Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201203
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8324201203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcov v 1. rade: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D. - E., v 2. rade: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/X, XXX XX J. - G., právne zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40,
949 01 Nitra, proti žalovanej: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XX/XX, XXX XX L., právne zast.
I. C. E., advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, v konaní o neplatnosť závetu,
o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/28/2024-248 zo
dňa 01.10.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej voči žalobcom v 1. rade a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnom skončení veci
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia dňa 23.04.2024 podali na tunajšom súde žalobu ktorou sa domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že závet, ktorý spísal poručiteľ M. N. H., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,
posledne bytom: D. A. XX/XX, XXX XX L., zomr. XX.XX.XXXX, je neplatný a priznal im nárok na náhradu

trov konania.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že
má za to, že napadnutý závet je z formálnej a rovnako i materiálnej stránky v súlade s cit. ust. 476c ods.
1,2 OZ. Poručiteľ v čase spísania závetu z dôvodu svojho objektívne existujúceho zlého zdravotného
stavu nedokázal predmetný závet sám spísať (nedokázal čítať a písať v rozsahu, aby sám predmetný
závet koncipoval a spísal), preto požiadal svojich dlhoročných priateľov o jeho vyhotovenie, s tým že

jeho obsah verifikuje svojim podpisom, čím mal v úmysle iba nespochybniteľne odstrániť už v tom čase
z jeho strany predpokladané budúce námietky vznesené zo strany žalobcov smerujúce proti prejavu
jeho poslednej vôle. Pripojenie vlastnoručného podpisu na závet zo strany poručiteľa nespôsobuje
jeho neplatnosť, práve naopak posilňuje jeho hodnovernosť a potvrdzuje reálne a skutočne vyjadrenú
poslednú vôľu poručiteľa.

3. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom identifikovanom v záhlaví tohto

rozhodnutia rozhodol tak, že cit.:

„Súd žalobu z a m i e t a.Žalovanej voči žalobcom v 1. a 2. rade zaviazaných spoločne a nerozdielne priznáva nárok na plnú
náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.“

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 40
ods. 3, § 476 ods. 1, § 476 ods. 2, § 476b, § 476e a §476f Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že dňa 21.02.2022 bol v L. spísaný závet poručiteľa

M. N. H., nar. XX.XX.XXXX na základe ustanovenia § 476 a nasledovných Občianskeho zákonníka.
Závet bol spísaný na počítači. Závet je podpísaný závetcom a tromi svedkami: I. B. D., N. O., I. C. E.. V
závete je uvedené, že tento závet je vyjadrením poslednej vôle poručiteľa a na ten ho na znak súhlasu
s jeho obsahom po jeho prečítaní vlastnoručne podpisuje a že žiada jeho deti, aby plne rešpektovali
jeho vôľu. Je v ňom tiež uvedené, že poručiteľ v tom čase nedokázal čítať a písať na počítači, preto je
v ňom uvedené, že pisateľom záveru bol svedok I. C. E. a predčitateľom bol svedok I. B. D.. Súdom

poverený notár I. E. E. uznesením zo dňa 06.03.2024 vo veci sp. zn. 10D/692/2023 konanie o dedičstve
prerušil a odkázal F. G. H. a A. A. G. H., aby podali na tunajšom súde žalobu o určenie, či alografný
závet poručiteľa N. H. zo dňa 21.02.2022 je platný. Z uznesenia vyplýva, že manželka poručiteľa K.
K. predložila alografný závet zo dňa 21.02.2022. F. G. H. a A. A. G. H. po oboznámení so závetom
a poučení dňa 05.03.2024 vyhlásili, že namietajú absolútnu aj relatívnu neplatnosť závetu, z dôvodu,

že poručiteľ nebol schopný spísať závet, nebol časovo a miestne orientovaný a nedokázal dostatočne
posúdiť následky svojho konania. Tiež uviedli, že je možné, že listina alebo podpis na nej je sfalšovaný.
Na základe podnetu A. A. a G. H. zo dňa 25.05.2020, bolo na tunajšom súde vedené konanie o
určenie neplatnosti manželstva uzavretého dňa 15.04.2010 medzi M. N. H. a K. K.. Rozsudkom zo dňa
13.04.2021 súd rozhodol, že manželstvo nie je neplatné. V podnete podávatelia uviedli, že ich otec

v čase uzatvorenia manželstva bol osobou vyššieho veku, čoho prirodzeným sprievodným javom sú
rôzne zdravotné problémy, ktoré majú podstatný dopad na vôľové a rozumové schopnosti, to zn. na
schopnosti ovládať svoje konanie a na schopnosti rozpoznať následky svojho konania. V období od
06.05.2019 do 10.05.2019 bol hospitalizovaný v M.. D. E. O. N. P. Q. J.. Dôvod hospitalizácie bol ten,
že mu počas hospitalizácie na neurologickej klinike v E., kde bol hospitalizovaný niekedy v roku 2017,

bola diagnostikovaná B. R.. Diagnostický záver z hospitalizácie, ktorú podstúpil ich otec v období od
06.05.2019 - 10.05.2019 bol uzavretý ako Q. B.. Následne bol hospitalizovaný na totožnej klinike, ako
je to uvedené vyššie, a to v rozsahu dní od 05.11.2019 do 12.11.2019 z dôvodu hraničného nálezu
na F. F. v zmysle rozšíreného komorového systému ako podozrenie na D. L.. Za veľmi podstatný
považovali najmä objektívny nález, ktorý je konštatovaný v tejto prepúšťacej správe, a to konkrétne

H. S. A.. V ďalšom uviedli, že otec bol aj po tretí krát hospitalizovaný na vyššie spomenutej klinike,
a to v rozsahu dní od 16.03.2020 do 20.03.2020 z dôvodu uskutočnenia drenážnej operácie, a v
prepúšťacej správe sú konštatované aj viaceré iné poruchy a nálezy. K podnetu pripojili prepúšťaciu
správu z hospitalizácie od 06.05.2019 do 10.05.2019, prepúšťaciu správu z hospitalizácie od 05.11.2019
do 12.11.2019, prepúšťaciu správu z hospitalizácie od 16.03.2020 do 20.03.2020. V konaní bol vypočutý

manžel M. N. H. dňa 24.09.2020. Uviedol, že s manželkou sa poznajú XX rokov, žijú v spoločnej
domácnosti v jednom byte, pričom sa aj spoločne o túto domácnosť starajú, teda zabezpečujú všetko,
čo sa týka starostlivosti o domácnosť a stravy spoločne. Pred uzavretím manželstva veľmi dobre poznal
charakterové vlastnosti manželky, ako aj jej zdravotný stav. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že mal
zdravotný problém v treťom mesiaci roku 2020, a to s poruchou súvisiacou s R., kde bol aj liečený. Chodí

na kontroly k neurológovi a k svojej všeobecnej lekárke. Manželstvo uzatvoril pretože XX rokov sú už
spolu v jednej domácnosti, respektíve v spoločnom spolužití a bolo už na čase to dať do poriadku a preto
lebo svoju manželku ľúbi. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia B. F. F. J.. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.02.2021
vyplýva, že u manžela bola zistená duševná porucha - ľahké poruchy poznávania, pričom ide o ľahkú

poruchu vzniklú na báze neurologického ochorenia B. R. resp. Q. B. na podklade poškodenia malých
R. Q. F.. Podľa znalca sa táto porucha javí zatiaľ ako stabilizovaná a bez dynamiky v zmysle zhoršenia
sa. Táto porucha sa prejavuje poruchami pozornosti, spomalenosťou a rigídnosťou myslenia, avšak
pri zachovanom intelekte a celkovým znížením výkonnosti nedosahuje hĺbku S.. súdnosť a kritickosť
myslenia ostáva zachovaná. V závere posudku uviedol, že v čase 15.04.2020 bol p. H. z H. - B. hľadiska

spôsobilý uzavrieť manželstvo a chápať význam a účel inštitútu manželstva. Tiež skonštatoval, že v
súčasnosti je možné spoľahlivo konštatovať, že psychiatrický stav posudzovaného je zlučiteľný s účelom
manželstva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že p. H.
bol spôsobilý uzatvoriť manželstvo a chápal zmysel a účel tohto inštitútu. Poukázal, že znalec zistil, žeúmysel uzavrieť s dlhoročnou priateľkou sobáš bol v súlade s jeho dlhodobým predošlým postojom k
tejto veci. Aj z vypočutia účastníkov konania mal za preukázané, že uzavretiu manželstva predchádzalo
ich XX-XXXXX spolužitie a toto bolo uzatvorené z lásky, vzájomnej úcty a porozumenia. Na základe

návrhu zo dňa 12.05.2020 navrhovateľov A. A. a G. H. detí M. N. H., bolo pod sp. zn. 10Ps/16/2020
vedené konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony M. N. H.. Podanie návrhu odôvodnili tým,
že ich je osobou vyššieho veku a má dožitých XX rokov, sprevádzajú ho rôzne zdravotné problémy, ktoré
majú podstatný dopad na vôľové a rozumové schopnosti, to zn. na schopnosti ovládať svoje konanie
a na schopnosti rozpoznať následky svojho konania. Otec bol v období od 06.05.2019 do 10.05.2019

hospitalizovaný v M.. D. E. O. N. P. Q. J.. Dôvod hospitalizácie bol ten, že mu počas hospitalizácie na
neurologickej klinike v E., kde bol hospitalizovaný niekedy v roku 2017, bola diagnostikovaná B. R..
Diagnostický záver z hospitalizácie, ktorú podstúpil náš otec v období od 06.05.2019 - 10.05.2019 bol
uzavretý ako Q. B.. Následne bol hospitalizovaný na totožnej klinike, ako je to uvedené vyššie, a to v
rozsahu dní od 05.11.2019 do 12.11.2019 z dôvodu hraničného nálezu na F. F. v zmysle rozšíreného
komorového systému ako podozrenie na D. L.. Za veľmi podstatný považovali najmä objektívny nález,

ktorý je konštatovaný v tejto prepúšťacej správe, a to konkrétne H. S. A.. V ďalšom uviedli, že otec
bol aj po tretí krát hospitalizovaný na vyššie spomenutej klinike, a to v rozsahu dní od 16.03.2020
do 20.03.2020 z dôvodu uskutočnenia drenážnej operácie, a v prepúšťacej správe sú konštatované
aj viaceré iné poruchy a nálezy. V ďalšom uviedli, že otec bol donedávna výlučným vlastníkom bytu
č. X Q. L.. Na základe kúpnej zmluvy, ktorú podpísal so svojou družkou K. K., dňa XX.XX.XXXX

previedol vlastnícke právo k bytu v celom rozsahu na svoju družku. Oni ako jeho deti o tom nemali
žiadnu vedomosť. Nemali tiež žiadnu vedomosť o jeho úmysle uzatvoriť s družkou manželstvo. Do
konania bol pribratý znalec F. F. J., ktorý v znaleckom posudku č.XX/XXXX zo dňa 10.03.2021 uviedol,
že u opatrovanca zistil ľahkú kognitívnu poruchu. Ktorá však nedosahuje takú hĺbku kognitívneho
postihnutia, ktorý by podstatným spôsobom narušovala jeho bežné sociálne a exekutívne fungovanie.

Je objektívne preukázateľné, že proband sa dokáže primerane vo vzťahu k sebe samému v plnom
rozsahu realizovať všetky samoobslužné činnosti (dokáže sa sám najesť, obliecť, obstarať nákupy) resp.
hygienické návyky, dokáže si plánovať a organizovať veci bežného denného života, rozumie hodnote
peňazí a dokáže nimi spoľahlivo disponovať, je schopný vstupovať do právnych vzťahov a rozumieť im,
ovláda spoľahlivo aritmetické úkony, nemá žiadne problémy s čítaním, písaním ani porozumením textu,

bežne riadi motorové vozidlo a dokáže manipulovať so zbraňou (v rámci svojej záľuby - poľovníctva).
Celkový formát osobnosti je zachovaný, badateľná je iba ľahká S., prejavujúca sa pomalším myslením,
oslabením pozornosti najmä v zložke výdrže a presunu, ľahkými poruchami pamäti najmä v zložke
výbavnosti a v konštrukčnej praxi (účelnosti pohybov, pričom jednoduchá prax je zachovaná), pričom
ale jeho rozumové schopnosti ako i súdnosť a kritickosť myslenia je zachovaná v plnom rozsahu,

rovnako tiež aj kontakt s realitou. Z H. - B. hľadiska v čase znaleckého vyšetrenia možno teda S. s
určitosťou vylúčiť. Ide o osobnosť B. (pred objavením sa zdravotných ťažkostí) nadpriemerne intelektovo
vybavenú, dostatočne emočne diferencovanú (rozvinutú) s dlhodobo udržiavanou záujmovou sférou (je
aktívnypoľovník,pravidelnechodievasmanželkounaprechádzkydoprírody).Počasvlastnejexplorácie
vyjadruje spontánne pred znalcom sklamanie z prístupu detí k jeho osobe : „Nesúhlasím v plnom

rozsahu s podaním, ktoré na mňa podal môj syn, svoje veci som schopný zabezpečiť sám, im ide
len o peniaze ... Moje deti sa so mnou stýkali viac menej iba keď potrebovali peniaze. A ja som im
tých peňazí podával neúrekom... Návrh moje deti podali preto, aby sa dostali k mojím peniazom. ...
Je to pre mňa ponižujúce...Ja som im dal dosť...Som v strese, čo nájdeme každý deň v schránke.
Im nejde o mňa, iba o majetok ... ...Ja keď som bol chorý tak mi stiahol z účtu asi 84 000 Euro a

doteraz mi ich nevrátil a ani to nespomenul. Ja keď som so synom rozprával, tak sa rozplakal,.. že
sa dal na takú cestu... a to bolo všetko...“. Záverom znalec skonštatoval, že intelektuálna a aj celková
kognitívna kapacita probanda vzhľadom k veku je primeraná a v čase vyšetrenia znalcom, z H. - B.
hľadiska nie je dôvod k žiadnemu, ani minimálnemu obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Na
otázky, či vzhľadom na zdravotný stav opatrovanca možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony

disponovať s finančnými prostriedkami bez súhlasu opatrovníka, uzatvárať akékoľvek zmluvy/zmluva
o poskytovaní sociálnej služby, akékoľvek dodatky k zmluvám, kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy,
zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy alebo akékoľvek zmluvy majetkovo - právnej povahy, k vybaveniu
invalidného dôchodku, k vybaveniu občianskeho preukazu, samostatne preberať invalidný dôchodok,
akúkoľvek poštu, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ich

zaťažiť a spísať závet, narábať s vlastným finančným účtom, vykonávať akékoľvek právne úkony pred
inštitúciami a úradmi Slovenskej republiky, samostatne rozhodovať o zdravotnej starostlivosti /vrátane
hospitalizácieastýmspojenépotrebnéúkony/sámsazastupovaťvzdravotníckychzariadeniach,znalec
odpovedal, že vzhľadom na zdravotný /psychický stav/ stav nie je potrebné obmedziť spôsobilosť naprávne úkony. Dňa 16.06.2021 bol pred súdom vypočutý p. N. H. ktorý uviedol, že prišiel, lebo má
problémy s rodinou a chcel by o tom porozprávať. Žije s manželkou. Je ženatý 2 roky, terajšiu manželku
pozná XX rokov a v spoločnej domácnosti žijú X rokov. Má dcéru a syna - majú XX rokov a vnučka XX

rokov. Má aj vnuka. Ďalej uviedol, že nie je to dobré, stále sú tu nejaké nároky a nie je to v rovnováhe.
S dcérou sa naposledy stretol minulého roku v lete. Dcéra prišla ku nemu, dojednali sa, kde sa stretnú
mimo bytu. So synom sa stretol tiež minulého roku. Syn je G. B. T. A. N. Q. Q. J., J. Q. J.. Na otázku
sudkyne, či mu deti povedali, že chcú podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkon, uviedol:
Nie bolo to prekvapenie, bol sklamaný, nechce sa mu veriť, že je niečo také vôbec možné. Takisto dali

návrh na zrušenie manželstva. Na otázku sudkyne, či deťom oznámil, že chce uzatvoriť manželstvo,
uviedol: Nie. Na druhej svadbe už nebol prítomný nikto z rodiny. K tomu procesný opatrovník uviedol,
že v tom čase boli platné pandemické opatrenia a ani to nebolo možné. K lekárovi alebo na úrad, ho
sprevádza manželka. Po tejto stránke mu venuje maximálnu pozornosť. Bývajú v byte, byt je manželkin,
ale užívajú ho spoločne. Na otázku sudkyne, či bol niekedy na vyšetrení u psychiatra, uviedol že nie.
Zvláda sám obliekanie, umývanie, osobnú hygienu zvláda sám, alebo potrebuje pomoc. Je lesník z

povolania, chodí do lesa, väčšinou chodí s priateľmi aj s manželkou. Nákupy robí manželka, upratuje a
perfektne varí. Na otázku sudkyne, či dal svojím deťom nejaký majetok, uviedol: Predtým postavil dom,
ktorý predal a kompletne sumu X F. korún dal svojej bývalej manželke, taktiež pomáhal finančne pri
štúdiu deťom a aj doteraz pomáha vnúčatám. Dá sa povedať, že pravidelne, každý mesiac. Uznesením
zo dňa 29.11.2021 súd konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejedvávanej veci

možno konštatovať, že znaleckým dokazovaním ani výsluchom opatrovanca nebol zistený dôvod na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u opatrovanca. Opatrovanec nebol obžalovaný v trestnom
konaní, nebol riešený v priestupkovom ani administratívnom konaní. Súd vykonal dokazovanie najmä
výsluchom osoby, o ktorej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ide a ani prekonané zdravotné
problémy, ktoré postihli opatrovanca v roku 2020 nespôsobili navrhovateľmi uvádzanú neschopnosť

uvedomenia si dôsledkov svojho konania, teda jeho neschopnosť vôbec robiť akékoľvek právne úkony.
Rovnako tak nebola preukázaná navrhovateľmi tvrdená neschopnosť osoby robiť samostatne právne
úkony ani neschopnosť si zabezpečovať svoje životné potreby aj záležitosti a nebola potvrdená ani
zmena správania, o spôsobilosti ktorej sa koná. Súd výsluchom opatrovanca zistil, že sa jasne a
zrozumiteľne vyjadroval pred súdom a aj správne odpovedal na súdom kladené otázky. Vyšetrenie

u B. podstúpil len kvôli súdnym konaniam. Prvoinštančné rozhodnutie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoP/29/2022-225 zo dňa 11.10.2022. Vo veci bolo nariadené znalecké
dokazovanie súdnym znalcom z odboru B. B. M. K., a ten vo veci podal znalecký posudok č. X/XXXX zo
dňa 16.04.2025. V závere znaleckého posudku uviedol, že sporný podpis znejúci na meno poručiteľa
M. N. H. na U. z 21.02.2022 je jednoznačne pravým podpisom M. N. H., narodeného dňa XX.XX.XXXX

a zosnulého XX.XX.XXXX.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že v danej právnej veci súd mal za preukázané, že dňa
21.02.2022 bol v L. spísaný závet poručiteľa M. N. H. a to na počítači. Teda nejde o vlastnoručne spísaný
závet. Závet je podpísaný poručiteľom pred tromi svedkami a je v ňom výslovne uvedené, že tento závet

je vyjadrením poslednej vôle poručiteľa. Je v ňom tiež uvedené, že poručiteľ v tom čase nedokázal čítať
a písať na počítači, preto je v ňom uvedené, že pisateľom záveru bol svedok I. C. E. a predčitateľom
bol svedok I. B. D.. Tiež mal súd za preukázané, že pred podaním žaloby v danej právnej veci, na
základe totožných skutkových okolností ( podrobne uvedených v bode 1. tohto rozsudku) a to že p. N. H.
pre svoje zdravotné problémy nebol spôsobilý vykonávať právne úkony, nevedel posúdiť ich dôsledky,

boli na tunajšom súde vedené dve iné konania o to o určenie neplatnosti manželstva uzatvoreného p.
H. a žalovanou dňa 15.04.2020 a o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony p. H. a to na základe
podnetu, resp. návrhu žalobcov v danej právnej veci. V obidvoch konania žalobcovia boli neúspešní. Po
smrti M. N. H., v priebehu dedičského konania, žalovaná predložila poverenému notárovi závet M. H.,
a žalobcovia ako zákonní dedičia z časti z rovnakých dôvodov ako v konaniach sp. zn. 11Pc/11/2020

a 10Ps/16/2020, podali žalobu o neplatnosť závetu zo dňa 21.02.2022. Žalobcovia opodstatnenosť
podanej žalobe v prvom rade odôvodňovali tým, že na predmetný závet je potrebné aplikovať § 476c
Občianskeho zákonníka a vzhľadom na to, že poručiteľ vedel čítať a písať, teda v tomto smere nebol
hendikepovaný, jeho zdravotné ťažkosti sa týkali iba psychickej stránky, nie fyzickej, nemohol teda
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zriadiť tzv. sprísnený alografný závet, preto je závet

zo dňa 21.02.2022 neplatným. Sprísnený alografný závet v zmysle § 476c Občianskeho zákonníka
môže platne zriadiť iba taký poručiteľ, ktorému zdravotná alebo iná prekážka objektívne znemožňuje
čítať alebo písať. Táto forma závetu sa vyžaduje i v prípade nevidomých a nepočujúcich závetcov.
Poručiteľ, ktorý nie je takto hendikepovaný, nemôže platne zriadiť závet podľa tohto ustanovenia. Ďalšoupodmienkou platnosti tohto závetu je, aby bol prejav poslednej vôle poručiteľa urobený pred troma
súčasne prítomnými svedkami. Sprísnenie podmienok pre zriadenie tohto alografného závetu slúži na
ochranu práv poručiteľa, ktorému - ako vyplýva z logického i jazykového výkladu tohto zákonného

ustanovenia - objektívne existujúci hendikep (spravidla zdravotný) znemožňuje čítať alebo písať, teda
spísať závet v zmysle ustanovenia § 476a OZ (holografný závet) alebo § 476b OZ (alografný závet s
dvoma svedkami). Tzv. alografný závet s dvoma svedkami spĺňa osobitné náležitosti dané v § 476b
Občianskeho zákonníka ak nebol spísaný vlastnou rukou závetcu, je vlastnoručne závetcom podpísaný
a ak závetca pred dvomi svedkami súčasne výslovne prejaví, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,

pričom svedkovia musia závet podpísať. Jednoduchý alografný závet môže byť napísaný inak, než
vlastnou rukou poručiteľa, môže byť napísaný napr. rukou niekoho iného. na písacom stroji, na počítači,
alebo iným mechanickým spôsobom. Podmienkou jeho platnosti je, že musí byť závetcom, ktorý vie
čítať a písať, vlastnoručne podpísaný. Nezáleží na tom, kto text závetu fakticky napísal. Vyhotoviteľom
závetu môže byť aj svedok závetu. V danej právnej veci aj keď boli zistené zdravotné obmedzenia
M. H. ako závetcu, nebolo ho možné považovať za osobu, ktorá nemôže čítať a písať. Aj samotní

žalobcovia v priebehu súdneho konania trvali na tom, že poručiteľ čítať a písať vedel a mohol. Závetca
aj závet vlastnoručne podpísal, čo by v prípade sprísneného alografného závetu nebolo zrealizovateľné.
Podľa názoru súdu, neboli dané zákonné podmienky vyžadujúce sprísnenú formu alografného závetu
upraveného v § 476c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako tvrdil žalobca. Súd je povinný vec
posúdiť na základe zisteného skutkového stavu a príslušných právnych noriem. Súd nie je viazaný

právnou kvalifikáciou, ale žalobou vymedzeným skutkovým stavom a je zodpovedný za správne právne
posúdenie aj v prípade, že sa strany sporu na ňom nedohodnú. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
4MCdo/15/2010 z 27.07.2011, že: „nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne
kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady
iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. V rozhodnutí sp.

zn. 7Cdo/25/2018 zo dňa 29.11.2018 NS SR uviedol: ,,Dovolací súd zastáva rovnaký názor, aký je
prezentovaný vo vyššie uvedených rozhodnutiach, a to, že strany konania nie sú povinné uplatnený
nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej

právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie
rozhodujúceskutočnosti,zktorýchvyvodzujetvrdenýnárok,alestýmitoskutočnosťamispájanesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný
právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu

(súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.“ V danej právnej veci
súd dospel k záveru, že závet závetcu M. N. H. zo dňa 21.02.2022, je závet vyhotovený podľa § 476b
Občianskeho zákonníka a v zmysle tohto zákonného ustanovenia je potrebné ho posúdiť. Na platnosť
takéhoto závetu zákon vyžaduje dva prejavy poručiteľovej vôle, ktoré nemusia byť urobené súčasne,
ale musia na sebe nadväzovať. Je to predovšetkým prejav poručiteľovej vôle zriadiť závet, okrem

toho sa vyžaduje ešte ďalší prejav vôle poručiteľa - výslovne prejaviť pred dvoma súčasne prítomnými
svedkami, že listina obsahuje poručiteľovu poslednú vôľu. Z obsahu preskúmavaného závetu vyplýva,
že závet zo dňa 21.02.2022 tieto zákonom predpísané náležitosti a požiadavky obsahuje. Zároveň tento
závet je podpísaný závetcom a tiež minimálne dvomi svedkami. Súd preto nepovažoval za relevantné
tvrdenie žalobcov, že predmetný závet by mal posudzovať podľa § 476c Občianskeho zákonníka, teda

že ide o sprísnený alografný závet poručiteľa ktorý nevedel písať a čítať. Tak ako súd vyššie uviedol,
závetca písať a čítať vedel, čo nespochybňovali ani žalobcovia a považovali to za nesporné. Závet
vlastnoručne aj podpísal. Predmetný závet obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti a preto nie
je neplatným právnym úkonom. Ak aj tento závet obsahuje ďalšie zákonom nepožadované náležitosti
- namiesto dvoch svedkov boli prítomní a závet podpísali traja svedkovia, je v ňom uvedené kto závet

spísal a že bol aj prečítaný závetcovi a kto ho prečítal, že závetca nevie čítať a písať na počítači, tieto
skutočnosti nemajú žiadny vplyv na platnosť závetu. V ďalšom žalobcovia tvrdili, že závet je neplatný aj z
dôvodu zdravotnej nespôsobilosti závetcu, teda že poručiteľ nebol schopný spísať závet, nebol časovo a
miestne orientovaný a nedokázal dostatočne posúdiť následky svojho konania. Súd ani tento dôvod pre
neplatnosť závetu zo dňa 21.02.2022 nepovažoval za opodstatnený a to vzhľadom na výsledky súdnych

konaní ktoré boli vedené na tunajšom súde npod sp. zn. 10Ps/16/2020 a 11Pc/11/2020. V obidvoch
týchtokonania,ktorésazačalinapodnet,resp.návrhžalobcov,zhodneakovtomtokonaníboliuvádzané
totožné skutkové okolnosti, boli predložené rovnaké lekárske správy o zdravotnom stave p. H., ktorými
žalobcovia chceli preukázať nespôsobilosť p. H. uzatvoriť manželstvo a vykonávať ním právne úkony. Vobidvochtýchtokonaniachbolustanovenýsúdomznalecnaposúdeniezdravotnéhostavup.H.ohľadom
spôsobilostivykonaťaďalejvykonávaťprávneúkonysamostatneaznalecvobidvochkonaniachzhodne
dospel k záveru, že intelektuálna a aj celková kognitívna kapacita p. H. vzhľadom k veku je primeraná a

v čase vyšetrenia z H. - B. hľadiska nie je dôvod k žiadnemu, ani minimálnemu obmedzeniu spôsobilosti
na právne úkony, že p. H. bol z H. - B. hľadiska spôsobilý uzavrieť manželstvo a chápať význam a
účel inštitútu manželstva. Tiež znalec skonštatoval, že v súčasnosti je možné spoľahlivo konštatovať, že
psychiatrický stav posudzovaného je zlučiteľný s účelom manželstva. Súd poznamenáva, že znalecké
posudky boli vypracované vo februári a marci 2021, v uvedených konaniach bol p. H. na pojednávaní aj

vypočutý a to dňa 24.09.2020 (11Pc/11/2020) a dňa 16.06.2021 (10Ps/16/2020) a v obidvoch konania
súd dospel k záveru, že žaloby sú nedôvodné, teda sa jedná o krátky časový úsek pred spísaním
samotného závetu. K ďalšiemu a výraznému zhoršeniu zdravotného stavu p. H. došlo až v roku 2023,
tak ako žalobcovia v žalobe uviedli, pričom sa jednalo o zhoršenie jeho fyzického zdravia, avšak to bolo
v čase viac ako 10 mesiacov od spísania závetu. Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z
odboru B., bola v konaní vyvrátená aj ďalšia skutočnosť, pre ktorú by mal byť závet M. H. neplatný a

to, že ním nebol podpísaný. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že závet zo dňa
21.02.2022 M. N. H. vlastnoručne podpísal. Teda ani žalobcami tvrdené skutočnosti neplatnosti závetu
preto, že nebol podpísaný p. H., sa nepreukázali ako pravdivé. Súd po vykonanom dokazovaná tak
dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a preto ju zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
s tým, že vzhľadom na výsledok konania, keď súd žalobe nevyhovel úspešnej žalovanej voči žalobcom
priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti predmetného rozsudku.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní v 1. a 2.
rade prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu, pričom uviedli, že rozhodnutie napádajú v
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP teda, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní okrem iného uviedli, že: My máme

zato, že podaná žaloba je dôvodná, a to s prihliadnutím na zrejmé právne nedostatky listiny, ktorej
je inkorporovaný závet poručiteľa, ktorý bol žalobou napadnutý. Na uvedené tvrdenie súdu, že závet
posudzujeniepodľa§476c),akobysatojaviloztextulistiny,alepodľa§476b)Občianskehozákonníka,
poukazujeme na našu argumentáciu prednesenú v konaní o nemožnosti aplikácie § 476 c) na túto listinu,
a to v tom ohľade, že táto listina nespĺňa podmienky podľa tohto zákonného ustanovenia. Pokiaľ sa

však jedná o § 476 b) Občianskeho zákonníka tak sme toho názoru, že ani podľa tohto zákonného
ustanovenia nespĺňa predmetný závet náležitosti a zákonne podmienky. Podmienkou platnosti tohto
závetu je, že musí byť podpísaný závetcom, ktorý je schopný čítať a písať, avšak priamo v obsahu, resp.
v texte predmetného závetu, je uvedené, že, citujeme: „Vzhľadom na tú skutočnosť, že ja nedokážem
čítať a písať na počítači...“. Teda, v tomto prípade je zmätočné, či poručiteľ dokázal alebo nedokázal čítať

a písať, keď na jednej strane predmetný závet podpísal, čo už samo o sebe vylučuje možnosť aplikácie
ustanovenia § 476 c) Občianskeho zákonníka, ale na druhej strane v texte tohto závetu sa uvádza, že
nedokáže čítať a písať na počítači. Čiže javí sa, že písať dokáže, čomu nasvedčuje aj vlastnoručný
podpis, ale stále je tu explicitne konštatovaná skutočnosť, že nedokáže čítať (je nezmyselné to vykladať
v intencii, len že nedokáže čítať na počítači). Pokiaľ teda závetca nedokáže čítať, tak v tom prípade nie

je možné, aby zriaďoval závet podľa § 476 b) Občianskeho zákonníka, pretože podstatou tejto formy
závetu je, že závetca si tento závet, ktorý síce nenapísal vlastnoručne, prečítal a je s ním uzrozumený -
na znak čoho túto listiny podpisuje (vlastnoručný podpis je esenciálna náležitosť tejto listiny ako závetu;
predsa z logiky veci, keď sa vyžaduje podpis konajúceho, musí si vedieť konajúci/podpisujúci danú
listinu prečítať). Toto je podstatný moment, pre ktorý sa nie je možné stotožniť s názorom, že pokiaľ

závet posudzujeme samozrejme nie podľa paragrafového znenia, ale podľa obsahu, tak ani v kontexte
takéhoto náhľadu nie je možné aplikovať na predmetnú listinu ust. § 476 b) OZ, a to z dôvodu, ako
sa to uvádza v texte danej listiny, že závetca nebol schopný čítať (a písať na počítači). Schopnosť
a spôsobilosť čítať je nevyhnutnou podmienkou pre možnosť zriadenia závetu alografného podľa §
476 b) Občianskeho zákonníka, čo v tomto prípade dodržané byť nemohlo s prihliadnutím na samotný

obsah danej listiny (explicitné konštatovanie o nemožnosti závetcu si závet prečítať). Z tohto dôvodu
nám príde doslova absurdné, aby súd predmetný závet posúdil v kontexte napĺňajúc tento prejav vôle
všetky náležitosti závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka, keďže v samotnom texte závetu je
konštatovanie, že závetca nevedel čítať. Práve z tohto dôvodu vystáva zmätočnosť tejto listiny, resp.tohto písomného právneho úkonu, a to s ohľadom na tento podstatný fakt a práve s ohľadom na
túto skutočnosť nie je možné v jednoduchosti nahliadať na tento závet podľa § 476 b) Občianskeho
zákonníka.

9. Voči odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade sa vyjadrila žalovaná, pričom táto uviedla, že má za to,
že napadnutý závet je z formálnej a rovnako i materiálnej stránky v absolútnom súlade s cit. ust.
476b OZ. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.
Podľa žalovanej je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie presvedčivé, zodpovedá zákonným
požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP z uvedených dôvodov si ho žalovaná
osvojuje a v ďalšom naň poukazuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými
argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto

dospel, sú prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade
s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ
sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaná má za to, že súd sa v dostatočnom rozsahu
zaoberal vznesenými námietkami žalobcov, ktoré sú uvedené i v podanom odvolaní, ktoré smerujú voči

nedostatku závetu z formálnej a materiálnej stránky, kde dospel k právnemu názoru ich nedôvodností.

10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v podobe odvolacej repliky a odvolacej dupliky podané v písomnej
forme neboli.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov

v 1. rade a 2. rade nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).15. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods.
2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené
odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

16. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu

právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie

listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými
stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd

uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.

zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a

oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18. Zo žalobcami v 1. a 2. rade podaného odvolania je zrejmé, že títo v zásade uvádzajú jeden základný

odvolací dôvod, a teda skutočnosť, že pokiaľ sa má jednať tak ako uviedol súd prvej inštancie o právne
posúdenie veci v zmysle ustanovenia § 476 písm. b) Občianskeho zákonníka žalobcovia sú toho názoru,
že ani podľa tohto zákonného ustanovenia nespĺňa predmetný závet náležitosti a zákonné podmienky.
Poukázalinajmänatúskutočnosť,ževtextesamotnéhozávetujeuvedené:„vzhľadomnatúskutočnosť,že ja nedokážem čítať a písať na počítači ...“, keď túto časť závetu považujú za zmätočnú, na základe
ktorej nie je možné vyhodnotiť či poručiteľ dokázal alebo nedokázal čítať a písať, keď na jednej strane
predmetný závet podpísal čo by samo o sebe malo vylučovať aplikáciu ustanovenia § 476 COZ,

ale na druhej na druhej strane v predmetnom texte závetu sa uvádza, že poručiteľ nedokáže čítať a písať
na počítači. Schopnosť a spôsobilosť čítať je nevyhnutnou podmienkou pre možnosť zriadenia závetu
alografného podľa ustanovenia § 476b OZ čo v danom prípade nemohlo byť dodržané s prihliadnutím
na samotný obsah danej listiny.

19. K predmetnej zásadnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie veľmi
správne v zmysle zásady „iura novit curia“ na posudzovaný prípad aplikoval ustanovenie § 476b
Občianskeho zákonníka. Zvolené právne posúdenie súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne
identifikoval v odstavci č. 14 a odstavci č. 15 svojho rozhodnutia. Taktiež súd prvej inštancie v odstavci
č. 16 odôvodnenia svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil prečo neposudzoval predmetnú
vec v zmysle ustanovenia § 476c Občianskeho zákonníka. Rovnakého názoru je aj odvolací súd,

kde z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, a to z vypočutia toho času žijúceho
poručiteľa pred súdom v konaní o určenie neplatnosti manželstva pri vypočutí poručiteľa pred súdom
dňa 24.09.2020 ako aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.02.2021 vyhotoveného znalcom
z odboru zdravotníctva, farmácie odvetvia B. F. F. J. ako aj z výpovede v tom čase žijúceho poručiteľa
v konaní, ktoré bolo vedené o obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, keď pred súdom opätovne

vypovedal toho času žijúci poručiteľ dňa 16.06.2021 ako aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa
10.03.2021 je zrejmé, že poručiteľ tak pred spísaním závetu ako aj v čase spísania závetu vedel čítať
a písať. Aj zo samotného posudku F. F. J. č. XX/XXXX zo dňa 10.03.2021 je zrejmé, že poručiteľa znalec
považuje za nadpriemerne intelektovo vybavenú osobu, dostatočne emočne diferencovanú a rozvinutú s
dlhodoboudržiavanouzáujmovousférou.Zuvedenýchdôkaznýchprostriedkovpredloženýchžalovanou

je zrejmé, že poručiteľ bez akýchkoľvek pochybností súdu v čase spísania závetu vedel čítať a písať.
Je možné konštatovať, že zo samotného konania pred súdom prvej inštancie ani nevyplýva, že by
zo skutkových tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade respektíve ich návrhov na dokazovanie, mala vyplývať
skutočnosť, že v čase spísania závetu poručiteľ čítať a písať nevedel. Vykladanie si časti textu zo závetu,
ktorý po sebe poručiteľ zanechal, keď tento v ňom uvádza, že „nedokáže čítať a písať na počítači“

neznamená, že poručiteľ v čase spisovania tohto závetu vôbec fyzicky čítať a písať nevedel. V danom
prípade možno konštatovať, že pokiaľ vzhľadom na svoj vek poručiteľ nedokáže používať modernú
počítačovú techniku, teda čítať a písať na počítači, uvedená skutočnosť neodôvodňuje aplikáciu
ustanovenia § 476c Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje sprísnený alografný závet poručiteľa,
ktorý vôbec fyzicky nedokáže písať a čítať. Z tohto pohľadu je možné konštatovať, že s predmetnou

odvolacou námietkou sa súd prvej inštancie tak ako je vyššie uvedené v jednotlivých odstavcoch
odôvodnenia svojho rozhodnutia v dostatočnej miere jasne a zrozumiteľne vysporiadal.

20. Aj keď predmetné skutočnosti neboli predmetom odvolacej námietky samotných žalobcov v 1. a 2.
rade vzhľadom na obsah podaného odvolania, v ktorom odkazujú aj na odstavce č. 15, 16, 17 a 18

rozhodnutia súdu inštancie, pričom z obsahu podaného odvolania vyplýva, že s týmito závermi súdu
prvej inštancie nesúhlasia, odvolací súd naviac považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd
prvej inštancie sa v odstavci číslo 17 svojho rozhodnutia v riadnej a dostatočnej miere vysporiadal
aj so skutočnosťou, že závet nebol neplatný z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti závetcu. Zdravotná
spôsobilosť závetcu v čase jeho vyhotovenia bola preukázaná tak na základe jednotlivých znaleckých

posudkov ako aj z výsluchov toho času žijúceho poručiteľa, a to v súdnych konaniach vedených
pod spisovou značkou na tamojšom súde 10Ps/16/2020 a 11Pc/11/2020. Rovnako je zo samotného
dokazovania zrejmé, že k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu toho času žijúceho poručiteľa došlo
až v roku 2023 teda viac ako 10 mesiacov od spísania závetu. Z tohto pohľadu aj podľa názoru
odvolacieho súdu pre zisťovanie zdravotnej spôsobilosti či nespôsobilosti závetcu boli markantnými

dôkazmi práve znalecké posudky a výsluchy toho času žijúceho poručiteľa vo vyššie uvedených
konaniach 10Ps a 11Pc. Ohľadne tretej skutočnosti, že závet nebol podpísaný samotným poručiteľom,
túto skutočnosť vyvrátil znalecký posudok znalca z odboru B., pričom tieto závery znalca už žalobcovia
v 1. a 2. rade v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnili, nepredložili ďalšie návrhy
na dokazovanie a z tohto pohľadu pre odvolací súd vyplýva, že uvedenú skutočnosť je potrebné

považovať za preukázanú pred súdom prvej inštancie, a teda závet bol závetcom vlastnoručne
podpísaný.21. Z predmetných dôvodov odvolací súd považoval podané odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade
za nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne
správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

22. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.

Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92.

23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite

veci bez významu.

24. O trovách odvolacieho konania tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade v plnom

rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP). Odvolací súd na základe vyššie uvedenej úvahy zároveň nevidel a nevzhliadol dôvod
pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).