Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/153/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203478
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2320203478.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobkyne: U. F.,

X..: X.X.XXXX, V. L. Ž. XXXX/XX, D. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.020,80 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa na základe žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 16.9.2020 domáhala, aby súd a)
vyhlásil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 25.10.2007 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v celom rozsahu za neplatnú, b) určil,
že úver vyplývajúci zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2007 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, c) vyhlásil, že úverové

zmluvné podmienky žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2007 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú neprijateľné, d) určil,
že ustanovenia o zmluvnej pokute uvedené v žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2007 sú neplatné, e) určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka v žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2007 v bode 7 je neplatná, f) uložil žalovanému povinnosť vrátiť
žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 5.679,74 Eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania.

2. Rozsudkom sp. zn.: XXCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.3.2022 tunajší súd I. výrokom určil dohodu
o zrážkach zo mzdy v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2007 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným za neplatnú, II. výrokom žalovanému uložil povinný vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.273,40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, III. výrokom
vo zvyšnej časti žalobu zamietol a IV. výrokom žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok nadobudol vo výroku I. a III. právoplatnosť dňa 14.5.2022.

3. Predmetný rozsudok vo výroku II. a IV. napadol odvolaním žalovaný z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že záver súdu o tom, že zmluva o revolvingovom úverečíslo XXXXXXXXXX neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe ani o poplatkoch, a preto s odkazom na
§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.10. 2007 by žalovaný nemal mať právo
na úroky a poplatky nesprávny, predovšetkým z dôvodov, že: zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom

v čase uzavretia úverovej zmluvy nevyžadoval uvádzanie ročnej úrokovej sadzby; takáto požiadavka
formulovaná súdom je svojvoľná a nemá oporu v zákone; napádaný rozsudok neobsahuje žiadnu,
bližšie odôvodnenú a teda preskúmateľnú úvahu konajúceho súdu o tom, na základe akého výkladu
zákona dospel k záveru o nutnosti uvádzania úroku za úver vo forme „ročnej úrokovej sadzbe“ ak takáto
náležitosť bola do zákona zavedená až od 1.1.2008 (porov. novela - zákon č. 568/2007 Z.z.); zo znenia

§ 4 ods. 4 uvedeného zákona (ktoré sa nezmenilo ani po prijatí vyššie uvedenej novely) vyplývalo, že
veriteľ nemá nárok na úroky a poplatky neuvedené v zmluve; zmluva obsahuje vymedzenie všetkých
poplatkov a úrokov, pričom úrok sa označuje ako zmluvná odmena a uvádza sa v sume 73.980,- Sk.
Súd ďalej uviedol, že suma zmluvnej odmeny 73.980,- Sk je neprimeraná, lebo predstavuje 117,43 %
úveru. Súd ale opomenul podstatné fakty pri svojom - opätovne bližšie nepreskúmateľnom zdôvodnení -
a to doba splácania, to že ide o nezabezpečený úver. Súdom prijatý záver o neplatnosti úrokov je nielen

že nedôvodný a nemá oporu v dokazovaní, pretože výpočet uvádzaný súdom je vecne neobhájiteľný,
ale zároveň popiera iné tvrdenie súdu v rozsudku. A to konkrétne, že v rozsudku sa neuvádzajú údaje o
úroku. Na jednej strane totiž súd uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o úroku,
a na strane druhej označuje úrok za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný v odvolaní ďalej
namietal aj nesprávne posúdenie uplatnenej námietky premlčania, nakoľko súd posudzoval len podanie

žaloby v subjektívnej premlčacej dobe. Objektívnou premlčacou dobou sa nezaoberal, hoci obe lehoty
majú samostatný začiatok a plynú nezávisle s tým, že uplynutie jednej z nich má za následok premlčanie
nároku.Záversúdu,žežalobcasadozvedelobezdôvodnomobohatenítým,žesimalvyžiadaťodsvojho
zamestnávateľa údaje o zrážkach zo mzdy považuje žalovaný za sporný, pretože predsa dané údaje
mal a vedel o nich minimálne z dokladu o mzde (výplatnej pásky) a sumy vyplatenej mzdy. Žalovaný vo

vyjadrení k žalobe uplatnil námietku premlčania v rozsahu sumy prevyšujúcej čiastku 4.355,24 Eur pre
uplynutie objektívnej premlčacej doby. Súd sa s ňou nevyporiadal.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne i právne
správne a odvolanie žalovaného považuje za účelové, nedôvodné. Žalobkyňa nesúhlasí s odvolacími

dôvodmi uvádzanými žalovaným (§ 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP) a uviedla, že
žalovaný mohol uskutočňovať jemu patriace práva formou jeho písomných vyjadrení či účasťou
na pojednávaniach, na ktorých sa nezúčastnil, nevyužil túto možnosť, považoval to za zbytočné,
ospravedlnil sa ako aj jeho právny zástupca, teda nemohlo ani dôjsť k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Rovnako nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, že zákon č. 258/2001 Z.z. v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval uvádzanie ročnej úrokovej sadzby, toto jasne vyplýva z
§ 9 písm. g) a h). zároveň žalobkyňa vo vyjadrení uviedla skutočnosti, ktoré uviedla v pôvodnej žalobe.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.: 11CoCsp/34/2022 - 198 zo dňa 28.7.2023
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu žalovaného,
ktorou namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd sa nielenže nevysporiadal
s námietkami žalovaného v otázke premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale pri
posudzovaní premlčania sa vôbec objektívnou premlčacou lehotou nezaoberal, v dôsledku čoho je
jeho rozhodnutie v napadnutom výroku nepreskúmateľné za opodstatnenú. Vzhľadom na uvedené

odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je potrebné súhlasiť s názorom
odvolateľa, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko
neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Takýmto nesprávnym
postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom tento
nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. S prihliadnutím na vytknuté pochybenia odvolací súd

preto rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd súdu prvej inštancie
uložil povinnosť v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vec prejednať,
znova posúdiť žalobou uplatnené nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti, v ktorej žalobe
bolo vyhovené (berúc do úvahy už právoplatný výrok III rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol

odvolaním napadnutý), vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným (subjektívnou ale
aj objektívnou premlčacou lehotou) a opätovne ustáli, či a v akej časti je žaloba dôvodná (v rozsahu
sumy 2.273,40 Eur), pričom nové rozhodnutie súd náležite a presvedčivo odôvodní v súlade s § 220
ods. 2 CSP a rozhodne zároveň i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 5.12.2023. Na pojednávanie sa nedostavili žalovaný a jeho
právnyzástupca,ktorísvojuneúčasťospravedlniliasúhlasiliskonanímvichneprítomnosti.Súdvsúlade

s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2023, v ktorom zotrvala
na podanej žalobe. Súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami strán sporu a zistil

nasledovný skutkový stav: dňa 15.10.2007 žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník žiadala
právneho predchodcu žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 63.000,- Sk. Súd v zmysle svojho napadnutého rozhodnutia považoval dohodu
o úrokoch obsiahnutú v zmluve za absolútne neplatnú. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd.
Súčasťou uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2007 v texte

zmluvy (bod 7) je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorej neplatnosť súd vyslovil
v I. výroku napadnutého rozsudku, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2022.

8. Zo zoznamu vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne vystaveného zamestnávateľom žalobkyne dňa
23.11.2018 a z 29.7.2020 vyplýva, že zo mzdy žalovanej boli za obdobie od augusta 2015 do podania

žalobyvykonanézrážkynaúverč.XXXXXXXXXXvprospechžalovanéhovcelkovejvýške6.769,34Eur.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

16. V prípade poskytnutia plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka).

17. Predmetom konania zostala výška bezdôvodného obohatenia.

18. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným bol súd povinný sa ňou zaoberať.
Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva. Premlčaním právo nezaniká,iba sa oslabuje. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má za následok,
že súd oprávnenej osobe - žalobcovi premlčané subjektívne právo nemôže priznať, pretože vznesením
námietky premlčania došlo k zániku nároku a súd musí žalobu, ktorou sa tohto premlčaného práva

domáha, zamietnuť. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravená v § 107
Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna, ktorá
je dvojročná a objektívna premlčacia doba, ktorá je trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich
vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak však
skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Pre

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúce, kedy sa oprávnený -
žalobca skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Rozhodujúci
je teda subjektívny moment, kedy sa žalobca o svojom práve skutočne mohol a musel dozvedieť. V
tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. Cdo/29/2021 zo dňa 28.8.2021, v zmysle
ktorého podstatnou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktoré je bezúročné a bez

poplatkov na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. je vedomosť o tom,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ
dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o
vydania z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce
nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Súd má za to, že pre plynutie subjektívnej

premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, kedy sa žalobkyňa
dozvedelaobezdôvodnomobohateníaktohozískal,pričomnestačílenmožnosťsauvedenédozvedieť,
ale rozhodujúce je, kedy sa tak skutočne stalo. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby, je
rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

19. V danom prípade mal súd za preukázané, že dňom 23.11.2018 sa žalobkyňa najneskôr dozvedela
o vzniku bezdôvodného obohatenia, keď listom zo dňa 23.11.2018 jej zamestnávateľ zaslal prehľad
aktívnych zrážok zo mzdy týkajúcich sa poskytnutého spotrebiteľského úveru. Subjektívna premlčacia
lehota sa môže uplatniť len v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty a skončí sa najneskôr
uplynutím objektívnej lehoty. Objektívna premlčacia doba je trojročná a pre stanovenie počiatku plynutia

objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda od
vykonávania jednotlivých zrážok. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 16.9.2020, podala ju v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k časti vykonaným zrážkam zo mzdy. Subjektívna
premlčacia doba v danom prípade teda bola zachovaná vo vzťahu k zrážkam vykonaným od 16.9.2018
do podania žaloby 16.9.2020. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 16.9.2020, podala ju v rámci

trojročnej objektívnej premlčacej doby vo vzťahu k časti vykonaným zrážkam zo mzdy. Ak by sa aj súd
stotožnil s názorom žalovaného, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela každý
mesiac od kedy jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, teda objektívna a subjektívna lehota v danom
prípade by začali plynúť rovnako, subjektívna dvojročná premlčacia lehota by bola zachovaná pre zrážky
vykonané od septembra 2018 do septembra 2020, teda do podania žaloby vo výške 2.020,80 Eur.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že nárok žalobkyne vo výške 2.020,80 Eur, t.j. zrážky zo mzdy
vykonané za obdobie od septembra 2018 do septembra 2020, nie je premlčaný. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že nepriznal náhradu trov konania na
súde prvej a druhej inštancie žiadnej zo strán konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila 6 nárokov. V časti o určenie neplatnosti
úverovej zmluvy žalobkyňa úspešná nebola. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia boli žalobkyňa
a žalovaný čiastočne úspešní. Žalobkyňa mala v konaní úspech pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy a v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to i napriek tomu,že súd o tomto petite vo výroku nerozhodol, nakoľko tieto otázky si súd musel vyriešiť ako predbežné.
V dôsledku uvedeného nemožno považovať na účely konečného rozhodnutia o náhrade trov konania
tento postup súdu za neúspech žalobkyne, nakoľko posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

naďalej zostalo predmetom sporu a vyhovenie žalobe o peňažné plnenie (úspech v spore) bolo práve
dôsledkom úspechu žalobkyne pri posúdení úverov ako bezúročných. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
žalobkyňa a žalovaný mali obaja v konaní čiastočný úspech, a preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP
žalobkyni ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

24. V odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu
súd určil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.