Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235776
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123235776.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: AgroGrand s.r.o., so sídlom Hlavná
56, Krušovce - Dolné Chlebany 956 31, IČO: 44 946 783, zastúpený: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 57, Nitra 949 01, IČO: 47 237 252, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B.. B. XXXX/X, C., zastúpený: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom

Poľnohospodárska 10, Bratislava 821 07, IČO: 36 858 510, 2. D. E. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomH.XXXX/XXX,I.XXXXX,onahradenieprejavuvôle,oodvolanížalobcuažalovanejv2.radeproti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/41/2023 - 201 zo dňa 19. februára 2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 10C/41/2023 - 289 zo dňa 3. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný 1. má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a žalovaná 2. nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

1.1. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil ust. § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), § 133 ods. 2, § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), § 24 ods. 1 písm. a), f), § 42 ods. 4, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“).

1.2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaní 1. a 2. sú ako predávajúci
povinní uzatvoriť s ním ako kupujúcim dodatok ku kúpnej zmluve uzavretej medzi D. J. B. a E. B. ako

predávajúcimi a D. J. B., K. ako kupujúcim dňa 10.11.2009. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v tom
čase podnikajúci pod obchodným menom D. J. B., K. ako kupujúci uzatvoril dňa 10.11.2009 s nebohými
D. J. B. a E. B. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa predávajúci zaviazali previesť
na neho vlastnícke právo v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území
L. M. a sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako ošipáreň bez súpisného čísla na parcele číslo
XXX/XX a ošipáreň bez súpisného čísla na parcele číslo XXX/XX a k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v

katastrálnom území L. M. a je zapísaná na liste vlastníctva číslo XX ako hala na pozberovú úpravu obila
bez súpisného čísla na parcele číslo XXX/X a on ako kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcim kúpnu
cenu XXX eur, čo si riadne splnil pri podpise zmluvy dňa 10.11.2009. Po uzatvorení zmluvy predávajúci
zomreli a v dedičských konaniach po nich zdedili nehnuteľnosti žalovaní 1. a 2. každý v podiele 1.
Keďžeodmomentuuzatvoreniazmluvyprišlokzmeneviacerýchidentifikačnýchúdajov,jepredpodaním
návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy potrebné uzavrieť k nej dodatok,

ktorým príde k zosúladeniu identifikácie zmluvných strán a spoluvlastníckych podielov k prevádzaným
nehnuteľnostiam so stavom vedeným v katastri nehnuteľností. Žalovaný 1. však na rozdiel od žalovanej2. odmietol takýto dodatok uzavrieť, hoci je jeho povinnosťou, ako právneho nástupcu pôvodných
vlastníkov, previesť vlastnícke právo na neho, ako aj vykonať všetky kroky potrebné k rozhodnutiu
správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech, a teda aj povinnosť zosúladiť

evidenčný stav vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností s údajmi v kúpnej zmluve.

1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi D. J. B. a E. B. a D. J. B., K.
bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
a to stavba dvoch ošipárni a jednej haly na pozberovú úpravu obilia, ktorej vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností nebol povolený, pretože nebol podaný návrh na povolenie vkladu, od uzatvorenia
kúpnej zmluvy do začatia tohto konania uplynulo takmer 14 rokov, predávajúci medzičasom zomreli a
kupujúci zmenil svoje obchodné meno. Sporné bolo, či sú právni nástupcovia predávajúcich t. j. žalovaní
právnym úkonom predávajúcich viazaní, či sú v konaní pasívne vecne legitimovaní a či je zmluva
platná. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo z výpisu z obchodného registra žalobcu a
dedičskými rozhodnutiami po predávajúcich preukázané, že od momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy

prišlokzmeneobchodnéhomenaakonateľakupujúcehoakprechoduvlastníckehoprávapredávajúcich
na žalovaných 1. a 2. ako ich dedičov, a tým aj k zmene spoluvlastníckych podielov, na ktoré skutočnosti
okresný úrad prihliada pri rozhodovaní o povolení vkladu. Keďže preukázateľne prišlo k zmene, či
už na strane kupujúceho alebo predávajúcich, je potrebné vo vzťahu ku kúpnej zmluve tieto zrejmé
nesprávnosti opraviť, a túto opravu je možné podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona vykonať iba

dodatkom ku kúpnej zmluve, a preto sú žalovaní podľa uvedených ustanovení katastrálneho zákona
povinní predmetný dodatok uzavrieť. Súd uviedol, že žalovaní sú dedičia po predávajúcich, a pretože sa
dedičstvo podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou, žalovaní vstúpili do práv a záväzkov
svojich právnych predchodcov, a to aj ako účastníkov občianskoprávnych vzťahov, a preto sú viazaní
prejavom ich vôle smerujúcim k vzniku vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy. Žalovaní sú preto povinní

urobiť všetky úkony smerujúce k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu podľa §
133 ods. 2 Občianskeho zákonníka vrátane uzatvorenia dodatku k tejto kúpnej zmluve, a preto sú
v konaní pasívne vecne legitimovaní. Ďalej súd uviedol, že v konaní bolo sporné, či je kúpna zmluva
platná z dôvodu, že žalovaný 1. namietal nedostatok vážnosti prejavu vôle jej účastníkov. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že ani jedna zo strán nechcela pri uzatváraní kúpnej

zmluvyvyvolaťnásledky,ktorénormyobčianskehoprávastýmtoprávnymúkonomspájajú,nechcelabyť
vedome touto kúpnou zmluvou viazaná, z ich strany išlo o obojstrannú simuláciu, ktorá má za následok
neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Uvedené vyplýva z následného správania sa účastníkov tejto zmluvy,
ktorými boli manželia B. a novozaložená obchodná spoločnosť p. B., v ktorej bol p. B. v tom čase
jediným spoločníkom a konateľom, pretože ani jedna zo zmluvných strán nepodala od 10.11.2009

do smrti manželov návrh na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Predávajúci manželia sa
naďalej správali, a to aj voči tretím osobám, ako vlastníci týchto nehnuteľností, keď zameriavali stavby
geometrickými plánmi v rokoch 2006 a 2008, keď im bol z obce B. doručený Pasport stavieb zo dňa
16.04.2008, keď v roku XXXX zomrel p. J. B. a v dedičskom konaní po ňom boli ako majetok patriaci
do ich BSM vysporiadané stavby ošipárni a 1/2–ina podielu na nich bola následne prejednaná ako

jeho majetok hoci jeho dedičkou bola aj jeho manželka p. E. B., ktorá bola účastníčkou tejto zmluvy
a nenamietala proti tomu. P. B. bol pritom nesporne natoľko právne zdatný, že musel vedieť o tom,
že na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebný vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, a nie iba jednoduché podpísanie kúpnej zmluvy, pretože sa preukázateľne
staral aj o právnu stránku svojho majetku. Tiež bolo preukázané, a to aj výsluchom konateľa žalobcu

a žalovaného 1., že ani kupujúci sa nesprával ako výlučný vlastník tohto majetku, pretože p. B. aj
pozaloženížalobcunaďalejpodnikalakoSHRanáslednezaložilnovúobchodnúspoločnosťAK-FARMA
s.r.o. a v predmetných nehnuteľnostiach všetci vykonávali svoju podnikateľskú činnosť podľa svojej
potrebyavkonanínebolopreukázanéani,žebybolpredmetnýmajetokvloženýdoobchodnéhomajetku
žalobcu. Uvedené ďalej vyplýva aj z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca zaplatil kúpnu

cenu predávajúcim, príjmový pokladničný doklad nebol súdu predložený a zo znenia čl. III kúpnej zmluvy
nevyplýva, že bola kúpna cena zaplatená. Hoci súd nespochybňuje, že výška kúpnej ceny je vecou
dohody zmluvných strán a zákon nepredpisuje, aby bol predmet kúpy ocenený, dojednaná kúpna cena
bola zjavne neprimeraná, pričom žalobca nepreukázal opak. Keďže žalobca nepreukázal, že by sa stav
nehnuteľností od 03.11.2009 doposiaľ zmenil, že by bola vykonaná nejaká ich rekonštrukcia tak, ako

tvrdil a realitná kancelária je spôsobilá predmetný odhad na podklade dokladov a vykonanej obhliadky
predložených žalovaným 1. uskutočniť, súd považoval dôkaz predložený žalovaným 1. za hodnoverný.
Ani skutočnosť, že p. B. neskôr dojednal v zmluve o prevode obchodného podielu so svojim vnukom
nižšiu kúpnu cenu než bol jeho majetkový vklad do tejto spoločnosti, nie je spôsobilá preukázať tvrdeniažalobcu o tom, že išlo z jeho strany o bežné správanie, za stavu, že žalobca nepreukázal, aká bola
v tom čase skutočná hodnota tohto podielu. Uvedené vyplýva aj z okolností, za ktorých sa kúpna zmluva
našla, pretože manželia B. sa o jej existencii, podľa vyjadrenia konateľa žalobcu aj oboch žalovaných,

nezverili počas svojho života svojim deťom a ani vnukovi, súčasnému konateľovi žalobcu. Súd prvej
inštancie považoval za nedôveryhodné vyjadrenie jeho vnuka o tom, že kúpnu zmluvu objavil on až po
skončení dedičských konaní po starých rodičoch, ktoré trvali roky a bolo v nich nadobudnutie dedičstva
potvrdené aj žalovanému 1., hoci sa stal žalobcom už v roku 2014 t. j. ešte za života p. B., napriek
tomu bez odôvodnenia odniesol dokumentáciu týkajúcu sa žalobcu z domu p. B. až v roku 2021, hoci

jeho matka, t. j. sestra žalovaného bola účtovníčkou, p. B. sa s ňou radil o majetkových záležitostiach
a podľa vyjadrenia žalovaného 1. si zobrala dokumentáciu žalobcu hneď po smrti p. B., t. j. za života
jeho manželky. Z týchto skutočností vyplýva, že žalovaná 2. a aj jej syn, súčasný konateľ žalobcu, museli
o existencii zmluvy vedieť už skôr, nič im preto nebránilo podať návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, čo však žalobca neurobil práve z dôvodu, že by s tým starí rodičia nesúhlasili,
pretože s takýmto prejavom vôle nechceli spojiť právne následky bez ohľadu na to, že v konaní nebolo

preukázané z akého dôvodu to urobili.

1.4.Záveromsúdkonštatoval,ževdanomprípadeišloosimulovanúkúpnuzmluvu,zuvedenéhodôvodu
nie je platná, predávajúcim z nej nevznikli žiadne záväzky, ktoré by prešli na ich dedičov, t. j. žalovaných
1. a 2., a preto súd nemohol nahradiť ich prejav vôle na dodatku k tejto neplatnej kúpnej zmluve a žalobu

v celom rozsahu zamietol.

1.5. Keďže bol žalovaný 1. v konaní celkom úspešný a súd nevzhliadol a ani strany netvrdili žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by mu náhradu trov konania podľa § 255
ods. 1 CSP nemal priznať, rozhodol, že má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V konaní bola
úspešná aj žalovaná 2., pretože žaloba žalobcu bola zamietnutá, súd však v jej postoji v konaní vzhliadol
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré jej náhradu trov konania
proti žalobcovi nepriznal.

2. Uvedený rozsudok v I. a II. výroku v zákonnej lehote odvolaním napadol žalobca, ktorý sa domáhal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že podanej žalobe
v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného v 1. rade voči nemu na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal z odvolacích dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

2.1. Žalobca namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie uvedených v bode 47. napadnutého
rozsudku, pretože podľa jeho názoru, zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva, že „ani jedna zo
zmluvných strán nechcela pri uzatváraní kúpnej zmluvy vyvolať následky, ktoré normy občianskeho

práva s týmto právnym úkonom spájajú, nechcela byť vedome touto kúpnou zmluvou viazaná.“ Túto
skutočnosť nemal súd preukázanú žiadnym listinným dôkazom, nevyplynula ani z výpovedí účastníkov
konania,apretoniejezrejmézakýchvykonanýchdôkazovmalsúddospieťktomutoskutkovémuzáveru
a v tejto časti považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný.

2.2. Naopak, z vykonaných dôkazov vyplýva vôľa zmluvných strán previesť vlastnícke právo v prospech
žalobcu ako kupujúceho. Táto vôľa vyplýva z aktívneho konania účastníkov kúpnej zmluvy pri uzatvorení
kúpnej zmluvy. Predložením dôkazu – listinnej formy kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2009 – bolo
preukázané, že manželia B. museli vynaložiť konkrétne úsilie a náklady na to, aby túto listinu vyhotovili
a dali do právne perfektnej formy spôsobilej zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Museli

najskôr zabezpečiť vyhotovenie znenia kúpnej zmluvy, pričom keďže ide o právny úkon týkajúci sa
nehnuteľnosti, tento musel spĺňať formálne náležitosti predpísané zákonom o katastri nehnuteľností,
a teda text musel byť vopred pripravený právnikom. O tom, že bol text pripravený vopred, svedčí aj
skutočnosť, že v závere textu zmluvy sa uvádza vytlačený dátum „V Topoľčanoch 3.11.2009“, čo bol
zrejme dátum, kedy bola zmluva písomne vyhotovená a pripravená na podpis. Následne manželia B.

museli vycestovať za účelom overenia svojich podpisov na kúpnej zmluve na matriku do C., za čo museli
zaplatiť príslušný správny poplatok. Všetky tieto úkony dokazujú, že pred uskutočnením právneho úkonu
a pri jeho uskutočnení postupovali plánovite a vynaložili úsilie a aj finančné náklady na to, aby bol
právnyúkonuskutočnený.Žalobcajetohonázoru,žeexistenciuvážnejvôlezmluvnýchstránjepotrebnéposudzovať v prvom rade podľa ich správania, ktoré predchádzalo podpisu kúpnej zmluvy a správania
pri samotnom podpise kúpnej zmluvy, pretože toto je moment, kedy bol právny úkon dovŕšený a dovtedy
samohlavôľapriuskutočňovaníprávnehoúkonuukonajúcichosôbtvoriť.Správaniesazmluvnýchstrán

po uskutočnení právneho úkonu už nemá žiadny vplyv na platné uskutočnenie samotného právneho
úkonu, ku ktorému už predtým došlo. Naopak, účastníci právneho úkonu by museli uskutočniť ďalší
právny úkon v podobe zrušenia, resp. ukončenia zmluvy, pretože v opačnom prípade sú týmto právnym
úkonom naďalej viazaní. Z rozsudku, ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by k takému úkonu
došlo.

2.3. Ďalej žalobca uviedol, že absenciou náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prišlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a k vydaniu arbitrárneho rozhodnutia, čo zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

2.4.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelknesprávnymskutkovýmzisteniam

o neexistencii vážnej vôle zmluvných strán v čase podpísania kúpnej zmluvy. Z rozhodnutia nie je možné
zistiť na základe akých dôkazov súd dospel k citovaným skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho je
napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, čo zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f)
CSP.

2.5. Žalobca taktiež namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že
cena za kúpu nehnuteľnosti bola primeraná, ktorú skutočnosť žalovaný 1. preukázal odhadom realitnej
kancelárie, pretože súd vôbec neprihliadol a nevysporiadal sa s podrobnou argumentáciou žalobcu
uvedenou vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024. V tomto podaní podrobne uviedol, prečo uvedený dokument
považuje za nezákonný, nepravdivý a zavádzajúci, ktorý nespĺňa zákonné náležitosti odborného

vyjadrenia. Nedostatky spočívali v subjekte, ktorý odborné vyjadrenie vypracoval, odbornej spôsobilosti
subjektu, ktorý odborné vyjadrenie vypracoval, objektívnej nemožnosti určiť hodnotu nehnuteľnosti
spätne o 15 rokov. Zároveň súdu prvej inštancie preukázal nepravdivosť tvrdení žalovaného 1. vo
vzťahu k dobe vybudovania nehnuteľností tvoriacich predmet kúpy, ako aj vo vzťahu k stavu, v akom sa
nehnuteľnosti nachádzali ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Ako vyplýva z pasportu stavby „sklad, dielňa,

ošipáreň“ vydaného dňa 16.04.2008, č. 228/DS. – 24/2008 Obcou B., spoločným obecným úradom so
sídlom v B., stavby uvedené v tomto pasporte, boli postavené, resp. dokončené v roku 1960 a následne
len upravované v r. 1995. Už samotná skutočnosť, že k daným stavbám bol vyhotovený pasport stavby
podľa § 104 ods. 2 stavebného zákona dokazuje, že ide o nehnuteľnosti postavené pred rokom 1976.
Žalobca zaujal názor, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, svoje skutkové závery neodôvodnil tak, aby boli preskúmateľné a tým mu odňal
možnosť konať pred súdom, čo zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP.

2.6. Ďalej žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý neplatnosť
kúpnej zmluvy odvodil aj od skutočnosti, že nebola zaplatená kúpna cena. Zaplatenie kúpnej ceny

však nepredstavuje náležitosť platnosti právneho úkonu v prípade kúpnej zmluvy, preto sa žalobca ani
nesústreďoval na preukázanie toho, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny. Súd preto nemal dôvod v rámci
posúdenia platnosti kúpnej zmluvy polemizovať o zaplatení kúpnej ceny. Zdôraznil však, že kúpna cena
bola uhradená pri podpise kúpnej zmluvy, tak ako si to zmluvné strany dojednali v čl. III. kúpnej zmluvy.
Dôkazomouhradeníkúpnejcenyakoajdôkazomooboznámenísasoznenímzmluvyjesamotnýpodpis

zmluvných strán na zmluve. Akékoľvek úvahy súdu prvej inštancie vyjadrené v bode 47. odôvodnenia
napadnutého rozsudku vo vzťahu k správaniu sa konateľa žalobcu 6 rokov, resp. 12 rokov po uzatvorení
kúpnej zmluvy vo vzťahu k platnosti kúpnej zmluvy ako právneho úkonu predstavujú nesprávne právne
posúdenie veci.

2.7. Žalobca tiež namietal, že záver súdu prvej inštancie o simulovanom právnom úkone nemá podklad
ani vo vykonanom dokazovaní, ale ani v ďalšom právnom zdôvodnení rozhodnutia súdu. Súd žiadnym
spôsobom nevysvetlil, prečo by zmluvné strany v roku 2009 vynaložili všetko úsilie a náklady popísané
v bode II tohto odvolania len na to, aby uskutočnili fiktívny právny úkon. Žalovaný 1. tvrdí, že dôkazom
fiktívnosti právneho úkonu má byť to, že mu o ňom predávajúci za svojho života nikdy nepovedali.

Z výsluchu žalovaného 1. však vyplýva, že vôbec nemal a nemá presné vedomosti o tom, ako bol
majetok v rámci podnikania evidovaný, teda čo bolo vo vlastníctve predávajúcich ako súkromných osôb,
čo bolo vo vlastníctve žalobcu a čo bolo vo vlastníctve spoločnosti AK-FARMA s.r.o. Žalovaný 1. sa
teda zjavne nezaujímal o takéto právne úkony, ani zjavne nemal vedomosť o evidenčnom stave majetkupredávajúcich alebo ich spoločnosti, keďže vo svojom výsluchu sám potvrdil, že do dokumentov D. J.
B. a jeho firiem nenahliadal, ani nimi nijako nedisponoval. Z tohto dôvodu ani neexistuje racionálny
dôvod, prečo by mu mal D. J. B., resp. jeho manželka, o takomto právnom úkone hovoriť. Súd prvej

inštancie svoju pozornosť sústreďoval na posudzovanie správania strán, resp. ich právnych nástupcov
po uskutočnení právneho úkonu, pričom mal posudzovať vôľu zmluvných strán v čase uskutočnenia
právneho úkonu.

3. Žalovaný 1. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu ohľadne

nesprávnej interpretácie skutkového stavu zo strany súdu, že sa súd nevysporiadal s dôkazmi a že nie je
jasné,zakéhodôvodužalobuzamietol,keďpredmetnúzmluvupovažovalzaneplatnú.Žalobcasasnažil
vykresliť svojho konateľa priam ako dôverníka starého otca, ako privilegovanú osobu, s ktorou starý otec
zdieľal svoje tajomstvá, ale nebol schopný vysvetliť ako je možné, že práve o tejto zmluve sa starý otec
nikdy nezmienil. Predmetnú zmluvu úplným zázrakom nenašla ani dlhoročná účtovníčka a konateľka vo
všetkých spoločnostiach starého otca a bez problémov predmetné stavby prededila v dedičskom konaní.

Na predmetnú zmluvu si nepamätala ani stará matka konateľa, ani nikto v celej rodine. Do dnešného
dňa sa žiadna zo strán údajnej zmluvy nesprávala podľa zmluvy. Žalobca predmetné nehnuteľnosti
neužíva celé, zároveň žalovaný užíva ošipáreň a ostatné nehnuteľnosti, pretože mu jeho otec, ani matka
nikdy nepovedali, že patria niekomu inému. Konateľ žalobcu vedie voči žalovanému 1. ešte jeden súdny
spor na OS Nitra, kde sa ho pre zmenu snaží obrať nie len o stavby, ale aj pozemky. Žalovaná 2.

darovala žalobcovi všetky nehnuteľnosti, ktoré podedila, okrem tých, ktoré sú predmetom tohto sporu,
potom by ale spor nemal zmysel. Žalobca taktiež zamlčiava skutočnosť, že prejavy vôle sa neposudzujú
z konania pri podpise zmluvy, ale predovšetkým z konania po jej podpise. Bolo jednoznačne preukázané,
že v tomto prípade strany zmluvy vôbec zmluvu po jej podpise nebrali na vedomie. Svedčí o tom aj
tá skutočnosť, že ani len kúpna cena nebola zaplatená. Rovnako tak, že cena uvedená v zmluve bola

čisto fiktívna a nezodpovedala hodnote veci. Na to, aby zmluva o prevode nehnuteľností mala vecné
účinky, musí byť vložená do katastra nehnuteľností, čo strany 15 rokov neurobili. Je však zrejmé, že
starý otec poznal postupy týkajúce sa nehnuteľností. Pri tejto zmluve tak nepostupoval, pretože ju
nepovažoval za platnú. Žalobca predložil listinu, ktorá sa našla za podivných okolností po 15tich rokoch
od jej vyhotovenia, ktorá sama o sebe, bez ďalších právnych úkonov (návrh na vklad, zaplatenie kúpnej

ceny) nemohla vyvolať právne následky, a ktorú účastníci zmluvy nemali záujem uzavrieť. Žalobca
nepreukázal a dokonca ani žiadnym tvrdením neuviedol nič, čo by vyvrátilo 13 ročnú nečinnosť zo strany
účastníkov zmluvy. Žalobca zároveň nepreukázal a ani neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by vysvetlilo
faktické konanie predávajúcich po podpise zmluvy, ani nevedel vysvetliť, ani preukázať z akého dôvodu
sa údajní predávajúci správali k predmetným nehnuteľnostiam ako k svojmu vlastníctvu, ktoré nikto, ani

žalobca nespochybnil, a to tak počas ich života, ale ani po smrti, až do skončenia dedičských konaní.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1. uviedol, že žalovaný 1. konšpiruje o skutočnostiach,
ktoré v súdnom konaní nijako nepreukazoval. Ak žalovaný 1. má k dispozícii dôkazy, ktoré podporia
jeho argumenty, mal ich predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný 1. svoje tvrdenie, že

nikto v rodine nemal vedomosť o existencii zmluvy, žiadnym spôsobom nepreukázal. Ani stará matka
konateľa žalobcu nemohla byť s nájdením zmluvy konfrontovaná, pretože v čase nájdenia zmluvy už
nežila. Súdne konanie na ktoré žalovaný 1. poukazuje sa týka zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva medzi ním a konateľom žalobcu ako fyzickou osobou. Žalovaný 1. nepreukázal, prečo
by zmluvné strany v danom čase takúto fiktívnu kúpnu zmluvu uzatvárali, aká bola ich motivácia alebo čo

by jej formálnym uzatvorením dosiahli. Z výsluchu žalovaného 1. vyplýva, že žalovaný 1. vôbec nemal
a nemá presné vedomosti o tom ako bol majetok v rámci podnikania jeho otca evidovaný. Uviedol, že
za života J. B. žalovaný 1. tieto nehnuteľnosti neužíval, ale využíval ich sám J. B., o čom svedčí aj
sám zápis žalovaného do registra chovateľov až po smrti svojho otca, ako aj iné dôkazy, ktoré predložili
v rámci pojednávania. Po smrti svojho otca si žalovaný 1. tieto nehnuteľnosti prisvojil a začal ich užívať

sám. Žalobca zistil vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam až po smrti manželov, preto skôr nemohol
namietať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a konal hneď ako to zistil. Právny úkon, ktorý bol urobený
platnezaväzujestranyúkonubezohľadunasprávaniesazmluvnýchstránpouskutočneníúkonu.Akmal
právny úkon zaniknúť/stratiť platnosť, musel by byť uskutočnený ďalší aktívny krok zo strany zmluvných
strán. Žalovaný 1. je povinný preukázať, že zmluvné strany mali v úmysle odstúpiť od zmluvy. Žalovaný

1. nepreukázal počas súdneho konania, že by zmluvné strany mali za cieľ vyvolať neplatnosť zmluvy
alebo od nej odstúpiť.5. Žalovaný 1. vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu a žalovanej 2. uviedol, že žalovaná 2. je síce
formálno-procesne označená ako žalovaná II., ale fakticky a obsahovo stojí na strane žalobcu. Žalobca
nepreukázal nič z toho, čo je pre vec potrebné. Nedokáže vysvetliť konanie, resp. nekonanie účastníkov

zmluvy. Nedokáže vysvetliť nezaplatenie kúpnej ceny, tiež rozpor medzi tvrdeniami konateľa žalobcu
o mimoriadnom význame pre jeho starého otca a pre jeho podnikanie a viac ako desaťročnou
nevedomosťou o tejto zmluve. Úlohou žalovaného 1. nie je preukázať, prečo predmetnú zmluvu strany
simulovali a nakoniec od nej upustili. Preukázal, že sa tak stalo. Žalovaný 1. preukázal, že strany zmluvy
nikdy nemali záujem, aby zmluva nadobudla platnosť, a aby spôsobila právne následky. Preukázal,

že kúpna cena nebola zaplatená, že strany neurobili potrebné právne a faktické kroky na to, aby
zmluva mala právne účinky, napriek tomu, že vedeli ako postupovať. Zároveň sa k nehnuteľnostiam
správali tak, ako by k predaju nikdy nedošlo. Tiež tvrdenia žalovanej, že ako účtovníčka a konateľka
spoločnosti nemala prístup k dokumentom, sú scestné. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že strany
predmetnú zmluvu podpísali a mali záujem, aby spôsobila právne následky. Žalobca toto dôkazné
bremeno neuniesol a nepreukázal svoje tvrdenia.

6. Žalovaná 2. vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1. uviedla, že žalovaný 1. o nej uvádza nepravdivé
informácie,ktorézačaluvádzaťažvodvolacomkonaní,pretovovzťahuknimužniejemožnévykonávať
dokazovanie, čím jej žalovaný 1. nedal možnosť brániť sa v konaní pred súdom prvej inštancie. Z jej
výpovede v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 36C/54/2023 musí mať žalovaný 1. vedomosť,

že u otca spracovávala účtovníctvo približne od roku 2013/2014 a konateľkou sa stala až v roku 2018.
Vzhľadom na to, že kúpna zmluva bola podpísaná a uhradená v roku 2009, a teda v tomto roku mala
byť aj zúčtovaná, nemala dôvod disponovať touto zmluvou a ani pri začatí účtovania pre spoločnosť
v roku 2013/2014, ani nemala prístup k všetkým archívnym dokumentom týkajúcich sa žalobcu. Nie je
intervenientom, ale je označená ako strana konania. Nerozumie prečo žalovaný 1. spochybňuje okruh

žalovaných, a to až v odvolacom konaní. Tiež poprela tvrdenia žalovaného 1. o spoločnom postupe so
žalobcom.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku napadla odvolaním žalovaná 2. z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného 1. na náhradu trov prvoinštančného ako aj
odvolacieho konania žalovanej 2. a žalobcu.

7.1. Žalovaná 2. nesúhlasí s rozsudkom zo skutkových tvrdení ako aj z dôvodu nepriznania náhrady
trov konania jej osobe. Súhlasí s dôvodmi odvolania, ktoré formuloval žalobca a má za to, že súd

vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Nesúhlasí so záverom súdu, že ani jedna zo zmluvných
strán nechcela pri uzatváraní kúpnej zmluvy vyvolať následky, pretože jej rodičia – manželia B. mali
vyhotovenú kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorili so žalobcom. Takéto úkony brali vážne, za života mali
záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na právnickú osobu. Ak by tento úkon nemysleli
vážne, podľa jej názoru by nevyhotovili a nepodpísali kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva je platná, avšak

nehnuteľnosti neboli do dnešného dňa zavkladované. Ak skutočne nechceli, aby zmluva platila, nikdy
by ju po ich smrti nenašli, pretože by ju zlikvidovali a neuchovávali by ju celé roky. Tiež dala do
pozornostiskutočnosť,žekúpno-predajnázmluvabolapodpísanáažpogeometrickomzameranístavieb
a po doručení pasportu. Geometrické zameranie a pasport stavby predchádzali samotnému predaju
nehnuteľností, z čoho možno usudzovať, že sa na uvedený prevod nehnuteľnosti pripravovali už skôr.

Skutočnosť, že jej matka nenamietala v dedičskom konaní po jej otcovi, že predmetný majetok nespadá
do dedičského konania, nie je relevantná, pretože obe dedičské konania (po otcovi aj matke) boli
dokončené v tom istom čase, čo vyplýva z dátumu právoplatnosti osvedčení o dedičstve. Jej matka
sa na dedičskom konaní po otcovi zúčastnila možno jeden až dvakrát, pričom hovorila, že nevie, čo
patrí do pozostalosti. Tiež namietala správnosť odôvodnenia rozsudku, že kúpna cena nebola uhradená,

prípadne tvrdenie, že kúpna cena nebola obvyklá. Súd nesprávne nevzal do úvahy argument, že p. B.
dojednal v zmluve o prevode obchodného podielu so svojím vnukom nižšiu cenu ako bol jeho majetkový
vklad do tejto spoločnosti a zároveň súd konštatoval, že žalobca nepreukázal aká bola v tom čase
skutočnáhodnotatohtopodieluazuvedenéhodôvoduvyhodnotil,ženiejespôsobilápreukázaťtvrdenie
žalobcu o tom, že išlo z jeho strany o bežné správanie. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu však

vyplýva, že majetkový vklad vo výške 7 000 eur bol prevedený odplatne za sumu 50 eur.

7.2. Tiež žalovaná 2. nepochopila súvis s tým, že D. J. B. naďalej pôsobil ako SHR a podnikal
prostredníctvom svojej vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola aj ona konateľkou.Tak, ako spoločnosť AgroGrand s.r.o., v ktorej jediným spoločníkom je jej syn, tak aj spoločnosti jej
otca využívali všetky nehnuteľnosti v hospodárskom dvore. Súd taktiež nesprávne argumentuje tým,
že žalobca nepreukázal, či sa stav nehnuteľností od 03.11.2009 nejakým spôsobom zmenil. Podľa jej

názoru sa súd touto otázkou nezaoberal, inak by sa dozvedel, že sa zmodernizovala dielňa – súčasť
pasportu stavby. Do jej rekonštrukcie sa investovalo viac ako 150 000 eur + DPH. Uvedená rekonštrukcia
je zaradená v majetku spoločnosti AgroGrand s.r.o.. Okrem toho sa robila priebežná rekonštrukcia
a údržba všetkých nehnuteľností s výnimkou tých, ktoré si privlastnil žalovaný 1. zhruba v roku 2018
a do dnešného dňa ich užíva, pričom neinvestuje do ich údržby a nehnuteľnosti sú momentálne

v nevyhovujúcom stave.

7.3. K odôvodneniu rozhodnutia, že súd považuje za nevierohodné vyjadrenie vnuka o tom, že kúpnu
zmluvu objavil on po skončení dedičských konaní, považuje za potrebné uviesť, že ani žalovaný 1.
nevedel o tom, že v hospodárskom dvore je kancelária a ani ona nemala informáciu, aké dokumenty
sú v kancelárii založené. O existencii zmluvy sa ona a jej syn dozvedeli po dedičskom konaní. Tvrdenie

súdu, že mala o zmluve vedieť, nie je pravdivé, a preto ich súd nemôže ani ničím podložiť. V čase
podpísania kúpnej zmluvy pracovala v inom podniku. Účtovníctvo pre spoločnosti jej otca začala
spravovať až niekedy okolo roku 2013-2014, kedy jej otec začal podnikať aj prostredníctvom spoločnosti
AK-FARMA s.r.o.. Súd vzal do úvahy nepravdivé informácie poskytnuté od žalovaného 1., pričom si
pravdivosť týchto tvrdení nijakým spôsobom neoveril.

7.4. Nepovažuje za hodnoverný dôkaz – odhad realitnej kancelárie a určite neodhadol primeranú cenu
zapredmetnénehnuteľnosti.Vodhaderealitnejkancelárienebolozohľadnenýchviacejfaktorov,čomalo
za následok neobjektívne ohodnotenie. Výška kúpnej ceny vždy závisí na dohode zmluvných strán. Aj
keby v roku 2009 bola vyššia trhová cena za predmetné nehnuteľnosti, zmluvné strany sa dohodli na

predmetnej kúpnej cene.

7.5. Žalovaný 1. nepreukázal v súdnom konaní, že sa jedná o simulovanú kúpnu zmluvu, nepreukázal
dôvod simulácie, ani prečo tak konali neb. manželia. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo ide
o simulovanú kúpnu zmluvu, a prečo by zmluvné strany vynaložili úsilie a náklady na podpísanie fiktívnej

kúpnej zmluvy, z ktorej nevyplynuli žiadne výhody, a na podpísanie ktorej nemali žiaden iný dôvod,
iba ten, že sa rozhodli ich previesť na spoločnosť. Predmetné nehnuteľnosti slúžili na podnikateľskú
činnosť a do dnešného dňa slúžia na podnikateľskú činnosť právnickej osoby. Prostredníctvom týchto
nehnuteľností môže právnická osoba vykonávať podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk. Manželia B.
vyjadrili vôľu, ktorá by sa mala rešpektovať, preto súhlasí s podanou žalobou a je ochotná poskytnúť

všetku súčinnosť pri podpisovaní dodatku ku kúpnej zmluve ako aj pri následnom zápise nehnuteľností
do príslušného katastra nehnuteľností.

7.6. Ďalej žalovaná 2. upozornila na skutkové nesprávnosti, ktoré súd uviedol v napadnutom rozsudku.
Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil informáciu z Obchodného registra, pretože v ňom uvedený

konateľ D. N. F., G. nie je jej syn, ale jej manžel. Jej syn nikdy v spoločnosti AK-FARMA s.r.o.
nevystupoval ani ako konateľ, ani ako spoločník a tento skutkový záver súdu je nesprávny. Ďalej súd
nesprávne uvádza meno jej otca, ktoré malo byť správne D. J. B., nie D. J. B.. Zásadne nesúhlasí
s tvrdením, že sa s ňou jej rodičia radili o všetkých majetkových záležitostiach a ani s tým, že zobrala
všetku dokumentáciu po smrti jej otca. Účtovníctvo v obidvoch spoločnostiach jej otca začala viesť od

r. 2013-2014. Po smrti jej otca zobrala dokumentáciu, ktorá sa týkala účtovníctva v danom roku, aby
vedela spraviť účtovnú závierku. Ak súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy tieto tvrdenia žalovaného
1., mohol ju súd predvolať na výsluch a bola by tieto nepravdivé tvrdenia uviedla na pravú mieru.
Ospravedlňuje sa, ak vzbudila dojem, že ju spor nezaujíma, ale mala dojem, že sa má vyjadrovať
k tvrdeniam žalobcu, s ktorými sa však stotožňuje, preto nepovažovala svoju účasť na pojednávaní

zanevyhnutnú.Akbyvšaksúdpovažovaljejosobnúúčasťnapojednávanízanevyhnutnú,aakbyhodlal
preveriť tvrdenia žalovaného 1. voči jej osobe, bola by poskytla plnú súčinnosť a poprela nepravdivé
tvrdenia žalovaného 1.
8. Žalovaný 1. vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2. uviedol, že žalovaná 2. koná v zhode so žalobcom,
ktorého je dlhoročnou konateľkou a účtovníčkou, je v konflikte záujmov a preto jej výpovede, či podania

je potrebné považovať za neobjektívne a zaujaté. Žalobca ani žalovaná 2. nevedeli súdu vysvetliť,
ani to v odvolaní neuvádza, ako je možné, že zmluva sa našla až po smrti oboch jej účastníkov na
strane predávajúcich. Tiež nevysvetlila, ako je možné, že napriek tomu, že si na právne úkony dávali
pozor, ovládali ich, skúpili za život veľa nehnuteľností, práve túto nedali do katastra nehnuteľnostía celý život až do svojej smrti k predmetným nehnuteľnostiam pristupovali ako k vlastným. Dokonca boli
prededené a ani poručiteľka netušila, že by predmetné nehnuteľnosti mali byť predané. Preto uvádza, že
žalovaná2.klame.Jenepochybné,žeúdajnýpredávajúcinikdynechceli,abysaprevoduskutočnil,preto

ani nikdy nedali návrh do katastra nehnuteľností. Preto sa k nehnuteľnostiam správali ako vlastným.
Je presvedčený, že žalovaná 2. o predmetnej zmluve vedela ešte počas dedičského konania a túto
zmluvu pred svojou matkou zatajila, pretože vedela, že by zmluvu označila za neplatnú. Účtovníctvom
a dokumentmi žalobcu disponovala dávno pred smrťou rodičov. Nie je pravda, že dedičské konania
prebiehali súčasne. Otec zomrel XX.XX.XXXX a dva roky sa viedlo dedičské konanie a následne po

takmer troch rokoch zomrela dňa XX.XX.XXXX jeho manželka. Údajná predávajúca mala dva roky
a 10 mesiacov na to, aby oboznámila notárky, že predmetné nehnuteľnosti nepatria jej, ani jej manželovi.
Túto skutočnosť nepovedala ani jemu. Dokumentáciou žalobcu disponovala už od roku 2018, preto je
neuveriteľné, že predmetnú zmluvu nenašla a nepožiadala ešte žijúcich rodičov, aby vec dotiahli od
konca.

8.1. Tiež nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej 2. ohľadne rekonštrukcie. Predmetná hala je čierna stavba,
ktorú zriadil jej syn na mieste legálne postavenej, ale neskolaudovanej haly. Na základe dohody
s otcom, predtým ako zomrel využíval nehnuteľnosti na hospodárskom dvore. Predmetné nehnuteľnosti
riadne prededil a užíva ich. Súd vyhodnotil správne výpovede konateľa žalobcu a žalovanej 2. ako
nedôveryhodné. Tiež je neprípustné, aby žalovaná 2. v odvolaní uvádzala nové skutočnosti. Žalovaná

v 2. rade je právne zastúpená, jej zástupca sa zúčastnil na jednom pojednávaní, preto sú tvrdenia
žalovanej 2., že sa nevyjadrila k tvrdeniam žalovaného 1. chybou súdu absurdné. Chyby v písaní,
na ktoré žalovaná 2. poukazuje, nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie správne a podrobne vyhodnotil skutkovú situáciu a predložené dôkazy. Správne aplikoval
právnu normu a jeho rozhodnutie je preto zákonné a právne aj vecne správne.

9. Žalovaná 2. vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1. uviedla, že bola účtovníčkou žalobcu približne
od roku 2013-2014, kúpna zmluva bola podpísaná ešte v roku 2009, teda minimálne štyri roky predtým,
ako začala spracovávať účtovníctvo. Účtovníctvo sa spracúva vždy za konkrétne účtovné obdobie, preto
neexistoval dôvod, aby listina z roku 2009 bola súčasťou podkladov pre spracovanie účtovníctva za

rok 2013, preto nemala možnosť objaviť predmetnú kúpnu zmluvu. Ku všetkým dokumentom, ako aj
archívnym dokumentom spoločnosti mala prístup až od roku 2018, kedy sa stala konateľkou žalobcu.
Nie je však možné prehľadať ihneď po nástupe do spoločnosti všetky dokumenty.

9.1. Tvrdenie žalovaného 1. o tom, že dedičské konania po rodičoch prebehli postupne po sebe, je

nepravdivé, čo vyplýva aj priamo zo súdneho spisu. Jej nebohá matka zomrela ešte počas dedičského
konania po otcovi. Jej zdravotný stav sa zhoršil, preto sa počas dedičského konania nevyjadrovala
k otázkam ohľadne majetku patriaceho do dedičstva. Keďže o kúpnej zmluve v danom čase ani nebola
reč, nepovažuje za neobvyklé, že ju matka v tom čase nespomenula. O týchto skutočnostiach žalovaný
1. vie. Práve vzhľadom na veľký rozsah právnych úkonov (kúpy nehnuteľností), ktoré jej nebohý otec

zabezpečoval, je odôvodnené, že zmluvné strany v takomto jednotlivom prípade mohli pozabudnúť
dotiahnuť právny úkon do konca v podobe podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Tým, že
v spoločnosti bol neb. otec jediným spoločníkom a konateľom, nebolo potrebné bezodkladne vykonať
tentoprepisvlastníka,mohlosanatútotransakciupozabudnúť.Zvyjadreniažalovaného1.niejezrejmé,
prečo by mala o priebehu dedičských konaní klamať.

9.2. Rekonštrukcia haly bola financovaná žalobcom, musela byť zrekonštruovaná, pretože bola
v nebezpečnom stave. Nerozumie prečo má žalovaný 1. v tomto smere útočiť na žalobcu. Predmetná
hala nie je čierna stavba, nie je úlohou žalovaného 1. posudzovať jej stav, toto prináleží stavebnému
úradu.PrikonštatovanísúduokonateľochobchodnejspoločnostiAK-FARMAs.r.o.sanejednaloochybu

v písaní, pretože súd nesprávne uviedol, že konateľom tejto spoločnosti bol jej syn. Nesprávne skutkové
závery predstavujú dôvod pre podanie odvolania, a preto je dôvodné, že na ne poukázala.

10. Žalovaný 1. vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2. uviedol, že si žalovaná 2. vo vyjadreniach ohľadne
dedičských konaní odporuje. Tvrdenia, že matka nebola spôsobilá vyjadrovať sa k veci nie je pravdivá.

Doložil do spisu dôkazy, a to jeho splnomocnenie, ako aj email žalovanej 2., kde mu vyčíta, že odkedy
zastupuje matku v dedičskom konaní, sa vec komplikuje, pretože zrazu matka má svoje predstavy
o vyporiadaní dedičstva, čo pred tým nemala. Je preto faktom, že matka žalovaných bola príčetná,
vyjadrovala sa k dedičstvu a jeho podstate ako aj k spôsobu akým sa má vyporiadať a žalovanej 2. toprekážalo. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej 2., že nemala možnosť sa dostať k archívnym dokumentom
skôr ako po dedičskom konaní, pretože to bola práve žalovaná 2., ktorá notárke v dedičskom konaní
po otcovi, doložila všetky doklady týkajúce sa majetku patriaceho do dedičstva. Preto sa napríklad do

dedičstva nedostala rozostavaná hala na pozemku par. č. XXX/X k. ú. L. M., obec B., okr. C. a dnes sa
ju snaží žalobca a žalovaná 2. skolaudovať.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalobcu a žalovanej 2. boli
podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňajú náležitosti (§ 365

a nasledujúce CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha nahradenia vôle žalovaných 1. a 2.
ako predávajúcich pri uzatvorení dodatku ku kúpnej zmluve uzatvorenej medzi D. J. B. a E. B. ako
predávajúcimi a D. J. B., K. ako kupujúcim dňa 10.11.2009. Žalobca podnikajúci pod obchodným menom

D. J. B., K. ako kupujúci dňa 10.11.2009 uzatvoril s predávajúcimi neb. D. J. B. a E. B. kúpnu zmluvu,
na základe ktorej sa predávajúci zaviazali previesť na žalobcu ako kupujúceho svoje vlastnícke právo
vpodiele1/1knehnuteľnostiamnachádzajúcimsavkatastrálnomúzemíL.M.,obecB.,okresC.naLVč.
XXXX: ošipáreň bez súp. č. na parc. č. XXX/XX, ošipáreň bez súp. č. na parc. č. XXX/XX a nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. M., obec B., okres C. na LV č. XX: hala na pozberovú úpravu

obilia bez súp. č. na parc. č XXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“) za kúpnu cenu XXX eur. Po uzatvorení
zmluvy došlo k úmrtiu predávajúcich a v dedičských konaniach po nich boli do okruhu dedičov zahrnutí
žalovaný 1. spolu so žalovanou 2., ktorí v dôsledku dohôd v dedičskom konaní nadobudli do podielového
spoluvlastníctva predmetné nehnuteľnosti, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, o čom bol
vykonaný záznam do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že od momentu uzatvorenia zmluvy došlo

k zmene viacerých identifikačných údajov zmluvných strán pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu, je nevyhnutné uzatvoriť dodatok ku kúpnej zmluve. Žalovaný 1. odmieta
poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri uzatvorení dodatku ku kúpnej zmluve, na rozdiel od žalovanej 2., ktorá
prejavila ochotu poskytnúť potrebnú súčinnosť, a preto žalobca podal predmetnú žalobu o nahradenie
prejavu vôle.

15. O žalobe rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol, pretože
kúpnu zmluvu posúdil ako simulovaný právny úkon, čo znamená, že sporná kúpna zmluva je neplatným
právnym úkonom. Prvoinštančný súd konštatoval, že predávajúcim z nej nevznikli žiadne záväzky, ktoré
by prešli na ich dedičov, t. j. žalovaných 1. a 2., a preto súd nemohol nahradiť ich prejav vôle na dodatku

k tejto neplatnej kúpnej zmluve.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné, či je kúpna zmluva platná z dôvodu, že
žalovaný 1. namietal nedostatok vážnosti prejavu vôle jej účastníkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
ani jedna zo zmluvných strán nechcela pri uzatváraní kúpnej zmluvy vyvolať následky, ktoré normy

občianskeho práva s týmto právnym úkonom spájajú, nechcela byť vedome touto kúpnou zmluvou
viazaná, z ich strany išlo o obojstrannú simuláciu. Tieto závery súd prvej inštancie vyvodil jednak
z následného správania účastníkov tejto zmluvy, z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca
zaplatil kúpnu cenu predávajúcim a z okolností za ktorých sa kúpna zmluva našla.17. Odvolatelia namietali nesprávnosť skutkových zistení z vykonaného dokazovania, pretože zo
žiadnych dôkazov nevyplýva, že ani jedna zo zmluvných strán nechcela pri uzatváraní kúpnej zmluvy

vyvolať následky, ktoré normy občianskeho práva s týmto právnym úkonom spájajú, nechcela byť
vedome touto kúpnou zmluvou viazaná.

18. Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

19. Vzhľadom na obsah podaných odvolaní bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie
na základe zisteného skutkového stavu spornú kúpnu zmluvu správne posúdil ako neplatný právny úkon
z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon.

20. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to,
aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje

uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré
zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorou dochádza k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ktoré nemožno napraviť (s výnimkou stanovenou v § 390 CSP) v odvolacom konaní (keďže
v opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania), a tým k naplneniu dôvodu
zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

21.Rozhodujúcoodvolanížalobcuažalovanej2.vdanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozsudok
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie je nepreskúmateľné
vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súduSRz03.12.2015,publikovanévZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskej
republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov, vysvetľujúcich právny záver súdu
v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

22. Skutkovo medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a manželmi B. došlo dňa 03.11.2009
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov B. za kúpnu cenu XXX eur. Predávajúci kúpnu zmluvu
vlastnoručne podpísali pred pracovníkom mesta C. dňa 10.11.2009, ktorý overil pravosť ich podpisov.
Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto kúpnej zmluvy nikdy nebol

podaný. Manželia B. o nejaký čas zomreli a sporné nehnuteľnosti boli prededené na žalovaných 1. a 2.,
tak že títo sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1 k celku.

23. Keďže došlo k úmrtiu predávajúcich po tom ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ale ešte predtým

ako bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je potrebné primárne
vyriešiťprávnuotázku,čitaktouzatvorenákúpnazmluvazaväzujeajprávnychnástupcovpredávajúcich.
Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne
účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzný (účinnosťzmluvy). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych
účinkov, ku ktorým je potrebné ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého
účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na

podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy.

24. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní 1. a 2. sú viazaní obligačnoprávnymi účinkami kúpnej zmluvy len
za predpokladu, že kúpna zmluva je platným právnym úkonom. A preto pre rozhodnutie odvolacieho
súdu bolo podstatné posúdenie otázky, či súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav dospel

k správnym právnym záverom o neplatnosti kúpnej zmluvy a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo
odôvodnil.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

26. Vo všeobecnosti, právne úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní,
a to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle cit. ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka zo
znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že
pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), neexistoval by ani právny úkon;
právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah

konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom
vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t. j. so
zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel
to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa
pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav

vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je
irelevantná,ibažebybolaprávnymúkonomprejavená,atýmsastalajehosúčasťou.Akprejavposúdený
podľatýchtozásadnevzbudípochybnostiotom,žejeprimeranýmprejavomskutočnejvôle,predpokladá
sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a
tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda

jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle avšak v skutočnosti
vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Medzi
takéto právne úkony patria (mimo iných) simulované úkony ako aj úkony urobené s tzv. vnútornou
výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny,
ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný

právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou
(mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon
len predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon
urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú
výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný,

akoby vnútorná výhrada neexistovala. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu, sú nimi určitosť a zrozumiteľnosť
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/113/2008 zo dňa 27.05.2010).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe týchto skutkových

zistení vec nesprávne právne posúdil, keď neposudzoval vôľu zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu
a byť ňou viazaný podľa objektívnych okolností, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto prejavu
vôle, ale prihliadal na okolnosti, ktoré nastali až po uzatvorení kúpnej zmluvy, pričom tieto okolnosti pre
posúdenie vôle zmluvných strán nie sú právne relevantné. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle
v určitom konkrétnom prípade, t. j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj

skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne
vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností,
teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený.

28.Zrozhodnutiasúduprvejinštancievšaknevyplýva,akosasúdvysporiadalsoskutočnosťaminaktoré

poukazujú aj odvolatelia, a to, že kúpna zmluva bola vopred vyhotovená s dátumom dňa 03.11.2009,
pričom predávajúci vlastnoručne kúpnu zmluvu podpísali až dňa 10.11.2009 pred osvedčujúcim
pracovníkom mesta C.. Že vynaložili úsilie a finančné náklady na vyhotovenie a uzatvorenie tejto kúpnej
zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by tieto skutočnosti súd prirozhodovaní vôbec vzal do úvahy, pričom podľa názoru odvolacieho súdu sú to práve tie objektívne
skutočnosti, na ktoré mal súd prvej inštancie primárne prihliadať.

29. Od správania predávajúcich po uzatvorení kúpnej zmluvy, teda že nepodali návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností alebo, že sa aj naďalej správali ako vlastníci dotknutých
nehnuteľností nemožno dovodzovať, že vôbec nechceli urobiť tento právny úkon a vôľu ho urobiť
len predstierali (simulovali). Naopak vôľu zmluvných strán, ktorú prejavili podpisom kúpnej zmluvy je
potrebné rešpektovať.

30. Pokiaľ súd prvej inštancie, skutočnosť, že zmluvné strany nechceli byť predmetnou zmluvou viazané,
dôvodí aj tým, že nebolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie nevysvetlil ako táto skutočnosť súvisí s vôľou zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu. V praxi
sa bežne vyskytujú prípady, keď dôjde k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, následne však nedôjde
k zaplateniu kúpnej ceny, pričom nezaplatenie kúpnej ceny nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy

ako takej. Kúpna zmluva (emptio venditio) je dvojstranným, konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa
predávajúcizaväzujeodovzdaťkupujúcemupredmetkúpyakupujúcisazaväzujepredmetkúpyprevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa strany dohodli
na jej podstatných náležitostiach (essentialia negotii), ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Pokiaľ
medzi predávajúcim a kupujúcim nedôjde k dohode o týchto dvoch podstatných náležitostiach, k vzniku

zmluvy nemôže dôjsť. Nejde však o reálnu zmluvu, tak ako napr. zmluva o pôžičke, pri ktorej sa na
vznik vyžaduje aj reálne odovzdanie druhovo určených vecí (napr. peniaze). Z uvedených dôvodov nie
je pre posúdenie platnosti kúpnej ceny relevantné, či k zaplateniu kúpnej ceny došlo alebo nedošlo.

31. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež nie je zrejmé, aký vplyv malo ním vykonané posúdenie

kúpnej ceny za zjavne neprimeranú na platnosť právneho úkonu. „Výška kúpnej ceny je stanovená
predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzení v dojednaní výšky
kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom.
Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Platné právo nemá
žiadne ustanovenie o dojednaní príliš nízkej ceny (laesio enormis), takisto nie je rozhodujúce, za akú

cenu predmet kúpy kúpil sám predávajúci. Nemožno však vylúčiť, že okolnosť hrubého nepomeru
medzi plneniami strán, spolu s ďalšími okolnosťami prípadu, môže vyvolať rozpor s dobrými mravmi.
Neprimerane vysoká alebo nízka cena však sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.“ (KRIŽAN, Martin. § 588 [Pojem]. In: ŠTEVČEK,
Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ,

Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2231, marg. č. 6.)
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by si aj zmluvné strany dohodli kúpnu cenu, ktorá bola zjavne
neprimeraná (v prejednávanej veci neprimerane nízka), nemožno preto kúpnu zmluvu sankcionovať
absolútnou neplatnosťou podľa § 39 OZ. Keďže pre neprimeranosť kúpnej ceny nemožno zmluvu
sankcionovať jej neplatnosťou podľa § 39 OZ, odvolaciemu súdu z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie

je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil túto skutočnosť vzhľadom na prejavenú vôľu zmluvných
strán uzatvoriť kúpnu zmluvu s takto dohodnutou kúpnou cenou.

32. Odvolací súd tiež po prejednaní veci dospel k záveru, že ani okolnosti, za ktorých bola kúpna
zmluva nájdená, teda opätovne okolnosti, ktoré nastali až po uzatvorení kúpnej zmluvy, nie sú právne

relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých by sa mala posudzovať vôľa zmluvných strán byť
predmetnou kúpnou zmluvou viazaní.

33. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú také skutkové zistenia, ktoré by rozumne vysvetlili,
prečo zmluvné strany uzatvorili spornú kúpnu zmluvu, ak by nemali skutočnú vôľu ju uzavrieť. Ak by

si aj zmluvné strany rozmysleli tento právny úkon, v konaní nebolo preukázané, že by zmluvné strany
uskutočniliďalšíprávnyúkon,ktorýmbynegovaliobligačnoprávneúčinkykúpnejzmluvy.Zmluvnéstrany
zmluvu nezničili, nezmenili, ani od nej neodstúpili.

34. Čo sa týka napadnutého výroku III. o nároku žalovanej 2. na náhradu trov konania, tak aj toto

rozhodnutie odvolací súd považuje za nepreskúmateľné, pretože z neho nemožno zistiť aké dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP súd v konaní vzhliadol, keď žalovanej 2. nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je rozhodnutím závislým od
rozhodnutia vo veci samej, a preto, keď odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie voveci samej pre nedostatok dôvodov zrušiť, je potrebné zrušiť aj výrok o nároku na náhradu trov konania
nie len žalovanej 2., ale aj odvolaním nenapadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania žalovaného
1. pretože bez rozhodnutia vo veci samej strácajú svoje opodstatnenie (§ 379 písm. a) CSP).

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako celok zrušil, pričom súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v ďalšom konaní
opätovne posúdi platnosť kúpnej zmluvy s akcentom na vôľu zmluvných strán byť predmetnou zmluvou
viazaní v kontexte okolností, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená, pričom sa osobitne vysporiada

s námietkami žalobcu a žalovanej 2. uvedenými v odvolaniach a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
spĺňalo podmienky vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP.

36. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov tohto

odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).