Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200168
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425200168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., prechodne bytom D. XX, C., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o., so
sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 53 344 294, proti žalovaným: 1. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX, I., zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 47 256 443, 2. A. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/X, I., 3. A. J.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, I., zastúpená: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom
Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k. ú. C.

nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní žalovaného 1. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/
XX, I., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/2/2025 - 116 zo dňa 23. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/2/2025 - 116 zo dňa 23. júna 2025
p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz.
C., ako parcely C-KN č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 640 m2, parcela C-KN č. XXXX/XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 360 m2 a rodinný dom súp. č. 1002 postavený na parc. č. XXXX/XXX, vo
vlastníctve žalobkyne v podiele 1/2 k celku, nie sú zaťažené záložným právom na základe Zmluvy o
zriadenízáložnéhoprávazodňa08.11.1996,ktorejvkladbolpovolenýpodV3095/96zodňa11.11.1996.

2. Zároveň súd priznal žalobkyni voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % a napokon žalobkyni voči žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.01.2025
domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. C., ako parcely C-KN č.
XXXX/XXX - záhrada o výmere 640 m2, parcela C-KN č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 360 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/XXX, vo vlastníctve žalobkyne
v podiele 1/2 k celku, nie sú zaťažené záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva

zo dňa 08.11.1996, ktorej vklad bol povolený pod V 3095/96 zo dňa 11.11.1996.

Uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/2 k celku. K nehnuteľnostiam malo byť zriadené a
vzniknúť záložné právo v prospech G. - F. G., I., F. I. XXX (XX.XX.XXXX), a to na základe zmluvy ozriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 08.11.1996. Predmetnú zmluvu žalobkyňa uzavrela
spolu so svojim manželom C. B. ako záložní dlžníci s F. G. ako záložným veriteľom na zabezpečenie
pohľadávky vo výške 1.300.000 Sk zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.11.1996 uzatvorenej medzi F.

G. G. ako veriteľom a C. B. ako súkromným podnikateľom so sídlom podnikania C., B. XX ako
dlžníkom. Žalobkyňa zdôraznila, že predmetnú zmluvu síce podpísala, pretože spolu s manželom
nadobudli nehnuteľnosti uvedené v bode 1. odôvodnenia do svojho bezpodielového spoluvlastníctva,
ale zmluvu o pôžičke podpisoval jej manžel ako súkromný podnikateľ, pričom veriteľ bol tiež súkromným
podnikateľom. Jednalo sa o obchodnoprávny vzťah medzi nimi dvoma, suma pôžičky nepatrila do masy

bezpodielového spoluvlastníctva, pretože manžel ju použil na podnikateľské účely. S C. B. bolo ich
manželstvo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/379/99. Bezpodielového
spoluvlastníctvo medzi ňou a C. B. vyporiadané nebolo, platí zákonná domnienka, že po troch rokoch
po právoplatnosti rozsudku o rozvode a po zániku bezpodielového spoluvlastníctva patrí nehnuteľnosť
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a C. B., každého v podiele 1.

Na majetok C. B. bol uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 3K/51/2011 vyhlásený dňa
07.11.2011 konkurz, avšak pohľadávka F. G. G. nebola do konkurzného konania prihlásená.

Na majetok žalobkyne bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/272/2020 vyhlásený dňa
24.11.2020 konkurz, avšak pohľadávka F. G. G. nebola do konkurzného konania prihlásená.

F. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel, podľa uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 25D/312/2020 bol zistený
okruh dedičov, a to žalovaných v 1. až v 3. rade.

Žalovaný v 1. rade vyzval prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňu na zaplatenie dlhu, t. j. sumy

vo výške 66.387,83 eura, z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 08.11.1996, žalobkyňa však nárok neuznávala
a uplatnila si námietku premlčania záväzku, namietala aj skutočnosť, že žalovaní, resp. dedičia po neb.
F. G. nenadobudli predmetnú pohľadávku v dedičskom konaní.

4. Žalobkyňa nikdy so žalovanými, ani s F. G. neuzavrela žiadnu zmluvu o pôžičke, nikdy medzi nimi

nevznikol takýto právny vzťah. Zo zmluvy o pôžičke medzi C. B. a F. G. vyplýva, že pôžička bola
poskytnutá C. B. bez uvedenia účelu a z článku 2. vyplýva, že dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnutú
pôžičku v termíne do jedného mesiaca od poskytnutia pôžičky peňazí. Právna zástupkyňa žalobkyne
vzniesla námietku premlčania záložného práva podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom
na tú skutočnosť, že pohľadávka neb. F. G. bola premlčaná už počas jeho života, žalovaní nemajú nárok

na vrátenie finančných prostriedkov, tobôž nie od žalobkyne, keďže zmluva o pôžičke bola uzavretá
medzi jej manželom C. B. a F. G., nie medzi žalobkyňou a F. G..

5. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, pretože považoval žalobu za neopodstatnenú, žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Nesplnila si žalobkyňa svoju povinnosť, ktorá

jej vyplýva zo zmluvy o pôžičke, ako aj zo zmluvy o záložnom práve, čo sa týka námietky premlčania
uplatňovaného nároku, nie je žalobkyňa legitimovaná vzniesť takúto námietku, pretože poskytnutá
pôžička podľa tvrdenia žalobkyne sa týkala výlučne podnikateľských aktivít jej bývalého manžela C. B.,
teda len on sa môže domáhať premlčania. Žalovaný v 1. rade nemá vedomosť o zániku pohľadávky
aleboosplnenídlhu,kuktorémusaviažepredmetnézáložnéprávoaanimuakoprávoplatnémudedičovi

nebolo plnené.

6. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila, nevzniesla žiadne námietky a ani nepoprela žiadne
skutočnosti v žalobe uvádzané.

7. Žalovaná v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že so žalobou v plnom rozsahu
súhlasí, ak by sa bola žalobkyňa na ňu obrátila pred podaním žaloby, bola by jej poskytla plnú súčinnosť
s výmazom predmetného záložného práva, pretože žalovaná v 3. rade nemá vedomosť o existencii
zmluvy o pôžičke, ani o zmluve o zriadení záložného práva. Z toho dôvodu žiadala, aby súd žalobe
vyhovel, a uplatnila si náhradu trov konania voči žalobkyni.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol, nasledovné zistenia:Z výpisu z listu vlastníctva č. XX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v Obci C., katastrálnom území C., a to parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 640 m2, parcela č. XXXX/

XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 360 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXXX na parcele
XXXX/XXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 1/1 k celku spolu s
B. C. titulom BSM. V časti C - ťarchy je na predmetnom liste vlastníctva zapísané, že pod V 3095/96 sa
zriadilo záložné právo na zabezpečenie pohľadávky pre G. - F. G., I., F. I. XXX (14.05.1954), na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.11.1996.

Z emailovej komunikácie medzi JUDr. Suchanovou a F. M. za AK MCL, s.r.o. vyplýva, že táto právna
kancelária oznámila JUDr. Suchanovej, že voči žalobkyni žalovaný v 1. rade eviduje dlh vo výške
66.387,83 eura na základe zmlúv o pôžičkách a zmlúv o záložnom práve uzatvorených dňa 08.11.1996
a 29.10.1997 medzi pánom G. a medzi pánom B. spolu s pani B. ako dlžníkmi a pani B. ako záložcom,
čo JUDr. Suchanová vo svojom emaile z 28.11.2023 v mene žalobkyne poprela.

Zo žiadosti JUDr. Suchanovej z 18.06.2024 je zrejmé, že žalobkyňa požiadala, aby dedičia po neb. F.
G. pristúpili k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností voči žalobkyni.

Z odpovede Advokátskej kancelárie MCL, s.r.o. zo dňa 27.06.2024 vyplýva, že žalovaný v 1. rade, ako

ich klient je titulom právneho nástupníctva po neb. F. G. L. záložným veriteľom a disponuje zmluvnou
dokumentáciou, na základe ktorej predmetné záložné právo vzniklo.

Z potvrdenia Okresného súdu Nitra z 21.08.2024 vyplýva, že v konaní sp. zn. XXX/XXX/XXXX bolo
vedené dedičské konanie po poručiteľovi F. G., zomr. XX.XX.XXXX a bol zistený okruh dedičov, ktorý

zodpovedá žalovaným v 1. až v 3. rade.

Zo Zmluvy o pôžičke spísanej v Advokátskej kancelárii JUDr. Juraja Bizoňa a JUDr. Dagmar Bizoňovej
zo dňa 08.11.1996 vyplýva, že F. G. súkromný podnikateľ s obchodným názvom G. ako veriteľ a C. B.
- súkromný podnikateľ ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku v

sume 1.300.000 Sk. V článku 2. je uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnutú pôžičku v termíne do
jedného mesiaca od poskytnutia pôžičky peňazí. Ďalej v odseku 3. článku 2. je uvedené, že v prípade,
že by dlžník nevrátil pôžičku v dohodnutom termíne, avšak úroky si splatí riadne, platnosť pôžičky sa
predlžuje.

Zo Zmluvy o záložnom práve zo dňa 08.11.1996 uzavretej medzi záložcami C. B. a A. B., N.
B. a záložným veriteľom F. G. súkromným podnikateľom pod názvom G. súd zistil, že záložcovia
poskytli nehnuteľnosti uvedené v bode 1. odôvodnenia rozsudku v celosti na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa. V bode IV. je uvedené, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností
a zaniká splnením pohľadávky, teda vrátením pôžičky a zaplatením príslušných úrokov.

Z Obchodného vestníka č. 170/2021 z 03.09.2021 pod K044320 bolo zistené, že správca úpadcu C. B.
vylúčil 1/2 podielu k nehnuteľnostiam, ktoré v čase zápisu do súpisu spadali do BSM, a to zapísaných
na LV č. XX kat. úz. C., nehnuteľnosti špecifikované v bode 1. odôvodnenia rozsudku.

Z Obchodného vestníka č. 50/2023 z 13.03.2023 pod K013590 bolo zistené, že správca udelil záväzný
pokyn na speňažovanie majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu C. B., pričom úpadca je
vlastníkom 1/2 podielu nehnuteľnosti a druhú polovicu vlastní A. B..
9. Súd sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby, teda skúmal, či žalobkyňa
má na žalobou požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd pripomína, že právny záujem,

ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Naliehavýprávnyzáujemjedanývtedy,akexistuje

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce
ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003). Na existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na danom určení súd prihliadal z úradnej povinnosti a dospel k záveru, že žalobkyňanaliehavý právny záujem preukázala. Z predloženého listu vlastníctva je zrejmé, že nehnuteľnosti
patriace žalobkyni, sú zaťažené záložným právom svedčiacim právnemu predchodcovi žalovaných.
Žalobkyňa namieta premlčanie záložného práva, pričom práve podaná žaloba je právnym prostriedkom,

ktorým možno docieliť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, teda výmaz sporného záložného práva.

10. Podľa názoru súdu v tomto prípade záložné právo sa premlčalo, súd sa priklonil k názoru žalobkyne,
pretože samotná zmluva o pôžičke bola podpísaná 08.11.1996, pričom do 1 mesiaca od poskytnutia
pôžičky mala byť splatená, t. j. do 08.12.1996. Ak pôvodný dlžník C. B. zo zmluvy o pôžičke neplnil, mal

sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, ale z predložených dôkazov je zrejmé, že pôvodný
veriteľ nepristúpil k výkonu záložného práva. Najneskôr sa právo plnenia zo zmluvy o pôžičke premlčalo
k 08.12.1999, teda podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je možné sa už zo strany
žalovaného v 1. rade domáhať sa uspokojenia zo zálohu, v prípade, ak uplynuli premlčacie doby tak
na vymáhanie pohľadávky, ako aj záložného práva, a záložcom bola námietka premlčania vznesená,
stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia sa zo zálohu, pretože jeho záložné právo je

premlčané (R 51/2023). V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli (v tomto prípade uplynuli najneskôr k
08.12.1999),záložnýveriteľnezačalspredajomzálohuazáložcombolanámietkapremlčaniavznesená,
stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho
záložné právo je premlčané. Trojročná premlčacia doba záložného práva uplynula dňa 08.12.1999 (v
rovnaký deň ako uplynula premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky). Z týchto dôvodov súd žalobe v

plnom rozsahu vyhovel.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v 1. rade o výške, ktorej rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Voči žalovaným v 2. a 3. rade súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa si voči
nim náhradu trov konania neuplatnila a nežiadala priznať.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade, ktorý
sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodov
vymedzených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

13. Žalovaný v 1. rade v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho

nezrozumiteľnostiaarbitrárnosti,čospôsobujezásahdoprávažalovanéhonaspravodlivýsúdnyproces.
Žalovaný v 1. rade na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodovaciu činnosť ÚS SR (I. ÚS
26/94, I. ÚS 56/01, II. ÚS 410/06 a nasl.).

14. Žalovaný v 1. rade namieta, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkou o potencionálnom nepoctivom

konaní žalobkyne, nakoľko žalovaný nebol počas prebiehajúceho konkurzu na majetok žalobkyne o tejto
skutočnosti upovedomený.

15. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, poukazujúc
na postavenie žalobkyne v konaní ako záložcu – vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným

právom. Žalovaný preto v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobkyňa nie je dlžníkom zabezpečenej
pohľadávky, pričom tento záver má priamy vplyv na posúdenie jej oprávnenia vzniesť námietku
premlčania, na ktorú sa v zmysle ust. § 100 ods. 1 O. z. prihliada len na námietku dlžníka.

Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsahu priklonil k záveru, že žalobkyňa je oprávnená vzniesť

námietku premlčania záložného práva bez náležitého odôvodnenia, pričom nerozlišoval, či vzniesla
námietku premlčania samotnej zabezpečenej pohľadávky, alebo premlčania záložného práva. Podľa
žalovaného v 1. rade procesná legitimácia žalobkyne na vznesenie námietky premlčania nevyplýva ani
z O. z. a ani z osobitných predpisov.

16. Napokon žalovaný v 1. rade namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalovaného je
koncept premlčateľnosti záložného práva vzhľadom na jeho akcesorickú povahu veľmi ťažko udržateľný.
Ak by záložný veriteľ aj z „premlčaného“ záložného práva pristúpil k jeho výkonu, záložca nemá
účinný procesný prostriedok na jeho zastavenie prostredníctvom námietky premlčania mimo súdnehokonania, a výkon by tak mohol nerušene pokračovať. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie záložného
práva má iný právny následok než premlčanie samotnej pohľadávky. Kým pri pohľadávke dochádza
k zániku jej vymáhateľnosti, pri záložnom práve po jeho prípadnom „premlčaní“ naďalej pretrváva

jeho existencia ako vecného práva k nehnuteľnosti. To znamená, že záložné právo zostáva zapísané
v katastri nehnuteľností a jeho mimosúdny výkon nie je obmedzený samotným uplynutím času.

17. Súd na základe uvedeného nesprávne právne posúdil vec, keď založil rozsudok na akceptovaní
námietky jeho premlčania, a to bez toho, aby skúmal, či v právnom poriadku vôbec dochádza k zániku

záložného práva samotným uplynutím času, a zároveň bez toho, aby posúdil, či uplynutie času mohlo
mať za následok výmaz tohto práva z listu vlastníctva. Takýto výklad odporuje nielen gramatickému
a systematickému výkladu § 100 ods. 2 O. z., ale aj zásadám právnej istoty a ochrany práv veriteľa.

18. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny, a preto ho navrhuje potvrdiť.

19. Uvádza, že žalovaný v 1. rade mal vedomosť o jej konkurznom konaní, ako deklaruje, a mal teda
možnosť si spôsobom predpísaným zákonom prihlásiť svoju zabezpečenú pohľadávku do konkurzného
konania, pričom by bol pravdepodobne uspokojený. Žalobkyňa tvrdí, že ona postup správcu nevedela
ovplyvniť a predpokladá, že tento konal s odbornou starostlivosťou.

20. Vo vzťahu k druhej časti argumentácie žalovaného v 1. rade žalobkyňa poukazuje na jednoznačné
stanovisko ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 427/2023, na ktoré poukazovala už v podanej žalobe, a z ktorého
vyplýva, že záložca môže účinne namietať premlčanie záložného práva a dlžník premlčanie
zabezpečeného záväzku, pričom akcesorita záložného práva spočíva v tom, že záložné právo sa

nepremlčuje skôr ako ním zabezpečená pohľadávka.

21. Žalovaný v 1. rade už následne na vyjadrenie žalobkyne nereagoval.

22. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade v súlade s ust.§ 378 a nasl. CSP, cítiac sa

byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379 a § 380 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 1. rade nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP.

23. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že považuje závery súdu prvej inštancie

o tom, že záložné právo bolo premlčané (ods. 37. napadnutého rozsudku) za správne, a to ako vo vzťahu
k skutkovým zisteniam, z ktorých tento záver vyplýva, tak aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu.

24. Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa uvedenú v odvolaní, ktorá sa sčasti zhoduje s argumentáciou
žalovaného v 1. rade uvedenou v konaní pred súdom prvej inštancie a v časti ide o argumentáciu novú,

odvolací súd považuje za potrebné doplniť odôvodnenie vecne správneho výroku rozsudku súdu prvej
inštancie o nasledovné úvahy.

25. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v 1. rade, v zmysle ktorého žalobkyňa nie je dlžníkom zabezpečenej
pohľadávky, čo má vplyv na posúdenie jej oprávnenia vzniesť námietku premlčania zabezpečenej

pohľadávky, ktoré môže v zmysle ust. § 100 ods. 1 O. z. aktívne namietnuť iba dlžník, s čím sa súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná
a navyše zo strany žalovaného v 1. rade, vychádzajúc z jeho konania, aj čiastočne kontraproduktívna.

26. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd vo svojom rozhodnutí neodvodzoval premlčanie záložného práva

z námietky premlčania vznesenej žalobkyňou ako dlžníčkou a zároveň sa nezaoberal jej oprávnením
vzniesť námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky, t. z. neskúmal, či BSM žalobkyne a jej manžela
v čase vzniku dlhu bolo v zmysle § 148a ods. 2 O. z. zrušené – čo ale nikto ani netvrdil, a neposudzoval
záväzok pôvodného manžela žalobkyne v kontexte ust. § 145 ods. 2 O. z., nebolo to pre prejednávanú
vec potrebné.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa
08.12.2011, z ktorého záverov vyplýva: „Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 O. z. predlžuje plynutie
premlčacej doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sanepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy
uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu
veriteľadomáhaťsasplneniazabezpečovanejpohľadávkyajvznesenánámietkapremlčania.Vznesenie

námietkypremlčaniazáložnéhoprávajevýznamnéibavovzťahukprávuzáložnéhoveriteľadomáhaťsa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen
trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom

bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“

28. V prejednávanej veci tak bolo podľa odvolacieho súdu irelevantné, či žalobkyňa vzniesla námietku
premlčania aj vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke alebo nie, nakoľko je zrejmé, že žalobkyňa
vzniesla námietku premlčania záložného práva, a v tom prípade je súd povinný skúmať, kedy uplynie

(uplynula) premlčacia lehota zabezpečovanej pohľadávky bez ohľadu na to, či dlžník premlčanie
zabezpečovanej pohľadávky namietne.

29. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, kedy nastalo premlčanie zabezpečovanej pohľadávky
(zo zmluvy o pôžičke), považuje odvolací súd za správne, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, preto

odvolací súd na tieto skutkové zistenia a ich následné právne posúdenie poukazuje. Napokon tieto
záverysúduprvejinštancienespochybňujeanižalovanýv1.radevodvolaní.Jepretomožnéprijaťzáver
zhodný so záverom súdu prvej inštancie, že zabezpečovaná pohľadávka (zo zmluvy o pôžičke) bola
ku dňu 08.12.1999 premlčaná. Tým, že žalobkyňa vzniesla námietku premlčania po uplynutí premlčacej
lehoty zabezpečovanej pohľadávky, ju vzniesla úspešne v súlade s ust.§ 100 ods. 2 O. z. a § 101 O. z.

30. V nadväznosti na tento záver odvolací súd reaguje na ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného v 1.
rade, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nemohol určiť, že nehnuteľnosti špecifikované vo výroku
napadnutého rozsudku nie sú zaťažené záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 08.11.1996, a to z dôvodu, že premlčanie záložného práva má iný právny následok

než premlčanie samotnej pohľadávky. Kým pri pohľadávke dochádza k zániku jej vymáhateľnosti, pri
záložnom práve po jeho prípadnom „premlčaní“, naďalej pretrváva jeho existencia ako vecného práva
k nehnuteľnosti. To znamená, že záložné právo zostáva naďalej zapísané v katastri nehnuteľností a jeho
mimosúdny výkon nie je obmedzený uplynutím času.

31. Aj vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného v 1. rade odvolací súd uvádza, že ju považuje za
nesprávnu a na podporu tohto záveru opäť poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax NS SR a ÚS
SR (rozsudok NS SR č. k. 2Cdo 162/2022 zo dňa 29.11.2023, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011
zo dňa 08.12.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 169/2021 zo dňa 26.10.2021, uznesenie ÚS SR sp.
zn. IV. ÚS 427/2023 zo dňa 05.09.2023).

32. Z obsahu uvedených rozhodnutí vyplýva, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti
domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Záložca má
v takomto prípade naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že premlčané

záložnéprávoniejevykonateľnévzhľadomnadovolaniesapremlčaniazáložcom,pričomtakýtourčujúci
rozsudok je podkladom pre výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to napriek
tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá.

33. Zo záverov rozsudku dovolacieho senátu NS SR sp. zn. 2Cdo 162/2022 zo dňa 29.11.2023

vyplýva: „Všeobecne je potrebné posúdiť, aké právo mu (záložnému veriteľovi) ostane zachované,
ak záložca úspešne namietne premlčanie jeho práva na výkon záložného práva. Je nepochybné, že
v takom prípade sa záložný veriteľ nemôže domôcť výkonu svojho záložného práva. Záložné právo je
zabezpečovacím inštitútom a obsahuje subjektívne právo veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu,
a to zákonom predpokladaným, resp. zmluvne dohodnutým spôsobom. Oproti tomu stojí povinnosť

záložcu strpieť výkon záložného práva. Je otázne, či je možné, ako to aj sťažovateľka argumentuje,
realizovať výkon premlčaného záložného práva dobrovoľne so súhlasom záložcu. Obsah záväzku na
strane záložcu nespočíva v aktívnom konaní, ale iba v povinnosti niečo strpieť. Ak by tu mal byť prítomný
prvok dobrovoľnosti, pojmovo už nejde o výkon záložného práva, ale v takomto konštrukte môžemehľadať iné právne inštitúty. Zabezpečenie záväzku záložným právom teda spočíva v tom, že veriteľ,
ak jeho splatná pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je oprávnený sám bez ingerencie, resp.
súčinnosti záložcu, teda jednostranne uspokojiť sa so zálohu, a záložca výkon jeho práva musí strpieť.

Premlčaním t. j. nevykonaním tohto práva v ustanovenej dobe, nemožno veriteľovi priznať právo na
výkon záložného práva. Pojmovým obsahom záložného práva je teda jeho výkon, ak k výkonu nedôjde
pred uplynutím premlčacej doby, uplatnením námietky premlčania záložcom dôjde k vyprázdneniu
obsahu subjektívneho záložného práva veriteľa.“ Napokon ústavný súd poukázal na obdobný záver
vyplývajúci z nálezu ÚS z 08.12.2011 sp. zn. II. ÚS 250/2011, podľa ktorého „Ak záložný veriteľ

neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku predaja
zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa
nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej
spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.“ V závere ústavný súd skonštatoval,
že vyslovený právny záver nevytvára nerovnovážny stav medzi záložcom a záložným veriteľom,
ale práve naopak, vypĺňa legislatívnu medzeru, ktorá do nevýhodnej pozície stavala záložcu, čim

zodpovedá princípom Všeobecnej spravodlivosti a rozumne usporadúva procesné vzťahy. Toto riešenie
tak nepresahuje medze zásady sudcovskej tvorby práva podľa čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP.“

34. Vzhľadom na podobnosť hmotno-právnej úpravy odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie rozsudok
NS ČR č. k. 21Cdo 2185/2009 z 21.12.2010, z ktorého relevantnej časti vyplýva: „Aj keď premlčané

právo pretrváva – všeobecne vzaté – ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho
vztiahnuť aj na záložné právo. K speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, ak osobitné
predpisy neustanovujú iné spôsoby speňaženia. Ak záložný dlžník namietol dôvodne premlčanie
záložného práva, nemožno tu úspešne dovodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti
uspokojenia zaistenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, pretože speňaženie zálohu na návrh

záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonané a dobrovoľné plnenie práva (nároku) na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné;
k prijatiu „premlčaného dlhu“, teda v tomto prípade na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, už
z povahy veci nemôže dôjsť.“

35. Napokon k poslednej odvolacej námietke žalovaného v 1. rade o nevysporiadaní sa s jeho námietkou
ohľadne potencionálneho nepoctivého konania žalobkyne z dôvodu, že počas konkurzného konania na
majetok žalobkyne bolo potrebné žalovaného v 1. rade upovedomiť o vyhlásenom konkurze, odvolací
súduvádza,žetútonepovažujevovzťahukprejednávanejvecizarelevantnúavýznamnúpreposúdenie
dôvodnosti podanej žaloby.

36. Jednak samotný žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení ako aj odvolaní neuviedol žiadne skutkové
tvrdenia poukazujúce na prípadný nepoctivý úmysel žalobkyne pri konkurznom konaní, iba uviedol, že
potencionálnetamnepoctivýúmyselbyťmohol.Súdprvejinštancietaknemoholreagovaťnahypotetické
otázky, bez konkrétnych skutkových tvrdení. Navyše celý priebeh konkurzného konania riadi súdom

ustanovený správca pod dohľadom konkurzného súdu bez výraznejšej možnosti žalobkyne do tohto
konkurzného konania akýmkoľvek spôsobom zasahovať.

37. A napokon je potrebné skonštatovať, že na preukazovanie prípadného nepoctivého zámeru dlžníka
je určené osobitné konanie vymedzené v ust. § 166f zák. č. 7/2005 Z. z. – konanie o zrušenie oddlženia

pre nepoctivý zámer – v ktorom by musel žalovaný v 1. rade ako potencionálny veriteľ preukazovať
tento nepoctivý zámer, po splnení zákonom požadovaných predpokladov pre vedenie takéhoto konania.
Žalovaný v 1. rade nepotvrdil a ani netvrdí, že by takéto konanie inicioval a viedol.

38. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného v 1. rade doplnil odôvodnenie vecne

správneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39.Uvedenémuvýrokuzodpovedáajvýrokonáhradetrovodvolaciehokonania,keďodvolacísúdpriznal
žalobkyni ako úspešnej v odvolacom konaní plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému

v 1. rade.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy

tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.