Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202015
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6425202015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: matka C.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., t.č. bytom D. E. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Mgr. Slavomír Vodnák s.r.o., so sídlom Ulica slobody 1478/142, Žarnovica, IČO: 56 909 128 a otec B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H., prechodne bytom H. XXX/X, F. G. H., zastúpený: JUDr. Lucia
Sklenárová, advokátka, so sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 25P/114/2025-64 zo dňa 9. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/114/2025-64 zo dňa 9. októbra 2025 vo výrokoch
II. a IV. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)napadnutýmrozsudkomvovýrokuI.schválilrodičovskú
dohodu, ktorou sa matka zaviazala platiť zvýšené výživné na maloletú A. zo sumy 40,- Eur mesačne
na sumu 60,- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého

dieťaťa,súčinnosťouodvykonateľnostirozhodnutia;výrokomII.vozvyškunávrhotcazamietol;výrokom
III. zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/74/2023-55 zo dňa 19.07.2023 v časti
výroku o výživnom; výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„CMP“),§24ods.4,5zákonač.36/2005Z.z.orodinevzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5
zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 2 ods. 1 CMP, § 221 písm. b)

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
§ 122 CMP, § 25 ods. 3 zákona o rodine, § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine, § 28 ods. 2 zákona
o rodine, Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa konštatoval,
že naposledy bol styk matky s maloletou upravený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
25P/134/2024-38 zo dňa 31.10.2024 v rozsahu každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 9:30
hod. do 17:00 hod. s tým, že matka si maloletú prevezme a odovzdá otcovi v mieste bydliska otca.
Zvýraznil, že už aktuálna úprava styku matky s maloletou predstavuje výrazné obmedzenie rodičovských

práv matky, keďže jej styk s maloletou je obmedzený na 1 deň v rozmedzí 7,5 hodiny každú párnu
sobotu v mesiaci bez prespatia maloletej v domácnosti matky. Otcom navrhovaný zákaz styku, resp.
jeho výraznejšie obmedzenie by podľa okresného súdu predstavovalo absolútny zásah do rodičovských
práv matky, ako aj do základných práv maloletého dieťaťa na budovanie a zachovanie si rovnocennéhokontaktu s oboma rodičmi. Okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné obmedziť stretávanie matky s maloletou
okresný súd na základe vykonaného dokazovania preukázané nemal. Tvrdenia otca uvádzané v návrhu
spočívajúce v nevytvorení vhodných podmienok na realizáciu styku matky s maloletou v jej terajšom

bydlisku, ktoré podľa otca nespĺňa základné hygienické štandardy, ako aj to, že maloletá zo stretnutia
chodí často špinavá, má problémy týkajúce sa trávenia, bolesti brucha, nemôžu byť podľa okresného
súdu dôvodom obmedzenia styku matky s maloletou alebo jeho absolútneho zákazu. Rovnako samotné
podozrenie a znepokojenie otca, že matka počas celej soboty nevie zabezpečiť program zodpovedajúci
veku a potrebám maloletej, nezakladajú dôvod pre tak závažný zásah do výkonu rodičovských práv

matky, akým je obmedzenie jej styku, resp. zákaz styku s maloletou. Z obsahu spisového materiálu
je naopak preukázané, že maloletá má s matkou vytvorené citové väzby, má ju rada a pri návštevách
u matky sa cíti dobre, čo vyplýva z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletou. Zo správy obce D. E.
okresný súd zistil, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky, domácnosť matky
je dobre vybavená a udržiavaná v čistote. Oblečenie má maloletá čisté a vhodne uložené v komode,
pričom nič nenasvedčuje skutočnosti, že by sa matka o maloletú nedokázala počas realizácie styku

plnohodnotne postarať. Okresný súd vyhodnotil, že od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej
zmene pomerov a dôvody uvádzané otcom pre ešte výraznejšie obmedzenie styku matky s maloletou,
resp. jeho úplného zákazu neboli v konaní preukázané. Okresný súd k návrhu otca na doplnenie
dokazovania zisťovaním názoru psychologičky I. C., resp. zabezpečením jej správy nevyhovel z dôvodu,
že vo veci vykonal riadne dokazovanie prešetrením pomerov kolíznym opatrovníkom, správou obce

D. E. o prešetrenie pomerov na strane matky maloletej, s ktorými sa vysporiadal a tieto by považoval
za postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Vykonanie otcom navrhovaných dôkazov okresný súd
považoval za nadbytočné a predlžujúce súdne konanie, naviac maloletá psychologičku I. C. podľa
tvrdenia otca má navštevovať približne rok z dôvodu jej adaptačných problémov materskej škole, a nie
v dôsledku stretávania sa s matkou. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výroku II. rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. e), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie. Uviedol, že opakovane v konaní navrhol, aby okresný súd
vyžiadal odbornú správu od psychologičky I. D. C., ktorú maloletá dlhodobo navštevuje. Psychologička
konštatovala, že vzhľadom na reakcie maloletej po styku s matkou by bolo vhodné obmedzenie styku

zvážiť a že v prípade vyžiadania súdom je pripravená poskytnúť odborné stanovisko. Tento dôkaz
odporučil vykonať v konaní aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že odborné posúdenie je potrebné
vzhľadom na zistené skutočnosti – maloletá má problém vykonávať potrebu u matky, nechodí na toaletu,
je napätá, vracia sa špinavá a jej správanie po návratoch poukazuje na nepohodu. Napriek týmto
skutočnostiamokresnýsúdodmietoltentodôvodvykonaťsodôvodnením,žejenadbytočnýapredlžujúci

konanie, ktoré odôvodnenie podľa otca nespĺňa požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia. Okresný
súd sa touto otázkou vecne nezaoberal, neuviedol, prečo neakceptuje jeho návrh, prečo nesúhlasí
s odporúčaním kolízneho opatrovníka, prečo považuje správu psychologičky za nadbytočnú, ako
nahradil odborné posúdenie svojim vlastným laickým názorom, na základe čoho rozhodol, že terénne
šetrenieobcenahrádzapsychologickúdiagnostiku.Vdanomprípadebolapsychologickásprávajediným

dôkazom, ktorý mohol objektívne zodpovedať otázku, či je rozsah styku nastavený v záujme maloletej,
či maloletá vykazuje známky stresu po pobytoch u matky a či podmienky u matky maloletej neškodia.
Podľa otca nie je prípustné, aby súd odmietol odborný dôkaz v odôvodnení „nadbytočností“, najmä
v situácii, kde jasne existujú signály, že pobyt maloletej u matky nemusí byť v jej najlepšom záujme.
Ďalej v odvolaní uviedol, že okresný súd ignoroval zmenu pomerov matky, ktorá je zásadná, preukázaná

a právne relevantná. Naposledy bol styk matky s maloletou upravovaný v čase, keď bývala v penzióne
v F. G. H., kde mala hygienické zázemie, prístup k toalete a teplej vode, stabilné prostredie primerané
potrebám maloletej. Po presťahovaní do osady pri D. E. sa matkine pomery radikálne zmenili, toaleta je
suché WC mimo obydlia, nie je zabezpečené žiadne hygienické zázemie, maloletá u matky nevykonáva
základné potreby, čo potvrdila sama maloletá aj kolízny opatrovník, prostredie nie je schopné zabezpečiť

elementárne návyky a potreby maloletej, absentujú bezpečné a dôstojné podmienky pre pobyt.
Okresný súd však konštatoval, že nejde o dôvod na obmedzenie styku, čo je záver v rozpore so
zákonom aj zdravým rozumom. Hygienické podmienky v prostredí rodiča sú kľúčovým faktorom pri
hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa. Rovnako okresný súd nesprávne vyhodnotil psychosomatické
prejavy maloletej a tieto bagatelizoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá sa u matky

nevyprázdňuje, opisuje, že tam „nie je záchod“, po styku má bolesti brucha, je rozrušená, vracia sa
špinavá zanedbaná, potrebuje dlhší čas na upokojenie. Ide o jednoznačné signály, že prostredie u matky
na maloletú pôsobí stresujúci. Kolízny opatrovník tieto skutočnosti v správe opísal a považoval za
potrebné ďalšie odborné preverenie. Napriek tomu, okresný súd uzavrel, že tieto okolnosti „nemôžu byťdôvodom“ na obmedzenie styku, pričom toto odôvodnenie nie je vecným odôvodnení. Záver okresného
súdu je arbitrárny, nemá oporu v dôkazoch a odporuje zaužívanej praxi aj odborným poznatkom z oblasti
detskej psychológie, podľa ktorých psychosomatické prejavy pri styku s rodičom sú vždy dôvodom na

zvýšenú pozornosť a odborné vyšetrenie.
4. Otec vo svojom odvolaní ďalej namietal komplexné nevyhodnotenie nevhodných podmienok matky
a jej zdravotný stav zo strany okresného súdu. Nezohľadnil okresný súd psychiatrický stav matky
a priznanie invalidného dôchodku, predchádzajúce problémy s alkoholom, preukázané nedodržiavaní
bezpečnosti pri prevoze (bez autosedačky), fakt, že staršie deti matky boli umiestnené do detského

domova, nepravidelnosť styku zo strany matky. Ide o súbor skutočností, ktoré okresný súd mal
povinnosť posudzovať kumulatívne, nie izolovane. Ak existuje naraz viac rizikových faktorov, súd má
povinnosť prikloniť sa k bezpečnejšiemu riešeniu, nie všetky ignorovať. Okresný súd založil napadnutý
rozsudok prevažne na správe obce, rozhovore s maloletou a vlastnom dojme o „postačujúcom“
dokazovaní. Skutočnosti ním uvádzané a potvrdené kolíznym opatrovníkom (problematika hygieny,
zadržiavanie stolice, prevoz dieťaťa bez autosedačky, psychiatrická anamnéza matky) sú presne tým

typom závažných okolností, pri ktorých je potrebné odborné preverenie. Správa obce opisuje iba
formálne podmienky, nie ich dopad na maloleté dieťa, Rovnako tak maloleté dieťa vo veku 5 rokov
nie je schopné posúdiť svoje potreby objektívne, jeho výrok, že „bolo dobre“ nemôže nahradiť odbornú
diagnostiku, najmä ak zároveň uviedlo, že tam neciká, ani nekaká. Tento údaj má okresný súd posúdiť
psychológom, pretože nejde o bežnú detskú výpoveď, ale o signál stresovej reakcie.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach v správe
zo dňa 07.10.2025, ako aj na vyjadreniach počas pojednávania. Má za to, že pri rozhodovaní ohľadom
maloletej je nevyhnutné v jej záujme prihliadať na vyjadrenie klinickej psychologičky a hľadali možnosti
realizácie bezpečného styku matky s maloletou. Ďalej uviedol, že matka maloletej dňa 20.10.2025
podala na otca podnet ohľadom podozrenia zo zanedbávania starostlivosti otca o maloletú. Na

základe uvedeného dožiadal kolízny opatrovník ošetrujúcu lekárku maloletej, materskú školu, ktorú
maloletá navštevuje, ako aj klinickú psychologičku, ktorú maloletá navštevuje o vypracovaní správ.
Zo správ uvedených v inštitúcii neboli preukázané žiadne zistenia naznačujúce akékoľvek zanedbanie
v starostlivosti otca o maloletú. Z vyjadrení klinickej psychologičky I. C. je zrejmé, že vníma potrebu
prehodnotenia styku maloletej s matkou po zhodnotení matkiných materiálnych podmienok, splnenia

bezpečnostných záležitostí, ako aj v súvislosti so známkami deprivácie u maloletej, ktoré zaznamenala
počas sedení po styku maloletej s matkou. Poukázala na potrebu pokojného a stabilného výchovného
procesu vzhľadom na mentálne a emocionálne nastavenie maloletej.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca v napadnutom výroku II. a závislom výroku IV. je
nedôvodné, preto ho v týchto výrokoch potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

7. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380
ods.2 CSP).
8.Odvolacísúdvcelomrozsahupreberásúdomprvejinštancieriadnezistenýskutočnýstav(§35CMP),
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku matky s maloletou, súd

prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku
na zúženie/zákazu styku matky s maloletou, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so
všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v

súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd
ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k
rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky § 220 ods. 2 CSP na
riadne a dostatočné odôvodnenie.

9. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú
schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho
stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobnéhostyku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl.

9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi,
ibažebytobolovrozporesozáujmamidieťaťa.Znamenátopotom,žepokiaľbystyksrodičomnegatívne
vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd
po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

10. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletej A.. Ten vyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové
väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

11. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy

v „najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa
tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom
môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom

negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na
ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom,
alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe
rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase
založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal

vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve
rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý
modelúpravystykudruhéhorodičasmaloletýmdieťaťomzhľadiskasledovaniajehonajlepšíchzáujmov.
Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po

citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý
vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym
atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie zmeny pomerov, dôvodnej pre zmenu

posledného rozhodnutia súdu o úprave styku matky s maloletou (§ 26 zákona o rodine). Odvolací súd
zvýrazňuje, že už aktuálna úprava styku matky s maloletou posledným rozhodnutím súdu – rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/134/2024-38 zo dňa 31.10.2024, predstavuje významné
obmedzenie rodičovských práv matky – styk je obmedzený na jednu sobotu v párnych týždňoch v pevne
vymedzenom čase, bez prespania maloletého dieťaťa u matky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom

okresného súdu, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie obmedzenie
styku matky s maloletou alebo jeho úplný zákaz. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím rešpektoval
právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom a prihliadol na jej citové väzby, vývinové
potreby a stabilitu výchovného prostredia, pričom zároveň rešpektoval právo maloletej na výchovu a
starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku nielen s otcom, ale aj s matkou, ktorej nebola zverená do osobnej starostlivosti. Práva
a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom. V záujme zachovania
zdravého vývinu maloletej je potrebné dodržiavať styk s matkou, zachovať a upevniť citové väzby
s matkou tak, aby maloleté dieťa malo pozitívny ženský vzor v osobe matky pri ďalšom fyzickom i
psychickom vývoji.

13. Otec v odvolaní poukazoval najmä na hygienické podmienky v domácnosti matky, na údajné
psychosomatické ťažkosti maloletej po návrate zo styku a na svoje domnienky o nedostatočnej
starostlivosti matky počas styku. Tieto tvrdenia však neboli podporené žiadnym dôkazom, ktorý by ich
objektívnepotvrdzoval.SprávaobceD.E.uvádza,žematkinadomácnosťječistá,udržiavaná,vybavenázákladným zariadením a maloletá má k dispozícii čisté oblečenie a vhodné miesto na oddych. Kolízny
opatrovník nezistil žiadne okolnosti, ktoré by predstavovali ohrozenie maloletej pri realizácii styku.
14. Odvolací súd považuje za potrebné osobitne reagovať na otázku bytových a hygienických pomerov

matky. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že od poslednej úpravy styku došlo k zmene pomerov na strane
matky, keď sa presťahovala a jej aktuálne podmienky sú skromnejšie nielen v porovnaní s podmienkami
otca, ale aj v porovnaní s podmienkami, ktoré mala v čase poslednej úpravy styku s maloletou.
Skromnosť však nie je a nemôže byť sama osebe dôvodom na obmedzenie styku, pokiaľ prostredie
rodiča neohrozuje dieťa na zdraví, bezpečí, či psychickej pohode. Úroveň materiálneho štandardu nie je

rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní schopnosti rodiča zabezpečiť dieťaťu starostlivosť; podstatné je,
či je prostredie čisté, bezpečné, stabilné a či rodič dokáže naplniť základné potreby dieťaťa. Tieto kritériá
matka podľa výsledkov dokazovania spĺňa, a preto samotná zmena jej životných pomerov nepredstavuje
dôvod na zásah do už teraz úzko nastaveného rozsahu styku.
15. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na tvrdenie, že maloletá v domácnosti matky nevykonáva stolicu,
odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by matka maloletému dieťaťu

neposkytovala možnosť vykonať základné fyziologické potreby. Zo správy obce D. E. vyplýva, že
domácnosťmatkyjeriadneudržiavaná,čistáavybavenáprimeranejejživotnýmpomerom,pričommatka
má zabezpečené aj podmienky na vykonávanie hygieny. To, že maloletá, podľa tvrdenia otca, potrebu u
matky nevykonáva, nepreukazuje, že by jej v tom bolo bránené alebo že by vytvorené podmienky takúto
činnosť neumožňovali. Ide o správanie, ktoré môže súvisieť s individuálnymi návykmi dieťaťa, pričom nič

nepreukazuje, že by bolo dôsledkom nevyhovujúcich alebo ohrozujúcich pomerov v domácnosti matky.
16. Otec v odvolaní rovnako uviedol, že opakovane navrhol vyžiadať odbornú správu klinickej
psychologičky I. D. C., ktorú maloletá dlhodobo navštevuje, pričom podľa jeho tvrdení psychologička
konštatovala, že vzhľadom na reakcie maloletej po styku s matkou by bolo vhodné zvážiť obmedzenie
styku, a v prípade vyžiadania súdom je pripravená poskytnúť odborné stanovisko. Vykonanie tohto

dôkazu odporučil aj kolízny opatrovník s poukazom na zistenia, že maloletá má problém vykonávať
potrebu u matky, je napätá, po návratoch prejavuje známky nepohody a vracia sa v znečistenom stave.
Otec namietal, že okresný súd tento dôkaz odmietol s odôvodnením o nadbytočnosti a predlžovaní
konania, ktoré považuje za nepreskúmateľné; podľa otca sa okresný súd vecne nezaoberal tým,
prečo neakceptuje jeho návrh, prečo nevyhovel odporúčaniu kolízneho opatrovníka, a prečo považuje

psychologickú správu za nadbytočnú, hoci podľa neho ide o jediný dôkaz, ktorý mohol objektívne
zodpovedať otázky dopadov styku na maloletú. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že súd prvej
inštancie sa s návrhom otca riadne vysporiadal a jeho záver o nadbytočnosti navrhovaného dôkazu
považuje odvolací súd za vecne správny. Okresný súd mal k dispozícii postačujúci súbor dôkazov -
prešetrenie pomerov kolíznym opatrovníkom, správu obce o bytových a hygienických podmienkach u

matky a zistenia z pohovoru s maloletou; tieto podklady mu poskytli dostatočný podklad pre spoľahlivé
vyhodnotenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky na ďalšie obmedzenie alebo zákaz styku.
Okresný súd správne poukázal aj na to, že psychologická intervencia u maloletej prebiehala primárne
pre adaptačné ťažkosti v materskej škole, nie ako špecializované vyšetrenie zamerané na kauzálne
posúdenie dopadov styku s matkou.

17. Odvolací súd zároveň pripúšťa, že prejavy diskomfortu dieťaťa po styku s rodičom sa môžu v praxi
vyskytovať (napr. krátkodobé napätie, nechutenstvo, bolesti brucha, zmeny v hygienických návykoch)
a v odôvodnených prípadoch môžu viesť k potrebe odborného vyšetrenia alebo k dočasnej úprave
organizácie styku (napr. zmeny miesta odovzdávania, prítomnosť tretej osoby, kratšie intervaly). V
prejednávanej veci však vykonané dôkazy nepreukázali intenzitu, ani príčinnú súvislosť tvrdených

ťažkostí s pomermi u matky v takej miere, aby odôvodňovali ďalšie zúženie, či zákaz styku. Opakuje
odvolací súd, že z terénnych šetrení a správ vyplýva, že matkina domácnosť je udržiavaná v čistote,
primerane vybavená a nezistili sa okolnosti svedčiace o ohrození zdravia alebo bezpečnosti maloletej;
kolízny opatrovník explicitne neoznačil aktuálne podmienky u matky za nevyhovujúce, ale navrhol
odborné posúdenie na preverenie otcom tvrdených prejavov. Za daného stavu veci absentuje dôkazná

opora pre záver, že by prostredie u matky maloleté dieťa ohrozovalo alebo že by tvrdené prejavy
presahovali rámec prechodnej adaptácie. Odvolací súd dopĺňa, že otázky, na ktoré smeroval návrh
otca – predovšetkým posúdenie, či bytové a hygienické podmienky u matky objektívne umožňujú
výkon základných fyziologických potrieb a poskytujú primeranú mieru čistoty, bezpečia a stability – sú
primárne otázkami skutkového zisťovania prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany, terénnych

šetrení a správ obcí, nie psychologickej diagnostiky. Psychologický posudok môže byť pomocným
podkladom, ak skutkový stav nie je objasnený alebo ak sa preukazujú špecifické klinické prejavy
na strane dieťaťa. V danom prípade však súbor vykonaných dôkazov poskytol konzistentný obraz o
pomeroch a nevyžadoval si doplnenie o ďalší odborný vstup. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažujenevykonanie navrhovaného dôkazu psychologickou správou za procesnú vadu majúcu vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia.
18. Pokiaľ otec vo svojej odvolacej argumentácii namietal psychiatrický stav matky, jej invaliditu, minulé

problémy s alkoholom, že staršie deti matky boli v minulosti umiestnené do centra pre deti a rodiny, ide
o skutočnosti, ktoré boli súdu známe už v čase posledného rozhodovania o úprave styku s maloletou,
boli v tom čase zohľadnené a viedli práve k nastaveniu veľmi úzkeho modelu styku matky s maloletou.
Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
preukázané žiadne zhoršenie týchto okolností, preto ich opätovné namietanie nemôže založiť potrebu

posledného rozhodnutia súdu v otázke styku matky s maloletou. Dopĺňa odvolací súd, že skutočnosti
známe a zohľadnené v predchádzajúcom konaní nemôžu spätne slúžiť ako dôvod pre prísnejší zásah
novým súdnym rozhodnutím.

19. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou bezpečnosti maloletého dieťaťa pri preprave automobilom.
Z dokazovania vyplynulo, že matka bola obcou riadne poučená o povinnosti používať autosedačku

a výslovne prisľúbila jej zakúpenie. Tento nedostatok je odstrániteľný, bol priebežne riešený a
nepredstavuje trvalé riziko pre maloleté dieťa. V čase rozhodovania neexistoval žiadny dôkaz o tom, že
by matka maloletú opakovane vystavovala nebezpečenstvu pri jej preprave.
20. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
21. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre
rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne vo výrokoch II. a IV. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP

a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v §
387 ods. 2 CSP.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc
ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

23. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.