Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 15P/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6626200132
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2026:6626200132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: otec C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. A. XX, toho času bytom D. A. XX a matka E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G.
C. XX, toho času bytom H. XXX o návrhu navrhovateľky: I. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX, o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na zverenie maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej
starostlivosti sa z a m i e t a.

II. Maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E.
F., narodenej XX.XX.XXXX.
III. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec C. B., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B. výživným
vo výške 66,- Eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky E. F., počnúc
vykonateľnosťou tohto rozsudku.
D. B. otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e a ponecháva sa na dohode rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – stará matka maloletého dieťaťa I. F. doručila súdu dňa 12.01.2026 návrh na
zverenie maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX do svojej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko
matka sa o maloletého nestará, nezdržiava sa v domácnosti, maloletý je v osobnej starostlivosti
starej matky. Navrhovateľka tiež poukázala za rizikový spôsob života matky, ktorá mala nadviazať
partnerský vzťah s mužom bez domova, s ktorým bez uváženia míňa peniaze na zadováženie drog
a prespávanie v hoteloch. Otec sa o maloletého podľa vyjadrenia navrhovateľky tiež nezaujíma, je
dlhodobonezamestnaný,rodičiamaloletéhosarozišliaužnežijúvspoločnejdomácnosti.Navrhovateľka

ako stará matka prevzala starostlivosť o maloletého vnuka, o ktorého sa chce aj naďalej starať. Preto
žiadala o zverenie maloletého do jej starostlivosti a úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu.

2. Podľa predloženej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“ alebo
„kolízny opatrovník“) zo dňa 11.02.2026 úrad vykonal dňa 05.02.2026 sociálne zisťovanie v domácnosti
otca, na adrese D. A. J. XX. Na uvedenej adrese bol prítomný otec, p. C. B., narodený XX.XX.XXXX.

Otec býva v prízemnom rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho matka K. B., narodená XX.XX.XXXX
a nachádza sa na tom istom nádvorí ako rodinný dom matky. V rodinnom dome sa nachádzajú
dve miestnosti. Jedna je zariadená ako spálňa spolu s kuchyňou a druhá ako kúpeľňa. Vykurovanie
rodinného domu je zabezpečené prostredníctvom krbových kachlí na pevné palivo. Hygiena domácnostibola na primeranej úrovni. Otec uviedol že je nezamestnaný a nie je v evidencii úradu ako uchádzač o
zamestnanie.Ďalejuviedol,žemaloletýA.bolujehomatky,K.B.,narodenejXX.XX.XXXXodseptembra
2025 do decembra 2025, ktorá mu zabezpečovala starostlivosť. V tom čase bol aj otec s maloletým v

kontakte, nakoľko bývajú na tom istom nádvorí. Odvtedy nebol s maloletým v kontakte. Ďalej uviedol,
že nesúhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Počas
rozhovoru zmenil svoj názor a uviedol, že ak u starej matky budú dobré bytové podmienky a maloletý
A. bude s tým súhlasiť, tak aj on bude súhlasiť so zverením maloletého A. do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky, I. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXX.

Úrad vykonal v ten istý deň sociálne zisťovanie na adrese H. J. XXX, kde sa nikto nenachádzal. Z
uvedeného dôvodu bolo dňa 10.02.2026 opakovane vykonané sociálne zisťovanie na hore uvedenej
adrese. V domácnosti bola prítomná matka maloletého A., E. F., narodená XX.XX.XXXX spolu s
maloletým. Uviedla, že stará matka I. F., narodená XX.XX.XXXX je odcestovaná v Nemecku, kde išla k
príbuzným a domov sa vráti po 20. februári 2026. Matka uviedla, že aj ona bola v zahraničí, vo Viedni,
kde si chcela nájsť prácu a preto maloletý A. ostal u starej matky. Ďalej uviedla, že bola aj v L., kde

bývala s priateľom, ale s ním sa rozišla a rozhodla sa ostať s maloletým A. a poskytovať mu komplexnú
starostlivosť. Uvedenú situáciu komunikovala aj so starou matkou, ktorá s tým súhlasila a vyjadrila sa,
že svoj návrh na zverenie mal. A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý podala na Okresný súd
Lučenec vezme späť. Z dôvodu, že pracovníkom nevedela poskytnúť na starú matku telefonický kontakt
a oni sú v kontakte len cez messenger, matka bola požiadaná nechať odkaz starej matke, aby telefonicky

kontaktovala úrad dňa 11.02.2026 v dopoludňajších hodinách. Z dôvodu, že stará matka nekontaktovala
úrad v určenom termíne, nebolo možné s ňou vykonať pohovor.
Maloletý A. bol prítomný v domácnosti, pôsobil pokojným dojmom, bol čisto a vhodne oblečený a s
pracovníčkami úradu ochotne komunikoval. Uviedol, že je žiakom tretieho ročníka na Základnej škole
v H., do školy chodí rád a pravidelne. Ďalej uviedol, že mu starostlivosť zabezpečuje matka a aj stará

matka, keď je doma. Do školy sa pripravuje s matkou a vo voľnom čase sa hrá, oddychuje a pozerá
televíziu. Maloletý A. uviedol, že s otcom nie je t. č. v žiadnom kontakte.
Rodina obýva prízemný rodinný dom, ktorého vlastníčkou je stará matka. Nachádzajú sa tam dve
izby, kúpeľňa a kuchyňa. Hygiena domácnosti bola počas sociálneho zisťovania na dobrej úrovni.
Vykurovanie domácnosti je zabezpečené prostredníctvom centrálneho plynového kúrenia. Náklady

súvisiace s chodom domácnosti hradia spoločne so starou matkou maloletého v sume cca 300,- Eur za
plyn, elektrickú energiu, internet a televíziu.
Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené,
že otec maloletého dieťaťa nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, matka je poberateľkou dávky
v hmotnej núdzi v sume 258,- Eur mesačne a stará matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v

sume 90,- Eur mesačne.
Úrad na základe sociálneho zisťovania v domácnosti rodičov konštatuje, že matka E. F., ako aj otec
C. B. majú vytvorené vyhovujúce podmienky na starostlivosť a výchovu o maloletého A. B.. So starou
matkou, I. F. nebolo možné vykonať pohovor za účelom zistenia jej názoru na zverenie maloletého do
jej náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Navrhovateľka predložila súdu listinné dôkazy na preukázanie majetkových pomerov a výdavkov
na výživu maloletého A., a to potvrdenie základnej školy s materskou školou v H. o výdavkoch
spojených s plnením školskej dochádzky: strava (obed v školskej jedálni) 10,-Eur mesačne, príspevok
do rodičovského združenia 10,-Eur ročne, príspevok do triedneho fondu 10,-Eur ročne, pracovný

zošit na ANJ 10,-Eur na rok, okrem toho je potrebné maloletému zabezpečiť na školský rok učebné
pomôcky (zošity, písacie potrebám výkresy, farbičky) a úbor na telesnú, prezuvky a hygienické vrecúško.
Navrhovateľa tiež predložila SIPO úhradu elektriny v sume 128,-Eur, plynu v sume 84,-Eur ústrižok
poštového poukazu o úhrade internetu Slovak Telekom v sume 29,10,-Eur.

4. Rodičia sa k podanému návrhu nevyjadrili.

5. Na pojednávaní dňa 23.02.2026 navrhovateľka a rodičia maloletého dieťaťa neboli osobne prítomní,
doručenie predvolania mali riadne vykázané- navrhovateľka dňa 19.01.2026, matka dňa 27.01.2026
a otec dňa 19.01.2026. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľky a rodičov

maloletého dieťaťa v súlade s § 180 Civilného sporového priadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, prečítaním návrhu na začatie konania,
listinnýchdôkazovpredloženýchnavrhovateľkouč.l.26-33,správyÚradupráce,sociálnychvecíarodiny
Lučenec zo dňa 11.02.2026.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že na základe žiadosti súdu bolo vykonané šetrenie v
domácnosti obidvoch rodičov, ako aj navrhovateľky. Na skutočnostiach uvedených v správe naďalej trval
a k uvedeným skutočnostiam v podanej správe dodával, že matke boli poskytnuté informácie, akým
spôsobom môže navrhovateľka vziať predmetný návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej

starostlivosti späť, keďže matka sa domnievala, že takýto úkon bude vykonaný zo strany úradu práce, čo
však nie je možné. Kolízny opatrovník mal za to, že pokiaľ matka bude naďalej vykonávať starostlivosť
o maloleté dieťa, je to určite v záujme maloletého dieťaťa.

8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne

usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré
nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť.

9. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len
„náhradná osobná starostlivosť"),

10. Podľa § 44 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

11. V prejednávanej veci súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky – starej matky – na zverenie
maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
starostlivosť o maloleté dieťa opätovne prevzala matka maloletého dieťaťa, ktorá sa vyjadrila, chce sa
chce o maloletého starať. Maloletý A. vyjadril vôľu zotrvať v osobnej starostlivosti matky. Toho času

v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka s maloletým žije v spoločnej domácnosti
u starej matky (navrhovateľky), kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie
riadneho psychického a fyzického vývoja. Na základe vyššie uvedeného súd preto nevzhliadol zákonný
dôvod pre zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, keď rodič maloletého - matka
prejavila záujem zabezpečiť starostlivosť maloletému dieťaťu a má vytvorené vhodné podmienky pre

zabezpečenie tejto starostlivosti. Preto súd návrh navrhovateľky na zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti zamietol.
Súdvtejtosúvislostidodáva,žestarámatkadoručilasúdupopojednávanížiadosťozastaveniekonania,
nakoľko mala za to, že je potrebné dať dcére (matke maloletého) šancu vychovávať syna. Vzhľadom na
vyhlásený výrok rozsudku súd konanie nezastavoval, avšak uvedené podania navrhovateľky potvrdzuje

správnosť rozhodnutia vo veci v časti konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti,
a to o nedôvodnosti takéhoto návrhu.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.14. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28.Podľa§78ods.1až3zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Z ďalšieho dokazovania mal súd preukázané, že maloletý A. B. žije v spoločnej domácnosti s matkou
E. F., ktorá mu poskytuje osobnú starostlivosť, v tejto jej pomáha aj jej matka I. F. (stará matka
maloletého). Od odchodu maloletého z domácnosti starej matky K. B. otec v kontakte s maloletým nie
je, na výživu maloletého neprispieva. Preto súd v záujme úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému vo vzťahu k rodičom, ktoré

preukázateľne nežijú v spoločnej domácnosti, zveril maloletého A. B. do osobnej starostlivosti matky,
ktoré reálne túto starostlivosť maloletému zabezpečuje a rešpektujúc ustanovenie § 28 ods. 1 a 2 zákona
o rodine určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.

30. pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, súd vychádzal pri zisťovaní
odôvodnených a preukázaných mesačných výdavkov na výživu maloletého dieťaťa z listinných dôkazov
predložených navrhovateľkou, z ktorých zistil, že výdavky na vedenie domácnosti, kde žije matka s
maloletým a spolu so svojou matkou, predstavuje celkovú sumu 241,10 Eur a pozostávajúce z výdavku
na elektrickú energiu 128,- Eur, plyn 84,- Eur, internet a televízia 29,10 Eur. Pri troch spolu žijúcich

osobách alikvotná čiastka na maloletého na vedenie domácnosti činí 80,- Eur. Medzi ďalšie výdavky na
výživu maloletého súd zahrnul stravu maloletého v domácnosti 80,- Eur, strava v škole 10,- Eur, ZRPŠ
a triedny fond 20,- Eur ročne, čo predstavuje sumu 1,66 Eur mesačne, školské pomôcky 5,- Eur, lieky
5,- Eur, hygiena 10,- Eur, pracovný zošit z anglického jazyka 10,- Eur ročne, čo predstavuje mesačný
výdavok 0,83 Eur. Celková suma výdavkov na výživu maloletého predstavuje 192,- Eur. Zverením

maloletéhodoosobnejstarostlivostimatky,tátobudeajpoberateľom–oprávnenouosobounapoberanie
prídavku na maloleté dieťa, preto súd z celkových výdavkov na výživu maloletého 192,- Eur odčítava
sumu 60,- Eur ako prídavok na dieťa, na poberanie ktorého bude oprávnená matka zverením maloletého
do jej osobnej starostlivosti, a teda celkové výdavky matky na výživu maloletého predstavujú sumu 132,-
Eur. Polovica z predmetného výdavku, keďže pomery obidvoch rodičov sú rovnaké (obaja rodičia sú

nezamestnaní) činí 66,- Eur, ktorú sumu súd považuje za dôvodnú sumu výživného, ktorou by sa mal
otec podieľať na výžive maloletého.
Kolízny opatrovník s úpravou vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému v sume 66,- Eur
mesačne vyjadril súhlas.

31. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, zo správy úradu je zrejmé, že otec je nezamestnaný,
nie je v evidencii úradu ako uchádzač o zamestnanie. Z uvedeného je teda zrejmé, že otec je
dobrovoľne nezamestnaný, a teda si nedostatok finančných prostriedkov privodil sám tým, že sa
rozhodol nepracovať. Preto súd pri zisťovaní majetkových pomerov otca vychádza z jeho potencionalitypríjmu, ktorý by výkonom práce (zamestnania) na území Slovenskej republiky mohol dosahovať príjem
minimálne vo výške minimálnej mzdy 915 Eur v hrubom mesačne, v čistom to predstavuje minimálne
729 Eur bez daňového bonusu, na ktorý by otec tiež mal nárok, keby pracoval. Otec pri šetrení

pomerovneuviedolžiadnevýdavkynaúhraduosobnýchpotrieb,pretosúdvychádzalzpredpokladaných
výdavkov na vedenie domácnosti, a to strava v sume 150,-Eur mesačne, oblečenie a obuv 30,-Eur
mesačne, hygiena 15,-Eur mesačne, lieky 5,-Eur mesačne, príspevok matke na vedenie domácnosti
50,-Eur mesačne, teda celkové predpokladané výdavky otca na úhradu osobných potrieb súd vyčíslil
v sume 250,-Eur. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému A. B..

32. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že z preukázaného príjmu otca (0,- Eur mesačne) je síce zrejmé, že otec nemá dostatok finančných
prostriedkov na úhradu výživného vo výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, avšak vzhľadom
na tú skutočnosť, že otec sa toho času nepodieľa na výchove a výžive maloletého dieťaťa a výchova
maloletého A. B. je výlučne zabezpečovaná len zo strany matky (a starej matky), súd mal za to,

že je potrebné zaviazať otca na úhradu výživného v takej sume, ktorá pokryje nevyhnutné potreby
maloletého dieťaťa, a to aj na úkor toho, že táto vyživovacia povinnosť povinného rodiča bude na
úrovni maximálnych finančných možností povinného rodiča. Pri vyhodnotení v majetkových pomerov
otca, berúc do úvahy potencionalitu jeho príjmu, súd zistil u otca voľné mesačné finančné prostriedky
v celkovej sume 475,- Eur mesačne (potencionálny príjem 725,-Eur - predpokladané výdavky 250,-

Eur). Tiež vzal do úvahy výdavky matky na maloleté dieťa v sume 132,-Eur mesačne a príjem matky
vo výške 258,- Eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi). Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe
vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania, obsah listinných dôkazov
predložených účastníkmi a listinných dôkazov zabezpečených súdom, dospel k záveru, že je dôvodné
určenie výživného na maloletého A. B. vo výške 66,- Eur mesačne. Súd má za to, že určená suma

výživného(66,-Eur)jedostatočnánazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebmaloletéhodieťaťaaje
zároveň v schopnostiach a možnostiach otca uvedenú sumu výživného na maloletého riadne uhrádzať.

33. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výrokom III. rozsudku uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 66,- Eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám matky E. F., počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku.

34. Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania nepovažoval za dôvodné upravovať styk otca
s maloletým dieťaťom, tento sa rozhodnutím súdu neupravoval a bol ponechaný na dohode rodičov.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a

dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.