Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200955
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125200955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobkyne: J., právne zastúpenej:
JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41343859, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/13/2025-125 zo dňa 12.8.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku III. a súvisiacom výroku X. o trovách konania.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) dňa
10.02.2025 domáhala, aby súd určil za neprijateľné deväť ňou špecifikovaných zmluvných podmienok v
rámci spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorú so žalovaným
uzavrela dňa 05.06.2007. Podľa žalobkyne šlo medzi ňou a žalovaným o spotrebiteľskú zmluvu
formulárového charakteru s vopred pripravenou predtlačou. Zmluvná voľnosť žalobkyne tak bola
obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru a všetky ostatné zmluvné podmienky a

dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavovali diktát dodávateľa bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah.

2. Súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom takto:

„I. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v Článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku

dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení:
„Poplatok za poskytnutie úveru: 1000,- Sk
Poplatok za I. upomienku: 200,- Sk
Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 1000,- Sk
Poplatok za vedenie úverového účtu: 40,- Sk / mesačne.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:

XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v čl. II. bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený
s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré
súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007 , a to v čl. II. bod 4. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník
vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia
nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane
príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1
zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v čl. II. bod 5. v znení: „Banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom
styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v čl. II. bod 6. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne
súhlasí s v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok,
resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená

požadovaťodzamestnávateľadlžníkavykonávaťzrážkyzomzdyaždodobyúplnéhosplateniavšetkých
pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok
úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone
rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto
úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“, je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007 , a to v čl. II. bod 8. v znení: „Podpisom tejto zmluvy
dlžník súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje

a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“)
svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko, dcérskym spoločnostiam VÚB,
a.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., za účelom
interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka a ponuky služieb a produktov spoločnosti

patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve
na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a
bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkovéhovzťahu,atopísomnýmoznámenímdoručenýmnapobočkuVÚB,a.s.,vktorejmáotvorený
svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu.“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, platných a účinných od
17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to

v čl. IV. Splácanie úveru, bod 8. v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie
peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od
najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak
dlžník pri platení určí inak.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, platných a účinných od
17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v
čl. IV. Splácanie úveru, bod 9. v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú
mu dlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek

účtedlžníkavedenomvoVÚB,a.s.,atoinkasnýmspôsobom,t.j.tak,žebezďalšiehoosobitnéhopríkazu
dlžníka zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov
banky spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať
tieto náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiťna týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich
viet.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, platných a účinných od
17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to
v čl. IX. Záverečné ustanovenia, bod 4. v časti, v znení: „ Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou,
ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa

riadiaObchodnýmzákonníkomazákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.“jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

X. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po skutkovej stránke ustálil, že žalobkyňa

ako dlžník uzavrela dňa 05.06.2007 so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky reg.
č. XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 50.000,-
Sk (1.659,70 eur), ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 splátkach po 1.135,10 Sk (37,68 eur).
K splateniu predmetného úveru zo strany žalobkyne došlo viac ako 10 rokov pred podaním žaloby.
Obsahom predmetnej zmluvy boli aj ustanovenia, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že predstavujú neprijateľné

zmluvné podmienky, pričom obsah týchto ustanovení nemala možnosť v rámci formulárovej zmluvy
ovplyvniť.

4. Podľa záverov súdu prvej inštancie sa ďalšie žalobkyňou namietané ustanovenia predstavujúce
neprijateľné zmluvné podmienky nachádzali aj vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na

poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, platných a účinných od 17.10.2005, na
ktoré odkazovala Zmluva o poskytnutí flexipôžičky reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX z 05.06.2007.

5. Zistený skutkový stav súd právne posúdil aplikáciou ustanovení § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1
až 4, § 53a, § 54 ods. 1 a 2, § 489, § 491, § 497, § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo iba „OZ“), § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 3 ods.
3, 5, § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), § 298 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“).

6. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania,
že predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky (spotrebiteľského úveru) je spotrebiteľského charakteru.

Prípustnosťžalobyourčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienoksúdvyvodilz§137písm.c),prípadne
písm. d) CSP v spojení s § 298 CSP, ako aj z ustanovení § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka. v
záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podporne poukázal aj na § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z. z., ktorý výslovne umožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Podanou žalobou
sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby

preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami [porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/27/2018, ktoré práve odvodzuje prípustnosť od § 137 písm. c) CSP, hoci podľa
názoru súdu je priliehavejší prípadne § 137 písm. d) CSP, ktoré pojednáva o určení právnej skutočnosti],
aleiust.§11ods.4ZoSÚ,ktoréumožňujespotrebiteľovidomáhaťsaneplatnostizmluvy,atedaprípadne

i časti zmluvy - konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

7. Na podporu svojich argumentov poukázal súd prvej inštancie aj narozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ktoré citoval, a zktorého vyplynulo, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej
legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie
dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by

žalobabolazostranyžalobkynepodanášikanózne,nakoľkozožaloby,nevyplýva,žebynesledovalaako
svoj primárny cieľ zodpovedanie otázky, či dotknuté zmluvné podmienky boli neprijateľné a ciele podľa §
3ods.3zák.č.250/2007Z.z.,pričomtiežpoukázalnajudikatúrupotvrdzujúcunepremlčateľnosťurčenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok a záujem štátu na zvýšenej ochrane spotrebiteľa (rozsudok SD
EÚ C-776/19 až C-782/19).

8. Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s otázkou, či v prípade namietaných zmluvných podmienok
nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia (ak tieto sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne) a či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Dospel k záveru, že
napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú hlavného predmetu plnenia, ani
ceny plnenia. Niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo strany spotrebiteľa, avšak iba poplatkov

ako vedľajších plnení, konkrétne za poskytnutie úveru, upomienky a vedenie úverového účtu, pričom
súd nehodnotil ich prijateľnosť, či neprijateľnosť z pohľadu primeranosti ceny za poskytnuté protiplnenie.

9. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nie je možný prieskum poplatkov, nakoľko sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, súd poukázal na body 59-63 odôvodnenia rozsudku Súdneho

dvora C-714/22 a uzavrel, že tak poplatky za upomienku, ako aj poplatok za poskytnutie úveru a vedenie
úverového účtu podliehajú súdnemu prieskumu neprijateľnosti, pretože sa nejedná o základné plnenia
vyplývajúce zo zmluvy. V rovnakej súvislosti citoval aj rozsudok SD EÚ C-565/21 z 16.03.2023.

10. Keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o opaku, súd vychádzal z domnienky, že namietané

zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Zmluva a zmluvné podmienky v
nej predstavujú štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, uzatváranú s mnohými spotrebiteľmi.
Rovnako tak ustanovenia zakotvené vo všeobecných obchodných podmienkach predstavujú
dojednania, ktorými sa spravuje určitý typ zmlúv, ktoré žalovaný uzatváral s mnohými spotrebiteľmi.
Pretovďalšomskúmal,činapadnutézmluvnédojednaniaspôsobujúznačnúnerovnováhuvneprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

11. Vo vzťahu k namietaným zmluvným dojednaniam o poplatkoch za poskytnutie úveru, upomienky a
vedenie účtu súd posudzujúc ich obsah a zmysel dospel k záveru, že predmetné dojednania predstavujú
neprijateľné zmluvné podmienky vyvolávajúce v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany

hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú je totiž nevyhnutné tiež považovať zmluvnú podmienku, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke dodané nie je a
slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatok za poskytnutie úveru, za upomienky a za vedenie
úverového účtu nie sú poplatkami za služby realizované v záujme spotrebiteľa. Nemajú rozumný
ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by

mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa
týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že sa jedná o štandardné poplatky v rámci bankovej praxe,

avšak skutočnosť, že i iné banky/poskytovatelia úverov vyžadujú od spotrebiteľov úhradu poplatku
za poskytnutie úveru, upomienky, či vedenie účtu však samo o sebe nemôže vyvodzovať prijateľnosť
takýchto poplatkov. Poplatky za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech,
ktorý prevyšuje skutočné výdavky dodávateľa za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky
označuje náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu,

ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno
veriteľovi priznať viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku
bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej
podmienky. V danom prípade majú poplatky za upomienky sankčný charakter, čo nepochybne vyplýva
z ich rozdielnej sumy, keď prvá upomienka je vo výške 200,- Sk (6,64 eur), ale ďalšie vo výške 1.000,-

Sk (33,19 eur).

12.Zmluvnápodmienkauvedenávdruhomvýrokunapadnutéhorozsudku,týkajúcasapotvrdeniaotom,
že spotrebiteľ bol oboznámený s obchodnými podmienkami konštatoval, že táto v totožnom znení užbola vyhlásená súdom za neprijateľnú napríklad rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 19Csp/26/2023-243
zo dňa 16.11.2023 a ďalšími rozhodnutiami. Žalovaný týmto ustanovením mienil preniesť na spotrebiteľa
dôkazné bremeno, keď v rámci podpisu štandardizovanej spotrebiteľskej zmluvy získava i vyjadrenie

spotrebiteľa, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú zvyčajne skutočne rozsiahleho
charakteru.

13. Zmluvnú podmienku týkajúcu osobitného vzťahu klienta k banke (III. bod výroku) súd vyhodnotil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko je v predmetnom zmluvnom

ustanovení citeľná značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a to
nielen tým, že spotrebiteľ je vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajúcej v
používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa,
ale predovšetkým z dôvodu, že nepravdivosť vyhlásenia má za následok okamžitú splatnosť úveru, čo
jednoznačne nepredstavuje pretavenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o bankách. V prvom
rade existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej nevedomosti netuší, čo

má chápať pod termínom osobitný vzťah k banke (rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, EU:C:2006:675,
bod 28, rozsudok Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, bod 65). V danom prípade nejde iba o
premietnutie zákonnej normy ustanovenia § 35 zákona o bankách do zmluvy o úvere. Uvedené zmluvné
dojednanie umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému
subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť tohto úveru bez toho, aby vyslovene šlo o obchod, ktorý by

vzhľadomnasvojupovahu,účelaleborizikonevykonalsostatnýmiklientmi.Vtomtosmeresúdpoukázal
na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, s ktorého
dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožnil a ktoré citoval.

14. K rozhodcovskej doložka uvedenej vo IV. výroku rozsudku súd uviedol, že je typickou neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, ktorej obdobné i totožné znenia boli už opakovane súdmi vyhlásené za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Predmetné dojednanie vytvára materiálnu
disproporciu v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s
rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie, pričom opätovne nejde o
dojednanie, ktoré by bolo transparentne individuálne dojednané, ako určitá zmluvná podmienka, ktorá

nie je pre tento zmluvný vzťah nevyhnutná, ale je nad rámec bežných zmluvných dojednaní upravujúcich
daný zmluvný vzťah. Zo zmluvy nevyplýva, že by si predmetnú zmluvnú podmienku vyžiadal spotrebiteľ.
Táto bola automaticky zahrnutá do predformulovaných zmluvných podmienok. Poukázal aj na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11.06.2019.

15. Zmluvná podmienka (bod V. výroku), v ktorej spotrebiteľ vyjadruje súhlas so zrážkami zo
mzdy podľa názoru súdu taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
v neprospech spotrebiteľa. Za významnú súd považoval predovšetkým skutočnosť, že predmetné
dojednanie je zahrnuté v rámci formulárovej zmluvy medzi bežné zmluvné podmienky, čím žalovaný
vnútil spotrebiteľovi určité správanie a konanie zvýhodňujúce dodávateľa v neprospech spotrebiteľa,

a to bez osobitného zdôraznenia následkov takéhoto dojednania. Práve vzhľadom na tieto nepoctivé
praktiky zákonodarca zakotvil v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom od 01.05.2014 neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený

o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Súdy v mnohých prípadoch, či už v rámci
neodkladných opatrení alebo aj vo veci samej, rozhodli o povinnosti veriteľa zdržať sa použitia
obdobných zmluvných podmienok z dôvodu jej neprijateľnosti, a tým neplatnosti.

16. K zmluvnému dojednaniu, ktorým spotrebiteľ vyjadruje súhlas s poskytnutím osobných údajov nielen

veriteľovi, ale aj ovládajúcej osobe, ako aj ďalším osobám, pričom platnosť súhlasu je určená na 10
rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu s možnosťou spotrebiteľa odvolať súhlas najskôr po jednom
roku od zániku záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením na pobočku žalovaného, v ktorej
má otvorený bežný účet, súd taktiež vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Obdobné zmluvné dojednanie už bolo judikované ako neprijateľné - napr. rozsudkom tunajšieho

súdu sp. zn. 19Csp/26/2023 zo dňa 16.11.2023. Súd aj v tomto prípade vyhodnotil predmetnú zmluvnú
podmienku ako neprijateľnú, spôsobujúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán v neprospech
spotrebiteľa, predovšetkým z dôvodu, že považoval za neprimerane a neodôvodnene dlhú dobu, na
ktorú spotrebiteľ má uvedený súhlas udeliť - 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutéhozo zmluvy, pričom aj pre prípad zániku zmluvného vzťahu by musel dlžník za účelom odňatia súhlasu
učiniť písomné odvolanie súhlasu najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu,
a to ani nie priamo žalovanému, ale doručením na pobočku žalovaného, v ktorej má otvorený svoj

bežný účet (čo inak ani v čase podania odvolania súhlasu nemusí byť splniteľná podmienka). Predmetný
súhlas ide so spracúvaním údajov výrazne nad rámec rozsahu nevyhnutného pre poskytnutie úveru.
Pre účely vyhlásenia určitej podmienky za neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve je pritom irelevantné, či
predmetná zmluvná podmienka mala reálny nepriaznivý následok pre spotrebiteľa, keďže táto okolnosť
nepredstavuje v zmysle zákona (§ 53 Občianskeho zákonníka) kvalifikačný moment pre posúdenie

neprijateľnej zmluvnej podmienky.

17. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku VII. rozsudku - oprávnenie započítavať platby najprv na
plnenie príslušenstva záväzku a až následne na istinu - súd prvej inštancie uviedol, že započítavanie
platieb prijatých od spotrebiteľa bez zohľadnenia vôle spotrebiteľa, čo danými platbami chcel uhrádzať,
je neprípustné. Súd poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/1/2023-91 zo dňa

27.04.2023, č. k. 9Csp/102/2020-158 z 23.06.2022, ale aj rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn.
7Csp/3/2020 zo dňa 09.09.2020, či sp. zn. 7Csp/21/2025 zo dňa 16.06.2025, ktorými bola dotknutá
zmluvná podmienka už vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

18. V prípade zmluvnej podmienky vyjadrenej vo všeobecných obchodných podmienkach, v ktorej

spotrebiteľ vyjadruje súhlas s inkasom a započítavaním platieb z jeho akýchkoľvek účtov v banke,
súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania z dôvodu, že nekalým spôsobom v rámci
všeobecných obchodných podmienok dodávateľ získava súhlas s inkasným spôsobom úhrady dlhu z
ktoréhokoľvek účtu spotrebiteľa, ktorý by u veriteľa viedol. Tento súhlas je prakticky vnútený každému
spotrebiteľovi bez možnosti jeho ovplyvnenia, keďže sa nachádza vo všeobecných obchodných

podmienkach. O individuálnosti dojednania nemožno absolútne hovoriť.

19. Napokon poslednú zmluvnú podmienku, týkajúcu sa voľby Obchodného zákonníka, súd taktiež
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v rámci spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu
predstavuje totiž odklon od vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý

jasne upravuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Občiansky zákonník v niektorých oblastiach priznáva spotrebiteľom väčšiu
ochranu než ustanovenia Obchodného zákonníka. Takýmto znením zmluvnej podmienky, aká bola

predmetom prieskumu sa preto veriteľ vo formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere odklonil od
kogentnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku a v prípade realizácie tohto ustanovenia tým uprel
spotrebiteľovi jeho práva a zhoršil tým jeho postavenie a spôsobil značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd určil, že i táto zmluvná podmienka
v úverových podmienkach je neprijateľná.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

21. Proti výroku III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b), d), f) a h) CSP.

22. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že sporná
zmluvná podmienka predstavuje zákonnú povinnosť banky podľa § 35 ods. 1 a § 35 ods. 4 zákona o
bankách, nakoľko povinné zosplatnenie úveru pri osobe s osobitným vzťahom k banke stanovuje priamo
zákon o bankách. Odôvodnenie rozhodnutia súdu v tejto časti považoval žalovaný za neprimerane

strohé a nedávajúce odpoveď na otázku, z akého dôvodu je dané zmluvné ustanovenie neprijateľné.
Podľa žalovaného súd prebral argumentáciu žalobcu a žiadnym spôsobom nereagoval na argumentáciu
žalovaného. Odôvodnenie súdu v tejto časti je nepreskúmateľné a nespĺňa náležitosti na odôvodnenie
rozsudku podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.

23. Súd sa mal podrobnejšie zaoberať konkrétnou zmluvnou podmienkou a neuspokojiť sa len s
poukazom na rozhodnutia súdov v iných prípadoch s tými istými podmienkami a vo vzťahu k iným
dodávateľom. Súd sa nevysporiadal s tým, že bez potvrdenia zo strany klienta banka nemá ako overiť,
či klient nemá osobný vzťah k banke, keďže nevedie žiadne evidencie o osobách zastávajúcich vedúcepozície v iných bankách. Povinnosť predchádzať konfliktu záujmov vyplýva z hrozby obrovských škôd,
ktoré by klientom banky mohli vzniknúť, ak by túto povinnosť zanedbala. Záver súdu, že odkaz na § 35
ods. 4 zákona o bankách nepostačuje je absurdný, keďže už zo znenia zmluvnej podmienky vyplýva,

čo je obsahom tohto ustanovenia.

24. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok SD EÚ C-92/11, RWE Vertrieb, zo dňa 21.3.2013, v zmysle
ktorého ustanoveniam smernice 93/13 nepodliehajú zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné
zákonné alebo regulačné ustanovenia, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany

dohodli. (obdobne rozsudok C-34/13, Kušaniová v. SMART CAPITAL, a.s. zo dňa 10.9.2014)

25. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje najmä právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz prekvapivých rozhodnutí ako aj zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, ako aj právo na

riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

26. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v časti
vo vzťahu k bodu výroku III., resp. navrhol, aby ho odvolací súd v napadnutom rozsahu v zmysle

ustanovenia § 389 CSP ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

27. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že napadnuté zmluvné dojednanie
je formulované rozsiahlo a vzťahuje sa na situáciu, ktorá sa vôbec netýka povinnosti splácať úver

riadne a včas. Napadnuté ustanovenie je neurčité, pretože spotrebiteľ ako práva neznalý subjekt
bez reálneho oboznámenia a poučenia zo strany dodávateľa nedokázal posúdiť a vyhodnotiť svoj
prípadný osobitný vzťah k banke, ako ani rozsah a výpočet subjektov, ktoré nimi sú, pričom hoci
aj nedbanlivé prehlásenie je späté so sankciou okamžitého zosplatnenia úveru. Súdny dvor EÚ vo
veci C-66/19 rozhodol, že ak smernica v oblasti ochrany spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu

alebo dodávateľa oboznámiť spotrebiteľa s obsahom ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité
informácie sú určené záväznými právnymi predpismi členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca
alebo dodávateľ oboznámil uvedeného spotrebiteľa s obsahom predmetných ustanovení (viď rozsudok
z 26.apríla 2012, Invitel, C-472/10, EU:C2012:242, bod 29). Podľa citovanej zmluvnej podmienky by
spotrebiteľ mal „z hlavy“ ovládať zákon o bankách v časti upravujúcej osobitný vzťah k banke. Podstatné

a rozhodujúce pri danej zmluvnej podmienke je, že je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V
danej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského sudu v Prešove, napr. 25CoCsp/3/2025 zo
dňa 17.07.2025, sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 10.06.2025, sp. zn. 11CoCsp/27/2024 z 26.3.2025, sp.
zn. 6CoCsp/16/2024 z 19.9.2024, sp. zn. 13CoCsp/17/2023 zo dňa 4.4.2024. Poukázal tiež na závery
Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík

predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

28. Ďalšie vyjadrenia už neboli v odvolacom konaní podané.

29. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a inej vady konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že preskúmaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej
inštancievprejednávanomsporenezaťažilsvojekonanievytýkanouvadou;zodôvodnenianapadnutého

rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutej zmluvnej podmienke sú zrejmé skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie uvedené v bode 50. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere
dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nebol
uplatnený dôvodne. Je pravdou, že súd prvej inštancie sa po vecnej stránke dominantne vysporiadal
z dôvodmi pre konštatovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázaním na závery uvedené v

inom, skoršom rozsudku rovnakého súdu pod sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, ktoré aj citoval,
avšak s ohľadom na početnosť súdnych rozhodnutí zaoberajúcich sa totožnou zmluvnou podmienkou
aj priamo vo vzťahu k žalovanému je možné v danom prípade považovať tento rozsah a spôsob
odôvodnenia za akceptovateľný. Skutočnosť, že sa žalobca s odôvodnením uznesenia nestotožňuje,
nezakladá dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nie je porušením jeho
práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5Cdo/218/2010zo dňa 23.11.2010, kde sa uvádza: „Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV.ÚS/252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS/50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I.ÚS/97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II.ÚS/3/97, II.ÚS/251/03)“.

32. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania
pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani z obsahu odvolania nevyplynuli žiadne konkrétne tvrdenia
žalovaného ohľadne iných vád v postupe súdu prvej inštancie.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej

logiky. Z obsahu odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové závery súdu, ktoré by
žalovaný spochybňoval, ani konkrétne označenie dôkazov, ktoré mal súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotiť a tak dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ani odvolací súd žiadne takéto pochybenia
súdu prvej inštancie nezistil, preto konštatuje, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej

otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7Cdo/7/2010).35. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa

spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že za neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné považovať také
zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Jedná sa o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné a hrubo poškodzujúce spotrebiteľa.
Od dodávateľa, ktorý je v spotrebiteľských vzťahoch v značne silnejšom postavení ako spotrebiteľ,
sa vyžaduje, aby k tvorbe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách pristupoval v súlade s

dobrými mravmi.

37. Čo sa týka odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku III., ktorým súd prvej inštancie určil, že zmluvná
podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: 002895701050607, z 05.06.2007,
v čl. II. bod 4. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným

vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý
toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela
o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanom prípade zistil skutkový

stav v potrebnom rozsahu a na základe vykonaného dokazovania dospel aj k správnym právnym
záverom.Svojerozhodnutiezdôvodnilsíceprimárnecitáciouodôvodneniainéhorozhodnutiavobdobnej
veci, je však z neho zrejmé, že v zmysle namietanej zmluvnej podmienky je spotrebiteľ vystavený
podmienke nepochopiteľnej pre bežného spotrebiteľa s rizikom okamžitej splatnosti akéhokoľvek úveru
v prípade zistenia osobitného vzťahu klienta k banke. To jednoznačne nepredstavuje iba premietnutie

ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o bankách do spotrebiteľskej zmluvy.

38. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C-237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako
je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné

kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou
jepodmienka,ktorávyvolávavneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstranyhrubúnerovnováhu.

39. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo

je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od

pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10).

40. Podstata neprijateľnosti odvolaním napadnutej zmluvnej podmienky nespočíva v tom, že by
spotrebiteľnebolpovinnýoznamovaťkonkrétnepodstatnéskutočnostibanke,alevtom,žeposudzovaná

spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto podstatné skutočnosti neozrejmuje, v dôsledku čoho je
spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka
má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke, a že v zmluve s
klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená
použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy, neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej

podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez
ďalšieho známe (Pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024).41. Zmluvná podmienka odporuje aj ustanoveniu § 35 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka
nemôže s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na
svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Podstata neprijateľnosti namietanej

zmluvnej podmienky spočíva v danom prípade v spôsobe formulácie predmetnej zmluvnej podmienky,
ktorá nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pokiaľ ide o rozsah jej následkov. Z jej jazykového
znenia nevyplýva jednoznačne, že sankcia okamžitej splatnosti sa viaže výlučne na konkrétny úverový
vzťah založený predmetnou zmluvou, v rámci ktorého bolo vyhlásenie spotrebiteľa poskytnuté, a
ktorý je možné vnímať ako rizikový. Naopak, formulácia použitá dodávateľom objektívne pripúšťa

aj výklad, že dôsledkom nepravdivosti vyhlásenia môže byť zosplatnenie akéhokoľvek úverového
záväzku spotrebiteľa voči banke. Takto formulovaná zmluvná podmienka prekračuje rámec zákonného
oprávnenia banky a zároveň vystavuje spotrebiteľa právnej neistote ohľadom rozsahu jeho povinností
a možných následkov porušenia zmluvy. Uvedená neurčitosť a potenciálne rozšírenie nepriaznivých
následkovnadrámeczákonazakladajúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Odvolací súd sa zároveň zaoberal námietkou žalovaného, podľa ktorej zmluvná podmienka spĺňa
požiadavku určitého a zrozumiteľného vymedzenia povinností spotrebiteľa už tým, že odkazuje na
ustanovenie § 35 ods. 4 zákona o bankách. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Samotný
odkaz na zákonné ustanovenie bez jeho bližšieho obsahového priblíženia nemožno v spotrebiteľských

vzťahoch považovať za dostatočný prostriedok na zabezpečenie zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky.
Ustanovenie § 35 ods. 4 zákona o bankách obsahuje komplexnú a pre priemerného spotrebiteľa nie
zrejmú definíciu okruhu osôb s osobitným vzťahom k banke, zahŕňajúcu viaceré kategórie subjektov,
ich funkčné postavenie, ako aj vzťahy prostredníctvom iných osôb. Takto formulovaná právna úprava
si vyžaduje odborné právne porozumenie a nemožno od spotrebiteľa spravodlivo očakávať, že jej

obsah pozná. Ak zmluvná podmienka ukladá spotrebiteľovi povinnosť deklarovať určitú skutočnosť,
pričom s jej nepravdivosťou spája závažný právny následok v podobe okamžitej splatnosti úveru, je
nevyhnutné, aby obsah tejto povinnosti bol v zmluve vyjadrený jasne, určito a zrozumiteľne, a to bez
potreby vyhľadávania a interpretácie právnych predpisov. V posudzovanom prípade zmluvná podmienka
takúto požiadavku nespĺňa, keďže spotrebiteľa odkazuje na zákonné ustanovenie bez toho, aby mu

poskytla aspoň základné vysvetlenie jeho obsahu a rozsahu. Tým je spotrebiteľ vystavený situácii
právnej neistoty, v ktorej nemôže s dostatočnou mierou istoty posúdiť, či jeho vyhlásenie zodpovedá
skutočnosti a aké dôsledky z toho pre neho vyplývajú.

43. Je potrebné tiež uviesť, že obdobná zmluvná podmienka už bola posúdená ako neprijateľná zmluvná

podmienka, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/25/2024 zo dňa 02.07.2024 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/27/2024 zo dňa 26.03.2025, rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/69/2024 zo dňa 08.01.2025 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 10.06.2025, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 16Csp/184/2024 zo dňa 01.04.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

16CoCsp/14/2025 zo dňa 23.09.2025, rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Csp/79/2024
zo dňa 17.03.2025 v spojením s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/20/2025 zo
dňa 14.10.2025.

44. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd v pripomína, že súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd

stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral
a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho
vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
napr. IV.ÚS/252/2004, I.ÚS/50/2004, II.ÚS/3/1997, II.ÚS/251/2003).

45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III., ako aj v súvisiacom
výroku X. o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní bol úspešný
žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).