Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Krajčiová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/2/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5626200554
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5626200554.1
Uznesenie
2
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.
XXX/X, XXX XX C. D. proti odporcovi: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C. D.
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – zákaz nakladania s majetkom, takto
r o z h o d o l :
2
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
4
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.2.2026 sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva
avyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovuložíodporcovizákazakýmkoľvekspôsobom
nakladať so spoločným majetkom manželov, najmä prevádzať, darovať alebo zaťažovať nehnuteľnosti,
prevádzať vlastnícke práva k motorovým vozidlám, vyberať, prevádzať alebo inak disponovať
s finančnými prostriedkami nad rámec nevyhnutnej bežnej správy, nakladať s obchodnými podielmi
a majetkom spoločnosti BOZPEL Plus s.r.o. a uloží odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by dochádzalo k zmenšeniu, zatajeniu alebo znehodnoteniu spoločného majetku.
2. V odôvodnení podaného návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom sú manželia, pričom odporca
nadmerne požíva alkoholické nápoje, čo zásadne negatívne ovplyvňuje jeho správanie, schopnosť
racionálneho rozhodovania a zodpovedný výkon práv a povinností vyplývajúcich z manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z dôvodu uvedeného správania bola nútená opustiť
spoločnú domácnosť. Po jej odchode odporca jej odňal všetky dispozičné práva k bankovým účtom,
ku ktorým mala oprávnený prístup, vybral a previedol finančné prostriedky zo spoločných účtov na
neznáme účty, vyprázdnil účty slúžiace na úhradu pravidelných záväzkov (správa bytov, energie,
služby), zrušil alebo znemožnil navrhovateľke vykonávanie trvalých príkazov, čím vedome spôsobil
riziko vzniku dlhov, sankcií a exekučných následkov, ponechal navrhovateľku bez akéhokoľvek prístupu
k finančným prostriedkom. Po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľka disponuje s finančnými
prostriedkami vo výške 30.000,- eur, ktoré si vzala z účtov spoločného majetku a okrem toho má
k dispozícii hotovosť vo výške 2.500,- eur na zabezpečenie základných životných potrieb. Napriek
uvedenému je ohrozená ochrana ostatného spoločného majetku, ktorým je hlavný byt na Priebežnej
ulici, ďalší byt a garáže, záhrady, pozemky spojené s týmito nehnuteľnosťami, motorové vozidlá, ostatný
hmotný majetok nachádzajúci sa v bytoch a garážach. Má obavu, že odporca môže nehnuteľnosti alebo
vozidlá previesť, zaťažiť alebo darovať, nehnuteľnosti opustiť a zanechať bez údržby, čím dôjde k ich
znehodnoteniu a neprístupným spôsobom disponovať so spoločným majetkom. Naliehavosť nariadenianeodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dochádza k ohrozovaniu spoločného majetku manželov
z dôvodu bezprostredného a pokračujúceho konania odporcu, vykazujúceho znaky zneužívania
alkoholu, manipulatívneho správania a snahy vytvoriť existenčný tlak na navrhovateľku, pričom uvedené
správanie môže viesť k nenahraditeľnej majetkovej ujme. Má preto dôvodnú obavu, že bez okamžitého
zásahusúdudôjdekďalšiemuzmenšovaniu,zatajeniualeboznehodnoteniuspoločnéhomajetku,čímby
sa výrazne skomplikovalo alebo znemožnilo jeho budúce vyporiadanie, preto je potrebné bezodkladne
upraviť pomery účastníkov a zabrániť ďalším zásahom do spoločného majetku. Ďalej poukázala, že
vzhľadom na správanie odporcu bola nútená podať návrh na zákaz priblíženia a kontaktovania a návrh
na nariadenie ústavnej liečby odporcu.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila fotografie mobilného telefónu
s peňažnými transakciami, čestné vyhlásenie navrhovateľky k účtom, odkázala na súvisiace súdne
konania o návrhu na nariadenie zákazu priblíženia a kontaktovania odporcu a návrhu na nariadenie
ústavnej liečby odporcu, ktoré žiadala, aby si súd v prípade potreby spisy vyžiadal a zohľadnil pri
rozhodovaní. Zároveň navrhla, aby súd vykonal dôkazy – vyžiadal informácie od Slovenskej sporiteľne
a.s. o stave bankových účtov vedených na meno odporcu, pohyboch, dátume a spôsobe zrušenia
dispozičných oprávnení navrhovateľky, informácie o účtoch spoločnosti BOZPEL Plus s.r.o. o stave
účtov, pohyboch finančných prostriedkov a o osobách oprávnených s účtami disponovať.
4. Podľa § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe
pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
5. Súd poukazuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v predmetnej veci podaný pred
začatím konania, pričom zo samotného odôvodnenia návrhu a formulovaného petitu je zrejmé, že
ide o úpravu dočasnú, keď navrhovateľka sa domáha úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného
opatrenia do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uvedené podanie preto nemožno považovať za návrh vo veci samej, keďže
vykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti a vzhľadom na to, že ide o nakladanie so spoločnýmmajetkom manželov je daná väzba na konanie vo veci samej, kde budú pomery manželov na základe
podanej žaloby upravené konečným rozhodnutím.
6. Rozlišovanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako podania vo veci samej, od návrhu,
ktoré nie je podaním vo veci samej, má význam z procesného hľadiska, ktoré sa prejavuje najmä v
postupe pri (ne)odstraňovaní vád podania. V prípade, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý je podaním vo veci samej sa na súde prvej inštancie uplatňuje postup súdu pri odstraňovaní vád
podania podľa § 128 až § 129 CSP a v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie
je podaním vo veci samej (ako je tomu v tomto prípade) sa ustanovenia o odstraňovaní vád nepoužijú.
V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo
76/2016 z 5. januára 2017, podľa ktorého rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia
vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať
v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri plnení
podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného
prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal.
7. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť okrem náležitostí podľa § 132 CSP
uvedené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha, teda návrh výroku musí byť formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne, tak aby bolo
vydané rozhodnutie vykonateľné. Nárok vyplývajúci zo skutkového odôvodnenia a vyjadrený v petite
vymedzuje predmet návrhu a určuje, o čom má súd konať a rozhodnúť. Súd poukazuje, že presný,
určitý a zrozumiteľný petit nie je len vyjadrením formálnych náležitostí návrhu, ale je nevyhnutným
predpokladom pre to, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby tak
nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaním návrhu sledoval. Navrhovateľ nemôže vymedzenie
svojho nároku ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite.
8. Súd má za to, že podaný návrh navrhovateľky neobsahuje podstatné náležitosti, keďže v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia absentuje určitý, jasný, zrozumiteľný a predovšetkým vykonateľný
petit neodkladného opatrenia, ako jedna z podstatných náležitostí návrhu neodkladného opatrenia.
Navrhovateľka v návrhu konkrétne neoznačila spoločný majetok manželov, ktorého sa má zákaz
nakladania dotýkať. Z podaného návrhu vyplýva, že sa má jednať o nehnuteľnosti (byty, garáže, záhrady,
pozemky),tietovšaknebolioznačenévzmyslezákonč.162/1995Z.zokatastrinehnuteľnostíaozápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), pričom ani označenie spoločného bytu
názvom ulice, nie je pre konkrétne vymedzenie danej nehnuteľnosti dostatočným a určitým označením.
9.Tiežsazákaznakladaniamaldotýkaťhnuteľnýchvecí(motorovévozidlá)afinančnýchprostriedkovna
účtoch, pričom tieto rovnako neboli dostatočne a určito označené, napriek tomu, že sa jedná o spoločný
majetok manželov, o ktorom má navrhovateľka vedomosť. Pokiaľ aj navrhovateľka navrhla vykonanie
dôkazu–vyžiadanieinformáciíodSlovenskejsporiteľnea.s.ostaveapohybochna účtochvedenýchna
menoodporcu,kuktorýmmalanavrhovateľkaprístupazisťovanieďalšíchskutočnostínadanýchúčtoch,
súd poukazuje, že navrhovateľka mala dispozičné oprávnenie na nakladanie s finančnými prostriedkami
na uvedených bankových účtoch, ako uviedla v návrhu, teda z uvedeného vyplýva, že musela mať
vedomosť, o aké konkrétne bankové účty ide, t. j. ich číslo, resp. IBAN, pričom v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ich takto neoznačila.
10. Pokiaľ ďalej navrhovateľka žiadala neodkladným opatrením uložiť odporcovi zákaz nakladať
s obchodnými podielmi a majetkom spoločnosti BOZPEL Plus s.r.o., túto spoločnosť neoznačila IČO-
m ani sídlom.
11. Tiež navrhovateľka konkrétne nešpecifikovala, o aký spoločný majetok sa jedná v časti, v ktorej
žiadala uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k zmenšeniu,
zatajeniu alebo znehodnoteniu uvedeného majetku.12. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje všetky predpísané náležitosti podľa CSP, je nezrozumiteľný a neurčitý. Súd zdôrazňuje,
že vyššie uvedené vady návrhu – absencia určitého, jasného, zrozumiteľného a predovšetkým
vykonateľného petitu neodkladného opatrenia, bránia v riadnom pokračovaní v konaní. Bez
konkretizácie spoločného majetku nemožno poskytnúť navrhovateľke ochranu, ktorej sa týmto návrhom
domáha (zákaz nakladania zo spoločným majetkom, zdržanie sa konania, ktorým by dochádzalo
k zmenšeniu, zatajeniu alebo znehodnoteniu spoločného majetku). Preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 327 CSP odmietol.
13. Záverom súd podotýka, že uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nezakladá vo vzťahu k novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci, preto po právoplatnosti
tohto rozhodnutia navrhovateľke nič nebráni, aby si podala nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia s uvedením všetkých podstatných náležitostí.
Poučenie:
2
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.