Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125221120
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125221120.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
v B., C. XXX/X, 2/ B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v B., D. XX/X, obaja zastúpení JUDr. Ing. Adelou
Hribovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, proti žalovanému: SPRÁVA DOMOV Košice,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hroncova 5, IČO: 36 579 866, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia,oodvolanížalobcovprotiuzneseniuMestskéhosúduKošicezodňa29.decembra2025sp.zn.
15Csp/297/2025

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 29. decembra 2025 č.k. 15Csp/297/2025-72
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejlensúdprvejinštanciealebolensúd)uznesenímzodňa29.decembra2025

č.k. 15sp/297/2025-72 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2.1. Rozhodol tak o návrhu, ktorým žalobcovia žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ukladajúce
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, najmä akéhokoľvek právneho a faktického
konania smerujúceho k dražbe, predaju alebo inému scudzeniu bytu žalobcov - spoluvlastnícky podiel

1/1 v BSM, ktorého výkon bol iniciovaný vyznačením poznámky o oznámení začatí výkonu záložného
práva, sp. zn. ASS:57-2/2025, zo strany dražobníka Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o., Letná 40, 040 01
Košice, IČO: 52 617 840, z titulu neuhradenia zálohových mesačných platieb žalobcami do fondu opráv
prevádzky, údržby a opráv a preddavkov na služby za plnenie spojené s užívaním bytu za obdobie od
5.5.2023 do 15.10.2025 a ktoré je zapísané Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXXXX E. XXXXX v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti v časti

Poznámky-Informatívna,podP-756/2025-č.z.2385/25knehnuteľnostiamvovlastníctvežalobcov,ako
byt č. XX F. X. G., H. I. X J. K. A. A. I. XX F. L. D. I. X H. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú.
A. M., okres B. N., obec B., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2463/100000 je viazaný na pozemok parc.
č. 2706, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 358 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX až do
právoplatného skončenia vo veci samej. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému vydať

žalobcom potvrdenie o uhradení pohľadávky - a to v rozsahu deklarovanej pohľadávky (3 978,08 €) ku
dňu 6.11.2025 do 3 dní od prevzatia tohto uznesenia. III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.
2.2. Žalobcovia odôvodnili návrh potrebou jeho naliehavosti, aby sa dočasne upravili pomery účastníkov
a zabránilo sa vzniku nenapraviteľnej ujmy skôr, než bude spor právoplatne rozhodnutý. V danom
prípade sú obe podmienky splnené: 1. Hrozba vážnej ujmy: Žalobcom hrozí, že v dôsledku pokračujúcej

dražby prídu o svoj byt - o strechu nad hlavou. Byt slúži žalobcom a ich rodine (manželia a maloleté
dieťa) ako obydlie a strata bývania by pre nich predstavovala extrémne závažnú ujmu, majetkovú ajnemajetkovú. Táto ujma by bola nenapraviteľná (byt by mohol získať tretí subjekt v dražbe a žalobcovia
by sa už k nemu nemuseli dostať späť). Strata domova z povahy veci prevyšuje akékoľvek peňažné
nároky, ktoré sú v spore na vážkach. V kontraste s ujmou žalobcov je pozícia žalovaného - žalovanému

v dôsledku zdržania sa výkonu záložného práva nehrozí prakticky žiadna škoda; jeho pohľadávka (ktorá
už fakticky neexistuje) by ostala dočasne neuspokojená, avšak dlh bol uhradený. 2. Ohrozenie výkonu
rozhodnutia: Pokiaľ by dražba začala ešte pred skončením konania, stalo by sa rozhodnutie vo veci
samej do veľkej miery iluzórnym. Ak by medzitým došlo k predaju bytu a jeho prevodu na vydražiteľa,
prípadné súdne rozhodnutie zakazujúce žalovanému výkon záložného práva by už nemohlo reálne

zabrániť strate bytu. Vznikla by tak situácia, že žalobcovia by síce formálne spor vyhrali, ale byt by
aj tak stratili a museli by ho zdĺhavo vymáhať späť (napr. žalobou o neplatnosť dražby a pod.). Tomu
má zabrániť práve neodkladné opatrenie - ktoré má zachovať status quo do rozhodnutia súdu, aby
výkon rozhodnutia nebol ohrozený. Žalobcovia podali s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobu, ktorou sa domáhajú voči žalovanému povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, najmä
akéhokoľvek právneho a faktického konania smerujúceho k dražbe, predaju alebo inému scudzeniu

bytu žalobcov. Podľa dôvodov žaloby, žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX F. D.
X, B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX E. XXXXX, kde ich vlastnícke práva boli dotknuté
vyznačením poznámky o začatí výkonu záložného práva. Žalovaný ako správca poskytuje služby pre
vlastníkov bytového domu a začal konať smerom k realizácii dobrovoľnej dražby bytu bez preukázania
splnenia zákonom stanovených podmienok a bráni výmazu uvedenej poznámky z listu vlastníctva. Na

zabezpečenie úhrad súvisiacich so správou domu zákon č. 182/1993 Z. z. zakladá v prospech ostatných
vlastníkov bytov zákonné záložné právo k bytu neplatiča. Žalovaný ako správca domu uplatnil toto
záložné právo voči žalobcom z dôvodu dlhu žalobcov na úhradách do fondu opráv a za služby spojené
s užívaním bytu napriek skutočnosti, že dlh nebol riadne oznámený žalobcom. Žalobcovia riadne a
včas uhradili celý dlh vo výške 3.978,08 € ešte pred konaním dražby, čo žalovaný sám potvrdil v liste

zo dňa 11.11.2025. Žalobcovia popierajú právny nárok žalovaného na sumu 2.735,85 € ako náklady
súvisiace s vysporiadaním pohľadávky. Tieto náklady si žalovaný nikdy u žalobcov riadne neuplatnil,
nevyčíslil, predmetné náklady nesúvisia s úhradami za byt a ak je žalovaný toho názoru, že má na tieto
náklady právny nárok u žalobcov, mal sa obrátiť na civilný súd a riešiť spor občianskoprávnym konaním.
Doposiaľ totiž nebola žalobcom predložená žiadna transparentná sumarizácia záväzku. Žalobcovia

navyše nedostali od žalovaného kvitanciu - písomné potvrdenie o splatení dlhu - hoci ju výslovne
požadovali. Žalobcovia nemajú žiadne záväzky voči žalovanému na zálohových platbách do fondu
prevádzky, údržby a opráv a preddavkov na služby za plnenia spojené s užívaním bytu. V danej veci
pohľadávka žalobcov voči žalovanému neexistuje a teda žalobcovia namietajú predčasný výkon dražby,
ako aj výkon záložného práva na ich byt. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

pripojili Zmluvu o výkone správy uzavretú podľa § 8a a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov medzi správcom SPRÁVA DOMOV
Košice, s.r.o. a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, výpis z listu vlastníctva
č. XXXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, výpis z účtu Tatra banka, a.s., žiadosť o zastavenie
dražby listom zo dňa 7.11.2025, odpoveď žalovaného zo dňa 11.11.2025, odpoveď žalovaného zo dňa

27.11.2025.

3. Aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) spolu s § 9 ods. 7, ods. 8 písm. a/
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

4.1. S poukazom na zmysel, účel a základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
súd konštatoval, že v danej veci mal súd osvedčené vlastnícke právo žalobcov k predmetnému bytu,
ale nemal za osvedčené, že nastala žalobcami tvrdená skutočnosť o naliehavosti situácie, keďže táto
skutočnosť nevyplýva zo žiadnych predložených listinných dôkazov. Podľa súdu žalobcovia v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom neosvedčili naliehavosť a nevyhnutnosť
okamžitého zásahu zo strany súdu, t.j. neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu. Z listu žalovaného zo dňa 27.11.2025 jednoznačne vyplýva, že k celkovej úhrade
dlhu žalobcami doposiaľ nedošlo. Žalobcovia boli informovaní Aukčnou spoločnosťou Slovakia s.r.o.
o začatí výkonu záložného práva, ale len časť dlhu plnili k rukám veriteľa. Výkon záložného práva je

zákonný postup smerujúci k vymáhaniu nedoplatkov. Súd je povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť
strán, nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré má predložiť
žalobca. Keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, súd nemohol
vyhovieť návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.
4.2. Mal za to, že na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia

nenávratného stavu slúži napríklad žaloba o neplatnosť dražby, event. ďalšie inštitúty v rámci
zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou
právneho poriadku Slovenskej republiky; záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na
splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu; záložné právo
má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so

zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu; založenie
predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil a zbavil sa záložného práva,
ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Záložné právo je upravené v Občianskom zákonníku a
predstavuje legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Nemožno preto zakázať vlastníkom bytov a nebytových priestorov výkon záložného práva,
ktoré je v ich prospech.

5. O trovách konania neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v
konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli, súd preto rozhodol tak,
že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

6. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že ich návrhu
vyhovie v celom rozsahu.

7.1.Zdôraznili,žesasvojimnávrhomdomáhajúochranyprednezvratnýmnásledkomvýkonuzákonného

záložného práva predajom ich bytu formou dobrovoľnej dražby, pričom nesúhlasia s názorom súdu,
že dlh nebol splnený k rukám veriteľa a ani s názorom, že sa môžu brániť ochranou svojich práv
iným spôsobom (napríklad žalobou o neplatnosť dražby po jej vykonaní), pretože tento názor podľa
nich odporuje zistenému skutkovému stavu aj účelu právnej úpravy. Žalovaný bez právneho dôvodu
označil žalobcov za dlžníkov a účelovo vyčíslil pohľadávku, ktorá v skutočnosti nevznikla (resp.

zahŕňa neoprávnené položky) a napriek zaplateniu všetkých riadnych platieb ďalej trvá na výkone
záložného práva a blokuje výmaz poznámky o začatí výkonu záložného práva z listu vlastníctva.
Podľa názoru odvolateľov žalovaný koná s cieľom vydražiť ich byt napriek neexistujúcemu dlhu, pričom
ich o dlhu riadne neinformoval a nedoručil im ročné vyúčtovanie. Žalobcovia v priebehu roka 2025
postupne uhradili všetky zálohy do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj platby za služby spojené

s užívaním bytu. Neexistuje žiaden dlh na týchto zákonných platbách na zabezpečenie ktorého práve
zákonné záložné právo slúži. V písomných urgenciách žalovaný podľa nich jednostranne vyčíslil akúsi
pohľadávku vo výške 6.713,93 eur, z čoho dlh žalobcov činí 3.978,08 eur a žalobcovia túto sumu uhradili
postupne (14.10.2025 sumu 1.800 eur, 6.11.2025 sumu 2.178,08 eur). Sumu 2.735,85 eur majú tvoriť
jednostranne naúčtované právne náklady správcu, ktoré podľa nich nie sú zákonom ani zmluvou kryté

a nemajú oporu v hmotnom práve, ani v zmluve o výkone správy.
7.2. Zdôraznili, že v zmysle ustálenej judikatúry výkon záložného práva musí byť vykonávaný primerane,
nesmie byť šikanózny či svojvoľný a musí rešpektovať princíp primeranosti. Predmetný dlh bol v celom
rozsahu uhradený (v sume 3.978,08 €) a následne za účelom odstránenia akejkoľvek pochybnosti
o úplnom vysporiadaní. Žalobcovia dňa 2.1.2026 uhradili aj sumu 740 €, teda bola uspokojená a zanikla

celá pohľadávka, pre ktorú bol výkon záložného práva začatý. Žalovaný vedome odmieta vydať
žalobcom písomné potvrdenie o úhrade (kvitanciu) a zneužiť inštitút zákonného záložného práva.
Žalobcovia s poukazom na hodnotu bytu cca 200.000 € a skutočnosť, že nemajú žiaden dlh na
platbách bytu voči žalovanému a mesačné preddavkové platby uhrádzajú riadne zdôraznili, že výkon
záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi aj pre hrubý nepomer výšky „údajného dlhu“ a hodnoty

nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS
23/2014-18. Žalovaný zneužíva inštitút zákonného záložného práva spôsobom, ktorý je neprimeraný,
nezákonný a svojvoľný. Takýto zásah by viedol k strate jedinej nehnuteľnosti slúžiacej ako domov
žalobcov, čo predstavuje závažný zásah do ich základných práv – práva na nedotknuteľnosť obydlia a
vlastníckeho práva (čl. 21 a čl. 20 Ústavy SR).

7.3. Ďalej žalobcovia namietali, že nie sú splnené podmienky zákonného výkonu záložného práva,
pretože žalovaný nezískal platný súhlas vlastníkov bytov v dome na výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, pretože došlo k hlasovaniu o uznesení, ktorým by vlastníci poverili správcu začať
výkon záložného práva predajom bytu žalobcov dňa 3.12.2025 na schôdzi, v ktorej programe sa takýtobod nenachádzal. Navyše priamo na uvedenej schôdzi podpísali hlasovaciu listinu iba dvaja vlastníci
bytov, hoci v zápisnici zo schôdze sa následne tvrdilo, že uznesenie bolo prijaté 33 hlasmi. Žalobca
v 1. rade, ktorým bol jedným z overovateľov zápisnicu v dobrej viere podpísal, avšak hneď v ten deň

písomne namietol neplatnosť zápisnice.
7.4. Poukázali na to, že ide o spotrebiteľov (slabšiu stranu právneho vzťahu) a zrejme aj jediných
cudzincov v dome (žalobca 1/ je občan M., žalobkyňa 2/ pochádza z L.). Skutočnosť, že žalobcovia
sú inej národnosti, ich v žiadnom prípade nesmie znevýhodňovať – naopak, ako spotrebitelia požívajú
zvýšenú právnu ochranu podľa národného aj európskeho práva. Právo EÚ aj Ústava SR (čl. 12 ods.

2) zakazujú akúkoľvek diskrimináciu (vrátane na základe štátnej príslušnosti) a žalobcovia musia mať
rovnakú ochranu svojich práv ako ktoríkoľvek iní občania SR. Navyše, keďže ide o spor vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o výkone správy), správanie žalovaného je posudzované aj optikou
ochrany spotrebiteľa; postup žalovaného vykazuje znaky agresívnej obchodnej praktiky a porušenia
práva EÚ na ochranu spotrebiteľa. V takýchto prípadoch majú spotrebitelia právo na účinnú súdnu
ochranu, ktorú im slovenské súdy majú poskytnúť.

7.5. Pokiaľ súd dospel k záveru o nedostatku naliehavosti a potreby nariadenia neodkladného opatrenia
takýto záver považujú odvolatelia za nesprávne právne posúdenie veci, naopak podľa ich názoru sú
splnené obe podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a obe alternatívy vo vzťahu k naliehavej
potrebe, teda existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a zároveň je dôvodná
obavazohrozeniavýkonuexekúcie(resp.inéhovymoženiaprávažalobcu),akbynedošlokokamžitému

zásahu prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd vyjadril názor, že sa môžu
domáhať ochrany až ex post po vykonaní dražby takýto postoj považujú za formalizmus odporujúci
zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia a majú za to, že skutočnosť, že samotná dražba zatiaľ
neprebehla v žiadnom prípade neznamená, že nehrozí závažná a nenapraviteľná ujma, práve naopak
cieľom predbežnej ochrany je zabrániť tomu, aby k nezvratnému porušeniu práva vôbec došlo. Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k tomu, aby sa existujúci stav dočasne zachoval
a aby žalobcovia neprišli o byt skôr než súd merito veci preskúma. Preto súd nesprávne posúdil
existenciu naliehavého právneho záujmu. Zdržanie sa výkonu záložného práva by stratila zmysel,
keby súd odmietol nariadiť predbežné opatrenia a nútil žalobcov čakať až na vývoj dražby, v ktorej
súvislosti citovali z nálezu ÚS SR PL.ÚS 23/2014, kde ústavný súd okrem iného pripomenul, že podľa

platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy
proti výkonu záložného práva obmedzený a takáto následná prípadná obrana záložca je podstatne
sťažená, preto sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované
dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Aj
s poukazom na ďalšie rozhodnutia súdov žalobcovia vyjadrili názor, že predbežné opatrenie sa javí

ako jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany najmä s poukazom na potrebu zohľadniť aká
časť dlhu bola splatená (resp. aká ostala nesplatená), kde opakovane zdôraznili, že pohľadávku na
istine v plnom rozsahu uhradili bezodkladne potom, čo im bola oznámená a je zrejmé, že v čase
pokračovania vo výkone záložného práva už žalovaný neevidoval (ku dňu 6.11.2025) voči žalobcom
žiadnu splatnú pohľadávku na istine a dokonca ani na penáloch. Výkon záložného práva nemôže byť

založený výlučne na príslušenstve pohľadávky, resp. na tvrdených nákladov správcu a dražobníka. Pre
samotné úroky z omeškania, prípadne pre iné sankčné plnenia zákon výkon záložného práva formou
dražby nehnuteľnosti nepripúšťa. Poukázali na to, že výkon záložného práva musí byť viazaný na
existujúcu a zákonnú pohľadávku a musí rešpektovať princíp proporcionality, pričom v danom prípade
nenariadenie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia ich vystavuje riziku straty obydlia, ktorý je

zásahom neporovnateľnej intenzity oproti „tvrdenej pohľadávke“. Hrozba dražby bytu, ktorý slúži ako
jediné obydlie žalobcov a ich rodiny (maloleté dieťa s ťažkým postihnutím) je typickým príkladom
hrozby ťažko nenapraviteľnej ujmy, rizika vzniku nenávratného stavu, teda situácie, na ktorú je inštitút
neodkladného opatrenia určený.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

9. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vzhľadom na absenciu
konkrétnych dôvodov a úvah súdu, ktoré viedli k záveru o neosvedčení naliehavosti situácie
a nevyhnutnosti okamžitého zásahu zo strany súdu.10. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť dôslednému skúmaniu všetkých zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, v dôsledku čoho je predčasný,
a teda aj nesprávny jeho záver o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia.

11. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktorého úlohou nie je v celom rozsahu suplovať činnosť súdu

prvej inštancie, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a je daný dôvod
pre zrušenie uznesenia v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou
o zdržanie sa výkonu záložného práva.

17. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení

je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie
potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba
u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

18. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému

porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda, či ide o zásah primeraný).

19. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

20. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby navrhovateľ osvedčil splnenie podmienok
na jeho vydanie. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosťou súdu pri rozhodovaní o návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia je posudzovať splnenie podmienky osvedčenia hodnovernosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe vo veci samej, a teda, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu

konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zároveň musí skúmať či navrhovateľ osvedčil
bezprostrednú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

21. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ

je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. V tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva, preto môže vychádzať iba z opisu
skutočností uvedených v žalobe a z doposiaľ predložených listinných dôkazov. Súd musí vychádzať z
predložených dôkazov, ktoré posúdi jednotlivo, vzhľadom na celkový obsah listov a ich kontext, a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

22. Žalobcovia sa svojim návrhom domáhajú vydania neodkladného opatrenia, ktorým má dôjsť k
ochrane pred zásahom do ich práv ako vlastníkov nehnuteľnosti, pričom sa jedná o ich obydlie. Súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení iba konštatoval, že žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu, lebo výkon záložného práva je zákonný postup smerujúci k

vymáhaniu nedoplatkov a nedošlo k celkovej úhrade dlhu. Vôbec sa dôsledne nezaoberal tým o aký dlh
sa jednalo, t.j. či a v akej výške existoval, tiež vôbec nevyhodnotil tvrdenia (a dôkazy) preukazujúce
aká časť dlhu bola zaplatená a aká ostala neuhradená. Neprihliadol na spornosť výšky dlhu ani na tú
skutočnosť, že neuhradenou mala ostať iba tá časť dlhu, ktorá tvorí príslušenstvo- na čo žalobcovia
poukazovali.

23. Závery súdu o nedôvodnosti návrhu sú iba všeobecne formulované, bez uvedenia konkrétnych
dôvodov, pričom v rozhodnutí súdu absentujú vlastné úvahy súdu prvej inštancie (posúdenie tvrdených
okolností). Súd neprihliadol na princíp primeranosti pri výkone záložného práva, keď nie je vôbec zrejmé
ako vyhodnotil pomer výšky dlhu a hodnoty bytu- obydlia žalobcov.

24. Nenáležitý je poukaz súdu prvej inštancie na možnosť nápravy prostredníctvom žaloby o neplatnosť
dražby, t.j. až následne po tom, čo dôjde k výkonu dražby a zásahu do práv žalobcov. Možno súhlasiť
so žalobcami pokiaľ názor, že sa môžu domáhať ochrany až ex post po vykonaní dražby, považujú
za formalizmus odporujúci zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia a majú za to, že skutočnosť, že

samotná dražba zatiaľ neprebehla v žiadnom prípade neznamená, že nehrozí závažná a nenapraviteľná
ujma, práve naopak cieľom predbežnej ochrany je zabrániť tomu, aby k nezvratnému porušeniu práva
vôbec došlo.

25.Vzhodesožalobcamiodvolacísúdpoukazujenastanoviskoústavnéhosúdu,vzmyslektoréhopodľa

platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti
výkonu záložného práva obmedzený a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená,
preto sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou
preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že pred rozhodnutím o návrhu žalobcov je potrebné dôsledne posúdiť,
či je nevyhnutné nariadeným neodkladným opatrením ochrániť práva žalobcov a tým zasahovať do
práv žalovaného spôsobom uvedeným v návrhu žalobcov. Uvedené je nutné skúmať aj vzhľadom na
požiadavku proporčnosti, keď neodkladným opatrením nemôže byť zasiahnuté do práv žalovaného nad
mieru, ktorá je nevyhnutná.

27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami dôsledne
nevysporiadal, jeho rozhodnutie je tak predčasné a nepreskúmateľné.

28 Súd zákonom stanoveným spôsobom neozrejmil svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení

zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na chýbajúce úvahy súdu
o splnení týchto podmienok uvedené uznesenie nemohlo byť ani predmetom odvolacieho prieskumu.29. Odvolací súd preto zrušil napadnuté uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť návrh a dôsledne posudzovať jednotlivo a aj
vo vzájomných súvislostiach splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
osobitne vo vzťahu k jednotlivým navrhovaným výrokom a skúmať každý zo zákonných predpokladov,
pričom bude vychádzať z tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení
predloženými listinnými dôkazmi a zohľadní princíp opodstatnenosti, efektivity, proporcionality. Svoje

rozhodnutie súd prvej inštancie následne odôvodní tak, aby malo náležitosti v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP a aby bolo preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom. Z odôvodnenia
uznesenia musí byť zrejmý zistený skutkový stav, t.j. súd musí uviesť, z akých dôkazov mal osvedčené
splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré skutočnosti vzal za preukázané
týmito dôkazmi a ktoré nie, musí z neho vyplývať, aký právny záver z tohto skutkového stavu súd
vyvodil aj s uvedením konkrétnych úvah, vedúcich k jednotlivým záverom a ako vec právne posúdil.

Z odôvodnenia uznesenia tiež musí vyplývať, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty sporových strán. Právnemu posúdeniu veci teda predchádza uvedenie zisteného skutkového
stavu, lebo iba tak je možné posúdiť správnosť úvahy súdu, teda jeho myšlienkový pochod pri aplikácii
zákonných ustanovení na zistený skutkový stav.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).