Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120206863
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7120206863.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom v C., D. E. XX, zastúpenej: JUDr. Martin Fabián, advokát, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti
žalovanému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/
XXX- orná pôda o výmere 1136 m2, evidovaného na mape určeného operátu ako parcela registra „E“,
zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: D. F., obec: C.- E. F., okres: C. G., vedeného Okresným
úradom Košice, odbor katastrálny a vyporiadava ho nasledovne:

II. Prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne novovytvorené pozemky registra „C“, vytvorené z
pôvodného pozemku registra „E“ parc.č. XXXX/XXX, k.ú. D. F., na základe Geometrického plánu č.
21/2025 zo dňa 12.06.2025, vyhotoveného GEO GPS s.r.o., IČO: 52 136 841, so sídlom Kisdyho 182/8,
Košice, a schváleného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 27.08.2025 pod číslom G1-
595/2025, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a to:

a) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2
b) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2
c) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2
d) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, ostatná plocha o výmere 145 m2
e) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2
f) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2
g) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2
h) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, ostatná plocha o výmere 24 m2.

III. Prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného novovytvorené pozemky registra „C“, vytvorené z
pôvodného pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/XXX, k.ú. D. F. na základe Geometrického plánu č.
21/2025 zo dňa 12.06.2025, vyhotoveného GEO GPS s.r.o., IČO: 52 136 841, so sídlom Kisdyho 182/8,
Košice, a schváleného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 27.08.2025 pod číslom G1-
595/2025, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a to:
a) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2

b) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2
c) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, ostatná plocha o výmere 81 m2
d) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2
e) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2
f) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, ostatná plocha o výmere 193 m2
g) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2
h) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2

i) pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, ostatná plocha o výmere 28 m2.IV. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.6.2020 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových

strán k nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo XXXX/XXX orná pôda o výmere 1136 m2, evidovaného
na mape určeného operátu ako parcela registra „E“, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: D.
F., obec: C. - E. F., okres: C. G., vedeného Okresným úradom Košice, odbor katastrálny a vyporiadal
ho tak, že prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného a uloží mu povinnosť zaplatiť jej
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 49.400 EUR (následne, po náraste cien nehnuteľností
v priebehu konania vo výške 65.600 EUR). Žalobkyňa sa nebránila ani inému spôsobu vyporiadania,

napríklad aj zámenou za iný pozemok, s rešpektovaním účelu jeho využitia.

2. Žalovaný sa bránil tvrdením, že pozemok je v jeho výlučnom vlastníctve, s tým, že podal žalobu
o určenie vlastníckeho práva.

3.Uznesenímč.k.24C/9/2020zodňa19.10.2021súdkonanieozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctva
prerušil až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo vedené na
tunajšom súde pod sp.zn. 35C/39/2021. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 9Co/165/2022-199 zo
dňa 21.2.2024 rozhodol tak, že žalobu Mesta Košice zamietol.

4. Žalovaný nesúhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva vzhľadom na aktuálny
nedostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady za odstupujúci podiel. Navrhol preto
podielové spoluvlastníctvo vyporiadať reálnou deľbou.

5. Žalobkyňa s týmto návrhom vyslovila súhlas a následne predložila geometrický plán, označený vo

výroku tohto rozsudku, ktorý bol schválený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 27.08.2025
pod číslom G1- 595/2025.

6. Predmetný geometrický plán vytvoril z pozemku v spoluvlastníctve sporových strán nové parcely
a rozdelil ich tak, že svojou výmerou temer presne zodpovedajú spoluvlastníckym podielom oboch strán

( na žalobkyňu pripadá 569 m2, na žalovaného pripadá 567 m2).

7. Žalovaný s reálnym rozdelením v zmysle tohto geometrického plánu vyslovil súhlas.

8. Podľa ustanovenia § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov.
9. Podľa ustanovenia § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa ustanovenia § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní.

11. Podľa ustanovenia §142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov
a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak
vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Občiansky zákonník zakotvuje právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd
s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, ak nedôjde k jeho
zrušeniu dohodou, pričom toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníkom vzťahu.
13. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 142 ods.1 zakotvuje jednotlivé spôsoby

vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd
záväzné. Návrhmi účastníkov konania na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva súd nie je viazaný.
14. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčneopodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

15. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci
v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.
Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a
tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má
mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie,

potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. Len takýto technický podklad
na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom
rozdelení.

16. Súd vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a princípmi
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

17. V konaní nebolo sporné, že obe strany, žalobkyňa i žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetného pozemku, každý v rozsahu 1 v pomere k celku. V konaní tiež nebolo sporné, že
predmetný pozemok sa nachádza v obytnej zóne sídliska Ťahanovce v Košiciach a je sčasti
zastavaný bytovými domami na Bukurešťskej a Maďarskej ulici, miestnymi cestnými komunikáciami,

prístupovými asfaltovými chodníkmi a osadený verejnou zeleňou (trávnaté plochy). Bytové domy sú
v súkromnom vlastníctve tretích osôb. V konaní nebolo sporné, že predmet spoluvlastníctva je reálne
deliteľný z technického hľadiska, ďalej, že rozdelenie je aj funkčne opodstatnené a teda, novovytvorené
samostatné parcely môžu obom sporovým stranám každej samostatne aj naďalej slúžiť spôsobom,
ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu), ako aj, že rozdelením pôvodného

pozemku na novovytvorené parcely vzniknú samostatné veci v právnom slova zmysle. Napokon, obe
strany s reálnym rozdelením v súlade s geometrickým plánom vyslovili súhlas.

18. Vzhľadom k tomu, že predmetný geometrický plán vytvoril z pozemku v spoluvlastníctve sporových
strán nové parcely a rozdelil ich tak, že svojou výmerou temer presne zodpovedajú spoluvlastníckym

podielom oboch strán (na žalobkyňu pripadá 569 m2, na žalovaného pripadá 567 m2), sporové strany sa
zhodli aj na tom, že niet dôvodu na rozhodovanie o primeranej náhrade za odstupujúci spoluvlastnícky
podiel.

19. Zhrnúc vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho

reálnou deľbou tak, že vo výroku II. rozsudku špecifikované parcely prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne a vo výroku III. rozsudku špecifikované parcely prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

20. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

22. Hoci je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považované za tzv. iudicium

duplex, čo sú prípady, kedy si rovnaký nárok mohli uplatniť aj žalobkyňa a aj žalovaný, súdna judikatúra
založila pravidlá rozhodovania o náhrade nákladov konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva na princípe procesného úspechu vo veci. Vychádzajúc z predpokladu,
že aj medzi účastníkmi konania môžu byť odlišné názory na samotné zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva, prípadne na spôsob vyporiadania, judikatúra zakotvila, že nie je dôvod nepostupovať

podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, najmä v prípade, kedy súd žalobe vyhovel a žalovaná strana
sa v spore bránila uplatňovaním dôvodov pre zamietnutie žaloby. Obdobne tomu bolo aj v predmetnej
veci, keď žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdiac, že podielové spoluvlastníctvo neexistuje, pretože je
výlučným vlastníkom celej veci. Žalovaný v konaní o určenie vlastníckeho práva nebol úspešný. Konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva muselo byť z dôvodu tejto obrany žalovaného

prerušené až do roku 2024 a teda, žalobkyňa bola nútená zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
z dôvodov na strane žalovaného o nepomerne dlhší čas. Súdu sa z tohto dôvodu javí byť spravodlivé
priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Súd zároveňdodáva, že to bola žalobkyňa, ktorá vyvinula iniciatívu a dala vypracovať geometrický plán na reálne
rozdelenie predmetu spoluvlastníctva.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).