Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 32C/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125319209
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Meravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6125319209.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7 32C/51/2025

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danielou Meravou v spore žalobcu: H Point, s.r.o.
so sídlom Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast. FELIX NEUPAUER

& PARTNERS, s.r.o., Šoltésovej 7325/14, Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 1 547,46 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7 32C/51/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1 547,46 EUR spolu s úrokom z omeškania 7,65%

ročne zo sumy 1 547,45 EUR od 29.03.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

6 32C/51/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa,

postúpenej tunajšiemu súdu dňa 05.08.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.06.2024 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle Volkswagen Polo Hatchback, EČV: A. XXX B. (ďalej len „motorové
vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej A. C. (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú
škodovú udalosť spôsobilo motorové vozidlo vlastníka D. E., ktorý mal v čase škodovej udalosti

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod
číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodená, t.j. A. C. dala
svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise F. E., G.. Náklady na opravu tohto poškodenéhomotorového vozidla boli vo výške 7 615,56 EUR s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u
žalovaného faktúrou č. XXXXXXX, ktorej súčasťou je kalkulácia. Na základe oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 13.03.2025, bolo oznámené ukončenie šetrenej škodovej udalosti a žalovaný priznal

na účet žalobcu pohľadávku vo výške 6 068,10 EUR. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového
vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 7
615,56 EUR spolu s DPH (6 191,51 EUR bez DPH) EUR. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným,
však bola iba vo výške 6 128,10 EUR. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 1 547,46 EUR.
Žalovaného dôvody krátenia poistného plnenia: 1. Priznanie nákladov na cenu práce pre neautorizovaný

servis vo výške 21,-EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. 2. Priznanie primeraných nákladov na lakovací
materiál vypočítaných v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %) 3. Výška režijného
materiálu priznaná maximálne do sumy 20,- EUR bez DPH. Neuhradená pohľadávka vo výške 1 548,46
EUR, bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodená A. C., postúpená na žalobcu, a to
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2025 a uplatnená v žalobe. S poukazom na uvedené

cenníky iných autoservisov, pôsobiacich v tom istom regióne ako autoservis žalobcu je zrejmé, že suma
vyúčtovaná žalobcom, predstavuje cenu obvyklú, keďže v zmysle faktúry žalobcu, cena za normohodinu
bola účtovaná vo výške 58,80 EUR bez DPH. Žalovaný listom zo dňa 13.03.2025 oznámil žalobcovi, že
dňa 13.03.2025 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Keďže žalovaný nezaplatil
riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, a to 7,65 %

úrok z omeškania ročne zo sumy 1 547,46 EUR od 29.03.2025 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.06.2025 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
odpor. V odpore uviedol, že žalobu neuznáva v celom rozsahu. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení
boli pri výpočte poistného plnenia priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej

konštanty 100 %) a primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- EUR/Nh
bezDPH,ktorézodpovedajúpriemernejsadzbenormohodinypráceneautorizovanýchservisovvdanom
regióne a čase. Zároveň bolo neprimerane účtované lakovanie zadného nárazníka motorového vozidla
technológiou K1G, ktorá nebola nepreukázaná. Priznané bolo lakovanie K1R v zmysle technológie
stanovenej výrobcom (na základe uvedeného bola realizovaná úprava počtu NH prác, prípravy na

lakovanie a príslušného lakovacieho materiálu. Priznané boli zároveň primerané náklady na režijný
spotrebný materiál vo výške 20,- EUR bez DPH. Žalovaný teda pri výpočte poistného plnenia priznal
primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- EUR/Nh bez DPH, na
základe porovnateľnej sadzby za normohodinu prác pre neautorizované opravovne v danom regióne.
Žalovaný pritom zdôrazňuje, že pri kalkulácii nákladov na opravu vozidiel je potrebné rozlišovať, či

oprava vozidla bola vykonaná v autorizovanom alebo neautorizovanom servise. Autorizovaný servis je
povinný pri opravách motorových vozidiel používať len originálne náhradné diely, výrobcom schválené
pracovné postupy s použitím príslušných pracovných nástrojov a náradí, opravy vykonávajú výhradne
odborne školení mechanici v súlade s požiadavkami výrobcu. Naproti tomu neautorizovaný servis
využíva univerzálne náradie pre opravy vozidiel rôznych značiek, univerzálne diagnostické zariadenia

a materiály, zamestnanci servisu nedisponujú odbornými skúškami pre opravu vozidiel danej značky,
nie sú pravidelné školení pre opravu motorového vozidla danej značky, vybavenie servisu nespĺňa
kvalitatívne požiadavky na opravu motorového vozidla určené výrobcom danej značky. Neautorizované
servisy pri väčšine opráv používajú neoriginálne náhradné diely z druhovýroby (tzv. aftermarketové
diely), ktoré kvalitou a predajnou cenou nie je možné porovnávať. Uvedené platí aj pri priznávaní

sadzby za normohodinu práce, ako aj lakovacej konštanty pre výpočet množstva lakovacieho materiálu.
Vzhľadom k uvedenému má za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje
maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté poškodenému a akékoľvek
ďalšie nároky sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

4. K vyjadreniu odporu žalobca uviedol, že poškodená si zabezpečila opravu poškodeného motorového
vozidla v servise, ktorý jej za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Vo faktúre je
uvedený rozpis prác, rozpis materiálu, jednotková cena, množstvo a výsledná cena. Rozlišovanie, o
aký druh servisu nemá relevanciu ak ide o servis. Pri PZP platí zákonná zásada plného odškodnenia.
Faktúra je relevantným dôkazom ktorý preukazuje výšku škody poškodeného. Teda náklady na obnovu

poškodeného vozidla tak, aby malo rovnaké kvalitatívne a funkčné vlastnosti ako pred vznikom škodovej
udalosti. Opakovanie zdôrazňuje, že žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore s § 799 ods. 3 OZ a
dôvody krátenia, ktoré uvádza nemajú oporu v zákone o PZP ani OZ, nie sú dôvodné a nemôže sa na
ne prihliadať. Zdôraznil, že obsah predmetného Oznámenia o poistnom plnení a odôvodnenia kráteniavýšky náhrady škody, nepredstavujú dostatočné odôvodnenie krátenia tak, ako to tvrdí žalovaný.
Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že cena účtovaná žalobcom za opravu konkrétnej značky
v danom regióne a že je podľa neho neprimeraná, vysoká a pod. Spôsob, akým poisťovne dlhodobo

pristupujú k limitácii cien pre neautorizované servisy, nemá oporu v zákone. Poisťovne svojím konaním
diskriminujú neautorizované servisy a poškodených, ktorí si slobodne zvolia, v ktorom servise si
nechajú opraviť svoje motorové vozidlo. Táto diskriminácia spočíva v rozlišovaní medzi autorizovanými,
neautorizovanými, zmluvnými a nezmluvnými servismi, pričom dôsledkom sú diametrálne odlišné
podmienky prijímania a akceptovania cien opráv zo strany poisťovní. Samotná kvalita a odbornosť

vykonanej opravy nie je určovaná statusom servisu ako autorizovaného alebo neautorizovaného ako sa
mylne snaží žalovaný tvrdiť, ale faktickým výkonom práce a použitými náhradnými dielmi.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 10.02.2026, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca

žalobcu. Žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň oznámil,
že súhlasí s priebehom pojednávania aj bez jeho účasti, pričom poukazuje na svoje doterajšie písomné
vyjadrenia.

7. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu najmä:

faktúra č. XXXXXXX, kalkulácia zo dňa 28.02.2025, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.03.2025,
cenník servisných služieb, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2025.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho

poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

12. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

13. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.15. Podľa § 427 ods. 1 OZ , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v

peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa § 524 OZ ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 529 ods. 1 OZ, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

23. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 1 547,46 EUR s prísl. titulom

náhrady škody, ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla
poškodenej (právneho predchodcu žalobcu), v dôsledku škodovej udalosti, zapríčinenej poistencom
žalovaného. Náhradu škody z postúpenej pohľadávky si žalobca uplatnil u žalovaného faktúrou č.
XXXXXXX, ktorej prílohou bola kalkulácie (rozpis) nákladov na opravu.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, súd uvádza, že predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady vzniknuté odstraňovaním dôsledkov poškodenia,
ktoré vznikli poškodenej a ktorá nárok postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2025 na

žalobcu. Preto súd považuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore vyplývajúcu z hmotného práva
za po preukázanú. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorú nerozporoval, podľa názoru
súdu je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
povinne zmluvne poistené u žalovaného, a preto je žalovaný v konaní pasívne vecne legitimovaný.

25. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.06.2024 došlo k škodovej
udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, škodová udalosť bola
žalovanej riadne ohlásená a zaregistrovaná. Ďalej má súd za preukázané, že poškodená (právny
predchodca žalobcu) si dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise, pričom náklady na
opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 7 615,56 EUR s DPH, a táto pohľadávka

bola následne uplatnená u žalovanej faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2025, ktorej súčasťou je
kalkulácia (rozpis) nákladov na opravu. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.03.2025
uviedol, že dňa 13.03.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti a uviedol, že primerané náklady na cenu
práce pre neautorizovaný servis sú vo výške 21,- EUR bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej
sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Žalobca takýto postup

žalovaného namietal a tvrdil, že si za jednu normohodinu práce účtoval 58,80 EUR bez DPH, čo je cenou
obvyklou v danom regióne a poukázal cenník mechanických, karosárskych a lakovacích prác v regióne
pre vozidlo Toyota, resp. nákladné vozidlo do 3,5 t (obdobne ako poškodené).26. V tejto súvislosti súd konštatuje, že skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
predstavujú účelne vynaložené náklady, resp. náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu,
čo v danom prípade predstavujú náklady v sume 7 615,56 EUR vyúčtované servisom. Žalobca náležite

preukázal dôvodnosť takejto opravy a jej ceny, pričom žalovaný žiadnym relevantným spôsobom
uvedené nespochybnil.

27. Súd k tomu uvádza, že ako je zrejmé z oznámenia o poistnom plnení, žalovaný stanovil primerané
náklady na cenu práce vo výške 21,- EUR bez DPH/hod., ktoré ako uviedol v oznámení o plnení zo

dňa 13.03.2025, zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce v neautorizovaných servisoch v
danom regióne a čase, pričom v predmetnom oznámení o poistnom plnení vôbec neuviedol na základe
čoho (akých podkladov) dospel k tomuto záveru o primeranosti stanovenej normohodiny, ktorý viedol ku
kráteniu poskytnutého poistného plnenia. Ani v konaní nepreukázal opodstatnenosť takéhoto postupu,
argumentoval len tým, že išlo o nezmluvný a neautorizovaný servis.

28. Pokiaľ sa teda poškodená rozhodla nechať si opraviť poškodené motorové vozidlo a v rámci
voľného trhu si zvolila autoservis, ktorý nie je autorizovaný, resp. zmluvný (t.j. s ktorým poisťovňa
uzatvorila zmluvu o obchodnej spolupráci, čo je mimo akéhokoľvek dosahu poškodeného a závisí
výlučne od rozhodnutia poisťovne), neznamená to automaticky, že náklady vynaložené na opravu boli
vynaložené neúčelne a poisťovňa môže iba z tohto dôvodu znížiť rozsah náhrady škody vo forme

vyplateného poistného plnenia. Predovšetkým súd uvádza, že je vecou poškodenej, či si nechá svoje
poškodené vozidlo opraviť v autorizovanom, resp. neautorizovanom servise, pokiaľ ide o servis, ktorý
má v predmete činnosti vykonávanie opravy motorových vozidiel. Skutočnou škodou sú potom tie
náklady, ktoré museli byť vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou, pričom primeranou cenou práce sa rozumie cena, ktorá je obvyklá a ktorá

zodpovedá priemernej sadzbe normohodiny práce v servisoch v danom regióne a čase. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na žalobcom predložené cenníky iných autoservisov, týkajúce sa výšky ceny
normohodín za prácu za obdobné motorové vozidlá, ako bolo poškodené motorové vozidlo v danom
čase a regióne, ktoré preukazujú opodstatnenosť vo faktúre účtovanej ceny normohodiny práce. Súd
preto uzavrel, že žalovaný nijako relevantne nepreukázal dôvodnosť nepriznania, resp. krátenia ceny

normohodiny za vykonanú prácu, pričom rozsah vykonaných prác a počet tzv. normohodín ničím ani
nespochybňoval. Pokiaľ teda došlo ku kráteniu nároku poškodenej (právneho predchodcu žalobcu)
na náhradu škody v tejto časti zo strany žalovaného, ide o nedôvodné krátenie a nárok žalobcu v tejto
časti je dôvodný.
29. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.05.2021, sp. zn.

7Co/97/2019,ktorýuviedol,„keďžeopravurealizovalautoservis,napreukázanieoprávnenostipoistného
plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Odvolací súd uvádza, že servis pri
opravemotorovéhovozidlanemôžerobiťprieskumnajlacnejšíchnáhradnýchdielovanaopravujedného
vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia
používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu

použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to
nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju
maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť
rešpektovať,pretocenynáhradnýchdielov,zktorýchžalovanývychádzalpristanovenípoistnéhoplnenia
nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škody na

motorovom vozidle.“

30. Ďalej súd uvádza, že žalovaný nepriznal nárok na náhradu škody poškodenej aj v časti
priznania primeraných nákladov na lakovací materiál vypočítaných v kalkulačnom programe (výška
lakovacej konštanty 100 %), čo uviedla aj v oznámení o poistnom plnení a to, že boli neprimerane

účtované lakovacie práce zadného nárazníka technológiou K1G –nepreukázané. Žalobca namietal,
že žalovaného argumenty sú nepodložené tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno. Súd k uvedenému
uvádza, že z vykonaného dokazovania, a to z faktúry o výške ceny opravy poškodeného motorového
vozidla a z k nej pripojenej kalkulácie, t.j. rozpisu skutočne uskutočnených prác a výkonov, má
za preukázané aj v časti prác a materiálu za lakovanie, že žalobca si uplatňuje iba cenu opravy

motorového vozidla a poškodených dielov v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Pokiaľ žalovaný
poukazuje na neprimerane účtované lakovanie zadného nárazníka technológiou K1G autoservisom v
časti lakovacej konštanty, súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal, na základe čoho považujecenu vyúčtovanú žalobcom za neprimeranú. Je to práve žalovaný, kto nesie dôkazné bremeno, a ktorá
je povinný riadne preukázať dôvody akéhokoľvek krátenia poistného plnenia.

31. V tomto smere súd poukazuje, že je právne neudržateľné v prípade, ak autoservis dodrží
technologický postup predpísaný výrobcom, žalovaný kráti výšku poistného plnenia. Žalovaný síce
poukazoval, že pre výpočet primeraných nákladov lakovacích materiálov vychádzal z kalkulačného
programu, to však samo o sebe nemôže obstáť ako dôvod krátenia poistného plnenia. Žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že autoservis pri lakovacích prácach nedodržal technologický postup

predpísaný výrobcom vozidla a že lakovacie práce a lakovací materiál bol z toho dôvodu vyúčtovaný
nesprávne. Navyše výpočet nákladov na opravu poškodeného vozidla vyplývajúci z kalkulácie opravy v
kalkulačnomsystémepredstavujeleninternýdokladžalovanéhoakalkuláciupredpokladanýchnákladov
na opravu. Nejedná sa o výšku skutočne vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového
vozidla. Súd opätovne pripomína, že sa v danom prípade jedná o nárok z povinného zmluvného
poistenia. Program, ktorý žalovaný použil pri kalkulácii poistného plnenia nebol medzi stranami zmluvné

dohodnutý, preto nemôže byť rozhodujúcim podkladom pre výpočet výšky opravy, ale môže mať
len odporúčací charakter. Ak žalovaný tvrdil, že nebol v danom prípade bolo neprimerane účtované
lakovanie, bol povinný uvedené preukázať (napríklad odborným vyjadrením).

32. Súd poukazuje na to, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ako poškodenej, vyplýva

iba povinnosť preukázať výšku škody, ktorá vznikla na poškodenom motorovom vozidle v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou. Z predloženej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla
a k nej priloženej kalkulácie nákladov na opravu, žalobca preukázal výšku ceny opravy za poškodené
motorové vozidlo, a teda aj výšku skutočnej škody, a to aj v časti nákladov na lakovanie. V nadväznosti
na vyššie uvedené súd konštatuje, že všetky náklady na navrátenie vozidla žalobcu do pôvodného stavu

boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu, pričom podľa názoru súdu tieto boli vynaložené
účelne. Faktúra slúži ako hodnoverný doklad o výške škody a s tým spojenými nákladmi na opravu. Cena
náhradných dielov jednoznačne vyplýva z kalkulácie servisu, a tá je následne pretavená do samotnej
faktúry za opravu. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia
postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, ktorá predstavuje konkrétne vyčíslené

majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo
rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.

33. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a priznal žalobcovi nárok
na zaplatenie sumy 1 547,46 ako rozdiel medzi vystavenou faktúrou za opravu motorového vozidla a

sumou poistného plnenia poskytnutou žalovaným.

34. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal aj k
zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1 547,46 EUR od 29.03.2025 (odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia) až do zaplatenia (§ 11 ods. 7 zákona

č. 381/2001 Z. z.), keď žalovaný je povinný platiť aj tieto úroky z omeškania (nález Ústavného súdu SR
zo dňa 14.10.2021, III. ÚS 309/2020).

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na

vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona – Exekučného poriadku.