Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123225629
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123225629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s., so sídlom Pri Váhu 6, 034 06 Ružomberok, IČO:
36 672 271, právne zast. CONSULTA, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie č. 4, 811 02 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: Jaroslava Nociarová SBH, s.r.o., so
sídlom Bystrická cesta 60, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 437 638, právne zast.: JANČI & Partners, s.r.o.,
so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o zaplatenie 376,25 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 56Cb/52/2023-472

zo dňa 21. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. 56Cb/52/2023-472 zo dňa 21. mája 2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej časti výroku žalobcu zamietol a v druhej časti výroku
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 376,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

376,25 Eur od 04.02.2023 do zaplatenia. Uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Žalobca v žaloba
uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá je na základe zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach prevádzkovateľom verejných vodovodov a verejných kanalizácii. Žalovanému
vystavil faktúry za dodávku pitnej vody, množstvo odvedenej komunálnej vody a za zrážkovú vodu. Pre
odberné miesto : 3073-00860-0, Ružomberok, adresa odberného miesta A.. B. X-XX C. č. odberu :
3073-00860 vystavil faktúru č. 822009957, zo dňa 22.06.2022, splatnú dňa 10.07.2022 na sumu 1

271,57 Eur, ktorej neuhradená časť predstavuje 176,32 Eur a faktúru č. 822000192, zo dňa 29.03.2022,
splatnú dňa 16.04.2022 na sumu 1 863,68 Eur, ktorej neuhradená časť predstavuje 199,93 Eur. Žalobca
takto vyfakturoval žalovanému sumu spolu 3 135,25 Eur, ktorú žalobca uhradil len čiastočne vo výške
2 759,00 Eur, teda neuhradený zostatok predstavuje sumu 376,25 Eur, ktorú žalovaný uplatnil touto
žalobou. Predmetné faktúry žalobca vystavil za služby poskytnuté žalobcovi na základe prihlášky zo dňa
06.04.2011. Predmetnými faktúrami žalobca účtuje žalovanému ako správcovi bytového domu, ktorý je
odberným miestom pre vodné a stočné, náklady za reálne spotrebovanú vodu a odvedenie odpadových

vôd a zrážky vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou. Žalobca fakturáciu vykonáva spoločne
pre nehnuteľnosť so súp. č. XXXX a súp. č. XXXX. Za predchádzajúce časové obdobie žalovaný
zaplatil žalobcovi žalobcom vystavené faktúry, ktoré boli priznané platobným rozkazom Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/2/2022 zo dňa 24.03.2022. Na základe uvedeného žalobca vyslovilpresvedčenie, že má právny nárok na úhradu nákladov za dodané služby podľa vystavených daňových
dokladov voči žalovanému.
3. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že žalovaný sa v roku 2017 sa podanou žalobou domáhala

zaplatenia sumy 3 561,59 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, kde Okresný súd Ružomberok
v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/53/2017 vydal dňa 24.06.2020 rozsudok, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/1/2021 zo dňa 24.06.2021. Týmito rozhodnutiami bolo
potvrdené, že žalobca v súlade s právnym poriadkom dodáva služby, za ktoré má žalobca v zmysle
zákona právo účtovať za dodané služby.

4. Žalobca poukázal na to, že Okresný súd Ružomberok mal v predmetnom konaní preukázané, že
prihláškou zo dňa 06.04.2011 sa žalovaný prihlásil u žalobcu na odber vody z verejného vodovodu a na
odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou z odberného miesta 30738600, 70738600,30738500
a tiež, že voda z povrchového odtoku z plochy nehnuteľností, z ktorých sa voda odvádza do verejnej
kanalizáciejevovýmere1238+1092m2.Uviedol,žeokresnýsúdmalpreukázané,žebytovýdomsúp.č.
XXXX a predstavba so súp. XXXX sú zapísané na rozličných listoch vlastníctva a sú stavebne aj funkčne

prepojené. Uviedol, že žalobca vystavuje faktúry na odbernom mieste 3073-00860 za zrážky na plochu
1092 m2 a na faktúrach s odberným miestom 3073-00850 je uvedené, že ide o zrážky na plochu 1238
m2. V predmetnom konaní bolo ďalej zistené, že žalovaný fakturuje vlastníkom nebytových priestorov
poplatok za zrážkovú vodu jednak za objekt, t.j. bytový dom so súp. č. XXXX, ako aj za predstavbu
súp. č. XXXX. Zároveň mal okresný súd preukázané, že bytový dom so súp. č. XXXX má 6 vchodov,

kde sú dva merače na 3 a 3 vchody. Na kanalizačné prípojky sú pripojené zvody nad jednotlivými
nebytovými priestormi a tieto sú zvedené do spoločnej prípojky do verejnej kanalizácie. To znamená,
že k hlavnej prípojke, ktorá ide z bytového domu sa pripájajú nebytové priestory, ktoré sú v predstavbe.
Prihláškou zo dňa 06.04.2011 sa žalovaný prihlásil u žalobcu na odber vody z verejného vodovodu a na
odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou z odberného miesta 30738600, 70738600, 30738500

(kbytovémudomusúp.č.XXXX).Zuvedenejprihláškyjezrejmé,ževodazpovrchovéhoodtokuzplochy
nehnuteľností, z ktorých sa odvádza do verejnej kanalizácie je vo výmere 1238+1092 m2. Na základe
tejto prihlášky boli žalovanému vystavené faktúry za obdobie rokov 2018-2021. Žalobca s poukazom na
ust. § 28 ods. 6 zákona č. 442/2022 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, uviedol,
že poskytol žalovanému službu, odber vody z verejného vodovodu, odvod vôd verejnou kanalizáciou,

odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z bytového domu súp. č. XXXX ako aj
z nehnuteľnosti predstavby súp. č. XXXX, a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nezaplatené
faktúry, ktoré sú po lehote splatnosti.
5. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 5 pracovných dní predložil súdu Zmluvu č.
20082097S, na čo žalobca uviedol, že podľa neho je žaloba dôvodná s poukazom na to, že na Okresnom

súde Ružomberok pod sp.zn. 8Cb/53/2017 v spojení s rozsudkom KS Žilina 14Cob/1/2021 sa žalovaný
(Jaroslava Nociarová SBH s.r.o.), neúspešne domáhal zaplatenia sumy 3 561, 59 Eur s prísl. Pred
podaním žaloby, žalovaný zaplatil žalobcovi faktúry so splatnosťou faktúr 3/2023 až 6/2017, a to fa č.
813001491 dňa 09.04.2013, fa č. 813010960 dňa 08.07.2013, fa č. 813016073 dňa 15.10.2013, fa č.
813025369 dňa 21.01.2014, fa č. 814004130 dňa 10.04.2014, fa č. 814012892 dňa 10.07.2014, fa č.

814018030 dňa 10.10.2014, fa č. 814025885 dňa 26.01.2015, fa č. 815011432 dňa 30.03.2015, fa č.
815012207 dňa 13.05.2015, fa č. 815024861 dňa 13.10.2015, fa č. 815025354 dňa 08.10.2015, fa č.
816025552 dňa 06.06.2017, fa č. 816013074 dňa 21.07.2016, fa č. 816025821 dňa 06.06.2017, fa č.
817000050dňa06.06.2017,fač.817012889dňa06.06.2017,fač.817013365,dňa17.07.2017.Žalobca
znovu poukázal na závery súdov v predmetných konaniach, kde konštatovali, že žalobca vystavuje

faktúry žalovanému v zmysle poskytnutých služieb a v zmysle zákona o verejných vodovodoch. Za
ďalšie časové obdobie žalobca vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil v lehote splatnosti
jednotlivých faktúr, preto žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Konanie bolo vedené
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 8Cb/2/2022. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosťdňa14.04.2022.Poprávoplatnostiavykonateľnostiplatobnéhorozkazu,žalovanýzaplatil

žalobcovi žalované faktúry, t.j. zostatky neuhradených faktúr vo výške 3 030,72 Eur dňa 10.05.2022 a
súdny poplatok zaplatil žalovaný vo výške 111,50 Eur dňa 11.05.2022. Žalobca preto uviedol, že teda
právny nárok žalobcu na fakturáciu je daný.
6. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.02.2023 vydal platobný rozkaz, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 376,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 376,25 Eur od 04.02.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
7. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný je
obchodnou spoločnosťou, ktorá na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 21.10.2010 vykonáva správu
bytového domu so súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na adrese K. B.. C., na pozemku parc. č. CKNparc. č. 1048 o výmere 1782 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zap. na LV č. XXXX,
kat. úz. C.. Na základe vyúčtovania žalobcu vykonáva rozúčtovanie dodávky pitnej vody a množstva
odvedenej komunálnej odpadovej vody pre jednotlivých vlastníkov z odberného miesta č. 3073-860-0,

na adrese A. B. X-XX, C., t.j. pre bytový dom so súp. č. XXXX nachádzajúci sa na adrese A.. B.,
C., pre ktorý žalobca vykonáva na základe zmluvy správu. Súčasťou vyúčtovacích faktúr žalobcu je
však aj zrážková voda odvádzaná z nehnuteľnosti so súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na pozemku reg.
CKN parc. č. 1049, zap. na LV č. XXXX, kat. úz. C., pre ktorú však žalobca správu nevykonáva a
rovnako tak žalobca pre túto nehnuteľnosť nemá so žalovaným uzavretú akúkoľvek zmluvu o dodávke

vody. Uviedol, že napriek tomu, že žalovaný opakovane túto skutočnosť rozporoval (a stále rozporuje),
žalobca naďalej zasiela žalovanému neoprávnené vyúčtovacie faktúry, kde žalobca účtuje žalovanému
ako správcovi bytového domu, ktorý je odberným miestom vodné a stočné za reálne spotrebovanú vodu
a odvedenie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou. Uvedenú fakturáciu
vykonáva žalobca spoločne pre nehnuteľnosti so súp. č. XXXX a so súp. č. XXXX napriek tomu,
že žalovaný pre nehnuteľnosť so súp. č. XXXX nevykonáva správu, pričom so žalobcom pre túto

nehnuteľnosť nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke vody. Žalobca vystavuje žalovanému vyúčtovacie
faktúry na jednotlivé nehnuteľnosti bez existencie akejkoľvek zmluvy o dodávke vody. Poukázal na to,
že nehnuteľnosti so súp. č. XXXX a súp. č. XXXX sú dve samostatné stavby, ktoré boli postavené
na základe samostatných stavebných povolení, ich užívanie bolo povolené na základe samostatného
kolaudačného rozhodnutia, boli im pridelené dve samostatné súpisné čísla stavby, stavby sú technicky

aj funkčne oddelené (samostatné) a sú napojené na dve samostatné kanalizačné prípojky. Všetky
nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe so súp. č. XXXX majú samostatné stupačky pre zrážkovú
a povrchovú vodu vedúce zo strechy nehnuteľností až do kanalizácie. Plocha strechy stavby so súp.
č. XXXX je 1238 m2 a plocha strechy so súp. č. XXXX je 1098 m2. V tejto súvislosti poukázal na to,
že žalobca v rozpore so zákonom napriek absencii zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových

vôd vystavuje žalovanému faktúry tak, ako keby takáto zmluva uzavretá bola. Skutočnosť, že žalovaný
vystavené faktúry do istého okamihu akceptoval a uhrádzal neznamená, že medzi stranami došlo k
uzatvoreniu zmluvy konkludentne resp. inak ako v písomnej forme. Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách pre platnosť zmluvy vyžaduje písomnú formu.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že uznáva vystavené vyúčtovacie faktúry v rozsahu vodného, stočného a

zrážkovej vody vystavenej pre nehnuteľnosť so súp. č. XXXX. V tomto rozsahu faktúry aj uhrádza. V
rozsahu zrážkovej vody pre nehnuteľnosť so súp. č. XXXX, s ktorou žalovaný nemá žiaden právny vzťah
ani prepojenie, faktúry neuznáva a tieto v každom jednotlivom prípade žalobcovi vracia ako nedôvodné.
Uviedol, že nakoľko vlastníci nebytových priestorov v nehnuteľnosti so súp. č. XXXX nemajú správcu,
ktorý by vykonával správu bytového domu (v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov), zodpovedajú voči žalobcovi za neoprávnený odvod odpadových vôd do verejnej
kanalizácie samostatne. Uviedol, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca svojvoľne v rozpore so
zákonom vystavuje žalovanému faktúry za odvádzanie zrážkovej vody miesto toho, aby si svoj nárok
uplatnil voči vlastníkom bytového domu so súp. č. XXXX. Poukázal na ust. § 25 ods. 3, 4 citovaného
zákona , z ktorého priamo vyplýva povinnosť žalobcu uplatniť si svoj nárok ako nárok na náhradu škody

voči neoprávneným odvádzateľom vody. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu, aby vystavil samostatnú
faktúru len pre bytový dom so súp. č. XXXX, avšak žalobca toto odmieta.
9.Žalobcavrámcivyjadreniasakodporužalobcunavrholpokračovanievkonaní.Namietolnepravdivosť
tvrdení žalovaného s odkazom na predloženú prihlášku, z ktorej je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný
sa sám prihlásil k odberným miestam, ku ktorým je fakturované vodné, stočné a zrážkové vody k

odbernému miestu 3073-00860-0 a k odbernému miestu 3073-00850-0 na ulici A. B. X/XX C. a
uhrádzal všetky faktúry obidvoch odberných miest za predchádzajúce časové obdobia. Zopakoval, že
zo samotnej špecifikácie žalovaných faktúr vystavených žalobcom je zrejmé, že sa jedná o odberné
miesto 3073-00860-0, kde výmerou na výpočet zrážkových vôd je plocha 1092 m2, k obytnému domu
súp. č. XXXX postavenej na pozemku KNC parc. č. 1048 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1782

m2 napísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C.. Rozporoval tvrdenie žalovaného, že nevykonáva správu pre
súp. č. XXXX, predstavba obchodných jednotiek postavenej na pozemku KNC, parc. č. 1049, pozemok
na ktorom je postavená budova súp. č. XXXX nie je evidovaný na LV, budova XXXX je zap. na LV č.
XXXX pre kat. úz. C.. Na LV č. XXXX sú vedení rovnakí vlastníci nebytových priestorov ako na LV č.
XXXX pre kat. úz. C., nakoľko nebytové priestory tvoria funkčný celok tak v časti paneláka (obytný dom

s.č. XXXX, LV č. XXXX a budovy XXXX, LV č. XXXX). Uviedol, že keby správu žalovaný nevykonával,
tak by nefakturoval ani vodné, stočné vlastníkom nebytových priestorov. V tejto súvislosti poukázal na
závery súdov vyslovené v konaní, v ktorom bola žaloba žalovaného zamietnutá ako nedôvodná. Uviedol,
že v tomto konaní predložil fotodokumentáciu k odbernému miestu 3073-00860-0 a k odbernému miestu3073-00850-0 na D. A. B. X/XX C., ktoré žalovaný uhrádzal. Poukázal aj na to, že v konaní 8Cb/53/2017
na Okresnom súde Ružomberok predložil stavebné povolenie, z ktorého vyplýva, že súp. č. XXXX nie je
samostatnou stavbou. Označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že budovy boli postavené na základe

samostatných stavebných povolení, lebo bolo vydané len jedno stavebné povolenie zo dňa 14.11.1979.
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.06.2023 zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti
platobnému rozkazu, najmä že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalovaný je
v tejto veci pasívne vecne legitimovaný, pretože nevykonáva a nikdy nevykonával správu nebytového
domu so súp. č. XXXX. Nebytový dom so súp. č. XXXX je samostatná stavba so samostatným súp.

číslom, zapísaný na samostatnom liste vlastníctva. Uviedol, že z právneho ako aj faktického hľadiska
ido o samostatnú budovu, pričom je absolútne irelevantné, či tvorí alebo netvorí funkčný celok s inou
budovou. Budova so súp. č. XXXX má samostatné zvody na odvádzanie zrážkovej vody, a preto je
stavebno-technicky úplne nezávislá od bytového domu so súp. č. XXXX. Uviedol, že žalovaný nemá
žiaden právny titul, aby v mene vlastníkov nebytového domu so súp. č. XXXX vykonával rozúčtovanie
stočného. Rovnako nemá žiaden právny titul k tomu, aby vlastníkov tohto nebytového domu zastupoval

v konaní pred súdom. V súlade s ust. § 8b a nasl. Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
zastupovať jednotlivých vlastníkov pred súdom môže iba správca. Vo vzťahu k predloženej prihláške
žalovaný uviedol, že podanie prihlášky k odbernému miestu nemá v danom prípade bez písomnej
zmluvy absolútne žiadnu právnu relevanciu. Napriek absencii tejto zmluvy žalobca v rozpore so
zákonom dlhodobo fakturuje žalovanému bez právneho titulu odvádzanie zrážkovej vody zo samotnej

nehnuteľnosti so súp. č. XXXX, preto nemôže byť producentom v zmysle ust § 4 ods. 4 citovaného
zákona, a preto mal žalobca postupovať podľa ust. § 25 ods. 3, 4 zákona, teda ako pri neoprávnenom
vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie, pretože ani vlastníci nebytovej budovy so súp. č.
XXXX nemajú uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd (z dôvodu na strane žalobcu), a preto
sú títo vlastníci povinní samostatne nahradiť škodu. Na základe uvedeného sú nositeľmi pasívnej vecnej

legitimácievlastnícinebytovejbudovysosúp.č.XXXXakoneoprávneníodvádzateliavody.Zuvedených
dôvodov navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
11. Žalobca v podaní zo dňa 15.03.2024 znovu poukázal na skončené konanie, v rámci ktorého
sa žalovaný domáhal od žalobcu vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Ružomberok v
súvisiacom spore zároveň uviedol, že právny vzťah medzi správcom (v tomto konaní žalovaným)

a Vodárenskou spoločnosťou Ružomberok a.s. (v tomto konaní žalobcom) bol založený na základe
prihlášky zo dňa 06.04.2011, na základe ktorej konštatoval, že aj keď medzi stranami nedošlo k
uzatvoreniu zmluvy, žalobca v zmysle zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách poskytol
správcovi vlastníkov službu, a to odvod odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ako aj odvádzanie
z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, a to jednak z bytového domu súp. č. XXXX ako aj z

nehnuteľnosti - predstavby súp. č. XXXX. Činnosť, ktorú podľa súdu správca vykonával a povinnosti,
ale hlavne práva z toho plynúce, mali byť zmluvne usporiadané, no účtovanie vodného a stočného súd
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie.
Podľa žalobcu právnym dôvodov na uplatnenie nároku v tomto konaní je prihláška zo dňa 06.04.2011,
na základe ktorej poskytoval žalobca správcovi vlastníkov nebytových priestorov v predstavbe služby v

zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Uviedol, že táto skutočnosť zakladá
aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní, nakoľko bol to žalovaný, ktorý si službu podľa
zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách u žalobcu objednal, na základe prihlášky
zo dňa 06.04.2011, hoci si túto službu objednal v prospech tretích subjektov (vlastníkov nebytových
priestorov Predstavby).

12. Na prejednanie veci nariadil okresný súd pojednávanie, na ktorom obe sporové strany zotrvali na
svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný nad rámec skôr uvedených vyjadrení poukázal na
to, že ani z podanej žaloby ani z doterajších vyjadrení žalobcu a dokonca ani z prednesu právneho
zástupcu žalobcu nie je zrejmé, že kto je žalovaným subjektom. Nie je zrejmé, že či žalovaným
subjektom sú vlastníci bytového domu so súp. č. XXXX, alebo sú žalovaným subjektom vlastníci

bytového domu súp. č. XXXX zast. správcom bytového domu, v tom prípade žalovaným, alebo či je
žalovaným subjektom výlučne Jaroslava Nociarová SBH, s.r.o., ako samostatný právny subjekt. Pokiaľ
žalobca odvodzuje svoj uplatnený nárok s ust. § 16 ods. 7 Zákona o verejných vodovodoch, a teda si
uplatňuje odplatu za odvod zrážkovej vody do verejnej kanalizácie, tak v takomto prípade by žalovaným
subjektom mali byť vlastníci bytového domu, z ktorého strechy je zrážková voda odvádzaná do verejnej

kanalizácie a títo vlastníci bytového domu, pokiaľ sú zastúpení správcom bytového domu, by mali
byť v tomto konaní teoreticky zastúpení správcom bytového domu, a teda žaloba by mala znieť proti
vlastníkom bytového domu so súp. č. XXXX, ktorí sú zastúpení správcom bytového domu. V tomto
konaní však nie je sporné, že žalovaná nemá a nikdy nemala uzatvorenú zmluvu o výkone správybytového domu s vlastníkmi bytového domu so s.č. XXXX. Žalovaná teda nemôže byť ako samostatný
subjekt v procesnom postavení žalovaného, pretože ona nie je producentom tejto zrážkovej odpadovej
vody a zároveň nie je zákonným zástupcom vlastníkov bytového domu so súp. č. XXXX tak, ako to

predpokladá ust. § 9 ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov. Uviedol, že hypoteticky by sa mohlo polemizovať,
že účastníkmi konania by mohli byť vlastníci bytového domu so s.č. XXXX, kde žalovaná Jaroslava
Nociarová vykonáva správu bytového domu, nakoľko teda aj právny zástupca žalobcu neuviedol, že
tieto dva bytové domy tvoria jeden celok, avšak v tejto súvislosti poukázal na to, že vlastníci bytového
domu so s.č. XXXX zast. správkyňou Jaroslavou Nociarovou majú doposiaľ uhradené všetky záväzky

voči žalobcovi z titulu odvodu zrážkovej odpadovej vody do verejnej kanalizácie. Žalovaný označil žalobu
za zmätočnú aj z dôvodu absencie riadneho označenia žalovaného subjektu s poukazom na relevantné
skutkové tvrdenia a ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, teda prečo by na strane žalovanej
mala vystupovať práve spoločnosť Jaroslava Nociarová SBH, s.r.o. Právne závery a právne posúdenia
vyslovené súdom v konaniach, na ktoré poukazoval žalobca označil žalovaný za irelevantné, pretože
vpredmetnýchkonaniachbolinastranežalobcovvlastnícibytovéhodomusos.č.XXXXzast.Jaroslavou

Nociarovou, ktorá má teraz procesné postavenie žalovanej a na strane žalovanej v konaní vedenom
na Okresnom súde Ružomberok bola Vodárenská spoločnosť Ružomberok, ktorá má dnes procesné
postavenie žalobcu. V tomto konaní je však na strane žalobcu Vodárenská spoločnosť a na strane
žalovaného je zatiaľ len Jaroslava Nociarová ako samostatný právny subjekt. Vyslovil domnienku, že ide
o zrejmú chybu, ale nechce naprávať procesné vady na strane žalobcu a domnieva sa, že žalovaným

subjektom by mali byť vlastníci bytového domu so s.č. XXXX. Ako ďalší dôvod pre nepoužiteľnosť
záverovsúdovvpredmetnýchkonaniachoznačilžalovanýtúskutočnosť,žeichpredmetombolovydanie
bezdôvodného obohatenia, teda právny dôvod toho konania bol absolútne odlišný od toho, ktorý je daný
alebo by mal byť daný v tomto konaní. V tomto konaní si žalobca odvodzuje svoj uplatnený nárok zo
Zákonaoverejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciáchztituluodplatyzaodvodzrážkovejodpadovej

vody, kde v konaní pred Okresným súdom Ružomberok bol právnym dôvodom na uplatnenie nároku
vydanie bezdôvodného obohatenia, kde vlastníci bytového domu súp. č.XXXX zaplatili za vlastníkov
domu so súp. č. XXXX odplatu za odvod zrážkovej odpadovej vody priamo Vodárenskej spoločnosti
a dôvodom prečo Okresný súd Ružomberok zamietol túto žalobu nebol ten, ktorý uvádza právny
zástupca žalobcu, ale dôvodom bolo to, že v danom podaní žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného

obohatenia, nakoľko medzi vlastníkmi bytového domu XXXX a XXXX došlo k následnej refakturácii,
takže v konečnom dôsledku sa vlastníci bytového domu so súp. č. XXXX bezdôvodne neobohatili na
úkor vlastníkov bytu č. XXXX. To bol pravý dôvod prečo bola táto žaloba zamietnutá.
13.Ktvrdeniuprávnehozástupcužalobcu,žeprávnymdôvodompreuplatnenietohtonárokujeprihláška
zodňa06.04.2011žalovanýuviedol,žeprihláškabezobligatórnejpísomnejzmluvynemôžebyťprávnym

titulom pre fakturáciu odvodu zrážkovej vody, a to aj vzhľadom na to, že prihlášku za vlastníkov bytového
domu so súp. č. XXXX by mohol podať jedine správca bytového domu, ktorý jediný je oprávnený zo
zákona zastupovať takýchto vlastníkov, ale Jaroslava Nociarová nikdy správu bytového domu so súp.
č. XXXX nevykonávala ani nevykonáva, takže akékoľvek písomné podanie alebo právny úkon, ktorý
by aj čisto hypoteticky Jaroslava Nociarová adresovala Vodárňam v mene vlastníkov so súp. č. XXXX

by bol absolútne neplatný. Tiež zdôraznil, že bytové domy so súp. č. XXXX a XXXX sú dve absolútne
samostatné stavby, majú samostatné súpisné číslo, samostatný list vlastníctva, boli postavené na
základe samostatného stavebného povolenia, boli kolaudované na základe samostatných kolaudačných
rozhodnutí a nie je pravda, že sú pripojené na jednu kanalizačnú prípojku, naopak obidva tieto bytové
domy majú samostatné zvody zo strechy na odvod zrážkovej vody a sú pripojené do samostatných

kanalizačných prípojok dvoch, takže neexistuje žiaden ani faktický, ani právny dôvod prečo by zrážkovú
vodu zo stavby so súp. č. XXXX mali znášať vlastníci bytového domu so súp. č. XXXX.
14. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na tvrdení, že pasívne vecne legitimovaným
subjektom je priamo správcovská spoločnosť teda Jaroslava Nociarová SBH, s.r.o., pretože na základe
tejto prihlášky bola služba poskytovaná od roku 2011, kedy žalovaný pravidelne rozúčtovával službu

medzi vlastníkov a fakturácia bola uhrádzaná. Konania, na ktoré poukázal označil za relevantné, pretože
v obidvoch sporoch vystupujú identické subjekty, nakoľko aj z označenia subjektu je evidentné, že
žalobcom bola práve strana, ktorá je žalovaná v tomto konaní. Poukázal na správnosť záverov jednak
Okresného súdu Ružomberok a jednak Krajského súdu v Žiline v rozhodnutiach, na ktoré poukázali.
Mal za to, že v predmetných konaniach bolo preukázané, že stavby hoci sú právne evidované na dvoch

listoch vlastníctva a z právneho hľadiska sú to samostatné stavby, tak funkčne predstavujú a stavebne
predstavujú jeden celok. Mal za to, že tá služba aj za rozhodné obdobie roku 2021, ktoré sa posudzuje
v tomto konaní reálne bola dodaná, nakoľko teda dažďová voda stekala do inej kanalizácie a nárok
uhradený nebol. Podľa ich názoru žalobca má nárok na kompenzáciu poskytnutej služby.15. Právny zástupca žalovaného s poukazom na tvrdenia žalobcu uviedol, že nevie či dochádza k zmene
skutkových tvrdení v tom smere, že si uplatňujú nárok na náhradu škody, keď žaluje nárok na zaplatenie
faktúry z titulu zmluvného vzťahu. Žalobca zotrval na tom, že fakturácia zo strany žalobcu je oprávnená,

teda žiada nárok na zaplatenie faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že je pravdou, že zákon o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách upravuje inštitút zmluvy, ale nakoľko písomná zmluva uzatvorená
nebola, nárok je dôvodný práve kvôli tomu, že služba reálne bola poskytnutá, preto by to mohlo byť
bezdôvodné obohatenie, ale ten Zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách hovorí priamo, že je to
zodpovednosť za škodu, že treba nahradiť škodu. Na základe uvedeného žalobca vyslovil, že fakturácia

je oprávnená a právnym dôvodom fakturácie je reálne plnenie.
16. Žalovaný v reakcii na vyjadrenia žalobcu uviedol, že z jeho pohľadu dochádza k zmene skutkových
tvrdení na strane žalobcu, ktorý teda uvádza, že si uplatňuje náhradu škody, ak teda tvrdí, že si uplatňuje
náhradu škody, v takom prípade táto škoda môže byť uplatnená len v súlade so Zákonom o verejných
vodovodoch a verejnej kanalizácii, nakoľko tento je v ust. § 25 ods. 3, 4 Zákonom špeciálnym voči
Občianskemu zákonníku a ak teda tvrdí, že si uplatňuje náhradu škody, môže si uplatňovať len v

súlade s týmto ustanovením Zákona a v takom prípade z toho vyplýva z tvrdení právneho zástupcu
žalobcu, že nemôže existovať zmluvný vzťah medzi Vodárenskou spoločnosťou a medzi Jaroslavou
Nociarovou, pretože toto konkrétne ustanovenie zákona upravuje zodpovednostný vzťah len v prípade
neoprávneného odberu z neoprávnených producentov, zrážke odpadovej vody a teda týmto svojím
tvrdením popiera aj svoje predchádzajúce tvrdenia o existencii prihlášky, ktorú on sám v ostatnom

vyjadrení označil za právny dôvod na uplatnenie nároku. Vyjadrenie žalobcu označil žalovaný za
zmätočné,atiežnímdochádzakzmenámskutkovýchtvrdeníaprávnychzáverov,načoprávnyzástupca
žalobcu uviedol, že žalobca trvá na jeho doterajšom právnom stanovisku. Žalovaný ďalej poukázal na
listinu, ktorá sa nachádza na č.l. 304-305 spisu. Ide o zmluvu o odbere vody medzi pánom E. a medzi
Vodárenskou spoločnosťou, ktorú pán E. uzatvoril samostatne ako vlastník nebytového priestoru, ktorý

sa nachádza v bytovom dome stavbe so súp. č. XXXX. Toto žalovaný označil ako jeden z príkladov ako
mal žalobca postupovať. Žalovaný ďalej uviedol, že na č.l. 320- 322 je obdobná zmluva, ktorú uzavrel
Euro Mart RK, taktiež s Vodárenskou spoločnosť, taktiež ako vlastník nebytového priestoru v stavbe so
súp. č. XXXX. Žalobca má teda uzatvorenú zmluvu o odbere a dodávke vody s konkrétnymi vlastníkmi
jednotlivo tohto bytového domu. Tieto skutočnosti žalobca nerozporoval, ale uviedol, že vo fakturácii

súm v tomto konaní nie sú zahrnuté faktúry vystavené na základe uvedených zmlúv, teda žalovaný je
len nedoplatok, ktorý nebol zaplatený za ostatné nebytové priestory, ktoré tú zmluvu uzatvorenú nemajú.
Právny zástupca žalovaného namietol nesprávnosť takéhoto postupu, pretože strechu bytového domu
pri odvode zrážkovej vody nie je možné rozdeliť na jedného a zvyšok a už vôbec v takom prípade nie
je možné tvrdiť, že jeden uzatvorí samostatnú zmluvu a zvyšok uzatvorí resp. neuzatvorí zmluvu a tá

fakturácia je potom adresovaná nejakému tretiemu subjektu, ktorý nevykonáva správu pre ten bytový
dom a navyše za predpokladu, že žalobca po zmene skutkových tvrdení uvádza, že si uplatňuje nárok
na náhradu podľa § 25 Zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Na to právny zástupca žalobcu
uviedol, že nespochybňuje tvrdenie, že zmluva samostatne pre dom, v ktorom sa nachádzajú nebytové
priestory uzatvorená nebola, ale tvrdí, že ten nárok faktúra je iba daňový doklad, v ktorom sa účtuje

nejaké poskytnuté plnenie a teda faktúra bola vystavená opodstatnene, pretože služba bola dodaná.
Faktúra teda zodpovedá nedoplatku fakturovanej sumy.
17. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní označil za nesporné, že žalovaný sa prihlásil
prihláškou zo dňa 06.04.2011 na odber vody z verejného vodovodu a na odvádzanie odpadovej vody
verejnou kanalizáciou pre OM 30738600, 70738600, 30738500 v obci C., D. A.. B. X-XX F. XXXX

od 01.01.2011. Tiež vyhodnotil ako nesporné, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným
ako odberateľom nebola uzavretá zmluva podľa Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, ktorej predmetom mala byť dodávka pitnej vody z verejného vodovodu,
odvádzanie odpadovej vody a odvádzanie z povrchového odtoku. Za nespornú označil súd prvej
inštancie aj skutočnosť, že žalobca fakturoval žalovanému za dodávku pitnej vody množstvo odvedenej

vody, za zrážkovú vodu pre odberné miesto 3073-00860-0 daňovým dokladom a to faktúrou č.
822009957 zo dňa 22.6.2022 splatnou dňa 10.07.2022 sumu 1 271,57 Eur a faktúrou č. 822000192 zo
dňa 29.03.2022 splatnou dňa 16.04.2022 sumu 1 863,68 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný z
faktúry č. 822009957 neuhradil sumu 176,32 Eur a z faktúry č. 822000192 sumu 199,93 Eur, t.j. sumu
spolu 376,25 Eur. V konaní nebolo sporné, že predmetnými faktúrami žalobca fakturoval vodné, stočné

a zrážky spoločne pre nehnuteľnosť so súp. č. XXXX a súp. č. XXXX. Za nespornú označil súd prvej
inštancie aj skutočnosť, že v predchádzajúcom období žalovaný uhrádzal žalobcovi aj platby za zrážky
za stavbu súp. č. XXXX. Tiež vyhodnotil ako nesporné, že žalovaný nezaplatil z faktúry č. 822009957
a faktúry č. 822000192 sumu zodpovedajúcu platbe za zrážky za stavbu s výmerou plochy strechy1092 m2, sporné však bolo či išlo o stavbu súp. č. XXXX alebo stavbu súp. č. XXXX. Za nespornú
označil súd prvej inštancie aj skutočnosť, že žalovaný vykonáva správu bytového domu so súp. č. XXXX
nachádzajúceho sa na adrese A.. B., C. na pozemku parc. č. CKN parc. č. 1048 o výmere 1782 m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, kat.úz. C. a tiež, že žalovaný vykonával
rozúčtovanie dodávky pitnej vody a stočného z odberného miesta 3073-860 pre jednotlivých vlastníkov
pre bytový dom súp. č. XXXX, pre ktorých vykonáva správu.
18. Okresný súd označil za nespornú tiež skutočnosť, že stavba súp č. XXXX a stavba súp. č. XXXX sú
dve samostatné stavby, ale zároveň vyhodnotil ako spornú otázku, či boli tieto nehnuteľnosti postavené

na základe dvoch samostatných stavebných povolení, napriek tomu, že nehnuteľnostiam boli pridelené
samostatné súpisné čísla a sú zapísané na dvoch listoch vlastníctva.
19. Súd prvej inštancie považoval za spornú otázku, či žalovaný vykonával rozúčtovanie zrážkovej
vody pre vlastníkov nebytových priestorov v stavbe súp. č. XXXX, a teda či pre stavbu súp. č. XXXX
žalovaný vykonáva správu za situácie, keď nebolo sporné, že pre uvedenú nehnuteľnosť žalovaný nemá
so žalobcom uzavretú zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadovej vody. Spornou ostala aj otázka,

či sú nehnuteľnosti technicky a funkčne oddelené, alebo tvoria funkčný celok, rovnako ako otázka,
či sú predmetné nehnuteľnosti napojené na dve samostatné kanalizačné prípojky. Nebolo sporné, že
nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe so súp. č. XXXX majú samostatné stúpačky pre zrážkovú
a povrchovú vodu vedúce zo strechy nehnuteľnosti až do kanalizácie. Nebolo sporné, že plocha strechy
zo stavby súp. č. XXXX je 1238 m2 a plocha strechy stavby so súp. č. XXXX je 1092 m2. Za spornú súd

vyhodnotil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
20. Primárne sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou, či stavba súp. č. XXXX zapísaná na LV č.
XXXX a stavba súp. č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX je jedna stavba, ktorá tvorí funkčný celok, alebo
sú to dve samostatné stavby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o dve samostatné stavby,
nakoľko každá je zapísaná na inom liste vlastníctva ako samostatná stavba so samostatným súpisným

číslom ako aj s iným druhom stavby. Stavba so súp. č. XXXX je bytovým domom, pričom stavba so súp.
č. XXXX je budovou obchodu a služieb. Prvú stavbu - súp. č. XXXX tvoria byty a nebytové priestory,
pričom ich vlastníci majú podiel aj na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (teda aj
strechy), ale výlučne domu so súp. č. XXXX. Druhú stavbu- súp. č. XXXX tvoria nebytové priestory,
pričom ich vlastníci vlastnia podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach (teda aj strechy),

domu so súp. č. XXXX. To že sú to dve samostatné budovy nasvedčuje aj skutočnosť, že v časti ťarchy
na LV č. XXXX, kde je zapísaný dom so súp. č. XXXX je zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov
bytov obytného domu súp. č. XXXX A.. B. ako právo užívania prístupového priechodu do predmetného
domu. Skutočnosť, že vlastníci bytov, príp. nebytových priestorov v dome so súp. č. XXXX a vlastníci
nebytových priestorov v dome so súp. č. XXXX sú totožné osoby označil súd pre posúdenie či ide o jednu

alebo dve samostatné stavby za irelevantné rovnako ako to, či bolo vydané jedno alebo dve samostatné
stavebné povolenia.
21. K otázke vykonávania správy predmetných nehnuteľností súd prvej inštancie uviedol, že nebolo
sporným, že žalovaný na základe zmluvy o výkone správy vykonával správu pre dom so súp. č. XXXX,
ale žalobca v konaní nijak nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by žalovaný zároveň vykonával správu

aj pre dom so súp. č. XXXX. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z obsahu pripojeného spisu Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/53/2017. Z uvedeného dôvodu nebol žalovaný oprávnený za vlastníkov
nebytových priestorov v dome so súp. č. XXXX podať prihlášku zo dňa 06.04.2011 a prihlásiť sa tak na
odvádzanie zrážkovej vody zo strechy domu so súp. č. XXXX. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že
prihlášku podal neoprávnený subjekt, a preto ju vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Súd však poukázal

aj na to, že žalobca nepreukázal uzavretie žiadnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd, a to ani pre
dom so súp. č. XXXX, ani pre dom so súp. č. XXXX. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v samotnej
prihláške zo dňa 06.04.2011 sa uvádza, že je len podkladom na uzavretie zmluvy o dodávke vody a
odvádzaní odpadovej vody. Vzhľadom k tomu, že podľa § 16 ods. 7 ako aj § 23 zákona č. 442/2002
Z.z. je podmienkou na odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a pripojenie do verejnej

kanalizáciepísomne uzavretázmluvaoodvádzaníodpadovýchvôd,súdprvejinštanciedospelkzáveru,
že v danom prípade ide o neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa § 25
zákona č. 442/2002 Z.z. Tiež poukázal na ust. § 29 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. , podľa ktorého aj
pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou musí byť uzatvorená písomná zmluva
o odvádzaní odpadových vôd.

22. Vo vzťahu k uplatnenej žalovanej sume súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdenia žalovaného,
čo žalobca nerozporoval, malo ísť o sumu zodpovedajúcu platbe za zrážky za stavbu s výmerou plochy
strechy 1092 m2, pričom z tvrdení žalovaného, ktoré rovnako žalobca nerozporoval, plocha strechy
stavby súp. č. XXXX je 1238 m2 a plocha strechy stavby so súp. č. XXXX je 1092 m2. K otázketýkajúcej sa kanalizačných prípojok súd uviedol, že z výpovede žalobcu na č.l. 289 a rube č.l. 290
pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš - pracovisko Ružomberok, č.k. 8 Cb/53/2017
mal za preukázané, že ide o dve strechy, ktoré sú napojené na dve samostatné kanalizačné prípojky.

Nebytové priestory nachádzajúce sa v dome so súp. č. XXXX majú samostatné stúpačky pre zrážkovú
a povrchovú vodu vedúce zo strechy nehnuteľnosti až do kanalizácie, čo žiadna zo strán sporu
nerozporovala.
23. Na základe uvedeného súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobou uplatnená suma
zodpovedá sume fakturovanej zrážkovej vody, ktorá bola odvedená zo stavby súp. č. XXXX, ktorá je

samostatnou stavbou v právnom zmysle slova, nejde o jednu stavbu s domom so súp. č. XXXX, pričom
pri stavbe súp. č. XXXX nebolo preukázané, že by žalovaný vykonával správu domu podľa zákona
č. 183/1992 Z.z., a preto dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia
žalovaného.
24. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že v prípade vypúšťania odpadových vôd bez písomne
uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd došlo podľa § 25 zákona č. 442/2002 Z.z. k

neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie, v prípade ktorého si môže žalobca
uplatniť podľa § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. jedine nárok na náhradu škody, ale iba voči tomu,
kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody a teda len voči vlastníkom nebytových priestorov, ktoré sa
nachádzajú v dome so súp. č. XXXX (príp. proti správcovi, ktorý vykonáva správu tohto domu). Nie však
voči žalovanému, nakoľko zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplynulo, žeby žalovaný vykonával

správu domu so súp. č. XXXX.
25. Súd zdôraznil, že žalovaného (ako správcu domu so súp. č. XXXX) nie je možné v žiadnom prípade
označiť za producenta tak ako to má na mysli § 4 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z., nakoľko žalovaný
podľa zhodných vyjadrení strán sporu nemá uzavretú písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so
žalobcom (ani pre bytový dom so súp. č. XXXX), tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona č. 442/2002

Z.z.. Preto nemôžu byť ani vlastníci nebytových priestorov v dome so súp. č. XXXX označení ako
spoluproducenti žalovaného, a preto sa na nich nevzťahuje ani ustanovenie § 28 ods. 7 zákona č.
442/2002 Z.z., a teda ani podľa uvedeného ustanovenia nie je možné žalobcovi priznať uplatnený nárok
voči žalovanému.
26. Pre prípad, že by žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému ako správcovi domu so súp. č. XXXX,

súd prvej inštancie uviedol, že nemal preukázané, že by títo vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome so súp. č. XXXX mali nejaký dlh voči žalobcovi. Vodné a stočné za dom so súp. č. XXXX boli zo
strany žalovaného ako správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v celom rozsahu zaplatené,
čo žalobca nerozporoval a rovnako aj zrážky, ktoré neboli ani vyššie uvedenými faktúrami dom so súp.
č. XXXX fakturované boli uhradené, resp. žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by neboli uhradené.

Predmetom konania je suma zodpovedajúca zrážkovej vode odvedenej z domu súp. č. XXXX, a preto
náklady na odvedenie tejto vody nemôžu znášať vlastníci bytov a nebytových priestorov domu so súp. č.
XXXX,najmäkeďideodvesamostatnéstavbysosamostatnýmistrechami.Zpredloženýchdôkazovmal
súdpreukázané,žezrážkovávodazbytovanebytovýchpriestorovpokiaľideodomsosúp.č.XXXXbola
fakturovaná žalovanému samostatnými, inými faktúrami a išlo o odberné miesto č. 3073-00850-0 (napr.

č.l. 70-79 pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš - pracovisko Ružomberok, č.k.
8Cb/53/2017).
27. Vo vzťahu k záverom súdov vylovených v konaniach vedených Okresným súdom Liptovský Mikuláš
- pracovisko Ružomberok sp. zn. 8Cb/53/2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14Cob/1/2021 súd prvej inštancie uviedol, že tieto neboli pre toto konanie relevantné nielen vzhľadom

k opačnému postatveniu strán sporu, ale najmä vzhľadom k predmetu konania, ktorým bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia na základe iných dôvodov.
28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
29. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní
uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí a poukázal na odvolací dôvod § 365 ods. 1

písm. h) CSP.
30. Žalobca uviedol, že jeho nárok predstavuje neuhradenú sumu za služby poskytnuté žalovanému,
ktoré žalobca vyúčtoval za vodné, stočné a zrážky pre odberné miesto: 3073-00860-0, C., adresa
odberného miesta A. B. X-XX, C., č. odberu: 3073860 faktúrou č. 822009957 zo dňa 22.06.2022
splatnou dňa 10.07.2022 na sumu 1.271,57 Eur a faktúrou č. 822000192 zo dňa 29.03.2022 splatnou

dňa 16.04.2022 na sumu 1.863,68 Eur, z ktorých neuhradená zostala čiastka 176,32 Eur a suma 199,93
Eur. Poukázal na to, že služby poskytoval žalovanému na základe toho, že žalovaný sa sám prihlásil
u žalobcu na odber uvedenej služby – vodné a stočné (číslo odberu 30738600) a voda z povrchového
odtoku (70738600), o ktorej skutočnosti žalobca predložil ako dôkaz písomnú prihlášku žalovaného zodňa 06.04.2011. Z obsahu prihlášky je zrejmé, že ako odberateľ je v prihláške označený žalovaný a
plocha nehnuteľností, z ktorých sa voda z povrchového odtoku (VPO) odvádza do verejnej kanalizácie
(Vk)predstavujecelkovúvýmeru1.238+1092m2.Predchádzajúcefaktúryžalovanýžalobcoviuhrádzal.

Až v roku 2017 podľa žalovaný žalobu voči žalobcovi , ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy3.561,59Eursprísl.,titulombezdôvodnéhoobohateniazaúhradyfaktúr,vystavenýchžalobcomza
odvádzanie zrážkovej vody do verejnej kanalizácie za plochu 1092 m2. V predmetnom konaní žalovaný
nebol úspešný a žaloba bola zamietnutá. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade ide o rovnaký
skutkový základ, preto poukázal na závery súdov vyslovené v predmetnej veci.

31. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, ktorý v odôvodnení rozsudku
zo dňa 24.06.2020 v bode 32. uviedol: „Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa povinnosti
platiť vodu z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie aj za nehnuteľnosť so súp.
č. XXXX aj napriek tomu, že pre danú nehnuteľnosť nevykonáva správu, a so žalovaným pre danú
nehnuteľnosť nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke vody, súd poukazuje na ustanovenie § 28 ods.6
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona

č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, podľa ktorého za odvádzanie odpadových
vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa
nedohodne, že stočné platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú
odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby vypúšťané
množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku. Z uvedeného vyplýva, že citované

ustanovenie predpokladá situácie, kedy komplex nehnuteľností je napojený na verejný vodovod jednou
prípojkou,resp.dvomaprípojkami.Súdpoukazuje,žežalovanýfakturovalžalobcovinazákladeprihlášky
zo dňa 06.04.2011, na základe ktorej fakturoval vodné a stočné, pre nehnuteľnosť nachádzajúcu sa
na D. A.. B. X G. XX, sp. č. XXXX, ako aj fakturoval za vodu z povrchového odtoku o výmere 1238
m2 + 1092 m2. Hoci súd musí konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu

zmluvy,žalovanývzmyslezákonaoverejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciáchposkytolžalobcovi
službu, a to odvod odpadových vôd kanalizáciou, ako aj odvádzanie z povrchového odtoku do verejnej
kanalizácie z bytového domu súp. č. XXXX, ako aj z nehnuteľnosti – predstavby so súp. č. XXXX. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vykonával rozúčtovávanie medzi vlastníkov
nebytových priestorov, ktorý má jednak vo vlastníctve nebytové priestory nachádzajúce sa pod bytovým

domom so súp. č. XXXX, ktorý je funkčne aj stavebne prepojený s predstavbou – s nebytovými
priestormi nachádzajúcimi sa v nehnuteľnosti so súp.č. XXXX . Z uvedeného súd konštatuje, že zo strany
žalovaného, ktorý poskytol službu vlastníkom nebytových priestorov za odvádzanie vôd z povrchového
odtoku,nemohlodôjsťkbezdôvodnémuobohateniu.Keďžežalobcaakosprávca,ktorývykonávasprávu
bytového domu súp.č. XXXX/X, X, X, X, X, XX H. D. A.. B. a zároveň aj rozúčtováva náklady za

užívanie nebytových priestorov bytového domu so súp. č. XXXX, ktorý je stavebne aj funkčne prepojený
s nebytovými priestormi nachádzajúcimi sa v predstavbe, t.j. v nehnuteľnosti so súp. č. XXXX, pri ktorých
nevykonáva správu, pričom nie je producentom všetkých vôd z povrchového odtoku, nakoľko časť
týchto vôd produkujú spoluproducenti, ako skutoční vlastníci plôch nebytových priestorov nehnuteľnosti
so súp. č. XXXX, vzniká žalovanému nárok na rozpočítanie vody z povrchového odtoku (zrážky) voči

spoluproducentom, tak ako to vyplýva zo zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách. Činnosť, ktorú žalobca vykonával a povinnosti, ale hlavne práva z toho plynúce mali byť
zmluvne usporiadané medzi žalobcom a vlastníkmi nebytových priestorov predstavby so súp. č. XXXX
(kde iba medzi týmito subjektami mohli dôjsť k bezdôvodnému obohateniu), pretože zmluvnú úpravu si
urobiť mohli a nijaká norma im to nezakazovala.“

32. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý v odôvodnení rozsudku zo dňa
24.06.2021 v bode 33 konštatoval: „...odvolací súd považuje za podstatné poukázať na to, že z rozsudku
okresného súdu z ods. 14 vyplývalo, že „Z jednotlivých vyúčtovaní vyplýva, že je v nich zahrnutá len
plocha nebytových priestorov nachádzajúca sa pod bytovým domom so súp. č. XXXX, nakoľko len pre
tento bytový dom žalobca vykonáva správu, avšak tak ako to uviedol žalobca, v týchto vyúčtovaniach je

zároveň zahrnutý poplatok za zrážkovú vodu, ktorý bol v danom čase pomerným spôsobom rozúčtovaný
pre všetkých vlastníkov nebytových priestorov zo strany žalobcu, nakoľko žalobca tento poplatok,
resp. poplatok za zrážkovú vodu žalovanému uhradil. Na tieto skutočnosti podľa zistení odvolacieho
súdu nadväzuje potom i výpoveď prokuristu žalobcu I. H., tak ako vyplývalo z odseku 9. napadnutého
rozsudku, že „... Všetky faktúry , ktoré si uplatňujú z titulu bezdôvodného obohatenia refakturovali

vlastníkom nebytových priestorov za obdobie roku 2013-2017 tak, ako je to uvedené v žalobnom návrhu
a tieto im boli z ich strany uhradené...Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s
užívaním bytu za obdobie rokov 2013 až 2017 z vyjadrenia žalobcu prokuristu I. H. mal preukázané, že
správca vyúčtovával náklady za užívanie bytu a nebytových priestorov v predstavbe so súp. č. XXXXpoplatok za zrážkovú vodu, za vyššie uvedené obdobie rokov 2013 až 2017 “ a tiež i konštatácie
okresného súdu, že „žalovaný v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
poskytol žalobcovi službu, a to odvod odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ako aj odvádzanie vôd

z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z bytového domu súp. č. XXXX, ako aj z nehnuteľnosti
– predstavby so súp.č. XXXX“. „súd mal za preukázané, že prihláškou zo dňa 06.04.2011 sa žalobca
prihlásil u žalovaného na odber vody z verejného vodovodu na odvádzanie odpadovej vody verejnou
kanalizáciou z odberného miesta 30738600, 70738600, 30738500 (bytový dom súp.č. XXXX). Zároveň
z uvedenej prihlášky mal súd preukázané, že voda z povrchového odtoku z plochy nehnuteľností, z

ktorých sa voda odvádza do verejnej kanalizácie, je vo výmere 1238 + 1092 m2. Na základe predmetnej
prihlášky boli žalobcovi vystavené žalovaným faktúry tak, ako sú uvedené v žalobnom návrhu (faktúra
čl. 3-21) za odvádzanie vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, z plochy nehnuteľnosti 1092
m2. Bolo teda podľa odvolacieho súdu dôkaznou povinnosťou žalobcu v rovine uplatneného nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenie preukázať o čo sa zmenšil jeho (dôrazom na tvrdenia v žalobe v
skutkovej rovine) majetok, na úkor ktorého zmenšenia sa mal zväčšiť majetok žalovaného, s tým, že

bolo potrebné v tejto rovine prihliadať i na citované závery okresného súdu „Všetky faktúry, ktoré si
uplatňujú titulom bezdôvodného obohatenia refakturovali vlastníkom nebytových priestorov za obdobie
roku 2013-2017 tak, ako je to uvedené v žalobnom návrhu a tieto im boli z ich strany uhradené“, na ktoré
sa potom viaže tvrdenie žalobcu „Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním
bytu za obdobie rokov 2013 až 2017 z vyjadrenia žalobcu prokuristu I. H. mal preukázané, že správca

vyúčtovával náklady za užívanie bytu a nebytových priestorov v predstavbe so súp. č. XXXX poplatok
za zrážkovú vodu, za vyššie obdobie rokov 2013 až 2017“, z ktorých tvrdení potom vyplýva nesporne
záver o prijatí peňažných prostriedkov žalobcom, a to nielen od vlastníkov bytov, ale i od vlastníkov
nebytových priestorov a tiež nemožno opomínať skutočnosť poskytnutia služieb žalovaným. ...“
33. Žalobca vyslovil názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil otázku, či písomná

prihláška žalovaného zo dňa 06.04.2011 predstavuje dostatočný právny základ pre to, aby žalobca
účtoval žalovanému platbu za zrážkovú vodu z nehnuteľnosti so súp. číslom XXXX na pozemku CKN
parc. číslo 1019, zapísanou na LV č. XXXX. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný doručil
žalobcovi písomnú prihlášku zo dňa 06.04.2011, na základe ktorej žalobca poskytuje objednanú službu
– vodné a stočné (číslo odberu 30738600) a voda z povrchového odtoku (70738600). Z listinného

dôkazu (č.l.18) je teda zrejmé, že samotný žalovaný doručil žalobcovi písomnú prihlášku, ktorou sa
prihlásil jednak na odber vody z verejného vodovodu a jednak na odvádzanie zrážkovej vody verejnou
kanalizáciu. Žalovaný pritom za poskytovanie služby odvádzanie zrážkovej vody od r. 2011 žalobcovi
pravidelne platil a až následne sa rozhodol, že službu už neuznáva a platiť odmietol. Je pritom nesporné,
že služba – odvádzanie odpadovej vody v rozhodnom období r. 2022 poskytnutá bola, a to už len

samotnou skutočnosťou, že odpadová voda je odvádzaná do verejnej kanalizácie, ktorej vlastníkom je
žalobca. Pripomenul, že z listinného dôkazu je evidentné, že poskytnutie služby sa vzťahuje jednak
na pozemok vo výmere 1.238 m2 (na ktorom je postavený bytový dom) a jednak na pozemok o
výmere 1.092m2 (na ktorom je postavený dom, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory). Z prihlášky
tiež vyplýva, producentom odpadovej vody je žalovaný. V konaní síce nebolo preukázané, že by mal

žalovaný uzatvorenú zmluvu o výkone správy tiež pre bytový dom (na pozemku CKN parc. č. 1019 o
výmere 1.092 m2), žalobca však konštatuje, že žalovaný – keďže sám sa prihlásil u žalobcu na odber
služby – náklady súvisiace s odvádzaním zrážkovej vody účtoval, respektíve mal rozúčtovať vlastníkom
bytov a nebytových priestorov. Ako je pritom zrejmé aj z vyššie uvedeného súvisiaceho konania,
z odôvodnenia rozsudkov oboch inštancií vyplýva, že bytový dom so súp. číslom XXXX je funkčne aj

stavebne prepojený s predstavbou – nebytovými priestormi, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti so
súp. číslom XXXX. I keď teda stavby sú zapísané na dvoch rôznych listoch vlastníctva, fakticky sú
spojené a tvoria jeden celok. Žalobca označil fakturáciu za oprávnenú aj vzhľadom k tomu, že obytný
dom so súp. číslom XXXX je funkčným celkom s nebytovými priestormi domu so súp. číslom XXXX.
Tieto nebytového priestory majú tiež spoločné priestory, spoločné priečky aj spoločné odberné miesto

s domom so súpisným číslom XXXX. V súvisiacom sporovom konaní bola tiež uskutočnená obhliadka
týchto stavieb, pričom súd skonštatoval „Súd vyhotovil aj fotografiu č. 18, z ktorej mal preukázané,
že nebytové priestory nachádzajúce sa v nebytovom priestore súp. č. XXXX sú funkčne prepojené s
nebytovými priestormi nachádzajúcimi sa pod bytovým domom so súp.č. XXXX (fotografia č. 19) Z
vykonanej obhliadky miesta mal teda súd za preukázané, že bytový dom so súp. č. XXXX a prístavba

so súp. č. XXXX sú stavebne a funkčne prepojené. Cez priestory predstavby sú vybudované vchody
č. 1, 3, 5, 5, 7, 7, 9 a 11, ktorými sa prechádza do spoločných priestorov bytového domu, ako aj
predstavby pod súp. č. XXXX (odôvodnenie rozsudku bod 15.). „...Ďalej mal súd za preukázané, že
bytový dom súp.č. XXXX má 6 vchodov, kde sú dva merače a 3 vchody. Na kanalizačné prípojkysú pripojené zvody nad jednotlivými bytovými priestormi a tieto sú zvedené do spoločnej prípojky do
verejnej kanalizácie. To znamená, že k hlavnej prípojke, ktorá ide z bytového domu sa samostatne
pripájajú nebytové priestory, ktoré sú v predstavbe.“ (odôvodnenie rozsudku bod 18.). Pri právnej

kvalifikácii skutkového stavu žalobca poukázal najmä na § 28 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v
sieťových odvetviach podľa ktorého „Stočné je platba na odvádzanie odpadových vôd a spravidla aj
čistenie odpadových vôd producenta, pričom cena za odvádzanie odpadových vôd a spravidla aj čistenie
odpadových vôd producenta je určená podľa osobitného predpisu, 8e) ktorým sa určuje aj zloženie

ceny.“ a ods. 7 citovaného zákona podľa ktorého „Stočné platí producent vlastníkovi verejnej kanalizácie,
ak prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nedohodol s vlastníkom verejnej kanalizácie, že stočné bude
odberateľ platiť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Ak spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody
prostredníctvom producenta, za vypúšťané množstvo odpadových vôd platia producentovi rozpočítanú
čiastku stočného.“ Žalobca vyslovil presvedčenie, že pod ustanovenie § 28 ods.7 cit. zákona možno
podriadiť aj skutkový stav v tomto konaní, kedy samotný žalovaný bol v písomnej prihláške na

odber služby – odvádzanie zrážkovej vody označený ako producent. Je pritom nesporné, že služba
v rozhodnom období r. 2022 poskytnutá bola, samotnou skutočnosťou že zrážková voda bola odvádzaná
do verejnej kanalizácie a nárok žalobcu na zaplatenie tejto služby vysporiadaný nebol. A to i napriek
tomu, že žalovaný v predchádzajúcich obdobiach za službu žalobcovi platil pravidelne. Vzhľadom na
uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že

žalobe vyhovie, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
34. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu označil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne. Označil za pravdivé tvrdenie žalobcu, že dňa 06.04.2011 podal u žalobcu prihlášku na odber
služby – vodné a stočné (číslo odberu 30738600) a voda z povrchového odtoku (70738600). Nie je však

pravdou, že odberateľom a producentom je spoločnosť Jaroslava Nociarová, SBH, s.r.o. Predmetná
prihláška bola podaná v mene vlastníkov bytov bytového domu so súp. č. XXXX, ktorých vlastníkov
bytov zastupuje ako správca bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej v zmysle
ust. § 8a Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (táto skutočnosť bola v
konaní preukázaná). Producentom a odberateľom sú teda v tomto prípade výlučne vlastníci bytového

domusosúp.č.XXXX.Prihláškatedanebolapodávanávmenevlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
bytového domu so súp. č. XXXX, nakoľko s predmetnými vlastníkmi nemá a nikdy nemala žalovaná
spoločnosť uzavretú zmluvu o výkone správy (túto skutočnosť žalobca síce tvrdil, ale v konaní ju
nepreukázal). Bytový dom so súp. č. XXXX je samostatná stavba so samostatným súpisným číslom
zapísaná na samostatnom liste vlastníctva, pričom táto stavba má samostatné zvody na odvádzanie

zrážkovej vody, a preto je stavebnotechnicky úplne nezávislá od bytového domu so súp. č. XXXX.
35. Žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal hmotnoprávny základ, od ktorého odvíja svoj uplatnený
nárok a zároveň nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalovaná spoločnosť je v danej
veci pasívne vecne legitimovaná.
36.Žalovanýuviedol,žezožaloby,anisoskutkovýchtvrdenížalobcunevyplýva,čižalovanýmsubjektom

je Jaroslava Nociarová, SBH, s. r. o. ako samostatný právny subjekt, alebo je to Jaroslava Nociarová,
SBH, s. r. o. ako zástupca vlastníkov niektorého z bytových domov. Prichádzala by do úvahy možnosť, že
Jaroslava Nociarová, SBH, s. r. o. je žalovaným subjektom ako zákonný zástupca vlastníkov niektorého
z bytových domov v súlade s ust. § 9 ods. 7 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. V takomto prípade je potrebné uviesť, že vlastníci bytov v bytovom dome so súp. č. XXXX

(ktorých zastupuje žalovaná ako správca) majú uhradené všetky záväzky voči žalobcovi. Naopak,
vlastníci nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXXX majú voči žalobcovi záväzok (ktorý je
predmetom tohto konania), avšak žalovaná vo vzťahu k týmto vlastníkom nemá oprávnenie vystupovať
pred súdom z dôvodu absencie právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o výkone správy.
37. Namietol aplikáciu záverov rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca , a to z dôvodu, že ich predmetom

bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný uhradil neoprávnene
za vlastníkov bytového domu so súp. č. XXXX pohľadávky žalobcu z titulu odvodu zrážkovej vody. Tieto
úhrady však boli medzi vlastníkmi nehnuteľností refakturované, a preto žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom existencie bezdôvodného obohatenia. Predmetom právneho posúdenia boli teda iné
právne skutočnosti, ako skutočnosti, ktoré sú predmetom konania na tunajšom súde. Ďalším dôvodom

je tá skutočnosť, že stranami predmetného konania boli iné subjekty, ako v konaní na tunajšom súde.
V konaní na Okresnom súde Ružomberok boli stranami sporu Jaroslava Nociarová, SBH, s. r. o. ako
zákonný zástupca vlastníkov bytov bytového domu so súp. č. XXXX v právnom postavení žalobkyne
a Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a. s. na strane žalovanej. V konaní na tunajšom súde súúčastníkmi konania Jaroslava Nociarová, SBH, s. r. o. (zrejme ako zástupca vlastníkov nebytových
priestorov v bytovom dome so súp. č. XXXX, rozhodne však nie ako zástupca vlastníkov bytov v bytovom
dome so súp. č. XXXX) na strane žalovaného a Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a. s. na strane

žalobcu. Nakoľko rozhodnutie v konaní na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 8Cb/53/2017 je
právne záväzné výlučne pre účastníkov daného konania, nemôže byť toto rozhodnutie záväzné aj pre
účastníkov konania vedeného na tunajšom súde.
38. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nie je a nemôže byť nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, nemá
žiaden právny titul, aby v mene vlastníkov nebytového domu so súp. č. XXXX vykonával rozúčtovanie

stočného a rovnako nemá žiaden právny titul k tomu, aby vlastníkov tohto nebytového domu zastupoval
vkonanípredsúdom,nakoľkopodľaust.§8banasl.Zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,
zastupovať jednotlivých vlastníkov pred súdom môže iba správca,
39. Žalovaný tiež namietol, že podanie prihlášky k odbernému miestu nemá v danom prípade žiadnu
právnu relevanciu. V súlade s ust. § 16 ods. 7 písm. b) Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách (ďalej len „Zákon“), vlastník verejnej kanalizácie je povinný uzatvoriť písomnú

zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu. V danom
prípade je zmysle kogentného zákonného ustanovenia obligatórne daná písomná forma zmluvy.
Tvrdeniažalobcuovznikuprávnehovzťahumedzižalovanýmažalobcomlennazákladeprihláškynemá
žiadnu oporu v zákone.
40. V zmysle ust. § 4 ods. 4 Zákona, producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie

je len tá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových
vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie. Nakoľko
žalovaná nemá a nikdy nemala so žalobkyňou uzavretú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, nemožno
žalovanú pre účely výkladu a aplikácie § 28 ods. 6 Zákona (platenie stočného) považovať za producenta
odpadových vôd (podľa § 4 ods. 4 Zákona).

41. V danom prípade je zrejmé, že žalobca má postupovať v zmysle ust. § 25 ods. 3 , 4 Zákona, v
zmysle ktorého, „Neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie
bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou. Kto
neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu
prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Nakoľko vlastníci bytového domu so súp č. XXXX nemajú

uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, je potrebné ich v súlade s citovaným zákonným
ustanovením považovať za neoprávnených odvádzateľov vody. Následne sú teda povinní títo vlastníci
samostatne nahradiť žalobcovi škodu, ktorí sú preto nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie.
42. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť.

43. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že v konaní nebolo nesporné, že služba –
odvádzanie dažďovej vody v rozhodnom období r. 2022 bola poskytnutá, a to samotnou skutočnosťou,
že zrážková voda bola odvádzaná do verejnej kanalizácie. Žalobca je prevádzkovateľom verejnej
kanalizácie, preto je povinný dbať o dobrý stav verejnej kanalizácie s ktorou činnosťou mu samozrejme
vznikajú aj finančné náklady, ktoré kompenzuje práve platbami od odberateľov a producentov. Tvrdenie

žalovaného o tom, že nie je producentom v zmysle zákona označil žalobca za nesprávne. Poukázal
na to, že žalovaný síce na pojednávaní uviedol, že nemá uzatvorenú osobitnú zmluvu o výkone správy
pre bytový dom (na pozemku C KN parc. č. 109 o zastavanej plochy vo výmere 1.092 m2), avšak sám
doručil žalobcovi písomnú prihlášku na poskytovanie služby žalobcu, preto je povinný za dodané plnenie
zaplatiť, a preto je aj pasívne vecne legitimovaným v tomto spore.

44. Žalobca znovu poukázal na závery Krajského súdu v Žiline, ktorý v konaní žalovaného o vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi konštatoval, že fakturácia žalobcu bola oprávnená. Napriek
uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k
uzatvoreniuzmluvy,VodárenskáspoločnosťRužomberok,a.s.vzmyslezákonaoverejnýchvodovodoch
a kanalizáciách poskytla žalobcovi službu, a to odvod odpadových vôd kanalizáciou, ako aj odvádzanie

z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z bytového domu súp. č. XXXX, ako aj z nehnuteľnosti
– predstavby so súp. č. XXXX. Súd v predmetnej veci zistil, že stavba – bytový dom so súp. číslom
XXXX a predstavba so súp. číslom XXXX sú stavebne aj funkčne prepojené, teda de facto tvoria
jeden celok. Naviac, súdy mali v tomto súvisiacom sporovom konaní preukázané, že žalobca vykonáva
pravidelne rozúčtovania týchto platieb medzi vlastníkov, teda jednoznačne, nárok žalobcu na vrátenie

bezdôvodného obohatenia nebol daný. Ako pritom odvolací súd dodal, nemožno opomínať skutočnosť
poskytnutia služieb žalovaným. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a ich právnu kvalifikáciu,
žalobca zotrval na tom, že jeho nárok je dôvodný a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil (v danom prípade ide však zrejme o formulačnú nesprávnosť návrhu).45. Ďalšie vyjadrenie v konaní podané nebolo.
46. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo
v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
47. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 383 CSP vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom po preskúmaní veci konštatoval, že tento zodpovedá
skutkovému stavu tak, ako je opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

48. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol spor ohľadom povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi faktúry, ktoré mu vystavil ako správcovi bytového domu, ktorý je odberným miestom
pre vodné a stočné za reálne spotrebovanú vodu a odvedenie odpadových vôd a zrážok vôd
z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou.
49. Žalobca v konaní tvrdil, že fakturáciu za vodné a stočné vykonával žalovanému spoločne za
nehnuteľnosti so súp. č. XXXX a č. XXXX na adrese A.. B. X-XX J. C., a to na základe prihlášky

žalovaného zo dňa 06.04.2011. Poukázal na to, že žalovaný vykonáva správu bytov bytového domu so
súp. č. XXXX, ktorý je stavebne aj funkčne prepojený s predstavbou so súp. č. XXXX.
50. Žalovaný založil procesnú obranu na tvrdení, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko
na základe zmluvy zo dňa 21.10.2010 vykonáva len správcu bytov bytového domu so súp. č. XXXX.
Súčasťou faktúr žalobcu je aj zrážková voda odvádzaná z nehnuteľnosti so súp. č. XXXX, správu

ktorého žalovaný nevykonáva a pre túto nehnuteľnosť nemá so žalovaným uzavretú žiadnu zmluvu
o dodávke vody, a preto by si žalobca mal tento nárok uplatniť voči vlastníkom bytov ako náhradu škody
za neoprávnené vypúšťanie vody.
51. Súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na tom základe, že žalobca
uplatnil nárok za odvod zrážkovej vody z nehnuteľnosti XXXX, správcu ktorej žalobca nevykonával,

nemal uzavretú písomnú zmluvu o odvode zrážkovej vody a rovnako žalovaný nemal s vlastníkmi
bytového domu uzavretú zmluvu o správe.
52. Predmetom odvolacieho konania bolo teda preskúmanie, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
žalovanej sumy titulom poplatkov za zrážkovú vodu za bytový dom so súp. č. XXXX.
53. Podľa ust. § 150 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
54. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom

verejnej kanalizácie na účely vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
55. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z., vlastník verejnej kanalizácie je povinný
písm. uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú
kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej
kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.

56. Podľa § 23 ods. 1 prvá veta zákona č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa
môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej
kanalizácie podľa § 4 ods. 4.
57. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej
kanalizácie je podľa písm. a) vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo

v rozpore s takouto zmluvou.
58. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z., kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej
kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
59. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z., spoluproducent odpadových vôd (ďalej
len "spoluproducent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody

prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4).
60. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z., stočné platí producent vlastníkovi verejnej kanalizácie,
ak sa prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nedohodol s vlastníkom verejnej kanalizácie, že stočné bude
odberateľ platiť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Ak spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody
prostredníctvom producenta, za vypúšťané množstvo odpadových vôd platia producentovi rozpočítanú

čiastku stočného.
61. Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z., ak sa producent so spoluproducentmi nedohodne inak,
producent rozpočíta spoluproducentom vypúšťané množstvo odpadových vôd podľa smerných čísel
spotreby vody.62. Podľa § 28 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z., právo na stočné vzniká pripojením pozemku alebo stavby
na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou a uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Pri
odvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez

dažďové vpusty, právo na stočné vzniká ich vtokom do verejnej kanalizácie okrem drobných vodných
tokov, ktoré už sú zaústené do verejnej kanalizácie.
63. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z., ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané
do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný vpust merané, vypočíta sa
toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť
uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd.
64. Podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so
správcom písomnú zmluvu o výkone správy.
65. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo

a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom
zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
66. Odvolací súd formuluje svoje závery po posúdení argumentácie žalobcu, argumentácie žalovaného

aj argumentácie okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu naplnenia znakov bezdôvodného obohatenia,
neaplikuje žiadne nové, doposiaľ nepoužité ustanovenie právneho predpisu, preto neboli naplnené
predpokladypostupupodľa§382CSP(viďUznesenieNajvyššiehosúduSR3Obdo/1/2019,publikované
ako 48/2020).
67. Vzhľadom na rozsah právnych otázok, ktoré sú predmetom tohto konania a rozsah odvolania

podaného žalovaným odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v
lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

68.Viazanosťodvolacímidôvodmiznamená,žeodvolacísúdprisvojomrozhodovanímôžeprihliadaťlen
na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom
konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa
§ 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu
prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne

prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu pritom už aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke
nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie
opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na
spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového

konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“.
69.Uvedeniedôvodov,zakýchsarozhodnutiepovažujezanesprávne,t.j.uvedenieodvolacíchdôvodov,
je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti
uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov
taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že

odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť
tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a
prečo sú nesprávne. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje
vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa
nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti

tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že za obsahové vymedzenie odvolania
zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd preto vecnú správnosť
odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov
tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolateľ

umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje
konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním
tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré zistenia, závery apostupy v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne, z akých dôvodov a s akým dopadom na vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia.
70. Odvolací súd poukazuje na to, že z ust. § 23 Zákona vyplýva možnosť vlastníka stavby alebo

vlastníka pozemku pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu
na základe písomnej zmluvy o pripojení uzavretej s vlastníkom verejnej kanalizácie. Povinnosť uzavrieť
zmluvusprevádzkovateľomverejnejkanalizácievyplývakaždémuproducentoviodpadovýchvôdpriamo
zo zákona. Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie pritom poskytuje nielen službu dodávky vody za účelom
konečnejspotreby,alezároveňzabezpečujeajodvádzanieodpadovýchvôdavôdzpovrchovéhoodtoku

z atmosferických zrážok. Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou má prevádzkovateľ
verejnej kanalizácie nárok na zaplatenie tzv. stočného, pričom výška stočného, ktorú môže požadovať,
je regulovaná príslušnými právnymi predpismi, v súvislosti s čím je dispozičná autonómia strán ohľadom
dojednania ceny stočného obmedzená. V konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami sporu došlo
k uzavretiu písomnej zmluvy, a to ani ohľadom stavby so súp. č. XXXX ani stavby so súp. č. XXXX.
71. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalobca založil svoju odvolaciu argumentáciu na

tom, že toto konanie má rovnaký skutkový základ a strany sporu, aj keď v opačnom postavení, ako
v prípade konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalovaný domáhal voči žalobcovi
na Okresnom súde Ružomberok, sp. zn. 8Cb/53/2017 v spojení s odvolacím konaním na Krajskom
súde v Žiline sp. zn. 38Cob/106/2023, v rámci ktorého bol žalovaný neúspešný. Odvolací súd však
musí prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v danom prípade nejde o rozhodnutie v tej istej veci

napriek tomu, že konanie prebiehalo medzi rovnakými stranami sporu, aj keď v opačnom postavení.
Z obsahu citovaných rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný sa v predmetných konaniach domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo forme „vrátenia“ platby za plnenie, ktoré žalobcovi uhradil za vodné
a stočné na základe vystavených faktúr s odôvodnením, že žalobca toto plnenie prijal bez právneho
dôvodu,pretožežalovanýnevykonávasprávubytovéhodomusosúp.č.XXXX.Zodôvodnenírozhodnutí

je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si následne vlastníci bytového domu č.
XXXX a č. XXXX vysporiadali vzájomnou refakturáciou. Predmetom konania síce boli obdobné skutkové
okolnosti ako v tomto konaní, predmetom konania však bol iný právny titul, z ktorého si žalovaný uplatnil
nárok voči žalobcovi, nakoľko išlo o nárok z bezdôvodného obohatenia, pričom v tomto konaní si žalobca
uplatňuje svoje nároky titulom zmluvných nárokov.

72. Argumentácia žalobcu, že súdy vo vyššie uvedených konaniach konštatovali, že žalobca vystavuje
faktúry žalovanému v zmysle poskytnutých služieb a v zmysle zákona o verejných vodovodoch je pre
toto konanie irelevantná, nakoľko ide o konštatovanie z pohľadu, či sa žalobca bezdôvodne obohatil,
nie z pohľadu, že mu patrí nárok zo zmluvy, žalobcom uplatnený v tomto konaní z faktúr, ktoré podľa
neho oprávnene vystavoval na základe prihlášky žalovaného. Obdobne treba vnímať aj argumentáciu

súdov v predmetných konaniach, že aj keď medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, žalobca
v zmysle zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách poskytol správcovi vlastníkov službu, a to
odvod odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ako aj odvádzanie z povrchového odtoku do verejnej
kanalizácie, a to jednak z bytového domu súp. č. XXXX ako aj z nehnuteľnosti - predstavby súp. č.
XXXX. Uvedené znovu malo význam pre posúdenie otázky, či sa žalobca bezdôvodne obohatil voči

žalovanému, ktorému reálne poskytnuté služby boli, teda nedospel k záveru, že by sa žalobca voči
žalovanému bezdôvodne obohatil. Predmetom nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní je však
posúdenie otázky zo zmluvného vzťahu, existenciu ktorého žalobca nepreukázal, a to ani vo vzťahu
k žalovanému ako správcovi bytového domu XXXX, preto žalobca nemohol byť v tomto konaní úspešný.
73. Tak ako súdy v predchádzajúcich konaniach, aj súd v tomto konaní musí konštatovať, že žalobca

v tomto konaní nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy, čo v konečnom
dôsledku nebolo medzi stranami sporu sporné. Napriek tomu, že žalovaný ako správca bytového
domu so súp. č. XXXX dňa 06.04.2011 podal prihlášku na odber vody z verejného vodovodu a na
odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou pre bytový dom so súp. č. XXXX a za plochy
1238 m2 a 1092m2, čo môže evokovať, že podal prihlášku aj za bytový dom so súp. č. XXXX, súd

prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca so žalovaným
uzavrel písomnú zmluvu ohľadne stavby so súp. č. XXXX, na základe ktorej bol oprávnený fakturovať
sumy za poskytnuté služby. Odvolací súd len na doplnenie uvádza, že nakoľko žalobca v konaní
nepreukázal, že by mal uzavretú písomnú zmluvu, obligatórne vyžadovanú zákonom, ani so žalovaným
ako správcom bytového domu so súp. č. XXXX, pre posúdenie veci je irelevantné zaoberať sa otázkou

funkčného a stavebného prepojenia, nakoľko v prípade stavby so súp. č. XXXX ide o samostatnú
nehnuteľnosť vedenú samostatnom liste vlastníctva, a teda ide o samostatný objekt odoberajúci služby
žalobcu bez písomnej zmluvy, preto bol žalobca oprávnený domáhať sa svojich nárokov od vlastníkov
tejto nehnuteľnosti, a to titulom náhrady škody za neoprávnený odber, resp. vypúšťanie vody, nie nazáklade zmluvy, či prihlášky, na čo opakovane poukázal žalovaný v priebehu konania. Odvolací súd
len na doplnenie uvádza, že prihláška je len objednávkou, resp. návrhom zmluvy, ktorým sa začína
kontraktačný proces a hoci nebolo pochýb o poskytnutí služby žalobcom spoluvlastníkom bytového

domu so súp. č. XXXX a č. XXXX, k písomnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Nedodržanie obligatórne
stanovenej písomnej formy zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
74. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom pochybením žalobcu, ak k poskytnutiu služieb pristúpil
bez písomnej zmluvy obligatórne vyžadovanej zákonom. Pokiaľ potom žalovanému poskytoval služby
napriek absencii písomnej zmluvy, mal by si byť vedomý, že jeho nároky nie je možné uplatniť zo zmluvy.

To mu nebráni uplatniť ich z iného právneho titulu, či už všeobecne podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení alebo titulom nároku na náhradu škody predpokladaným osobitným zákonom v prípade
neoprávneného odberu. Potom však žalobcu ťaží dôkazné bremeno nielen ohľadom preukázania
existencie nároku, ale aj jeho výšky. Nakoľko tvrdenia žalobcu v priebehu celého konania k uplatneniu
iného právneho titulu než zmluvného nároku nesmerovali, súd prvej inštancie postupoval správne,
keď posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako nárok vyplývajúci zo zmluvy, existenciu ktorej žalobca

nepreukázal. Je potrebné prisvedčiť správnosti skutkových zistení a záverov súdu prvej inštancie aj
ohľadom absencie oprávnenia žalovanej spoločnosti na podanie prihlášky v mene a na účet vlastníkov
nebytového dobu so súp. č. XXXX. Touto skutočnosťou sa však žalobca nezaoberal napriek zmätočným
vyjadreniam vzbudzujúcim pochybnosti o tom, či je žalovaným obchodná spoločnosť, ktorá konala
bez splnomocnenia, resp. zmluvy o správe alebo spoločnosť vykonávajúca správu bytového domu

č. XXXX, ktorého predstavbou je bytový dom č. XXXX. Napriek opakovaným upozorneniam však
žalobca jednoznačne nevymedzil žalovaný subjekt. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
napriek tvrdeniam žalobcu o technickom a stavebnom prepojení nehnuteľností ide v prípade stavby č.
XXXX o predstavbu, nie prístavbu bytového domu č. XXXX, čo má zásadný vplyv na vnímanie tejto
nehnuteľnosti z pohľadu uplatneného nároku.

75. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že právne posúdenie nároku uplatneného žalobou je
vždy vecou súdu, avšak právne posúdenie môže súd urobiť výlučne na základe skutkových tvrdení,
poskytnutých sporovými stranami. Žalobca v konaní uplatnil skutkové tvrdenia smerujúce k zmluvnému
nároku a na uvedenom zotrval. Odvolací súd iba pripomína, že právny zástupca žalovaného na
pojednávaní s poukazom na tvrdenia žalobcu upozornil, že nevie či dochádza k zmene skutkových

tvrdení v tom smere, že si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, keď pritom žaluje nárok na
zaplateniefaktúryztituluzmluvnéhovzťahu,načožalobcazotrvalnatom,žefakturáciazostranyžalobcu
je oprávnená, teda žiada nárok na zaplatenie faktúr. Okresný súd tak správne zistený skutkový stav
posudzovalibavovzťahukpreukázaniunárokužalobcuvočižalovanejnazaplateniezmluvnéhoplnenia.
76. Odvolací súd pripomína, že žalovaný v rámci konania poukazoval aj na tú skutočnosť, že

v danom prípade ide o nároky za odvod dažďovej vody, zvody ktorej má stavba so súp. č. XXXX
samostatné. Avšak bez ohľadu na to, či sú zvody dažďovej vody spoločné alebo oddelené pre
jednotlivé nehnuteľnosti, vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy nemožno ani v jednom prípade hovoriť
o producentovi a spoluproducentovi, ale o neoprávnenom odbere služieb. Inak povedané, nakoľko
žalobca v konaní preukázal len poskytovanie plnenia na základe prihlášky bez písomnej zmluvy,

táto skutočnosť robí aj zo žalovaného ako správcu bytového domu so súp. č. XXXX neoprávneného
odberateľa, za ktoré si žalobca má uplatniť nárok podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a kanalizáciách. Potom je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie právneho titulu, na základe ktorého žalobca dodával
uvedené služby za vodné a stočné, čo nebolo v konaní sporné. Žalobca v konaní poukazoval len

na prihlášku žalovaného, na základe ktorej poskytoval žalovanému požadované služby bez toho, aby
uzavrel písomnú zmluvu. Odvolací súd považuje za nesprávnu argumentáciu žalobcu, že prihláška
predstavuje dostatočný základ na účtovanie poplatkov za poskytnuté služby, nakoľko ust. § 23 ods. 2
zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách jednoznačne vyžaduje obligatórne písomnú zmluvu,
bez ktorej ide v zmysle ust. 25 ods. 3 zákona o vodovodoch a kanalizáciách o neoprávnené vypúšťanie,

za ktoré je povinný neoprávnený odberateľ uhradiť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie náhradu
škody, ktorú by musel žalobca tvrdiť a riadne preukázať. Nárok titulom náhrady škody žalobca nielenže
nepreukázal, ale ani netvrdil, resp. svoje tvrdenie na pojednávaní vrátil späť do roviny zmluvného
nároku odvíjajúceho sa od prihlášky žalovaného, čo bola reakcia na tvrdenie žalovaného, že v prípade
uplatneného nároku na náhradu škody nemá pasívnu vecnú legitimáciu, pretože so spoluvlastníkmi

bytového domu so súp. č. XXXX nemá uzavretú zmluvu o správe. Z vyjadrení žalobcu, a to nielen
písomných, ale aj vyjadrení právneho zástupcu na pojednávaní jednoznačne vyplýva, že žalobca
odvodzoval svoj názor zo záväzkového vzťahu, existenciu ktorého nepreukázal a na svojich tvrdeniachzotrval napriek nedostatkom, resp. neurčitosti a zmätočnosti jeho tvrdení, na ktoré poukázal žalovaný
aj priamo na pojednávaní.
77. Je potrebné prisvedčiť aj správnosti záverov súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by

žalovaný mal s vlastníkmi nebytových priestorov so súp. č. XXXX uzavretú zmluvu o správe, na základe
ktorejbysižalobcamoholvočižalovanémuuplatňovaťnároknanáhraduškodypodľa§25ods.4zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, (čo však žalobca v konaní netvrdil), a preto
by si musel tento nárok uplatniť priamo voči spoluvlastníkom nehnuteľnosti so súp. č. XXXX.
78. Vzhľadom na konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorej rozhodol
súd prvej inštancie správne v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, je vecne správne,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
79. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie.
80. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).