklad, rekapitulácia zdravotného poistenia.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 02. 02. 2026.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach vrátane predložených
dôkazov.

7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní odkázal na svoje písomné vyjadrenia
s tým, že nepovažoval za splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu.

8. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe
vykonaného dokazovania pochybnosti, na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností
známych súdu z jeho činnosti ustálil nasledovný skutkový stav:

8.1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2K/27/2023 zo dňa 24. 11. 2023, zverejneným v

Obchodnom vestníku č. 228/2023 zo dňa 30. 11. 2023, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi MOTIVE,
s.r.o. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2K/27/2023 zo dňa 01.03.2024, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 48/2024 zo dňa 07. 03. 2024, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MOTIVE,
s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil spoločnosť Recovery group, k.s.

8.2. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi úpadcom a žalovaným bola dňa 26. 08. 2021 uzavretá
Zmluva o predaji časti podniku, pričom ide o právny úkon medzi spriaznenými osobami.

8.3. Spornou otázkou medzi stranami sporu v tomto konaní ostalo, či sú splnené predpoklady pre určenie
neúčinnosti právneho úkonu požadované ustanovením § 57 ods. 4 ZoKR, a to či ide o právny úkon

dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami založenými do spisu počas písomnej
fázy konania. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka C. C. navrhovaný stranou žalovaného
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní netrval na jeho vykonaní.

10. Súd aplikoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len "ZoKR") v znení účinnom do 30. 09. 2025 v súlade s ustanovením § 206q ZoKR.

11. Podľa ustanovenia ZoKR"), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom

dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

12. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní

u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

13. Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z
ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

14. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 veta prvá ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu
právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka.

15. Žalobca sa v danej veci podanou žalobou domáha určenia neúčinnosti odporovaného právneho
úkonu voči veriteľom úpadcu a zaplatenia sumy 87.443,29 Eur, o ktorú boli veritelia podľa žalobcu
týmto právnym úkonom ukrátený. Preto sa súd sa zaoberal otázkou, či sú splnené predpoklady na
takéto určenie požadované zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prvom rade skúmal splneniezákladnýchpodmienokodporovateľnostiprávnehoúkonuuvedenýchv§57ZKR.Súdustálil,ževzmysle
§ 57 ods. 1 ZKR sa odporovaný právny úkon týka majetku dlžníka a právo odporovať právnemu úkonu
bolo v danom prípade v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZoKR uplatnené na súde do jedného roka od vyhlásenia

konkurzu, čo vyplýva z podacej pečiatky obsiahnutej v spise. Ďalšou základnou podmienkou, ktorá
musí byť splnená bez ohľadu na to, či ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúci
právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon, je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR. Správcu ako žalobcu preto
zaťažuje dôkazné bremeno v tom smere, že musí preukázať, že majetok úpadcu podliehajúci konkurzu

nepostačoval v čase vykonania úkonu na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Zníženie
uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v dôsledku odporovaného právneho úkonu predpokladá také
zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži -
ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po
účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej

strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
časeúčinnostiprávnehoúkonu,nemôžebyťodporovaciažalobaúspešná.Dôkaznébremenoovšetkých
týchto skutočnostiach je na správcovi ako žalobcovi (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01. júla 2014).

16. Žalobca vo vzťahu k splneniu vyššie uvedenej podmienky v podanej žalobe uviedol, že vzhľadom
na množstvo prihlášok a značný rozsah príloh predkladá prihlášku veriteľa Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky s tým, že prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu sú obsiahnuté v Registri
úpadcov. Počas konania predložil prihlášky veriteľov prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu, z

ktorých obsahu a príloh podľa neho vyplýva pluralita veriteľov úpadcu v čase uzatvorenia Zmluvy o
predaji časti podniku, ktorých pohľadávky vznikli pred uskutočnením tohto právneho úkonu a ktorí
si pohľadávky prihlásili do konkurzu na majetok úpadcu. žalobca vo vzťahu k predloženým listinám
a z nich vyplývajúcim pohľadávkam neposkytol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia. Súd tak nemal
v danom prípade preukázané splnenie základnej podmienky, a to či ide o ukracujúci právny úkon v

zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR, keďže nemal preukázané, že v dôsledku uskutočnenia odporovaného
právneho úkonu došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorí mali voči nemu pohľadávky v
čase účinnosti odporovaného právneho úkonu. V danej veci absentujú konkrétne tvrdenia žalobcu vo
vzťahu k zníženiu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu práve v dôsledku odporovaného právneho
úkonu v čase jeho realizovania a tvrdenia vo vzťahu k majetku úpadcu na uspokojenie pohľadávky pred

účinnosťou odporovaného právneho úkonu a po jeho vykonaní. Žalobcove tvrdenia teda nesmerovali
k preukázaniu, či hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu
bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu
vykonania právneho úkonu. Pri preukazovaní ukrátenia je pritom podstatné preukázať, či majetok,
ktorý zostal úpadcovi po vykonaní právneho úkonu postačoval na uspokojenie pohľadávok prihlásených

v konkurznom konaní existujúcich v čase vykonania úkonu. Zo strany žalobcu taktiež nedošlo k
preukázaniu sumy pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky po splatnosti prihlásili v konkurze
a ktoré existovali v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Povinnosť tvrdenia a zároveň
aj dôkazné bremeno je pritom v tomto smere na žalobcovi (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01. júla 2014). Podľa názoru súdu si však žalobca v tomto smere

ani nesplnil povinnosť tvrdenia. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti žalovanému, že strany sporu
sú povinné úplne a pravdivo uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
(§ 150 ods. 1 CSP), pričom chýbajúce skutkové tvrdenia nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Na základe skutkových tvrdení žalobcu v danej veci nie je možné privodiť
záver o tom, že v danom prípade išlo o ukracujúci právny úkon, keďže v konaní nebol preukázaný

konkrétny ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné
posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív, v čase,
kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po ich uskutočnení (viď uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/40/2018 zo dňa 13. marca 2019).

17. Keďže súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základný
predpoklad pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, a to že išlo právny úkon ukracujúci uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, nepristúpil
k posudzovaniu splnenia ďalších zákonných predpokladov pre určenie neúčinnosti odporovanéhoprávneho úkonu. Nebol tak daný dôvod ani na vykonanie dokazovania ohľadom nároku žalobcu zaplatiť
v prospech konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 87.443,29 Eur v zmysle podanej
žaloby.

18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k naplneniu zákonných podmienok určenia neúčinnosti odporovaného právneho úkonu, keďže
nepreukázal, že ide o ukracujúci právny úkon, čo je základným predpokladom úspešnosti podania
odporovacej žaloby. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené I. výroku tohto

rozhodnutia.

19. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia poverený vyšší
súdny úradník (výrok II. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto
rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej