Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120206863
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7120206863.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej
a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcej v C., D. E. F. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom advokátskej
kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti žalovanému Mesto Košice, so sídlom v Košiciach na
Triede SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 24C/9/2020-257 zo dňa 25.9.2025 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku IV. o trovách konania.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom

rozhodol nasledovne:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - pozemku parc. č.
2615/502- orná pôda o výmere 1136 m2, evidovaného na mape určeného operátu ako parcela registra
„E“, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: D. G., obec: C.- E. G., okres: C. H., vedeného
Okresným úradom Košice, odbor katastrálny a vyporiadava ho nasledovne:
II. II. Prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne novovytvorené pozemky registra „C“, vytvorené z

pôvodného pozemku registra „E“ parc.č. 2615/502, k.ú. D. G., na základe Geometrického plánu č.
21/2025 zo dňa 12.06.2025, vyhotoveného GEO GPS s.r.o., IČO: 52 136 841, so sídlom C. XXX/X, C.,
a schváleného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 27.08.2025 pod číslom G1- 595/2025,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a to:
a) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3736/115, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2 b)
pozemok registra „C“ parcelné číslo 3735/11, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2 c) pozemok

registra „C“ parcelné číslo 3760/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2 d) pozemok registra „C“
parcelné číslo 3762/4, ostatná plocha o výmere 145 m2 e) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3764/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 f) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3760/3, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 36 m2 g) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3763/3, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 80 m2 h) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3762/6, ostatná plocha o výmere 24 m2.
III. Prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného novovytvorené pozemky registra „C“, vytvorené z

pôvodného pozemku registra „E“ parc. č. 2615/502, k.ú. D. G. na základe Geometrického plánu č.
21/2025 zo dňa 12.06.2025, vyhotoveného GEO GPS s.r.o., IČO: 52 136 841, so sídlom C. XXX/X, C.,
a schváleného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 27.08.2025 pod číslom G1- 595/2025,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a to: a) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3659/14,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2 b) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3735/10, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 47 m2 c) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3762/3, ostatná plocha o

výmere 81 m2 d) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3763/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
113 m2 e) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3771/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2 f)pozemok registra „C“ parcelné číslo 3797/7, ostatná plocha o výmere 193 m2 g) pozemok registra „C“
parcelné číslo 3798/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2
h) pozemok registra „C“ parcelné číslo 3799/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 i) pozemok

registra „C“ parcelné číslo 3800/3, ostatná plocha o výmere 28 m2.
IV. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k parc. reg. „E“ č. 2615/502 orná pôda o výmere 1136 m2, v kat.

území D. G., a vyporiadanie spôsobom, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne novovytvorené
pozemky reg. „C“ vytvorené z pôvodného pozemku reg. „E“ parc. č. 2615/502 kat. úz. D. G. na základe
geometrického plánu č. 21/2025 zo dňa 12.6.2025, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a to
tak, že pozemok reg. „C“ parc. č. 3736/15, parc. č. 3735/11, parc. č. 3760/4, parc. č. 3762/4, parc.
č. 3764/2, parc. č. 3760/3, parc. č. 3763/3 a parc. č. 3762/6 (výrok II.). Do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal novovytvorené pozemky registra „C“, vytvorené z pôvodného pozemku registra „E“

parc. č. 2615/502, k.ú. D. G. na základe geometrického plánu č. 21/2025 zo dňa 12.06.2025, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a to tak, že pozemok registra „C“ parcelné číslo 3659/14, 3735/10,
3762/3, 3763/4, 3771/2, 3797/7, 3798/2, 3799/4, 3799/4 a 3800/3 (výrok III.).

3. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových

strán k nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo 2615/502 orná pôda o výmere 1136 m2, evidovaného
na mape určeného operátu ako parcela registra „E“, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie:
D. G.. Žalobkyňa sa nebránila ani inému spôsobu vyporiadania, napr. aj zámenou za iný pozemok, s
rešpektovaním účelu jeho využitia.

4. Žalovaný sa bránil tvrdením, že pozemok je v jeho výlučnom vlastníctve, s tým, že podal žalobu
o určenie vlastníckeho práva. V konaní, ktoré bolo vedené na Mestskom súdu Košice pod sp.zn.
35C/39/2021 rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach rozsudkom č.k. 9Co/165/2022-199 zo dňa
21.2.2024 rozhodol tak, že žalobu Mesta Košice zamietol.

5. Žalovaný nesúhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva vzhľadom na aktuálny
nedostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady za odstupujúci podiel. Navrhol preto
podielové spoluvlastníctvo vyporiadať reálnou deľbou.

6. Žalobkyňa s návrhom vyslovila súhlas a predložila geometrický plán, ktorý bol schválený Okresným

úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 27.08.2025 pod číslom G1- 595/2025. Predmetný geometrický
plán vytvoril z pozemku v spoluvlastníctve sporových strán nové parcely a rozdelil ich tak, že svojou
výmerou temer presne zodpovedajú spoluvlastníckym podielom oboch strán (na žalobkyňu pripadá 569
m2, na žalovaného 567m2).

7. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa § 136 ods. 1,2, § 141 ods. 1, § 142 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a konštatoval, že najprirodzenejším
spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich podielov, za predpokladu, že ide o deliteľnú vec. Zároveň, jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené,
t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť

spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní nepovažoval
za sporné, že obe strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, každý v rozsahu
1 v pomere k celku. Rovnako nebolo sporné, že predmetný pozemok sa nachádza v obytnej zóne
sídliska Ťahanovce I. C. a je sčasti zastavaný bytovými domami na Bukureštskej a Maďarskej ulici,
miestnymi cestnými komunikáciami, prístupovými asfaltovými chodníkmi a osadený verejnou zeleňou

(trávnaté plochy). Bytové domy sú v súkromnom vlastníctve tretích osôb. V konaní nebolo sporné,
že predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný z technického hľadiska, ďalej, že rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené a teda, novovytvorené samostatné parcely môžu obom sporovým stranám každej
samostatne aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu, ako
aj, že rozdelením pôvodného pozemku na novovytvorené parcely vzniknú samostatné veci v právnom

slova zmysle. Obe strany s reálnym rozdelením v súlade s geometrickým plánom vyslovili súhlas. Súd
prvej inštancie preto zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho reálnou deľbou tak, že vo výroku
II. rozsudku špecifikované parcely prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a vo výroku III. rozsudku
špecifikované parcely prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.8. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaného

v rozsahu 100 %. Uviedol, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
považované za tzv. iudicium duplex, čo sú prípady, kedy si rovnaký nárok mohli uplatniť aj žalobkyňa
a aj žalovaný, súdna judikatúra založila pravidlá rozhodovania o náhrade nákladov konania v sporoch
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na princípe procesného úspechu vo veci.
Vychádzajúc z predpokladu, že aj medzi účastníkmi konania môžu byť odlišné názory na samotné

zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, prípadne na spôsob vyporiadania, judikatúra zakotvila, že nie
je dôvod nepostupovať podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, najmä v prípade, kedy súd žalobe vyhovel
a žalovaná strana sa v spore bránila uplatňovaním dôvodov pre zamietnutie žaloby. Obdobne tomu
bolo aj v predmetnej veci, keď žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdiac, že podielové spoluvlastníctvo
neexistuje, pretože je výlučným vlastníkom celej veci. Žalovaný v konaní o určenie vlastníckeho práva
nebol úspešný. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva muselo byť z dôvodu

tejto obrany žalovaného prerušené až do roku 2024 a teda, žalobkyňa bola nútená zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve z dôvodov na strane žalovaného o nepomerne dlhší čas. Súdu sa z tohto dôvodu javilo
byť spravodlivé priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
Zároveň dodal, že to bola žalobkyňa, ktorá vyvinula iniciatívu a dala vypracovať geometrický plán na
reálnerozdeleniepredmetuspoluvlastníctva.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie

v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku vo výroku IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku

IV. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, alebo rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že právna
vec prejednávaná v tomto konaní je obdobná s prípadmi riešenými judikatúrou, kde sa žalovaný bránil
uplatňovaním dôvodov pre zamietnutie žaloby. Tieto neznáme prípady súd postavil na roveň s konaním
žalovaného, ktorý po tom, čo na základe jemu doručenej žaloby a po preverení skutkového a právneho

stavu zistil, že disponuje nadobúdacím titulom k spornej parcele, podal žalobu o určenie vlastníckeho
práva. O tom, že podanie určovacej žaloby nebolo len obštrukciou, resp. bezdôvodným uplatňovaním
dôvodov pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva svedčí aj to,
že Mestský súd Košice (predtým Okresný súd Košice I) vo veci rozhodol v jeho prospech. V ďalšom
poukázal i na skutočnosť, že súd prehliadal jeho zákonné povinnosti ako orgánov obce a jej organizácií

pri nakladaní s verejným majetkom. Podaním žaloby na určenie vlastníckeho práva sa nebránil zrušeniu
avyporiadaniu,ibaplnilsvojezákonnépovinnosti.záverysúduopriznanínáhradytrovkonaniažalobkyni
v plnom rozsahu považoval za nesprávne a paradoxne vytvárajúce stav nespravodlivosti. Záverom
uviedol, že prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci
až v prípade, že rozdelenie veci nie je možné, možno vykonať zrušenie a vyporiadanie niektorým

z nasledujúcich spôsobov podľa § 142 OZ. Toto poradie je pre súd záväzné, preto nerozumie, prečo súd
poukázal na jeho nesúhlas s prikázaním veci do jeho výlučného vlastníctva, keď súhlasil hneď s prvým
zákonom predpokladaným spôsobom vysporiadania.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom

výrokuIV.potvrdilvcelomrozsahuauplatnilasináhradytrovodvolaciehokonania.Tvrdeniažalovaného,
považuje za účelové a právne irelevantné. Poukázala na judikatúru súdov v predmetných otázkach,
pričom platí, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy primárne aplikácia § 255 CSP zakotvujúca zásadu
úspechu v spore, v zmysle ktorej má byť nárok na náhradu trov konania priznaný úspešnej strane

v konaní. Zároveň v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že § 257 CSP, v zmysle ktorého sa
žiadnej zo strán sporu v dôsledku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná nárok na
náhradu trov konania, prichádza do úvahy, len výnimočne, a v zmysle citovanej judikatúry dokonca
výlučne na korigovanie prípadnej tvrdosti vo vzťahu k nároku sporových strán na náhradu trov konania.
V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní neuvádza a nepreukazuje, ako ani

nikdy v konaní neuvádzal, ako ani nepreukázal existenciu žiadnych relevantných výnimočných okolností
prípadu, pre ktoré by nemal byť žiadnej zo strán súdneho konania priznaný nárok na náhradu trov
konania, ako ani zároveň neuvádza okolnosti nasvedčujúce záveru o prípadnej tvrdosti vo vzťahu
k nároku sporových strán na náhradu trov konania a potrebe jej prípadného korigovania. Neúspechžalovaného v konaní v konečnom dôsledku aj samotná skutočnosť, že žalovaný bol ním podanou
žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej zrušenie podielového spoluvlastníctva
bolo predmetom tohto súdneho konania neúspešný, pričom žalovaným v odvolaní prezentovaný

pôvodný údajný „úspech“ v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 35C/39/2021 na
základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý skončil na právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu
neúspechom žalovaného v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, na závere o neúspechu
žalovaného ním od počiatku tohto súdneho konania prezentovanou argumentáciou nič nemení. Úspech
v konaní možno vzhliadať aj z dôvodov, že preukázateľne a nespochybniteľne z dôvodov práve na

strane žalovaného, ani pred podaním žaloby na základe mimosúdnej výzvy, a ani po podaní žaloby,
sa nepodarilo v tomto súdnom konaní dosiahnuť mimosúdne vyriešenie predmetnej právnej veci, ktorá
muselabyťukončenánazákladeprávoplatnéhorozhodnutiasúdu.Žalovanýsíceprezentujeskutočnosť,
že nerozumie, prečo súd poukazuje na jeho nesúhlas s prikázaním veci do jeho výlučného vlastníctva,
avšak len ako uvedená právna argumentácia žalovaného je nedôvodná a účelová, nakoľko je tomu tak
práve z dôvodu, že rovnako uvedený, a od začiatku tohto súdneho konania nemenný postoj žalovaného

k akémukoľvek spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na základe
prípadnej mimosúdnej dohody, dotvára celkový obraz o jeho neúspechu v tomto súdnom konaní. V tejto
súvislosti poukazuje aj na komentár k Civilnému sporovému poriadku. Z obsahu súdneho spisu vyplýva,
že opakovane a dlhodobo mala snahu, iniciovala mimosúdne rokovania o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva so žalovaným, pričom to bol práve žalovaný, kto mimosúdne vyriešenie veci odmietal,

resp. na jej výzvy a návrhy nereagoval, pričom k mimosúdnym rokovaniam pristúpil žalovaný až po
súdom prvej inštancie vyslovenom právnom názore na pojednávaniach, kde však ani po odročení
pojednávaní za účelom dosiahnutia prípadnej mimosúdnej dohody žalovaný s jej právnym zástupcom
nekomunikoval, ktoré skutočnosti súdu aj oznámila, čím okrem iného rovnako došlo k zbytočnému
predlžovaniu súdneho konania, a ktoré skutočnosti zapríčinili jeho celkovú dĺžku. Mala za to, že uvedená

okolnosť je relevantná pre prijatie záverov o tom, kto zapríčinil predmetné súdne konanie, ako aj o jej
plnom úspechu v súdnom konaní, a o potrebe priznania plného nároku na náhradu trov konania proti
žalovanému.

11. Iné vyjadrenia v spore doručené neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Rozsudok vo výroku I., II. a III. nebol odvolaním žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť,
a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 367 ods. 2 CSP).

14. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným

(výrok IV.).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi

jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.

16. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasť základného práva na spravodlivý proces a vylučujúcich svojvôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť
súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť (§ 191 CSP,

§ 220 ods. 1 CSP). Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto v § 220 ods. 1 CSP zákon určuje
konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho
opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia
vymedzil, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné

a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov súd urobil vo vzťahu ku skutočnostiam sporným.
V odôvodnení rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenia odôvodnili aplikáciu zvolenej právnej
normy, podá interpretáciu právnej normy na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o
spornom práve či povinnosti strán. Povinnosťou súdu je v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať tiež s
rozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodneniamápritompodľaprávnejpraxevyplývaťdôvod,prektorý
súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti

argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa. Všeobecný súd
by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako záveru, ku ktorým na základe
týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v
neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III.

ÚS 332/09). Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za preskúmateľné a obsahovo vo
výroku IV. za zrozumiteľné, preto odvolaciu argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú.

17. Z odvolacej argumentácie žalovaného je zrejmé, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom
prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení odvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery,avšakvposudzovanejveci,odvolací

súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

18. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k výroku o trovách konania (§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa

malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzal z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi
vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil
po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to

vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré

vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV.
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
2. dielu CSP, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

19. Odvolací súd takto dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.20. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom rozsudku priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%, keď na rozhodnutí o náhrade trov konania aplikoval § 255 ods. 1
CSP a posudzoval pomer úspechu a neúspechu strán sporu, pričom konštatoval plný úspech žalobkyne

v konaní.

21. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi stranami
sporu rešpektuje princípy spravodlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne, výstižne
a zrozumiteľne odôvodnil, z akého dôvodu aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, a prečo

priznal náhradu trov konania žalobkyni. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý návrh môže
v zmysle § 142 OZ podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov; každý z podielových spoluvlastníkov má
súčasne postavenie žalobcu ako aj žalovaného, a to bez ohľadu na to, kto žalobu podal, nakoľko

podaním žaloby je uplatnené rovnaké právo žalovaného. Nakoľko spôsob vyporiadania vyplýva zo
zákona, súd nie je viazaný návrhom strán a v konaní postupuje ex offo. Z uvedeného vyplýva, že
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má charakter tzv. iudicium duplex, preto
sa v tomto konaní javí byť spravodlivým, aby každá strana sporu znášala svoje trovy (porovnaj Nález
ÚS SR sp.zn. I. ÚS 573/2017 z 15.11.2017). Ustálená judikatúra v tejto otázke kladie dôraz na to, že

rozhodovanie záleží od situácie, v tom ktorom individuálnom spore.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné zvážiť, či žalovaný, ktorý nenamietal voči
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, musí byť zaviazaný na náhradu trov konania
s prihliadnutím na jeho postoj v konaní, teda je na mieste aplikovať § 257 CSP. V taktom prípade je

relevantnáajstaršiajudikatúra;napr.akvkonaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
má pre použitie § 150 OSP (teraz § 257 CSP) význam zistenie toho, či navrhovateľ pred podaním
návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo
veci (rozsudok NS SR z 24.2.1971, sp.zn. 2Cz 4/71,R 31/1972). Úspech vo veci, ktorá je predmetom

rozhodovania súdu, je tou okolnosťou, ktorá podľa § 142 ods. 1, 2 a 3 OSP (teraz § 255 CSP) určuje
nárok na náhradu trov konania. K rozhodovaniu o trovách konania je potrebné zistiť podklady pre ich
priznanie, vrátanie zistenia, či u niektorého z účastníkov nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti priznať (§ 150 OSP). Takýmto
dôvodom môže byť aj stanovisko k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred

podaním návrhu na súd. Ak spoluvlastník súhlasil so zrušením spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním
spôsobom, aký navrhovateľ navrhol aj v návrhu na začatie konania, potom takýto postoj umožňoval
uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podľa § 141 OZ. Z hľadiska použitia § 150
OSP má teda význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súd urobil spoluvlastníkom návrh
na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhol jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe

a dosiahol plný úspech vo veci.

24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní
zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, presne takým spôsobom
vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol

v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (uznesenie NS SR z 26.7.2012 sp.zn.
4Mcdo/10/2012).

25. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech, čo je dôvodom
pre aplikáciu § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z argumentácie, že žalovaný bol vyzvaný mimosúdne na

vyporiadanie sporného pozemku dohodou listom zo dňa 5.5.2020, pričom žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval. Za tým účelom si žalobkyňa dala vypracovať aj znalecký posudok a podala žalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný svojim prístupom takto zapríčinil,
že žalobkyňa sa musela domáhať svojich práv podanou žalobou na súd, z ktorej jej vyplynula
povinnosť zaplatiť súdny poplatok a v konaní bola ako laik zastúpená právnym zástupcom, z čoho

je zrejmé, že sa svojich práv mimosúdnou cestou nedomohla. Žalovaný v spore naďalej nesúhlasil
so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, podal žalobu o určenie vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti, pričom bol v konaní neúspešný. Následne žalobkyňa v konaní snažiac sa urýchliť súdne
konanie si nechala vypracovať geometrický plán na reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva. Nazáklade geometrického plánu, ktorým došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely na nové parcely s výmerou
zodpovedajúcou spoluvlastníckym podielom oboch strán.

26. Uvedená argumentácia súdu prvej inštancie je dôvodná, pričom judikatúra Ústavného súdu
podporuje výklad, že v prípade jednostrannej aktivity žalobcu a jej preukázateľnej snahy predísť
súdnemu konaniu nemožno mechanicky odoprieť náhradu trov konania.

27. Aj keď je správna argumentácia žalovaného o povahe postavenia sporových strán, ktoré sú v pozícii

tzv. iudicium duplex, teda súčasne žalobcov a žalovaných, to samo o sebe nevylučuje v tomto konaní
rozhodnúť v súlade so zásadou procesného úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP. Súdna prax je totiž
dlhodobo ustálená v názore, že pravidlo zásady úspechu vo veci, obsiahnuté v citovanom ustanovení, sa
vzťahuje aj na konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle tohto ustanovenia je teda smerodajný úspech v konaní.

28. Podstatou z hľadiska posúdenia úspechu žalobkyne v konaní je tá skutočnosť, že súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom, ktorý navrhovala žalobkyňa teda prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalovanému za primeranú náhradu po rozdelení pozemku na základe ňou
predloženého geometrického plánu.

29. V danom prípade z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa pred podaním
žaloby pokúsila o mimosúdnu dohodu so žalovaným zaslaním návrhu na uzatvorenie dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na ktorú žalovaný do podania žaloby vôbec nereagoval. Je
nepochybné, že žalobkyňa pred podaním žaloby teda navrhovala žalovanému zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý potom uplatnila v žalobe, pričom došlo

kzrušeniuavyporiadaniupodielovéhospoluvlastníctva,stým,ženazákladežalobkyňouvypracovaného
geometrického plánu došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu reálnou deľbou.

30. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že bez ohľadu na jeho postoj
bolo povinnosťou súdu postupovať podľa § 142 OZ, t.j. podľa záväzného poradia. Tomuto súdnemu

sporu bolo možné predísť mimosúdnou dohodou, o ktorú sa žalobkyňa pokúsila a v ktorej navrhla
takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení. Ani okolnosť, že k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva následne došlo na základe vypracovaného geometrického
plánu, pretože žalovaný v prípade záujmu uvedený spôsob vyporiadania zrušenia mohol navrhnúť aj
mimo súdneho konania. Takto vzhľadom na postoj žalovaného žalobkyňa nemala inú možnosť, ako

uplatniť svoje právo žalobcu na súde a pokiaľ bola v súdnom konaní úspešná, má právo na náhradu
všetkých trov, ktoré jej v tej súvislosti vznikli, od neúspešného žalovaného. V stručnosti, chronologicky
z preskúmavaného spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe ( č.l.24 ) nesúhlasil so zrušením
podielového spoluvlastníctva a podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá bola vedená na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. 35C/39/2021. Z tohto dôvodu súd konanie prerušil až do jeho

právoplatného skončenia rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 9Co/165/2022 - 199 zo
dňa 21.2.2024, ktorým žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol. Následne žalobkyňa vyvinula
iniciatívu, nechala si vypracovať znalecký posudok ohľadne náhrady za jej spoluvlastnícky podiel ( č.l
134 až147 ). Žalovaný nesúhlasil a navrhol dňa 30.5.2024 vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
formou reálnej deľby, pričom žalobkyňa sa uvedenú spôsobu zrušenia a vyporiadaniu nebránila. Na

základe náčrtu katastrálnej mapy navrhla žalobkyňa rozdelenie pozemku, pričom žalovaný za ideálne
riešenie považoval zrušenie a vyporiadanie bez jeho doplatku. Takto opäť žalobkyňa navrhla, že po
vyjadrení žalovaného, jeho prípadného súhlasu nechá vypracovať geometrický plán ( pojednávanie dňa
12.9.2024 ). Napriek výzve súdu sa žalovaný do 31.12.2024 nevyjadril a urobil to až dňa 6.2.2025
na pojednávaní. Následne na ďalšom pojednávaní dňa 3.4.2025 sa strany zhodli na vypracovaní

geometrického plánu na rozdelenie parcely. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 24.4.2025 opäť vyplynula jej
snaha o vyriešenie sporu, avšak žalovaný žiadny spôsobom nereagoval. Geometrický plán č. 21/2025
bol vyhotovený dňa 12.6.2025, na základe ktorého potom súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
25.9.2025 rozhodol. Zhrnúc, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že je spravodlivé,
aby trovy konania znášal žalovaný, nakoľko ( ako to vyplýva z chronológie ) žalobkyňa vyvinula

maximálne úsilie v snahe vyriešiť spor. Naopak žalovaný bol v konaní pasívny a nemožno takéto konanie
ospravedlniť tým, že si plnil svoje zákonné povinnosti, nakoľko tieto si nepochybne mohol plniť aj iným
spôsobom, rovnako zákonným.31. Pokiaľ žalovaný poukazoval na svoje zákonné povinnosti ako orgánu obce a jej organizácii pri
nakladaní s verejným majetkom, uvedenú okolnosť odvolací súd nepovažuje za tak výnimočnú, pre
ktorú by bolo spravodlivé, aby si trovy konania znášala žalobkyňa sama, obzvlášť za situácie, keď sa

neúspešne pokúšala o uzavretie dohody ešte aj v priebehu konania pred vyhlásením rozsudku, tak ako
je to zrejmé zo zápisníc z pojednávania.

32. V ďalšom k odvolacej argumentácii žalovaného uvádza, že zákon pri rozhodnutí o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1/

dôvody hodné osobitného zreteľa a 2/ výnimočné okolnosti, ktoré pojmy však bližšie nešpecifikujú, ich
výklad ponecháva na súdnu prax. Dikcia § 257 CSP však nezakladá voľnú možnosť jeho aplikácie,
ale i o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadať. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo za určitej procesnej situácie, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný

charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia skúma aj
dôvody,ktoréžalobcuviedlikpodaniužaloby,postojstránvkonaní,plneniesiichprocesnýchpovinností.
Rovnako nebola opodstatnená aplikácia § 255 ods. 2 CSP s poukazom na vyššie uvedený postoj
žalovaného.

33. Nadväzujúc na vyššie uvedené v danej sporovej veci nie sú také výnimočné okolnosti, ktoré
odôvodňujú v spore procesne úspešnej žalobkyni s poukazom na § 257 CSP nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému nepriznať.

34. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil ani žiadne také vady konania, ktoré by bolo možné

subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd potvrdil
rozsudok v napadnutom výroku IV. o priznaní plnej náhrady trov konania žalobkyni voči žalovanému
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia doplnil na jeho
zdôraznenie ďalšie dôvody.

35. O nároku o náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej
žalobkyni, z ktorého dôvodu odvolací súd jej priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).