Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52P/212/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203029
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1724203029.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom vo veci návrhu manželky: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, D., právne zastúpená: E. A. F., advokátka so sídlom A. X, G., na
rozvod manželstva s manželom: H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, D., a úpravu
pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: I. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom - J. C., K. D. L. M. C., so sídlom H. X,
C., takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo H. B., narodeného XX.XX.XXXX a A. B., M. H., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v C., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na

strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .

II. Maloletá I. sa zveruje na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletú I. a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV.OtecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletejI.mesačnesumou350eurpočnúcdňomprávoplatnosti

rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

V. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou I. nasledovne:
- každý nepárny kalendárny týždeň v roku od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- počas letných prázdnin od 1. júla od 08:00 hod. do 15. júla do 18:00 hod. a od 1. augusta od 08:00
hod. do 15. augusta do 18:00 hod.
- počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa vianočných prázdnin od 15:00
hod. do 30. decembra do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30. decembra od 15:00 hod. do

posledného dňa vianočných prázdnin do 18:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 15:00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 08:00 hod. do
nedele posledného dňa jarných prázdnin do 18:00 hod.
- počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa jesenných prázdnin od 08:00
hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18:00 hod.;

- s tým že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť s tým, že miestom
odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je počas vyučovacích dní miesto školského zariadenia, resp.
predškolského zariadenia, inak miesto bydliska matky.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom podaným na súde dňa 28.08.2024 domáhala rozvodu manželstva s manželom
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. na čas po rozvode manželstva.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa s manželom spoznala v roku 2016 vďaka ich spoločným priateľom.
V roku 2018 si účastníci konania kúpili spoločné bývanie a začali spolu bývať. Hádky medzi účastníkmi
konania boli vždy spôsobené manželovým užívaním alkoholu. O rok neskôr navrhovateľka zistila,
že je tehotná, obaja účastníci konania sa rozhodli začiatkom roka 2020 vstúpiť do manželstva. Dňa
XX.XX.XXXXsaimnarodilamaloletáI..Problémymedzimanželmisazačaliobjavovaťihneďnazačiatku

ich manželstva. Manžel pokračoval v holdovaní s alkoholom a podľahol aj hazardným hrám. Postupom
času začal byť manžel voči navrhovateľke agresívny, urážal a ponižoval ju. Po narodení maloletej došlo
k zmene jeho správania, avšak jeho holdovanie alkoholom pokračovalo ďalej. Správanie manžela a
jeho holdovanie alkoholu a hazardným hrám pokračovalo, pričom agresívne, vulgárne a ponižujúce
správanie sa vo vzťahu k navrhovateľke sa stupňovalo a manžel začal navrhovateľku už aj fyzicky

napádať, fackovať. Manžel sa v októbri 2023 odsťahoval zo spoločného bývania a manželia sa oficiálne
rozišli. Hoci sa manžel odsťahoval na D. K. za prácou, neohlásene sa vracia do spoločného bytu
účastníkov konania, nie však kvôli maloletej, ale aby videl kamarátov a najmä navštívil svoj obľúbený
bar, pričom pod vplyvom alkoholu sa manžel okrem agresívneho správania k navrhovateľke, pomočuje
a rozbíja spoločné veci v domácnosti. Navrhovateľka odmieta akékoľvek obnovenie manželského

spolužitia, nakoľko voči manželovi stratila akúkoľvek dôveru a v jeho prítomnosti sa necíti príjemne,
nakoľko je väčšinu času pod vplyvom alkoholu, voči navrhovateľke sa správa agresívne, vulgárne jej
nadáva a neustále ju ponižuje. Čo sa týka úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva
k maloletej I., navrhovateľka musela častokrát zabezpečovať starostlivosť o maloletú sama, nakoľko
manžel preferoval trávenie voľného času popíjaním alkoholu alebo hraním hazardných hier. Maloletá

v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie vo D.. Navrhovateľka má záujem, aby sa maloletá
stretávala s otcom a trávila s ním voľný čas. Vzhľadom na vek maloletej a skutočnosť, že otec býva a
pracuje na D. K., považuje navrhovateľka za najideálnejšie úpravu styku Otca s Maloletou každý druhý
víkend od piatka 15:00 hod. do nedele 18:00 hod., pričom školské prázdniny a sviatky budú upravené
striedavo v zmysle petitu uvedeného v podanom návrhu. Navrhovateľka je aktuálne nezamestnaná a

aktívne hľadá prácu, pred skončením pracovného pomeru pracovala v N. F. D. K. ako N., pričom jej
mesačný príjem je 850 eur brutto. K príjmu dostávala Navrhovateľka aj tzv. dochádzkový bonus vo výške
200 eur, pričom ten mala zaručený iba v prípade, pokiaľ nebola práceneschopná alebo nepoberala
ošetrovné. V prípade, ak splnila podmienky zamestnávateľ jej vyplatil i výkonnostný bonus vo výške
200 eur. Odkedy manžel odišiel zo spoločného bývania dobrovoľne neprispieval na výživu maloletej, jej

potreby zabezpečovala výlučne navrhovateľka. Na výživu maloletej začal otec prispievať až po nariadení
neodkladného opatrenia.

3. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a
oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,atonajmäsosobášnymlistommanželov,rodnýmlistommaloletej

I., prehľadom výdavkov matky a maloletej doloženého matkou, potvrdením o návšteve materskej školy,
potvrdením Materskej školy D. o pravidelných platbách za stravu zo dňa 03.04.2025, potvrdením
Materskej školy D. zo dňa 19.03.2025, potvrdeniami o príjme matky, ročným zúčtovaním preddavkov na
daň z príjmov fyzickej osoby – manžela za rok 2024, potvrdením o zaplatení dane z príjmov manžela
za rok 2024, so správami kolízneho opatrovníka, ako aj s celým spisovým materiálom nachádzajúcim,

pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C.. U oboch manželov je to manželstvo
prvé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá dcéra I.. Posledné spoločné bydlisko mali
manželia vo D.. Manželia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, avšak spolu nehospodária ani sa intímne

nestýkajú. Obaja manželia v priebehu konania odmietli obnoviť spolužitie a žiadali ich manželstvo
rozviesť.

5. Podľa čl. 1 zákona NRSR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosťtento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

6. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

8. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím
na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne

odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky
zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Okrem toho manželia dlhodobo nežijú
v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, ich manželský zväzok je už len čisto formálny, a aj z ich
vyjadrení vyplýva, že neexistuje racionálny predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu ich

manželského spolužitia.

11. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií
manželstva tak, ako to vyžaduje zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu
manželstva, súd ustálil problémy a nezhody v manželstve od roku 2023, ktoré viedli k rozpadu spoločnej

domácnosti, a hoci sa manžel vrátil (resp. opakovane vracia) do spoločnej domácnosti, spolužitie
manželov má už len povahu fyzickej prítomnosti oboch manželov v byte ako spolubývajúcich, ale nie
ako blízke osoby, ktoré sa vzájomne rešpektujú, pomáhajú si a starajú sa spoločne o dieťa. Práve
naopak, z vyjadrení manželov aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že spolu nevytvárajú zdravé
rodinné prostredie, keďže ich vzájomný vzťah je založený na nedôvere, ponižovaní, strachu manželky

z manžela, vulgárneho a agresívneho správania sa manžela voči manželke. Takýto stav jednoznačne
odporuje predpokladom manželského spolužitia ako ich stanovuje citovaný § 18 zákona o rodine. Na
základe uvedeného nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia.
Účastníci konania zhodne na pojednávaní uviedli, že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie
odmietli.

12. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery,
náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie. Súd nemá
prostriedky, aby mohol obnovenie spolužitia účastníkom konania nariaďovať, môže iba vplývať na ich
konanie, čo bolo v tomto prípade bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho

manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s
konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom

na čas po rozvode.

14. Ako už súd konštatoval vyššie, manželia majú spolu jedno maloleté dieťa - I..

15. Maloletá I. je vo veku takmer X M., navštevuje Materskú školu vo D., je zdravá, nemá zvýšené

výdavky na zdravotnú starostlivosť. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu
600 eur, ktoré pozostávajú z položiek: alikvotná čiastka na bývanie 128 eur, strava doma 230 eur, strava
škôlka 54 eur, poplatky za škôlku 30 eur, poplatky OZ Škôlkar 8 eur, hygiena a drogéria 40 eur, oblečeniea obuv 20 eur voľnočasové aktivity - 28 eur (tanečná) a 30 eur (výlety), hračky a knihy 30 eur, zdravotná
starostlivosť a vitamíny 5 eur.

16. Manželka vypovedala, že je zamestnaná ako pomocná sila v K. H. K. vo O.. Jej čistý priemerný
mesačný príjem je cca. 730 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur. Iný príjem
nemá, nepodniká. Spolu s manželom vlastní v rámci BSM dvojizbový byt vo D.. Nehnuteľnosť je
zaťažená hypotékou. Hypotekárny úver spláca manžel mesačnými splátkami vo výške 380 eur. Zostatok
hypotekárnehoúveručinícca75.000eur.Okremtohovlastníakopodielováspoluvlastníčkamenšiečasti

pozemkov v katastrálnych územiach C., G. L. G., avšak z vlastníctva pozemkov nemá žiadne príjmy.
Nevlastní žiaden iný majetok väčšej hodnoty. Bývam s manželom a maloletou dcérou v uvedenom byte
vo D., pričom náklady na bývanie pre 3 osoby vyčíslila nasledovne: elektrina 127 eur, voda 20 eur,
domové spoločenstvo 152 eur, komunálny odpad 15 eur (180 eur ročne), daň z nehnuteľnosti 2,50 eur
(29 eur ročne), televízia a internet 68 eur.

17. Manžel vypovedal, že je zamestnaný ako C. D. na P. v C. s čistým priemerným mesačným príjmom
cca. 1.920 eur. Okrem toho poberá daňový bonus vo výške 60 eur. Iný príjem nemá, nepodniká. Potvrdil,
že spolu s manželkou vlastní v rámci BSM dvojizbový byt vo D.. Nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou.
Hypotekárny úver splácam on mesačnými splátkami vo výške 380 eur. Zostatok hypotekárneho úveru
činí cca 75.000 eur. Nevlastní žiaden iný majetok väčšej hodnoty. Býva s manželkou a maloletou dcérou

v uvedenom byte vo D., ale keď má v práci službu a zostáva prespať u rodičov v F., ktorým nepravidelne
prispieva na bývanie a stravu sumou 200 eur mesačne. Má spotrebný úver v C. G. vo výške 5.500 eur,
kde má mesačné splátky 80 eur a nesplatený zostatok cca 1.800 eur. Úver bol použitý na kúpu auta.
Má tiež ďalší spotrebný úver v C. G. vo výške 3.000 eur, kde má mesačné splátky 30 eur a nesplatený
zostatok cca 1.700 eur. Úver bol použitý na „prerábku“ bytu. Má aj ďalší spotrebný úver v M. G. vo

výške 1.000 eur, kde má mesačné splátky 10 eur a nesplatený zostatok cca 850 eur. Úver bol použitý
na právnika.

18. Kolízny opatrovník sa v priebehu konania vyjadril v tom zmysle, že odporúča zveriť maloletú I. do
osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať výživným na maloletú I. sumou 350 eur mesačne. Styk otca

s maloletou I. navrhol upraviť od štvrtka do nedele a takisto upraviť styk otca s maloletou cez prázdniny.

19. Podľa čl. 3 zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy
a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné
prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju

ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

20. Podľa čl. 4 zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia

majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

21. Podľa čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.22. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;
b) zastupovanie maloletého dieťaťa;

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

25. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

26. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

27. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

29. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33.Podľa§62ods.3zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

34. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkovýchpomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

35. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

36. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

39. Vykonaným dokazovaním (vrátane pohovoru s maloletou I. vykonaného kolíznym opatrovníkom)
dospel súd k záveru, že v danom konkrétnom prípade je návrh matky na zverenie maloletej I. do
jej osobnej starostlivosti opodstatnený. Matka maloletej od jej narodenia zabezpečuje prevažnú časť

starostlivosti o maloletú, a to aj s ohľadom na jej nízky vek. Matka je aktuálne pre maloletú primárnou
opatrujúcou osobou, ktorú okolnosť bolo potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní o zverení maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorú súd zohľadnil pri
rozhodovaní, je aj faktický stav, keď maloleté dieťa je vychovávané predovšetkým matkou a to vzhľadom
na neprítomnosť otca, ktorého miesto výkonu práce D. je naďalej v C. (a to napriek tomu, že otec si

podal žiadosť o preloženie).

40. Otec, ktorému maloletá I. nebola zverená do osobnej starostlivosti, má naďalej právo na to, aby
jeho vzťah k dieťaťu bol zachovaný a aby mal možnosť sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa.
Dieťa má súčasne právo na zachovanie rovnocenných vzťahových väzieb k obidvom rodičom. Súd v

priebehukonanianezistil,žebymatkabránilaotcovivstykuakontaktesmaloletou.Právenaopak,matka
opakovane vyjadrila ochotu zverovať maloletú do starostlivosti otca a to vrátane osobitnej úpravy styku
otca s maloletou počas jednotlivých prázdnin. Súd na základe uvedeného upravil styk otca s maloletou
I. v takom rozsahu, na akom sa rodičia predbežne dohodli na pojednávaní dňa 17.04.2025 a ktorý
súd prevzal aj do výroku rozsudku s tým rozdielom, že zohľadnil vôľu rodičov a otcovi rozšíril styk

s maloletou od štvrtka do nedele, keďže mal za to, že takto určený rozsah styku otca s maloletou je
aktuálne v najlepšom záujme maloletej. Následné dohadovanie sa rodičov a vyjednávanie o presnej
výške výživného a o inom dni začiatku styku otca (streda alebo štvrtok) súd vyhodnotil už len ako
principiálny spor rodičov bez toho, aby brali ohľad na potreby a želania ich vlastnej dcéry. Súdom určený
rozsah styku otca s maloletou otcovi do budúcna nijakým spôsobom nebráni vytvárať si a aj prehlbovať

vzťah k svojmu dieťaťu.

41. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej I. a spravovanie jej majetku, súd nezistil, že by na strane
niektorého z rodičov boli dané dôvody, pre ktoré by niektorý z nich mal byť z tohto práva vylúčený, a
preto súd ponechal obom rodičom právo zastupovať maloletú I. a spravovať jej majetok.

42. Keďže maloletá I. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, súd sa zaoberal otázkou určenia
vyživovacej povinnosti otca. Súd pri rozhodovaní o výške výživného posúdil schopnosti, možnosti
a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletej I..

43. Pokiaľ ide o zisťovanie odôvodnených potrieb maloletej, súd vychádzal z výpovede matky na
pojednávaní, ktorá po poučení podľa § 32 Civilného mimosporového poriadku vyčíslila priemerné
mesačné výdavky na maloletú sumou cca 600 eur. Súd v tomto smere konštatuje, že matka uviedla
obvyklé výdavky na maloleté dieťa, ktoré nebolo potrebné v konaní zvlášť preukazovať, nakoľko súsúdu známe z jeho činnosti (náklady na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť a pod.).
Súd vyhodnotil obvyklé výdavky matky na maloletú na stravu (230 eur), hygienu (40 eur), oblečenie
(20 eur), voľnočasové aktivity (výlety 30 eur), hračky (30 eur) a zdravotnú starostlivosť (5 eur) za

primerané a opodstatnené, zodpovedajúce potrebám bežného maloletého dieťaťa vo veku maloletej I..
Okrem toho vynakladanie výdavkov súvisiacich s navštevovaním materskej školy (strava v škôlke 54
eur, poplatky v škôlke 30 eur, poplatok OZ Škôlkar 8 eur) a s navštevovaním tanečného krúžku (28 eur)
matka zdokladovala priloženými listinami (výpismi z bankového účtu, potvrdením Materskej školy D.
opravidelnýchplatbáchzastravuzodňa03.04.2025,potvrdenímMaterskejškolyD.zodňa19.03.2025),

pričom otec vynakladanie týchto výdavkov na maloletú nespochybňoval.

44. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Na strane dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na
zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Na strane povinného rodiča sa prihliada jednak na jeho faktické príjmy, ale i na to, čo je

objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikácii, odbornosť, pracovné
skúsenosti, situáciu na trhu práce. Vyhodnocujú sa aj majetkové pomery povinných osôb, ktoré zahŕňajú
jednak samotný majetok rodičov, ako aj životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Výživné má
zabezpečiť také materiálne podmienky maloletému dieťaťu, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo
v spoločnej domácnosti svojich rodičov.

45. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na mieru starostlivosti o maloleté dieťa, keď napriek
zvereniu maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi širší rozsah styku, a to každý druhý
týždeň od štvrtka do nedele.

46. Otec uviedol, že je zamestnaný ako C. D. na P. v C. s čistým priemerným mesačným príjmom
cca. 1.920 eur, pričom poberá aj daňový bonus vo výške 60 eur. Pri takomto príjme, bez preukázania
nadmerných (teda nie bežných a obvyklých), odôvodnených a zdokladovaných výdavkov otca,
vychádzajúc z metodiky Ministerstva spravodlivosti SR na určenie výšky výživného, má súd za to, že
schopnostiam a možnostiam otca zodpovedá možnosť uhrádzať výživné vo výške cca 360 eur mesačne

(t.j. 18 % z čistého mesačného príjmu pri jednej vyživovacej povinnosti dieťaťa vo veku 0 – 5 rokov).

47. Vychádzajúc z metodiky Ministerstva spravodlivosti SR na určenie výšky výživného, z matkou
vyčíslených odôvodnených potrieb maloletej I. a tiež z obsahu predbežnej rodičovskej dohody zo dňa
17.04.2025, dospel súd k záveru, že výživné vo výške 350 eur mesačne odzrkadľuje jednak možnosti,

schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

48. Napriek tomu, že manželka žiadala priznať výživné už odo dňa podania návrhu na rozvod, súd
rozhodol o určení vyživovacej povinnosti manžela voči maloletej I. až odo dňa právoplatnosti rozsudku,
pretoževprípadekonaniaorozvodemanželstvasaurčujevyživovaciapovinnosťrodičavočimaloletému

dieťaťu až od momentu rozvodu manželstva. Pokiaľ sa chce jeden z manželov domáhať určenia
vyživovacej povinnosti druhého manžela voči ich maloletému dieťaťu ešte pred rozvodom manželstva,
na tieto účely slúži iné konanie, a to konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu manželstva v zmysle § 111 písm. b) Civilného mimosporového poriadku a § 25 zákona o rodine.

49. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nezistil žiadne

skutočnosti, ktoré by opodstatňovali procesný postup v zmysle § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Pezinok.Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie manželka ani kolízny opatrovník, pretože sa svojho
práva výslovne vzdali.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci
starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)