Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/2180/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124391122
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124391122.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, XXX XX D., zast.: TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Sídlisko Jas 936/5, 924
01 Galanta, IČO: 36 264 750, proti povinnému Základná škola s materskou školou, Komenského 133,
Šoporňa, so sídlom Komenského 133, 925 52 Šoporňa, IČO: 36 080 519, zast. executio iuris advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 4840/71, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:

55 176 933, o vymoženie 61.686,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Adrianou
Juhásovou, so sídlom exekútorského úradu Vajanského 39, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 241EX 511/2024,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.04.2025, sp. zn.
76Ek/2180/2024, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zastavil exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
(výrok I.), zaviazal oprávneného náhradou trov exekučného konania povinnému vo výške 688,21 eur
(výrok II.) a zaviazal oprávneného náhradou trov exekučného konania súdnemu exekútorovi vo výške
60,- eur (výrok III.).

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.10.2024 domáhal

od povinného vymoženia nároku na základe rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 04.12.2023,
sp. zn. 18Cpr/12/2018. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že voči tomuto súdnemu
rozhodnutiu podal odvolanie, preto mu nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti došlo k vyznačeniu
jeho právoplatnosti. Uviedol tak, že neexistuje exekučný titul, na základe ktorého by mohla byť, v súlade
s platným právnym poriadkom, vedená exekúcia na majetok povinného.

3. Súdny úradník dopytom na Okresný súd Trnava zistil, že bolo podané odvolanie žalovaným
(povinným) v zákonnej lehote. Preto bola dňa 23.10.2024 stornovaná doložka právoplatnosti na
rozsudku čo do výroku I.

4. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1 písm. d), § 61l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že povinnému dosiaľ

neplynie lehota na uhradenie pohľadávky, ktorá bola priznaná exekučným titulom. Keďže exekučný
titul nenadobudol právoplatnosť nemohol nadobudnúť ani vykonateľnosť, nakoľko povinnému nevznikla
povinnosťhradiťpriznanýnárokoprávnenému.Vykonateľnosťexekučnéhotitulubynastalaažvprípade,
ak by do troch dní odo dňa právoplatnosti priznaný nárok neuhradil.

5.Otrováchsúdnyúradníkrozhodolpodľa§199aods.2anasl.Exekučnéhoporiadku,§255ods.1CSP,

§ 13a ods. 2 písm. c), ods. 5, § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako ,,Vyhláška") a vyhláškyMinisterstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. Uviedol, že právnemu zástupcovi povinného prináleží
odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby -
prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnenému

možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, preto súdny úradník zaviazal oprávneného nahradiť trovy
exekučného konania povinnému a súdnemu exekútorovi.

6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že z uznesenia súdneho
úradníka nevyplýva, kedy, kde, kto a ako podal odvolanie, voči akému výroku toto odvolanie smerovalo.

V uznesení súdneho úradníka nie sú popísané a ozrejmené konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval
záver o tom, že exekučný titul, na podklade ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, nie je
spôsobilým exekučným titulom. Ďalej uviedol, že súdny úradník sa nezaoberal oprávneným uvádzanou
existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Práve skutkové okolnosti v prejednávanej veci,
kedy podľa odôvodnenia uznesenia súdneho úradníka oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe súdom riadne vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá však mala byť

nesprávne vyznačená v dôsledku pochybenia na strane konajúceho súdu, predstavujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania subsidiárne §
257 CSP. Oprávnenému v opačnom prípade nedôvodne vzniká škoda – majetková ujma spôsobená
nesprávnym postupom súdu pri výkone verejnej moci, ktorej náhrady sa následne bude musieť domáhať
náročným postupom podľa osobitného predpisu.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. Exekučným titulom, označeným oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03.10.2024,
bol rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 04.12.2023, č. k. PN-18Cpr/12/2018-671, ktorým bola

povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 61.686 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.713,50 eur v jednotlivých kalendárnych mesiacoch v období od mája 2015 do apríla
2018, splatných prvého dňa kalendárneho mesiaca, do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti bola žaloba
zamietnutá (výrok II.) a oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu
88 % (výrok III.). Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 17.12.2025, č. k. 21CoPr/7/2025 – 836,

rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku (I.) o uložení povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému
61.686 eur s úrokom z omeškania potvrdil, v druhom výroku (II.) o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
a v treťom výroku (III.) o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.01.2026.

9. Je teda zrejmé, že v súčasnosti je už výrok I. rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 04.12.2023,
č. k. PN-18Cpr/12/2018-671, ktorý bol oprávneným označený ako exekučný titul, právoplatný (od
29.01.2026). Ak nedošlo zo strany povinného k („dobrovoľnému“) plneniu v paričnej lehote je aj
vykonateľný, teda pre exekúciu spôsobilý exekučný titul. Súdny úradník sa však v danom prípade
zaoberal posúdením, či takýmto bol už v čase začatia exekúcie, teda či návrh na vykonanie

exekúcie nebol podaný nedôvodne (predčasne). Pri tomto posúdení dospel k správnemu záveru
o nevykonateľnosti exekučného titulu, teda o existencii inej skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti
exekučného titulu a je dôvodnom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku. Nie je iného riešenia danej situácie, ako toho, ktoré správne zvolil súdny úradník, teda zastaviť
exekúciu,ktorásavedienazákladenespôsobiléhoexekučnéhotitulu(súdnehorozhodnutia,ktorévčase

podania návrhu na vykonanie exekúcie nebolo vykonateľným). Dodatočné správoplatnenie na veci nič
nemení, nakoľko povinný vždy musí mať dispozícii čas na splnenie povinnosti uloženej právoplatným
súdnym rozhodnutím. Nikdy nemožno dopredu predvídať, že dlžník sa nebude súdnym rozhodnutím
riadiť a rozhodnutie sa stane spôsobilým pre vedenie exekúcie.

10. Čo sa týka výrokov o trovách konania, aj tieto považuje súd za správne. Zavinenie zastavenia
exekúcie možno pričítať jednoznačne oprávnenému, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie
nedôvodne (predčasne). Aj keď tento tvrdí, že dôvodom hodným osobitného zreteľa by malo byť to, že
sa riadil nesprávne vydanou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, súd je opačného názoru. Doložkaprávoplatnosti je len administratívno-technický úkon. Nejde o súčasť meritórneho ani procesného
rozhodnutia (viď Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 09.08.2023, sp. zn. II. ÚS 384/2023). Súd
je oprávnený posúdiť, kedy nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť; pri posúdení

tejto otázky nie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov
vyznačených v doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
07.10. 2020, sp. zn. 1VCdo/6/2019). Oprávnený preto mohol a mal očakávať, že údaj uvedený na tejto
doložke bude preverený exekučným súdom, a to či už pri vlastnej činnosti pri rozhodovaní o návrhu na
vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o (dôvodnom) návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Rovnako mohol a mal očakávať, že v prípade zistenia, že ním označený exekučný titul nie je spôsobilým,
dôjde k zastaveniu exekúcie. Nakoľko ju na podklade nespôsobilého exekučného titulu navrhol práve
oprávnený, je jeho povinnosťou hradiť vzniknuté výdavky povinnému (§ 199d ods. 2 Exekučného
poriadku) a súdnemu exekútorovi (§ 199c ods. 1 Exekučného poriadku). Žiadne dôvody osobitného
zreteľa súd v danej situácii teda nevidí.

11. Napokon súd uvádza, že možný vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup nemožne
byť dôvodom podľa § 257 CSP. Inak povedané úspešnému účastníkovi nemožno nepriznať jeho nárok
na náhradu trov konania len preto, že si druhý účastník myslí, že za vznik zbytočných trov je vlastne
zodpovednýinýsubjekt(štát,štátnyorgánčiorgánverejnejsprávy).Priaplikácii§257CSPsaposudzujú
len skutočnosti týkajúce sa strán/účastníkov a povahy konania.

12. S ohľadom na tieto skutočnosti súd uznesenie súdneho úradníka považuje za vecne správne
a sťažnosť oprávneného za v celom rozsahu nedôvodnú. Preto ju súd zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).