Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213201967
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2213201967.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zast. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. E. XXX, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova
273/ 924 01 Galanta, IČO: 42 133 882 (nástupca súdnej exekútorky súdnej B. H. I., nástupkyni súdnej
exekútorkyMgr.ZuzanyRitter)podsp.zn.323EX10020/13(predtýmEX20/13),ovymoženiezaostalého

výživného v sume 1 975,- EUR, bežného výživného od mesiaca február 2013 s príslušenstvom a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnená, cestou zákonnej zástupkyne dňa 06.02.2013 podala u pôvodného súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia pohľadávky na zročnom výživnom
a bežnom výživnom, ktoré jej bolo priznané Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
04.12.2012, č.k. 7C/366/2010-87 právoplatný dňom 02.01.2013.

2/ Na základe návrhu oprávnených, žiadosti súdneho exekútora a exekučných titulov tunajší súd vydal

dňa 15.02.2013 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávnených.

3/ Na výzvu súdu súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a v podaniach doručených
tunajšiemu súdu dňa 20.11.2023 (č.l. 28) a dňa 03.02.2026 (č.l. 46) súdny exekútor skonštatoval, že
nie je možné nariadiť exekúciu žiadnym zo spôsobov, nakoľko povinný nie je zamestnaný, nepoberá

dávky zo soc.zabezpečenia, nemá účet v žiadnej banke. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá
ani iný majetok ktorý by sa dal postihnúť exekúciou. Súdny exekútor predložil súdu listinné dôkazy
a exekučný spis, ktoré svedčia o tom, že sú vykonané lustrácie majetku povinného, pričom preukazujú
tvrdené skutočnosti, t.j. že povinný je nezamestnaný, nevlastní žiaden majetok, ktorý je možno postihnúť
exekúciou. Súdny exekútor dospel k názoru, že konanie spĺňa podmienky na zastavenie exekúcie (č.l.
46). Súd pristúpil k preskúmaniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku

v znení do 31.03.20217. Z predloženého listinného dôkazu a z vlastnej lustrácie zamestnávateľa
v Soc.poisťovni súd zistil, že povinný od roku 2024 mal príjem iba z pracovnej odmeny vo výkone trestu
odňatia slobody. V roku 2025 bol zamestnaný iba 8 dní v mesiaci január s vymeriavacím základom
62,- EUR. Iný príjem zo závislej činnosti nie je evidovaný na území SR. Súdny exekútor do súdneho
spisu uviedol, že dopytoval oprávnenú, či povinný platí zaostalé výživné avšak s negatívnym výsledkom.
Zrejme oprávnená na výzvy nereagovala, nakoľko sa v exekučnom spise nenachádzajú odpovede od

oprávnenej. Súd žiadal aj vyjadrenie od ÚPSVaR v Dunajskej Strede, či zastavenie exekúcie niebude
prekážkou vo vyplácaní náhradného výživného. Z odpovede Úradu možno uzavrieť, že v súčasnostinie je náhradné výživné oprávnenej vyplácané (č.l. 40). Naposledy bola poberateľkou náhradného
výživného v roku 2013.

4/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

5/ Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu súd

zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6/ Súd po preštudovaní súdneho spisu, exekučného spisu, predložených listinných dôkazov a po
lustrácii príjmov povinného v Sociálnej poisťovni od roku 2013 a vyjadrenia súdneho exekútora zistil, že
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Povinný od začiatku exekúcie mal príjem
iba z pracovnej odmeny vo výkone trestu. V roku 2015 bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce

iba dva mesiace a v roku 2019 iba 12 dní (č.l. 53-54). V súčasnosti povinný nemá oficiálny príjem
na území SR. Z lustrácie v bankách má súd preukázané, že povinný nemá vedený účet v banke,
povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Súd teda
po vykonanom dokazovaní dospel k názoru že povinný je nemajetný, nemá preukázané, že by povinný
dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom, nevlastní ani majetok z ktorého by sa dali uspokojiť aspoň

trovy exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom
oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad.
Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu
nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade

vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie
okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť

záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí,
že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie
je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je

preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto
predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná
vždy). To, že povinný je v súčasnosti nemajetný, nespôsobuje zánik práva oprávneného na výživné,
právo na výživné sa nepremlčuje. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je len relatívne,
oprávnený sa môže kedykoľvek v budúcnosti domáhať zaplatenia výživného a to okamihom, keď sa zistí

majetok, alebo príjem povinného.

7/ Po vykonanom dokazovaní súd záverom konštatuje, že exekúcia neplní účel pre ktorý bola vedená.
Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto pokračovanie v exekúcii je neefektívne,
nevedie k sledovanému výsledku a teda je aj pre oprávnených nehospodárne. V danom konaní

exekútor nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno
vydať exekučný príkaz a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaním sa iba
navyšujú trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané
podmienky na to aby súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do
31.03.2017 a exekúciu zastavil (výrok I.).

8/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9/ Súd o trovách exekúcie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II, nakoľko súdny exekútor výslovne

uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje (č.l. 46), preto mu súd náhradu trov ani nepriznal.

10/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.11/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a),
b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).

Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania(§ 364 CSP)

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).