Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/2438/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125390045
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125390045.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, práv. zast.: JUDr. Andrea Cviková. s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX
C., o vymoženie 2 330,73 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. René Matuška,
so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35, 97101 Prievidza, pod číslom 205EX 421/25, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 80,52
Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.09.2025 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 2 330,73 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadený Asociáciou arbitrážnych
súdov, z.z.p.o. sp. zn.: 408/11/15 zo dňa 21.11.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.04.2017
(ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 26.09.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. René
Matuška, so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35, 97101 Prievidza, ktorý ju vedie pod číslom
205EX 421/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 21.10.2025 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na
zastavenie exekúcie“. Povinný predmetným návrhom exekúcie navrhol zastaviť exekúciu a svoj návrh

odôvodnil faktom, že si nie je vedomý existencie pohľadávky voči oprávnenému. Rovnako tak si nemal
od rozhodcovského súdu nič prevziať. V tejto časti následne návrh na zastavenie exekúcie vzal späť,
no zotrval na ostatných dôvodoch, ktorými má byť nepreskúmanie prítomnosti neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve a nepreskúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Tieto následne
doplnil o údajnú nezákonnosť exekučného titulu, fakt, že nebol vyzvaný o žalobnú odpoveď, podpis
na doručenke, ktorá ma preukazovať doručenie výzvy o žalobnú odpoveď, nemá byť neho, spochybnil

doručenie zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, tie mali byť rovnako vytlačené malým
písmom a záverom namietal aj nedoručenie oznámenia o zosplatnení.

4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 29.10.2025 súdu na
rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol nasledujúce
skutočnosti: „Návrh na zastavenie exekúcie je všeobecný, chýba mu riadne odôvodnenie, nie jemožné zistiť, v čom je podľa povinného spočíva dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený preto
nemá možnosť relevantne sa k týmto všeobecne uvedeným dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie
vyjadriť. Poukazuje výlučne na rozhodnutie súdu týkajúce sa inej veci a tvrdí, že v rozhodcovskom

konaní mu nič nebolo doručené a ide o iluzórnu pohľadávku. Namieta správnosť a zákonnosť
spotrebiteľského rozhodcovského konania, pretože neboli splnené všetky zákonné predpoklady, aby
mohlo byť vykonané, nebola skúmaná platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ohľadne tvrdení povinného
uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci
exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie

okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa
záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného
titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná
odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v
spotrebiteľskom rozhodcovskomkonanínevyužilasvojenámietkytýkajúcesazmluvyospotrebiteľskom
úvere a zmluvných podmienok v konaní neuplatnil a výzvu rozhodcovského súdu na podanie žalobnej

odpovede neprevzal v odbernej lehote, čím sám zmaril možnosť vyjadriť sa v rozhodcovskom konaní.
Zároveň nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa jeho
doručenia. Činí tak až v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, čo oprávnený dôvodne považuje za
účelové konanie povinného. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred
vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok

proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a
neuplatnil v základnom konaní. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod
ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou
o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má

možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať
námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava
odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej
zásade,ktorájevýnimočnezmiernenánemožnosťounamietanéskutočnostiskôruplatniť(zobjektívnych
dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V

súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu
zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo
iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie
práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto
určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po

vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len
v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa
dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne
napr. R 47/1970)... Povinný spochybňuje platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500196440
zo dňa 25.07. 2017. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500196440 zo dňa 25.07. 2017 (ďalej

len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva) je platne a individuálne dojednaná. Oprávnený v prvom
rade zdôrazňuje, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami
zákona č. 335/2014 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014
Z.z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v
rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,

b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu
a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok
stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18
ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e)poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č.

1. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky uvedené náležitosti. Zároveň spĺňa ďalšie
podmienky a obsahové náležitosti, ktoré kladie zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V
článku 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je obsiahnuté podrobné poučenie v znení doslovnom
ako ukladá zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v prílohe č. 1. Dlžník zároveň vyhlasuje,
že bol veriteľom riadne informovaný o následkoch podpisu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a

rozumie nasledujúcemu poučeniu: Súhlas so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou umožňuje, aby
prípadné spory z Vašich zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval stály rozhodcovský súd zriadený
súkromným subjektom, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
postupom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len "zákon"). Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá
strana podá proti Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný

všeobecným súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia
neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v
neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov
stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály

rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dohodnutí, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd
je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj
bez návrhu. Zoznam stálych rozhodcovských súdov je zverejnený na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk. Spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom

Slovenskej republiky. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína písomnou žalobou, ktorá sa
podáva na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, a to aj v elektronickej podobe na e-mailovú
adresu stáleho rozhodcovského súdu. Na stály rozhodcovský súd sa môžete obrátiť Vy aj dodávateľ.
Miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania je sídlo stáleho rozhodcovského súdu a v konaní sa
postupujepodľaslovenskéhoprávnehoporiadku.Hocijespotrebiteľskérozhodcovskékonaniespravidla

vedené v písomnej forme, musí Vám byť daná možnosť vyjadriť sa v primeranej lehote ku všetkým
dôkazompredloženýmprotistranou.Môžetepožiadaťajoústnepojednávanieaakbyjehonenariadením
boli porušené Vaše práva, môžete sa obrátiť na všeobecný súd so žalobou o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa môžete dať zastúpiť advokátom, združením na
ochranu spotrebiteľa alebo iným zástupcom. Majte na pamäti, že písomnosti vrátane rozhodcovského

rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na
ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom,
alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. V súvislosti so
spotrebiteľským rozhodcovským konaním Vám môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania, ktoré je
povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na

istinu uplatňovaného nároku. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní máte práva obdobné ako na
všeobecnom súde, najmä brániť sa proti postupu rozhodcu, ako aj proti jeho rozhodnutiu vo Vašej veci.
Máte právo podať voči rozhodcovi námietku zaujatosti, rovnako ako sťažnosť, či už predsedovi stáleho
rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodca podlieha
disciplinárnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd,

jeho zriaďovateľ a rozhodcovia podliehajú kontrole a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozsudku alebo
uznesenia. Voči rozhodcovskému rozsudku môžete do troch mesiacov od jeho doručenia podať na
všeobecný súd žalobu o jeho zrušenie z dôvodov ustanovených v zákone. Súčasťou rozhodcovského
rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o lehote

na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na
ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý môžete jednoducho
vyplniť a podať na súde podľa Vášho bydliska. Ak však nepodáte žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a ani dobrovoľne nesplníte to, k čomu Vás právoplatné rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje,
môže druhý účastník podať návrh na začatie exekúcie. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a bolo Vám doručené upovedomenie o začatí
exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia,
Vám zašle súdny exekútor. Povinný mal dané teda zákonom určené poučenie o tom, čo uzavretie
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy znamená a aké dôsledky z tohto úkonu vyplývajú. Ak zákonodarca
určil, ako má poučenie vyzerať, čo je jeho obsahom, potom tým potvrdí, že práve táto forma a

obsah poučenia sú dostatočné, postačujúce a zároveň potrebné pre poučenie spotrebiteľa o všetkých
dôsledkoch. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom,
na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený. Povinnému bola
predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva na samostatných
listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné

právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podmienky platnosti právneho úkonu určuje zákon. Všetky podmienky pre platnosť spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy boli splnené. Z návrhu na zastavenie exekúcie nevyplývajú žiadne zákonnédôvody, pre ktoré by spotrebiteľská rozhodcovská zmluva mala byť neplatnou, a rovnako ani dôkazy,
ktoré by súdu umožnili záver o jej neplatnosti. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola nikdy
podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Je samostatným právnym

úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu
na ďalšie trvanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to

v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je
samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp.
jej časť) neprijateľnou podmienkou. Povinný dobrovoľne uzatvoril spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

čo vyhlásil v článku 1 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a to i napriek poučeniu v bode 2, že tak
urobiť nemusí, že nejde o podmienku uzavretia a vykonávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako
aj napriek podrobnému poučeniu v zákonom stanovenom znení o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Zo spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14
dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu nie je
povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si
uvedené ustanovenie prečíta. Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu

uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana,
druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť,
hoci z nej jednoznačne vyplýva – a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie
nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva
nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje

ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp.
následným úkonom túto jednostranne zrušiť (ods. 2 a 5). Oprávnený poukazuje aj na to, že zákon č.
335/2014 Z.z, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako
potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti povinný vôbec nevysvetlil. V tejto

prejednávanej veci spotrebiteľská rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok
resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov
uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinný neuvádza v podaní žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre
ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal

splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhujeme preto, aby
exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.“
Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v sume 161,06 Eur, ktoré mu mali
vzniknúť v súvislosti s prevzatím zastúpenia a vyjadrením vo veci podaného návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

12. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa
07.10.2025 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
21.10.2025. Takto podaný návrh na zastavenie súd považuje za návrh podaný v zákonnej 15-dňovej
lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a

predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný
včas, avšak nie je dôvodný.

13. Súd na začiatok konštatuje, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský spor. Túto osobitnú
povahu vzťahu medzi oprávneným a povinný tvrdil ako povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, tak aj

samotný oprávnený pri podaní návrhu na jej vykonanie. Spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorá založila
vzťah medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom konštatoval aj rozhodcovský súd
pôvodu exekučného titulu a tento vyplýva aj zo zmluvnej dokumentácie dostupnej exekučnému súdu, o.i.
zosamotnéhooznačeniapovinnéhoidentifikačnýmiúdajmitypickýmiprefyzickéosoby-nepodnikateľov,
ako aj formy zmluvnej dokumentácie.

14. Exekučný súd ďalej konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v
prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho

vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol
splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Len
povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo2/2016). Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou
tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe
bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné
bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého
rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 217/2007).

15. Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody
neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať
relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to všetko včas.

16. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti
procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu.
Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sastal podkladom pre exekúciu. Ak povinný namieta skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu,
resp. nastali pred jeho vydaním, či jeho vydaniu mali brániť, mal a mohol povinný tieto uplatniť v konaní
pred súdom pôvodu exekučného titulu.

17. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal)
vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a
musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali)

sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú
pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).

18. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného
poriadku. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal nesporne

preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu
nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Z
uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne.

19. Každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho

rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie.
Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora,
a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov

vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.

20. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že exekučným titulom v prejednávanom prípade je nezákonné
rozhodnutie o. i. s poukazom na nepreskúmanie zmluvnej dokumentácie na prítomnosť neprijateľných

zmluvných podmienok uvádza súd nasledovné: V súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Súdneho dvora Európskej únie podliehajú spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli podkladom
priznania nároku v skrátenom, zrýchlenom upomínacom konaní, či vo všeobecnosti konaní o vydaní
platobného rozkazu, v rámci ktorého mal žalovaný možnosť bránenia sa podaním odporu v 15- dňovej
lehote, ex offo prieskumu pre posúdenie prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v nich. Tieto

zmluvy pritom podliehajú prieskumu ex ante, teda pred vydaním samotného poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd tak z úradnej povinnosti (opätovne) preskúma zmluvu, ktorá bol základom vzniku záväzku
a priznania nároku platobným rozkazom. Ak teda tá ktorá zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom tie majú vplyv na vymáhaný nárok, návrh na vykonanie exekúcie súd zamietne,
resp. zamietne v časti. Prieskum neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách však

predstavuje len výnimku zo všeobecného pravidla viazanosti exekučného súdu vydaným exekučným
titulom (bližšie pozri výklad súdom prezentovaný v bode 19. a 20. tohto uznesenia). Súd napriek vyššie
uvedenému opätovne podrobil spotrebiteľskú zmluvu prieskumu (ex post) preštudovaním zmluvnej
dokumentácie. Opätovne však konštatuje, že tá neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje, resp.
neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébymalivplyvnanárokvymáhanývtomtoexekučnom

konaní. Súd na dôvažok uvádza, že uvedené nebude zdôvodňovať dlhosiahlym odôvodnením súdneho
rozhodnutie práve z dôvodu absencie samotných neprijateľných podmienok, ktoré by mali vplyv na
vymáhaný nárok v zmluve. Totižto nemožno odôvodňovať skutočnosti, ktorých výskyt v prejednávanom
prípade absentuje. Nemenej dôležitým je v predmetnej veci rovnako fakt, že povinný vo svojom návrhu
na zastavenie exekúcie nepoukázal ani na jednu neprijateľnú podmienku, ktorá by mala vplyv na

vymáhaný nárok, bola by inak nepriaznivá, či bola v rozpore so zákonom, na základe ktorého bola
dojednaná.

21. Povinný argumentujúc prítomnosťou neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve
poukázal (len) na fakt, že mu nemali byť doručené zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere

a tie mali byť rovnako vytlačené malým písmom, ktoré sa nedá prečítať, a že mu nebolo doručené
oznámenie o zosplatnení. Súd v krátkosti konštatuje, že porušenie vyššie uvedených povinností nie
je súčasťou prieskumnej činnosti exekučného súdu v rámci skúmania na prítomnosť neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Následky porušenie horeuvedených povinností súšpecifické, odlišné, a ako také osobitne upravené osobitnými ustanovenia príslušných zákonov. Súd tieto
skutočnosti preto vyhodnotil ako skutočnosti, ktoré povinný ako spotrebiteľ mohol a mal uplatniť v konaní
o vydaní exekučného titulu, a to prípadne aj úspešne. Nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

spotrebiteľom a dodávateľom nemožno vyhodnocovať na základe (pre spotrebiteľa) nepriaznivého
výsledku konania v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titul, ktorý mohol byť teoreticky pre neho
priaznivý ,prípadne podstatne iný, teda že rozsah práv, resp. rozsah oprávnenému priznanej pohľadávky
by bol užší , bolo by bývalo rozhodnutie zásadne odlišné.

22. V neposlednom rade, argument povinného o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je taktiež nedôvodný.
Rovnako ako prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, tak aj
právomoc rozhodcovského súdu vydať vo veci rozhodnutie - exekučný titul je exekučným súdom
skúmaná ešte pred samotným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so skúmaním
procesných podmienok ide o štádium exekučného konania, o ktorého výsledku sa povinný nevyhnutne
nedozvie dlhosiahlym odôvodnením rozhodnutia v určitej forme, no ich preskúmanie odôvodňuje a

zaručuje vydanie poverenia na vykonanie exekúcie samotného. Súd nad rámec uvedeného a z dôvodu
podaného návrhu na zastavenie exekúcie opätovne právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci
preskúmal.

23. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný
riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské

spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky
podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že
nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd

má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných
predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.
Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri

riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej

úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

24. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská

zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky
podľa osobitných predpisov.

25. Právomoc rozhodcovského súdu bola v prejednávanom prípade založená na základe rozhodcovskej
zmluvy č. 8500044360 zo dňa 31.03.2014 uzavretej medzi povinným a oprávneným. Keďže

rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 31.03.2014, v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods.
3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá
pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval
platnosťrozhodcovskejzmluvypodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12. 2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé,
že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej
formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna
podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR

sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).

26. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom

právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).

27. V tomto smere sa súd obmedzí na prosté konštatovanie, rozhodcovská zmluva bola uzavretá na
samostatnej listine a povinným osobitne podpísaná. Povinný bol riadne poučený, že medzi zmluvnými
stranamibudú,resp.môžubyťvsúladestoutozmluvousporyriešenécestoupríslušnéhosúduvsúdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo súdov vymenovaných v bode 5 zmluvy.
Povinný bol o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy riadne poučený - bod 3. predmetnej zmluvy.

Jej uzavretie nebolo podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy samotnej - bod 2. Vzhľadom
na vyššie uvedené nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že podpis tejto zmluvy povinným
predstavuje slobodný, určitý a vážny prejav vôle byť ňou viazaný. Na dôvažok súd dodáva, že akákoľvek
výhrada vôle povinného pri uzatváraní tejto zmluvy, ktorá nebola povinným ako jej zmluvnou stranou
riadne prejavená a/či zaznamenaná nemá a nemôže mať vplyv na jej platnosť.

28. Rovnako tak, spor medzi povinným a oprávneným bol rozhodnutý a exekučný titul vydaný jedným
zo subjektov vymenovaných v zmluve o rozhodcovskom konaní a rozhodcom oprávneným na jeho
rozhodnutie. Exekučný titul je náležite opatrený doložkou vykonateľnosti a právoplatnosti, pričom
povinnosť povinnému ním uložená (na peňažné plnenie) je vykonateľná v podmienkach reálneho života.

29. Vzhľadom na skutočnosti súdom poukázané vyššie má ten za to, že povinný vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného
titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a podaný návrh na

zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Z uvedeného dôvodu súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

30.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

31. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia
§ 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie

exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok
teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie
predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených
trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej
zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného)

konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností
danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

36. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného

nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť
s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv

účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech
v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.

37. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu
trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie
celkovo za 2 úkony - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie vo veci samej, a to v celkovej výške
161,06 Eur. Súd na tomto mieste uvádza, že (nový) právny zástupca oprávneného si uplatnil nárok na
náhradu trov exekučného konania za úkon - príprava a prevzatie zastúpenia nedôvodne a neúčelne,

a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený bol platne zastúpený už pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie. Rovnako si s návrhom uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, o.i. aj za úkon
- príprava a prevzatie zastúpenia. Tento úkon bol tak uplatnený duplicitne, a za ako taký nemôže
byť priznaná náhrada opätovne v rámci toho isteného súdneho konania bez ohľadu na vznik nového
právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s ustanovením § 10, § 13a ods. 2,

§ 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky a v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku, oprávnenému priznal
trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 80,52 Eur
(odmena za 1 právny úkon -písomné podanie vo veci samej vo výške - 50,62 Eur a 1 x režijný paušál
rok 2025, t. j. 14,84 Eur + DPH), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výroková veta uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.