Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209103
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425209103.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci navrhovateľky: J.
I. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Bratislava, Q. XX, zastúpená Mgr. Michalom Pírym,
advokátom so sídlom Bratislava, Kopčianska 8/A, IČO: 53 533 968, proti odporcovi: F. I. , narodený dňa
XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, X. Q. mlyne XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 53C/68/2025-58, zo
dňa 2.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 53C/68/2025-58 zo dňa 2.10.2025, p o
t v r d z u j e .

II. Navrhovateľka m á proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 53C/68/2025-58, zo
dňa 2.10.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi (žalovanému) priblížiť sa k
navrhovateľke (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo inom správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom
pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch (výrok I.). Strany konania poučil, že nariadené neodkladné

opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené, a zároveň poučil odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, v
ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do
pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (výrok II.). Navrhovateľke priznal plný nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa nariadenia neodkladného opatrenia
domáhalastvrdením,žeponásledkochspôsobenýchjejfyzickýmútokomodporcudňa6.7.2025zmenila
svoj pohľad na spolužitie so žalovaným a dňa 19.8.2025 podala na Mestskom súde Bratislava II návrh na
rozvod ich manželstva. Dňa 19.9.2025 došlo po krátkej a nevyprokovanej výmene názorov k ďalšiemu
fyzickému ataku zo strany odporcu. Po tom, ako vyjadrila svoj nesúhlas s tým, aby odporca jedol jedlo,
ktoré ona pripravila pre ich spoločné deti, ju odporca zahnal do spálne so slovami „vybavím si to s

tebou.“ Odporca ju uchopil za obe ramená a s použitím sily ju sotil do zárubní dverí. Opísaný atak by
pritom nepochybne pokračoval aj ďalej, avšak tomuto zamedzil spoločný syn sporových strán, T. I.,
ktorý ju začal inštinktívne ochraňovať vlastným telom, čím zamedzil pokračovaniu v ataku a tým pádom
aj ďalším zraneniam navrhovateľky. V dôsledku tohto ataku navrhovateľka pociťovala (a aj naďalej
pociťuje) silnú bolesť v chrbte a v pravej ruke. V ten istý deň, t. j. dňa 19.9.2025, vyhľadala lekárske
ošetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava - Ružinov, v rámci ktorého došlo k zdokumentovaniu

všetkých jej poranení vzniknutých pri ataku a ich zaznamenaniu v lekárskej správe. Následne, dňa
22.9.2025, podstúpila v dôsledku ataku ošetrenie aj u svojej ošetrujúcej lekárky. Po opísanom atakusa rozhodla podať proti odporcovi trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Bratislava Ružinov -
východ, pričom v rámci tohto oznámenia, okrem iného, uviedla aj to, že priamym a očitým svedkom ataku
bol aj spoločný syn. Navrhovateľka zotrvanie odporcu v jej blízkosti pociťuje ako ohrozenie jej telesnej,

ako aj duševnej integrity. Má strach zo správania sa odporcu, najmä z ďalšieho fyzického ataku voči jej
osobe. Vzhľadom na stupňujúcu tendenciu správania sa odporcu a narastajúcu mieru agresívneho a
násilného konania, sa obáva o svoje zdravie a svoj život.

3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila lekárske správy zo dňa

25.7.2025, 5.8.2025, 13.8.2025, 19.9.2025, 22.9.2025, návrh na rozvod manželstva zo dňa 19.8.2025,
oznámenie policajnému orgánu zo dňa 19.9.2025, čestné vyhlásenie Andreja Žoldáka zo dňa 26.9.2025
a oznámenie 00 PZ Bratislava Ružinov - východ zo dňa 26.8.2025.

4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovení
§ 324 ods. 1, ods. 2,ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písmeno h/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328

ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1, ods. 2, § 334, § 336 ods. l, § 337 ods.
1, ods. 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). Zadefinoval
všeobecné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a vo vzťahu k uloženiu zákazu priblíženia
konštatoval, že pri vydaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, musí mať súd za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich
skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ neodkladného opatrenia spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (svedka incidentu), písomnou, elektronickou
alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zákaz približovania sa na určenú vzdialenosť, alebo

iba obmedzené približovanie k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita je ohrozená, je
formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt páchateľa, napríklad
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z fyzického násilia s jeho obeťou. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi
a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť,

že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Súd prvej
inštancie uviedol, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľa
konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Telesná a duševná
integrita fyzickej osoby je ohrozená predovšetkým akýmkoľvek násilím (nátlakom). Hoci definície násilia

sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné

vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné
poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým
násilím. Chránenej osobe má byť preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá efektívna súdna
ochrana. Nech už je pojem násilia definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou či už fyzickou alebo

psychickou a úmyselným konaním násilníka a súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie,
jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie ohrozenia telesnej, duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom postačuje, že je

osvedčená tvrdená skutočnosť, teda, že vzhľadom na všetky okolnosti sa javí ako pravdepodobná. Súd
prvej inštancie konštatoval, že v danej veci boli zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia dané. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom
priblíženia pripadá do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám
fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity.

Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila, že sú dané závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, ako
osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov, ktorými
podľa jeho záveru sa podarilo navrhovateľke osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebuúpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na
predložené lekárske správy o jej ošetreniach a zdravotných dopadoch na zdravie žalobkyne po fyzických
atakoch žalovaného, ktoré sú aj obsahom podaného trestného oznámenia. Z uvedených listín vyplýva,

že odporca v poslednom období opakovane fyzicky atakoval navrhovateľku. Uvedené potvrdzuje aj
čestné prehlásenie jej syna, ktorý bol očitým svedkom fyzického ataku odporcu. Podľa súdu prvej
inštancie ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu nie je iba hypotetické,
ale reálne. Takéto správanie odporcu značne zasahuje do telesnej i duševnej integrity navrhovateľky,
dostatočne osvedčuje obavu navrhovateľky a odôvodňuje potrebu uložiť odporcovi zákaz priblíženia

sa k navrhovateľke, ktorý má aj preventívny charakter. Preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu
vyhovel. Za nevyhnutné však považoval súd prvej inštancie doplniť výrok v tejto časti o výnimku zo
zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke okrem účasti na procesných úkonoch v občianskom,
trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, na ktoré
strany sporu môžu byť predvolané, a to aj vzhľadom na podané trestné oznámenie a návrh na rozvod
manželstva. Súd prvej inštancia neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v určenej

lehote žalobu vo veci samej, pretože bol toho názoru, že samotné nariadené neodkladné opatrenie
postačuje na zabezpečenie plnohodnotnej ochrany navrhovateľky. Súčasne súd prvej inštancie poučil
stranyvzmysle§334CSP,ženariadenéneodkladnéopatreniesúdzrušínanávrhniektorejzprocesných
strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a poučil odporcu vo výroku aj v zmysle §
337 ods. 2 CSP. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej

navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Argumentuje, že navrhovateľka
svojimi tvrdeniami uviedla súd do omylu. Snaží sa seba vykresliť ako obeť a odporcu ako násilníka
z dôvodu získania výlučného užívania nehnuteľností, ktoré nadobudla počas spoločného manželstva.

Krédom navrhovateľky je podľa odporcu za nič neplatiť a všetko užívať zadarmo. Týmto uznesením sa
navrhovateľka snaží dosiahnuť nátlak na odporcu, aby mala úplnú kontrolu nad nehnuteľnosťami a v
deťoch vyvolala pocit strachu a ohrozenia zo strany odporcu. Odporca uviedol, že násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci. Navrhovateľka svoju moc dokazuje
tým, že odporcu chce vyhodiť z domu a nechce vrátiť nehnuteľnosť, ktorú jej odporca pred rokmi

daroval. Násilím je každý čin, ktorého dôsledkom je, že obeť robí niečo čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt
s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie majú rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľne poranenia, napriek tomu maže byť najhoršou formou násilia. Pojem

násilia ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel a odporca tvrdí, že úmyslom navrhovateľky je mať
všetky nehnuteľnosti len pre seba, a to aj za cenu navádzania detí proti odporcovi, prekrúcaním faktov.
Odporca uviedol, že navrhovateľka sa riadi známym príslovím alebo parafrázou „Stokrát opakovaná lož
sa stane pravdou,” kde sa navrhovateľka drží myšlienky, že ak sa lož dostatočne často opakuje, ľudia

jej začnú veriť, nie preto, že by sa stala pravdou, ale preto, že ju prijmú za pravdivú. Podľa odporcu
pred vydaním tohto uznesenia navrhovateľka na každý podnet, na akúkoľvek snahu o komunikáciu,
reagovala podráždene, krikom a útokmi na odporcu, aby pred deťmi navodila dojem obete a za ich
chrbtompokračovalavútokochnaodporcu.Predôveryhodnosťsvojichtvrdenínavrhovateľkavyvolávala
verbálne a nakoniec aj fyzické útoky na odporcu. Keď bola navrhovateľka „dostatočne spokojná s

konaním odporcu”, volala políciu a vyhľadala lekársku pomoc, aby mohla predložiť lekárske správy.
Vydaním tohto uznesenia sa navrhovateľka upokojila a zrazu bez kriku a prehnaných emócii dokáže
prísť za odporcom s potrebou pozhovárať sa o riešení tejto situácie. Snahou navrhovateľky bolo
účelovo dosiahnuť vydanie takéhoto uznesenia s cieľom vytvoriť nátlak na odporcu, aby mohla užívať
nehnuteľnosti len pre seba. Odporca navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie v celom rozsahu

zrušil.

6. Navrhovateľka s odvolaním nesúhlasila. Argumentuje, že v odvolaní absentujú jeho základné
náležitosti predpísané ustanovením § 363 CSP. V odvolaní nie je vymedzený ani len náznak dôvodu,
pre ktorý odporca považuje napádané uznesenie za nesprávne alebo nezákonné. Samotné odvolanie

je podľa navrhovateľky koncipované pomerne chaoticky, pričom z jeho obsahu je možné vydedukovať
len toľko, že cieľom návrhu bola snaha navrhovateľky získať výlučné užívanie nehnuteľností. Z dôvodu
absencie odvolacích dôvodov ako povinnej zákonnej náležitosti odvolania navrhovateľka tvrdí, že ani
nedokáže zaujať náležitú procesnú obranu proti odvolaniu, čoho logickým a legitímnym dôsledkomby malo byť odmietnutie odvolania postupom podľa ustanovenia § 386 písm. d) CSP. Navrhovateľka
odmietatvrdeniaodporcuojejsnaháchmanipulovaťsfaktami,prípadneoinomnegatívnomsprávanísa,
a uviedla, že dôvodom pre nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia bola obava a strach z

agresívneho správania sa odporcu voči nej, ktoré sa výlučne z dôvodov na strane odporcu v rozhodnom
období opakovalo a stupňovalo. Existenciu konfliktov a v zásade aj fyzických útokov na navrhovateľku,
po ktorých musela byť privolaná polícia a po ktorých musela vyhľadať lekársku pomoc, pritom v zásade v
odvolaní potvrdil aj samotný odporca. To, že sa konflikty medzi sporovými stranami po vydaní uznesenia
upokojili, a teda že odporca už aktuálne fyzicky nenapáda navrhovateľku, ako tomu bolo pred vydaním

uznesenia, možno pričítať práve a výlučne zásahu súdu prvej inštancie, ktorý na základe návrhu vydal
uznesenie. Ak teda odporca v odvolaní píše, že sa „navrhovateľka upokojila,“ tak táto skutočnosť je
logická a nesporná, pričom tá pramení výlučne z toho, že navrhovateľka po vydaní uznesenia aj napriek
pretrvávajúcim a stále prítomným vyhrážkam odporcu nemusí žiť v strachu z toho, že by ju opäť fyzicky
napádal alebo inak ohrozoval jej telesnú, ako aj duševnú integritu. Navrhovateľka poukázala na to, že
odvolanie odporcu neobsahuje žiaden relevantný argument, pre ktorý by malo byť napádané uznesenie

zrušené, prípadne dôkaz, ktorý by ju „usvedčoval“ z klamstiev. Vyjadruje svoje presvedčenie, že odporca
v odvolaní žiadnym spôsobom nevyvrátil a ani inak právne účinne nespochybnil dôvodnosť návrhu, t.
j. potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, a čo je najdôležitejšie, nespochybnil ani vecnú správnosť a
zákonnosť odvolaním napádaného uznesenia.

7. Odporca v replike k vyjadreniu navrhovateľky v podstate zopakoval obsah svojho odvolania a doplnil,
že pre nesúhlas s predmetným rozhodnutím nebude platiť súdny poplatok.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, §
380 ods. 1 s prihliadnutím na jeho obsah v zmysle čl. 11 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

odporcu nie je dôvodné.

9. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi (stranami
konania) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti
poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy

pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov
zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav bezprostredne
hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným
opatrením, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom
stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Z neodkladného charakteru tohto inštitútu vyplýva, že

pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Pri vydaní neodkladného opatrenia strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, treba

uviesť opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Kvalitatívne požiadavky
na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu.

10. Neodkladným opatrením možno uložiť strane, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená (§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP). Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ktorého účelom je zabránenie akejkoľvek forme nátlaku na fyzickú osobu. Chránenej osobe má byť v

odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zásah do telesnej a duševnej
integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode a
dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia
potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý
negatívne človeka poškodzuje.

11. Pri nedovolených zásahov do psychickej a telesnej integrity je dôležité minimalizovať kontakt
osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je účinkom takého správania vystavená. Účelom
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno h/ CSP je poskytnúť oprávnenejstrane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že
skutkový stav veci nie je náležité zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak
je ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti

ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že prezentované tvrdenie navrhovateľa sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

12. Na základe vyššie definovaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a pojmu zásahu
do telesnej a duševnej integrity človeka dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru,
že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky ako možnej obete nedovoleného správania zo strany
žalovaného, bola dôvodnosť naliehavej úpravy pomerov medzi stranami tohto konania dostatočne
osvedčená. Súd prvej inštancie mal prostredníctvom predložených listinných dôkazov osvedčené, že
navrhovateľkuaodporcuspájamanželskývzťah,ktorýjevyhrotenýanavrhovateľkapodalanasúdnávrh

na ukončenie manželstva rozvodom. Súd prvej inštancie celkom správne zohľadnil časový vývoj situácie
vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, stúpajúcu konfliktnosť, zdokumentovanú navrhovateľkou
predloženými lekárskymi správami o primárnom ošetrení navrhovateľky dňa 6.7.2025 a dňa 19.9.2025
a s nimi súvisiacimi nadväzujúcimi lekárskymi ošetreniami (v dňoch 11.7.2025, 5.8.2025, 13.8.2025,
25.8.2025, 22.9.2025), ako aj oznámením navrhovateľky Obvodnému oddeleniu PZ Bratislava Ružinov -

Východ o útoku zo dňa 26.8.2025 a 19.9.2025 a čestným prehlásením syna účastníkov T. I., narodeného
dňa XX.XX.XXXX, ktorý je vekovo dostatočne vyzretý na to, aby vedel k situácii zaujať postoj (vek
blízky k plnoletosti) a ktorý útok otca voči matke ako priamy svedok udalosti potvrdil. Uvedené znamená
aj to, že konflikty, ku ktorým medzi účastníkmi dochádza už nie sú konfliktnú bežnými, ktoré nie sú
medzi manželmi neobvyklé, pretože sú doplnené prvkami násilia a strachu. Incident dňa 19.9.2025

navrhovateľka aj odporca opisujú rozdielne. Nepochybné je ale to, že vzťah účastníkov je vyhrotený,
avšak vyhrotený stav neoprávňuje odporcu, ani v prípade, kedy by pociťoval zo strany navrhovateľky
nespravodlivosť, k intenzite takého správania, ktoré navrhovateľka prežíva ako zásah do jej telesnej a
duševnej osobnostnej integrity. Obsah spisu nedáva podklad pre záver o tom, žeby medzi účastníkmi
išlo o vzájomné napádanie, teda také, v ktorom sa vadné - násilné správanie strieda. Tým sa ako

pravdepodobné javí, že ohrozená násilím v danom účastníckom vzťahu je navrhovateľka a môže
dôvodne pociťovať obavu zo stupňovania fyzickej prevahy odporcu voči nej. Odvolací súd, rovnako ako
súd prvej inštancie, ako pravdepodobné vyhodnotil tie skutočnosti, ktoré dokumentujú priebeh vývoja
skutkového deja a posledného konfliktnej udalosti dňa 19.9.2025, z ktorých ako dôvodná vyznieva obava
navrhovateľky, že konflikty sa môžu opakovať, a že môže dôjsť aj k vážnej ujme na zdraví navrhovateľky.

Preto neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze odporcu priblížiť sa k navrhovateľke, teda personálna
ochrana navrhovateľky proti partnerskému násiliu, bolo súdom prvej inštancie nariadené správne.
Predmetné neodkladné opatrenie sleduje predídeniu rizík, spojených v tejto veci s vypätým skončeným
partnerským vzťahom navrhovateľky a odporcu.

13. Odlišné právne posúdenie veci nebola spôsobilá privodiť ani obrana odporcu uplatnená v odvolaní,
v ktorej tvrdí, že navrhovateľka mala súd uviesť do omylu tým, že sa prezentuje ako obeť a jeho
vykresľujeakonásilníka,keďnavrhovateľkamalareagovaťpodráždene,krikomaútokmivočijehoosobe
scieľomvzbudiťpreddeťmidojemobete,pričommimoichprítomnostimalavtýchtoútokochpokračovať.
Odporcatotižnepredložilžiadenpodpornýdôkaz,čímzostalatátojehoobranalenvrovinesubjektívneho

pohľadu a tvrdenia. Preto pravdivosť tvrdení navrhovateľky, ako aj splnenie zákonných predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné považovať za osvedčené navrhovateľkou predloženými
listinnými dôkazmi. K tomu odvolací súd ešte dopĺňa, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka, preto jej vznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).