Uznesenie – Zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404112386
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1404112386.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnom spore žalobcu: Prvé
mechanizačné obchodné družstvo so sídlom Žerotinova bašta č. 1, Nové Zámky, IČO: 55 129 943,
zastúpeného advokátom: Mgr. Tomáš Matúšek, Jamnického č. 8, Bratislava - mestská časť Karlova Ves,
proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV so sídlom Polianky č. 9, Bratislava, IČO: 00

169 731, zastúpenému advokátom: Mgr. Matej Vida, Papraďová č. 3, Bratislava - mestská časť Ružinov,
o zaplatenie istiny 11 015,42 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) č. k. 9C/128/2004 - 1636 zo dňa 22. marca
2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd s c h v a ľ u j e zmier v nasledovnom znení:

I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi:
- istinu vo výške 11 015,42 eur,
- úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 11 015,42 eur odo dňa 01.10.2001 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na bankový účet žalobcu, vedený vo Fio banka, a.s.,
číslo účtu: L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

II. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania v rozsahu 100 % v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania (§ 262 ods. 2 CSP), a to na účet žalobcu vedený vo Fio banka, a.s., číslo účtu: L.: Z. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX.

III. Odvolací súd zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/128/2004 - 1636 zo dňa 22.03.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. 9C/128/2004 - 1636 zo dňa 22. marca 2021
uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 11 015,42
€ s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 11 015,42 € od 01.10.2001 do zaplatenia a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 8 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1, 2 a § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov účinného ku dňu ukončenia správy bytového domu, pokiaľ ide o právny základ
uplatnenej pohľadávky a ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o žalovaným namietané
premlčanie uplatneného nároku. Pred opätovným vecným posúdením sporu vyhodnotil žalovaným
vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku v osobitnej premlčacej dobe podľa ust. § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú, keďže súc viazaný v zrušujúcom uznesení vysloveným
právnym názorom krajského súdu ustálil, že nárok žalobcu je odvodený zo zmluvnej povinnosti

žalovaného previesť prostriedky na účte bytového domu na účet nového správcu, ktorá sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej doba a táto začala plynúť najskôr dňom nasledujúcim po ukončenísprávy žalovaným a uplynula by dňa 01.08.2004, preto ak pôvodní žalobcovia podali žalobu na súd
dňa 28.06.2004, uplatnili svoj nárok včas. Súd prvej inštancie odôvodnil svoj vyhovujúci výrok rozsudku
vecne tým, že predmetom posúdenia bol nárok pôvodne vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

bytovom dome na M. D. Č.. X, X S. N. na zaplatenie sumy 11 015,42 € (331 850,60 Sk), ktorá ku dňu
skončenia výkonu správy žalovaným, t. j. k 31.07.2001 nebola prevedená na účet vlastníkov bytového
domu,pričompovinnosťžalovanéhoakokončiacehosprávcupreviesťkudňuukončeniasprávyzostatok
na účet vlastníkov vyplývala zo zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve o výkone správy (čl. VIII
ods. 1 písm. c/ zmluvy) s tým, že hoci takáto povinnosť končiaceho správcu nebola v tom čase výslovne

pojatá do zákona č. 82/1993 Z. z. (ust. § 8 ods. 2), jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov
pre prípad ukončenia výkonu správy v zmluve o výkone správy zaviazali odchádzajúceho správcu
(žalovaného) povinnosťou vykonať vyúčtovanie a previesť majetok vlastníkov z konečného finančného
vyúčtovania, nakoľko zákon č. 182/1993 Z. z. v znení platnom k 31.07.2001 vo svojom ustanovení § 10
ods. 2, posledná veta odkazoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu, aby si v zmluve o
výkone správy upravili spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a

opráv. Ohľadom výšky uplatnenej pohľadávky súd prvej inštancie dospel k záveru, že zostatok na účte
ku dňu ukončenia správy mal preukázaný výpisom z Tatrabanky a.s. k 31.07.2001 vo výške 722 625,10
Sk, zostatok ROUBF (SBD BA IV) k 31.07.2001 mal preukázaný výpisom „Tvorba a čerpanie fondu
za objekt: 0001“ vo výške 712 071,73 Sk s tým, že žalobca produkoval dôkazy, ktorými odôvodňoval
ním uplatnenú výšku zostatku, ktorú mal žalovaný ako končiaci správca za obdobie od 01.01.2001 do

31.07.2001 poskytnúť, no žalovaný svoje námietky týkajúce sa nedoplatkov vlastníkov na úhradách
nebol schopný vyčísliť ani inak špecifikovať, pričom to bol žalovaný, kto mal mať k dispozícii chýbajúce
prvotné doklady, preto pokiaľ tieto vlastníkom bytov a nebytových priestorov neboli k dispozícii, nemôže
ísť táto skutočnosť na ich úkor. Napokon správnosť výšky uplatnenej istiny žalobca podporil svedeckými
výpoveďami (svedkyňa L.. B.) a súd prihliadol aj na Potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní zo

dňa 15.03.2002. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie preukázanú výšku zostatku, ktorý
bol žalovaný povinný previesť žalobcovi ako novému správcovi na účet vlastníkov. Pokiaľ ide o nárok
na zaplatenie sumy 259 638,- Sk titulom preddavkov vlastníkov uhradených pre nového správcu (SBD)
na august 2001 a nárok na zaplatenie sumy 82 765,95 Sk titulom úhrady dodávateľských faktúr, ktoré
žalobca po ukončení výkonu správy žalovaným v období od 01.08.2001 do 31.08.2001 zaplatil, súd

prvej inštancie k obom pohľadávkam konštatoval, že sú pohľadávkami z konečného vyúčtovania podľa
čl. VIII bod 1 písm. b) zmluvy, ktoré vyúčtovanie bol žalovaný povinný vykonať do 31.05.2002. Úroky
z omeškania priznal súd prvej inštancie žalobcovi tak, ako si ich uplatnil odo dňa 01.10.2001, nakoľko
žalovaný sa zaviazal spracovať konečné vyúčtovanie tvorby a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv
za obdobie 01.01.2001 - 31.07.2001 do dňa 30.09.2001. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1

v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že v spore plne úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 C. s. p., nakoľko neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalovanému, aby realizoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal riadne žalovaným navrhnuté a žalobcom predložené dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že v čase skončenia správy 31.07.2001 neexistovala v ZVB ani inom zákone
legálna povinnosť peňažného plnenia, ktoré žalobca požaduje a v tejto súvislosti poprel legitímnosť
v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu „4Co“ vysloveného právneho názoru o údajnej „zmluvnej
povinnosti“ previesť v čase skončenia správy zostatok ROUBF, nakoľko je nesúladný s kogentným § 16

ods. 7 ZVB, ktorý z časového hľadiska ukladá vzájomné vyrovnanie ROUBF v čase uzavretia zmluvy o
prevode vlastníctva bytov v dome (ďalej len „ZOP“), preto čl. VIII ZVS neprípustne nahrádza v § 16 ZVB
časovo ustanovenú povinnosť pre náležitosti ZOP. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie ignoroval
v právoplatnom rozsudku „6Co“ odvolacieho súdu uvedený právny názor o premlčaní práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia v právne zhodnej veci totožných strán sporu 9C/181/2004 a nedbal na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ďalej namietol, že zo žalovaným neplatne uznaného a
ním uhradeného dlhu zo dňa 19.06.2001 súd prvej inštancie nevyvodil tomu zodpovedajúce závery, keď
prehliadol, že žalovaný dňa 31.07.2001 a následne dňa 30.09.2001 vo sfére peňažných prostriedkov
ROUBF uhradil vlastníkom bytov v dome neplatne uznaný dlh v sume 555 561,34 Sk, preto plnenímna základe neplatného právneho úkonu v rozsahu vyššom než je žalovaná istina vzniklo vlastníkom
bytovbezdôvodnéobohatenienaúkoržalovaného.Žalovanýspochybniltiežpreukázanievýškyzostatku
ROUBF k 31.07.2001 podľa bodu 2. Potvrdenia o konečnom finančnom vyúčtovaní s tým, že ak by

zostatok ROUBF aj preukázateľne jestvoval, mohol byť len u 14 neprevedených bytov v dome a u 133
prevedených bytov legálne existovať nemohol. Platnosť potvrdenia o konečnom finančnom vyúčtovaní
zo dňa 15.03.2002 ako aj konečného vyúčtovania zo dňa 12.03.2003 žalovaný spochybnil aj z dôvodu,
žeZVSč.8/2001medzižalobcomakosprávcomavlastníkmibytovvylučujeeventuálnumožnosťstatusu
mandatárapo31.07.2001nastranežalobcu,nakoľkopotomtodnisastalsprávcomprevlastníkovbytov,

preto žalobca ako údajný mandatár nebol oprávnený zmätočné potvrdenie zo dňa 15.03.2002 vyhotoviť
resp. schváliť a teda ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý bol schválený na to neoprávnenou
osobou. Žalovaný poukázal tiež na svoj neúspešne uplatnený procesný návrh na vykonanie listinných
dôkazov - zápisnice č. 5/2005 zo zasadnutia komisie cash flow žalovaného konaného dňa 29.12.2000
a zápisnice zo 72. mimoriadneho zasadania predstavenstva žalovaného konaného dňa 09.01.2001,
ktoré mali preukazovať protiprávnu manipuláciu s účtovne vykazovanými prostriedkami ROUBF, ako

aj dochádzkový list L.. O. B. za marec 2003, preukazujúci neprítomnosť menovanej v zamestnaní v
deň údajného spracovania konečného vyúčtovania. V súvislosti s charakteristikou faktúr podľa bodu 4.
Potvrdenia o konečnom finančnom vyúčtovaní žalovaný zdôraznil, že nesporne sa jedná o dodávateľské
faktúry, z ktorých príjemcom plnení sú samotní vlastníci bytov v dome a nie niektorý zo správcov,
napr. žalovaný, preto je právne i fakticky nerozhodný čas ich úhrady (či pred skončením správy

žalovaným alebo neskôr), lebo zásadného právneho významu je dôvod predmetných faktúr - prijatie
plnení vlastníkmi bytov, ktorí aj do 31.07.2001 prostredníctvom žalovaného ako správcu uhrádzali
konkrétnym dodávateľom úhrady za nimi fakturované plnenia. Napokon žalovaný vo svojom odvolaní
namietol i platnosť zmlúv o výkone správy z dôvodu neidentického obsahu individuálnych zmlúv s tým,
že v žiadnom prípade sa nejednalo o žalobcom prezentovaný „súbor zmlúv s identickým obsahom“.

3. K odvolaniu žalovaného sa v písomnej replike vyjadril žalobca tak, že sa nestotožňuje s názorom
protistrany ani hodnotením skutkového stavu vyjadreným v odvolaní žalovaného, zastávajúc názor,
že súd prvej inštancie sa zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými právne a skutkovo
relevantnými otázkami a skutočnosťami, na základe ktorých mal preukázané, že návrh žalobcu je

dôvodný a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, preto žiadal napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie v oboch napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdiť a žalovaného zaviazať k
náhrade trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu v písomnej duplike s tým, že zotrváva na

svojej požiadavke nariadiť v predmetnej veci odvolacie pojednávanie, nakoľko je potrebné zopakovať
(doplniť) dokazovanie na základe v odvolaní produkovanej procesnej obrany a hmotnoprávnej námietky.
Zdôraznil v odvolaní prezentovanú absenciu povinnosti správcu podľa § 16 ods. 7 zákona o vlastníctva
bytov a nebytových priestorov, ktorej legálnym nositeľom je prevádzajúce bytové družstvo a poukázal
tiež na namietanú absenciu legálnej povinnosti správcu v súlade s ust. § 8 ods. 2 ZVB, ktorá je uvádzaná

v potvrdení o konečnom vyúčtovaní FPÚO domu na M. D. Č.. X - X S. N. zo dňa 15.03.2002, a preto
zotrval na svojej odvolacej námietke nelegitímnosti a neprípustnosti suplovať neexistenciu zákonných
povinností v zmysle ZVB údajnou zmluvnou povinnosťou k zostatku ROUBF podľa čl. VIII. individuálnych
zmlúv o výkone správy.

5. Uznesením č. k. 10Co/45/2021 - 1758 zo dňa 27. novembra 2024 odvolací súd pripustil, aby z
konania vystúpil pôvodný žalobca - Správcovské bratislavské družstvo so sídlom Drobného č. 27,
Bratislava, IČO: 35 803 843 a na jeho miesto vstúpilo Prvé mechanizačné obchodné družstvo so
sídlom Žerotinova bašta č. 1, Nové zámky, IČO: 55 129 943, nakoľko právny predchodca žalobcu
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2024 preukázal, že oznámil žalovanému uzavretie

zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom, na ktorého postúpil pohľadávku, ktorej zaplatenia sa voči
žalovanému v odvolacom konaní domáha, pričom postupník so svojím vstupom do konania na strane
žalobcu súhlasil.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti,
preskúmal vec podľa ust. § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
účinnom od 01.07.2024 (ďalej len „C. s. p.“) v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380
C. s. p.) a dospel k záveru, že spor je potrebné prejednať s nariadením odvolacieho pojednávania(§ 385 ods. 1 C. s. p.), nakoľko vzhliadol nutnosť doplniť dokazovanie najmä vo vzťahu k výške
uplatneného peňažného nároku, preto vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.01.2026, kedy právny
zástupca žalobcu pred otvorením odvolacieho pojednávania navrhol schváliť medzi sporovými stranami

dňa 28.01.2026 predbežne dohodnutý zmier v znení tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

7. Podľa § 148 ods. 1, 2 C. s. p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má
súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8. Po posúdení obsahu stranami uzatvoreného zmieru odvolací súd zistil, že tento je dostatočne určitý,
vykonateľný a nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto zmier postupom
podľa ust. § 148 ods. 2 C. s. p. schválil. Zohľadniac danú procesnú situáciu, keď sporové strany uzatvorili
zmier v priebehu odvolacieho konania, čím mimosúdnym spôsobom urovnali svoj spor vo veci samej
a tak ich konsenzuálnym hmotnoprávnym úkonom je vec sama konzumovaná, odvolací súd postupom

podľa ust. § 391 ods. 1 C. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/128/204
- 1636 zo dňa 22. marca 2021 zrušil.

9. Vzhľadom na to, že súčasťou zmieru strán je i dohoda o nároku na náhradu trov konania, odvolací
súd o tomto procesnom nároku postupom podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.

s. p. nerozhodoval. O vrátení krátených súdnych poplatkov v rozsahu podľa ust. § 11 ods. 7 veta druhá
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“) rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
podľa ust. § 262 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 14 ods. 4 a § 12 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).