Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 2P/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202905
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1225202905.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletédieťa:O.W.,R.XX.XX.XXXX,bydliskoumatkynaadreseN.X,XXXXXD.,zastúpenákolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
matky: T. W., R. XX.XX.XXXX, T. N. V. XX.XX.XXXX D., K. Č. D. - I. K., D. N. X, XXX XX D., a otca: W.
K., R. XX.XX.XXXX, T. N. V. XX.XX.XXXX V. Š., V. R. U., D. N.J. X, XXX XX D., V. XX.XX.XXXX C. C.
C. Ú. na C. C. O. Ú. na C. T. V. I. D., P. X, XXX XX D., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd upravuje výkon práv a povinností rodičov matka T. W., R. XX.XX.XXXX, a otec W. K., R.

XX.XX.XXXX, k maloletej O. W., R. XX.XX.XXXX, nasledovne:

Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

Matka bude zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, ktorú bude platiť k rukám matky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od 13.02.2026.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia otcovi maloletej
povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 300 eur mesačne odo dňa XX.XX.XXXX, kedy sa maloletá
narodila.

2. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletej plánovali spoločnú budúcnosť, čakali dieťa, prenajali
si spoločne byt v D.. Keď bola matka v 6. mesiaci tehotenstva, otec bol vzatý do väzby a hrozí
mu trest odňatia slobody. Otec sa tak nepodieľa na starostlivosti a výchovu maloletej, nezabezpečuje
potreby maloletej. Dňa XX.XX.XXXX sa z tohto partnerského vzťahu narodila maloletá. Jej narodenie
je zapísané v knihe narodení K. Ú. K. Č. D.-W., C. U. XX, W. XXXX, na I. X, N. N. Č. XXX. Matka
uviedla, že s maloletou otca vo väzbe navštevuje, raz do mesiaca s ním absolvuje video hovor. Otec

ťažko znáša odlúčenie od rodiny, od jeho neprítomnosti narodeného dieťaťa. Dohodli sa, že sa otec
bude podieľať na výžive maloletej sumou 300 eur mesačne. Všetky náklady na starostlivosť a výchovu
maloletej znáša matka. Mesačne vynakladá na maloletú okolo 125 eur. Umelé mlieko stojí 25 eur, na
mesiac spotrebuje okolo 5 balení. Ďalej má náklady na oblečenie maloletej, hygienické potreby, plienky,zdravotnú starostlivosť. Príjmy matky predstavuje materský príspevok 530 eur, prídavok na dieťa 60 eur,
invalidný dôchodok 504 eur. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné mesačne 700 eur. Polovicu
nájomného platí jej matka, ktorá jej pomáha s deťmi. Aj keď je otec vo väzbe, vie, že je povinný platiť

na maloletú výživné.

3. Matka spolu s návrhom predložila súdu rodný list maloletej, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
invalidnom dôchodku, zmluvu o nájme.

4. Súd uznesením sp. zn. 2P/57/2025-14 zo dňa 29.09.2025 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, za opatrovníka maloletej (ďalej len „kolízny opatrovník“).

5. Listom súdu zo dňa 29.09.2025 boli rodičia vyzvaní na uvedenie a preukázanie skutočností týkajúcich
sa ich bytovej, finančnej, pracovnej, sociálnej situácie.

6. Listom súdu zo dňa 29. 09.2025 bol otec vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu matky, ktorý mu
bol súčasne doručovaný. Otec sa dňa 23.10.2025 vyjadril k návrhu matky. Otec uviedol, že súhlasí s
návrhom matky. Uviedol, že sa nachádza vo väzbe, nepracuje, pretože vo výkone väzby to nie je možné.
Nevlastní žiadny majetok. V prípade odsúdenia plánuje hneď nastúpiť do zamestnania vo výkone trestu
odňatia slobody. Po prepustení z výkonu väzby alebo výkonu trestu plánuje s matkou a maloletou ďalej

fungovať, plánuje podieľať sa na starostlivosti o maloletú.

7. Listom zo dňa 29. 09. 2025 súd vyzval kolízneho opatrovníka na šetrenie pomerov v domácnosti
matky a maloletej na adrese N. X, XXX XX D.a. Dňa 14.10.2025 kolízny opatrovník doručil súdu správu
zo šetrenia v domácnosti matky. Uviedol v nej, že dňa XX.XX. XXXX vykonal ohlásené šetrenie pomerov

v domácnosti matky na adrese N. X C. D.. Zistil, že matka býva v dvojizbovom prenajatom byte,
štandardne zariadenom. Byt je prenajatý od U. Z.. Mesačný nájom je 750 eur aj s energiami. Maloletá
má v jednej detskej izbe postieľku, dostatok oblečenia, potrebné vybavenie na prebaľovanie. Počas
šetrenia bola v domácnosti prítomná stará matka, ktorá je v tomto čase dcére nápomocná. V domácnosti
býva aj ďalšie maloleté dieťa matky, syn I. W., R. XX.XX.XXXX, ktorý bol v čase šetrenia v K. Š. na

F. C. D.. Hygiena v byte bola na požadovanej úrovni. Ošetrujúcou detskou lekárkou maloletej je K..
S., ktorá vypovedala matke zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému. Matka podala
žiadosť o uzatvorenie nových zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do ambulancie W. I.. W..
V.., D. X, D.. Maloletá má absolvované všetky povinné očkovania a preventívne prehliadky. Maloletá
potrebuješpeciálnuantirefluxnúmliečnuvýživu,sktorousúspojené vyššiemesačnénáklady.Zdravotný

stav maloletej je dobrý a maloletá sa vyvíja primerane jej veku. Kolízny opatrovník na záver správy
skonštatoval, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jej potrieb
a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývoj.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní vo veci dňa 13.02.2026 uviedol, že v domácnosti matky bolo

vykonané šetrenie dňa XX.XX.XXXX. neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú.
Po oznámení súdom na pojednávaní, že matka je rovnako ako otec trestne stíhaná, ale otec je aj
vo väzbe, kolízny opatrovník maloletej uviedol, že o trestnom stíhaní matky nemá vedomosť. O tejto
skutočnosti sa dozvedel od súdu na dnešnom pojednávaní a matka to potvrdila. Počas šetrenia v
domácnosti matky nebolo zistené, že by matka sa o maloletú nestarala, že by užívala omamné alebo

psychotropné látky. Kolízny opatrovník súhlasil s názorom súdu uvedeným na pojednávaní, že v danej
veci je potrebné komplexne upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletej, o to viac, že otec je
vo väzbe a hrozí mu trest odňatia slobody. Navrhla zveriť maloletú do starostlivosti matke, styk otca
s maloletou neupravovať, zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku určiť matke. Uviedla, že
rodičia sa síce dohodli na výživnom vo výške 300 eur, ale otec ho nemá z čoho platiť pretože je vo

väzbe a tam nemôže pracovať, a iný príjem alebo majetok otec nemá. Uviedla, že v prípade, ak by
otec výživné neplatil, mohla by matka požiadať štát o platenie náhradného výživného. Ak by štát matke
vyhovel a platil by jej náhradné výživné, mal by štát voči otcovi regresný nárok na vrátenie za neho
zaplateného výživného. Ak by otec štátu regresom zaplatené výživné nevrátil, mohol by byť na podnet
štátu zase trestne stíhaný, čím by mu vznikli ďalšie problémy a komplikácie. Uviedla, že túto skutočnosti

si asi rodičia, ktorý sa dohodli na výživnom vo výške 300 eur, a ktorí očakávali, že za otca bude platiť
štát náhradné výživné, neuvedomili. Navrhla nižšie výživné v rozmedzí od 70 eur až 150 eur, ktoré by
bol otec po vrátení sa z väzby alebo výkonu trestu, kde by pracoval, bol pravdepodobne schopný štátu
vrátiť po zaplatení matke štátom náhradného výživného. Kolízny opatrovník maloletej uviedol, že budev kontakte s matkou a v prípade, ak by sa matka prestala o maloletú starať, pretože by začala znovu
užívať omamné a psychotropné látky, bol by nútený vec riešiť, prípadne i podaním návrhu na súd na
tzv. odobratie maloletej matke.

9. Matka doplnila svoj návrh dňa 07.11.2025 a doručila súdu požadované listinné dôkazy.

10. Súd v danej veci vytýčil termín pojednávania na 02.02.2026, s tým, že oboznámil o možnej zmene
dátumu, času, miesta pojednávania z dôvodu rekonštrukcie budovy Mestského súdu Bratislava II v

mesiacoch 09/2025 až 08/2026. Dňa 16.01.2026 súd zrušil tento termín pojednávania z avizovaného
dôvodu a vytýčil nový termín pojednávania na 13.02.2026. O tomto oboznámil matku, otca vo väzbe a
kolízneho opatrovníka maloletej.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.02.2026 za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka
maloletej. Súd konal a rozhodol podľa ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v neprítomnosti otca, ktorému súd doručil predvolanie na
pojednávanie na vedomie, ale otca z väzby nepredvolával. Súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z
písomného vyjadrenia otca maloletej doručenom súdu počas konania a z informácií od matky maloletej,
ktorá na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletej o pojednávaní telefonicky komunikovala, dokonca
po pojednávaní jej má otec z väzby telefonovať a matka ho bude informovať o priebehu pojednávania

a rozhodnutí súdu.

12. Súd v priebehu konania zisťoval skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu práv
a povinností rodičov k maloletej, zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti matky, zisťoval príjmy matky a výdavky na jej živobytie, zisťoval aktuálne potreby maloletej

a výdavky spojené s jej výživou a výchovou.

13. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a. úroveň starostlivosti o dieťa,
b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

14.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj

názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

20. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.26. Podľa § 111 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti
súduomaloletýchsúdrozhodujeajoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíavýživemaloletého.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej je dôvodná, pretože rodičia maloletej v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa
od 11. 04.2025 nachádza vo väzbe v Ú. na C. C. O. Ú. na C. T. V. I. D., P.T. X, XXX XX D.. N.T. Okresnej
N. D. X. A. XX.XX.XXXX pod sp. zn. 3Pv/20/2025 podala na otca maloletej obžalobu pre skutok právne
kvalifikovanýakozločinneoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkou

podľa ustanovenia § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 20 Trestného
zákona. V tejto trestnej veci podala prokurátorka obžalobu však i na matku a to pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa ustanovenia § 173 ods. 1 trestného zákona spolupáchateľstvom podľa ustanovenia §
20 Trestného zákona. Matka tieto skutočnosti uvádzala na pojednávaní. Matka uviedla, že uzatvorila

dohodu o vine a treste a na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci dňa XX.XX.XXXX by mohla byť
táto dohoda schválená trestným súdom. Matka uviedla, že si je vedomá svojho pochybenia, že ho už
nechce zopakovať. Je si vedomá, že by mohla prísť o jej maloleté deti, tie nechce stratiť, chce sa o obe
svoje maloleté deti starať a vychovávať. Uviedla, že je ochotná spolupracovať s kolíznym opatrovníkom
maloletej, byť s ním v kontakte, aby bol tak zabezpečený dohľad kolízneho opatrovníka nad rodinou.

28. Súd počas pojednávania dňa 13.02.2026 ustálil, že za danej situácie, keď je otec vo väzbe a nie
je zrejmé, kedy sa z väzby vráti alebo, či rovno z väzby bude pokračovať vo výkone trestu, je v
záujme maloletej, aby bolo o výkone práv a povinností rodičov k maloletej súdom v tomto konaní
rozhodnuté komplexne. Matka s týmto súhlasila. Kolízny opatrovník rovnako súhlasil s komplexnou

úpravou rodičovských práv k maloletej, aby matka aj z praktického hľadiska mohla zabezpečovať
starostlivosť a výchovu maloletej v čase väzby otca alebo prípadného výkonu trestu v budúcnosti. Matka
navrhla, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, aby súd styk s otcom neupravoval a
bol tak realizovaný na základe ich dohody, aby maloletú zastupovala a spravovala jej majetok sama,
keďže otec je vo väzbe. Matka nakoniec súhlasila s výživným na maloletú vo výške 150 eur, aj z dôvodu,

aby otec, za ktorého je možné že bude štát platiť náhradné výživné, nemal z nezaplatenia regresom
náhradného výživného štátu ďalšie trestnoprávne problémy.

29. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrhu matky vyhovel a maloletú zveril do
jej osobnej starostlivosti, ktorá starostlivosť o maloletú nateraz riadne zabezpečuje. Maloletá má

v domácnosti matky vytvorené stabilné zázemie, čo spochybnené zo strany kolízneho opatrovníka
maloletej nebolo.

30. Súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine ďalej rozhodol, že zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok bude matka, zohľadniac skutočnosť, že otec sa nachádza od 11.04.2025 vo

väzbe. Súdu nie je známa skutočnosť, kedy sa väzba otca skončí a prípadne, či po skončení trestného
konania vyššie uvedeného otec nastúpi na výkon trestu odňatia slobody a na aký čas.

31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia

povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia
spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov,
potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je
povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej

povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pri určení výživného je

rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Tzv.
princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadať
nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne
využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti ako ajmožnosti dané jeho vekom. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť
na celkové majetkové pomery a potencialitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
Súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákon o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o

nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62
ods.1).Niktonemázákonnúpovinnosťpracovať,alekaždýrodičmaloletéhodieťaťamáknemuzákonnú

vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po
vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb, nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou
každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho
schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť.

32.Súdpriurčovanívyživovacejpovinnostiotcanamaloletúzohľadnilvekmaloletej,prihliadolnamatkou
vyčíslené náklady na maloletú, jej potreby, ktoré otec, ani kolízny opatrovník maloletej čo do dôvodnosti
a výšky nerozporovali. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil tiež skutočnosť, že otec je vo väzbe
a vo väzbe nemôže pracovať. Otec nemá žiadny majetok, žiadne príjmy, žiadne nehnuteľnosti. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Súd vo svojom rozhodnutí o určení výživného vyhovel návrhu matky a

určil výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne a to od 13.02.2026, tak ako to počas pojednávania
navrhovala matka.

33. Súd o styku otca s maloletou rozhodol v zhode s názorom matky a kolízneho opatrovníka maloletej,
aby súd styk otca s maloletou neupravoval. Súd tak v rozsudku neupravil stretávanie sa otca s maloletou.

Prípadné stretávanie sa otca s maloletou (aj vo väzbe a prípadne aj vo výkone trestu odňatia slobody)
je na dohode rodičov zohľadňujúc záujem maloletej.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade o
výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov
trovy konania znáša sám, nejde.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti rozsudku môže podať odvolanie otec, pretože matka, kolízny opatrovník maloletej sa práva podať
odvolanie vzdali svojím podpisom do zápisnice na súde, po vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.

Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).