Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/717/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125253432
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125253432.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, XXX XX D., zast. zákonným zástupcom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX D., zast.: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32, 917 01 Trnava, IČO 54 980
682, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie
zameškaného výživného 3.455,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta

Tóthová, so sídlom exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, pod sp. zn. 181EX 245/25,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2025, sp. zn.
76Ek/717/2025, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2025, sp. zn. 76Ek/717/2025, tak, že
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok
I.), povinnému, oprávnenému ani súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekučného konania/
exekúcie (výroky II., III. a IV.).

2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal od povinného vymoženia výživného s príslušenstvom na podklade
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.03.2024, sp. zn. 2P/168/2022, a rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.11.2024, sp. zn. 14CoP/145/2024. Ďalej uviedol, že povinný podal
návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že matku oprávneného a jej priateľa zadržala polícia
v Trnave. Ďalej povinný uviedol, že je v zlej finančnej situácii a skoro všade dlží peniaze, preto žiada o
zrušenie exekúcie a odblokovanie osobného účtu. Požiadal o zverenie syna do osobnej starostlivosti.
Povinný odmieta posielať peniaze ľudom, ktorí boli obvinení z týrania zverenej osoby.

3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 48 ods. 1, § 50 ods. 1, § 57 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods.
3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 62 ods.
1 až 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a uviedol, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť
uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, preto exekučné konanie a exekúcia začali dôvodne.

4. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.06.2025, sp. zn. 0PPOm/2/2025, sa neodkladným

opatrením rozhodlo o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti povinného, keď bolo
osvedčené, že matka maloletého so súčasným partnerom nevedia plnohodnotne zabezpečiť základné
potreby maloletého, nevedia mu vytvoriť bezpečné prostredie. Uznesením Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 11.11.2025, sp. zn. 2P/77/2025, bola uložená matke povinnosť prispievať na výživu
oprávneného.

5. Súdny úradník uzavrel, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko došlo k úprave vyživovacej
povinnosti voči oprávnenému tak, že povinnému zanikla povinnosť naďalej uhrádzať bežné výživnéna maloletého oprávneného, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul dočasne neúčinným, a preto
je vedenie exekúcie v tomto momente neprípustné. Faktickým poberateľom a zároveň platobným
miestom oprávneného nemôže byť zákonný zástupca, ale povinný, do ktorého osobnej starostlivosti bol

oprávnený zverený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025.

6. Nakoľko si oprávnený ani povinný nárok na náhradu trov exekučného konania neuplatnili, súdny
úradník im ju nepriznal. Keďže súdny exekútor v čase pred podaním návrhu povinného na zastavenie
exekúcie vymohol 1.940,08 eur, ktorý bol následne prerozdelený tak, že v prospech oprávneného súdny

exekútor vymohol 1.474,52 eur, pričom zostávajúcu časť, t. j. 465,56 eur si započítal na svoju odmenu,
ktorá sa započítava do náhrady výdavkov v zmysle § 61l v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku,
súdny úradník exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

7. Proti uzneseniu súdneho úradníka podala sťažnosť matka oprávneného, ktorá uviedla, že nesúhlasí
sozastavenímexekúcievčastizameškanéhovýživného.Súhlasílensozastavenímvymáhaniabežného

výživného. Zameškané výživné vzniklo v období, keď matka zabezpečovala výlučnú starostlivosť a
výživu maloletého oprávneného. Povinný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, čím ju donútil čerpať
vlastné úspory a zadlžovať sa. Zmena zverenia dieťaťa nemá a nemôže mať spätný účinok, ktorý by
anuloval dlh povinného. Ďalej matka oprávneného uviedla skutočnosti týkajúce sa základného konania.

8. Oprávnený sa vyjadril k sťažnosti matky oprávneného, avšak uviedol len okolnosti základného
konania, majetkových pomerov a vzťahu medzi rodičmi maloletého.

9. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

10. Návrhom na vykonanie exekúcie, v znení jeho opravy, sa oprávnený domáha vymoženia
zmeškaného výživného 3.455,- eur, ktoré zameškané výživné vzniklo za obdobie od 01.05.2022 do
29.02.2024 a bolo judikované rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.03.2024, č.
k. 2P/168/2022 – 621, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.11.2024, sp. zn.
14CoP/145/2024. Je tak zrejmé, že predmetom tejto exekúcie nie je vymoženie rovnakými súdnymi

rozhodnutiamiurčenéhobežnéhovýživnéhosplatnéhopo29.02.2024.Aksatedaajzmenilisaokolnosti,
keď už od 13.06.2025 zabezpečuje starostlivosť o maloletého výlučne otec, pričom táto zmena okolností
bola reflektovaná nariadením neodkladného opatrenia Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
11.11.2025, č. k. 2P/77/2025 – 142, ktoré nadobudlo vykonateľnosť 11.11.2025, ktorým bola peňažná
vyživovacia povinnosť už uložená matke vo výške 100,- eur mesačne k rukám otca, toto nemá na túto

exekúciu žiaden vplyv.

11. Od 13.06.2025 zabezpečuje starostlivosť o maloletého vylúčene otec, teda otec plní svoju
vyživovaciu povinnosť nepeňažným plnením – poskytovaním osobnej starostlivosti. Od tohto momentu
teda zanikol dôvod pre poskytovanie peňažného plnenia vyživovacej povinnosti na maloletého k rukám

matky. Uvedené by však bolo len dôvodom na zastavenie exekúcie v časti vymáhania bežného
výživného otca na maloletého, počnúc od 13.06.2025. Je teda dôvodná sťažnostná námietka matky,
že to, že už od 13.06.2025 poskytuje starostlivosť o maloletého otec, sa žiadnym spôsobom netýka
peňažnej vyživovacej povinnosti otca k maloletému do 12.06.2025, teda ani do 29.02.2024, čo je
predmetom tejto exekúcie. Vymáhané zameškané výživné vzniklo v období, keď matka zabezpečovala

výlučnú starostlivosť a výživu maloletého oprávneného. Otec, v zmysle vykonateľného exekučného titulu
– rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.03.2024, č. k. 2P/168/2022 – 621, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.11.2024, sp. zn. 14CoP/145/2024, povinný splniť si svoju
zameškanú vyživovaciu povinnosť na maloletého vo vymáhanej výške 3.455,- eur.

12. Keďže súdny úradník nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie, súd toto nesprávne uznesenie
súdneho úradníka zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (§ 250 ods. 2 CSP).13. Ak došlo k čiastočnému vymoženiu zrážkami zo mzdy povinného, toto nie je dôvod na zastavenie
exekúcie súdnym rozhodnutím. Uvedené bolo (bude) zohľadnené súdnym exekútorom. Ak povinný
poukazoval na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, toto nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie, ak

len tak odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, o ktorom rozhodnutie súdny
exekútor.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).