Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 15Sas/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100807
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100807.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouDarákovou,vprávnejvecižalobcu:A.B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: minister vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-
PO3-2024/004329-003z09.10.2024,vovecizvýšeniavýsluhovéhodôchodkuajemupredchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 19.11.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa
žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/004329-003 z
09.10.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia
personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej len „MV SR“) č. SPSČ-
OSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024 o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o zvýšenie
výsluhového dôchodku odo dňa jeho priznania, aby z dôvodu jeho nezákonnosti bolo toto rozhodnutie
žalovaného zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie a žalobcovi, aby bol priznaný nárok na náhradu

trov konania.

Administratívne konanie

2. Podľa žalovaným predloženého dávkového (administratívneho) spisu, žalobca žiadosťou
z 13.09.2023 podanou MV SR 19.09.2023, žiadal o prehodnotenie a nové priznanie výsluhového
dôchodku po dovŕšení 55 rokov veku poukazujúc na skutočnosť, že mu pre nárok a pre výšku

výsluhového dôchodku nebola započítaná aj doba štúdia na civilnej vysokej škole (ďalej len „civilná VŠ“),
počas doby ktorej nebol v služobnom pomere, ale toto štúdium bolo nevyhnutnou podmienkou pre výkon
povolania vyšetrovateľa, v dôsledku čoho došlo k paradoxnej situácii, kedy sa žalobcovi, podľa jeho
názoru, dnes nedostalo náležitej odmeny v podobe spravodlivého dôchodku napriek tomu, že odslúžil
21 rokov v ozbrojených zložkách a dosiahol vek 55 rokov, ktorý vek bol v minulosti zákonom stanovený
ako dôchodkový vek pre príslušníkov ozbrojených zložiek.
Keďže žalobcom podaná žiadosť obsahovala o.i. aj námietku proti zvýšeniu výsluhového dôchodku

od 01.07.2023 iba o 11,8 %, bez zvýšenia o ďalších 10,6 %, MV SR posúdilo žiadosť žalobcu, podľa
jej obsahu, ako odvolanie proti rozhodnutiu MV SR č. SPSČ-OSZ-00048351/2023-VZ z 01.07.2023
o valorizácii výsluhového dôchodku, o ktorom odvolaní žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SPSČ-
PO3-2023/004844-003 z 29.11.2023.3. Novou žiadosťou zo 17.04.2024 doručenou MV SR 22.04.2024, žalobca žiadal opätovne
o prehodnotenie a nové priznanie výsluhového dôchodku z identických dôvodov ako v predchádzajúcej

žiadosti z 13.09.2023. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že MV SR nesprávne posúdilo jeho
žiadosť z 13.09.2023 ako odvolanie proti rozhodnutiu MV SR č. SPSČ-OSZ-00048351/2023-VZ z
01.07.2023 o valorizácii výsluhového dôchodku s dodatkom, že v čase podania žiadosti z 13.09.2023
ešte nedisponoval predmetným rozhodnutím a teda sa voči nemu nemohol odvolať.

4. Rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-48351-053/2024-VZ z 09.05.2024 MV SR rozhodlo, že konanie vo veci
žiadosti žalobcu o zvýšenie mu výsluhového dôchodku odo dňa jeho priznania, prerušuje.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca žiadosťou z 05.11.2020 žiadal o zvýšenie výsluhového
dôchodku podľa § 105 ods. 4 písm. a), b) a c) zákona č. 328/2002 Z.z., a to aj za dobu štúdia
na civilnej VŠ, v priebehu ktorej absolvoval aj vojenskú prípravu, ktoré štúdium podľa výkazu
o štúdiu žalobca absolvoval v období od 11.09.1987 do 03.07.1991 na mechanizačnej fakulte VŠ

poľnohospodárskej v Nitre s tým, že MV SR o tejto žiadosti žalobcu už rozhodlo rozhodnutím
č. SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ z 27.01.2021, ktorým túto žiadosť žalobcu zamietlo. V dôsledku
odvolania žalobcu, bolo toto označené rozhodnutie MV SR potvrdené rozhodnutím žalovaného č.
SPSČ-PO3-2021/002284-003 z 23.04.2021 a žaloba žalobcu voči ktorému bola zamietnutá rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022, ktorý rozsudok bol žalobcom napadnutý

kasačnou sťažnosťou, v ktorom dôsledku bola vec predložená na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu
súdu SR, ktorý o nej konal v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ssk/73/2023, avšak v čase vydania tohto
rozhodnutia ešte nerozhodol.
Keďže žiadosťami z 13.09.2023 a zo cit. „04.04.2024“ (správne má byť „zo 17.04.2024“, pozn. súdu),
žalobca opätovne žiadal o prehodnotenie a nové priznanie mu výsluhového dôchodku, MV SR rozhodlo,

že spojí do jedného konania rozhodnutie o týchto oboch žiadostiach vo veci zvýšenia výsluhového
dôchodku žalobcu odo dňa jeho priznania a to započítaním aj doby štúdia na civilnej vysokej škole
s tým, že pre účely úplného zistenia skutkového stavu pred vydaním rozhodnutia, je potrebné konanie
prerušiť do doby právoplatného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR v konaní vedenom pod
sp. zn. 6Ssk/73/2023, pretože v tomto predchádzajúcom konaní Najvyšší správny súd SR rieši zhodný

obsah sporu a to započítanie doby štúdia na civilnej vysokej škole do doby služobného pomeru na účel
určenia novej výšky výsluhového dôchodku u žalobcu odo dňa priznania tohto výsluhového dôchodku.
V uvedenej súvislosti MV SR dodalo cit. „V tejto súvislosti je potrebné taktiež uviesť, že z titulu obsahu
žiadosti je irelevantné, že menovaný žiada o zvýšenie výsluhového dôchodku z dôvodu dovŕšenia 55
rokov veku, pričom túto okolnosť žiadnym logickým ani právnym argumentom ani neodôvodnil.“

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) vo veci vedenej pod sp.
zn. 6 Ssk/73/2023 rozhodol rozsudkom z 22.02.2024 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Sa/14/2021 z 30.11.2022 zamietol.
Z rozsudku najvyššieho správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Prešove svoje rozhodnutie sp.

zn. 5 Sa/14/2021 z 30.11.2022 odôvodnil takto cit. „Po preskúmaní podanej správnej žaloby, krajský
súd ustálil, že žiadosťou zo dňa 05.11.2020, ktorú prvostupňový orgán správne posúdil ako žiadosť
o zvýšenie výsluhového dôchodku, žalobca žiadal, aby mu pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho
výšku bola zhodnotená doba štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v trvaní od septembra
1987 do júla 1991 a doba vojenskej prípravy, ktorú vykonával počas štúdia na tejto vysokej škole. V

konaní nebolo sporné, že počas tohto obdobia (štúdium na vysokej škole) žalobca nebol v služobnom
pomere, ani nevykonával zamestnanie, ktoré by bolo možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002
Z.z. hodnotiť ako dobu služobného pomeru. Z ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva,
že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho
výšku sú len doby výkonu vojenskej služby, služobného pomeru alebo zamestnania, hodnoteného v

zmysle tohto ustanovenia ako doby služobného pomeru. Z podkladov, z ktorých žalovaný vychádzal pri
posudzovaní nároku žalobcu na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku, bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že v čase štúdia na vysokej škole a vojenskej prípravy žalobca nevykonával vojenskú službu,
nebol v služobnom pomere a ani nevykonával zamestnanie, ktoré je možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z.z. hodnotiť ako dobu služobného pomeru. Zdokonaľovacie 5-mesačné štúdium žalobca

absolvovalnaAkadémiiPZpoprijatídoslužobnéhopomeru,pričomtátodobaštúdiamubolazapočítaná
v plnom rozsahu do doby služobného pomeru, zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho
výšku. V žiadnom prípade však akékoľvek štúdium, či už príprava na povolanie na strednej škole alebo
štúdium zamerané na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania I., či II. stupňa, absolvované pred prijatímdo služobného pomeru, hoci by bola vykonaná na Akadémii PZ, nemôže byť zohľadňované ako doba
služobného pomeru posudzovaná na nárok výsluhového dôchodku a pre jeho výšku v zmysle § 58 ods. 1
zákonač.328/2002Z.z.,čovyplývazosamotnéhozneniatohtoustanovenia,ktorépozitívnymspôsobom

vymedzuje, aká doba je dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový
dôchodok a jeho výšku. Ani žiadosti žalobcu o započítanie doby vojenskej prípravy absolvovanej počas
štúdia na vysokej škole nebolo možné vyhovieť. Podľa § 27 ods. 2 vtedy platného zákona č. 92/1949
Zb. Branný zákon (ďalej len Branný zákon) základná služba trvá 12 mesiacov a počíta sa odo dňa jej
skutočného nástupu. Deň nástupu, ako aj deň prepustenia zo základnej vojenskej služby sa uvádza

zápisom do vojenskej knižky. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že do doby výkonu
základnej vojenskej služby sa nezapočítava obdobie vojenskej prípravy, ktorú absolventi vysokých škôl
vykonávali počas štúdiu na vysokej škole. Zákonodarca zavedením vojenskej prípravy pre poslucháčov
vysokých škôl počas štúdia na vysokej škole umožnil, aby s prihliadnutím na študijne výsledky počas
štúdia a vojenskej prípravy mohli absolvovať základnú vojenskú službu v skrátenej dĺžke tak, ako je to
upravené v zákone v rozsahu 12, 11, alebo 9 mesiacov.“

Najvyšší správny súd svoje rozhodnutie sp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.02.2024, ktorým odobril citované
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove odôvodnil takto cit. „... žalobca si podal žiadosť o výsluhový
dôchodok dňa 28.10.2014, následne prvostupňový orgán žalovaného vydal dňa 16.01.2015 rozhodnutie
o priznaní výsluhového dôchodku od 01.12.2014, súčasťou ktorého bol aj podrobný rozpis doby trvania
služobného pomeru a výpočet. Žalobca uvedené rozhodnutie prevzal dňa 25.01.2015 (právoplatné

09.02.2015). Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal žiadne odvolanie, z čoho možno vyvodiť,
že uvedené rozhodnutie považoval za správne a zákonné. Žalobca prvýkrát napadol prvostupňové
rozhodnutie o zvýšení dávky výsluhového dôchodku až v roku 2017, v rámci ktorého začal uplatňovať
námietky súvisiace so započítaním doby jeho štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre
v období od 11.09.1987 do 03.07.1991 ani obdobie absolvovania vojenskej prípravy na vojenskej

katedre počas štúdia na tejto vysokej škole. (...) Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť, že §
58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje, čo sa považuje za dobu trvania služobného pomeru
rozhodujúceho na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a
invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok. Z toho dôvodu konajúci orgán je povinný
vychádzať výslovne pri určovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúceho na vznik niektorej

z dávok výsluhového zabezpečenia len z ustanovení § 58 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona č. 328/2002
Z. z. (vo vzťahu k žalobcovi). Vzhľadom na taxatívne vymedzenie tohto zákonného znenia, konajúci
orgán tak nemá priestor pre právnu úvahu, prípadne svojvoľné posúdenie, aká iná ďalšia doba by mohla
byť považovaná za služobný pomer. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca
sa svojou žiadosťou domáhal zvýšenia už priznaného výsluhového dôchodku z dôvodu zohľadnenia

jeho štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v období od 11.09.1987 do 03.07.1991, pričom
služobný pomer príslušníka policajného zboru mu vznikol až 01.07.1994. Sporným v danom prípade
nebolo, že počas obdobia štúdia žalobcu na vysokej škole nebol v služobnom pomere, ani nevykonával
zamestnanie, ktoré by bolo možné v zmysle § 58 ods. 1 hodnotiť ako dobu služobného pomeru.
Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia je nutné v

zhode s právnym názorom žalovaného, ale aj krajského súdu konštatovať, že tieto nie sú dôvodné.
Rovnako ani porovnanie žalobcu s jeho kolegami, ktorí počas trvania služobného pomeru študovali na
Akadémii policajného zboru. Táto situácia je rozdielna, pričom najväčším rozdielom je to, že kolegovia
žalobcu oproti žalobcovi boli v čase štúdia zároveň aj v služobnom pomere, čo sa v prípade žalobcu
nebolo splnené. Rovnako ako bolo konštatované už vyššie, táto skutočnosť nebola sporná. Zároveň

najvyšší správny súd dodáva, že žalobca nebude v nijakom smere ukrátený na svojich právach, čo sa
týka zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia na účely dôchodkového zabezpečenia (štúdium pred
rokom 2004), pretože toto obdobie mu môže byť zohľadnené naopak Sociálnou poisťovňou ako doba
dôchodkového poistenia, ktorá sa hodnotí pre výpočet dôchodku (v prípade splnenia podmienok nároku
na starobný dôchodok zo strany žalobcu, pozn. súdu).“

6. Rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024, MV SR podľa § 30 ods. 1 písm. i)
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie o žiadostiach žalobcu z 13.09.2023 a zo 17.04.2024
vo veci zvýšenia mu výsluhového dôchodku po zohľadnení aj doby jeho štúdia na civilnej VŠ zastavilo
z dôvodu, že o tejto otázke vo veci žalobcu bolo už právoplatne rozhodnuté dvomi rozsudkami,

a to konkrétne rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9Sžsk/50/2019
z 27.07.2020, ako aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/73/2023 z 22.02.2024
asdodatkom,žežalobcanepreukázalžiadnenovéskutočnosti,ktorýmibysapodstatnezmenilskutkový
stav veci. MV SR tiež uviedlo, že vo vzťahu k nárokom žalobcu na výsluhové zabezpečenie nie jerozhodujúcou skutočnosťou dovŕšenie dôchodkového veku z titulu výkonu zamestnania v I. resp. II.
kategórii funkcií, preto je v danom konaní irelevantným, že žalobca dovŕšil 55 rokov veku.
Zmieneným rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/50/2019 z 27.07.2020 najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 6 Sa/6/2018-79 z 13.02.2019, ktorým
bola zamietnutá žaloba žalobcu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-
OVLS-264/2017/OPK z 02.11.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie MV SR o zvýšení (valorizácii)
výsluhového dôchodku žalobcu počnúc od 01.07.2017, ktorý výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný
rozhodnutím č. SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ zo 16.01.2015, pričom do doby rozhodujúcej na vznik

nároku na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby
od 01.10.1991 do 30.06.1992 a doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do
30.11.2014 v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní, z ktorej doby bol zákonne vypočítaný koeficient
zvýšenia výsluhového dôchodku. Krajský súd v Prešove v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že výška výsluhového dôchodku nebola sporná a žalovaný nemohol vychádzať z inej
výšky výsluhového dôchodku, než výšky uvedenej v právoplatnom rozhodnutí zo dňa 16.01.2015

spolu s následnými zákonnými zvýšeniami, pričom sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že právna
argumentácia proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci oprávnenosti uznania
vysokoškolského štúdia pre účely priznania výsluhového dôchodku ako základného nároku sa môže
vzťahovať aj na konanie vo veci rozhodovania o zvýšení výsluhového dôchodku. V rozhodnutí o
priznaní výsluhového dôchodku č. SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ zo 16.01.2015 bola riešená otázka

doby trvania služobného pomeru žalobcu zakladajúca mu nárok na výsluhový dôchodok, takže ak
bol žalobca toho názoru, že do doby trvania služobného pomeru je potrebné započítať aj dobu
vysokoškolského štúdia (civilného), mal podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, čo však žalobca
neučinil a preto rozhodnutie zo 16.01.2015 nadobudlo právoplatnosť dňom 25.01.2015. Takže Krajský
súd v Prešove zdôraznil, že rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nemôže byť predmetom

preskúmania v konaní o jeho následnom zvýšení. Na margo žalobcom podanej kasečnej sťažnosti
najvyšší súd konštatoval, že cit. „... v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, je predmet
konania vymedzený samotným preskúmavaným rozhodnutím. V tomto prípade je predmetom prieskumu
zvýšenie výsluhového dôchodku a teda výpočet zvýšenia. Nie je preto možné posudzovať výpočet
priznaného výsluhového dôchodku, ktorý bol predmetom iného už právoplatného rozhodnutia.“

7. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu MV SR č. SPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024
odôvodnil poukazom, že 01.07.1994 bol prijatý do služobného pomeru na pozíciu vyšetrovateľa
čakateľa po udelení výnimky zo zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe, týkajúcej sa ukončeného
vysokoškolského vzdelania neprávnického zamerania s tým, že bolo potrebné absolvovať iba

skrátené špecializované policajné vzdelanie určené pre vyšetrovateľov s neprávnickým vysokoškolským
vzdelaním, ktoré žalobca absolvoval na Akadémii PZ (APZ) dennou formou od 20.03.1995 do
21.07.1995. Žalobca podotkol, že doba skráteného špecializovaného policajného vzdelania sa mu
na účely výsluhového dôchodku, ako aj jeho valorizácie započítala, avšak doba predchádzajúceho
štúdia na civilnej VŠ nie. Žalobca má za to, že absolvovanie skrátenej formy špecializovaného

policajného vzdelania by bez predchádzajúceho ukončenia civilnej VŠ nebolo možné a preto má žalobca
nepochybne za to, že štúdium na civilnej VŠ je potrebné vnímať ako súčasť vyšetrovateľského štúdia
a spolu ako jednotný celok, pretože dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie sa použilo na priamy výkon
služobnej činnosti a preto je nevyhnutné ho zohľadniť pri stanovení výšky výsluhového dôchodku a jeho
valorizácie, tak ako je to u kolegov, ktorí absolvovali dennú formu štúdia na APZ v trvaní 5 rokov, v ktorom

čase hoc mohli byť v služobnom pomere nevykonávali žiadne služobné činnosti okrem vzdelávania sa
a boli teda výlučne študentami obdobne ako bol žalobca študentom na VŠP Nitra. Podľa žalobcu by
iná situácia nastala v prípade, ak by zákon o štátnej službe neumožňoval výnimku zo vzdelania, takže
civilné vzdelanie žalobcu by nebolo akceptované a žalobca by nebol prijatý do služobného pomeru za
vyšetrovateľa PZ, resp. by musel absolvovať platené denné štúdium na APZ ako podmienku prijatia

do služobného pomeru. Uvedený prístup je podľa žalobcu voči nemu diskriminačný a protiústavný.
Podľa názoru žalobcu je nemysliteľné, aby sa po odslúžení 21 rokov v otázke dôchodkových nárokov
ocitol výlučne vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia sociálnej poisťovne (ďalej len „SP“)
a na to, aby dosiahol primeraný dôchodok aj po dosiahnutí 55 rokov, bol nútený si hľadať zamestnanie.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že by sa jeho dôchodkové náležitosti mali znovu prehodnotiť po

dosiahnutí veku 55 rokov, ktorý bol v čase vzniku jeho služobného pomeru v roku 1994 stanovený
zákonom ako dôchodkový vek pre príslušníkov ozbrojených zložiek, pretože po dosiahnutí tohto veku
považuje poberanie výsluhového dôchodku iba vo výške 43% služobného príjmu, za nespravodlivé
a protiústavné, a to aj s ohľadom na to, že náročnú služobnú činnosť vykonával aj nad rámec pracovnéhočasu (pohotovosť), pričom sa ako príslušník PZ nemohol politicky angažovať ani podnikať. Napokon
žalobca poukázal na nižšiu vekovú hranicu dožitia u policajtov v porovnaní s ostatnými občanmi s tým,
že u príslušníkov PZ je vek dožitia výrazne pod hranicu 70 rokov.

8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/004329-003 z 09.10.2024 žalovaný odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu MV SR zamietol a rozhodnutie MV SR č. SPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z
21.06.2024 o zastavení konania titulom veci už právoplatne rozhodnutej potvrdil.
Žalovaný dôvodil tým, že do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na

výsluhový dôchodok podľa § 58 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 328/2002 Z.z., bola žalobcovi započítaná
doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1991 do 30.06.1992 a doba trvania služobného
pomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do 30.11.2014 (kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru na
vlastnú žiadosť), t.j. bola mu započítaná doba v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní, za ktorú dobu bol
žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2014 v sume 804,03 Eur mesačne spolu so zvýšením
podľa § 68 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný podotkol, že z dôchodkového spisu žalobcu

vyplýva, že pri vstupe do služobného pomeru príslušníka PZ žiadal o zaradenie do funkcie vyšetrovateľa,
pre výkon funkcie ktorej však bolo potrebné splniť kvalifikačný predpoklad a to vysokoškolské
vzdelanie II. stupňa s právnickým vzdelaním alebo špecializované policajné vysokoškolské vzdelanie
II. stupňa resp., ak podmienka právnického zamerania nebola splnená, bolo potrebné absolvovať tzv.
špecializovanépolicajnévzdelanieurčenéprebudúcichvyšetrovateľov.Keďžežalobcasplnilpodmienku

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, avšak bez právnického vzdelania, bol prijatý do služobného
pomeru príslušníka PZ a bol zaradený do funkcie vyšetrovateľ čakateľ a následne mu bolo umožnené
doplniť si špecializované policajné vzdelanie podmieňujúce preradenie z funkcie vyšetrovateľ čakateľ
na funkciu vyšetrovateľa, kde bol žalobca preradený po úspešnom absolvovaní vyšetrovateľskej skúšky,
ktorou splnil predpoklad špecializovaného policajného vzdelania. Žalovaný podotkol, že dosiahnuté

vzdelanie, ako aj doby zamestnania získané pred prijatím či už do služobného pomeru alebo do
nového zamestnania majú význam z hľadiska zaradenia do funkcie, povyšovania do hodnosti, prípadne
pri posudzovaní nároku na dovolenku alebo iných mzdových či naturálnych náležitostí. V súvislosti
so žiadosťou žalobcu z 05.11.2020, ktorou žiadal, aby mu pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho
výšku bola zhodnotená aj sporná doba štúdia na civilnej VŠ, žalovaný s poukazom na § 58 ods. 1

zákonač.328/2002Z.zkonštatoval,žedoboutrvaniaslužobnéhopomeru,ktorájerozhodujúcaprevznik
nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku, je len doba výkonu vojenskej služby, služobného pomeru
alebo zamestnania hodnoteného ako doba služobného pomeru v zmysle uvedeného ustanovenia. Podľa
žalovaného tak nie je možné akékoľvek štúdium absolvované pred prijatím do služobného pomeru
príslušníka PZ posúdiť a zohľadniť ako dobu služobného pomeru pre nárok na výsluhový dôchodok,

keďže § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. jasne špecifikuje, aká doba je dobou trvania služobného
pomeru, ktorá je rozhodujúca pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a na určenie jeho výšky. Preto
ani štúdium žalobcu na civilnej VŠ, vrátane doby počas tohto štúdia absolvovanej vojenskej prípravy,
absolvované pred jeho prijatím do služobného pomeru nie je možné posúdiť ako dobu rozhodujúcu pre
nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku.

V ďalšom žalovaný poukázal, že absolvovanie vojenskej prípravy v priebehu vysokoškolského štúdia,
podľa § 27 ods. 3 písm. c) zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon iba umožňovalo budúcim absolventom
VŠ skrátenie základnej vojenskej služby na 9 mesiacov s dodatkom, že do doby služobného pomeru
sa započítava iba doba trvania základnej vojenskej služby, ktorá sa začínala dňom nástupu a končila
sa dňom prepustenia zo základnej vojenskej služby, ktoré boli uvedené zápisom vo vojenskej knižke,

takže do výkonu základnej vojenskej služby nemožno započítať obdobie vojenskej prípravy, ktorú
vykonávali absolventi VŠ počas štúdia. Žalobcovi bola doba základnej vojenskej služby od 01.10.1991
do30.06.1992,t.j.vdĺžke9mesiacovvplnomrozsahuzapočítanádocelkovejdobyslužobnéhopomeru,
avšak doba jeho vojenskej prípravy, ktorú absolvoval počas štúdia na civilnej VŠ žalobcovi nie je možné
do doby služobného pomeru započítať, pretože táto doba, ako aj doba štúdia na civilnej VŠ u žalobcu

nespĺňa podmienky pre jej posúdenie podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. ako doby trvania
služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre určenie jeho výšky.
Napokon žalovaný poukázal, že s otázkou zohľadnenia žalobcovho štúdia na civilnej VŠ sa vysporiadal
už Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022 tak, že toto obdobie nie je možné
započítať do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok,

pričom o kasačnej sťažnosti žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom
sp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.04.2024 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.
Žalovaný dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie MV SR o zastavení konania bolo po
vecnej aj právnej stránke správne, keďže o požiadavkách žalobcu už bolo právoplatne rozhodnutéoprávneným orgánom aj príslušnými súdmi a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný zastáva
názor, že námietky žalobcu týkajúce sa započítania doby jeho štúdia na civilnej VŠ do doby trvania
služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, nebolo potrebné ďalej

sa vyjadrovať, pretože tieto námietky nesmerujú voči podstate odvolaním napadnutého procesného
rozhodnutia o zastavení konania, ale výlučne iba recidivujú požiadavky, o ktorých už bolo právoplatne
rozhodnuté.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 18.10.2024.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. SPSČ-
PO3-2024/004329-003 z 09.10.2024 odôvodnil tvrdením, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nezákonné a voči žalobcovi diskriminačné. Žalobca v podanej žalobe opakovane uviedol identické
argumenty, aké boli uvedené aj v ním podanom odvolaní proti rozhodnutiu MV SR, pričom navyše

rozviedol, že SP rozhodnutím č. 680 528 6994 0 zo 04.08.2023 zamietla jeho žiadosť o priznanie
starobného dôchodku, pretože žalobca nespĺňa zákonom stanovené predpoklady na jeho priznanie, čo
je podľa názoru žalobcu diskriminačné v porovnaní s jeho bývalými kolegami, ktorým bol vo veku 55
rokov priznaný dôchodok aj zo SP napriek tomu, že poberajú výsluhový dôchodok a to len z dôvodu, že
do služieb PZ nastúpili skôr ako žalobca a v roku 1999 mali v I. kategórii funkcií odslúžených od 15 do

20 rokov, kým žalobca iba 6 rokov z dôvodu zmeny režimu pracovných kategórií v roku 1999. Na tieto
skutočnosti žalobca poukázal aj v konaní prebiehajúcom na správnom súde pod sp. zn. 18Sas/7/2023,
nateraz neúspešne. Žalobca mal za to, že po dosiahnutí dôchodkového veku 55 rokov má poberať
adekvátny výsluhový dôchodok v nadväznosti na jeho služobný príjem, čo sa automaticky, a ani na
základe jeho žiadostí nezmenilo. Žalobca záverom poukázal na to, že konanie MV SR ako aj SP voči

nemu bolo diskriminačné a porušujúce princíp rovnosti.
Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ustálil, že v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
bola žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotená (i) doba výkonu základnej

vojenskej služby od 01.10.1991 do 30.06.1992 v I. kategórii funkcií podľa písm. a) tohto ustanovenia;
(ii) doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií
podľa písm. f) tohto ustanovenia; (iii) doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.01.2000
do 30.11.2014 v III. pracovnej kategórii podľa písm. f) tohto ustanovenia, t.j. v rozsahu celkom 21
rokov a 67 dní. Žalovaný uviedol, že rozhodnutím č. SPOU-OSZ-48.351-1/2015-VZ z 16.01.2015 bol

žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2014 v sume 804,03 Eur mesačne spolu so zvýšením
podľa § 68 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., voči ktorému žalobca nepodal opravný prostriedok
a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.02.2015. V ďalšom žalovaný identicky ako vo svojom
napadnutom rozhodnutí uviedol vývoj skutkového stavu v predmetnej veci s konštatovaním, že od
posledného právoplatného rozhodnutia v tej istej veci nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu

a dospel k tomu, že zastavenie konania MV SR vo veci ďalšej „totožnej“ žiadosti žalobcu bolo dôvodné,
správne a zákonné. K námietkam žalobcu týkajúcim sa jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku
žalovaný doplnil, že tieto nemajú žiaden vplyv na posudzovanie nárokov žalobcu na výsluhový dôchodok
anazákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovanéhostým,žezároveňodkázalnarozsudoksprávneho
súdu sp. zn. 18Sas/7/2023 z 27.09.2024 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia SP, ústredie

o zamietnutí žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok. Záverom žalovaný konštatoval, že
žalobca nepreukázal odlišné zaobchádzanie s jeho osobou v porovnaní s iným poberateľom dávky
výsluhového zabezpečenia v porovnateľnej situácii.
Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania.

11. K vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré bolo žalobcovi doručené na vyjadrenie 20.03.2025, už
žalobca svoje stanovisko (repliku) nezaujal.

12. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.02.2026, ktoré boli riadne
a včas predvolaní obaja účastníci konania.

Na pojednávaní prítomný žalobca vo svojej podstate zotrval vo svojej argumentačnej línii, pričom
opätovne zdôraznil, že ako vyšetrovateľ odslúžil 21 rokov, pričom túto pozíciu mohol vykonávať
iba z dôvodu, že absolvoval civilné vysokoškolské vzdelanie, ktoré bolo predpokladom, aby mohol
absolvovať dovzdelanie pre účely výkonu funkcie vyšetrovateľa a preto by mu aj toto obdobie štúdia nacivilnej vysokej škole malo byť zohľadnené pre účely určenia výsluhového dôchodku a jeho výšky, tak
ako v prípade jeho kolegov, ktorí vyštudovali policajnú akadémiu. Uviedol, že s opakovanou žiadosťou
o prehodnotenie sumy jeho vysluhového dôchodku sa žalobca obrátil na MV SR z dôvodu, že bol

neúspešným so svojou žiadosťou o priznanie mu starobného dôchodku po dovŕšení veku 55 rokov, aj
keď to bola veková hranica pre odchod do dôchodku v čase jeho nástupu k policajnému zboru a preto
by, podľa názoru žalobcu, mala byť prehodnotená suma jemu priznaného výsluhového dôchodku.
Na pojednávaní prítomný žalovaný zotrval na svojich do tej doby do konania produkovaných
vyjadreniach.

Právne východiská pre rozhodnutie

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne
súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
(h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.“

16. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu (28.10.2014) podania žiadosti žalobcom
o priznanie mu výsluhového dôchodku (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Dobou
trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné,

výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba
a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej
služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
b) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v
ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,
c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1.
júla 1991 do 31. decembra 1992,
d) trvania služobného pomeru v E. F. B. v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o

mimosúdnych rehabilitáciách,
f) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených
zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách
Slovenskej republiky,
g) pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266

ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov,
h) trvania služobného pomeru hasiča,
i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení
ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo

verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti,
j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany,
k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy,

l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej
výchovy do 31. mája 1990,
m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra
2002,
n) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994,

o) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995
do 31. decembra 2002,
p) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31.
decembra 2007,r) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec
vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania
výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov,

s) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný
pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v
znení neskorších predpisov.“

17. Podľa § 105 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu (05.11.2020)

podania prvej žiadosti žalobcom o prehodnotenie sumy jemu priznaného výsluhového dôchodku „(4)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná
alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa
zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne
od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) neprávom odoprela.“

18. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)
v znení účinnom ku dňu (22.04.2024) podania poslednej žiadosti žalobcom o prehodnotenie sumy

výsluhového dôchodku, o ktorej bolo rozhodnuté žalobou napadnutými rozhodnutiami „(1) Správny
orgán konanie zastaví, ak (i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne
nezmenil.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

19. V danom konkrétnom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. SPSČ-PO3-2024/004329-003 z 09.10.2024, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia MV SR č.
SPSČ-OSZ-48351-054//2024-VZ z 21.06.2024 založil na presvedčení o ich nezákonnosti z dôvodu, že
pri posúdení jeho žiadosti o revidovanie, resp. o prehodnotenie sumy jemu priznaného výsluhového

dôchodku počnúc odo dňa jeho priznania (01.12.2014), ani MV SR a ani žalovaný nezohľadnili pre tento
účel štúdium žalobcu na civilnej vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, aj keď vysokoškolské štúdium
bolo nevyhnutným predpokladom pre to, aby žalobca mohol absolvovať dovzdelanie (tzv. špecializované
policajné vzdelanie) nevyhnutné na výkon práce vyšetrovateľa. Podľa žalobcu tento jemu priznaný
výsluhový dôchodok mu mal byť prehodnotený so zohľadnením uvedeného civilného vysokoškolského

štúdia, keďže dovŕšil vek 55 rokov, čo bol vek stanovený pre odchod policajtov do dôchodku v čase, keď
01.07.1994 vstúpil do policajného zboru, keďže aj napriek tomuto veku bol žalobca neúspešný v konaní
pred sociálnou poisťovňou vo veci jeho žiadosti o priznanie mu starobného dôchodku.

20. Pre zjednodušenie ďalšej argumentácie, má správny súd za nevyhnutné v prvom rade potrebu

„ukotviť“ predmet prieskumu v tomto súdnom konaní, ktorého predmetom nie sú meritórne rozhodnutia
MV SR a žalovaného o priznaní žalobcovi výsluhového dôchodku, t.j. rozhodnutia pojednávajúce
o podmienkach jeho priznania, a nie sú nimi ani meritórne rozhodnutia o zvýšení žalobcovi priznaného
výsluhového dôchodku, t.j. rozhodnutia pojednávajúce o podmienkach jeho zvýšenia (valorizácii), ale
predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie MV SR a s ním spojené

rozhodnutie žalovaného, majúce charakter procesných rozhodnutí o zastavení konania vo veci
žiadostí žalobcu doručených MV SR v dňoch 19.09.2023 a 22.04.2024, ktorými sa žalobca domáhal
prehodnotenia sumy jemu priznaného výsluhového dôchodku titulom jeho civilného vysokoškolského
štúdia, a to z dôvodu, že o identickej žiadosti žalobcu, ktorá bola MV SR doručená už 05.11.2020
a ktorá bola založená na identickej argumentácii žalobcu, už bolo v minulosti meritórne právoplatne

rozhodnuté. Inými slovami, predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní sú procesné rozhodnutia
správnych orgánov o zastavení konania z dôvodu veci už v minulosti právoplatne rozhodnutej (res
iudicata).

21. Prekážka už rozsúdenej veci (res iudicata) znemožňuje, aby o tej istej veci, o ktorej už bolo

právoplatne rozhodnuté sa mohlo opätovne konať, t.j. zabraňuje opätovnému prejednaniu už raz
právoplatne vyriešenej veci. Pričom o tú istú vec by išlo vtedy, ak by sa v novom konaní mal prejednávať
identický nárok, plynúci z tých istých skutkových okolností a týkajúci sa identických osôb, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté.Je teda zrejmým, že res iudicata úzko súvisí s inštitútom „právoplatnosti“ rozhodnutia, pričom
právoplatnosť je vlastnosťou rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ktorá znamená, že
rozhodnutie je konečné, nemenné a záväzné, a nastáva vtedy, keď rozhodnutie už nie je možné

napadnúť riadnym opravným prostriedkom, v konaní o opravnom prostriedku ktorom by bolo možné
ešte toto rozhodnutie revidovať. Právoplatné rozhodnutie teda znamená, že toto rozhodnutie je záväzné,
nezmeniteľné a vynutiteľné.
Taktiež je nie menej dôležitým zdôrazniť, že možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia (či
už administratívneho alebo súdneho), do okamihu kým toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť

a teda sa stane nemenným, je prípustná iba v zákonom predvídanom a dovolenom inštančnom
postupe na úrovni jednotlivých orgánov verejnej moci prostredníctvom účastníkovi zákonom priznaných
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Takže ak napr. účastník konania nenapadne
prvoinštančné administratívne rozhodnutie odvolaním v lehote a z dôvodov uvedených v jeho poučení,
tak toto rozhodnutie sa stáva právoplatným a teda konečným a nemenným, a jeho prieskumu sa už
účastník konania, ktorý nevyužil príležitosť na podanie riadneho opravného prostriedku (odvolania)

voči nemu, už nemôže domáhať napríklad vyvolaním nového administratívneho konania o tej istej
otázke. Inými slovami, nevyužitie riadneho zákonom vopred stanoveného inštančného postupu
prieskumu administratívneho rozhodnutia, nie je možné ani prípustné suplovať (nahrádzať) iným, novým
administratívnym konaním, pretože by sa jednalo o nedovolené obchádzanie zákona s dôsledkom
narušenia právnej istoty účastníkov tohto administratívneho konania v ich dôvere, že po vyčerpaní

alebo nevyčerpaní zákonom predvídaného inštančného postupu opravných prostriedkov v tomto
administratívnom konaní, je nimi v tomto administratívnom konaní nastolená otázka právoplatne a teda
nemenne už vyriešená.

22. Otázka trvania doby, rozhodnej pre priznanie žalobcovi výsluhového dôchodku a pre určenie

sumy tohto výsluhového dôchodku a to z hľadiska, čo možno a čo nie je možné do tejto rozhodnej
doby započítať (do doby ktorej sa teraz žalobca domáha započítania aj doby svojho štúdia na civilnej
vysokej škole, pozn.), sa už zaoberalo MV SR vo svojom rozhodnutí č. SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ
zo 16.01.2015, ktorým bol žalobcovi s účinnosťou od 01.12.2014 priznaný výsluhový dôchodok, ktorým
rozhodnutím MV SR do tejto rozhodnej doby započítalo dobu výkonu základnej vojenskej služby žalobcu

od 01.10.1991 do 30.06.1992 a dobu trvania jeho služobného pomeru príslušníka PZ od 01.07.1994 do
30.11.2014 v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní. Keďže uvedené rozhodnutie žalobca nespochybnil, t.j.
nepodal voči nemu odvolanie, hoci tak mohol urobiť ak sa domnieval, že do tejto rozhodnej doby mu
nebola započítaná aj doba jeho štúdia na civilnej vysokej škole, tak preto toto rozhodnutie zo 16.01.2015
nadobudlo 09.02.2015 právoplatnosť a teda týmto dňom otázka rozsahu rozhodnej doby pre priznanie

žalobcovi výsluhového dôchodku a pre určenie jeho sumy, bola právoplatne a teda nemenne vyriešená.
Okrem toho, ustálenie tejto rozhodnej doby, s ohľadom na nový argument žalobcu spočívajúci v podľa
neho, potrebe započítať mu do tejto rozhodnej doby aj dobu jeho štúdia na civilnej vysokej škole, bolo
už predmetom administratívneho konania o žiadosti žalobcu z 05.11.2020, o ktorej už MV SR rozhodlo
rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ z 27.01.2021 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím

žalovanéhoč.SPSČ-PO3-2021/002284-003z23.04.2021atotak,žežiadostižalobcunepriznaliúspech
so záverom, že dobu jeho štúdia na civilnej vysokej škole do doby rozhodnej na priznanie nároku a na
určenie sumy výsluhového dôchodku nie je možné započítať z dôvodov uvedených v už označených
rozhodnutiach. Označené rozhodnutia MV SR a žalovaného boli navyše podrobené už aj súdnemu
prieskumu ich zákonnosti, v ktorom dôsledku bola ich zákonnosť verifikovaná (potvrdená) rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022 v spojní s rozsudkom najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.02.2024, ktorým bola kasačná sťažnosť žalobcu voči
označenému rozsudku Krajského súdu v Prešove zamietnutá.

23. Vzhľadom k opakujúcim sa podaniam žalobcu založeným na jeho identickej argumentácii ohľadne,

podľa žalobcu, potreby zohľadniť mu pre účel určenia sumy výsluhového dôchodku aj dobu jeho
štúdia na civilnej vysokej škole, je zrejmým, že žalobca nesprávne chápe účinky a podstatu inštitútu
„právoplatnosti“ rozhodnutia, keďže uvedenej svojej argumentácie sa žalobca opakovane dovoláva, aj
napriek tomu, že otázka nemožnosti započítania žalobcovi pre účel priznania nároku a určenia výšky
výsluhového dôchodku už bola právoplatne a teda nemenne a záväzne (bez možnosti revízie v inom

tomto novom konaní) vyriešená a to v konaní o jeho žiadosti z 05.11.2020 a to rozhodnutím MV SR
č. SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ z 27.01.2021 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č.
SPSČ-PO3-2021/002284-003 z 23.04.2021, verifikovanými rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Sa/14/2021 z 30.11.2022 v spojní s rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6 Ssk/73/2023
z 22.02.2024.
Pre komplexnosť veci, správny súd identicky, ako aj žalovaný už uviedol vo svojom žalobou napadnutom

rozhodnutí, dodáva, že možnosťou revidovania doby rozhodnej pre zvýšenie žalobcovi priznanej sumy
výsluhového dôchodku v príčinnej súvislosti s jeho civilným vysokoškolským štúdiom sa zaoberalo MV
SR už aj vo svojom rozhodnutí o počnúc od 01.07.2017 zvýšení (valorizácii) žalobcovi od 01.12.2014
priznaného výsluhového dôchodku, ktoré rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku bolo potvrdené
rozhodnutím žalovaného č. KM-OVLS-264/2017/OPK z 02.11.2017, a ktoré administratívne rozhodnutia

boli odobrené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Sa/6/2018-79 z 13.02.2019 v spojení s
rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/50/2019 z 27.07.2020, pričom už v týchto rozhodnutiach bolo
žalobcovi vysvetlené, že otázka uznania či neuznania jeho vysokoškolského štúdia bola relevantnou pre
účely konania o priznaní výsluhového dôchodku ako základného nároku a nie v konaní už len o jeho
zvýšení, v ktorom sa rozhoduje už iba o zvýšení právoplatne a teda nemenne ustáleného jeho základu.
Preto Krajský súd v Prešove zdôraznil, že rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nemôže byť

predmetom preskúmania aj v konaní o jeho následnom zvýšení a najvyšší súd konštatoval, že cit.
„V tomto prípade je predmetom prieskumu zvýšenie výsluhového dôchodku a teda výpočet zvýšenia.
Nie je preto možné posudzovať výpočet priznaného výsluhového dôchodku, ktorý bol predmetom iného
už právoplatného rozhodnutia.“ Pre pochopenie sa správny súd uchyľuje k vysvetleniu uvedeného
prostredníctvom príkladu - pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok sa skúmajú všetky pre jeho

priznanie rozhodné skutočnosti a teda aj trvanie rozhodnej doby v zmysle cit. § 58 ods. 1 zákona č.
328/2002 Z.z., pričom právoplatný záver o tejto otázke je ako keby základom domu, ktorý už nie je
možné revidovať a každé ďalšie navýšenie už takto priznaného nároku výsluhového dôchodku je už iba
ako keby ďalšou vrstvou muriva, avšak vždy už iba na pevne ukotvený a spätne nemenný základ.

24. S ohľadom k uvedenému tak správny súd dospel k záveru o zákonnosti a vecnej správnosti
žalobou napadnutých procesných rozhodnutí MV SR a žalovaného o zastavení konania vo veci žiadostí
žalobcu z 19.09.2023 a z 22.04.2024, ktorými sa domáhal revidovania doby rozhodnej na priznanie mu
výsluhového dôchodku v určitej výške s ohľadom na jeho civilné vysokoškolské štúdium a to z dôvodu
veci (tejto otázky) už právoplatne a teda nemenne rozhodnutej.

25. Bez vplyvu na už konštatovaný záver správneho súdu, však na margo žalobcom v konaní
uplatnených ďalších námietok správny súd dodáva.
Nedôvodnou je námietka žalobcu o jeho údajnej diskriminácii v porovnaní s jeho kolegami, ktorí
študovali na policajnej akadémii, pretože tak, ako to žalobcovi už vysvetlil aj najvyšší správny súd vo

svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/73/2023 z 22.02.2024, medzi žalobcom a týmito jeho kolegami bol
najpodstatnejší rozdiel v tom, že kolegovia žalobcu boli počas štúdia na policajnej akadémii v služobnom
pomere, ktorá podmienka však počas štúdia na civilnej vysokej škole u žalobcu splnená nebola. Navyše
s ohľadom na nadväzujúcu námietku žalobcu, podľa ktorej uvedeným postupom sa žalobca cíti byť
diskriminovaný a ukrátený na svojich právach, správny súd dodáva, že kolegovia žalobcu v čase ich

nástupu na štúdium na policajnej akadémii mali právnu istou a v zmysle v tom čase účinnej právnej
úpravy mali legitímne očakávanie, že ich štúdium na tejto policajnej škole bude považované za dobu
služobného pomeru, žalobca však pri nástupe na štúdium na civilnej poľnohospodárskej vysokej škole
také legitímne očakávanie nemal a ani mať nemohol, pretože toto očakávane mu nemohlo plynúť zo
žiadnej právnej normy, t.j. neexistovala žiadna právna úprava, ktorá by ho mohla napĺňať legitímnym

očakávaním, že táto doba štúdia na civilnej vysokej škole by žalobcovi mohla byť raz započítaná ako
doba služobného pomeru a navyše v tom čase žalobca ani nemohol vedieť, či bude pracovať vo svojom
vyštudovanom civilnom obore alebo či sa stane policajtom, takže v tomto smere ani nemohlo dôjsť
k narušeniu legitímneho očakávania žalobcu, že táto doba štúdia by mu mohla byť zhodnotená ako
doba služobného pomeru, pretože takéto legitímne očakávanie na strane žalobcu ani neexistovalo ani

existovať nemohlo a teda ani nemohlo dôjsť k sklamaniu z jeho nenaplnenia či k porušeniu práv žalobcu.
Nenáležitou sa v okolnostiach veci javí aj námietka žalobcu, že v dôsledku nezohľadnenia mu pre
účely určenia kmeňovej sumy výsluhového dôchodku aj doby štúdia na civilnej vysokej škole, aktuálne
nemá náležité dôchodkové zabezpečenie, keďže poberá výsluhový dôchodok iba v sume predstavujúcej
43% z jeho služobného príjmu a je nútený si preto hľadať ďalšie zamestnanie, čo žalobca považuje

za nespravodlivé a neústavné. Na tomto mieste je teba zdôrazniť, že žalobca odišiel zo služobného
pomeru do výsluhy na vlastnú žiadosť 30.11.2014, t.j. vo veku 46 rokov, pričom tak činiť nemusel
a mohol v služobnom pomere zotrvať doposiaľ, a aktuálne by si tak nemusel hľadať iné zamestnanie.
Nenaplnenie nedôvodných a iba domnelých očakávaní žalobcu ohľadne určitej sumy výsluhovéhodôchodku, ktorý by mu mal prináležať a ktorý by žalobcovi zabezpečoval určitý do tej doby jeho príjmom
zo služobného pomeru determinovaný životný štandard, nemôže byť príčinou pre záver o neústavnosti
či nespravodlivosti, na prípad žalobcu aplikovanej právnej úpravy.

Bez právneho významu na otázku posúdenia výsluhového dôchodku žalobcu má aj skutočnosť,
že medzičasom žalobca dovŕšil 55 rokov veku, titulom ktorého si žalobca požiadal o priznanie mu
predčasného starobného dôchodku, ktorej žiadosti nebolo SP-ňou vyhovené a ktoré rozhodnutie bolo
ako zákonné vyhodnotené rozsudkom správneho súdu sp. zn. 18Sas/7/2023 z 27.09.2024 odobreným
aj rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/15/2025 z 20.11.2025, pričom žalobca sa

v dôsledku tohto neúspechu titulom veku 55 rokov následne dovolával prehodnotenia sumy jeho
výsluhového dôchodku súc v presvedčení, že uvedené je potrebným, keďže v čase jeho nástupu
do policajného zboru mal byť uzákonený vek 55 rokov ako vek odchodu policajtov do dôchodku.
V tejto súvislosti je nutné dať žalobcovi do pozornosti, že podmienky na vznik nároku tak na výsluhový
dôchodok, ako aj na starobný dôchodok je potrebné posudzovať oddelene (jedná sa o odlišné
dôchodkové systémy) a podľa právnej úpravy účinnej v čase kedy tento nárok vznikne, a okrem toho

žalobca, ako už bolo uvedené, odišiel do výsluhového dôchodku dobrovoľne na vlastnú žiadosť už vo
veku 46 rokov a nie vo veku 55 rokov, t.j. ak by žalobca odišiel do výsluhy vo veku 55 rokov samozrejme
by suma jeho výsluhového dôchodku bola iná, pretože aj vstupné parametre pre jeho výpočet by boli
odlišné.
Napokon vo vzťahu k tu prejednávanému meritu veci je nedôvodnou aj námietka žalobu, že v roku 1999

vykonaná legislatívna zmena týkajúca sa kategorizácie zamestnaní je neústavnou a súd by teda ex
offo na ňu nemal prihliadať. V tejto súvislosti je nutným poznamenať, že súdy sú povinné rozhodovať
v súlade s účinnou právnou úpravou a nepatrí do ich kompetencie rozhodovať a svojvoľne posudzovať
jej ústavnosť, pretože táto kompetencia bola bez výhrad zverená do kompetencie Ústavného súdu SR,
ktorý koná na podnet zákonnom zmocnených subjektov.

26. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,
čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia
Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).

27. Správny súd má za to, že správne orgány správne zistili skutkový stav a podľa názoru správneho

súdu, preto žalobou napadnuté rozhodnutia MV SR a žalovaného spĺňajú zákonné požiadavky na ich
formálne náležitosti i vecný obsah a správny súd v nich nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú úvahu,
ktorá bola podkladom pre ich skutkové a právne závery, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP,
správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

28. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

29.Podľa§168SSP„Žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

30. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa
v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy vecí verejných), správny súd mu nárok
na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z

akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.