Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 2P/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200318
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200318.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. K., I. XX.XX.XXXX, G. B. F. Z. T.
I. L. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matky: W.. I. K., L. G., I. XX.XX.XXXX, G. B.
T. XX.XX.XXXX F. Z. L. XXXX/XX, XXX XX Z., otca: Y. K., I. XX.XX.XXXX, G.Ý. B. T. XX.XX.XXXX F. Z.
X. K. XXX/XX, XXX XX G., O. M. X. I. M. X. W. Ú. M. L., O. R.E., na T. Z., o návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia o zvýšenie výživného zo sumy 200 eur na sumu 500 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NavrhovateľkaW..I.K.,I.XX.XX.XXXX,matka (ďalejlen„matka“)sanávrhomdoručenýmMestskému

súdu Bratislava II dňa XX.XX.XXXX domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
otcovi maloletej Y. K., I. XX.XX.XXXX (ďalej len „otec“) povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. K.R., I.
XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) výživným vo výške 500,- eur mesačne, a to na čas do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 2P/7/2026.

2. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada (doslovné znenie petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia):
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá povinnosť otcovi - Y. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. X.
K. XXX/XX, G., dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej, prispievať na výživu maloletého dieťaťa Y.
K. sumou 500,-eur mesačne, vždy do 12. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

3. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že rozsudkom Mestského
súdu Bratislava IV (v skutočnosti ide o Okresný súd Bratislava III) sp. zn. 37P/23/2021-147 zo dňa
02.12.2021 (ďalej len „rozsudok“), bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá bola zverená do
striedavej starostlivosti oboch rodičov a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 200,-
eur mesačne k rukám matky. Otec maloletej sa nachádza dlhodobo mimo Slovenskej republiky, N.I.
O. R., na T. Z., kde plánuje pracovať a ostať žiť. Otec matke predložil rodičovskú dohodu, v ktorej

chcel ponechať striedavú starostlivosť oboch rodičov, keď sa niekedy vráti, aby sa po jeho návrate na
Slovensko znova aplikovala striedavá starostlivosť oboch rodičov, tak ako je to v súčasnej dobe určené
rozsudkom. Rodičovskú dohodu chcela matka podpísať, s tým, že sa maloletá zverí do jej osobnej
starostlivosti, pretože počas neprítomnosti otca na Slovensku nie je možné vykonávať striedavú osobnú
starostlivosť. Matka otcovi oznámila, že je potrebné predmetnú dohodu predložiť na schválenie súdu,
inak je nevykonateľná. Otec to rázne odmietol, s tým, že úplne stačí podpísanie vo forme notárskej

zápisnice. Maloletá navštevuje základnú školu X. L.. Okrem toho navštevuje G. krúžok. Doteraz sa otec
podieľalnastarostlivostiomaloletú, ajnafinanciáchsúvisiacichsostarostlivosťouavýchovoumaloletej.Od konca F. XXXX, kedy sa otec odsťahoval do R., na T. Z., o všetko čo súvisí s maloletou sa stará
matka sama, preto je podľa matky potrebné neodkladným opatrením upraviť výšku výživného, ktoré
by otec platil na maloletú. Navrhovaná výška výživného je určená v adekvátnom pomere k výdavkom

maloletej a hlavne k pomere zárobku otca. Neodkladné opatrenie matka opiera o konanie vo veci samej.
V konaní vo veci samej matka navrhla preskúmať daňové priznania otcových obchodných spoločností
( S.-O. M..L..T. - tržby za rok 2024 v sume 139 411,- eur, W. H. M..L..T.., tržby za rok 2024 v sume 49
100,- eur, T.-Y. M. M..L..T.., tržby za rok 2024 v sume 18 106,- eur, M. H. M..L..T.. tržby za rok 2024
v sume 30 431,- eur). Navrhla zistiť nie iba zisk týchto obchodných spoločností, ale aj reálne tržby

a náklady, ktoré v nich vznikli. Navrhla predložiť výpisy zo všetkých osobných účtov otca za posledné
dva roky, pretože existuje podozrenie, že otec disponoval aj inými príjmami mimo zisku z obchodných
spoločností,vktorýchjespoločníkom.Matkaďalejneodkladnosťnavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia
vidí v tom, že požadované vykonanie dôkazov v konaní vo veci samej súd nariadil až v januári 2026,
čím podľa matky dochádza k prieťahom v konaní, z dôvodu nového zdaňovacieho obdobia, a to roku
2025 (pravdepodobne sa na rozhodnutie bude čakať až do júla 2026). Z uvedeného dôvodu je podľa

matky urgentná potreba určenia výživného neodkladným opatrením, a to vo výške, ktorá pokryje
aspoň časť nákladov na maloletú. Mesačné náklady na bývanie matka platí vo výške 780,- eur za byt,
ktorý maloletá riadne užíva. Na maloleté dieťa tak pripadá minimálne pomerná časť nákladov vo výške
390,- eur mesačne. Samotné náklady na zabezpečenie bývania teda výrazne prevyšujú výživné vo
výške 200,- eur mesačne. Okrem nákladov na bývanie je nevyhnutné zabezpečiť aj ďalšie základné

potreby maloletej, najmä stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky a náklady spojené
s dopravou do školy a na mimoškolské aktivity. Ide o pravidelne vznikajúce a objektívne nevyhnutné
výdavky, bez ktorých nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú. Z uvedeného vyplýva, že
výživné vo výške 200,- eur, ktoré je v súčasnej dobe určené súdom, nepokrýva ani samotné náklady
na bývanie. Výživné, ktoré otec platí v súčasnej dobe nie je možné považovať za výživné poskytované

v nevyhnutnej miere, zvlášť nie pri vysokých cenách a pri skutočnosti, že otec sa nepodieľa žiadnym
spôsobom na starostlivosti a výchove o maloletú. Matka uviedla, že ňou navrhovaná suma 500,- eur
mesačne predstavuje iba časť skutočných nákladov a zodpovedá výlučne základným existenčným
potrebám maloletej bez akéhokoľvek nadštandardu. Takto určené výživné je preto primerané účelu
neodkladného opatrenia a spĺňa zákonnú požiadavku výživného v nevyhnutnej miere. Z uvedeného

dôvodu preto matka žiada, aby súd neodkladným opatrením nariadil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej
miere potrebnej na zabezpečenie výdavkov na maloletú vo výške 500 eur mesačne a tým zabezpečil
potreby maloletej do meritórneho rozhodnutia súdu.

4. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiaden listinný dôkaz. Matka návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia opiera iba o vyššie uvedené dôkazy (odsek 3 tohto uznesenia),
ktoré navrhla vykonať v konaní vo veci samej.

5. Súd uvádza, že matka dňa XX.XX.XXXX podala návrh vo veci samej. Konanie je vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 2P/36/2025. V návrhu vo veci samej matka žiada, aby súd rozhodol takto (doslovné

znenie petitu návrhu):
Maloletá Y. K., I.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky I. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z.
L. XXXX/XX, Z. - W.Á. Č. B..
Otec Y.O. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. X. K. XXX/XX, G., je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa
Y. K. sumou 800 ,- eur mesačne, vždy do 12. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

6. Súd uznesením sp. zn. 2P/7/2026 - 7 zo dňa 30.01.2026 ustanovil maloletej v tomto konaní za
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 811 07 Bratislava (ďalej len
„kolízny opatrovník“).

7. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp.
zn. 2P/36/2025.

8. Súd zistil, že rodičia maloletej boli manželia. Ich manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX B.

W. Ú. T. R. B. X.. Je zapísané v knihe manželstiev W. Ú. T. R. B. X., L. XXXX, O. E. XX, na M. XXX,
B. B. Č. XX. Maloletá sa narodila ešte počas ich partnerského vzťahu dňa XX.XX.XXXX. Manželia boli
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp zn. 37P/23/2021-147 zo dňa 02.12.2021 rozvedení a včasti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej
súd schválil rodičovskú dohodu,
- ktorou bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v nasledovných

intervaloch - v matkinej osobnej starostlivosti bude maloletá každý párny kalendárny týždeň od pondelka
od 08.00 hod. do utorka do 19.00 hod., kedy začína otcova osobná starostlivosť a táto bude trvať do
štvrtka do 19.00 hod., kedy začína matkina osobná starostlivosť a táto bude trvať do nedele do 19.00
hod., kedy začína otcova osobná starostlivosť a táto bude trvať do utorka nepárneho kalendárneho
týždňa do 19.00 hod., kedy začína matkina osobná starostlivosť a táto bude trvať do štvrtka do 19.00

hod., kedy začína otcova osobná starostlivosť a táto bude trvať do nasledujúceho párneho kalendárneho
týždňa do pondelka do 08.00 hod., s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude miesto
bydliska starostlivosťou začínajúceho rodiča,
- zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia
- otec je povinný platiť na výživu maloletej sumou 200.- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu sa otec zaväzuje zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred.

9. Súd ďalej zistil, že na základe návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, bola uznesením
Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 2P/35/2025 - 32 zo dňa 18.09.2025, právoplatným dňa 09.10.2025
a vykonateľným dňa 09.10.2025, maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, a to na čas do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Súd všeobecne uvádza, že zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci
samej, ani ho nemusí ho doručiť druhému rodičovi na vyjadrenie. Nemožno ho však nariadiť iba na
základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver
opravdepodobnostinároku,ktorémusaprostredníctvomneodkladnéhoopatreniamáposkytnúťochrana
ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva podľa ustanovenia § 326 CSP.

23. Súd ďalej všeobecne uvádza, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov
maloletých detí, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto
len tam, kde bez „okamžitého zásahu“ zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy,
starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu,
že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. Súd vo svojom

rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo zákonných predpokladov
formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných iných opatreniach súdu (§360 až 368 CMP),
ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti
súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez
akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach

výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Účelom neodkladných opatrení je teda
rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný „okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov“,
s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.

24. Podľa článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien (ďalej

len „Zákona o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopnosti a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i ) využite možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásad do
rodičových práv a povinností.

25. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

26. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.27. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než
maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je
možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

28. S poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia a doposiaľ zistený skutočný stav
veci súd ustálil, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Súd
má za to, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi a za
akýchkoľvek okolností prípadu. Neodkladné opatrenie slúži výlučne v takých prípadoch, ktorých riešenie

„neznesie odklad“. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha zvýšenia výživného v „nevyhnutnej miere“, nateraz súd považuje
za nedôvodný. V danej veci v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nebola splnená zákonná podmienka „naliehavosti veci“ a „potreba okamžitej bezodkladnej
úpravy pomerov“ matkou navrhovaným neodkladným opatrením, a to vzhľadom na to, že otec si
vyživovaciu povinnosť k maloletej v nevyhnutnej miere (v akej je možné neodkladným opatrením výživné

priznať) riadne plní vo výške 200,- eur mesačne.

29. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila aj tým, že mesačné náklady na
bývanie matka platí vo výške 780,- eur. Byt, v ktorom spolu s maloletou býva (matka neuviedla, či s nimi
býva aj iná osoba), užíva aj maloletá, preto na maloletú pripadá pomerná časť nákladov na bývanie

vo výške 390,- eur mesačne. Náklady na zabezpečenie bývania tak podľa matky výrazne prevyšujú
výživné vo výške 200,- eur mesačne, ktoré platí na maloletú otec. Matka ďalej v návrhu uvádzala, že
okrem nákladov na bývanie, zabezpečuje maloletej všetky základné potreby, najmä stravu, ošatenie,
obuv, hygienické potreby, školské pomôcky, doprava do školy a na mimoškolské aktivity. Poukazovala
na skutočnosť, že otec sa okrem výživného vo výške 200 eur nepodieľa žiadnym iným spôsobom na

starostlivosti a výchove maloletej. Matka však všetky tvrdenia uvedené v návrhu nepreukázala súdu
žiadnymspôsobom,nepredložilasúduspolusnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniaanijeden
listinný dôkaz preukazujúce ňou uvádzané náklady za bývanie a náklady na starostlivosť a výchovu
maloletej.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v danej veci nevznikla potreba dočasnej
úpravypomerovmaloletejapotrebajejochrany.Účelomneodkladnéhoopatreniajeochranaohrozeného
záujmu dieťaťa (v danom prípade výživa maloletej) s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie
vo veci samej. Matka navrhuje výživné v nevyhnutnej miere vo výške 500,- eur. Túto sumu považuje
za minimálnu na čiastočné pokrytie základných potrieb maloletej, s prihliadnutím na schopnosti a

finančné možnosti otca. Súd má za to, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
potrebuurčeniavýživnéhovovýške500eur,ktorépodľamatkypredstavujevýživnévnevyhnutnejmiere,
neosvedčila. Súd až na základe vykonaného dokazovania vo veci samej, po vykonaní dokazovania vo
veci príjmu otca a jeho majetkových pomerov (aj v smere uvedenom matkou v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), príjmu matky a jej majetkových pomerov a odôvodnených potrieb maloletej

následnerozhodneozvýšenívýškyvýživnéhonamaloletú,zohľadňujúcajskutočnosťuvádzanúmatkou
v návrhu, že otec sa okrem 200 eur mesačného výživného žiadnym iným spôsobom nepodieľa na
starostlivosti a výchove maloletej.

31. Súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2P/36/2025, ktoré iniciovala svojím návrhom

vo veci samej matka, vytýčil termín pojednávania na T: 17.04.2026, 11.00 hod., piatok, v bývalej budove
Mestského súdu Bratislava III, č. d. 12, kde súd vec prejedná a po vykonaní dokazovania aj rozhodne.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov konania nárok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).