Rozsudok – Ostatné – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 51C/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124247953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124247953.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406 so sídlom
Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135 so sídlom Trieda SNP 48A,
Košice, o zaplatenie 9.213,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.134,87 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.134,87 € od 12.4.2024 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa E. C., narodená XX.X.XXXX, zomrelá 14.2.2025, sa ako predchodkyňa žalobcu podanou
žalobou na Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) domáhala voči žalovanému
zaplatenia 9.213,98 € s, a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým (body 2 – 5 odôvodnenia), že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností

nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., okres Košice II, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcely reg. „E“ KN č. XXXX/X, druh: trvalý trávny porast, o výmere 116 m2, a parcely reg. „E“
KN č. XXXX/X, druh: trvalý trávny porast, o výmere 483 m2, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/12 a 1/8, t.j. 5/24 k celku. Na žalobkyňu pripadá výmera o veľkosti 124,79 m2. Zároveň je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., okres Košice II, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX ako parcely reg. „E“ KN č. XXXX, druh: orná pôda o výmere 2155 m2 a parcely
reg. „E“ KN č. 2362/601, druh: trvalý trávny porast, o výmere 415 m2 (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“).

3. Na Nehnuteľnostiach sa nachádza priemyselná stavby - rekultivovaná skládka odpadov - skládka
TKO SK/EZ/K2/361, ktorej vlastníkom bola spoločnosť Centrum zneškodnenia odpadov s.r.o. V roku
1995 boli uzatvorené zmluvy o nájme pozemkov, ktorých predmetom bol nájom pozemkov spoločnosťou
Centrum zneškodnenia odpadov s.r.o. (IČO 31 677 347), pričom zmluvy boli uzatvorené na 20 rokov so
začiatkom nájmu dňa 1.9.1993. Nájom trval do roku 2013. Dňa 5.3.2010 vstúpila spoločnosť Centrum
zneškodnenia odpadov s.r.o. do likvidácie a 23.11.2021 došlo k jej výmazu z obchodného registra.

V zmysle § 22 ods. 8 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom k 4.3.2010 (ďalej aj ako „zákon o odpadoch“), prešli všetky práva a povinnosti
vyplývajúce zo zákona o odpadoch na obec, žalovaného.4. Keďže po uplynutí doby dohodnutej v nájomnej zmluve nedošlo k predlženiu alebo obnoveniu nájmu,
tak žalovaný užíva predmetné pozemky od roku 2013 bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez toho,
aby žalobkyni uhrádzal nájomné za užívanie pozemkov. Žalobkyňa si uplatnil vydanie bezdôvodného

obohatenie, keďže žalovaný užíva pozemky v jej vlastníctve bez právneho dôvodu, čím na úkor
žalobkyne získal majetkový prospech., v súlade s § 251 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonníkvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„OZ“),spoukazomnarozhodnutiaR25/1986,uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 23.11.2010 sp. zn. 5MCdo/17/2009 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Odo/882/2006 z 24.6.2008.

5. Pri výpočte výšky náhrady vychádzala žalobkyňa zo sumy 1,865 €/rok/m2, čo predstavuje 10 % z
odhadovanej predajnej ceny pre daný druh pozemku, t.j. 10 % zo sumy 18,65 € za 1 m2. Znalecký
posudok, z ktorého vychádzalo určenie náhrady, bol vyhotovený na stanovenie všeobecnej hodnoty
podobných nehnuteľností - pozemkov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti predmetných pozemkov. Tieto
pozemky majú podobné vlastnosti najmä čo sa týka rizík spojených s využívaním pozemkov (predmetné

pozemky sa nachádzajú na rekultivovanej skládke odpadov). Dané parcely sú obmedzené bez možnosti
iného využitia vlastníkom a sú ťažko obchodovateľné. Na žalobkyňu pripadá výmera o veľkosti 2 694,79
m2 a teda výška finančnej odplaty je za 1 rok v sume 5 025,78 €, (t.j. 2 694,79 m2 x 1,865 €/m2/rok)
a za 1 mesiac 418,82 €. Nárok si uplatnila spätne 1 rok a 10 mesiacov, od 23.4.2022 do 23.2.2024,
v sume 9.213,98 €. Poukázala na právoplatné rozhodnutie Mestského súdu Košice z 27.11.2023, sp.

zn. K2-42C/32/2022, kde boli totožné strany sporu, aj skutkový stav. Žalobkyňa bola v konaní úspešná.

6. Upomínací súd vydal dňa 26.3.2024 platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým žalobe vyhovel. Nakoľko žalovaný
podal voči nemu v zákonnej lehote odpor, upomínací súd vec postúpil Mestskému súdu Košice na jej

prejednanie.

7. Žalovaný v odpore (body 7 – 10 odôvodnenia) namietol svoju pasívnu legitimáciu. S poukazom
na § 21 ods. 2 písm. e), § 22 ods. 8, 9 zákona o odpadoch uviedol, že pri rekultivácii skládky konal
ako subjekt verejnej správy, nie v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Realizáciou rekultivácie prispel

k tomu, aby pozemky mohli byť opäť v príslušnej miere užívateľné. Výkon zákonných kompetencií z
princípu nemôže zakladať súkromnoprávny nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku. Keďže
žalovaný nebol vlastníkom, ani prevádzkovateľom skládky, následné uplatňovanie finančnej náhrady za
užívanie pozemku z tohto titulu nesie prvky výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva
právnu ochranu. V opačnom prípade by bolo pre žalovaného podstatne jednoduchšie ignorovať zákonné

povinnosti a vôbec nevykonať rekultivácia skládky, čo je absurdný dôsledok.

8. Namietal, že výkon práva žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to že pred realizáciou
rekultivácie skládky komunikoval s vlastníkmi pozemkov, od ktorých mal na rekultiváciu súhlas.

9. Žalovaný rozporoval aj výpočet výšky finančnej náhrady. Náhrada vo výške 10 % všeobecnej hodnoty
pozemku podľa neho možno platí v prípade využívania pozemku na podnikateľský účel, ak ide o druh
pozemkov: zastavané plochy a nádvoria, alebo ostatné plochy. V prejednávanom spore však ide o trvalé
trávnaté porasty, respektíve ornú pôdu, teda hodnota nájomného by mala byť podstatne nižšia. Podľa
informácií uvedených na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bola v

kat. úz. E. v roku 2022 obvyklá cena nájmu poľnohospodárskych pozemkov vo výške 58,42 €/ha (t. j.
0,005842 €/m2), čiže rádovo násobne nižšia suma ako si žalobca uplatnil v konaní.

10. Žalovaný namietal aj rozsah dotknutých Nehnuteľností. Konštatoval, že územie skládky nezasahuje
do parcely č. XXXX/X, v celosti zasahuje do parciel č. XXX F. XXXX/XXX, do parcely č. XXXX zasahuje

v čiastočnom rozsahu 853 m2. Výmera pozemkov, ktorá náleží žalobkyni a zároveň sa nachádza na
území skládky je 1.368,63 m2.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu (body 11 - 14 odôvodnenia) zotrvala na podanej žalobe.
Námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného považovala za účelovú, nakoľko žalovaný sám seba

v iných záväzkových vzťahoch označuje za vlastníka skládky. Žalovaný bol prijímateľom nenávratného
finančného príspevku (ďalej aj „NFP“) na projekt s názvom Uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov.
Poukázala na prílohu č. 1 všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí NFP a § 139
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Žalovaný akoobjednávateľ následne 9.9.2011 uzatvoril Zmluvu o dielo č. 2011001828 (podľa OZ), ktorej predmetom
bolo „zhotoviť dielo špecifikované v čl. II tejto zmluvy a odovzdať ho objednávateľovi. Objednávateľ sa
zaviazal dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.“ V čl. II zmluvy je názov stavby špecifikovaný

nasledovne: „Uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov E.“. Žalovaný bol stavebníkom čo vyplýva
aj z informačnej tabuli k rekultivácii skládky odpadu zverejnenej na oficiálnej webovej stránke G.,
v sekcii environmentálne záťaže. Ak by platili tvrdenia žalovaného, že nie je vlastníkom, potom by
nebol oprávnený na prijatie nenávratného finančného príspevku na uzatvorenie a rekultiváciu skládky.
Žalovaný v odpore ani neoznačil, kto má byť podľa neho vlastníkom v rozhodnom čase. Žalovaný je

pasívne vecne legitimovaný subjektom v tomto konaní z titulu vlastníckeho práva k stavbe na cudzom
pozemku, čo žalovaný nerozporoval, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17.6.2019, sp.
zn. 8Cdo/186/2018.

12. Žalobkyňa považovala argumentáciu žalovaného k výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi za právne irelevantnú, keďže súhlasy dotknutých vlastníkov boli z roku 2005, keď ešte trval

nájomný vzťah, teda nejedná sa o sporné obdobie. Nemožno tvrdiť, že súhlas bol daný na neobmedzenú
dobu, nie sú zrejmé žiadne podmienky udelenia tohto súhlasu. Sporné obdobie užívania pozemkov
žalovaným bez právneho dôvodu trvá od roku 2013 - od obdobia, v ktorom žalovaný realizoval
uzatvorenie a rekultiváciu skládky, a stal sa vlastníkom diela.

13. K výpočtu finančnej náhrady žalobkyňa uviedla, že cenu náhrady vo výške 10 % všeobecnej
hodnoty považuje za cenu primeranú, keďže sa nejedná o ornú pôdu, či pozemok, ktorý možno využívať
na poľnohospodárske účely, ako to tvrdí žalovaný. Tento charakter pozemok stratil rozhodnutím o
umiestnení stavby a fakticky aj následnou existenciou skládky. Naviac, nejedná sa o nájomný vzťah
v zmysle zákona číslo 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho

podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Poukázala na
výšku trhovej ceny nájmov sporných pozemkov podľa odhadu realitných kancelárií.

14.Knámietkežalovanéhokrozsahudotknutýchpozemkovžalobkyňaargumentovala,ženažalovaným
predložených mapách sú síce vyznačené pozemky žalobkyne, avšak nie je na nich vyznačená hranica

skládky, ktorá sa dá iba predpokladať. Žalovaný k tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno tvrdení,
keď nepreukázal rozsah výmeny skládky. Zdôraznila, že už len to, že na predmetných pozemkoch
je skládka odpadu, znemožňuje žalobkyni riadne užívanie pozemku. S poukazom na § 2 CSP
argumentovala princípom právnej istoty, nakoľko v už právoplatne rozhodnutej veci, bol nárok žalobkyne
vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia sporných pozemkov riadne posúdený, čo do dôvodov, aj výšky.

15. Strany sporu v ďalšom priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobkyňa namietala
tvrdenie žalovaného, že mimo hranice skládky je nejaká výmera, ktorú by mohla užívať. Žalobkyňa
nemá žiadne vedomosti o tom, akým spôsobom sa skládka kultivovala, aké sú tam riziká na užívanie.
Rozsah monitorovania nie je preukázaný, kontaminácia je možná. Pre žalobkyňu nemá žiaden zmysel

užívať Nehnuteľnosti, s ohľadom na riziko kontaminácie. Z registra environmentálnych záťaží vyplýva,
že žalovaný sa zaviazal vysporiadať pozemky, bola to podmienka pre rekultiváciu skládky. Žalovaný
argumentoval, že povinnosť rekultivovať skládku mu vyplynula priamo zo zákona. Na jej realizáciu
nepotreboval mať vysporiadané vzťahy, inak by sa táto zákonná povinnosť minula účinkom. K pojmu
stavba uviedol, že nie každá stavba v zmysle stavebných predpisov je stavbou v zmysle OZ. Niekedy

aj skládka bola evidovaná ako stavba v katastri nehnuteľností, podľa výkladu žalobkyne by preto po
zániku spoločnosti, jej výmazu z obchodného registra, mal byt vlastníkom skládky po uplynutí 4 rokov
štát, v zmysle prechodných ustanovení novely OZ z roku 2020. Považoval za nutné uviesť, že register
environmentálnych záťaží má len informatívny charakter.

16. Súd na pojednávaní 31.1.2025 pripustil na návrh žalobkyne uznesením zmenu žaloby tak, že petit
žaloby znie: „I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť peňažnú sumu 9.213,98 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.213,98 € od 12.4.2024 do zaplatenia. II. Žalovaný je zároveň
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.“

17. Súd po vykonanom dokazovaní rozsudok z 28.2.2025 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkynisumuvovýške5.134,87€spolusúrokomzomeškaniavovýške9,5%ročnezosumy5.134,87
€ od 12.4.2024 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcejčasti žalobu zamietol a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
11,46 %.

18. Voči časti rozsudku o zamietnutí prevyšujúcej časti, podal odvolanie zástupca žalovanej.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k. 6Co/60/2025 – 11 z 2.6.2025 zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 14.2.2025, pred vyhlásením rozsudku súdom prvého stupňa, zomrela,

súd prvej inštancie túto skutočnosť však nezohľadnil a v spore vyhlásil rozsudok, hoci žalobkyňa
nedisponovala procesnou subjektivitou. Rovnako konanie jej zástupcu vykazovalo vady konania,
keď v jej mene podal odvolanie, hoci bola v tom čase už mŕtva. Odvolací súd sa nezaoberal
opodstatnenosťou uplatnenia odvolacích námietok žalobkyne.

20. Súd uznesením 2.7.2025, právoplatným 16.7.2025 rozhodol, že pokračuje v konaní s: A. B. C.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX, ako právnym nástupcom žalobkyne.

21. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXXX
k. ú. E., okres Košice II, Zmluva o nájme pozemkov z 27.4.1995, Zmluva o nájme pozemkov
z 25.3.1995, Znalecký posudok č. 57/2017, výpisy z mapového klienta ZBGIS a GISPLAN, uznesenie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/65/2023 z 26.7.2023, rozsudok Okresného súdu Košice II
č. k. K2-42C/32/2022 – 234, výpis z Registra environmentálnych záťaží, vyňatok z webového sídla
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s obvyklou výškou nájomného, zmluva o NFP,
zmluva o dielo z 9.9.2011, odhad výšky nájmu pozemkov v k. ú. E., potvrdenie o trhovej cene nájmu
pozemkov v k. ú. E., listinami z pripojeného spisu tunajšieho sp. značky K2-42C/32/2022: návrh na

vydanie platobného rozkazu - čl. 6, výpis z LV č. XXXX - čl. 9, výpis z LV č. XXXX - čl. 10, výpis
z registra environmentálnych záťaží – čl. 11, predžalobná výzva – čl. 34, výpis environportálu – čl. 37,
oprava žaloby – čl. 43, výzva – čl. 47, platobný rozkaz – čl. 50, odpor – čl. 58, výpis z OR – čl. 60,
výpis z LV č. XXXX – čl. 62, vyjadrenie žalobcu k odporu a návrh na zmenu žaloby - čl. 82, vyjadrenie
žalovaného – čl. 117, výpis z LV – čl. 124, výpis z informačného systému environmentálnych záťaží – čl.

125, zápisnica z pojednávania z 30.1.2023 – čl. 128, rozsudok – čl. 136, odvolanie – čl. 149, vyjadrenie
k odvolaniu – čl. 169, vyjadrenie žalobkyne – čl. 173, zápisnica z pojednávania z 16.10.2023 – čl. 204,
vyjadrenie žalovaného – čl. 214, čl. 215-217 - snímky mapy, čl. 222-228, zápisnica z pojednávania z
27.11.2023–čl.229.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdzistilnasledovný,prerozhodnutievspore
relevantný, skutkový stav (body 22 - 41 odôvodnenia):

22. Žalobca vlastníkom, resp. spoluvlastníkom Nehnuteľností (pripadá mu výmera spolu o veľkosti
2694,79 m2).

23. Na Nehnuteľnostiach, resp. ich častiach, sa nachádza priemyselná stavba - rekultivovaná skládka

odpadov. Skládka odpadov bola ako priemyselná stavba zapísaná do Katastra nehnuteľností záznamom
na základe žiadosti o zápis skládky odpadov dňa 28.9.1998 s tým, že jej výlučným vlastníkom bolo
Centrum zneškodňovania odpadov Košice, s.r.o.. Uvedená spoločnosť mala v dlhodobom prenájme
pozemky, na ktorých bola skládka odpadov umiestnená.

24. V roku 1995 boli uzatvorené zmluvy o nájme pozemkov, ktorých predmetom bol nájom týchto
pozemkov spoločnosťou Centrum zneškodnenia odpadov s.r.o.

25. Predmetom nájmu zmluvy z 27.4.1995, uzavretej medzi predchodcom žalobcu a Centrom
zneškodňovania odpadov s.r.o., boli pozemky k. ú. E., zapísané vo vložke č. 214, a to parcelné číslo

2269/2 a zrejme 3210/2 v podiele 1/12, čo predstavovalo výmeru 52 m2 pripadajúcich na predchodcu
žalobcu. Výška nájomného bola dohodnutá na 4 Sk/m2. Podľa predložených listinných dôkazov sa
súdu javí, že sa jedná o pozemky v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX, kde sa podiel predchodkyne
žalobcu zvýšil o 1/8. Zohľadňujúc veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu na týchto pozemkoch, bolo
predmetom zmluvy 130 m2 pripadajúcich žalobcovi.

26. Predmetom nájmu zmluvy z 25.3.1995, uzavretej medzi predchodcom žalobcu a Centrom
zneškodňovania odpadov s.r.o., boli pozemky k. ú. E., zapísané vo vložke č. 164, p. č. 2361 a 2362 vpodiele 1/1, čo predstavovalo výmeru 1377 m2 pripadajúcu na predchodcu žalobcu, pána B. C.. Výška
nájomného bola dohodnutá na 4 Sk/m2.

27. Nájomné zmluvy boli uzatvorené na 20 rokov so začiatkom nájmu dňa 1.9.1993. Nájom trval do roku
2013. Od tohto roku nedošlo k obnoveniu nájmu.

28. Na spoločnosť Centrum zneškodnenia odpadov s.r.o. bol vyhlásený konkurz, spoločnosť vstúpila
do likvidácie. Likvidácia spoločnosti bola nariadená uznesením Okresného súdu Košice I č. k.

33Cbr/245/2008 - 14 zo dňa 13.01.2010 a dňa 23.11.2021 bola spoločnosť vymazaná z Obchodného
registra. Pre takéto prípady zániku prevádzkovateľa skládky odpadov bez právneho nástupcu, zákon
upravuje prechod niektorých jeho povinností na iný subjekt.

29. V súlade s § 22 ods. 8 zákona o odpadoch prešli všetky práva a povinnosti súvisiace s uzavretím,
rekultiváciou a monitorovaním skládky na žalovaného a to k 4.3.2010.

30. Žalovaný vykonal v rokoch 2010 – 2013 rekultiváciu skládky. V tom čase ešte trval nájomný vzťah
k pozemkom.

31. Žalovaný bol prijímateľom nenávratného finančného príspevku na projekt „Uzatvorenie a rekultivácia

skládky odpadov“ č. ITMS 24140110162. Podľa prílohu 1 k tejto Zmluve sa žalovaný ako prenajímateľ
zaviazal, že bude mať počas platnosti a účinnosti Zmluvy alebo počas obdobia uvedeného vo Výzve
na predkladanie žiadostí o NFP, podľa toho, ktoré obdobie bude dlhšie: a) vlastnícke právo alebo iné
právo k pozemkom a stavbám v zmysle § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) oprávňujúce realizáciu aktivít

Projektu a garantujúce jeho udržateľnosť k majetku, ktorý zhodnotí alebo nadobudne z prostriedkov
NFP alebo jeho časti alebo b) bude mať majetok, ktorý zhodnotí alebo nadobudne z prostriedkov NFP
alebo jeho časti v dlhodobom nájme, podľa toho, ktorú formu práva k majetku zhodnoteného alebo
nadobudnutému v NFP alebo jeho časti určí Výzva na predkladanie žiadostí o NFP.

32. Žalovaný následne 9.9.2011 v pozícii objednávateľa uzavrel Zmluvu o dielo č. 2011001828
(podľa OZ), ktorej predmetom bolo „zhotoviť dielo špecifikované v čl. II tejto zmluvy a odovzdať ho
objednávateľovi. Objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.“ V čl. II zmluvy
je názov stavby špecifikovaný: „Uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov Myslava“.

33. Žalovaný uzavrel 29.12.2014 Zmluvu č. 2015000404 o úhrade nákladov na spotrebu elektrickej
energie so spoločnosťou V.O.D.S.-Eko, a.s., ktorá bola nájomcom strážneho domčeka nachádzajúceho
saprivstupenaskládkuTKOMyslava,kdežalovanývyužívalčasťnazabezpečeniemonitoringuskládky.
V bode 1 preambuly tejto zmluvy bolo uvedené, že Mesto Košice je vlastníkom diela „Uzatvorenie
a rekultivácia skládky odpadov“ nachádzajúcej sa v k. ú. E., ktoré bolo realizované na základe Zmluvy

o poskytnutí NFP č. 005/4.5MP/2010 z 12.10.2010 uzavretej medzi Mestom Košice a Ministerstvom
pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR.

34. O totožnom nároku predchodkyne žalobcu (pôvodnej žalobkyne) za predchádzajúce obdobie bolo
právoplatne rozhodnuté Mestským súdom Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-42C/32/2022 tak,

že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

35.Predchodkyňažalobcu(pôvodnážalobkyňa)samimosúdnedomáhalavyporiadaťvzťahsžalovaným
pred začatím konania sp. zn. K2-42C/32/2022, ponúknutím Nehnuteľností na predaj žalovanému,
k dohode však nedošlo.

36. Na webovom sídle informačného systému environmentálnych záťaží, s dátumom poslednej zmeny
9.9.2024, je vedená skládka TKO-SK-EZ-K2-361 nachádzajúca sa v obci H. – E., ktorá vznikla v roku
1972 (predpoklad) ako neriadená a slúžila na ukladanie najmä komunálneho odpadu viac ako 30
rokov. Po jej uzatvorení bola v rokoch 2010 - 2013 zrekultivovaná. Celková plocha skládky je cca 17

ha. Činnosť podmieňujúca vznik environmentálnej záťaže, sa na lokalite už nevykonáva, prevádzka
je opustená. Ako držiteľ environmentálnej záťaže je vedený žalovaný - Mesto Košice. Vo vzťahu k
rekultivácii tejto environmentálnej záťaže je v informačnom systéme uvedené, že rekultivovaná skládka
bola prevádzkovaná za osobitných podmienok najviac do 31.7.2000. Koncom roku 2013 bola ukončenárekultivácia skládky odpadu, podľa vypracovanej projektovej dokumentácie. K vývoju vlastníckych
vzťahov k environmentálnej záťaži je uvedené, že Mesto Košice sa nezbavuje zodpovednosti za túto
starú environmentálnu záťaž. Nezanedbateľný je aj záväzok voči vyše 600 vlastníkom pozemkov v tejto

lokalite. Nie sú údaje o súčasnom stave kontaminácie na lokalite. Na základe získaných poznatkov
nie je možné jednoznačne rozhodnúť, či je lokalita kontaminovaná alebo nie. Chýba monitorovací
systém, rozsah monitorovania je nepreukazný alebo monitoring je neaktuálny. Prírodné podmienky nie
sú vylučujúcim faktorom pre šírenie sa znečistenia.

37. Územný plán Mesta Košice sporné územie označuje ako skládku odpadov, nie je tam možná
realizácia inej funkcie. Z rekultivácie vyplývajú žalovanému povinnosti monitorovania lokality.

38. Strany sporu nepreukázali presné umiestnenie skládky, ani jej hranicu, tieto nie sú podľa ich tvrdení
nikde zdokumentované. Skládka nie je oplotená, ani ohraničená v prírode. Rekultiváciou bola na ňu
umiestnená izolačná vrstva zeminy.

39. Zo Znaleckého posudku č. 57/2017 vyplýva, že všeobecná hodnota obdobných pozemkov, ako sú
Nehnuteľnosti žalovaného, je 18,65 €/m2.

40. Podľa informácií uvedených na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

bola v kat. úz. E. v roku 2022 obvyklá cena nájmu poľnohospodárskych pozemkov vo výške 58,42 €/
ha (t. j. 0,005842 €/m2).

41. Podľa realitných kancelárií RE NE AGENCY z 12.10.2023 a TRANQUILITY s.r.o. z 10.10.2023, bola
trhová cena nájmu predmetných pozemkov v rokoch 2019 - 2021 vo výške 2 €/m2/rok.

42. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

43.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

44. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

46. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

47. Podľa § 494 OZ z platného zväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo

trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

48. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

49. Podľa § 136 odsek 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

50. Podľa článku 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý
má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých, vlastníctvo a rovnaký zákonný obsah a ochranu.

51. Podľa článku 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.52. Podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona, inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a
účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

53. Podľa § 58 ods. 5 stavebného zákona, ak ide o uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo
vykonanie jej rekultivácie, stavebník nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku, ak tak
rozhodol orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov;4aa vlastník pozemku, ktorý je dotknutý
takýmto rozhodnutím, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania pozemku
od prevádzkovateľa skládky odpadov podľa osobitných predpisov.

54. Podľa § 21 odsek 2 písmeno e) zákona o odpadoch, prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem
povinností podľa odseku 1 povinný skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať a monitorovať v súlade so
schválenou projektovou dokumentáciou [§ 7 ods. 4 písm. d)].

55. Podľa § 22 odsek 8 zákona o odpadoch, ak sa prevádzkovateľ skládky odpadov rozhodol pred

ukončením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky po jej uzavretí ukončiť svoje podnikanie
bez právneho nástupcu, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň
zrušenia živnostenského oprávnenia všetky práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou a
monitorovaním skládky odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza;
na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej

účelovej finančnej rezervy v súlade s odsekom 7.

56. Podľa § 22 odsek 9 zákona o odpadoch, ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený
konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo
prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukončením uzavretia, rekultivácie

alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň
právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku alebo uznesenia o povolení vyrovnania všetky práva a povinnosti súvisiace s
uzavretím, rekultiváciou a monitorovaním skládky odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť
skládky odpadov nachádza; na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s

prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy v súlade s odsekom 7.

57. Podľa § 157 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal

59. Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.
2 OZ, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Podľa článku 2 odseku 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.

61. Podľa § 215 odseky 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa CSP.

62. Podľa čl. 15 odsek 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

63. Podľa § 153 odsek 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

64. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj
ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia
zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú
povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých
a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

65. V prejednávanom spore dospel súd na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc vyššie uvedené
zákonné ustanovenia k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní nebolo sporné vlastníctvo
Nehnuteľností žalobcu, ani existencia skládky v k. ú. E., ktorej rekultiváciu vykonal žalovaný.

66. Súd posudzoval nárok žalobcu ako nárok na vydanie peňažnej náhrady od žalovaného za
bezdôvodné užívanie jeho Nehnuteľností.

67. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nepovažoval súd za dôvodnú, keďže
podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona je skládka odpadov inžinierskou stavbou, bola zapísaná

aj do katastra nehnuteľností. Jej výlučným vlastníkom bola spoločnosť Centrum zneškodnenia odpadov
s.r.o. Hoci zákon o odpadoch nepozná pojem vlastník skládky, pre potreby zákona o odpadoch používa
pojem prevádzkovateľ skládky odpadov, ktorého povinnosti sú definované v ustanovení § 21 ods. 2
zákona o odpadoch. V súlade s § 22 ods. 8 zákona o odpadoch, prešli všetky práva a povinnosti
súvisiace s uzavretím rekultiváciou a monitorovaním skládky odpadov na žalovaného, a to k 4.3.2010

(a to dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie predchádzajúceho prevádzkovateľa skládky,
spoločnosti Centrum zneškodnenia odpadov s.r.o.). Jedná sa o prechod práv a povinností na základe
zákona o odpadoch, teda všetkých práv a povinností, vrátane tých vyplývajúcich z výkonu vlastníckeho
práva k stavbe, aj voči tretím osobám dotknutých jeho činnosťou (obdobne pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného posúdil aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 6Co/65/2023 z 26.7.2023, ktorým zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,
zamietnutá). Žalovaný splnil povinnosti jemu vyplývajúce § 22 zákona o odpadoch, do roku 2013
uzatvoril a rekultivoval skládku, následne ju monitoroval. Žalovaný disponoval súhlasom na túto činnosť
vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, vrátane žalovanej a jej právneho predchodcu. Nehnuteľnosti boli
v nájme žalovaného, ktorý skončil uplynutím dohodnutej doby 1.9.2013. Pasívna vecná legitimácia

žalovaného vyplýva aj z predložených listinných dôkazov – zmluvy o úhrade nákladov na spotrebu
elektrickej energie, zmluvy o dielo, kde žalovaný sám seba označoval za vlastníka skládky.

68. Cieľom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia v OZ ako osobitného právneho inštitútu
mimozmluvného záväzkového práva, je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného

právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. O bezdôvodnom obohatení
možno hovoriť, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Jeho funkciou je náprava
nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu
(reparačná, reštitučná funkcia). V širších právnych súvislostiach možno uvažovať aj o funkcii výchovno-
preventívnej.

69. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 OZ konštruované ako predmet plnenia, ktorý
sa má vydať. V odseku 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem
bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia

(piata je obsiahnutá v § 454). Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa
zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získaniebezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

Napokon, že nejde o prípad, kedy OZ napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne
vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/92/2010).

70. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/17/2009).

71. Umiestnenie skládky na Nehnuteľnostiach patriacich žalobcovi má nesporne negatívny vplyv na

výkon jeho vlastníckeho práva k nim, jeho výkon je existenciou skládky obmedzený v značnej miere. Na
Nehnuteľnostiach sa nachádza rekultivovaná skládka odpadov, ktorej prevádzkovateľom a užívateľom
je žalovaný, vykonáva na nej monitorovaciu činnosť, je zodpovedný za environmentálnu záťaž skládky.
Žalovaný užíva cudzie pozemky - Nehnuteľnosti žalobcu, a to bez akejkoľvek náhrady, resp. dohody
s ním alebo s jeho predchodcami. Žalovaný nepoprel, že Nehnuteľnosti nie je možné užívať v plnom

rozsahu. Užívanie Nehnuteľností je v podstatnej miere žalobcovi obmedzené samotnou existenciou
rekultivovanej skládky odpadov, už len z hľadiska environmentálnej záťaže, ktorú predstavuje. Užívanie
cudzej veci bez zmluvy o nájme, resp. bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec,
je príkladom plnenia bez právneho dôvodu ako to uvádza § 451 ods. 2 OZ. Žalobca ako vlastník,
resp. podielový spoluvlastník Nehnuteľností, má preto v súlade s § 451 ods. 1 OZ nárok na vydanie

bezdôvodnéhoobohateniavočižalovanému,atopodľaveľkostijejvlastníckeho,resp.spoluvlastníckeho
podielu. Súd dodáva, že podľa aktuálneho znenia zákona o odpadoch, po novele č. 312/2018 Z.
z. (neaplikovateľného na prejednávaný spor), má vlastník pozemku zo zákona nárok na jednorazovú
náhradu za obmedzenie užívať pozemky v prípade rekultivácie skládky, ak stavebný úrad využil svoje
právo upustiť od preukázania vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemkov.

72. Súd nepovažoval podanie žaloby za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Za právny
úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so

zreteľomnakonkrétnusituáciunaobochstranáchsporu,sprihliadnutímnavšetkyrozhodujúceokolnosti
a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Predchodca
žalobcu, pôvodná žalobkyňa si žalobou uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 23.4.2022 do 23.2.2024. Žalobca, resp. jeho právny predchodca dal súhlas s rekultiváciou skládky
v roku 2005, v čase trvania nájomného vzťahu. Nájomné zmluvy boli uzavreté na dobu určitú, nájom

nebol obnovený. K obmedzeniu vlastníckych práv žalobcu dochádza bez právneho dôvodu. Bránenie
práv vyplývajúcich z vlastníctva Nehnuteľností formou vydania bezdôvodného obohatenia, nemožno
hodnotiť ako odporujúce dobrým mravov. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že žalovaný výkon povinnosti,
ktorého naňho prešli zo zákona ako na prevádzkovateľa skládky, nelegalizoval aj vo vzťahu k nemu, ako
vlastníkovi dotknutých Nehnuteľností, resp. vo vzťahu k jeho právnej predchodkyni, pôvodnej žalobkyni.

73. Sporný bol rozsah Nehnuteľností, ktoré skládka zaberá. Hranice skládky nie sú zdokumentované,
stranynapredloženýchlistinnýchdôkazoch–mapáchvyznačiliibanimipredpokladanúhranicu.Žalobca
žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celých parciel reg. E KN k. ú. E., č. 2269/2 (s
rozlohou 116 m2), 2270/2 (s rozlohou 483 m2), 2361 (s rozlohou 2155 m2) a 2362/601 (s rozlohou 415

m2), pričom na žalobcu pripadá, zohľadňujúc výšku jeho podielov na týchto nehnuteľnostiach, výmera
2.694,79 m2. Podľa žalovaného skládka vôbec nezasahuje do parcely č. 2269/2, v celosti zasahuje
do parciel č. 483 a 2362/601, do parcely č. 2361 zasahuje v čiastočnom rozsahu 853 m2. Vzhľadom
na to, že hranice skládky nie sú zdokumentované, strany nepreukázali jej presné umiestnenie, a na
spornosť jej umiestnenia na predmetných parcelách, unesenie dôkazného bremena bolo na žalobcovi,

ktorý tvrdil, že skládka zasahuje všetky sporné Nehnuteľnosti v plnom rozsahu, resp., že skládka mu
bráni v užívaní celých Nehnuteľností, pričom odkazoval aj na nájomné zmluvy, ktorých predmetom
boli parcely v celosti, nielen ich časti. Súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že v prípade, ak je
časť pozemku zasiahnutá skládkou, je znemožnené celé jeho užívanie, keďže toto žalovaný namietal av konaní nebolo preukázané, a jednak výmery jednotlivých parciel, na ktorých bola vybudovaná skládka,
sa časom zmenili. Na skládke prebehla rekultivácia, bola na ňu umiestnená izolačná vrstva zeminy.
V konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná kontaminácia pôdy ani na skládke, ani mimo nej.

Nebola preukázaná ani nemožnosť užívať zvyšnú časť Nehnuteľností nachádzajúcich sa mimo skládky
(mimo rozsahu pôvodných parciel, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv).

74. Vzhľadom na spornosť zásahu skládky do parciel č. 2269/2 a 2361, súd zohľadnil, čo bolo
predmetom pôvodných nájomných zmlúv a predmetom súhlasu vlastníkov pozemkov s rekultiváciou,

na ktoré sa žalobca odvolával a podľa pôvodného predmetu nájmu určil výmeru Nehnuteľností, za
ktoré priznal žalobcovi náhradu za ich bezdôvodné užívanie žalovaným. Z nájomných zmlúv vyplýva,
že predmetom nájmu boli parcely toho času zapísané na LV č. XXXX k. ú. E., a to v rozsahu 624 m2
(v zmluve z 27.4.1995 bol uvedený podiel 1/12, čo predstavovalo 52m2, rozloha všetkých pozemkov
preto bola 52 x 12 = 624 m2.) V súčasnosti majú parcely č. 2269/2 a 2270/2 spolu rozlohu 599 m2,
súd má preto zato, že skládka zasahuje do oboch týchto parciel (predmetom súhlasu s rekultiváciou boli

parcely č. 2269/2 a 2270/2 na LV č. XXXX bez uvedenia ďalších údajov) a žalobca má voči žalovanému
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celých parciel č. 2269/2 a č. 2270/2. Vo
vzťahu k parcelám vedených na LV č. XXXX, predmetom nájmu zmluvy z 25.3.1995 boli pozemky k.
ú. E., zapísané vo vložke č. 164, p. č. 2361 a 2362 v podiele 1/1, čo predstavovalo výmeru 1377 m2
(predmetom súhlasu s rekultiváciou boli parcely č. 2361 a 2362 na LV č. XXXX bez uvedenia ďalších

údajov). Nebolo v konaní sporné, že išlo o parcely toho času zapísané pod č. 2361 a 2362/601. Sporné
bolo umiestnenie parcely č. 2361, o ktorej žalovaný tvrdil, že je zasiahnutá skládkou len v rozsahu
853 m2. Vzhľadom na to, že parcely č. 2361 a 2362/601 majú v súčasnosti rozlohu až 2570 m2
(predmetom nájmu bola len rozloha 1377 m2), z toho parcela č. 2362/601 má rozlohu 415 m2, súd
rozhodol, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému za rozlohu 962

m2 parcely č. 2361 - dospel k tomu matematickým výpočtom 1377 (ako rozloha pôvodných parciel) –
415 (rozloha nespornej parcely č. 2362/601) = 962 m2. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal, že skládka zasahuje do celej parcely č. 2361, že ju užíva žalovaný. Z rozlohy
parciel č. 2269/2 a 2270/2 pripadá na žalobcu, vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu 5/24,
rozloha 124,79 m2. Žalobca má preto celkovo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie

výmery 1.501,79 m2. Súd neopomenul, že pôvodná výmera parciel č. 2269/2 a 2270/2 bola v čase
nájmu o 25 m2 väčšia ako v súčasnosti, avšak vzhľadom na priestorové umiestnenie parciel túto plochu
nemohol pričítať k parcele č. 2361, keďže sa nachádza na inom mieste ako parcely č. 2269/2 a 2270/2
(nesusedí s nimi, medzi parcelou 2361 a parcelami č. 2269/2 a 2270/2 je množstvo iných parciel).

75. Veľkosť požadovanej náhrady vo výške 1,865 €/rok/m2 považoval súd za primeranú, vzhľadom na
preukázanú trhovú cenu nájmu Nehnuteľností dvomi realitnými kanceláriami vo vyššej, ako požadovanej
výške - 2,00 €/rok/m2.. K výpočtu výšky finančnej náhrady určenej žalovaným súd uvádza, že nie je
možnéjuaplikovaťnapredmetnýprípad,keďženejdeopoľnohospodárskepozemky,aleonehnuteľnosti
na časti ktorých sa nachádza (rekultivovaná) skládka odpadov, s environmentálnou záťažou. Pri určení

výšky náhrady súd prihliadol aj na právoplatne rozhodnutý spor medzi stranami sporu vedený na
tunajšom súde, kde súd obdobne určil rovnakú trhovú cenu nájmu predmetných nehnuteľností. Výška
finančnej odplaty je za rozhodné obdobie rok a 10 mesiacov (od 23.4.2022 do 23.2.2024) 5.134,87
€, keďže za rok prináleží žalobkyni suma 28.00,84 € (1.501,79 x 1,865) a za jeden mesiac 233,40 €
(1.501,79 x 0,1554 x 1/12).

76. Súd priznal žalobcovi v súlade s § 157 OZ aj uplatnený úrok z omeškania od 12.4.2024, čo je 16. deň
od doručenia platobného rozkazu (vrátane žaloby s prílohami) žalovanému, keďže doručením žaloby
bol informovaný o rozsahu a dôvodoch bezdôvodného obohatenia a splatnosť pohľadávky nastala 15.
dňom po jeho doručení, v súlade s § 563 OZ.

77. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.78. Napriek tomu, že v skutkovo rovnakej veci súd vyhovel žalobe právnej predchodkyni žalobcu v plnom
rozsahu,neznamená,žesúdmusírozhodnúťvobdobnejvecirovnako.Rozhodnutiavšeobecnýchsúdov
nie sú formálne právne záväzné, spomínané rozhodnutie nebolo podrobené ani prieskumu odvolacieho

súdu, keďže voči nemu nebolo podané odvolanie. Súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie sporu
na prvom pojednávaní, strany mali možnosť naň reagovať a doplniť dokazovanie, čo však neurobili, súd
preto v súlade s vysloveným predbežným právnym posúdením vyhovel žalobe len čiastočne.

79. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, 2, CSP

tak, že v spore úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému pomernú časť náhrady trov konania.
Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy spolu 9.213,98 € so zákonným úrokom z omeškania,
pričom súd mu priznal nárok na 5.134,87 € so zákonným úrokom z omeškania, čo predstavuje 55,73
%. Úspech vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol (4.079,11 €), teda v rozsahu 44,27 % bolo
potrebné pričítať žalovanému. Číselným vyjadrením súd po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu (55,73 % - 44,27 %) dospel k záveru, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 11,46 %.

80. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania
úspešnejšej strane. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové,

sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci nemal za
preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán sporu,
a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).