Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/171/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200574
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1624200574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.

Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa matky: B. C., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Katarína Drobná, LL.M.,
advokátka so sídlom Kozia 29, Bratislava, a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., F.,
aktuálne bytom G. XX, H., o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 34P/21/2024-259 zo dňa 25.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom. Uložil povinnosť
otcovi prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 14.02.2024. Zročné výživné za obdobie od 14.02.2024 do
25.04.2025 vo výške 2610,30,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny

týždeň v stredu v čase od 16:00 do 19:00 hod. a prvé dva mesiace od právoplatnosti rozsudku každý
párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., následne každý párny kalendárny týždeň od soboty
od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec si v určenom čase maloletého prevezme v mieste bydliska
matky a v určenom čase ho matke v mieste jej bydliska odovzdá. Zároveň zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením tunajšieho súdu č. k. 34P/21/2024-64 zo dňa 19.03.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/67/2024-118 zo dňa 23.05.2024. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou článku 5, § 24 ods. 1, 3, 4, 5, § 25 ods.2, § 28 ods. 1,
2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1. § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), článkom 3 Dohovoru o právach
dieťaťa,článkom24ods.2ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie,vecnetým,ženávrhmatkynaúpravu
výkonu práv a povinností rodičov k maloletému bol dôvodný, keďže nežili v spoločnej domácnosti a na
tejto úprave sa nevedeli dohodnúť.

3. Zistil, že rodičia neboli manželmi, v spoločnej domácnosti nežili od júna 2023. Matka navrhla zverenie
maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne, otec bude prispievať na výživu maloletéhovýživným vo výške 200,- eur mesačne k rukám matky a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým
prvé dva mesiace od právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 18:00
hod. a následne každý párny víkend od soboty od 10:00 hod. do nedele do 12:00 hod. s tým, že

otec maloletého vyzdvihne a následne po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Svoj návrh
odôvodnila tým, že otec si sám určoval pravidlá styku, nerešpektoval režim maloletého a výživné platil
iba sporadicky. Poukázala tiež na skutočnosť, že jej neboli známe bytové pomery otca. Jeho agresívne
prejavy svedčia o nevhodnom výchovnom prostredí. Otec zároveň sám uvádzal, že je užívateľom
marihuany. Otec navrhol zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keďže takúto formu

starostlivosti nemožno vylúčiť len pre narušenú komunikáciu rodičov. Spočiatku uhrádzal výživné 200,-
eur. Uvádzal, že matka sa živila poskytovaním sexuálnych služieb, čo matka dôrazne poprela tvrdiac,
že poskytovala tantrické masáže, k čomu získala certifikát. Napokon, uvedenou prácou sa už ani neživí.
Rodičia sa v priebehu konania dohodli na dočasnej úprave styku otca s maloletým, matka súhlasila
s prespatím maloletého u otca, ale podľa jej tvrdení iba z obavy pred vyhrocujúcim sa konfliktom.
Maloletý na predstavu o prespatí u otca podľa nej reagoval odmietavo. Kolízny opatrovník mal za to,

že otec nemal dostatočné zručnosti na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti a mal pochybnosti o
tom, ako bude maloletý prospievať pri prespávaní u otca, preto navrhol, aby bolo stretávanie s otcom
upravené tak, že prvé dva mesiace bude mať styk upravený na soboty od rána do večera, keď si
maloletého prevezme v bydlisku matky, aj ho tam odovzdá a v nasledujúcom období už aj s prespatím v
domácnosti otca. Okresný súd Malacky uznesením č. k. 34P/21/2024-64 zo dňa 19.03.2024, v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/67/2024-118 zo dňa 23.05.2024 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- eur
mesačne počnúc dňom 19.03.2024. Zo správy zo šetrenia pomerov na strane rodičov Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Malacky zistil, že matka žila s maloletým a jej matkou v 3-izbovom byte vo
D. E., kde boli dňa 05.03.2024 prešetrené pomery, pričom boli konštatované vhodné podmienky pre

zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého. Styk otca prebiehal každý druhý víkend, pričom
matka vychádzala s matkou otca lepšie ako s otcom. Maloletého v piatok vyzdvihol otec so starou
matkou v bydlisku matky a matka si dieťa prebrala v bydlisku otca (v tom čase) v C.. Maloletý sa
na otca tešil, bol s otcom rád. Pomery na strane otca boli prešetrené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava dňa 13.03.2024, a to v 2-izbovom byte v C., kde žil spolu so svojou matkou a sestrou.

V domácnosti otca boli konštatované vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. Otec
sa s maloletým stretával podľa dohody s matkou. Dňa 08.03.2024 úrad namiesto otca kontaktovala
otcova matka, ktorá im oznámila, že si chce dať maloletého zveriť do svojej starostlivosti. Poučili ju,
aby neprimeraným spôsobom nezasahovala do rodičovských práv a povinností rodičov. U otca bolo dňa
12.02.2025 vykonané opakované šetrenie z dôvodu presťahovania do 3-izbového bytu v H., kde žil so

svojoumatkouasestrou.Maloletýmalvdomácnostiotcavytvorenévhodnébytovéasociálnepodmienky
pre zdravý vývin. V danom čase maloletý u otca neprespával, podľa tvrdení otca z dôvodu, že matka mu
prespatie neumožnila. Rodičia sa v priebehu konania dohodli na stretávaní sa otca s maloletým, avšak
z komunikácie medzi rodičmi (č.l. 229) vyplynulo, že otec tieto príležitosti nevyužíval. Z komunikácie tiež
vyplynulo, že otec nerešpektoval spánkový režim maloletého (č.l. 14). Zo záznamov príspevkov otca na

sociálnej sieti (č.l. 147-148) zistil, že tvrdenia matky o užívaní marihuany otcom boli dôvodné, keďže
aj sám otec potvrdil užívanie marihuany v rámci šetrenia pomerov (č.l. 63), pričom vylúčil jej užívanie
počas starostlivosti o maloletého. Zo správy o maloletom z Materskej školy D. E. zo dňa 13.03.2025
zistil, že maloletý mal pravidelnú dochádzku, starostlivosť o dieťa bola výborná, do materskej školy
chodil čistý, primerane oblečený. Komunikácia s matkou bola bezproblémová, zaujímala sa o dianie

v materskej škole, poplatky boli vždy včas uhradené. Maloletý sa občas počas odpočinkovej činnosti
pocikal, nebolo to však pravidlom. Pripisovali to možnej reakcii na určitú emocionálnu zmenu počas
určitých období. Starostlivosť hodnotili ako dobrú po fyzickej ako aj emocionálnej stránke. Z trestného
rozkazu Okresného súdu Malacky č. k. 3T/11/2025-118 zo dňa 31.03.2025 zistil, že otec bol uznaný
za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 18
mesiacov, v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Zo správy psychologičky
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 17.04.2025 zistil, že dňa 10.02.2025 bolo
poskytnutépsychologicképoradenstvoapsychologickástarostlivosťmatkeindividuálnouformouvpočte
dvoch hodín. Spoločné psychologické poradenstvo obom rodičom poskytované nebolo. K vyživovacej

povinnosti mal za preukázané, že matka v čase podania návrhu poberala rodičovský príspevok v
sume 533,- eur a prídavky na dieťa v sume 60,- eur, ktoré poberala naďalej. Od 02.04.2024 mala
založenú živnosť, vykonávala administratívnu činnosť a svoj mesačný príjem uvádzala v sume 750,-
eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Jej priemerné mesačné výdavky pozostávali z hypotéky 506,-eur, energií v domácnosti 150,- eur, ostatných výdavkov (mobilný paušál, životné poistenie, sporenie pre
maloletého) 120,- eur a stravy, ktorej výšku presnejšie nešpecifikovala. Vlastnila byt, v ktorom bývala
spolu s maloletým a svojou matkou, ktorá sa podieľala na výdavkoch domácnosti. Otec bol zdravý muž

v produktívnom veku, mal vyživovaciu povinnosť len k maloletému. Z odpovede zamestnávateľa otca I.
B. B. zistil, že otec zarobil za jediný celý odpracovaný mesiac, máj, sumu 1 059,77,- eur, v uvedenom
zamestnanískončilpracovnýpomerdohodou.Otecmalživnostenskéoprávnenievpredmetepodnikania
- údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla. Nebol evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne štátne dávky ani dávky sociálneho poistenia, nevlastnil

žiadnu nehnuteľnosť, ani vozidlo. Býval so svojou matkou a sestrou v 3-izbovom byte v H., kde náklady
na domácnosť predstavovali sumu 600,- eur, vrátane energií (otec uviedol, že sa podieľal sumou 300,-
eur). Ďalšie výdavky otec uviedol 20,- Eur za TV a 20,- eur za paušál, 100,- eur na stravu. Otec zároveň
tvrdil, že platil dlh 100,- eur za úver, ktorý si vzal na prerábku v domácnosti matky a tiež dlhy v sociálnej
a zdravotnej poisťovni, ktoré však nevyčíslil a nepreukázal. V súčasnosti bol podľa vlastného vyjadrenia
(dva mesiace) zamestnaný ako skladník s príjmom 1 500,- eur. Výdavky maloletého ustálil v sume

približne 400,- eur mesačne, keď mesačne za primeranú považoval sumu 150,- eur na stravu, 50,- eur na
hygienu, 30,- eur oblečenie, 30,- eur na lieky, 20,- eur na voľnočasové aktivity a poplatky za škôlku 80,-
eur mesačne. Zároveň bolo zrejmé, že so starostlivosťou o maloletého boli spojené aj ďalšie náklady,
a to na prepravu maloletého, hračky, účasť na nákladoch na bývanie a iné mimoriadne náklady, kde na
tieto ostatné náklady súd zarátal sumu 40,- eur.

4. Dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti
matky, ktorá mu riadne a dlhodobo zabezpečovala každodennú starostlivosť. Otec nekonal v záujme
maloletého, keď po podaní návrhu na súd zo strany matky prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť,
pričomzatotokonaniebolprávoplatneodsúdenýpreprečinzanedbaniapovinnejvýživy.Napriekdohode

rodičov o absolvovaní psychologického poradenstva z dôvodu narušenej komunikácie sa otec tomuto
poradenstvu napokon nepodrobil. Rovnako nevyužíval všetky možnosti na realizáciu styku s maloletým
a nerešpektoval ustálený režim maloletého. Otec síce priznal užívanie marihuany, avšak toto svoje
tvrdenie následne bez preukázania poprel. Súd preto dospel k záveru, že matka disponuje vyššou
mierou rodičovských kompetencií potrebných na riadne zabezpečovanie starostlivosti o maloletého,

čo napokon ani otec nespochybnil. Keďže žiaden z rodičov nemal obmedzené rodičovské práva
a povinnosti, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom. Styk otca
s maloletým upravil počas víkendu približne v súlade s návrhom matky, pričom rozšíril navrhovanú
úpravu o možnosť styku otca s maloletým aj v stredu počas kalendárneho týždňa, nakoľko táto úprava
podľa názoru súdu rešpektuje právo otca podieľať sa na výchove maloletého, zabezpečuje mu možnosť

s maloletým prehlbovať svoj vzťah a rešpektuje aj režim maloletého. Súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré
by nebolo možné umožniť prespatie maloletého v domácnosti otca, keďže maloletý aj v minulosti u otca
prespával, maloletý má pozitívny vzťah k otcovi a zo šetrenia v domácnosti otca bolo zistené, že otec
mal v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre pobyt maloletého. K obavám matky v súvislosti s
odmietavým postojom maloletého uviedol, že je úlohou rodičov motivovať maloleté dieťa k vzťahu s

oboma rodičmi a je prirodzené, že dieťa si musí postupne na novú situáciu zvyknúť. S prihliadnutím
na malú frekvenciu styku otca s maloletým však súd zohľadnil aj návrh matky a odporúčanie kolízneho
opatrovníka a styk otca s maloletým počas určených víkendov na prvé dva mesiace od právoplatnosti
rozsudkuupravillenpočasjednéhodňatak,abymalmaloletýdostatočnýpriestorpostupnesaadaptovať
na novú situáciu. Od matkou navrhovanej úpravy styku otca s maloletým počas víkendu sa súd odchýlil

vo vymedzení času návratu do domácnosti matky, kedy matka navrhovala návrat o 10:00 hod. Súd
však ukončenie styku určil na 18:00 hod s prihliadnutím na možnosť efektívne využiť celý deň trávením
spoločného času otca s maloletým a zároveň s prihliadnutím na vzdialenosť bydlísk rodičov a potrebný
čas strávený prepravou. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti prihliadol na skutočnosť, že matka
si plní vyživovaciu povinnosť v podstatnej miere výkonom osobnej starostlivosti. Následne, zohľadňujúc

odôvodnené potreby maloletého, vychádzal z potencionality otca dosahovať príjem najmenej v sume
1100,-eurmesačnevčistom,keďžetakýtopríjemdosahovaluzamestnávateľaI.B.B..Ztaktourčeného
príjmu v súlade s metodikou výpočtu výživného (18%) súd určil výživné vo výške 200,- eur mesačne od
podania návrhu. Súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že v dobe pred podaním návrhu matkou na súd
otec niekoľko mesiacov dobrovoľne uhrádzal výživné vo výške 200,- eur, preto je nepochybne v jeho

schopnostiach a možnostiach takto stanovené výživné uhrádzať. Medzi rodičmi nebolo sporné, že od
podania návrhu dňa 14.02.2024 otec uhradil výživné v sume len 300,- eur mesačne. Zročné výživné (po
odpočítaní predmetnej sumy) za obdobie od podania návrhu, t.j. od 14.02.2024 do vyhlásenia rozsudku
v sume 2 610,30,- eur uložil otcovi splatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zrušilneodkladné opatrenie o povinnosti otca dočasne platiť výživné. O trovách konania rozhodol v zmysle §
52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania
vyplýva námietka, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. f)
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“).Malzato,žeobajarodičiasúschopní
zabezpečiť rovnakú úroveň starostlivosti o maloletého, preto ho mal súd zveriť do striedavej osobnej

starostlivosti, čím bude maloletému umožnené rozvíjať citové puto s oboma rodičmi rovnomerne. Pred
podaním návrhu matky s maloletým trávil veľa času, následne mu matka začala brániť v stretávaní
sa so synom a stretnutia s ním podmieňovala jej prítomnosťou. K uvedenému navrhol vypočuť ako
svedkov súrodencov a matku. Styk upravený súdom prvej inštancie v stredu od 16:00 hod. do 19:00
hod. zasahuje do jeho výkonu práce, keďže ranná zmena trvá od 06:00 hod. do 14:00 hod. a poobedná
od 14:00 hod. do 22:00 hod., pričom presun do bydliska maloletého trvá 2,5 hod. Namietal aj úpravu

styku počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti, tiež z ohľadom na nemožnosť presunu do jeho
bydliska s ohľadom na potrebu cestovania. Nesúhlasil s rozsahom vyživovacej povinnosti. Namietol
najmä výdavok maloletého na hygienu v sume 50,- eur mesačne, keďže maloletý už nie je plienkovaný.
Poukázal na svoj mesačný príjem v sume 1 200,- eur a výdavky: nájomné 300,- eur, pôžička 100,-
eur, paušál 30,- eur, strava 200-300,- eur, cestovné za maloletým 50,- eur, lieky 30,- eur, t.j. v sume

800 – 850,- eur. Navrhol určiť výživné v sume 120,- eur mesačne, teda vo výške, v ktorej bol určený
právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 15CoP/67/2024 zo dňa 23.05.2024, ktorý je
záväzný pre súd prvej inštancie a nemôže ho svojvoľne meniť.

6. Matkasavpriebehuodvolaciehokonaniavyjadrovalakrozsudkuaodvolaniuotcapriebežnestým,že

vprvomvyjadrenípovažovalarozsudokzavecnesprávny,dostatočneodôvodnenýareflektujúcinajlepší
záujem maloletého, ale v závere navrhla upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend v sobotu od
10:00 hod. do 18:00 hod. Poukázala na neschopnosť otca zabezpečiť riadnu a konzistentnú starostlivosť
o maloletého a vytvoriť mu stabilné, bezpečné a predvídateľné výchovné prostredie. Otec nerešpektuje
základné pravidlá výchovy a režimu maloletého. Otec tiež nie je schopný viesť s matkou konštruktívnu

komunikáciu, o čom svedčia aj incidenty, na ktoré poukázala matka, kedy otec nerešpektoval vzájomnú
dohodu, maloletého matke nevrátil podľa dohody a matka bola nútená zavolať políciu. Otec mal na
maloletého pri preberaní od matky vplývať tak, že ho manipuloval otázkami, či chce ísť k mame, alebo
či ide k tatovi, maloletého ešte viac rozrušoval. Medzi rodičmi došlo pri preberaní ku kriku a fyzickému
kontaktu, keď si maloletého doslova trhali z rúk. Incident z júna 2025 mal dopad na psychické prežívanie

maloletého, ktorý sa po incidente mal vyjadriť, že sa bojí byť u tatu, oco kričal na mamu. Po návrate od
otca bol maloletý k matke chladný, mal sa vyjadriť, že mama je zlá, nechce ju. Stará matka maloletého
rozširuje o matke hanlivé a nepravdivé informácie. Keďže otec žije so svojou matkou, je dôležité
zohľadniť aj prostredie, v ktorom sa bude styk realizovať. Pretože prostredie, v ktorom prevláda napätie,
verejné osočovanie a osobné útoky na matku, nemožno považovať za harmonické, bezpečné, ani

vhodné pre zdravý vývin maloletého dieťaťa. Súdom prvej inštancie určené výživné je podľa matky
primerané jeho schopnostiam a možnostiam, čo je zrejmé aj z príjmu a výdavkov deklarovanými otcom.
Matka poukázala na to, že otec vyhotovuje nahrávky s maloletým, ktoré by odvolací súd nemal brať do
úvahy, keďže sú výsledkom manipulatívneho správania otca s cieľom zachytiť momenty, kedy sa dieťa
vyjadruje v prospech otca. Cieľom otca je očierňovať matku, spochybňovať jej starostlivosť, manipulovať

maloletéhoprotimatke.Otecopakovanepodsúva,žemaloletýzanímplače,resp.,ženemôžeísťknemu
kvôli nej, ale ona vysvetľuje maloletému, že čakajú na právoplatný rozsudok, nikdy mu nehovorí nič, čo
by malo maloletého obrátiť proti otcovi. V novembri 2025 matka poukázala na eskaláciu správania starej
matky maloletého – I. J., ktorá zverejňuje osobné údaje o maloletom bez súhlasu rodičov, ovplyvňuje
verejnú mienku jej opakujúcimi príspevkami na sociálnej sieti a dehonestuje matku, čo prehlbuje konflikt

a nepriamo môže vplývať na psychickú pohodu maloletého. Otec má právo žiť so svojou matkou, avšak
jehoprávonemôžebyťuplatňovanénaúkornajlepšiehozáujmumaloletéhovyrastaťvzdravomprostredí
tak, ako to vyplýva z rozhodnutí vyšších autorít, ktoré označila. Z uvedeného dôvodu by mal odvolací
súd rozsudok zmeniť tak, aby maloletý neprespával v domácnosti starej matky, resp. aby styk otca
s maloletým prebiehal mimo bydliska starej matky, na neutrálnom mieste. Takýto zásah do styku otca je

primeraný a nevyhnutný v zmysle princípu proporcionality, rešpektuje právo dieťaťa na kontakt, avšak
chráni dieťa pred nepriaznivým prostredím. V dôsledku správania starej matky matka na ňu podala
trestné oznámenie a žalobu na ochranu osobnosti a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Za
obzvlášť závažný považovala incident z 11.12.2025, kedy sa stará matka domáhala vydania maloletéhopred bytovým domom matky, pritom maloletý bol v danom čase chorý. Stará matka celú situáciu
vysielala naživo na sociálnej sieti. Počas vysielania uvádzala osobné údaje o maloletom, opisovala jeho
zdravotný stav, zverejnila polohu a vzhľad bytového domu, v ktorom matka s maloletým býva a šírila

nepravdivé a spoločensky diskreditujúce výroky o matke. Matka priložila denníky styku otca s maloletým,
komunikáciu medzi rodičmi, záznam o podaní oznámenia o priestupku z incidentu dňa 29.06.2025,
zvukové nahrávky, prepis zvukových nahrávok, hlasovú správu – vyjadrenie starej matky, videozáznamy
starej matky, nahrávka matky s maloletým, video z incidentu dňa 11.12.2025, dosahy starej matky
na verejnosť, komentár sledujúcej, uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 4Cos/1/2025-77 zo dňa

16.12.2025, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil I. J. v celom rozsahu odstrániť
konkrétne, tam špecifikované príspevky zverejnené na sociálnej sieti.

7. KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-otcom,vktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v súvislosti s úpravou výkonu práv a povinností rodičov k maloletému A., ktorým zveril maloletého
do starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým (spôsobom špecifikovaným v odseku 1 tohto
rozhodnutia), uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne od
podania návrhu, vrátane zročného výživného, zrušil neodkladné opatrenie ukladajúce otcovi dočasne
prispievať na výživu maloletého a rozhodol o trovách prvoinštančného konania.

9. Odvolací súd preberá skutočný stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal
s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou

vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na presvedčivé
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie
súduprvejinštanciepovažujezavecnesprávne.Nazdôrazneniesprávnostizáverovsúduprvejinštancie
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

10. V prejednávanej veci podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o
zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže zastával názor, že obaja rodičia sú spôsobilí
zabezpečovaťvýchovuastarostlivosťomaloletéhovrovnakejmiere.Odvolanieotcajezmätočné,keďže
v odvolacom návrhu sa domáhal zmeny rozhodnutia v časti týkajúcej sa úpravy styku a výživného.

Z obsahu odvolania však vyplýva, že otec namietal aj rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach, t. j. aj vo
vzťahu k zvereniu maloletého, pričom odvolanie posúdil podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP).

11. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä:

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,

súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

14. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 3 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú

starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

18. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

21. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však
rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom sa výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny
vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Preto v prípade takéhoto návrhu rodiča musí súd

primárne skúmať splnenie všetkých zákonných kritérií. Prvým kritériom striedavej osobnej starostlivosti
je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja rodičia
majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme
dieťaťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové
väzby dieťaťa, 2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča

dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie
sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu
negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča,
vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosťtiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že
takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných
podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského

vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi
a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné
vždy primárne sledovať.

22. Skúmajúc jednotlivé kritéria dospel aj odvolací súd k záveru, že na strane otca boli zistené okolnosti,

ktoré nie sú zlučiteľné s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti tak, aby bol naplnený prvoradý
záujem maloletého.

23. Je možné sa stotožniť s otcom v tom, že prvé kritériom striedavej osobnej starostlivosti bolo naplnené
tým, že na základe šetrenia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že obaja rodičia
sú spôsobilí dieťa vychovávať. Spôsobilosť výchovne pôsobiť na dieťa však nemožno automaticky

spájať s formou striedavej osobnej starostlivosti. Tým, že súd prvej inštancie upravil rozšírený styk
otca s maloletým, potvrdil, že otec je spôsobilý výchovne pôsobiť na maloletého (inak povedané styk
nezakázal), ale nie vo forme striedavej osobnej starostlivosti.

24. Druhé kritériom bolo bez pochyby naplnené v tom, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť

o dieťa záujem.

25. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že otec opomenul, že pri rozhodovaní súdu je potrebné
hodnotiť aj ďalšie kritériá a nepostačuje, ak rodič je spôsobilý na dieťa výchovne pôsobiť a má záujem
o osobnú starostlivosť. Tretím kritériom totiž je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. V

tomto smere považuje odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za vyčerpávajúce,
pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Otec vo svojom odvolaní uviedol len stručné dôvody, pre ktoré považoval skutkové zistenia a ich
následné hodnotenie súdom prvej inštancie za nesprávne, najmä pokiaľ ide o záver, že maloletý
nemá byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Samotná skutočnosť, že obaja rodičia

disponujú zázemím v podobe domácnosti vhodnej na výkon osobnej starostlivosti, ako aj existencia
pozitívneho vzťahu maloletého k obom rodičom, však sama osebe nepostačuje na záver, že striedavá
osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec
svojím správaním – najmä nerešpektovaním režimu maloletého, neplnením vyživovacej povinnosti,
nevyužívaním styku s maloletým a nepodrobením sa odporúčanému psychologickému poradenstvu

– sám prispel k tomu, že nebolo možné prijať záver o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Za
daného stavu preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že potreby maloletého sú aktuálne lepšie
zabezpečené v osobnej starostlivosti matky než v režime striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá
osobná starostlivosť totiž predpokladá od rodičov systematický a zodpovedný prístup k výchove dieťaťa,
rešpektovanie jeho individuálnych potrieb vrátane denného režimu, ako aj ochotu odstraňovať zistené

nedostatky. Súd prvej inštancie sa pritom snažil prispieť k zlepšeniu rodičovských kompetencií aj
prostredníctvom psychologického poradenstva, ktorému sa však otec riadne nepodroboval. Striedavá
osobná starostlivosť si vyžaduje schopnosť rodičov komunikovať aspoň v takej miere, aby výkon osobnej
starostlivosti prebiehal bez zaťahovania dieťaťa do konfliktu medzi rodičmi. V prejednávanej veci však
takáto úroveň komunikácie preukázaná nebola. Naopak, otec umožnil svojej matke aktívne zasahovať

do vzťahov medzi účastníkmi konania, a to v rozsahu, ktorý vyvolal ďalšie konflikty. Odvolací súd
preto konštatuje, že nedostatky vytýkané súdom prvej inštancie neboli odstránené ani v priebehu
odvolacieho konania. Otec tak nepreukázal, že je schopný zabezpečiť výchovu a starostlivosť o
maloletého v kvalitatívne porovnateľnom rozsahu ako matka a preto neboli splnené predpoklady pre
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

26. Z odvolania otca vyplýva, že nesúhlasí s úpravou styku v stredu z dôvodu kolízie s jeho pracovnými
zmenami. Otec však v odvolaní neuviedol žiadny konkrétny návrh alternatívnej úpravy styku počas
pracovného týždňa. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že styk rodiča s maloletým dieťaťom
predstavuje jeho právo, nie povinnosť. Pokiaľ preto otec nebude môcť realizovať styk v určenom čase, je

na jeho strane, aby túto skutočnosť oznámil matke maloletého. Odvolací súd nezistil dôvod na zúženie
rozsahustykuotcasmaloletýmoprotiúpravestanovenejsúdomprvejinštancie.Takátozmenabynebola
v súlade so záujmom maloletého na zachovaní a rozvíjaní vzťahu s oboma rodičmi a na ich účasti na
jeho výchove a starostlivosti.27. Pokiaľ otec namietal rozsah styku s maloletým počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia z dôvodu vzdialenosti bydlísk rodičov, odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú.

Súd prvej inštancie stanovil pomerne široké časové rozmedzie realizácie styku od 10:00 hod. do 18:00
hod., ktoré umožňuje primerané stretnutia maloletého s otcom. Vzhľadom na krátke adaptačné obdobie
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol úpravu styku zvolenú súdom
prvej inštancie ako neoprávnene zasahujúcu do práv otca. Takto nastavený režim styku rešpektuje
predovšetkým záujem maloletého, ktorý má prednosť pred osobnými preferenciami rodiča a ktorému sa

musí prispôsobiť výkon rodičovských práv.

28. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, k akým konkrétnym skutočnostiam by mali vypovedať otcom
navrhovanísvedkovia,súrodenciamatkaotca.Zcelkovéhoprístupuotcavyplýva,ženamiestoprevzatia
rodičovskej zodpovednosti ju prenáša na rodinných príslušníkov, čo paradoxne konflikt medzi rodičmi
prehĺbilo. Súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o dieťati je výlučne v právomoci rodičov, ktorí by mali

byť dostatočne zrelí na to, aby pochopili, že jedine oni majú právo rozhodovať o svojom dieťati
a že v prípade neschopnosti dohody rozhoduje súd. Pokiaľ mali byť svedkovia vypočutí s cieľom
posúdiť údajné bránenie styku otca s maloletým, táto skutočnosť nie je predmetom konania. V prípade
neplnenia vykonateľného rozhodnutia je zákonným prostriedkom nápravy návrh na výkon rozhodnutia.
V predmetnom konaní súd rozhoduje výlučne o tom, či úprava styku zodpovedá najlepšiemu záujmu

dieťaťa a súčasne rešpektuje právo rodiča na pravidelný osobný kontakt s dieťaťom a na rozvíjanie
citových väzieb.

29. Otec napokon namietal aj výšku vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie v sume 200,-
eurmesačne,pričompoukazovalnasvojmesačnýpríjemvovýške1200,-eurananímtvrdenémesačné

výdavky do výšky približne 850,- eur.

30. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v tejto časti dospel k záveru, že súd
prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti správne vychádzal zo zistených príjmových a

majetkových pomerov rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého.

34. Samotná skutočnosť, že otec poukazuje na svoje bežné mesačné výdavky, nemôže bez ďalšieho
viesť k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti, keďže vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má prednosť
pred inými výdavkami rodiča. Správne matka poukazovala na pomer príjmu otca k jeho výdavkom. Aj

po odpočítaní všetkých, ním deklarovaných výdavkov mu zostane čiastka 350,- eur, ktorá postačuje na
úhradu výživného vo výške určenej rozsudkom. Námietky otca smerujúce k neodôvodnenosti výdavkov
maloletého taktiež neobstoja, a to už len s poukazom na ním uvádzanú štruktúru vlastných výdavkov. Zo
samotných tvrdení otca vyplýva, že na splátku pôžičky vynakladá sumu 100,- eur mesačne a na vlastnústravu približne 300,- eur mesačne. V tomto kontexte sa výživné určené pre maloletého v celkovej sume
200,- eur mesačne nejaví ako neprimerané, naopak, vzhľadom na deklarované výdavky otca na vlastné
potreby je jeho námietka absolútne nedôvodná.

35. Vychádzajúc z príjmu otca ustáleného súdom prvej inštancie vo výške 1 100,- eur mesačne, zo
zaužívanej súdnej praxe pri určovaní výšky výživného (Metodika – Výživné), ako aj so zohľadnením
odôvodnených mesačných výdavkov maloletého ustálených v sume približne 400,- eur, odvolací súd
nevzhliadoldôvod,prektorýbysaotecnemalpodieľaťnaúhradetýchtonákladovaspoňvrozsahujednej

polovice. Za tejto situácie odvolací súd nepovažoval námietku otca smerujúcu proti výške určeného
výživného za dôvodnú.

36. Odvolací súd považuje za obzvlášť znepokojujúce, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletému riadne neplnil, a to až do takej miery, že bol uznaný vinným pre prečin zanedbania
povinnej výživy. Takéto konanie nemožno z pohľadu záujmu maloletého akceptovať. Ani prípadné

spory medzi rodičmi, ani tvrdenia otca o obmedzovaní styku s maloletým, nemôžu byť dôvodom
na neplnenie základnej rodičovskej povinnosti zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča voči dieťaťu patrí medzi jeho základné zákonné povinnosti a jej plnenie nemožno
podmieňovať správaním druhého rodiča. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že rodičovstvo nepredstavuje
len uplatňovanie rodičovských práv, ale predovšetkým nesie so sebou zodpovednosť za riadne plnenie

rodičovských povinností, medzi ktoré patrí najmä zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa.

37. K námietke otca, že súd prvej inštancie zmenil právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trnave
o určení výživného v rozsahu 120,- eur, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nerozhodol vo
veci samej, ale nariadil neodkladné opatrenie. Rozsah výživného určeného neodkladným opatrením je

diametrálne odlišný od výživného určeného vo veci samej. V konaní o neodkladnom opatrení sa výživné
určuje len v nevyhnutnej miere a výlučne na základe osvedčených skutočností. Vo veci samej, ako
je tomu aj v prejednávanej veci, súd po riadnom dokazovaní posudzuje všetky hmotnoprávne kritériá
upravené v Zákone o rodine, pričom zohľadňuje schopnosti a možnosti rodičov a odôvodnené potreby
(nielen nevyhnutné) maloletého dieťaťa.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú všetky odvolacie námietky otca podľa odvolacieho
súdu nedôvodné.

39. Špecifikum prejednávanej veci predstavuje skutočnosť, že matka proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie odvolanie nepodala, avšak v odvolacom konaní vystupovala procesne aktívnejšie než otec.
V priebehu konania totiž poukazovala na skutočnosti, ktoré mali nastať po vydaní rozsudku súdu prvej
inštancie a ktoré podľa jej názoru podstatne zmenili pomery účastníkov v rozsahu odôvodňujúcom
zmenu napadnutého rozhodnutia. Navrhovala preto, aby odvolací súd po doplnení dokazovania zmenil
rozhodnutievčastiúpravystykuotcasmaloletýmtak,žestykbuderealizovanýbezprespatiamaloletého

v domácnosti, ktorú otec zdieľa so svojou matkou. Podľa tvrdení matky matka otca vyvíja voči nej
cielenú a spoločensky neprijateľnú aktivitu, čo má negatívny vplyv na prostredie, v ktorom sa maloletý
počas styku zdržiava. Na tomto mieste je potrebné poukázať na určitú nekonzistentnosť vo vyjadreniach
matky, keď na jednej strane označila rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, preto sa zrejme
neodvolala, no následne navrhla jeho zmenu v časti úpravy styku otca s maloletým. V tomto smere

však matka zotrvávala na stanovisku, že styku otca s maloletým nebráni, avšak považuje za nevyhnutné
uprednostniť najlepší záujem maloletého pred právom otca realizovať styk spojený s prespaním, a to z
dôvodov uvádzaných v jej podaniach.

40. S poukazom na § 63 CMP, podľa ktorého je v odvolacom konaní možné uvádzať nové skutkové

tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy, § 65 CMP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný
rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, v spojení s § 40 CMP,
podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov, odvolací súd z úradnej povinnosti preskúmal, či
správanie starej matky voči matke maloletého by mohlo viesť k zúženiu styku otca s maloletým oproti
úprave stanovenej súdom prvej inštancie. Podstatou argumentácie matky je predpoklad negatívneho

výchovného pôsobenia zo strany starej matky, s ktorou otec aktuálne žije v spoločnej domácnosti. Z
uvedenéhodôvodumatkanavrhlazmeniťrozhodnutiesúduprvejinštancievčastistykutak,abymaloletý
neprespával v domácnosti starej matky, respektíve aby styk otca s maloletým prebiehal mimo bydliska
starej matky, na neutrálnom mieste. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že zasahovanie starej matkydo výkonu rodičovských práv a povinností nepredstavuje novú skutočnosť, keďže táto bola zistená už
šetrením pomerov v správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z 15.03.2024.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že účel navrhovaný matkou by zúžením styku otca s maloletým nebol
naplnený. Úprava navrhovaná matkou by nezabránila otcovi, aby styk realizoval aj v prítomnosti starej
matky. V prípade, že by existovali akékoľvek obmedzenia uložené starej matke, otec je povinný ich
rešpektovať. Tieto obmedzenia však nijako nebránia otcovi v možnosti osobne sa starať o maloletého
v mieste jeho bydliska, vrátane prespatia. Aj keď sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej

inštancie, že bolo v najlepšom záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky,
nemožnoopomínať,žeaniotecnebolobmedzenývosvojichrodičovskýchprávachapovinnostiachamá
právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého. Úprava styku, podľa ktorej sa rodič stretáva
s maloletým každý druhý víkend s prespaním a s ďalšou úpravou styku počas jedného dňa v týždni,
sa považuje za štandardný rozsah styku. Jeho zúženie je prípustné len v prípade, že je to odôvodnené
záujmom maloletého dieťaťa. Odvolací súd berie do úvahy výhrady matky vo vzťahu k vyjadreniam,

príspevkom a správaniu starej matky. Na druhej strane je však otázne, či si matka uvedomuje svoj
podiel na prehlbovaní rodičovského konfliktu. Napriek tomu, že uviedla, že nemieni brániť otcovi v
styku s maloletým, zároveň deklarovala, že vyčká na právoplatné rozhodnutie súdu, čím dochádza k
obmedzeniu práva otca na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s oboma rodičmi.

42. Odvolací súd tiež nerozumie pasívnemu prístupu otca k zásahom jeho matky do vzťahu medzi
rodičmi a maloletým. Pokiaľ sa otec riadne neujme svojej otcovskej role, celkom dôvodne hrozí, že
detstvo maloletého bude negatívne ovplyvnené súdnymi konaniami. Maloletý môže hodnotiť správanie
otca vrátane jeho reakcií na osočovanie matky zo strany starej matky. Ochranný pud maloletého

voči matke môže napokon viesť k odmietaniu otca, čo si otec zrejme neuvedomuje. Je povinnosťou
oboch rodičov, aby sa v záujme maloletého snažili o výmenu nevyhnutných informácií týkajúcich sa
jeho starostlivosti, a to bez vzájomného osočovania, privolávania policajnej hliadky alebo nahrávania.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom týchto nahrávok a dospel k záveru, že predmetné dôkazy
nebude vykonávať. Dôvodom je jednak zásada hospodárnosti konania, keďže nahrávky nepovažuje za

relevantné vo vzťahu ku konaniu, a jednak snaha súdu nepodporovať nevhodné správanie rodičov, t. j.
vzájomné nahrávanie a manipuláciu obsahu s cieľom vykresliť seba v pozitívnom svetle alebo ovplyvniť
maloletého. Súd preto konštatuje, že na takto produkované dôkazy neprihliadol.

43. Na základe uvedeného, matkou uvádzané skutočnosti nepovažoval odvolací súd za také, ktoré by

boli spôsobilé privodiť zúženiu styku otca s maloletým oproti úprave v rozsudku súdu prvej inštancie.

44. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
vo všetkých výrokoch, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutých závislých výrokoch o zročnom
výživnom, trovách konania, ako aj o zrušení neodkladného opatrenia ako vecne správny potvrdil.

Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396
ods. 1 CSP.

45. Ďalšie argumenty rodičov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

46. Odvolací súd dáva do pozornosti splnomocnenca matky, že vo vyjadrení z 11.11.2025 sú označené
početné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktoré sa mali týkať otázok starostlivosti súdu o maloletých, avšak tieto s riešením takýchto otázok
nesúviseli (napríklad I. ÚS 233/2019, II. ÚS 195/2017, II. ÚS 596/2017, II. ÚS 27/2012, rozhodnutia NS
SR sp. zn. 6Cdo/108/2015, sp. zn. 3Cdo/88/2011, 4Cdo/97/2010).47. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).