Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/3113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469941
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6122469941.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
C., C. D. E. F. G. XXXX/XX, XXX XX H. X – I., D. J., právne zastúpená JUDr. Alexandrom Kuchárikom,
advokátom so sídlom Jána Hollého 11, 934 01 Levice, proti povinnej K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
A. XX/XX, XXX XX C., zastúpená L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XX/XX, XXX XX C., toho času J.
XXX/X, XXX XX H. X – K., D. J., o vymoženie 36.000,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr.

Petrom Balaškóom, Exekútorský úrad Hurbanovo so sídlom Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, pod
sp. zn. 394EX 1159/2022, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 21.11.2022 domáhala od
povinnejvymoženia36.000,-eursprísl.napodkladeexekučnéhotitulu–platobnéhorozkazuOkresného

súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 26Up/1067/2022 dňa 15.08.2022.
Exekučný súd dňa 06.12.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/3113/2022,
ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 08.01.2026 bol do podateľne tunajšieho súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie,
v odôvodnení ktorého prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že žalobou na obnovu konania zo

dňa 17.01.2023 v spojení s opravou a doplnením žaloby zo dňa 28.02.2023 sa domáhala obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Up/1067/2022 a zároveň
žiadala o odklad vykonateľnosti platobného rozkazu sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa 15.08.2022,
právoplatného a vykonateľného dňa 01.11.2022. Okresný súd Banská Bystrica v konaní o obnovu
konania, o návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu uznesením sp. zn. 11C/2/2023 zo
dňa 07.08.2023 odložil vykonateľnosť platobného rozkazu sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa 15.08.2022,

a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 11C/2/2023. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná (v exekučnom konaní
oprávnená), o ktorom rozhodoval Krajský súd Banská Bystrica, ktorý uznesením č.k. 15Co/141/2023-79
zo dňa 29.11.2023 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu potvrdzuje. Súdny exekútor v rozpore
s uvedeným uznesením krajského súdu, resp. porušením tohto platného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia pokračoval v exekúcii až do júna 2024, ktorú na niekoľkonásobnú právnu argumentáciu

až hrozbu podania trestného oznámenia odložil bez upovedomenia o odklade exekúcie. Neoprávnene
exekvované finančné prostriedky z dôchodku povinnej za obdobie január až máj 2024 vrátil na jej
účet len vo výške jemu prislúchajúcej exekučnej odmeny vo výške 80,- eur a exekvovanú čiastku vo
výške 186,- eur, ktorú previedol na účet oprávnenej nevrátil. Povinná ďalej uviedla, že Okresný súd
Banská Bystrica v konaní o žalobe na obnovu konania sp. zn. 11C/2/2023 uznesením zo dňa 15.08.2024
rozhodol tak, že súd žalobu na obnovu konania odmieta. Proti uzneseniu, ktorým súd žalobu na obnovu

konania odmietol, podala odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd Banská Bystrica v konaní sp. zn.
16Co/93/2024. Krajský súd uznesením zo dňa 15.01.2025 rozhodol tak, že uznesenie okresného súduvo výroku, ktorým súd žalobu na obnovu konania odmietol, potvrdzuje. Krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia v bode 9 na právny argument žalovanej (okrem iných) o porušení práva na spravodlivý
proces znemožnením žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (napr. ďalšie

dokazovaniesúdnoznaleckýmposudkomkduševnejspôsobilostižalobkynevčaseprebratiaplatobného
rozkazu) tým, že nenariadil pojednávanie vo veci ani nevykonal výsluch žalobkyne uviedol „Rozhodnutie
o odmietnutí žaloby nie je rozhodnutím vo veci samej a z uvedeného dôvodu okresný súd nebol
povinný na prejednanie veci samej pojednávanie. Z ust. § 177 ods. 1 CSP vyplýva, že súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie...)“ Povinná ďalej uviedla, že súdny exekútor v júli 2025 v rozpore

s vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica vydal 2. júla exekučný príkaz 394EX
1159/22 a 394EX 1212/22 na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej v LV č.
XXX, vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor. Okrem vyššie uvedeného povinná poukazuje
aj na právny názor Najvyššieho súdu SR 1Cdo/140/2018 z 27. februára 2019, v ktorom uviedol „...
Rozhodnutie o veci samej je meritórne rozhodnutie. Pojem vec sama znamená predmet konania tak, ako
bol vymedzený v žalobe, prípadne v ďalších dispozičných úkonoch strán... Podľa § 212 ods. 1 CSP súd

rozhoduje vo veci samej rozsudkom. Naopak, ak súd nerozhoduje vo veci samej, rozhoduje uznesením
§ 234 ods. 1 CSP...“. V kontexte uvedených argumentov a súdnych rozhodnutí povinná vyjadruje názor,
že i keď došlo vyššie uvedenými rozhodnutiami ako okresného súdu, tak i krajského súdu k právne
neobvyklej situácii, ktorú si nedovolí hodnotiť, tak uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
11C/2/2023 zo dňa 07.08.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu č.k. 15Co/141/2023-79 zo dňa

29.11.2023, ktorým je odložená vykonateľnosť platobného rozkazu sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa
15.08.2022 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej je platné a účinné, preto v exekúcii nie je
možné pokračovať a je nutné ju zastaviť.

3. Oprávnená vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho

zástupcu uviedla, že k chronologickému opisu konaní zo strany Okresného súdu Banská Bystrica, ako
aj Krajského súdu Banská Bystrica sa vyjadrovať nebude, avšak s poukazom na ust. § 297 Civilného
súdneho poriadku ďalej uviedla, že podstatným pre rozhodnutie o obnove konania je, či žalobkyňa mohla
alebo nemohla bez svojej viny podať včas odpor proti platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom
Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa 15.08.2022. Sama žalobkyňa

v konaní uviedla, že u žalobkyne sa prejavovali straty krátkodobej pamäti, dezorientácie a kognitívnej
disonancie viac ako 5 rokov a postupne sa zhoršovali, avšak žalobkyňa a ani jej splnomocnený zástupca
nepovažovalizapotrebnétentostavriešiť,akeďžežalobkyňaosvojichproblémochsvýpadkamipamäte
vedela, bolo jej povinnosťou zabezpečiť si preberanie úradných zásielok a včasnosť uskutočňovania
právnych a procesných úkonov prostredníctvom poverenej alebo splnomocnenej osoby. Zanedbanie

tejto povinnosti okresný súd správne považoval za subjektívne pochybenie žalobkyne alebo osôb
za ňu v danom čase zodpovedných, ak tu také osoby boli. Nie je teda možné konštatovať, že by
žalobkyňa nemohla predložiť v pôvodnom konaní skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny. Odvolací
súd poukazuje na odvolanie žalobkyne, v ktorom splnomocnený zástupca uviedol, že už v roku
2018 na základe viacerých podnetov Mestského úradu v Tlmačoch sa snažil riešiť situáciu žalobkyne

v súvislosti s jej vekom a určitými prejavmi demencie, so žalobkyňou. K vyriešeniu tejto situácie
však nedošlo. Nie je možné však mať za to, že k jej vyriešeniu nedošlo bez zavinenia žalovanou.
Sám splnomocnený zástupca žalobkyne v odvolaní uviedol, že problémy žalobkyne riešil už viac
než 20 rokov, žiadal ju, aby neobjednávala rôzne produkty od rôznych zásielkových a podomových
predajcov, a preto sa žalobkyňa snažila svoju záľubu utajiť a odmietala, aby za ňu iná osoba preberala

poštu. K vyriešeniu tejto situácie však nedošlo, hoci takúto situáciu by bolo možné vyriešiť, napríklad
aj podaním žaloby o čiastočné obmedzenie žalobkyne na právne úkony dávno pred doručením jej
platobného rozkazu. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu na obnovu
konania odmietol, v tomto výroku potvrdil. Oprávnená ďalej uviedla, že názor zástupcu povinnej je
absolútne právne nezmyselný a vychádza len z hlbokej právnej neznalosti a preto žiada Okresný súd

Banská Bystrica nariadiť exekútorskému úradu pokračovať v exekučných konaniach proti povinnej a to
predajomnehnuteľnosti,naktorúbolozriadenéexekučnézáložnéprávovtýchtoexekučnýchkonaniach,
nakoľko exekučný titul bez akýchkoľvek pochybností je už toho času daný a vyplýva z právoplatného
a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa
15.08.2022, pretože odklad exekúcie zanikol dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/93/2024 zo dňa 15. januára 2025.4. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok..

5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného

nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a
povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok

každej exekúcie je existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,
resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku).
Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bolo účastníkovi s
konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

11. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 21.11.2022, kedy bol návrh
oprávnenej na vykonanie exekúcie doručený súdu a to na podklade exekučného titulu – platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 26Up/1067/2022
dňa 15.08.2022. Je ďalej nesporné, že povinná sa v procesnom postavení žalobkyne žalobou na obnovu
konania doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.01.2023 v spojení s opravou a doplnením

žaloby na obnovu konania zo dňa 28.02.2023 domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 26Up/1067/2022 a zároveň žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia
– platobného rozkazu sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa 15.08.2022, právoplatného a vykonateľného
dňa 01.11.2022 (pozn. exekučný titul). Súd konajúci o návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti
uznesením sp. zn. 11C/2/2023 zo dňa 07.08.2023, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrica č.k. 15Co/141/2023-79 zo dňa 29.11.2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2023
rozhodol tak, že vykonateľnosť exekučného titulu odložil, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 11C/2/2023. O žalobe žalobkyne
na obnovu konania súd napokon rozhodol uznesením sp. zn. 11C/2/2023 zo dňa 15.08.2024 tak, žežalobu odmietol. Predmetné rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
16Co/93/2024-185 zo dňa 15.01.2025 a v spojení s dopĺňacím uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 16Co/93/2024-199 zo dňa 12.02.2025, nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2025.

12. Exekučný poriadok na jednej strane umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu
na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne stanovených
zákonom, na strane druhej zároveň ustanovuje, že v návrhu možno namietať predovšetkým tie
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania

návrhu na zastavenie exekúcie. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má teda povinný možnosť
namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie
exekúcie. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého
záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom
rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť

dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré
tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Teda dôkazné
bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek
pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorá
dôvodí zastavenie exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení

povinného.

13. Pokiaľ povinná navrhuje exekúciu zastaviť, keďže je toho názoru, že uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 11C/2/2023 zo dňa 07.08.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/141/2023 zo dňa 29.11.2023, ktorým bola odložená vykonateľnosť exekučného

titulu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, je naďalej platné a účinné, keďže súd o odmietnutí
žaloby na obnovu konania rozhodol uznesením, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, exekučný súd
s týmto názorom povinnej nemôže súhlasiť a to s poukazom na nasledovné.

14. Nevyhnutným predpokladom pre vedenie exekučného konania je existencia exekučného titulu,

pričom spôsobilosť súdneho rozhodnutia, príp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle ust. § 45 ods.
2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané
na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda
takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným

spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, pričom tá sa
skúma ex offo. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna
vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na
základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti
po jeho vydaní a materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí,

ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.
Chybovosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej
zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

15. Exekučný súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinnej na zastavenie exekúcie

ďalej uvádza, že s podaním žaloby na obnovu konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku voči
právoplatnému rozhodnutiu, nie je spojený suspenzívny účinok, čo znamená, že podanie žaloby samo
o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V priebehu exekúcie
však môže nastať situácia, za ktorej dochádza k dočasnej strate vykonateľnosti exekučného titulu. Ide
predovšetkýmoprípady,akpríslušnýorgán,doktoréhoprávomocispadározhodovanieoriadnych,resp.

mimoriadnych opravných prostriedkoch, rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Rovnako to platí aj vtedy, ak ide o rozhodovanie civilného súdu v rámci konania o žalobe na obnovu
konania, keď v zmysle ust. § 412 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže na návrh odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozhodnutie
o odložení vykonateľnosti je teda na zvážení konajúceho súdu, pričom tak môže urobiť len na návrh

a ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd na tomto mieste dáva povinnej do pozornosti, že ak
súd rozhodne o odložení vykonateľnosti, takýto odklad trvá len do právoplatného skončenia konania
o žalobe na obnovu konania a môže sa skončiť „navrátením“ vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
alebo rozhodnutím súdu o zmene rozhodnutia, resp. o jeho zrušení. Teda ak po začatí exekúcie nastanesituácia, že v konaní o žalobe na obnovu konania súd odloží vykonateľnosť exekučného titulu, má to za
následok odloženie exekúcie v zmysle ust. § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, avšak je potrebné
zdôrazniť, že odklad exekúcie znamená len oddialenie exekúcie, ktoré môže byť dočasné alebo ktoré

môže vyústiť do skončenia exekúcie.

16. Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 11C/2/2023 mal exekučný súd za preukázané, že v predmetnom konaní, t.j. v konaní o žalobe
na obnovu konania konajúci súd uznesením sp. zn. 11C/2/2023 zo dňa 07.08.2023 o návrhu na

odklad vykonateľnosti platobného rozkazu rozhodol tak, že odkladá vykonateľnosť platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa 15.08.2022, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 11C/2/2023. Pokiaľ
konajúci súd vykonateľnosť exekučného titulu odložil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
je nutné tu rozumieť, že trvanie odkladu vykonateľnosti ohraničil a to až do okamihu nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o žalobe na obnovu konania (rozhodnutie vo veci

samej). Inak povedané, exekučný titul sa v dôsledku uvedeného rozhodnutia stal dočasne neúčinným,
nakoľko súd jeho vykonateľnosť odložil do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe na obnovu konania a to
bez ohľadu na formu rozhodnutia, ktorým o tejto žalobe rozhodne. O žalobe na obnovu konania totiž
súd rozhoduje uznesením za splnenia podmienok ustanovených v § 413 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ak bola napr. podaná oneskorene, neoprávnenou osobu alebo je

zjavne nedôvodná) alebo v prípade, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, o žalobe rozhodne
rozsudkom, pričom obnovu konania povolí alebo zamietne. Za situácie, keď súd o žalobe na obnovu
konania rozhodne rozsudkom a teda ak obnovu konania povolí, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa
zo zákona odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (415 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
čiže vtedy, ak o odklade vykonateľnosti nebolo ešte rozhodnuté. No v prípade, ak v konaní súd

odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a následne o žalobe na obnovu konania rozhodne
rozsudkom, ktorým obnovu konania nepovolí alebo o žalobe rozhodne uznesením o jej odmietnutí,
napadnutému rozhodnutiu, ktorého vykonateľnosť bola odložená, sa „prinavracia“ vykonateľnosť a teda
takéto rozhodnutie je naďalej spôsobilým rozhodnutím na vykonanie exekúcie.

17. Exekučný súd vo väzbe na uvedené tak uzatvára, že právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí
žaloby na obnovu konania stratilo zároveň účinnosť rozhodnutie o odložení vykonateľnosti exekučného
titulu, a preto vyššie uvedená argumentácia povinnej nemôže v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti
a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie obstáť. Keďže povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla
žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení

exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinnej na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.