Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011373
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4124011373.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Lenky Formel Kováčovej

a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej
A. A. a spol. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/,
písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany a o odvolaní obžalovanej A.
A. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23.07.2025 sp. zn. 33T/58/2024, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 25. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa pod bodom 1. týkajúci sa obžalovanej A. A..

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná A. A., narodená XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom A. XX/X, C.

u z n á v a v i n n o u , ž e :

ako matka maloletých detí, maloletého D. A. a maloletej A.. A., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v byte
v obci E. č. XX týmto odopierala nevyhnutnú osobnú starostlivosť, primerané ošatenie, hygienu, výchovu
a vzdelávanie, v dôsledku čoho maloleté deti nemali osvojené základné sociálne zručnosti a hygienické
návyky, boli zanedbávané a nedostatočne uspokojovala ich potreby, nezabezpečovala im citové istoty a
bezpečieamaloletémuD.A.minimálne1-krátodoprelastravuakotrestzapošpineniesa,neabsolvovala

s ním odporúčané psychologické vyšetrenie, nezabezpečovala riadne dochádzanie maloletého D. A. do
predškolského zariadenia v rámci povinnej predškolskej prípravy,
pričom dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. sa obe maloleté deti nachádzali samé, bez dozoru dospelej
osoby na ceste v blízkosti bytovky, boli nedostatočne oblečené, bosé, špinavé a obžalovaná bola v tom
čase v byte v obci E. č. XX značne pod vplyvom alkoholických nápojov, kde bol cítiť silný zápach po
alkohole, cigaretách, na zemi množstvo odpadkov po jedle, cigaretové ohorky, zapáchajúce mláky,
následkom čoho sa u maloletých D. A. F. A.. A. vyskytli známky citovej deprivácie, regresného správania

a neurotické prejavy, výrazne oneskorený psychomotorický vývin, trpeli fyzickým zanedbávaním v
zmysle nedostatočného zabezpečenia hygieny, stravy, výchovy, zdravotnej starostlivosti, psychickým
zanedbávaním vo forme nedostatočnej starostlivosti o ich emocionálnu a psychickú pohodu,

t e d a

z nedbanlivosti najmenej 2 mesiace v období 2 rokov si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať

a zaopatrovať iného,t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 111/2022
Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“).

Z a t o s a j e j u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/
Trestného zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona sa jej ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“):
1. uznal obžalovanú A. A. vinnou zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č 111/2022 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že:

ako matka maloletých detí a to maloletého D. A. a maloletej A.. A. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
v byte v obci E. G. XX v nepravidelných opakujúcich sa intervaloch najmä pod vplyvom alkoholických
nápojov maloletým deťom D. A. F. A.. A. odopierala nevyhnutnú osobnú starostlivosť, ošatenie, hygienu,
výchovu a vzdelávanie tým, že maloleté deti chodili v zimných mesiacoch nedostatočne oblečené, boli
špinavé a nemali osvojené základné sociálne zručnosti a hygienické návyky, obe maloleté deti boli

zanedbávané a nedostatočne uspokojovala ich potreby, nezabezpečovala im citové istoty a bezpečie,
pričom dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. sa obe maloleté deti nachádzali samé, bez dozoru dospelej
osoby na ceste v blízkosti bytovky, boli nedostatočne oblečené, bosé, špinavé, pričom obžalovaná
bola v tom čase v byte v obci E. G. XX, značne pod vplyvom alkoholických nápojov, kde bol silný
zápach po alkohole, cigaretách, na zemi množstvo odpadkov po jedle, cigaretové ohorky, zapáchajúce

mláky, a maloletému D. A. odopierala stravu ako trest za pošpinenie sa, neabsolvovala s maloletým
D. A. odporúčané psychologické vyšetrenie, nezabezpečovala riadne dochádzanie maloletého D. A.
do predškolského zariadenia v rámci povinnej predškolskej prípravy, následkom čoho sa u maloletých
D. A. F. A.. A. vyskytli známky citovej deprivácie, regresného správania a neurotické prejavy,
výrazne oneskorený psychomotorický vývin, trpeli fyzickým zanedbávaním v zmysle nedostatočného

zabezpečenie vhodného oblečenia, hygieny, stravy, výchovy, zdravotnej starostlivosti, psychickým
zanedbávaním vo forme nedostatočnej starostlivosti o ich emocionálnu a psychickú pohodu, boli
vystavené stresujúcim situáciám.

Za to súd I. stupňa uložil obžalovanej podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. j/ Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. jej výkon uloženého
trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú
podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil na 4 roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. jej v rámci povolenia
podmienečného odkladu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.2. Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovaného D. A. oslobodil spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Topoľčany číslo Pv XX/XX/XXXX-48 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s

poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že:
ako otec maloletých detí a to maloletého D. A. a maloletej A.. A. pravdepodobne od mesiaca H. XXXX
do XX.XX.XXXX v byte v obci E. G. XX a na iných miestach v nepravidelných opakujúcich
sa intervaloch najmä pod vplyvom alkoholických nápojov maloletým deťom D. F. A.. A. odopieral
nevyhnutnú osobnú starostlivosť, ošatenie, hygienu, výchovu tým, že chodili v zimných mesiacoch

nedostatočne oblečené, deti boli špinavé a nemali osvojené základné sociálne zručnosti a
hygienické návyky, obe deti boli zanedbávané a nedostatočne uspokojoval ich potreby, nezabezpečoval
im citové istoty a bezpečie, pričom obvinený D. A. v presne nezistenom období nadával maloletým
deťom do ,,pankhartov“, dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. sa obe mal. deti nachádzali samé, bez
dozoru dospelej osoby polonahé na ceste v blízkosti bytovky boli nedostatočne oblečené, bosé, špinavé,
pričom obžalovaný bol v tom čase v byte v obci E. G. XX, značne pod vplyvom alkoholických nápojov,

kde bol silný zápach po alkohole, cigaretách, na zemi množstvo odpadkov po jedle, cigaretové ohorky,
zapáchajúce mláky, následkom čoho sa u maloletého D. A. a u maloletej A.. A. vyskytli známky citovej
deprivácie, regresného správania a neurotické prejavy, výrazne oneskorený psychomotorický vývin,
trpeli fyzickým zanedbávaním v zmysle nedostatočného zabezpečenie vhodného oblečenia, hygieny,
psychickým zanedbávaním vo forme nedostatočne starostlivosti o ich emocionálnu a psychickú

pohodu, boli vystavené stresujúcim situáciám, čo im spôsobovali fyzické a psychické utrpenie,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany
(ďalej len „prokurátor“) čo do výroku o vine a treste v neprospech obžalovanej a čo do výroku

oslobodzujúceho rozsudku vo vzťahu k obžalovanému. Súčasne podala odvolanie aj obžalovaná
prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote proti výroku o vine, treste, ako aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Obžalovaný D. A. sa vzdal práva podať odvolanie a vyslovil nesúhlas s podaním
odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Tr. por. Opatrovník sa taktiež vzdal práva
podať odvolanie.

Prokurátor v odvolaní uviedol, že s rozsudkom súdu I. stupňa sa nestotožňuje a má za to, že súd I.
stupňa nedostatočne vyhodnotil dokazovanie. Poukázal na to, že vo vzťahu k obžalovanej súd I. stupňa
žalovaný skutok upravil o obdobie, ktorého začiatok posunul až od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX, teda
na čas, kedy začal maloletý navštevovať predškolské zariadenie až do času, kedy maloleté poškodené

deti boli vyňaté zo starostlivosti ich rodičov – obžalovaných. Na základe takto vymedzeného časového
úseku súd I. stupňa následne pristúpil k právnej kvalifikácii skutku ako zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., keďže podľa názoru súdu I. stupňa nebol
dostatočným spôsobom preukázaný „dlhší čas“, teda, že sa mala obžalovaná dopúšťať protiprávneho
konania od mesiaca H. XXXX (pravdepodobne od narodenia maloletého D.).

S týmto názorom súdu I. stupňa sa prokurátor nestotožnil a zastal názor, že k protiprávnemu konaniu
na maloletých deťoch muselo dochádzať v dlhšom časovom úseku, ako považuje súd I. stupňa za
preukázané, a to za celé obdobie, kedy boli deti v osobnej starostlivosti u oboch obžalovaných, čo
je možné usúdiť najmä zo znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie, poukazujúc na
ich zanedbanú starostlivosť, vyrastanie v neempatickom prostredí, s prítomnými známkami citovej

deprivácie, regresného správania a neurotickými prejavmi, s narušenou citovou väzbou k signifikantným
osobám, výrazne oneskoreným psychomotorickým vývinom vo všetkých oblastiach, bez osvojenia
základných sociálnych zručností a hygienických návykov, k čomu nemohlo dôjsť len v krátkom
časovom úseku. Uviedol, že takéto fyzické zanedbávanie za súčasného požívania alkoholických
nápojov vo zvýšenej miere obžalovanými a tým vystavovanie detí stresovým situáciám a nedostatočné

uspokojovanie ich potrieb viedlo k fyzickému a psychickému utrpeniu maloletých poškodených, čo teda
odôvodňovalo právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák.
a tým ukladanie prísnejšieho trestu podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby
s prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

K výroku o oslobodení obžalovaného poukázal na to, že súd I. stupňa konštatoval, že vykonané
dokazovanie nepreukázalo, že obžalovaný maloletým poškodeným odopieral nevyhnutnú osobnú
starostlivosť, ošatenie, hygienu a že by boli poškodení maloletí vystavení stresujúcim situáciám z jeho
strany, čo nevyplynulo z výpovede svedkov. Jeho spolupráca s materskou školou bola lepšia akos obžalovanou, aj keď robil v zahraničí, zabezpečil, aby obžalovaná prišla pre maloletého poškodeného
do škôlky, pričom súd zároveň poukázal na zamestnanie obžalovaného v období od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Mal za to, že tieto skutočnosti nezbavujú

obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti, pretože k protiprávnemu konaniu voči maloletým deťom
muselo dochádzať v dlhšom časovom úseku, ako považoval súd I. stupňa za preukázaný, teda
pravdepodobne už od mesiaca H. XXXX, t. j. od narodenia maloletého poškodeného, pričom v rámci
tohto obdobia nebolo ničím preukázané, že by obžalovaný tak väčšinu času trávil mimo domácnosti
a nemohol sa tak dopúšťať páchania skutku, čo bližšie dokumentuje správa zo J. D., z ktorej je zrejmé,

kedy bol obžalovaný v pracovnom pomere, resp. v akom časovom období bol zamestnancom na základe
dohody o vykonaní práce.
Poukázal tiež na to, že obaja obžalovaní v inkriminovanom čase (od H. XXXX) trpeli alkoholovou
závislosťou, u maloletých poškodených detí bol potvrdený fetálny alkoholový syndróm, expozícia
alkoholu počas tehotenstva, čo malo pravdepodobne za následok neplnenie si rodičovských povinností
vo všetkých oblastiach ich starostlivosti, zanedbávanie a nedostatočné uspokojovanie potrieb detí,

maloletí nemali osvojené základné sociálne zručnosti a hygienické návyky, boli zistené problémy
v interakciách s deťmi a s dospelými, nízka frustračná tolerancia a zvýšená emočná dráždivosť. Mal za
to, že uvedené nasvedčuje trvácnosti doby, kedy boli deti v osobnej starostlivosti u svojich rodičov a bolo
tak maloletým spôsobované fyzické a psychické utrpenie, keďže maloletí poškodení trpeli fyzickým
a psychickým zanedbávaním, čo potvrdzuje najmä znalecký posudok znalkyne D. D. a dôkazy listinného

charakteru, najmä lekárske správy doložené v spise.
Navrhol krajskému súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok súdu
I. stupňa a aby podľa § 322 ods. 1, ods. 4 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaná v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedla, že súd I. stupňa
nemal dostatočným spôsobom preukázané časové rozmedzie, v ktorom sa obžalovaní mali skutku
dopustiť. Poukázala na to, že svedkovia D. K. a L. J. vo svojich výpovediach uvádzali, že deti občas
chodili vonku slabo a neprimerane oblečené, pričom v oboch prípadoch ide o subjektívne hodnotenie
svedkov na primeranosť ošatenia detí. Ani jeden zo svedkov nevedel presvedčivo stanoviť, ako dlho

sa deti takto pohybovali vonku a z opisu udalostí vyplýva, že deti odišli z domu bez vedomia rodičov
a nie je vylúčené, že vonku sa takto oblečené pohybovali iba kratší čas. Poukázala, že súdna prax
(napr. R 20/1984, R 11/1984, R 18/1963) zdôrazňuje, že v prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu týrania zverenej osoby sa pokračovaním v páchaní takéhoto trestného činu „po dlhšiu
dobu“ rozumie doba rádovo v mesiacoch, týranie musí byť objektívne vnímané obeťou ako veľmi

hrubé a dlhodobé zaobchádzanie, pri ktorom človek pociťuje vážne telesné alebo psychické útrapy,
pričom dôležitú úlohu má miera agresivity, či bezohľadnosti. Uviedla, že svedkovia v oboch prípadoch
vo svedeckej výpovedi uvádzajú jeden konkrétny deň, a to XX.XX.XXXX, pričom týranie predpokladá
konaniepáchateľapoistýčasovýinterval.Taktiežtvrdeniaojednorazovýchepizódach(napr.neporiadok,
alkohol, slabý dozor), aj keď sú odsúdeniahodné, nenapĺňajú svojou závažnosťou a ani následkami

intenzitu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom základnou zásadou trestného
konania je, že ide o prostriedok „ultima ratio“ a trestný proces nemá byť prvým prostriedkom nápravy
narušených funkčných úloh rodiny.
Namietla, že z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu by sa súd I. stupňa mal detailnejšie zaoberať
jejpomermi,keďžepresubjektívnustránkutrestnéhočinujepotrebnávedomostná,akoajvôľovázložka,

teda páchateľ musí vedieť, že svojím konaním (bitím, vyvolávaním strachu, úmyselným upieraním
starostlivosti) spôsobuje obeti vážne utrpenie. Z vyjadrenia obce vyplýva, že pochádza z mnohopočetnej
a sociálne slabšej rodiny, preto pri niektorých konaniach ako matky môže absentovať zavinenie.
Niektoréformyrodičovskéhochovania,resp.prístupumohlapovažovaťzaštandardnéaichspoločenskú
neakceptovateľnosť nevedela dostatočne posúdiť, čo je faktor, ktorý mohol súd I. stupňa zvážiť pri

úvahách o aplikácii ustanovenie § 39 Tr. zák.
Poukázala na to, že rozsudok uvádza neurčité a vágne vymedzenie skutku znemožňujúce dostatočnú
individuálnuidentifikáciujednotlivýchkonaníobochobžalovaných,ktorémajúnapĺňaťskutkovúpodstatu
trestnéhočinuasúdI.stupňabymaldetailnejšiezisťovaťahodnotiť,čokonkrétnesamalodiať,vktorých
dňoch a s akou intenzitou, pretože intenzita je v tomto prípade nosná pre preukázanie viny.

Zdôraznila, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by sa ich konanie vyznačovalo dlhodobým
týraním, ktoré by presahovalo rámec zanedbania starostlivosti, či nevyhovujúcich pomerov v rodine.
Opakovane poukázala na to, že aj podľa vyjadrení viacerých svedkov nešlo o situáciu, kde by deti boli
denne fyzicky, či psychicky sužované, často sa skôr spomína neporiadok, či konzumácia alkoholickýchnápojov oboma rodičmi, nie však cielené, dlhodobé a kruté týranie. Poukázala na znalecké posudky,
v ktorých znalci konštatovali, že išlo hlavne o zanedbávanie starostlivosti a že u detí nedošlo k trvalému
poškodeniu ich psychického zdravia (L. K. J.). Uviedla, že svedkyňa p. M. L. (učiteľka materskej školy)

potvrdila, že maloletý D. nemal osvojené mnohé hygienické návyky, meškal vo vývoji, niekedy bol
špinavý, avšak takéto konanie (teda neplnenie si rodičovských povinností riadnym spôsobom) ešte
neznamená úmyselné týranie v zmysle § 208 Tr. zák.
Záverom poukázala na všetky doteraz vykonané lekárske správy, či znalecké posudky, ktoré konštatujú,
že u maloletých detí síce došlo k meškaniu, či regresnému správaniu, ale nenašiel sa trvalý následok

na zdraví. Znalkyňa D. L. D. popisuje citovú depriváciu a neurotické prejavy, avšak aj ona tvrdí, že ide
o zanedbanie a vystavovanie stresu, nie nevyhnutne o dlhodobé týranie v zmysle fyzickej, či psychickej
krutosti. Obžalovaná poukázala na odbornú literatúru a judikatúru, z ktorej je nepochybné, že medzi
zanedbávaním (či už pre zlé sociálnej pomery, nefunkčnú rodinu, alkoholizmus, chudobu alebo iné
dôvody) a týraním (vedomým úmyselným konaním so zámerom spôsobiť ťažké utrpenie) je priepastný
rozdiel, a preto je možné nad všetky pochyby konštatovať, že obaja obžalovaní nezvládli adekvátnu

rodičovskú výchovu a hygienu detí, čo možno posúdiť ako vážne rodičovské zlyhanie, no na základe
dôkazov nemožno hovoriť o naplnení zákonných znakov týrania.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na opätovné konanie súdu I. stupňa.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa plne pridržiava

podaného odvolania, ako aj dôvodov v ňom uvedených. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej,
toto považuje za nedôvodné. Navrhol preto podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v celom rozsahu
nestotožňuje s odvolaním prokurátora a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, preto ho
navrhol potvrdiť.

Obhajca obžalovanej sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiaval písomne podaného

odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a tomuto vec vrátiť na opätovné
prejednanie, alternatívne navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej a oslobodiť ju
spod obžaloby.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že za deťmi chodí a spraví pre ne všetko,

nemá sa ako vyjadriť, on chybu nespravil, robí na I. – E. na viacerých pozíciách, býva tam, má tam aj
stravu, peniaze za to nedostáva, zamestnávateľ mu prispieva na ostatné potreby. V pracovnej zmluve
má uvedenú minimálnu mzdu. V konečnom návrhu uviedol, že chce deti získať naspäť, či už dostane
podmienku alebo nie, cíti nespravodlivosť, nebol doma, chodil po prácach, aj na čierno.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom nechcela nad rámec toho, čo uviedol
jej obhajca, nič uviesť. Na otázky odpovedala, že nepracuje, mala autonehodu, je práceneschopná,
resp. lieči sa po následkoch nehody, nie je evidovaná ani na úrade práce, žije s mamou v spoločnej
domácnosti, matka nastupuje práve na dôchodok. Deti sú umiestnené v zariadení v N., chodí ich
navštevovať, naposledy tam bola pred týždňom, nosí im veci, ale finančne neprispieva. V konečnom

návrhu chcela, aby sa rozhodlo spravodlivo, pričom bola týraná aj ona, obžalovaný jej psychicky ublížil
na zdraví.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými
osobami – prokurátorom a obžalovanou, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch vrátane konania, ktoré napadnutému
rozsudku predchádzalo, uvedomujúc si, že na chyby, ktoré neboli v odvolaniach vytýkané, prihliada len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že sú splnené
podmienky na vykonanie verejného zasadnutia na rozhodovanie o odvolaní obžalovanej a prokurátora.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa vykonal v trestnej
veci obžalovaných rozsiahle dokazovanie. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie prokurátor čo do
výroku o vine a treste vo vzťahu k obžalovanej, ako i voči oslobodzujúcemu výroku vo vzťahu k
obžalovanému. Naproti tomu obžalovaná A. A. podala odvolanie čo do výroku o vine, treste, ako aj proti
konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu
a vykonaní verejného zasadnutia dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie

obžalovanej je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil z dôvodov uvedených v § 321 ods.
1 písm. b/, písm. d/ Tr. por.:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä preto, že sa súd I. stupňa nevysporiadal so

všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
- pre porušenie ustanovení Trestného zákona.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods.
3 písm. d/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo

výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej

starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania a taký čin
spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojenec, osvojiteľ, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa

pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 ods. 5 Tr. por. sa blízkou osobou okrem iných trestných činov aj na účely trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič

spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa ods. 4, ako aj osoba, ktorá
s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Podľa 127 ods. 8 Tr. zák. osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru sa na účely tohto zákona
rozumie osoba, ktorá je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného dôvodu na základe

rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená inému, aby vo svojej
domácnostialebovzariadeníurčenomnatentoúčelaleboindenaňudozeral,staralsaoňu,zaopatroval
ju alebo ju vychovával.

Podľa § 138 písm. b/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa páchania trestného činu rozumie

páchanie trestného činu po dlhší čas.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. trestného činu zanedbania povinnej výživy sa dopustí, kto najmenej
dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného.

Súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal
dostatočným spôsobom preukázané, že skutok uvedený v obžalobe (s modifikáciou v tom smere, že
upravil čas spáchania skutku keď namiesto od H. XXXX, tento ohraničil od XX.XX.XXXX) sa stal, máznaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a tento spáchala iba obžalovaná, pričom s poukazom na
zmenu skutku ju uznal vinnou zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 111/2022 Z. z. konštatujúc, že skutok vymedzený v obžalobe je možné

charakterizovať ako úmyselné protiprávne konanie obžalovanej s poukazom na vykonané dôkazy, ktoré
vykazovaloznakyodopieranianevyhnutnejosobnejstarostlivosti,ošatenia,hygienyavýchovyvovzťahu
k maloletým deťom, čo vyústilo až do toho, že deti trpeli fyzickým zanedbávaním a rozvinutím citovej
deprivácie s narušenou primárnou citovou väzbou. Pokiaľ ide o obžalovaného D. A., súd I. stupňa
konštatoval, že vo vzťahu k tomuto nebolo preukázané, že by deťom odopieral nevyhnutnú osobnú

starostlivosť, nevyplynulo to zo žiadneho dôkazu, naopak, bolo preukázané, že v inkriminovanom
období,ktorésúdI.stupňaupravil,bolzamestnávateľomvysielanýnavýkonprácemimosvojhobydliska,
kde bol aj ubytovaný, a preto sa nemohol predmetného skutku dopúšťať.

Obaja obžalovaní od začiatku popierali vinu za prejednávaný skutok, na svojej verzii vždy zotrvali, bránili
sa tým, že deti vychovávali riadne, ako vedeli. Obžalovaná sa bránila tiež tým, že ju obžalovaný týral,

naproti tomu obžalovaný uvádzal, že chodil na týždňovky a zo škôlky mu volali, že obžalovaná tam prišla
v podnapitom stave a že má syn zanedbané sociálne návyky. Obaja konštatovali, že požívajú alkohol,
ale necítia sa byť závislí.

Krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy, skutkový stav zistil v potrebnom

rozsahu, avšak nie všetky vykonané dôkazy správne právne vyhodnotil.

V prejednávanom prípade bola na oboch obžalovaných podaná obžaloba, že sa mali dopustiť zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v časovom období od mesiaca H. XXXX do

XX.XX.XXXX voči svojim maloletým deťom spôsobom v skutku uvedeným, ktorým konaním mali
obžalovaní poškodeným spôsobovať fyzické zanedbávanie v zmysle nedostatočného zabezpečenia
vhodného oblečenia, hygieny a psychické zanedbávanie vo forme nedostatočnej starostlivosti o ich
emocionálnu a psychickú pohodu, v dôsledku čoho boli vystavené stresujúcim situáciám.

Je potrebné uviesť, že súd I. stupňa po vykonaní dokazovania správne ustálil vinu u obžalovanej za
konanie voči maloletým poškodeným deťom, keďže obžalovaná A. A. svojou výchovou pod vplyvom
alkoholických nápojov týmto odopierala nevyhnutnú osobnú starostlivosť, primerané ošatenie, hygienu,
výchovu a vzdelávanie, v dôsledku čoho maloleté deti nemali osvojené základné sociálne zručnosti
a hygienické návyky, boli zanedbávané a nedostatočne uspokojovala ich potreby, nezabezpečovala

im citové istoty a bezpečie. Súčasne maloletému D. A. minimálne 1-krát odoprela stravu ako trest
za pošpinenie sa, neabsolvovala s ním odporúčané psychologické vyšetrenie, nezabezpečovala
jeho riadne dochádzanie do predškolského zariadenia v rámci povinnej predškolskej prípravy a dňa
XX.XX.XXXX sa obe deti nachádzali samé bez dozoru na ceste, nedostatočne oblečené, bosé, špinavé.

Uvedené konanie obžalovanej bolo napriek jej obrane jednoznačne potvrdené výpoveďami svedkov D.
K., L. J., O. H. a M. L., ktorí podrobne popísali, ako chodili deti von slabo oblečené a bosé, samé, bez
dozorurodičov,pričomsavyjadrilinajmäkincidentuzodňaXX.XX.XXXXasvedkyňaL.J.savyjadrovala
vo vzťahu k maloletému D. A. aj za obdobie od XX.XX.XXXX, kedy tento začal navštevovať predškolské
zariadenie konštatujúc, že maloletý nemal osvojené žiadne sociálne, hygienické alebo samoobslužné

návyky, stupeň jeho vývoja nebol primeraný jeho veku a spolupráca s matkou nebola žiadna, často bola
pod vplyvom alkoholu a musela telefonicky kontaktovať otca dieťaťa, pričom raz počula z ich bytu krik,
že za to, čo urobil v škôlke, nedostane najesť.

Krajský súd konštatuje, že správne súd I. stupňa poukázal aj na znalecké dokazovanie, a to najmä

znalecký posudok D. L. D. vo vzťahu k obom maloletým, u ktorých boli zistené známky neurotizácie,
traumatizácie, veku neprimeraných sebaregulačných mechanizmov, detského egocentrizmu, nízkej
frustračnej tolerancie, impulzivity a labilnej emotivity, bez citovej väzby k blízkym osobám, pri
výrazne oneskorenom psychomotorickom vývine a duševnom vývine. Súčasne konštatovala, že deti
nemali osvojené základné hygienické návyky. Konštatovala, že uvedené známky boli spôsobené

zanedbávaním a nedostatočným uspokojovaním potrieb detí, pričom rodičia detí nedisponovali
dostatočnými kompetenciami a neboli schopní sa o ne adekvátne postarať. Prístup oboch rodičov
k výchove bol laxný, obzvlášť zo strany matky, ktorá nerešpektovala, až ignorovala usmernenia
a odporúčania zo strany pedagogických pracovníkov materskej školy. Naproti tomu správanie otcanieslo známky ochoty kooperovať pri zistených problémoch, avšak z dôvodu, že sa nenachádzal
doma, odvolával sa na kompetencie matky. U oboch obžalovaných bolo zistené, že vo zvýšenej miere
požívajú alkoholické nápoje. Súčasne uvedená znalkyňa zistila, že deti trpeli fyzickým zanedbávaním

v zmysle nedostatočného zabezpečenia vhodného oblečenia, hygieny, základných potrieb a psychickým
zanedbávaním vo forme nedostatočnej starostlivosti o ich emocionálnu a psychickú pohodu. Príčinou
bolo najmä nadmerné požívanie alkoholu, ako i skutočnosť, že obžalovaní nedisponovali dostatočnými
rodičovskými kompetenciami a neboli schopní sa o deti adekvátne postarať.

Zo znaleckého posudku L. K. J. na poškodené deti vyplynulo, že tieto netrpia duševnou poruchou, ktorá
by zásadne ovplyvňovala ich chovanie, i keď ich osobnosť nesie rysy sociálnej deprivácie. Deti netrpia
posttraumatickou stresovou poruchou a nedošlo k ich trvalému poškodeniu psychického zdravia. Má za
to, že zo strany rodičov išlo najmä o zanedbávanie starostlivosti, resp. nezáujem o záujmy a potreby
maloletých detí a menej o trestanie detí.

Zo znaleckého posudku L. P. K., znalca z odvetvia psychiatrie vyplynulo, že obžalovaná trpí
závislosťou od alkoholu, čo však nemalo výrazný vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
K ochrannej liečbe nie je motivovaná, a preto jej navrhol uložiť iba zákaz konzumu alkoholu bez
ochrannej liečby. Zo znaleckého posudku L. O. L. z odvetvia psychológie vo vzťahu k obžalovanej
vyplynulo, že jej intelektovo-pamäťový výkon je v pásme hlbokého podpriemeru so známkami

organickéhopoškodeniaCNSpravdepodobnevdôsledkudlhodobéhoužívaniaalkoholu.Jejosobnosťje
egocentricky disponovaná, infantilná, sugestibilná s narcistickými rysmi, závislá na návykových látkach,
nezodpovedná a neschopná sa poučiť zo skúseností. V hodnotovom rebríčku sú u nej na prvom mieste
estetické hodnoty a až na poslednom vzdelávacie hodnoty. Absentuje schopnosť vytvárať citovo sýtené
vzťahy a empatie.

V podrobnostiach vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, najmä pokiaľ ide o listinné dôkazy, krajský súd
poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu I. stupňa. S ohľadom na vykonané dôkazy, najmä výpovede
svedkov a znalecké dokazovanie, okresný súd správne upravil skutkovú vetu tak, že obžalovaná sa
dopúšťala uvedeného konania odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t. j. nie od mesiaca H. XXXX.

Krajský súd konštatuje, že týraním sa rozumie také konanie páchateľa voči blízkej osobe, inej osobe,
s ktorou páchateľ žije v spoločnom byte či dome, alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove
(ďalejlen„poškodenáosoba“),ktorépredstavujezlézaobchádzanieprejavujúcehlbšístupeňnecitlivosti,
bezohľadnosti a bolestivosti a súčasne sa vyznačuje určitou mierou trvalosti, sústavnosti a dosahuje

takú intenzitu, aby bolo spôsobilé vyvolať stav, ktorý pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo
psychické útrapy (napr. ťažké príkorie, ponižovanie). Pričom je dôležité poznamenať, že sa nevyžaduje,
aby konaním páchateľa voči poškodenej osobe vznikla ujma alebo následky na jej zdraví. Trvalosť
páchateľovho konania je takisto nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania voči
poškodenej osobe.

Pre domáce násilie je typická opakovanosť (nejde o ojedinelý a jednorazový incident); postupný nárast
intenzity (začína spravidla psychickým násilím voči ľudskej dôstojnosti, ktoré postupne ústi do útokov
na zdraví); zreteľné pozície (nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu rokov nemení)
a súkromie.

V súvislosti s pojmami „výchova“ a „osobná starostlivosť“ treba v prvom rade uviesť, že pojem výchova
je širší pojem ako osobná starostlivosť. Osobná starostlivosť je len elementárnou zložkou výchovy
a starostlivosti o maloleté dieťa v širšom slova zmysle. Starostlivosť o maloleté dieťa okrem výchovy
zahŕňa aj starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Právo a povinnosť

vychovávať svoje deti zaberá v hierarchii rodičovských práv prvé miesto. Zákonodarca vyjadril túto
prioritu a spoločenský význam rodičovskej výchovy aj v systematike zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), keďže o výchove detí hovorí vždy
naprvommieste.Právorodičavychovávaťsvojedieťaastaraťsaoňzaručujeajčl.41ÚstavySlovenskej
republiky.Narovnakommiestetiežzaručujedieťaťuprávonarodičovskúvýchovuastarostlivosť.Rodičia

majú zákonné právo usmerňovať správanie a konanie svojho dieťaťa tak, aby boli v najširšej možnej
miere dosiahnuté ciele jeho riadnej výchovy. Súčasťou rodičovských práv a povinností podľa zákona
o rodine sú najmä:
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;b/ zatupovanie maloletého dieťaťa a
c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Úlohou rodičovských práv a povinností je jednak ochrániť práva dieťaťa, jednak poskytnúť rodičovi
prostriedky a priestor, aby mohol svoju výchovnú funkciu realizovať. V zmysle Dohovoru o právach
dieťaťa sú rodičia, napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil
jeho najlepší záujem, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí,
uskutočňovanej, napr. aj súdmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom výchova dieťaťa musí byť

zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových aj fyzických schopností, na prípravu
na aktívny život v dospelom veku a pod. (čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa).

Pojem „výchova“ je v zákone o rodine chápaný v širšom zmysle než len ako starostlivosť o osobu
dieťaťa, pri ktorej dochádza aj k podstatným rozhodnutiam (napr. rozhodovanie o dieťati v prípadoch,
v ktorých dieťa nemôže samo rozhodovať). Výchova dieťaťa je v najširšom zmysle slova starostlivosť

o jeho telesný, duševný, citový, duchovný, mravný, zdravotný, rozumový a sociálny rozvoj. Do takto
široko koncipovaného pojmu možno zahrnúť všetky čiastkové oprávnenia rodiča vyskytujúce sa pri
výchovnom pôsobení na dieťa: právo mať dieťa pri sebe, právo usmerňovať konanie dieťaťa, riadiť ho,
zabezpečovať osobnú starostlivosť oň, právo rozhodovať o dieťati, a sankčné oprávnenia. Výchovou
sa formuje charakter človeka, osvojujú sa hodnoty. Zmyslom výchovy je usmerňovať konanie dieťaťa

tak, aby si dieťa vybudovalo základné morálne povedomie a osvojilo si také správanie, ktoré mu zaručí
v ďalšom živote schopnosť žiť a živiť sa samostatne v súlade so všeobecne uznávanými morálnymi
zásadami. Zjednodušene povedané, výchovu treba vykladať v najširšom slova zmysle ako komplexný
rozvoj a komplexnú starostlivosť, ktorá má byť sústavná a dôsledná. Cieľom výchovy je teda viesť dieťa
k pozitívnemu správaniu. Zo psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho

všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť s produktívnou sociálnou
orientáciou.

Za zneužívanie rodičovských práv a povinností sa považuje zvrátenie účelu výchovy proti záujmom
dieťaťa, resp. úmyselné konanie ohrozujúce telesný alebo duševný vývoj dieťaťa. Dieťa má právo

na ochranu pred akýmkoľvek telesným, či duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, vrátane
sexuálneho, pred zanedbávaním, nedbalým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním (čl. 19
Dohovoru o právach dieťaťa). Porušovanie týchto práv rodičom a primeranosť pri ich uplatňovaní je
prvoradá a jej prekročenie má následky tak v rovine rodinnoprávnej (§ 38 zákona o rodine), ako aj
trestnoprávnej (§ 205, § 206, § 207, § 208 a § 211 Tr. zák.). V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské

práva vo svojej judikatúre opakuje, že zlé zaobchádzanie musí dosiahnuť minimálnu úroveň závažnosti,
ak má spadať do rozsahu pôsobnosti článku 3. Posúdenie tohto minima závisí od všetkých okolností
prípadu.

Na základe vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že starostlivosť o deti nespočíva len v hmotnom

(finančnom) zabezpečení, ale je predovšetkým o láske, prístupe, komunikácii, zabezpečovaní hygieny
a záujmu o deti. Na druhej strane skutková podstata prokurátorom žalovaného zločinu vyžaduje týranie
blízkej alebo zverenej osoby spôsobovaním psychického alebo psychického utrpenia, a to konkrétnymi
spôsobmi uvedenými v ustanovení § 208 Tr. zák. Ako bolo vyššie citované, v zmysle ustálenej súdnej
praxe, týranie sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a necitlivosti, určitou trvalosťou, ktoré táto

osoba pociťuje ako ťažké príkorie, pričom psychickým a fyzickým utrpením je potrebné rozumieť stav
vyznačujúci sa bolesťami alebo duševnom traumou, ktorý ovplyvňuje obvyklý spôsob života týranej
osoby a netrvá len krátky čas.

V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané, že maloletým deťom bola odopieraná

nevyhnutná osobná starostlivosť, primerané ošatenie a vzdelávanie a hygiena bola zanedbaná. Bolo
preukázané tiež, že obžalovaní nevenovali deťom patričnú pozornosť a záujem a najmä obžalovaná
nespolupracovala s predškolským zariadením neriešila problémy maloletého D. A. v škôlke, ku
krízovej situácii sa stavala pasívne, zanedbávajúc základné potreby detí. Vyplýva to predovšetkým
z mentálnej úrovne obžalovaných, ako aj sociálneho prostredia, v ktorom so svojimi deťmi žili.

Pokiaľ ide o obžalovanú, táto je jednoduchá osobnosť s intelektovo-pamäťovým výkonom v pásme
hlbokého podpriemeru, s organickým poškodením CNS, ktorá žila so svojimi deťmi v zlých sociálnych
podmienkach a sama vyrastala s viacerými súrodencami (šiestimi) v málo podnetnom prostredí.Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo zistené úmyselné konanie obžalovaných, ako si to vyžaduje
právna kvalifikácia zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ale rozsiahlym dokazovaním bolo
zistené, že obžalovaní si z nedbanlivosti neplnili zákonnú povinnosť zaopatrovať iného. Tieto skutočnosti

vyplynuli zo znaleckých posudkov z odvetvia psychiatria a psychológia, taktiež z výsluchu svedkov, ktorí
potvrdili, že celý byt obžalovaných bol zanedbaný, neudržiavaný a v dezolátnom stave a že obžalovaní
požívali alkohol, od ktorého sú závislí.

Pokiaľ ide o sústavnosť a dlhodobosť konania obžalovaných voči poškodeným, takéto konanie nebolo

preukázané a taktiež nebolo vo vzťahu k nemu vykonané ani žiadne dokazovanie tak v konaní pred
súdom, ako ani v prípravnom konaní. Naopak, jednotliví svedkovia sa vyjadrovali iba vo vzťahu
k incidentu zo dňa XX.XX.XXXX. Svedok D. K. tiež uvádzal, že deti chodili v jesenných mesiacoch
slabo oblečené, vzhľadom na počasie a bosé. Svedkyňa M. L. sa vyjadrovala, pokiaľ ide o maloletého
D. A., aj vo vzťahu k obdobiu od XX.XX.XXXX, kedy maloletý nastúpil do predškolskej výchovy.
Na základe uvedeného iba sama skutočnosť, že znaleckými posudkami je konštatované dlhodobé

zanedbávanie detí v zmysle nedostatočného zabezpečovania základných potrieb detí a rozvinutia
psychickej deprivácie detí, pri oneskorenom psychomotorickom vývine, nie je možné konštatovať, že
toto je „zrejmý“ dôsledok správania obžalovaných vo vzťahu k deťom už od H. XXXX, t. j. od narodenia
staršieho z nich, a to ani napriek skutočnosti, že u detí bol potvrdený tzv. fetálny alkoholový syndróm.
Táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená, že rodičia mali dlhodobo zanedbávať starostlivosť o deti,

keďže tento syndróm vypovedá iba o tom, že obžalovaná bola pod vplyvom alkoholu počas tehotenstva.
Pokiaľ prokurátor chcel skutok uvedený v obžalobe takto právne kvalifikovať, bolo potrebné vykonať
dokazovanie aj k tomuto skoršiemu obdobiu.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady náležitého zistenia

skutkového stavu vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. por. vyplýva, že prípadný záver o vine obžalovaných musí
byť založený na bezpečne zistených faktoch, a nie iba na predpokladoch a domnienkach, hoci sa môžu
javiťpravdepodobnými.Súhrnnepriamychdôkazovnapreukázanievinyobžalovanýchvposudzovanom
prípade by musel tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
by nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti žalovaného zločinu, ale aj nadovšetko vylučovali

pochybnosť prijatia iného záveru o vine.

Na základe uvedeného je preto potrebné konštatovať, že za takejto dôkaznej situácie (na ktorú
poukazuje aj obžalovaná vo svojom odvolaní), keď k dĺžke trvania správania sa obžalovaných vo vzťahu
k svojím deťom nie je vykonané žiadne dokazovanie a pochybnosti sa nepodarilo odstrániť ani súdu

I. stupňa, správne tento konštatoval, že protiprávne konanie je preukázané len od XX.XX.XXXX (kedy
nastúpil maloletý D. A. do povinnej predškolskej výchovy, za ktoré obdobie sú už vykonávané dôkazy)
do XX.XX.XXXX (kedy boli deti odobraté z výchovy obžalovaných).

V nadväznosti teda na tieto závery nie je možné konštatovať naplnenie všetkých zákonných znakov

skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., a to ani vo
vzťahuksubjektívnejstránketrestnéhočinu,akoučinilsúdI.stupňa,keďžekonanieobžalovaných(resp.
obžalovanej) nevykazovalo dlhodobosť a sústavnosť protiprávneho úmyselného konania a ani znaky
takého zlého zaobchádzania, ktoré by vykazovalo hrubší spôsob necitlivosti a bezohľadnosti. Okrem
toho aj zo záverov všetkých vo veci vykonaných znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že v konaní

rodičov možno vidieť skôr „nedostatočnú starostlivosť a zanedbávanie potrieb detí, keďže rodičia samy
neboli schopní sa adekvátne o tieto postarať, a nie o úmyselné poškodzovanie ich psychického alebo
fyzického zdravia“.

Keďže u detí sa prejavili syndrómy zanedbaných detí, vrátane oneskoreného psychomotorického vývinu

so známkami neurotizácie, bez rozvinutia duševnej poruchy alebo posttraumatickej stresovej poruchy,
je zrejmé, že minimálne v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa deťom nedostávalo adekvátnej
výchovy a výživy. Napriek tomu, že nie je možné konštatovať, že by konanie obžalovaných napĺňalo
znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., krajský
súd je toho názoru, že v konaní obžalovaných je možné vzhliadnuť naplnenie znakov skutkovej podstaty

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., teda že títo si z nedbanlivosti najmenej
dva mesiace v období dvoch rokov neplnili zákonnú povinnosť vyživovať a zaopatrovať iného.Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že zákonná povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať
iného v zmysle § 207 Tr. zák. nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať
azaopatrovaťoprávnenúosobuvnaturálnejpodobe,t.j.vofaktickejstarostlivostiojejbývanie,ošatenie,

hygienu,zdravie,vrátanestarostlivostiojejvýchovuavšestrannýrozvoj.Napodkladeuvedenéhojeteda
zrejmé, že obžalovaní ako rodičia takúto primeranú výživu, zdravotnú starostlivosť, hygienu a výchovu
deťom neposkytovali, čo viedlo k ich zanedbaniu a keďže preukázané bolo obžalovaným konanie iba po
obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (t. j. cca X,X L.), krajský súd posúdil toto konanie ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Napriek vyššie uvedenému, z dôvodov, ako uviedol aj súd I. stupňa, pokiaľ ide o obžalovaného D.
A., u tohto bolo preukázané (správa od zamestnávateľa z č. l. 415), že sa nachádzal v spoločnej
domácnosti za predmetné obdobie iba od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (t. j. 9 dní) a od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX (t. j. cca X Q.), ktorá doba spolu nepresahuje 2 mesiace počas 2 rokov v zmysle
ustanovenia § 207 ods. 1 Tr. zák. Súčasne aj z vykonaného dokazovania, výsluchu svedkyne M. L., ako

i správy materskej škôlky, je zrejmé, že obžalovaný mal záujem riešiť problém s dieťaťom, avšak pre
svoju neprítomnosť na Slovensku odkazoval na matku. Z týchto dôvodov bol preto správne obžalovaný
oslobodený spod skutku uvedeného v obžalobe podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania teda nebolo preukázané, že by maloletí poškodení utrpeli

fyzickú alebo psychickú ujmu takého charakteru, ktorú by mohli považovať ako psychické alebo
fyzické utrpenie (ťažké príkorie). Ako bolo konštatované najmä znaleckým dokazovaním, dochádzalo
k zanedbaniu adekvátnej starostlivosti o deti a o ich emocionálno-psychickú pohodu, avšak preukázané
to bolo iba vo vzťahu k obdobiu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, z ktorého dôvodu nemohlo byť
konanie obžalovaných posúdené ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák.

a pre preukázanú neprítomnosť obžalovaného v spoločnej domácnosti v posudzovanom období nebolo
možné voči tomuto posúdiť skutok ani ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.
zák., čo však bolo takto možné posúdiť u obžalovanej. Krajský súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené
dôkazy aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax, poukazujúc najmä na rozhodnutie R 23/2002, Rč. 20/2007,
R 20/1984, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/167/2017, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/9/2020.

Pokiaľ ide odvolaciu námietku obžalovanej, že napadnutý rozsudok používa pri vymedzení skutku
neurčité a vágne pojmy znemožňujúce dostatočnú individuálnu identifikáciu jednotlivých konaní
obžalovaných,krajskýsúdjenaopaktohonázoru,žeskutokjedostatočný,podrobnevyjadrenýavyplýva

z neho, kto, kedy a akým spôsobom mal tento spáchať s uvedením všetkých okolností, z ktorého
dôvodu je dostatočne identifikovateľný, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Preto považuje
túto námietku obžalovanej za právne irelevantnú.

Zistiac horeuvedené chyby vo výroku o vine napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanej, odvolací

súd na podklade odvolania prokurátora a obžalovanej postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm.
d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa pod bodom 1. týkajúci sa obžalovanej
A. A. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanú uznal vinnou iba pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., upravil aj skutok, právnu vetu a právnu
kvalifikáciu žalovaného skutku. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, krajský súd na podklade všetkých

vyššie uvedených dôvodov toto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Súčasne krajský súd zistil, že uvedený skutok je potrebné právne kvalifikovať podľa Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku s ohľadom na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák., keďže
Trestný zákon účinný od 06.08.2024, pokiaľ ide o všeobecné zásady ukladania trestov, nie je pre

obžalovanúvprejednávanomprípadepriaznivejší,atospoukazomnaskutočnosť,žepodľatohtoneskôr
platného Trestného zákona nie je možné znížiť hornú hranicu trestnej sadzby pri prevažujúcom pomere
poľahčujúcichokolností,ktorébolipriobžalovanejzistené.Ztohtodôvodukrajskýsúdprávnekvalifikoval
skutok ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 111/2022 Z.
z. (ďalej len „Tr. zák.“).

Keďže krajský súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku, musel obžalovanej ukladať zákonite aj iný trest,
ako jej bol ukladaný súdom I. stupňa. Pri uznaní viny podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest
odňatia slobody až na 2 roky.Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná. V centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov má 3 záznamy, z toho 2-krát za neuposlúchnutie výzvy

verejného činiteľa a 1-krát za vzbudenie verejného pohoršenia.

Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej vychádzal zo základných zásad
pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

S ohľadom na vyššie uvedené ustanovenie § 34 Tr. zák. krajský súd po vzhliadnutí jednej poľahčujúcej
okolnosti u obžalovanej uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním skutku viedla riadny život
(keďže vyššie uvedené priestupkové konania nemajú súvis s charakterom trestnej činnosti, pre ktorú
bola v tomto konaní uznaná vinnou), pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák.,
postupoval pri ukladaní trestu podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. Vychádzal tak z trestnej sadzby podľa

§ 207 ods. 1 Tr. zák., t. j. od 0 do 2 rokov, pri znížení jej hornej hranice o 1/3-inu, teda ukladal trest
v rámci trestnej sadzby až na 16 mesiacov. Takto uložil obžalovanej, s poukazom na jej predchádzajúcu
bezúhonnosť, trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
a probačným dohľadom nad jej správaním v trvaní 2 rokov.

Krajský súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu
s probačným dohľadom, spolu s uložením zákazu požívania alkoholických nápojov s poukazom na
skutočnosť, že zneužívanie alkoholických nápojov malo výrazný vplyv na spáchanie predmetného
skutku.Takýtotrestjepodľanázorukrajskéhosúduprimeranýosobnýmpomeromobžalovanej,záverom
znaleckého dokazovania ako i skutočnosti, že deti boli odobraté z jej výchovy a súčasne adekvátny

skutku a dostatočný aj na účely generálnej prevencie na výstrahu pre ostatných občanov pred páchaním
obdobnej trestnej činnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, prihliadnuc na odvolacie námietky tak prokurátora,
ako i obžalovanej, krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku a v tomto

rozhodnutí reagoval na všetky podstatné námietky procesných strán.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.