Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-45C/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321200632
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1321200632.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobcov: 1/ U.. L. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, V., 2/ U.. V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, V., 3/ C.. X. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, V., žalobcovia 1/, 2/, 3/ zastúpení: JUDr. Alexandra Šumichrast
Vicová, advokátka, Družstevná 1363/10, Bernolákovo, IČO: 50118617, proti žalovanému: ZELENKA,
a.s., Pribylinská 12, Bratislava, IČO: 44134339, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös
s.r.o., Radvanská 1, Bratislava, IČO: 52522211, o odstránenie oplotenia a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému, aby odstránil mobilné WC a unimobunku,
ktoré by bránili žalobcom 1/, 2/, 3/ v prechode pešo a v prejazde a parkovaní motorového vozidla na

parkovisku nachádzajúcom sa na pozemku parcela registra „C", parc.č.XXXXX/XX vo výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc.č.XXXXX/XX vo výmere XXXX m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, okres: Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, katastrálne územie: Nivy,
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom
z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa sa žalobca 1/ domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť:
- odstrániť oplotenie, závory, rampy, parkomaty, unimobunku, mobilné WC, prehradenia vstupov (reťaze,
betónové panely), ktoré by bránili žalobcom v prechode pešo a v prejazde a parkovaní motorového
vozidla na parkovisku nachádzajúcom sa na pozemku parcela registra „C", parc.č.XXXXX/XX a parc.č.
XXXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres: Bratislava II, obec: BA - m . č.
Ružinov,katastrálneúzemie:Nivy,evidovanýchnalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradom

Bratislava, katastrálnym odborom,
- zdržať sa umiestňovania prekážok na parkovisku a vykonávania akýchkoľvek úkonov, ktorých cieľom
by bolo vykonanie zmien na parkovisku znemožňujúcich, či sťažujúcich žalobcom prechod pešo, prejazd
a parkovanie motorového vozidla na parkovisku nachádzajúcom sa na pozemku parcela registra „C",
parc. číslo XXXXX/XX a parc. číslo XXXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres:
Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, katastrálne územie: Nivy, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.

2. Žalobca podal návrh na spojenie veci, ktoré skutkovo spolu súviseli vo veci vedenej na tunajšom
súde sp.zn. 12C/16/2021 v spore žalobcu: Mgr. V. I. proti žalovanému: ZELENKA, a.s. Bratislava a vo
veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.44C/16/2021 v spore žalobcu: Ing. X. F. proti žalovanému:
ZELENKA, a.s., Bratislava. Unesením č.k. 45C/16/2021 - 99 zo dňa 02.03.2021 súd spojil veci vedenéna Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 12C/16/2021 a sp.zn. 44C/16/2021 na spoločné konanie,
ktoré sú prejednané pod sp.zn. 45C/16/2021 v zmysle § 166 ods. 1 CSP.
3. Žalobcovia podanú žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa 01.12.2006 uzavrelo Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava ako predávajúci a obchodná spoločnosť Consulting BK, a.s. Braatislava,
ako kupujúci kúpnu zmluvu č. XX XX XXXX XX XX, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k
pozemkom, parcela registra „C", parc. číslo XXXXX/XX o výmere 106 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C", parc. číslo XXXXX/XX o výmere 3458 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, okres: Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, katastrálne územie: Nivy,

evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.
K prevodu pozemkov došlo napriek tomu, že na pozemkoch sa v čase prevodu, pred prevodom a aj v
súčasnosti nachádza parkovisko, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, na ktorom je uvedené, že pozemky
sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, umiestnené v zastavanom území obce, so spôsobom
použitia: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, z katastrálnej mapy, na ktorej

je parkovisko označené mapovou značkou, z fotografií parkoviska. Napriek tejto skutočnosti v kúpnej
zmluve nie je parkovisko spomínané. Mesto Bratislava ako predávajúci v článku III. ťarchy kúpnej zmluvy
uviedlo, “Predávajúci prehlasuje, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, bremená,
ani iné právne povinnosti okrem trás inžinierskych sieti a nájmu dojednaného s kupujúcim na základe
zmluvy o nájme pozemku č. XX-XX-XXXXXXXX zo dňa 29.11.2002 a jej dodatku č.XX-XX-XXXX-XXXX

zo dňa 8.11.2004." Z uvedenej zmluvy o nájme pozemku č. XX-XX-XXXXXXXX zo dňa 29.11.2002,
konkrétne zo snímky z katastrálnej mapy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, jednoznačne
vyplýva označenie parkoviska mapovou značkou. To znamená, že ku dňu prevodu pozemkov mesto
Bratislava a spoločnosť Consulting BK a.s. Bratislava museli vedieť, že na pozemkoch sa nachádza
parkovisko, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z vyššie uvedeného LV č. XXXX, z označenia parkoviska

mapovou značkou na snímke z katastrálnej mapy, ako aj zo samotnej skutočnosti, že od roku 2002 bola
spoločnosť Consulting BK a.s. Bratislava nájomcom pozemkov.
4. Parkovisko bolo vybudované v rámci komplexnej bytovej výstavby starého Ružinova (konkrétne
v rámci stavby „I. stavba KBV Starý Ružinov, stavebná skupina C") a od svojho vzniku slúžilo
verejnosti ako verejné parkovisko. K plánovaniu parkoviska došlo v druhej polovici 70. rokov 20.

storočia, čo vyplýva z Rozhodnutia o umiestnení stavby KBV Starý Ružinov č. ÚPA-716-154/24/76 zo
dňa 20.09.1976 a jeho stavba bola povolená stavebným povolením zn. Výst. 327/149/83/K-4 zo dňa
29.03.1983.Tieto skutočnosti dokazuje aj dobový nákres výstavby, na ktorom je parkovisko označené
ako objekt C7. Ako vyplýva zo Stavebného povolenia, investorom výstavby bola Výstavba hlavného
mesta SSR Bratislavy ako rozpočtová organizácia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy,

jej nástupníckou organizáciou sa stal Generálny investor Bratislavy. K ukončeniu a pravdepodobnému
odovzdaniu stavby parkoviska došlo v druhej polovici roka 1993, čo vyplýva z listu Vodární a kanalizácií
Bratislava zn. Kj-Cm/19-93 zo dňa 09.09.1993 adresovaného Pozemným stavbám š. p. NITRA, z listu
Pozemných stavieb š. p. NITRA zn. 05/124/93-Bs/Há zo dňa 13.08.1993 adresovaného KONTRAKT-
ING, a.s. a z Kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava II zo dňa

11.10.1993, ktorým bolo povolené užívanie objektu verejného osvetlenia parkoviska pri Okrskovom
centre zrealizovaného v rámci stavby OS Bratislava - Starý Ružinov. Žalobcovia poukázali na čestné
prehlásenie pána Ing. W. I. (ktorý pracoval pre Pozemné stavby Bratislava, štátny podnik) ktorý potvrdil,
že parkovisko bolo vybudované ako verejné parkovisko v súlade s územným plánom mesta Bratislava.
5. Po prevode vlastníctva pozemkov na základe kúpnej zmluvy v roku 2006 medzi Hlavným mestom

Bratislava a spoločnosťou Consulting BK a.s. slúžilo parkovisko naďalej verejnosti, a to až do
13.10.2008, kedy došlo prvýkrát k jeho ohradeniu. Spoločnosť Consulting BK a.s. nijakým spôsobom
nenamietala využitie parkoviska na verejné účely, t. j. súhlasila s využitím parkoviska pre verejnosť.
Dôvodom pre predaj pozemkov spoločnosti Consulting BK a.s. bola snaha o umiestnenie stavby
„Polyfunkčný objekt Záhradnícka ulica" na parkovisku ( dôvodová správa, ktorá je prílohou uznesenia

mestského zastupiteľstva mesta Bratislava zo dňa 28.09.2006, ktorým bol schválený predaj pozemkov
a v ktorej sa uvádza: „Predmetné pozemky sa nachádzajú na Záhradníckej ulici a na pozemkoch je
zriadené parkovisko“. Existenciu parkoviska a jeho plné využívanie verejnosťou vtedy konštatoval aj
právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 25/06-40 zo dňa 03.05.2007 v súdnom
konaní, v ktorom sa Združenie občanov - Líščie nivy, Palkovičova bránilo umiestneniu stavby a v ktorom

sa výslovne uvádza: „Súd zistil, že k pozemkom parc.č. XXXXX/X a par.č. XXXXX/X v katastrálnom
území Nivy v Bratislave nie je predložené majetkovoprávne vysporiadanie. Súd zistil, že parkovacie
miesta medzi Záhradníckou ulicou a objektom sporiteľne už existujú a sú už dnes plne využívané, preto
sa logicky nemôžu považovať za novovytvorené náhradné miesta na parkovanie. Stavebný úrad sas touto námietkou žalobcu riadne nevysporiadal a tento rozpor so skutočnosťou neriešil. Takisto sa
stavebný úrad nezaoberal umiestnením spevnenej plochy parkoviska vrátane špecifikácie príslušných
pozemkov, tak ako to predpokladá § 39b ods. 3 písm. b)Stavebného zákona. Mesto Bratislava v liste č.

MAGS SNM 42140/12-2/310232 zo dňa 21.05.2012 adresovanom Mestskej časti Bratislava - Ružinov
okrem iného uviedlo: „V zmysle uvedeného by predmetné parkovisko malo byt' súčasťou miestnej
komunikácie Palkovičova ulica. Pozemok pod komunikáciou (teda aj pod predmetným parkoviskom) nie
je súčasťou tejto komunikácie." Ďalej Mesto Bratislava v liste č. MAGS OCH42071/2012/2-271971 zo
dňa 28.05.2012 adresovanom Mestskej časti Bratislava - Ružinov okrem iného uviedlo: „Prikláňame sa k

Vášmu názoru, že predmetné parkovisko vrátane spojovacej komunikácie bolo vybudované v súvislosti
so stavbou „I. stavba KBV Starý Ružinov, stavebná skupina.
6. Následne došlo k ďalším prevodom pozemkov medzi súkromnými subjektmi, až sa nakoniec
stali vlastníctvom žalovaného. Dňa 26.04.2016 žalovaný uzatvoril parkovisko, čím znemožnil prístup
verejnosti k nemu. Plot bol dlhé roky poškodený a parkovisko bolo preto čiastočne využívané na
parkovanie. Dňa 26.08.2020 však žalovaný znova znemožnil verejnosti vstup na parkovisko, uzavrel

parkovisko oplotením a reťazami a umiestnil naň tabuľu „zákaz vstupu". Žalovaný vykonal stavebné
úpravy na parkovisku bez platného oznámenia o ohlásení stavby, resp. na základe už neplatného
oznámenia k drobnej stavbe zo dňa 11.11.2015. V zmysle usmernenia Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25.02.2011, stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu,
stavebné úpravy, alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa doručenia písomného oznámenia

stavebného úradu, pokiaľ stavebný úrad neurčil v písomnom oznámení dlhšiu lehotu. Platnosť
písomného súhlasu stavebného úradu s ohlásením možno predlžiť len do času, kým jeho platnosť ešte
neuplynula.
7. Dňa 05.10.2020 Mestská časť Bratislava - Ružinov uskutočnila na parkovisku štátny odborný dozor
v zmysle Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), v čase kontroly bolo

zistené, že parkovisko - inžinierska stavba je oplotené, bolo inštalované dopravné zariadenie - závory,
parkomaty, na parkovisku sa ďalej nachádza kamerový systém, unimobunka, mobilné WC, vstupy
na parkovisko sú prehradené, okrem jedného, kde sú osadené rampy, na parkovisku sú vyznačené
parkovacie miesta, rampy, parkovací systém a kamerový systém sú napojené na elektriku. Mesto
Bratislava ako prizvaná osoba skonštatovalo, že dopravné zariadenie nie je určené.

8. Dňa 06.10.2020 Mestská časť Bratislava - Ružinov uskutočnila na parkovisku štátny stavebný dohľad
v zmysle Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) a okrem
iného skonštatovala, že vlastník pozemku: nepredložil doklad o vlastníctve dopravnej stavby parkoviska
(niepozemku),nepredložiloriginálnydokladopovoleníoploteniaadopravnýchzariadení-2automatické
závory, platobný terminál, nepredložil doklad o povolení osadenia kamerového systému, unimobunky,

nepredložil doklad o povolení elektrickej prípojky pre napájanie ovládania dopravných zariadení,
kamerového systému a unimobunky.
9. Žalovaný dňa 08.10.2020 vyvesil na oplotení parkoviska oznámenie o spoplatnení vstupu na pozemok
s dodatkom „Platba pred odjazdom z parkoviska" a následne spoplatnil vstup na parkovisko. Žalovaný
nikdy nemal právo uzavrieť verejné parkovisko, pretože parkovisko je miestnou komunikáciou, resp. jej

súčasťou. Žalovaný nemal právo uzavrieť parkovisko ani v prípade, ak by parkovisko bolo účelovou
komunikáciou, pretože účelovú komunikáciu možno vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
Žalovaný nie je vlastníkom parkoviska. Oznámenie žalovaného o spoplatnení pozemku je obchádzaním
zákona a je zrejmé, že jeho cieľom je spoplatňovanie užívania parkovacích miest.
10. Pri právnom posudzovaní veci je potrebné vychádzať z právnych predpisov účinných v čase

plánovania výstavby (druhá polovica 70. rokov 20. storočia), vydania Stavebného povolenia (r. 1983) a
pravdepodobného ukončenia stavby parkoviska v roku 1993.
11. Parkovisko je vybavením územia. Už v čase pred stavebným povolením existovali všeobecne
záväzné právne predpisy, ktoré upravovali povinnosť zriaďovať odstavné plochy pre motorové vozidlá
v kapacite zodpovedajúcej potrebám obytnej zóny. Účelom parkoviska bolo plniť funkciu odstavných

plôch pre motorové vozidlá obyvateľov a návštevníkov objektov „I. stavba KBV Starý Ružinov, stavebná
skupina C. V zmysle vyhlášky č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
v znení účinnom od 01.10.1976, podľa § 16 ods. 1 cit. vyhl., kapacita a rozloženie dopravných a
rozvodných sietí musia zodpovedať potrebám sídelných útvarov a ich zón. Siete sídelných útvarov sa
vhodne pripoja na siete mimo sídelných útvarov. Tvoria s nimi ucelenú sústavu. Podľa § 21 ods.1 a 2 cit.

vyhl., pozemné komunikácie musia zabezpečovať prístup ku všetkým stavbám v obytnej zóne. Odstavné
plochy pre motorové vozidlá sa musia zriaďovať v kapacite zodpovedajúcej potrebám obytnej zóny a
výhľadovému stupňu motorizácie. Vzdialenosť okraja odstavných plôch priľahlého k obytným domom
nesmie byť menšia ako 15 m. Podľa § 29 ods. 2 cit. vyhl., súčasťou siete miestnych komunikácií musiabyť verejné odstavné plochy pre motorové vozidlá. Odstavné plochy zriaďované pri jednotlivých druhoch
stavieb nenahrádzajú tieto verejné odstavné plochy.
12. Komplexná bytová výstavba ( „KBV") je definovaná už v § 2 ods. 5 a 6 vyhlášky č. 63/1973 Zb.

o dokumentácii stavieb v znení účinnom od 01.01.1974. Komplexnou bytovou výstavbou sa rozumie
výstavba obytných súborov aj výstavba samostatných bytových stavieb (stavebných objektov). Obytný
súbor je súborom bytových stavebných objektov a stavebných objektov, prípadne prevádzkových
súborov technickej a občianskej vybavenosti. Obytný súbor je podľa svojho rozsahu stavbou, ak sa bude
realizovať v súvislom časovom období spravidla trojročnom až štvorročnom, alebo je súborom stavieb.

Podľa vyhlášky č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe (po jej zrušení vyhlášku č.
85/1977 Zb. o podmienkach začínania stavieb a ich registrácii a evidencii), ktoré ustanovovali povinnosť
pred uskutočnením komplexnej bytovej výstavby spracovať súhrnné údaje a základné ukazovatele
stavby komplexnej bytovej výstavby. V tomto dokumente sa okrem iného vždy musela uvádzať rozloha v
m2 (neskôr počet) odstavných a parkovacích plôch pre komplexnú bytovú výstavbu. Súhrnné údaje boli
nevyhnutným predpokladom pre registráciu projektových úloh a začínaných stavieb komplexnej bytovej

výstavby. Parkovisko je teda súčasťou komplexnej bytovej výstavby.
13. Parkovisko je pozemnou komunikáciou - miestnou komunikáciou. Parkovisko v čase jeho plánovania
a výstavby bolo považované nielen za nevyhnutnú súčasť vybavenia územia v zmysle všeobecne
záväzných právnych predpisov z oblasti stavebného práva, ale ako súčasť pozemnej komunikácie plnilo
dôležitú funkciu pre zabezpečenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej dopravy. V zmysle § 2

ods. 2 Cestného zákona v znení účinnom od 01.07.1969 (pričom rovnaké, resp. obdobné znenie platilo
aj v čase výstavby parkoviska), plány rozvoja diaľnic, automobilových ciest a miestnych komunikácií
sú podkladmi pre prípravu investičnej výstavby a vypracovanie územných plánov rajónov a sídlisk. Zo
všeobecne záväzných právnych predpisov platných v čase plánovania a výstavby parkoviska ako aj
v čase odovzdania parkoviska do užívania vyplýva, že parkovisko je miestnou komunikáciou, resp. jej

súčasťou.
14. Podľa právnej úpravy v čase plánovania a výstavby, v zmysle § 21 ods. 1 až 3 Cestného zákona
v znení účinnom od 01.07.1969, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a používané ulice,
cesty a priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii,
jednotne budované a spravované pre územie obce. Siete miestnych komunikácií musia sa v súlade s

územnými plánmi budovať a udržiavať tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej
dopravy, prípadne dopravy poľnohospodárskej, a ak to všeobecné záujmy vyžadujú, aj potrebám
diaľkovej dopravy a potrebám obrany. O súčastiach, užívaní a ochrane miestnych komunikácií, o
zodpovednosti za ich stav a o premávke na nich, ako aj o ich stavbe a styku s okolím platia primerane
ustanovenia §5 až § 19. V zmysle vyhlášky č. 136/1961 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných

komunikáciách (Cestný zákon) v znení účinnom od 01.06.1971, podľa §8 ods. 1 písm. a) cit. vyhl., sieť
miestnych komunikácii pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a používané pozemné komunikácie,
nezaradenédocestnejsiete,ktorésúnaúzemízastavanomalebourčenomnasúvislézastavanie.Podľa
§ 10 ods. 4 cit vyhl., súčasťami miestnych komunikácií sú aj verejné parkovištia a obratištia, zariadenia
pre zabezpečenie a zaistenie priechodov, podchody a priechodové lávky.

15. Podľa právnej úpravy v čase odovzdania do užívania, v zmysle § 4b Cestného zákona v znení
účinnom od 01.07.1984, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, cesty
a priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Siete
miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby
uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a

ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. Zároveň v §
5 cit. vyhl., sa uvádza, čo sa považuje za súčasť miestnej komunikácie, a to nasledovne, súčasti ciest sú
všetkyzariadenia,stavby,objektyadiela,ktorésúpotrebnépreúplnosť,zabezpečenieaochranudiaľnic,
ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na
nich. V zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (Cestný

zákon) v znení účinnom od 01.07.1984, ktorá nahradila Vyhlášku č. 136/1961 Zb. a ktorá je účinná
dodnes podľa § 6 ods. 1 písm. a), sieť miestnych komunikácii pre územie obce tvoria všeobecne
prístupné a užívané pozemné komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré sú na území zastavanom
alebo určenom na súvislé zastavanie. Podľa § 8ods. 3 cit. vyhl., súčasťami miestnych komunikácií sú aj
priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov

pre chodcov, podchody a priechodové lávky.
16. Podľa platnej právnej úpravy, v zmysle § 4b ods. 1 Cestného zákona, miestnymi komunikáciami
sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré
slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V zmysle Vyhlášky č. 35/1984Zb., podľa 6 ods. 1 písm. a), sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné
a užívané pozemné komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré sú na území zastavanom alebo
určenom na súvislé zastavanie. Podľa § 8 ods. 3 cit. vyhl., súčasťami miestnych komunikácii sú aj

priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov
pre chodcov, podchody a priechodové lávky.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že parkovisko sa stalo súčasťou siete miestnych komunikácií
zaradením pozemnej komunikácie Palkovičova do siete miestnych komunikácií. Zaradenie pozemnej
komunikácie Palkovičova do siete miestnych komunikácií potvrdzuje jednak Zoznam komunikácií na

území hlavného mesta SR Bratislavy, zverejnený na webovom sídle mesta Bratislava, ako aj Materiál
na rokovanie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Ružinov dňa 27.06.2017, v ktorom je
uvedené, že na základe protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam
zo dňa 23.03.1992 bola mestskej časti Bratislava - Ružinov zverená miestna komunikácia III. triedy
Palkovičovaulicavdĺžkevozovky319m,chodníkpravýaľavýknejprislúchajúci. Prípadnáneexistencia
rozhodnutia o zaradení parkoviska ako súčasti pozemnej komunikácie Palkovičova do siete miestnych

komunikácií (ako tomu je zrejme aj v tomto prípade) neznamená, že pozemná komunikácia Palkovičova
vrátane parkoviska nepatrí do siete miestnych komunikácií. V súlade s vyššie spomínaným § 6 ods.
1 písm. a) Vyhlášky č. 35/1984 Zb. všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie, ktoré sú
na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie, sú ex lege naplnením definičných znakov
zaradené do siete miestnych komunikácií a prípadné rozhodnutie (či už existuje alebo nie), má len

deklaratórny charakter. To znamená, že takéto rozhodnutie by len potvrdzovalo právny stav, ktorý už
nastal (nie je a nebolo potrebné vydávať samostatné rozhodnutie). Žalobcovia poukázali na rozsudok
NS Českej republiky čj. 4 Ao 1/2009 - 58 zo dňa 29.05.2009, na dôvodovú správu k Cestnému zákonu č.
395/1998Z.z., vktorejzákonodarcazdôraznil,žemiestnymikomunikáciamisúparkoviskávovlastníctve
obcí, a teda, že iné osoby nemôžu byť vlastníkmi miestnych komunikácií. Žalobcovia ďalej uviedli, že

parkovisko jednoznačne nenapĺňa definíciu účelových komunikácií. V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č.
35/1984 Zb., účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom,
staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a
objektoch. Parkovisko preto môže byť len miestnou komunikáciou, resp. súčasťou miestnej komunikácie
Palkovičova, ako vyplýva aj z materiálu Zoznam komunikácií na území hlavného mesta SR Bratislavy,

zverejneného na webovom sídle mesta www.bratislava.sk, kde Palkovičova, je uvedená ako miestna
komunikácia III. triedy.
18. Parkovisko je vlastníctvom mesta Bratislava. V súlade s § 3d ods. 1 písm. c) Cestného zákona
v znení účinnom od 01.07.1984 do 30.06.1996 boli miestne komunikácie národným majetkom, pričom
na ich správu boli príslušné miestne národné výbory, prípadne organizácie nimi na tento účel zriadené.

Cestný zákon v znení účinnom od 01.07.1996 v § 3d ods. 2 ustanovuje, že miestne komunikácie
sú vo vlastníctve obcí. Ako vyplýva z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, úlohou zmeny
Cestného zákona bola úprava riešenia vlastníckych práv k miestnym komunikáciám tak, aby tieto
boli vo vlastníctve obcí. Takáto úprava vlastníckych vzťahov k miestnym komunikáciám pretrváva
dodnes. S prijatím zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí, došlo k prechodu majetku Slovenskej

republiky do vlastníctva obcí. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú. Podľa § 2 ods. 5 cit. zák., nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným

výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby
a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce. To znamená, že parkovisko bolo
majetkom štátu, ktorý spravovali vtedajšie miestne národné výbory. Neskôr na základe Zákona o
majetku obcí prešiel majetok štátu za podmienok v ňom uvedených na obce, t. j. v prípade parkoviska
išlo o prechod jeho vlastníctva zo štátu na mesto Bratislava.

19. Žalobcovia poukázali aj na Vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 06.10.2009 ako gestora
Zákonaomajetkuobcí.MinisterstvofinanciíSRvovyjadreníuviedlo.Podľa§3dods.3Cestnéhozákona
miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa § 3d ods. 1 písm. b) a c) Cestného zákona boli na
správu miestnych komunikácií príslušné miestne národné výbory, prípadne organizácie nimi na tento
účel zriadené. Pozemné komunikácie, ktoré boli ku dňu 23.-24.11.1990, kedy nadobudol účinnosť Zákon

č. 369/1990 Zb. o obecnom, v práve hospodárenia národných výborov, prešli do vlastníctva obcí podľa
§ 2 ods. 1 Zákona o majetku obcí. To znamená, že aj v prípade chýbajúceho delimitačného protokolu o
prechode vlastníctva stavby parkoviska sa treba oprieť o znenie Zákona o majetku obcí, podľa ktorého
pozemné komunikácie prešli do vlastníctva mesta Bratislava ex lege. Žalobcovia predložili aj listvlastníctvazroku2004(t.j.eštepredprevodompozemkovdosúkromnéhovlastníctva,ktorýpreukazuje,
že parkovisko patrilo Správe pozemných komunikácií. V časti tituly nadobudnutia je okrem iného
uvedené: Žiadosť o zápis do KN - Protokol o prevode nej. majetku správy pozemných komunikácií.

Správa pozemných komunikácií bola mestskou rozpočtovou organizáciou mesta Bratislava, zrušená
dňom 31.05.1995 s prechodom práv a záväzkov na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Parkovisko
je súčasťou miestnej komunikácie. Na liste vlastníctva sa uvádza, že pozemky sú v zastavanom
území obce. Cestný zákon ustanovuje, že všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie,
ktoré sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie, sú miestnymi komunikáciami.

Podľa Cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Inak povedané, priamo zákon
upravuje, kedy pozemná komunikácia spĺňa definíciu miestnej komunikácie a komu patrí.
20. V zmysle vyššie uvedených ustanovení možno konštatovať, že miestna komunikácia Palkovičova,
ktorej súčasťou je parkovisko, sa stala ex lege (dňom účinnosti Zákona o majetku obcí) majetkom mesta
Bratislava. Tento záver je odôvodnený aj znením § 8 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, účinného ku
dňu prechodu majetku zo štátu na obce, v zmysle ktorého, majetok obce, ktorý slúži pre verejné účely

(najmä miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým
spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila. V zmysle § 8 ods. 5 Zákona o obecnom
zriadení v znení účinnom ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy platilo a v rovnakom znení platí dodnes, že
majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá),
je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

21. Predajom pozemkov nedošlo k predaju parkoviska. Parkovisko v posudzovanom prípade
je samostatnou vecou sui generis z dôvodu, že všeobecne záväzné právne predpisy správneho
práva upravujú otázku vlastníckeho práva k miestnym komunikáciám osobitne, resp. pripúšťajú,
aby vlastníkom pozemku a vlastníkom pozemnej komunikácie boli dva odlišné subjekty. K prevodu
parkoviska tak nemohlo dôjsť nielen z dôvodu, že nebolo v kúpnej zmluve uvedené, ale najmä preto, že

právny poriadok prevod miestnej komunikácie neumožňuje, pretože za vlastníka miestnej komunikácie
ex/ lege určuje obec. V neposlednom rade k prevodu vlastníckeho práva k parkovisku nemohlo dôjsť
preto, že parkovisko predstavuje súčasť inej veci, miestnej komunikácie Palkovičová, ktorá je súčasťou
komplexnej bytovej výstavby. Predpisy správneho práva pri úprave otázky vlastníckeho práva vo vzťahu
k miestnym komunikáciám vychádzajú zo skutočnosti, že miestne komunikácie predstavujú samostatný

predmet vlastníckeho práva ako vec sui generis. Vyššie uvedené vymedzenie vlastníckeho práva vo
vzťahu k miestnym komunikáciám svojím obsahom priamo nadväzuje na Čl. 20 ods. 2 Ústavy SR v
zmysle ktorého, zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy,
nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného
hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb

alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve
občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Na základe vyššie uvedeného
žalobcovia boli toho názoru, že kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
parkovisku.
22. V zmysle§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a

pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. V zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. V zmysle § 120 ods.
1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. V zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. V zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je zakotvená zásada superficies non solo cedit, podľa ktorej stavba nie je súčasťou pozemku.
Pravidlo o tom, že stavba nie je súčasťou pozemku, má za následok, že pozemok a stavba na ňom
postavená sú dve rôzne veci v právnom zmysle a napriek faktickému spojeniu jedna nie je právne
spojená s druhou a každá z nich môže mať samostatný právny osud. Parkovisko, ktoré predpisy

správneho práva vymedzujú ako vec sui generis, zároveň napĺňa aj definičné znaky nehnuteľnosti podľa
Občianskeho zákonníka. Parkovisko nepredstavuje len obyčajnú spevnenú asfaltovú (betónovú) plochu,
ale ide o stavbu komplexnú, napr. parkovisko je zložené z konštrukčných vrstiev, súčasťou parkoviska
je sieť kanálov, resp. lapačov olejov a znečisťujúcich látok, súčasťou parkoviska je verejné osvetlenie
a ďalšie vybavenie. Žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III ÚS 2280/18 zo dňa

25.06.2019, rozhodnutie ÚS ČR sp.zn. IV. ÚS 189/99. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy, parkovisko nebolo
predmetom prevodu vlastníckeho práva spolu s pozemkami. Je však potrebné dodať, že aj keby bolo
ako nehnuteľnosť v zmysle Občianskeho zákonníka vymedzené v kúpnej zmluve, prevod vlastníckeho
práva na inú osobu než obec by nebol možný. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že miestnekomunikácie a pozemky pod nimi sú samostatnými vecami (viď napr. § 24e Cestného zákona, v zmysle
ktorého, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva,
vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ

nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo
miestnymikomunikáciamivužívaní,možnovoverejnomzáujmevyvlastniť. Žalovanýnikdypodľakúpnej
zmluvy nenadobudol vlastnícke právo k parkovisku, patria mu len pozemky pod stavbou parkoviska.
Predmetné parkovisko je teda komplexnou a samostatnou stavbou, nehnuteľnosťou nachádzajúcou
sa v zastavanom území, čo potvrdzuje aj odborné vyjadrenie, ktoré vyhotovila znalecká organizácia

TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, n. o. Zákon o obecnom zriadení (v znení účinnom
v čase prijatia oznámenia k drobnej stavbe dňa 11.11.2015 a uzavretia parkoviska dňa 26.08.2020,
v § 8 ods. 5 ustanovuje, majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie
a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho
používanie obec neobmedzila. Ak by sme aj pripustili, že parkovisko nie je miestnou komunikáciou,
ale je účelovou komunikáciou (hoci nenapĺňa znaky účelovej komunikácie ), v zmysle § 22 ods.

3 Cestného zákona by platilo, že účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. V zmysle § 20 ods. 1 Cestného
zákona (v znení účinnom v čase prijatia oznámenia k drobnej stavbe dňa 11.11.2015 a uzavretia
parkoviska dňa 26.08.2020, pričom rovnaké znenie platí aj v súčasnosti), na vozovke a krajniciach

diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nesmú sa, s výnimkou dopravných značiek a dopravných
zariadení, umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Jestvujúce pevné prekážky musia sa v
lehotách určených vykonávacím predpisom odstrániť. V odôvodnených prípadoch povoľuje výnimky
z tohto zákazu cestný správny orgán, ktorý môže tiež určiť odchylné lehoty na odstránenie stĺpov
nadzemných vedení.

23. Nielen v súčasnosti, ale už v čase pred stavebným povolením (ktorým sa povolila „I. stavba
KBV Starý Ružinov, stavebná skupina C") bola všeobecne záväznými právnymi predpismi
uložená povinnosť zriaďovať odstavné plochy pre motorové vozidlá v kapacite zodpovedajúcej
potrebám obytnej zóny. Možno preto vyvodiť jednoznačný záver, že účelom parkoviska bolo plniť
funkciu odstavných plôch pre motorové vozidlá obyvateľov a návštevníkov objektov „I. stavba KBV

Starý Ružinov, stavebná skupina C". Parkovisko je zaradené do siete miestnych komunikácií, a to ako
súčasť miestnej komunikácie Palkovičová. Aj v prípade, ak by parkovisko bolo uvedené ako predmet
prevodu vlastníckeho práva v kúpnej zmluve, k prevodu vlastníckeho práva k parkovisku by nemohlo
dôjsť, nakoľko parkovisko je ex lege vlastníctvom mesta Bratislava. K prevodu vlastníckeho práva k
parkovisku by nemohlo dôjsť, nakoľko predstavuje súčasť veci, miestnej komunikácie Palkovičová a

súčasť komplexnej bytovej výstavby. Parkovisko (ako súčasť miestnej komunikácie Palkovičová) je
samostatným predmetom právnych vzťahov, je vecou sui generis a navyše spĺňa znaky nehnuteľnosti
podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nepredstavuje len obyčajnú spevnenú asfaltovú (betónovú)
plochu, ale ide o stavbu komplexnú, pri ktorej je možné presne určiť, kde končí (horná) hranica pozemku
a kde začína stavba parkoviska. Ak by sme pripustili, že parkovisko nie je miestnou komunikáciou,

ale je účelovou komunikáciou (hoci nenapĺňa znaky účelovej komunikácie, pozn.), jednalo by sa
o verejnú účelovú komunikáciu, ktorú nemožno uzavrieť. Dochádza k nezákonnému obmedzeniu
užívania parkoviska verejnosťou. Na parkovisku sa nachádza oplotenie a prekážky znemožňujúce
bezplatné užívanie parkoviska verejnosťou.
24. Žalobcovia sú obyvateľmi mesta Bratislava a zároveň obyvateľmi mestskej časti Bratislava -

Ružinov. Žalobcovia sa ako oprávnení užívatelia parkoviska domáhajú ochrany práva všeobecného
užívania pozemnej komunikácie proti žalovanému, ktorý do ich práv neoprávnene zasahuje a ruší vo
výkone práva. Žalobcovia sú oprávnení na podanie žaloby, pretože aktívnu legitimáciu na podanie
negatórnej žaloby má aj oprávnený užívateľ veci. Žalovaný znemožnil užívanie parkoviska žalobcom
a verejnosti tým, že parkovisko uzavrel umiestnením oplotenia a prekážok znemožňujúcich bezplatné

užívanie parkoviska verejnosťou. V zmysle rozsudku NS Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2191/2002
zo dňa 07.10.2003, sa uvádza, že účelová komunikácia môže viesť cez pozemok v súkromnom
vlastníctve; ak nejde o pozemnú komunikáciu v uzavretom priestore alebo objekte, ktorý slúži potrebe
vlastníka alebo prevádzkovateľa uzavretého priestoru alebo objektu, je účelová komunikácia verejne
prístupná a ak vlastník pozemku uplatní proti osobe užívajúcej túto komunikáciu negatórnu vlastnícku

žalobu, môže sa žalovaný úspešne brániť námietkou, že žalobcov pozemok užíva ako cestu z titulu
práva všeobecného užívania účelovej komunikácie. Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je,
preukázanie práva žalobcu vec užívať, konkretizovanie jednotlivých druhov zásahov, ktoré má súd
zakázať, preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené, neoprávnený zásah,ktorý bol vykonaný, trvá alebo sa opakuje, alebo hrozí jeho opakovanie, negatórna žaloba znie na zákaz
určitého (konkrétneho) správania, ktorým je žalobca rušený vo svojich právach. Všetky vyššie uvedené
podmienky žalobcovia osvedčili, preukázali svoje právo užívať parkovisko ako pozemnú komunikáciu,

konkrétne ako miestnu komunikáciu, konkretizovali a preukázali zásahy žalovaného do parkoviska a
tiež preukázali, že tieto zásahy sú neoprávnené a trvajú. Žalobcovia a verejnosť sú oprávnení užívať
parkovisko bez spoplatnenia alebo poskytnutia inej náhrady žalovanému na základe práva všeobecného
užívania pozemnej komunikácie, konkrétne ako miestnej komunikácie na základe Cestného zákona.
Žalobcovia dodali, že občianske združenie Združenie občanov - Líščie nivy, Palkovičová, so sídlom

Palkovičová 245/15, Bratislava, sa niekoľkokrát obrátilo na mesto Bratislava a mestskú časť Bratislava
- Ružinov so žiadosťami, aby bránili práva svojich obyvateľov užívať parkovisko. Žiaľ, mesto Bratislava
ostalo do dnešných dní v predmetnej veci nečinné. Mestská časť Bratislava - Ružinov aspoň vykonala
vo veci štátny odborný dozor a štátny stavebný dohľad. Preto žalobcovia nemajú inú možnosť, než sa
domáhať svojich práv touto žalobou.
25. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobcovia predložili listinné dôkazy: Kúpna zmluva

č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 01.12.2006, Zmluva o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX zo dňa
29.11.2002, Záznam Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Ružinov, č.2/2020 zo dňa 05.10.2020, o
výsledku štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami podľa Cestného zákona, Čestné
prehlásenie Ing. W. I. zo dňa 30.04.2018, Návrh Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 28.09.2006
na predaj časti pozemkov v Bratislave, k.ú. Nivy, spoločnosti Consulting BK, so sídlom v Bratislave,

za účelom výstavby polyfunkčných objektov, fotodokumentácia, Kolaudačné rozhodnutie vydané
Obvodným úradom životného prostredia Bratislava II č.j. OÚŽP-03/1992/93-Z-14 zo dňa 11.10.1993,
pre stavbu OS Bratislava Starý Ružinov Obchodné centrum - objekt verejné osvetlenie parkoviska,
Informácia Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, oddelenie správy nehnuteľností zo dňa 21.05.2012,
Informácia Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, oddelenie cestného hospodárstva zo dňa 28.05.2012,

Oznámenie Pozemné stavby s.p. Nitra zo dňa 13.08.1993, o pripravenosti stavby na odovzdanie, List
Vodárne a kanalizácia Bratislava zo dňa 09.09.1993 pre Pozemné stavby š.p. Nitra - Lapáky olejov
- OS Starý Ružinov, veľké parkovisko, Žiadosť RNDr. L. E. Bratislava zo dňa 22.09.2011 o vrátenie
pozemku, Výpis z LV č. XXX, okres: Bratislava II, obec: BA m.č. Ružinov, kat. územie: Nivy, Výpis
z LV č. XXXX, okres: Bratislava II, obec: BA m.č. Ružinov, kat. územie: Nivy, Informácia Mestskej

časti Bratislava-Ružinov na rokovanie Miestneho zastupiteľstva dňa 27.06.2017 vo veci uzatvorenia
verejného parkoviska na ulici Záhradnícka-Palkovičova, Odborné vyjadrenie znaleckej organizácie
Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. č. 20-02/2019 zo dňa 13.02.2019, Žiadosť o sprístupnenie
informácie zo dňa 20.10.2020, ohľadne parkoviska na Palkovičovej ulici, Mestská časť Bratislava
- Ružinov , odpoveď na žiadosť o klasifikáciu spevnenej plochy zo dňa 22.06.2018 - inžinierska

stavba, nekryté parkovisko, Oznámenie Mestskej časti Bratislava Ružinov zo dňa 11.11.2015, že nemá
námietky k uskutočneniu drobnej stavby oplotenie pozemku pre spoločnosť ZELENKA, a.s. Bratislava,
parkovacie lístky, Rozhodnutie o umiestnení stavby KBV Starý Ružinov zo dňa 20.09.1976, Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/25/06 -40 zo dňa 03.05.2007, Stavebné povolenie vydané ObNV
Bratislava II zo dňa zo dňa 29.03.1983 na stavbu KBV Starý Ružinov, stavebná skupina „C“, Odpoveď

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Bratislava zo dňa 25.02.2011, Vyjadrenie
Ministerstva financií SR zo dňa 06.10.2009, Výzva právneho zástupcu žalobcov zo dňa 22.10.2020 na
ochranu majetku mesta, Žiadosť o neodkladné riešenie veci zo dňa 01.02.2019, Zoznam komunikácií
na území hl. mesta SR Bratislavy z 02/2018.
26. Žalovaný uplatnený nárok žalobcov neuznal a navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietnuť. Žalobcovia sa domáhajú zdržania neoprávnených zásahov do svojich údajných práv
užívateľa parkoviska, ktoré sa má nachádzať na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, konkrétne
par. č. XXXXX/XX a par. č. XXXXX/XX v k.ú. Ružinov, zapísané na LV č. XXXX. Svoj nárok žalobcovia
odvodzujú od skutočnosti, že sú obyvateľmi mesta Bratislava a zároveň obyvateľmi mestskej časti
Bratislava - Ružinov, pričom z tohto titulu sa domáhajú ochrany práva všeobecného užívania

pozemnej komunikácie proti žalovanému. Žalobcovia svoju aktívnu legitimáciu odvodzujú od toho,
že na podanie negatórnej žalobe majú nárok ako údajný oprávnený užívateľ veci, ktorou rozumejú
parkovisko na pozemkoch žalovaného. Podľa názoru žalobcov žalovaný znemožnil užívanie údajného
parkoviska žalobcom a verejnosti tým, že parkovisko uzavrel umiestnením oplotením a prekážok
znemožňujúcich bezplatné užívanie parkoviska verejnosťou. Uvedené skutkové tvrdenia sú nepravdivé

a ničím nepodložené, pričom žalovaný ich v celom rozsahu popiera.
27. Nie je sporná skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov, ku ktorým
si žalobcovia uplatňujú svoje právo na užívanie. Ako výlučný vlastník požíva ochranu, ktorú odvodzuje
z Ústavy SR. Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na ibavlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je
základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia
vlastníka. ( Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. januára 2011). Podľa

§ 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a teda nemôže byť ani sporné, že nie
žalobcovia, ale žalovaný má právo svoje vlastníctvo užívať. Sami žalobcovia v žalobe ani netvrdia, že
by vlastnili pozemky, alebo spevnenú plochu na nich, ale iba, že ich majú právo ako verejnosť užívať, čo
však nevyplýva zo žiadnych právnych predpisov a hlavne uvedené je v rozpore s reálnym skutkovým

stavom veci. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že žiaden zo žalobcov nedisponuje aktívnou vecnou
legitimáciou na podanie predmetnej žaloby.
28. V danom prípade odvodzujú žalobcovia svoje právo iba zo skutočnosti, že sú obyvateľmi mesta,
pričom tvrdia, že údajné parkovisko, ako vec odlišná od pozemkov je vo vlastníctve mesta. V prípade, ak
by sme aj pripustili takúto premisu žalobcov, aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby by bolo
Hlavné mesto SR Bratislava, a nie žalobcovia, keďže v zásade ani žalobcovia nepopierajú, že by údajné

parkovisko malo patriť mestu a nie im. K samotnému odôvodneniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcovia
v žalobe iba uvádzajú, že sú ako verejnosť oprávnení užívať údajné parkovisko bez spoplatnenia na
základe práva všeobecného užívania pozemnej komunikácie na základe cestného zákona, bez toho,
aby v žalobe toto údajné právo žalobcovia špecifikovali. Odkaz na konkrétnu právnu normu, na základe
ktorejbymohližalobcoviabezspoplatneniaužívaťpozemnúkomunikáciužalobcovianeuviedlizámerne,

nakoľko takáto právna norma ani neexistuje. Práve naopak, ak sa žalobcovia odvolávajú na všeobecné
užívanie v zmysle cestného zákona, tak v zmysle § 6a Cestného zákona je bez akýchkoľvek pochybnosti
zrejmé, že všeobecné používanie parkovacích miest podlieha spoplatneniu v zmysle nariadenia obce.
Žalobcovia tak nemajú akékoľvek reálne hmotné právo, ktorého ochrany by sa mohli v rámci tohto
konania domáhať, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobcovia mali právo

bezodplatne užívať pozemky žalobcu, a to ani za predpokladu, že spevnená plocha na pozemkoch
žalobcu nie je v jeho vlastníctve. Podľa logiky žalobcov by sa totiž každý obyvateľ mesta mohol
domáhať toho, aby na akomkoľvek súkromnom spevnenom pozemku v meste Bratislava mohol zadarmo
parkovať, lebo sa môže jednať o pozemnú komunikáciu, ktorá patrí mestu. Nehovoriac o tom, že
ani mesto by nemohlo vyberať parkovné, nakoľko každý občan má podľa názoru žalobcov právo

bezodplatne užívať pozemné komunikácie. Z uvedeného je zrejmé, že celá žaloba je absurdná a právne
neobhájiteľná.
29. Žalovaný si svoje pozemky legitímne chráni a ich oplotením v žiadnom prípade
nikoho neobmedzil. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že obmedzenie užívania pozemkov je údajne
v rozpore s Ústavou SR a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pretože dochádza k

nezákonnému obmedzeniu užívania údajného parkoviska verejnosťou. Žalobcovia však úmyselne
opomínajú vlastnícke právo žalovaného k pozemkom a skutočnosť, že žalovaný neobmedzuje prístup
a parkovanie obyvateľov, ale iba spoplatnil vstup na svoje pozemky využívajúc objektívnym právom
ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a
rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej

existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. Podľa logiky žalobcov síce žalovaný vlastní pozemky
pod spevnenou plochou, avšak je vylúčený z akejkoľvek dispozície s ňou, čo je absolútne neprípustné v
právnom štáte, ktorý si ctí ochranu vlastníctva. Podanú žalobu preto žalovaný považoval za šikanóznu,
zasahujúcu do jeho ústavného práva na vlastníctvo. Za šikanózny výkon práva sa považuje konanie,
ktorým niekto vykonáva svoje práva takým spôsobom, ktorým zámerne poškodzuje iného, pričom

poškodenie iného je motívom takéhoto konania, prípadne taký výkon práva, pri ktorom existuje hrubý
nepomer medzi vlastnými záujmami a záujmami toho, do ktorého záujmov bolo zasiahnuté ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2895/99, 32Odo 807/2002, 33Cdo 1030/2011, 33Cdo 2247/2013,
25Cdo 874/2005). Obdobne aj Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sži/6/2011 judikoval,
že o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových

tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo
bránením práva je najmä šikanózny výkon práva alebo zjavné odďaľovanie splnenia povinností. V tomto
prípade je namieste aplikácia čl. 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, zjavné zneužitie práva
nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať
procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalovaný považoval
žalobu za šikanóznu aj z dôvodu, že žalovaný opakovane ponúkol bezplatné parkovanie pre verejnosť v
novom projekte, ktorý ma žalovaný záujem vybudovať na svojich pozemkoch. Žalovaný tak nezasahuje
do práv žalobcov ale naopak, nad rozsah svojich zákonných povinností im ponúka možnosť bezplatnéhoparkovania v novovybudovanom projekte a preto žalobcovia nemali žiadny dôvod na podanie žaloby.
Mal za to, že skutočným cieľom žalobcov však nie je mať zabezpečené bezplatné parkovanie, ale
zabrániť žalovanému v plánovanej výstavbe na jeho pozemkoch a žaloba, ktorú podali je len jedným z

prostriedkom ktorým sa snažia dosiahnuť svoj cieľ.
30. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že dokonca ani Hlavné mesto SR
Bratislava netvrdí, že na pozemkoch žalovaného sa nachádza parkovisko v jeho vlastníctve,
ako sa to snažia v žalobe podsúvať žalobcovia, ale naopak z materiálu na rokovanie Mestského
zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 26.11.2020 s názvom „Informácia o plnení časti B

bodu 4 uznesenia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 692/2016 zo dňa 07.- 08.
12. 2016 týkajúceho sa stavby parkoviska na Palkovičovej ulici v Bratislave" vyplýva, že Hlavné mesto
SR Bratislava nedisponuje žiadnymi listinami preukazujúcimi jeho vlastnícke právo k stavbe parkoviska,
ktorá sa nachádza na pozemkoch žalovaného, ako sú napr. preberacia zápisnica, hospodárska zmluva
o prevode majetku, kolaudačné rozhodnutie, atď. Takýmito listinami nedisponuje Generálny investor
Bratislavy,Oddeleniesprávykomunikáciímagistrátuhl. m. SR Bratislavy,aniMestská časť Bratislava-

Ružinov. Parkoviská ani komunikácie nie sú stavbami, ktoré by boli evidované v katastri, preto stavba
parkoviska nemôže byť ani zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníctvo určitej osoby, ale vlastnícke
právo k takejto stavbe jej vlastník preukazuje len na základe vyššie uvedených listín. Súdna prax
považuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým
oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky, spevnené a odstavné plochy

(napr. parkovisko). Slovenská judikatúra je v priamom rozpore s judikatúrou českej republiky, ktorú na
podporu svojho stanoviska uvádzajú žalobcovia v žalobe.
31. Na základe uvedených skutočností má Hlavné mesto SR Bratislava za to, že vlastníctvo spevnenej
plochystavbyparkoviska,ktorásanachádzanapozemkochžalovanéhoprešlonanovéhonadobúdateľa
dňom predaja pozemkov pod spevnenou plochou. Na overenie správnosti záverov si Hlavné mesto SR

Bratislava dokonca vyžiadalo vypracovanie nezávislej externej právnej analýzy k otázke vlastníctva a
jeho preukázania k stavbe parkoviska, ktorá sa nachádza na pozemkoch žalovaného. Táto právna
analýza vypracovaná spoločnosťou LEGATE, s.r.o. potvrdzuje, že Hlavné mesto SR Bratislava nie je
vlastníkomparkoviskanapozemkochžalovaného.Vtejtoprávnejanalýze,sktorejzávermisastotožňuje
aj žalovaný sa okrem iného uvádza, že parkovisko nebolo výslovne zaradené do siete miestnych

komunikácií včase prevoduvlastníctvakpozemkupodparkoviskom(t.j.vroku2006)aanivsúčasnosti
niejevýslovnezaradenédosietemiestnychkomunikácií,parkoviskojemožnépovažovaťzasamostatný
predmet občianskoprávnych vzťahov iba v prípade, ak by bolo súčasťou siete miestnych komunikácií,
v opačnom prípade pôjde o súčasť pozemku, na ktorom sa nachádza, parkovisko nie je možné
považovať za účelovú komunikáciu z dôvodu nenaplnenia zákonných definičných znakov, s účinnosťou

od 01.01.1999 platí, že miestnou komunikáciou je (okrem iného) verejné parkovisko vo vlastníctve obce
zaradené do siete miestnych komunikácií. Parkovisko nie je zaradené do siete miestnych komunikácií
a jeho zaradenie do siete miestnych komunikácií nevyplýva ani z pasportu miestnych komunikácií,
parkovisko je potrebné považovať za súčasť pozemku, na ktorom sa nachádza. Spolu s vlastníctvom
pozemku pod parkoviskom prešlo na základe kúpnej zmluvy v roku 2006 na nadobúdateľa aj vlastníctvo

k parkovisku ako jeho súčasti.
32. Spevnená plocha, ktorá je podľa názoru žalobcov parkovisko, je výlučným vlastníctvom žalovaného,
preto je pochopiteľné a legitímne, že si k tejto spevnenej ploche chce a aj môže uplatňovať svoje
vlastnícke právo. Spevnená plocha nie je a ani nikdy nebola pozemnou komunikáciu, pričom jej
vlastnícke právo nespochybňuje v zmysle vyššie uvedeného materiálu a právnej analýzy ani žalobcami

označený domnelý vlastník, preto je nemysliteľné, aby žalobcovia touto žalobou nahrádzali jeho
úkony. Žalovaný má zato, že čestné prehlásenie a svedecká výpoveď predložené ako dôkazy, prípadne
akési nezákonne vykonané odborné posúdenie, kedy znalec neoprávnene zasiahol do vlastníckeho
práva žalovaného, keď bez jeho vedomosti a súhlasu nielen, že vstúpil na jeho pozemky ale vykonal
na nich vrty, nemôže nahrádzať chýbajúcu dokumentáciu nevyhnutnú na to, aby mohlo byť parkovisko

považované za vlastníctvo mesta.
33. Žalovaný nadobudol pozemky z dôvodu, že na spevnenej ploche je možná výstavba polyfunkčného
objektu, čo bolo aj účelom predaja tejto spevnenej plochy na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
01.12.2006 a Uznesenia Mestského zastupiteľstva Bratislava o schválení predaja zo dňa 28.09.2006.
Aj v zmysle Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2007, je pre spevnenú plochu

stanovené funkčné využitie územia viacpodlažná zástavba obytného územia, kód 101 a občianska
vybavenosť celomestského a nadmestského významu, kód 201. Rovnakú skutočnosť potvrdzujú aj
ďalšie dokumenty, napr. aj Záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti zo
dňa 22.01.2008 č. MAGS ORM 35970/07-508444, Územnoplánovacia informácia zo dňa 29.01.2015č. MAGS ORM 58135/14 -338765 ako aj Stanovisko k investičnému zámeru zo dňa 24.09.2020, č.
MAGS POD 55711/20-432520. Je nutné uviesť, že v súvislosti s pozemkami boli v minulosti vydané aj
viaceré územné rozhodnutia, a to konkrétne č. RSP/2004/16099/Mat2005/10372-5 zo dňa 23.05.2005

a č. SÚ/2008/7860-14Hor zo dňa 04.12.2008, ako aj stavebné povolenie č. SÚ/2006/5929-4/DAI
zo dňa 11.09.2006 ešte pred samotným predajom pozemkov. Je teda zrejmé, že na pozemkoch
sa nenachádzala v minulosti žiadna pozemná komunikácia. Rovnako je podľa názoru žalovaného
nepochybné, že samotné Hlavné mesto SR Bratislava dlhé roky deklarovalo a aj deklaruje skutočnosť,
že pozemky sú určené na zastavanie, čo by samozrejme nebolo možné, v prípade ak by sa na nich

mala nachádzať akákoľvek pozemná komunikácia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
34. Na preukázanie skutkových tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy: Kúpna zmluva z 01.12.2006,
Informácia o plnení časti B bodu 4 uznesenia Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy
č. 692/2016 zo dňa 07. - 08.12.2016 týkajúceho sa stavby parkoviska na Palkovičovej ulici v Bratislave
vrátaneprávnejanalýzyspoločnostiLegate, UznesenieMestskéhozastupiteľstvaBratislavaoschválení

predaja zo dňa 28.09.2006, Záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti zo
dňa 22.01.2008 č. MAGS ORM 35970/07-508444, Územnoplánovacia informácia zo dňa 29.01.2015
č. MAGS ORM 58135/14 - 338765, Stanovisko k investičnému zámeru zo dňa 24.09.2020, č.
MAGS POD 55711/20-432520, Územné rozhodnutie č. RSP/2004/16099/Mat2005/10372-5 zo dňa
23.05.2005, Stavebné povolenie č. SÚ/2006/5929-4/DAI zo dňa 11.09.2006, Územné rozhodnutie

č.SÚ/2008/7860-14HOR zo dňa 04.12.2008.
35. Súd v zmysle § 167 ods.3 CSP, doručil žalobcom vyjadrenie žalovaného a umožnil sa im vyjadriť
v lehote do 15 dní, aby uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
na neskôr predložené, označené skutočnosti a dôkazy súd nebude prihliadať. Súd poučil žalobcov
o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Žalobcovia v replike uviedli, že

je nesporné umiestnenie prekážok znemožňujúcich (bezplatný) prechod pešo, prejazd a parkovanie
motorových vozidiel na parkovisku. Žalobcovia už v rámci žaloby uviedli, že dňa 05.10.2020 Mestská
časť Bratislava - Ružinov uskutočnila na parkovisku štátny odborný dozor v zmysle Zákona
č.135/1961Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) a skonštatovala, že v čase kontroly bolo
zistené, že parkovisko - inžinierska stavba je oplotené, bolo inštalované dop. zariadenie - závory,

parkomaty, na parkovisku sa ďalej nachádza kamerový systém, unimobunka, mobilné WC, vstupy
na parkovisko sú prehradené, okrem jedného, kde sú osadené rampy, na parkovisku sú vyznačené
parkovacie miesta, rampy, parkovací systém a kamerový systém sú napojené na elektriku. Mesto
Bratislava ako prizvaná osoba skonštatovalo, že dopravné zariadenie nie je určené. Žalobcovia
predložili súdu dôkaz, Protokol zo štátneho odborného dozoru konaného dňa 05.10.2020 vrátane

fotografií.Sámžalovanýuvádza,žesisvojepozemkylegitímnechrániaichoplotenímvžiadnomprípade
nikoho neobmedzil. Práve naopak za splnenia podmienok môže na jeho pozemky vstúpiť ktokoľvek.
Žalovaný uviedol, že iba spoplatnil vstup na svoje pozemky. Žalobcovia už v rámci žaloby predložili
oznámenie o spoplatnení vstupu na pozemok s textom na ňom uvedeným „Platba pred odjazdom z
parkoviska" a dva parkovacie lístky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný zaviedol parkovací

systém na parkovisku, za parkovné, počas doby parkovania a s poďakovaním za využitie parkoviska.
36. Žalobcovia k tvrdeniam žalovaného týkajúceho sa aktívnej vecnej legitimácie uviedli, že žalobcovia
sú oprávnení na podanie žaloby, aktívnu legitimáciu majú ako oprávnení užívatelia veci. Žalobcovia už
v žalobe preukázali svoje právo užívať parkovisko ako pozemnú komunikáciu (konkrétne ako miestnu
komunikáciu), konkretizovali a preukázali zásahy žalovaného do parkoviska a tiež preukázali, že tieto

zásahy sú neoprávnené a trvajú. Žalobcovia sú obyvateľmi mesta, mestskej časti Bratislava -Ružinov,
majú trvalý pobyt a bydlisko na Palkovičovej ulici. Ako vyplýva z právnych predpisov a dôkazov
predložených žalobcami v rámci žaloby, parkovisko bolo vybudované pre parkovanie motorových
vozidiel obyvateľov a návštevníkov objektov „I. stavba KBV Starý Ružinov, stavebná skupina C".
Dôkazom je aj stanovisko Stavebného bytového družstva Bratislava II, ktoré je správcom bytových

domov už od čias ich vybudovania, teda má tzv. inštitucionálnu pamäť ( poukázali na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2 Obdo 21/2012 zo dňa 07.06.2012, že otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe
vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci).
37. Žalobcovia v žalobe uviedli, že právo všeobecného užívania pozemnej komunikácie je v prvom rade
vyjadrené v Zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý v § 8 ods. 5 ustanovuje, že majetok

obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je
verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.
Žalobcovia a verejnosť sú oprávnení užívať parkovisko bez spoplatnenia alebo poskytnutia inej náhrady
žalovanému na základe práva všeobecného užívania pozemnej komunikácie (konkrétne ako miestnejkomunikácie) v zmysle Cestného zákona a vykonávajúcej vyhlášky. V zmysle § 6 Cestného zákona
s názvom „všeobecné užívanie", pričom v jeho ods. 1 je ustanovené, že premávku na pozemných
komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie

obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. V zmysle § 4b ods. 1 Cestného zákona, miestnymi
komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V zmysle
vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) podľa
§ 6 ods. 1 písm. a) cit. vyhl., sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné

a užívané pozemné komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré sú na území zastavanom alebo
určenom na súvislé zastavanie. Podľa § 8 ods. 3, cit. vyhl. súčasťami miestnych komunikácií sú aj
priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov
pre chodcov, podchody a priechodové lávky. Ak parkovisko nie je miestnou komunikáciou, ale je
účelovou komunikáciou (hoci nenapĺňa znaky účelovej komunikácie), v zmysle § 22 ods. 3 Cestného
zákona by platilo, že účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v

uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná
obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. Právo všeobecného užívania pozemných
komunikácií je teda základným pojmom Cestného zákona, ktorý sa nachádza v Cestnom zákone už od
jeho prijatia v roku 1961.
38. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v zmysle § 6a Cestného zákona je bez akýchkoľvek pochybnosti

zrejmé, že všeobecné používanie parkovacích miest podlieha spoplatneniu v zmysle nariadenia obce.
Žalobcovia tak nemajú akékoľvek reálne hmotné právo, ktorého ochrany by sa mohli v rámci tohto
konania domáhať, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobcovia mali právo
bezodplatne užívať pozemky žalobcu, a to ani za predpokladu ich hypotetického scenára, že spevnená
plocha na pozemkoch žalobcu nie je v jeho vlastníctve. Podľa logiky žalobcov by sa totiž každý obyvateľ

mesta mohol domáhať toho, aby na akomkoľvek súkromnom spevnenom pozemku v meste Bratislava
mohol zadarmo parkovať, lebo sa môže jednať o pozemnú komunikáciu, ktorá patrí mestu. Nehovoriac
o tom, že ani mesto by nemohlo vyberať parkovné, nakoľko každý občan má podľa názoru žalobcov
právo bezodplatne užívať pozemné komunikácie. Z uvedeného je zrejmé, že celá žaloba je absurdná
a právne neobhájiteľná.

39. Žalobcovia k tvrdeniam žalovaného uviedli, že žalovaný sa nesprávne odvoláva na § 6a Cestného
zákona, ktorý upravuje tzv. dočasné parkovanie motorových vozidiel. Odhliadnuc od tejto nesprávnosti,
žalobcovia sa žalobou domáhajú odstránenia prekážok na parkovisku z dôvodu, že žalovaný nie je
oprávnený na parkovisku umiestňovať prekážky, vyberať parkovné, či inak podmieňovať parkovanie na
parkovisku. Žalobcovia by sa domáhali svojich práv aj vtedy, ak by žalovaný parkovisko ohradil bez

vyberania parkovného. Žalobcovia tvrdia, že sú oprávnení užívať parkovisko bez spoplatnenia alebo
poskytnutia inej náhrady voči žalovanému. Mesto má právo (nie žalovaný, ani iná osoba) všeobecne
záväzným nariadením stanoviť podmienky pre dočasné parkovanie motorových vozidiel, resp. vyberať
miestnu daň za osobitné užívanie verejného priestranstva na trvalé parkovanie motorového vozidla
(dlhodobé užívanie) v zmysle Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
40. Žalovaný považuje žalobu za šikanóznu, zasahujúcu do jeho ústavného práva na vlastníctvo aj
z dôvodu, že žalovaný opakovane ponúkol bezplatné parkovanie pre verejnosť v novom projekte,
ktorý ma žalovaný záujem vybudovať na svojich pozemkoch. Žalovaný tak, nielen že nezasahuje do
práv žalobcov ale naopak, nad rozsah svojich zákonných povinností im ponúka možnosť bezplatného

parkovania v novovybudovanom projekte a preto žalobcovia nemali žiadny dôvod na podanie žaloby.
Žalobcovia k tvrdeniam žalovaného uviedli, že žalobcovia nezasahujú do práva žalovaného na
vlastníctvo, ani žiadnym iným spôsobom nie je výkon práv žalobcov šikanózny. Žalobcovia nevedú
súdne konanie s motívom poškodiť žalovaného, ani neexistuje hrubý nepomer medzi záujmami žalobcov
a záujmami žalovaného. V zmysle Čl. 3 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Práve naopak, žalovaný zneužíva svoje vlastnícke právo k pozemku
na ujmu práv iných a v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. V zmysle Čl. 20

ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore
so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, nemožno záväznosť vlastníctva zneužívať na ujmu
iných práv alebo záujmov. Vlastník musí pri presadzovaní svojich individuálnych vlastníckych záujmov
rešpektovať aj záujmy iných subjektov, tiež vlastníkov a tiež záujmy spoločenské. Účelom úpravy Čl. 20ods. 3 tretej vety ústavy je vymedziť rozsah a obsah právneho postavenia vlastníka, podmieniť výkon
vlastníckych práv povinnými ohľadmi, ktoré vlastník musí brať na iné hodnoty verejného záujmu. Právne
účinky Čl. 20 ods. 3 ústavy limitujúce právne postavenie vlastníka nastupujú so vznikom vlastníctva.

Počas trvania vlastníckeho práva vlastníka nemožno od právnych účinkov úpravy Čl. 20 ods. 3 ústavy
oslobodiť.
41. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nad rozsah svojich zákonných povinností ponúka možnosť
bezplatného parkovania v novovybudovanom projekte a preto žalobcovia nemali žiadny dôvod na
podanie žaloby. Žalobcovia k tvrdeniam žalovaného uviedli, že zo zisťovacieho konania ktoré prebieha

v zmysle Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Polyfunkčný bytový dom Záhradnícka ul.
Bratislava - Ružinov" evidujú, že žalovaný ponúka akýsi „bezodplatný prevod do správy" či „odovzdanie
dosprávy"jednéhopodlažiabudovymestualebomestskejčasti,ktorúchcevblízkejbudúcnostipostavať
na mieste terajšieho parkoviska. V prvom rade žalobcovia uviedli, že nejaký budúci prísľub žalovaného s
podanou žalobou vôbec nesúvisí. V druhom rade v prípade plánovaného zrušenia parkoviska z dôvodu

výstavby bude žalovaný v zmysle § 19 ods. 2 Cestného zákona povinný (t. j nejde o jeho ústupok a dobrú
vôľu, ako to prezentuje) zabezpečiť výstavbu novej pozemnej komunikácie v rozsahu zodpovedajúcom
aktuálnym dopravným potrebám, a to dokonca pred tým, ako dôjde k zrušeniu parkoviska.
42.Žalovanývovyjadreníuviedol,žedokoncaaniHlavnémestoSRBratislavanetvrdí,ženapozemkoch
žalovaného sa nachádza parkovisko v jeho vlastníctve, ako sa to snažia v žalobe podsúvať žalobcovia.

Hlavné mesto SR Bratislava má za to, že vlastníctvo spevnenej plochy stavby parkoviska, ktorá sa
nachádza na pozemkoch žalovaného prešlo na nového nadobúdateľa dňom predaja pozemkov pod
spevnenou plochou. Žalobcovia k tvrdeniam žalovaného uviedli, že žalobcovia predložili tvrdenia a
dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcov preukazujú vlastnícke právo mesta k parkovisku. Postoj mesta
k vlastníctvu parkoviska sa vyvíjal. Žalobcovia v žalobe uviedli, že mesto Bratislava a mestská časť

Bratislava - Ružinov boli mnohokrát vyzývaní, aby bránili práva svojich obyvateľov užívať parkovisko,
avšak ku dňu podania žaloby bezúspešne. Po podaní žaloby v roku 2021 sa mestu Bratislava podarilo z
archívov získať podklady, ktoré preukazujú vlastnícke právo k parkovisku. Mesto svoj postoj k vlastníctvu
parkoviskaprehodnotilo,čopreukazujeajvyjadreniesplnomocnencamestapreparkovaciupolitiku,Mgr.
P.B.,ktorýsaokreminéhovrozhovorepreRádioReginavyjadril,ženepreviedlasaajstavbaparkoviska,

k čomu sa nám podarilo získať aj archívne dokumenty, že magistrát je vlastníkom parkoviska a jeho
vybavenia, kanalizácií, infraštruktúry. Mgr. P. B. zároveň predložil na rokovanie miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava - Ružinov Návrh na zmenu Uznesenia k Bodu č. 14 Investorský zámer -
polyfunkčný bytový dom Zelenka, v ktorom okrem iného žiada, aby miestne zastupiteľstvo mestskej časti
Bratislava - Ružinov schválilo uznesenie, ktorým vyjadrí nesúhlas s umiestnením investičného zámeru

„Polyfunkčný bytový dom Záhradnícka ulica" žalovaného a požiada starostu o pokračovanie v ďalších
rokovaniach smerujúcich k získaniu pozemkov žalovaného a k sprístupneniu parkoviska pre verejné
užívanie ako súčasť siete miestnych ciest. Mestská časť uznesenie v navrhovanom znení schválila. Pre
úplnosť uviedli, že pojem miestne komunikácie nahradila novela Zákona č. 149/2021 Z. z. obsahovo
totožná pojmom miestne cesty.

43. Žalovaný k dnešnému dňu nepreukázal vlastnícke právo k parkovisku; opiera sa len o jedno
rozhodnutie súdu, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 18/2011 zo dňa 30.08.2012, ktoré
bolo predmetom sporu užívanie stavieb v areáli živičného hospodárstva, preto spevnené a odstavné
plochy boli považované za súčasť pozemku - areálu, na ktorom boli umiestnené. Sám súd v tomto
uzneseníkonštatuje,žepokiaľideopozemnúkomunikáciu(objazdovúcestu)azemnérozvodyelektriny,

v oboch prípadoch ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorých právna úprava sa nachádza v
Zákoneč.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách.Vprípadepotrebyžalobcoviamôžusúdupredložiť
rozhodnutia súdov, ktoré predchádzali rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, z ktorých je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že žalovaný právne závery Najvyššieho súdu SR vytrhol z kontextu.
44. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že na overenie správnosti záverov si Hlavné mesto SR Bratislava

dokonca vyžiadalo vypracovanie nezávislej externej právnej analýzy k otázke vlastníctva a jeho
preukázania k stavbe parkoviska, ktorá sa nachádza na pozemkoch žalovaného. Žalovaný uvádza,
že sa so závermi advokátskej kancelárie stotožňuje a jej závery vymenúva. Žalovaný sa vyjadril k
analýze advokátskej kancelárie, ktorá vypracovala analýzu, nie však k žalobe. Tvrdenie žalovaného, že
sa stotožňuje so závermi analýzy advokátskej kancelárie, nemožno v žiadnom prípade považovať za

kvalifikovanévyjadreniektvrdeniamadôkazompredloženýmžalobcami.Ztohodôvodužalobcoviamajú
zato,žežalovanýnepovažujetvrdeniauvedenévžalobezasporné.Vyjadrovaťsakanalýzeadvokátskej
kancelárie teda nie je opodstatnené. Každopádne žalobcovia uviedli, že z analýzy advokátskej
kancelárie vyplýva, že advokátska kancelária pri formulácii svojich záverov vychádzala len z informáciíposkytnutých mestom, t.j. nemala od mesta k dispozícii žiadne podklady. Spracovatelia analýzy sa
žiadnym spôsobom nevysporiadali s kľúčovými ustanoveniami dotknutých právnych predpisov, resp.
ich nechali nepovšimnuté. Analýza zároveň obsahuje niektoré zrejmé právne nesprávnosti a jej závery

nekorešpondujú s jej odôvodnením. Závery a odôvodnenia analýzy preto nemožno považovať za
objektívne, na čo žalobcovia upozornili aj mesto listom zo dňa 08.01.2021.
45. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že spevnená plocha nie je a ani nikdy nebola pozemnou
komunikáciou. Žalobcovia k tvrdeniu žalovaného uviedli, že každá pozemná komunikácia musí byť
pozemnou komunikáciou v zmysle Cestného zákona, pričom môže byť diaľnicou, cestou, miestnou

komunikáciou alebo účelovou komunikáciou. Sám žalovaný žiadal mestskú časť ako stavebný úrad o
klasifikáciu spevnenej plochy a tá sa v odpovedi zo dňa 22.06.2018 vyjadrila, že ide o inžiniersku stavbu
nekrytého parkoviska. Cestný zákon takto rozlišuje pozemné komunikácie z hľadiska ich dopravného
významu, určenia a technického vybavenia. Je to teda jednak právna, ako aj stavebnotechnická otázka.
Ak parkovisko spĺňa znaky miestnej komunikácie (t. j. spĺňa definíciu uvedenú v § 6 ods. 1 Vyhlášky
č. 35/1984 Zb.), je ex lege vo vlastníctve mesta. Cestný zákon ustanovuje, že všeobecne prístupné a

užívané pozemné komunikácie, ktoré sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie,
sú miestnymi komunikáciami. Cestný zákon ustanovuje, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve
obcí. Inak povedané, všeobecne záväzné právne predpisy (ktoré je povinný rešpektovať každý, pozn.)
hovoria, kedy pozemná komunikácia spĺňa definíciu miestnej komunikácie a komu patrí.
46. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že čestné prehlásenie a svedecká výpoveď predložené ako dôkazy,

prípadne akési nezákonne vykonané odborné posúdenie, kedy znalec neoprávnene zasiahol do
vlastníckeho práva žalovaného, keď bez jeho vedomosti a súhlasu nielen že, vstúpil na jeho pozemky
ale vykonal na nich vrty, nemôže nahrádzať chýbajúcu dokumentáciu nevyhnutnú na to, aby mohlo byť
parkovisko považované za vlastníctvo mesta. Žalobcovia k tvrdeniam žalovaného uviedli, že žalovaný
nikdy nepreukázal vlastnícke právo k stavbe parkoviska, preto odborné hodnotenie vykonané znaleckou

organizáciou nemožno hodnotiť ako neoprávnené. Navyše vykonanie vrtov nepredstavuje poškodenie
stavby parkoviska, nakoľko zásahy boli odborným spôsobom odstránené uvedením do pôvodného
stavu. V čase vykonania vrtov na parkovisku bolo toto voľne prístupné verejnosti. Tvrdenie žalovaného o
potrebe existencie osobitnej dokumentácie preukazujúcej vlastnícke právo k parkovisku (ktorú žalovaný
ani nevie špecifikovať), nemá oporu v zákone. Žalovaný len mechanicky preberá niekdajšie tvrdenia

mesta. Pre posúdenie charakteru stavby, a teda aj jej vlastníctva sú rovnako dôležité výpovede svedkov,
stanoviská orgánov štátnej správy, stanoviská obce, čestné vyhlásenia, údaje z katastra nehnuteľností a
pod. Všetky dôkazy sú rovnocenné. Žalovaný si svojvoľne uzurpuje vlastnícke právo k parkovisku, hoci
k dnešnému dňu nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by jeho vlastnícke právo preukazoval. Ten, kto by
mal preukazovať vlastnícke právo k parkovisku, je žalovaný.

47. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nadobudol pozemky v domnení, že na spevnenej ploche je
možná výstavba polyfunkčného objektu, čo bolo aj účelom predaja tejto spevnenej plochy na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 a Uznesenia Mestského zastupiteľstva Bratislava o schválení
predaja zo dňa 28.09.2006. Je nutné uviesť, že v súvislosti s pozemkami boli v minulosti vydané aj
viaceré územné rozhodnutia, a to konkrétne č. RSP/2004/16099/Mat2005/10372-5 zo dňa 23.05.2005

a č. SÚ/2008/7860-14Hor zo dňa 04.12.2008, ako aj stavebné povolenie č. SÚ/2006/5929-4/DAI zo
dňa 11.09.2006 ešte pred samotným predajom pozemkov. Je teda zrejmé, že na pozemkoch sa
nenachádzala v minulosti žiadna pozemná komunikácia. Rovnako je podľa nášho názoru nepochybné,
že samotné Hlavné mesto SR Bratislava dlhé roky deklarovalo a aj deklaruje skutočnosť, že pozemky
sú určené na zastavanie, čo by samozrejme nebolo možné, v prípade ak by sa na nich mala nachádzať

akákoľvek pozemná komunikácia.
48. Žalobcovia k tvrdeniam žalovaného uviedli, že žalovaný nenadobudol pozemky v domnení, že na
spevnenej ploche je možná výstavba polyfunkčného objektu. Väčšina dokumentov, na ktoré sa žalovaný
odvoláva, boli vydané v súvislosti so stavbou „Polyfunkčný objekt Záhradnícka ulica". Existenciu
parkoviska a jeho plné využívanie verejnosťou vtedy konštatoval aj právoplatný rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. 1S 25/06-40 zo dňa 03.05.2007, pričom rozhodnutie Krajského stavebného
úradu v Bratislave zrušil. Tvrdenie, že na pozemkoch sa nenachádza žiadna pozemná komunikácia,
je teda zjavne nesprávne. Tiež je nesprávne tvrdenie žalovaného, že na pozemkoch by nebolo možné
stavať, ak by sa na nich nachádzala pozemná komunikácia. Aj na pozemkoch, na ktorých sa nachádza
pozemná komunikácia, by bolo možné stavať, avšak len v prípade, že by žalovaný parkovisko vlastnil a

za dodržania podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný nadobudol
pozemky, na ktorých stojí parkovisko, Zmluvou o predaji časti podniku podľa V-22689/09 zo dňa
29.10.2009, ako vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva, ktorý žalobcovia súdu predložili. Z obchodného
registra vyplýva, že išlo o predaj časti podniku obchodnej spoločnosti DANICON HOLDING, a.s., pričomštatutárny orgán žalovaného Ing. X. D. bol v čase nadobudnutia pozemkov aj štatutárnym orgánom
spoločnosti DANICON HOLDING, a.s. O dobromyseľnosti žalovaného teda v žiadnom prípade nemožno
hovoriť, o to viac, že v čase nadobudnutia pozemkov žalovaným už existoval rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. 1S 25/06-40 zo dňa 03.05.2007, t. j. o probléme pozemkov. Žalovaný musel vedieť a
jeho štatutárny orgán o tom dokonca bol povinný vedieť. Každý člen predstavenstva je totiž v zmysle
§ 194 ods. 5 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. V rámci konania s odbornou
starostlivosťou je člen predstavenstva povinný si zaobstarať a pri svojom rozhodovaní zohľadniť všetky

dostupné informácie a rovnako nastaviť v spoločnosti taký systém informačného toku, aby si bol vždy
vedomý, kedy je v záujme spoločnosti alebo dodržania zákona potrebné konanie člena predstavenstva.
Platí totiž, že konanie člena predstavenstva sa posudzuje nielen s prihliadnutím na informácie, ktoré
mal v danom čase k dispozícii, ale aj na informácie, ktoré s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol
alebo mal získať. Ako vyplýva z § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka ( vykonávanie podnikania na
vlastnú zodpovednosť), do obchodnoprávnych vzťahov vstupujú profesionáli, ktorí nesú podnikateľské

riziko, vyžaduje sa od nich pri uzatváraní zmlúv náležitá obozretnosť, aby predchádzali vzniku možných
problémov. Je nesporné, že žalovaný nekonal obozretne a s náležitou starostlivosťou a neprijal všetky
rozumné opatrenia, ktoré bolo možné od neho očakávať, aby sa vyhol situácii, v akej sa nachádza.
49. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobcovia predložili listinné
dôkazy: Informácia o zabezpečení pozemkov pre výstavbu Obytného súboru -

Záhradnícka, Bratislava - Ružinov zo dňa 30.06.202, Rozhovor pre Rádio
Regina zo dňa 01.02.2022,konkrétne1.audionahrávka,dostupnýna: polyfunkcny-komplex, výsluch
splnomocnenca mesta pre parkovaciu politiku Mgr. P. B., Návrh na zmenu Uznesenia k Bodu č.
14 Investorský zámer - polyfunkčný bytový dom Zelenka predložený poslancom Mgr. P. B. zo dňa

15.02.2022, Uznesenie miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 15.02.2022,
Odpoveď mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 22.06.2018, úplný výpis z obchodného registra -
DANICON HOLDING, a.s., úplný výpis z obchodného registra - ZELENKA, a. s.
50. Súd v zmysle § 167 ods. 4 CSP, doručil žalovanému vyjadrenie žalobcov, aby uviedol ďalšie
skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a na neskôr predložené, označené

skutočnosti a dôkazy súd nebude prihliadať. Súd poučil žalovaného o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania. Žalovaný v duplike uviedol, že sa pridržiava podaného vyjadrenia k žalobe,
uplatnený nárok žalobcov v celom rozsahu neuznáva. V rámci prostriedkov procesnej obrany k
jednotlivým tvrdeniam v replike žalobcov uviedol nasledovné skutočnosti.
51. Žalobcovia sa v replike odvolávajú na Protokol zo štátneho odborného dozoru zo dňa 5.10.2020 v

správnom konaní vedenom na Hlavnom meste SR Bratislava pod č. MAGS ODP 40950/2021-15904
ako cestnom správnom orgáne prvého stupňa, ktorého rozhodnutím č. MAGS ODP 40950/2021-15904
zo dňa 19.3.2021 bola žalovanému uložená pokuta za porušenie § 22a písm. a) bod 6 Zákona
č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) za umiestnenie dopravných značiek a
dopravných zariadení na miestnej komunikácii - údajné parkovisko na Palkovičovej ulici v Bratislave bez

povolenia cestného správneho orgánu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v predmetnom správnom
konaní bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu: Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2021/122358 zo dňa 7.12.2021 rozhodnutie
orgánu prvého stupňa zrušené bez ďalšieho. V rámci tohto rozhodnutia Okresný úrad Bratislava, ako
odvolací orgán skonštatoval, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa je zaťažené takými hmotnoprávnymi

a procesnoprávnymi vadami, ktoré nemožno odstrániť ani napraviť ani v odvolacom konaní. Odvolací
orgán skonštatoval, že zabezpečené podklady v spisovom materiáli preukazujú, že k spáchaniu
správneho deliktu ani nemohlo dôjsť, keďže konanie účastníka konania ani nespĺňa skutkovú podstatu
správneho deliktu, a preto by ďalšie konanie v tejto veci bolo v rozpore so základnými zásadami
správneho konania, preto rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil bez toho, aby mu vec vrátil na ďalšie

rozhodovanie. Odvolací orgán tiež skonštatoval, že skutok, ktorého sa mal žalovaný dopustiť nie je
správnym deliktom. Na str. 13 a nasl. odvolacieho rozhodnutia správny orgán výslovne konštatuje, že sa
stotožňuje s podkladmi predloženými žalovaným, z ktorých jednoznačne vyplýva, že spevnenú plochu
nachádzajúcu sa na pozemku žalovaného nie je možné považovať za účelovú komunikáciu, za miestnu
komunikáciu, a nie je ani stavbou ako samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Je

preto potrebné považovať túto spevnenú plochu za súčasť pozemku, na ktorom sa nachádza. Spolu
s vlastníctvom pozemku prešlo na žalovaného aj vlastníctvo k tejto spevnenej ploche ako jeho
súčasti. Konanie žalovaného, tak podľa názoru odvolacieho orgánu nemôže byť protiprávnym
konaním, pretože žalovaný neumiestnil žiadne dopravné zariadenie ani značenie na miestnej aleboúčelovej komunikácii. Vykonaný štátny odborný dozor, na protokol ktorého sa žalobcovia odvolávajú
vo svojej replike, bol odvolacím orgánom označený za nezákonný, pretože bol vykonaný mimo
pôsobnosti správneho orgánu, a preto samotné rozhodnutie orgánu prvého stupňa bolo vyhlásené

za nezákonné. Následne v odvolacom rozhodnutí nadriadený správny orgán vymenúva početné
procesné pochybenia, ktorých sa orgán prvého stupňa dopustil. Tieto pochybenia, ktoré spôsobujú
zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na princíp prejudiciality obsiahnutý v § 194 CSP. Prejudicialitou sa rozumie vzťah
dvoch rozhodnutí orgánov verejnej moci s účinkami ich vzájomnej kauzálnej podmienenosti. Podľa

ustanovenia § 194 CSP môže súd posúdiť sám otázku, o ktorej má právomoc rozhodnúť iný orgán
verejnejmociakoorgánpodľa§193CSP,nemôževšakonejrozhodnúť.Vprípade,akjeužotejtootázke
rozhodnuté, súd je povinný na takéto rozhodnutie prihliadnuť. To znamená, že súd je týmto rozhodnutím
viazaný a nemôže sám túto otázku posúdiť ako prejudiciálnu inak, ako rozhodol príslušný orgán verejnej
moci. V tejto súvislosti mal žalovaný za to, že práve v rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, odboru
cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2021/122358 zo dňa 7.12.2021 bolo

jednoznačne uvedené, že spevnená plocha nie je žiadnym verejným parkoviskom, a teda žalobcovia
nemajú akúkoľvek legitimáciu v tomto konaní.
52. Žalobcovia sa vo vzťahu k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie na podanie predmetnej
žaloby odvolávajú na dokument „Informácia o zabezpečení pozemkov pre výstavbu obytného
súboru - Záhradnícka, Bratislava - Ružinov zo dňa 30.6.2021" a „inštitucionálnu pamäť“ Stavebného

bytového družstva Bratislava II. Po preštudovaní dokumentu a repliky nie je žalovanému zrejmé, čo
má predmetný dokument a „inštitucionálna pamäť“ bytového družstva preukazovať. Je evidentné,
aj vo vzťahu k skutočnostiam prezentovaným v bode Ad.1 tohto podania, že spevnená plocha nie
je samostatným parkoviskom, žalobcovia tak ani nemôžu byť oprávnenými užívateľmi tejto spevnenej
plochy, nakoľko sa nejedná ani o účelovú komunikáciu, miestnu komunikáciu, pričom spevnená plocha

prešla do vlastníctva žalovaného spoločne s pozemkom. Žalobcovia teda nemajú k spevnenej ploche
ani žiadne užívacie právo, ktoré navyše odvodzujú výlučne zo skutočnosti, že sú obyvateľmi príslušnej
mestskej časti.
53. Zo strany žalobcov sa jedná zjavne o bezdôvodnú žalobu, zasahujúcu do žalovaného ústavného
práva na vlastníctvo. Za šikanózny výkon práva sa považuje konanie, ktorým niekto vykonáva svoje

práva takým spôsobom, ktorým zámerne (úmyselne) poškodzuje iného, pričom poškodenie iného je
motívom takéhoto konania, prípadne taký výkon práva, pri ktorom existuje hrubý nepomer medzi
vlastnými záujmami a záujmami toho, do ktorého záujmov bolo zasiahnuté. Žalobcovia žiadnym
spôsobomnepreukázali,žebybolioprávneníužívaťspevnenúplochupatriacužalovanému,keďženieje
sporné, že jediným vlastníkom pozemkov ako aj spevnenej plochy je práve žalovaný. Uvedené vyplýva

aj z predloženého rozhodnutia, v ktorom Okresný úrad Bratislava jednoznačne uviedol, že nemožno
rozširovať právnu normu § 4b ods. 1 Cestného zákona aj na tie parkoviská, ktoré nie sú vo vlastníctve
obce, a ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, a teda § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984
Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), nemožno priorizovať ani
vykladať v rozpore s § 4b ods. 1 Cestného zákona, tak ako to uvádzajú žalobcovia v replike.

54. Žalobcovia konštatujú, že žalovaný nie je oprávnený na svojej spevnenej ploche umiestňovať
prekážky a vyberať akékoľvek poplatky. Ako vyplýva z citovaného rozhodnutia odvolacieho orgánu,
pozemok, aj spevnená plocha na ňom sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a žalovaný má právo
tento svoj majetok chrániť, prípadne aj spoplatniť vstup alebo vjazd na svoj pozemok. Celá argumentácia
žalobcov je postavená na premise miestnej, či účelovej komunikácie, ktorá nie je ničím podložená a

v konečnom dôsledku sa ukázala ako chybná, preto celá nadväzujúca argumentácia žalobcov nemá
žiadny relevantný právny ani skutkový základ. V predmetnom vyjadrení žalobcovia navyše pripúšťajú, že
nie oni, ale mesto Bratislava má teoretickú možnosť stanoviť si podmienky parkovania na pozemku, čím
de facto priznávajú absenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie na podanie predmetnej žaloby. Žalovaný
poukázal na to, že prečo by na svojom vlastnom pozemku nemal byť oprávnený umiestňovať prekážky

a kontrolovať vstup na tento pozemok. V zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa čl. 20 ods.
1 Ústavy SR, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Za
predpokladu dodržania záväzných právnych predpisov, je žalovaný oprávnený ako vlastník predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie vec užívať

predstavuje aj individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú) spotrebu predmetu vlastníctva.
55. Žalobcovia uvádzajú, že žalovaný zneužíva svoje vlastnícke právo k pozemku na ujmu práv iných a
vrozpore so všeobecnýmizáujmami chránenýmizákonom. Žalobcoviavôbecnešpecifikujú,aképráva
a všeobecné záujmy žalovaný porušuje a zneužíva. Žalovaný sa domnieva, že žalobcovia majú na mysliprávo na bezplatné parkovanie v širšom centre Bratislavy, čo je však samo osebe absurdné tvrdenie.
Podľalogikyžalobcov,bysažalovanýmoholdomáhaťvstupudonehnuteľnostížalobcovnachádzajúcich
sa v Bratislave z titulu, že je osobou so sídlom v Bratislave. Inštitút zneužívania vlastníctva by mohol

prichádzať do úvahy výlučne v prípade, ak by žalovaný jeho výkonom zasahoval do ústavou chránených
práv alebo slobôd žalobcov, prípadne v prípade porušovania zákonov upravujúcich problematiku
ochrany ľudského zdravia, prírody, kultúrnych pamiatok a životného prostredia. V predmetnom prípade
nejde o žiadnu z vymenovaných okolností. Žalovaný nezasahuje do žiadneho základného práva
žalobcov a výkonom svojho vlastníckeho práva oprávňujúceho na užívanie pozemku, neporušuje

žiaden z predpisov chrániaci vymenované oblasti. Žalovaný má zato, že fiktívne právo žalobcov na
bezplatné parkovanie nemôže byť dávané na roveň základnému právu žalovaného na ochranu svojho
vlastníckeho práva.
56. Žalobcovia ako dôkaz v predmetnom konaní predložili aj link na rozhovor p. Mgr. P. B. pre Rádio
Reginazodňa1.2.2022,ktorývšakzpohľadužalovanéhonemážiadnuprávnurelevanciu,aanidôkaznú
hodnotu pre daný prípad. Rovnako nemá žiadnu právnu ani skutkovú relevanciu uznesenie miestneho

zastupiteľstva MČ BA-Ružinov zo dňa 15.2.2022 predložené žalobcami, nakoľko nejde o všeobecne
záväzný právny predpis, ani rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy. Uznesenie predstavuje
iba predpoklad a právny podklad ďalšieho konania mestskej časti vo vybraných otázkach (§ 11 ods.
4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Uvedené nemá žiadny vplyv na situáciu de iure a de
facto, a v žiadnom prípade nemôže odporovať zákonu, alebo právoplatnému rozhodnutiu príslušného

správneho orgánu v predmetnej otázke. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zodpovedným poslancom
a predkladateľom v prípade tohto uznesenia je žalobca 1/ a teda sa jedná o značne tendenčné
vyjadrenia bez reálnej výpovednej hodnoty.
57. Nie je pravdou, ako tvrdia žalobcovia, že žalovaný do dnešného dňa nepreukázal vlastnícke
právo k parkovisku. Žalovaný svoje vlastníctvo preukázal listinnými dôkazmi a jeho vlastníctvo nie

je sporné, keďže spevnená plocha je súčasťou pozemku, ktorý vlastní žalovaný. Sú to však práve
žalobcovia, ktorý do dnešného dňa nepreukázali, že by vlastnícke právo k spevnenej ploche patrilo
inej osobe ako žalovanému a ani, že by oni mali akékoľvek právo z titulu užívania spevnenej plochy
žalovaného. O vlastníctve žalovaného k spevnenej ploche sa v súčasnosti nevedie žiadny
súdny spor, v ktorom by sa akákoľvek tretia osoba domáhala svojho vlastníctva k spevnenej ploche

voči žalovanému. V prospech žalovaného svedčí kúpna zmluva, zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, právoplatné rozhodnutie správneho orgánu špecifikované v bode Ad. 1, materiál na
rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 26.11.2020, s názvom
„Informácia o plnení časti B bodu 4 uznesenia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy
č. 692/2016 zo dňa 07.-08. 12. 2016 týkajúceho sa stavby parkoviska na Palkovičovej ulici v Bratislave,

Nezávislá právna analýza právnickej kancelárie vypracovaná spoločnosťou LEGATE, s.r.o., Judikatúra
Najvyššieho súdu SR.
58. Na citovanú judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 18/2011
zo dňa 30.08.2012) odkazuje vo svojej analýze aj nezávislá právnická kancelária LEGATE,
s.r.o. a žalovaný nerozumie relevancii argumentu žalobcov, že išlo o užívanie stavieb v areáli

živičného hospodárstva. Najvyšší súd SR v rozhodnutí výslovne uvádza: „dovolací súd uvádza, že
súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa povahy náleží a nemôže
byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť
stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu,
ale menej kvalitne alebo v účtovníctve žalobcu ako hmotný investičný majetok, a to spevnené plochy,

spevnené plochy príjazdovej cesty Lieskovec, vodovod a sadové úpravy sú súčasťou pozemku, na
ktorom sú umiestnené. Za správny treba považovať aj jeho záver, že na žalovaného nadobudnutím
vlastníckeho práva k pozemku, prešli spolu s pozemkom aj jeho vyššie vymenované mu už nemôže
slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci,
ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť

spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem
iného znamená, že súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode
takéto veci nie sú vôbec uvedené... Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá
byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Súdna
prax však považuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým

oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho, že od 1.11.2002
už naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych
vzťahov; zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva knehnuteľnosti), spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty.
Súdna prax však za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik
a oplotenie (súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny. V

posudzovanej veci odvolací súd dospel k správnemu záveru, že stavby inventúrne vedené súčasti a
to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej o nadobudnutí vlastníctva k pozemku a že užívaním
týchto vecí žalovaným, od okamihu nadobudnutia vlastníctva k nim, nemohla žalobcovi vzniknúť žiadna
majetková ujma."
59. Následne žalobcovia vo svojom vyjadrení odkazujú na časť rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje,

že samostatným predmetom právnych vzťahov je objazdová cesta. Nakoľko však predmetné
parkovisko v zmysle právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu nie je miestnou
ani účelovou komunikáciou, je táto argumentácia žalobcov irelevantná, pričom zároveň parkovisko a
odstavné plochy považuje Najvyšší súd SR v rozhodnutí za súčasť pozemku, a nie samostatný predmet
právnych vzťahov. Žalovaný nesúhlasil teda s konštatovaním žalobcov, že žalovaný vytrhol právne
závery Najvyššieho súdu SR z kontextu, keď sami žalobcovia neuvádzajú, v čom by mali konkrétne

rozpory spočívať.
60. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že by v rámci prostriedkov obrany nemohol odkázať,
resp. stotožniť sa so závermi nezávislej právnej analýzy v totožnej právnej veci, ktoré si nechalo
vypracovať Hlavné mesto SR Bratislava, ktorého záujmy žalobcovia údajne prezentujú. Stanovisko
právneho zástupcu žalobcov k predloženej právnej analýze spoločnosti LEGATE je tendenčné a

nesprávne, čo vyplýva aj z predloženého rozhodnutia Okresného úradu Bratislava.
61. Žalovaný považoval za absurdné, že žalobcovia poukazujú na údajné porušenie ich práv, keď
sami neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalovaného vykonávaním vrtov na pozemku
žalovaného, bez jeho vedomosti a súhlasu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v predmetnom čase
bola spevnená plocha neohradená a voľne prístupná.

62. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov, že z hľadiska preukázania vlastníckeho práva sú
rovnocenné listinné dôkazy (napr. list vlastníctva, zmluva o prevode, právoplatné rozhodnutie správneho
orgánu a pod.) spoločne so všeobecne záväznými právnymi predpismi a judikatúrou vo vzťahu k
výpovediam svedkov, čestným vyhláseniam a stanoviskám. Žalovaný mal zato, že jeho vlastnícke právo
jenáležitepreukázané listinnýmidôkazmiarelevantnýmipredpismiajudikatúrou,ajetoprávežalovaný,

ktorý svoje tvrdenia preukazuje iba nezáväznými stanoviskami a uzneseniami, a inými podobnými
skutočnosťami, ako je rozhovor v rádiu a „inštitucionálna pamäť.Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
63. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy: Rozhodnutie odvolacieho
orgánu Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-

OCDPK-2-2021/122358 zo dňa 07.12.2021.
64. Právna zástupkyňa žalobcov v podaní zo dňa 18.01.2023 uviedla, že parkovisko je pozemnou
komunikáciou, konkrétne súčasťou miestnej komunikácie Palkovičová v zmysle Zákona č. 135/1961
Zb., a zároveň samostatným predmetnom občianskoprávnych vzťahov. Predložené listiny a to Zápis o
odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 30.08.1993, Návrh zverovacieho protokolu č. 212/96 o

zverení majetku, Geometrický plán k zverovaciemu protokolu preukazujú, že parkovisko je samostatnou
stavbou a bolo majetkom štátu. Neskôr podľa § 2 ods. 1, ods. 5 Zákona č. 138/1991 Zb., o majetku obcí,
prešiel majetok štátu do vlastníctva obcí ex leg, na mesto Bratislava, k čomu sa vyjadrilo aj Ministerstvo
financií SR zo dňa 06.10.2009. Aj v prípade chýbajúceho delimitačného protokolu o prechode vlastníctva
stavby parkoviska je rozhodujúce znenie Zákona o majetku obcí, podľa ktorého pozemné komunikácie

prešli do vlastníctva mesta Bratislava.
65. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy: Postupnosť dohľadania
listín k parkovisku Palkovičova z 23.02.2022, List generálneho investora Bratislavy z 03.06.1996,
Protokol č. 212/96 o zverení majetku, Geometrický plán zo dňa 05.12.1995, Protokol č.
042/6/502/2022/013 z 25.03.2022, Zápis o odovzdaní a prevzatí medzi GIB a dodávateľom Pozemné

stavby Nitra a OZ HSV Dunajská streda, verejného osvetlenia z 30.08.1993.
66. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, 3/, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav.
67. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že parkovisko sa považuje za stavbu v
občianskoprávnom zmysle, skladá sa z konštrukčných prvkov, ktoré sú popísané v odbornom vyjadrení,

ktoré vypracovala znalecká organizácia Technický a skúšobný ústav zo dňa 20.02.2019. Parkovisko je
inžinierska stavba, ktorého povrch je spevnený vrstvou štrkopiesku o hrúbky približne 33 mm. Betónové
panely, spevnená betónová plocha sú spojené so zemou pevným základom, medzi stojiskami a štyri
plochy, kde je asi 160 parkovacích miest, medzi jednotlivými parkovacími plochami sú zelené pásyod stojísk a komunikácií betónové obrubníky. Povrch spevnenej plochy tvorí betónová krycia doska,
priečne a pozdĺžne dilatovaná. Nachádza sa tam kanalizačná spúšť, osvetľovacie stožiare, odlučovače
olejov. Poukázala na listinné dôkazy, stavebné povolenie zo dňa 29.03.1983, ktoré bolo vydané

na súbor stavieb Starý Ružinov, skupina „C“ Parkovisko je označené ako objekt C7. Rozhodnutie o
umiestneniestavbyStarýRužinov,nakolaudačnérozhodnutiezodňa11.10.1993.Pôvodnýmvlastníkom
bol bývalý ONV, v správe národného výboru, majetkom štátu, investorom výstavby bola výstavba
Hlavného mesta Bratislavy ( VHMB), rozpočtová organizácia. Nástupníckou organizáciou bol generálny
investor Bratislavy, ktorý predložil na základe dožiadania a dohľadania z roku 1996 Protokol č. 212/96

o zverení majetku medzi odovzdávajúcou stranou Hlavné mesto SR Bratislava a preberajúcou stranou
Mestská časť Ružinov, ktorý nie je datovaný ani podpísaný, ide o návrh protokolu. Súčasťou bol aj
geometrický plán zo dňa 05.12.1985, vyhotovený spoločnosťou GEOLIK Ing. G. C., ktorý bol overený
dňa 05.12.1995. Na základe tohto geometrického plánu boli vytvorené nové parcelné čísla. V roku
2006 bol vyhotovený nový geometrický plán č. 010/2006, na základe ktorého boli vytvorené predmetné
pozemky. Par. č.XXXXX/XX, par. č. XXXXX a par. č. XXXXX kat. území Nivy. Na základe Protokolu č.

0421/6/502/2022/013 zo dňa 25.03.2022 Generálny investor Bratislavy odovzdal Hlavnému mestu SR
Bratislava zostatok analytického účtu investície stavieb v celkovej hodnote 448 132,40 eur (komunikácia,
chodník, parkovisko, SU „C“ a VO „C“). Parkovisko sa nachádza na miestnej komunikácií Palkovičová,
avšak parkovisko nie je vedené v zozname miestnych komunikácií. Parkovisko je súčasťou miestnej
komunikácie Palkovičová, poukázala na § 3 d) a § 4 b) odsek 1. Cestného zákona, miestne cesty sú

vo vlastníctve obcí, parkovisko je vo vlastníctve obcí je miestnou cestou. Podľa § 8 ods. 3 vyhl. 35/1984
Zb. súčasťami miestnych komunikácií sú aj verejné parkoviská. Vlastníkom parkoviska je Hlavné mesto
SR. V súčasnej dobe sa dohľadávajú ďalšie listinné dôkazy ohľadne parkoviska. Žalobcovia majú
aktívnu vecnú legitimáciu, z dôvodu, že sú užívateľmi parkoviska podľa § 8 ods. 5 Zákona o obecnom
zriadení. a podľa § 6 Cestného zákona, z titulu všeobecného užívania. Žalobcovia neužívajú parkovisko

z dôvodu, že žalovaný spoplatnil parkovisko, umiestnil prekážky oplotenie, závory - rampy, parkomaty,
reťaze, betónové panely. Žalovaný nerešpektoval ani štátny stavebný dohľad Bratislava - Ružinov zo
dňa 06.10.2020. Na predmetnom parkovisku sa má uskutočniť výstavba polyfunkčného objektu a mesto
Bratislava nesúhlasí s touto výstavbou. Navrhla výsluch žalobcov 1/, 2/, a 3/ a výsluch svedka Mgr. P.
B. v otázke vlastníckeho práva k parkovisku, poukázala na predložené listinné dôkazy.

68. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nie sú aktívne vecne
legitimovaní, žaloba a následné vyjadrenia žalobcov sú vnútorne rozporné, jednotlivé tvrdenia
žalobcov v nich uvedené sa vzájomne vyvracajú. Žalobcovia odvodzujú svoje právo bezodkladne
užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vychádzajú z tvrdenia, že spevnená plocha tvoriaca

súčasť pozemkov žalovaného predstavuje miestnu cestu, ktorá je v zmysle tvrdení žalobcov vo
vlastníctve hlavného mesto SR Bratislava. Uvedené tvrdenie má v zmysle tvrdení žalobcov vyplývať
z informatívneho zápisu na liste vlastníctva, nepodpísaných preberacích protokolov a iných listinných
dôkazov tvoriacich prílohu žaloby. Z uvedených listinných dôkazov však nevyplýva, že by na pozemkoch
vo vlastníctve žalovaného bola umiestnená miesta cesta, resp. verejné parkovisko. Žalobcovia zároveň

uviedli, že spevnené plochy považujú za verejné parkovisko, ktoré malo byť zhotovené asi v roku 1993.
Už len z uvedeného tvrdenia na jednej strane vyplýva, že žalobcovia sami nemajú vedomosť o tom,
kedy bol povrch pozemku vo vlastníctve žalovaného spevnený a na druhej strane skutočnosť, že keby
aj predmetné spevnené plochy boli samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov a tieto by boli
zároveň zhotovené v roku 1993, tak tieto nemohli prejsť do majetku obcí ex lege účinnosťou Zákona

o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť tri roky predtým ako mali byť predmetné spevnené
plochy zhotovené. Vo vzťahu k samotným pozemkom žalovaného uviedol, že na týchto pozemkoch
sa nenachádza a ani sa nikdy nenachádzala žiadna miestna cesta pričom zdôraznil, že žalobcovia
uvedené skutkové tvrdenie nepreukázali. Spevnené plochy tvoriace súčasť pozemkov žalovaného nie
je možné považovať za miestnu cestu, pretože tieto nenapĺňajú zákonnú definíciu miestnej cesty.

Predmetné spevnené plochy neboli nikdy zaradené do siete miestnych komunikácií ako ani evidované v
pasporte miestnych komunikácií. Už len z uvedeného dôvodu nie je možné tieto považovať za miestnu
cestu. V súvislosti s uvedeným je zároveň potrebné zdôrazniť, že Hlavné mesto Bratislava predmetné
pozemky scudzilo na účely výstavby polyfunkčného objektu, pričom v kúpnej zmluve prehlásilo, že na
pozemkoch neviaznu žiadne ťarchy. Žalobcovia zároveň vo svojich podaniach uvádzajú, že spevnené

plochy, ktoré považujú za stavbu, nemohlo Hlavné mesto Bratislava ani len predať, pretože miestne
cesty môžu byť len vo vlastníctve obce, pričom následne vo svojom vyjadrení zo dňa 24.02.2022
uvedené tvrdenie sami vyvracajú. V neposlednom rade nie je možné považovať spevnené plochy
tvoriace súčasť pozemkov žalovaného za miestnu cestu z dôvodu, že tieto nie sú vo vlastníctve obce,resp. vo vlastníctve hl. mesta Bratislava. V súvislosti s uvedeným poukázal na Protokol o odovzdaní a
prevzatí časti zostatku obstarávacieho účtu XXXXXXXX investície stavieb zo dňa 25.03.2022, ktorý bol
žalobcami doručený súdu, z obsahu ktorého žalobcovia vyvodzujú tvrdenia, že k odovzdaniu spevnenej

plochy tvoriacej súčasť pozemkov žalovaného hl. mestu Bratislava došlo dňa 25.03.2022 a to zo strany
Generálneho investora Bratislavy, pričom odovzdávaný majetok v zmysle článku 3 protokolu nebol
ku dňu 25.03.2022 zaradený do používania. Mimo skutočnosť, že z predmetného protokolu žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by týmto došlo k odovzdaniu spevnených plôch tvoriacich súčasť pozemkov
vo vlastníctve žalovaného, k čomu právne účinné ani dôjsť nemohlo ako aj mimo skutočnosti, že

vyhotovením predmetného protokolu mohlo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Zároveň
zdôraznil,žeobsahompredmetnéhoprotokolužalobcoviasamivyvracajúvšetkysvojeskutkovétvrdenia
adresované v tomto konaní súdu. Žalobcovia predložením predmetného protokolu tvrdia, že do dňa
25.03.2022 nebola vlastníkom parkoviska obec a tak toto nemohlo byť ani miestnou cestou. Samotné hl.
mesto Bratislava deklarovalo, že na pozemkoch žalovaného sa nenachádza miestna cesta a spevnené
plochy tvoria súčasť pozemku, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Ďalej poukázal na výzvy hl.

Mesta Bratislava, ktorými žalovaného vyzývalo na udržiavanie spevnených plôch v jeho vlastníctve
zo dňa 09.10.2018, zo dňa 05.03.2018, zo dňa 02.07.2018 a na skutočnosť, že v prípade ak by na
pozemkoch žalovaného bola situovaná miestna cesta, tak túto by bola obec v zmysle § 3 d) ods. 6
Zákona o pozemných komunikáciách povinná udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je
určená. Hlavné mesto Bratislava však nielen, že akúkoľvek údržbu spevnených plôch vo vlastníctve

žalovaného nevykonával, ale na túto samo žalovaného vyzývalo. Hl. mesto Bratislava ako správca dane
každoročne vyrubuje žalovanému daň z pozemkov, čím samo deklaruje, že na týchto nie je umiestnená
miestna cesta. V zmysle Zákona o miestnych daniach a poplatku z komunálneho odpadu a drobného
stavebného odpadu nie je totiž predmetom dane z pozemku pozemok, na ktorom je postavená pozemná
komunikácia. Z uvedených dôvodov a s poukazom na obsah všetkých podaní adresovaných súdu

považoval žalobu za šikanóznu a nedôvodnú v celom rozsahu.

69. Právna zástupkyňa žalobcov k vyjadreniu žalovaného uviedla, že namieta tvrdenie ohľadom
parkoviska, ktoré by nemalo byť predmetom občianskoprávneho vzťahu, na preukázanie týchto

skutočností predložili listinné dôkazy. Právny zástupca žalovaného sa nevyjadril a opomína sa vyjadriť
k zákonným ustanoveniam Cestného zákona a k Vyhláške č. 35/1984 Zb., ktoré považovala za
kľúčové posúdenie vo veci. Žalovaný nepovažuje parkovisko za súčasť miestnej komunikácie, ale
zákon a vyhláška jednoznačne definujú, že parkovisko sa považuje za súčasť miestnej komunikácie,
ak parkovisko spĺňa definičné znaky miestnej komunikácie uvedené v zákone a vo vyhláške. K

tvrdeniu, že parkovisko nebolo nikdy zaradené do siete miestnych komunikácií uviedla, že parkovisko
sa stalo súčasťou miestnych komunikácii ex lege zo zákona. Prípadné rozhodnutie cestného správneho
orgánu o zaradení do siete miestnych komunikácií má len deklaratórny charakter. Čo sa týka kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi hl. mestom Bratislava a žalovaným, žalovaný mal vedomosť o tom, že na
pozemkoch sa parkovisko nachádza. Predtým na základe nájomnej zmluvy mal žalovaný, resp. jeho

právny predchodca parkovisko v nájme. Skutočnosť, či bolo parkovisko skolaudované v roku 1993,
alebo v inom roku považovala za bezpredmetné, resp. nie určujúce, nakoľko parkovisko sa nestalo
predmetom občianskoprávnych vzťahov jeho kolaudáciou, ale za stavbu a predmet občianskoprávnych
vzťahov možno považovať aj rozostavanú stavbu. Prípadné rozpory ohľadom toho, kto sa mal starať
o parkovisko ako o spevnenú plochu považovala za bezpredmetné, nakoľko hl. mesto Bratislava

prehodnotilo svoj postoj k otázke vlastníckeho práva. Poukázala na listinné dôkazy, podanie zo dňa
25.03.2023,kdeprílohoutohtopodaniabolaodpoveďMagistrátuhl.mestaBratislava, vktorejsauvádza
p. B. splnomocnenec primátora pre parkovaciu politiku, že majiteľovi predmetného pozemku poslali
predžalobnú výzvu na vypratanie pozemku a sú pripravení podniknúť všetky právne kroky na ochranu
majetku mesta. Zároveň mailom zo dňa 27.03.2023, oddelenie parkovania hl. mesta Bratislava uvádza,

že v súčasnosti hl. mesto SR Bratislava uskutočňuje všetky potrebné kroky na ochranu predmetného
majetku hl. mesta SR Bratislava a sprístupnenia parkovacích plôch v čo najväčšej miere pre rezidentov.
Po vyhľadaní dokumentov v archíve mestskej príspevkovej organizácie bolo zistené, že parkovisko je
zaradené do majetku mesta. Zároveň poukázala na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Ak žalovaný
tvrdí, že parkovisko nie je vo vlastníctve mesta, žalobcovia mali za to máme za to, že parkovisko je

vo vlastníctve generálneho investora Bratislavy, nie vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia preukázali
aktívnu vecnú legitimáciu a sú oprávnení na podanie predmetnej negatórnej žaloby ako oprávnený
užívateľ veci. Nie je pravdivé tvrdenie, že predložili nepodpísané protokoly, nakoľko na pojednávaní dňa
14.02.2023 boli predložené dôkazy podpísané s výnimkou jedného dokumentu a to zápis o odovzdaní aprevzatí budovy, stavby zo dňa 30.08.1993. Ostatné dokumenty, ktoré boli predložené na pojednávaní
boli podpísané. Tiež nie je pravdou, že vlastnícke právo obce vyvodzujeme len z informatívnej poznámky
na liste vlastníctva, nakoľko predložili množstvo dôkazov a zároveň je potrebné povedať, že pozemné

komunikácie na liste vlastníctva sa ako stavby nezapisujú, preto sa to uvádza v informatívnej poznámke.
Ak by aj parkovisko nebolo považované za miestnu komunikáciu, muselo by byť považované za
účelovú komunikáciu, ale nespĺňa jej definičné znaky a žalovaný nebol oprávnený svojvoľne uzavrieť
komunikáciu.

70. Z výsluchu žalobcu 1/ súd zistil, že prišli o právo užívania verejného parkoviska, ktoré bolo postavené
v rámci kompletnej bytovej výstavby v 70. rokoch. Štát vyvlastnil pozemky za účelom parkoviska v
rámci komplexnej bytovej výstavby. Ing. I. bol vedúcim odboru na Pozemných stavbách Bratislava,
ktorý uviedol celú genézu výstavbu. V danom spore ide o stratu parkovacích miest pre občanov na
Palkovičovej ulici 11, 13, 15 , na Líščích Nivách 8, 4 Bratislava. V roku 2008 bolo uzatvorené parkovisko
asi na štyri roky, neskôr bolo otvorené. V roku 2016 došlo k predaju pozemkov a parkovisko bolo

opäť uzatvorené. Namietal a spochybnil prevody pozemkov, nakoľko na pozemku bola postavená
inžinierskastavba,ktorábolanapojenánacestnúkomunikáciuPalkovičováIII.aIV.triedy.Žalovanýtvrdí
opak, že je vlastníkom pozemku a všetko čo je na pozemku je vlastníctvom žalovaného. Vo všetkých
archívoch kde osobne bol sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by bola postavená na tomto pozemku
inžinierska stavba a nenachádzajú sa žiadne doklady ani o kolaudácii stavby. V roku 2023 sa dozvedeli

o spoplatnení parkoviska, čo považoval za nekorektné. V súčasnosti je parkovisko prístupné verejnosti
cez eklektickú rampu za poplatok. Žalobca považoval predaj pozemku žalovanému za nezákonný a
navrhol, aby bol pozemok navrátený Magistrátu Hl. mesta SR, aby bolo parkovisko verejné.
71.Zvýsluchužalobcu2/súdzistil,žepozemkybolivyvlastnenézaúčelomkomplexnejbytovejvýstavby.
Na pozemku bolo vybudované verejné betónové parkovisko, kanalizácia, osvetlenie, na ktorom boli

osadené dopravné značky a poukázal aj na odborný posudok ohľadne parkoviska.
72.Zvýsluchužalobcu3/súdzistil,žeparkoviskobolovybudované vrámci komplexnejbytovejvýstavby
asi v roku 1993, parkovisko užívali v minulosti bezplatne, celá výstavba však nebola riadne ukončená,
nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Hl. mesto Bratislava predalo žalovanému len pozemok, bez
parkoviska a žalobcovia stratili užívacie právo k parkovisku. V súčasnej dobe je vlastníkom pozemku

žalovaný, ktorý spoplatnil parkovanie.
73. Z kúpnej zmluvy č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 01.12.2006 súd zistil, že bola uzatvorená
medzi predávajúcim Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a kupujúcim Consulting BK, a.s.
Bratislava. Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemkov parc.č.XXXXX/XX ostatná
plocha vo výmere 3815 m2, parc.č.XXXXX/XX, ostatná plocha vo výmere 2520 m2, zapísané na LV

č. XXX v kat. území Nivy a parc.č.XXXXX/X, ostatná plocha o výmere 589 m2, zapísanej na LV č.
X v kat. území Nivy. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Bratislave, k.ú.
Nivy, novovytvorené pozemky parc.č.XXXXX/XX, ostatná plocha vo výmere 3458 m2, parc.č.XXXXX/
XX, ostatná plocha vo výmere 106 m2, ktoré vznikli geometrickým plánom č. 010/2006 z pozemkov
parc.č.XXXXX/XX, ostatná plocha vo výmere 3815 m2, parc.č.XXXXX/XX, ostatná plocha vo výmere

2520 m2, par.č.XXXXX/X, ostatná plocha vo výmere 589 m2, kupujúci nadobudol pozemky v celosti do
svojho výlučného vlastníctva. Predávajúci predal pozemky kupujúcemu za kúpnu cenu 17.820.000,- Sk.
VčlánkuIII.kúpnejzmluvy-ťarchy, predávajúciprehlásil,ženapredávanýchnehnuteľnostiachneviaznu
žiadne dlhy, bremená, ani iné právne povinnosti okrem trás inžinierskych sietí a nájmu dojednaného s
kupujúcim na základe zmluvy o nájme pozemku č. XX-XX-XXXXXXXX zo dňa 29.11.2002 a jej dodatku

č. XX-XXX-XXXX-XX-XX zo dňa 08.11.2004. V článku V. bodu 1 kúpnej zmluvy - osobitné ustanovenia
bolo uvedené, že prevod nehnuteľnosti schválilo Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy
na svojom zasadnutí dňa 28.09.2006 uznesením č. 1141/2006. V článku V. bodu 2 kupujúci prehlásil,
že je mu predmet kúpy dobre známy, a že ho kupuje v takom stave, v akom sa nachádza. V článku V.
bodu 5 bolo uvedené, že kupujúci bol oboznámený so stanoviskom odborných útvarov Magistrátu hl.

mesta SR Bratislavy k predaju nehnuteľností, so stanoviskom oddelenia územného plánovania a rozvoja
mesta z 24. 04.2006, oddelenia cestného hospodárstva z 09.03.2006, oddelenia generelov a technickej
infraštruktúry zo dňa 29.06.2006, oddelenia dopravného plánovania zo dňa 24.02.2006. Kúpna zmluva
nadobudla platnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňom povolenia vkladu
vlastníckeho práva. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolila vklad kúpnej zmluvy č.

V-19453/06 dňa 28.12.2006.
74.ZNávrhuMagistrátuHlavnéhomestaSRBratislavynapredajčastipozemkovspoločnostiConsulting
BK, a.s., so sídlom v Bratislave, predloženého na rokovanie Mestského zastupiteľstva hl. mesta
SR Bratislavy dňa 28.09.2006 a z Dôvodovej správy na predaj pozemkov v k.ú. Nivy súd zistil,že geometrickým plánom č. 010/2006 boli odčlenené novovytvorené pozemky parc.č.XXXXX/XX,
ostatné plochy vo výmere 3458 m2 a parc.č.XXXXX/XX, ostatné plochy vo výmere 106 m2, ktoré boli
navrhnuté na predaj v celkovej výmere 3564 m2, pozemky sú vo vlastníctve hl. mesta SR Bratislavy

a zapísané na LV č. XXX a LV č. X. Predmetné pozemky sa nachádzajú na Záhradníckej ulici a na
pozemkoch je zriadené parkovisko. Žiadateľ o kúpu má na pozemky parc.č.XXXXX/XX, parc.č.XXXXX/
XX, parc.č.XXXXX/XX uzatvorenú nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za účelom
prípravy výstavby a výstavby polyfunkčných objektov. Mestská časť Bratislava-Ružinov vydala dňa
10.05.2004 pod č.j. ARCH/10600-2/IHU súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti k stavbe

„ Polyfunkčný objekt Záhradnícka ulica, Bratislava“ na prac.č.XXXXX/XX, 28, 42 k.ú. Nivy. Obvodný
úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutím č. ZPS/2006/01256/GEE/II-1098 zo dňa 29.03.2006
vydal povolenie na objekty charakteru vodnej stavby - prípojka vody, kanalizačná prípojka dažďová
a splašková, pre hlavnú stavbu „ Polyfunkčný objekt Záhradnícka ulica, Bratislava“ na pozemkoch
parc.č.XXXXX/XX, parc.č.XXXXX/XX, parc.č.XXXXX/XX k.ú. Nivy stavebníkovi Consulting BK, a.s.
Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím č.j. SÚ/2006/5929-4DAI zo dňa 11.09.2006 vydala

stavebné povolenie na komunikácie a spevnené plochy pre stavbu „ Polyfunkčný objekt Záhradnícka
ulica, Bratislava“ stavebníkovi Consulting BK, a.s. Hlavné Mesto SR Bratislava vydalo dňa 04.11.2003
súhlasné stanovisko pre výstavbu „ Polyfunkčného objektu Záhradnícka ulica“.
75. Z výpisu LV č. XXXX, okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Ružinov, katastrálne územie:Nivy súd zistil,
že vlastníkom nehnuteľností pozemkov, parcely registra“ C“, parc.č.XXXXX/XX, vo výmere 106 m2,

zastavaná plocha a nádvorie, parc.č.XXXXX/XX, vo výmere 3458 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je
spoločnosť ZELENKA, a.s., Miletičova 17/B, Bratislava, ktorého spoluvlastnícky podiel je 1/1.
76. Mestská časť Bratislava-Ružinov ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona, v
Oznámení o drobnej stavbe č. SÚ/CS 4109/2015/4/MSV dňa 11.11.2015 pre spoločnosť ZELENKA, a.s.
uviedla, že k uskutočneniu drobnej stavby „ oplotenie pozemku“ na parc.č.XXXXX/XX a parc.č.XXXXX/

XX v kat. území Nivy, Bratislava II, vedené na LV č. XXXX nemá námietky.
77. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 25/06-40 zo dňa 03.05.2007, v právnej veci
žalobcu:Združenieobčanov,LíščieNivy,Palkovičova15,Bratislava,protižalovanému:Krajskýstavebný
úrad v Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu A-1132/2005-HVR zo dňa
15.11.2005 súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec vrátená žalovanému

na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako príslušný
stavebný úrad vydal dňa 23.05.2005 rozhodnutie č. RSP/2004/16099/Mat 2005/10372-5 o umiestnení
stavby č. 142 a umiestnil stavbu „Polyfunkčný objekt Záhradnícka ulica“. Stavebný úrad sa nezaoberal
umiestnením spevnej plochy parkoviska, vrátane špecifikácie príslušných pozemkov.
78. Z Informácie o plnení časti B bodu 4 Uznesenia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR

Bratislavy č. 692/2016 zo dňa 07.- 08.2016 týkajúceho sa stavby parkoviska na Palkovičovej ulici v
Bratislave, nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe parkoviska na Palkovičovej ulici, na základe
petície občanov na záchranu verejného parkoviska a parku na Záhradníckej ulici - Palkovičovej ulici
súd zistil nasledovné. Z listinných dôkazov k petícii občanov nie je preukázateľne určené, že stavba
parkoviska na Palkovičovej ulici bola realizovaná v súvislosti so stavbou I. stavba KBV Starý Ružinov,

stavená skupina „C“ . Táto stavba bola dobudovaná zrejme v druhej polovici roku 1993. Hlavné
mesto nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi vlastníckeho práva k stavbe parkoviska., ako sú napr.
preberacia zápisnica, hospodárska zmluva o prevode majetku, kolaudačné rozhodnutie. Takýmito
listinnými dôkazmi nedisponuje Generálny investor stavby, oddelenie správy komunikácií magistrátu
hlavného mesta SR Bratislavy, ani Mestská časť Bratislava - Ružinov. Rokovania za prítomnosti

predstaviteľov hlavného mesta - magistrátu hlavného mesta, zástupcov združenia občanov, poslancov
mestskej časti Bratislava-Ružinov, majiteľa pozemku boli neúspešné. Podkladom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k stavbe parkoviska hlavným mestom SR Bratislava by bolo osvedčenie spolu
s overenou zjednodušenou dokumentáciou, pasportom stavby parkoviska, ktoré nahrádzajú doklady
o stavbe, vydané Mestskou časťou Bratislava-Ružinov ako miestne príslušným stavebným úradom,

postupom podľa § 104 a nasl. Stavebného zákona a podľa § 29 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Uvedené doklady potom slúžia ako podklady pre
zriadenie stavby parkoviska do majetku mesta. U stavby spevnená plocha - parkovisko na Palkovičovej
ulici v Bratislave absentujú doklady preukazujúce kto stavbu staval, kto ju financoval, akým spôsobom.
Vlastníctvo spevnenej plochy - parkoviska, ktoré sa nachádza na predmetných pozemkoch prešlo na

nového nadobúdateľa dňom predaja pozemkov.
79. Z analýzy vypracovanej advokátskou kanceláriou Legate s.r.o., Bratislava zo dňa 07.09.2020 o
možnosti preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe parkoviska na Palkovičovej ulici
súd zistil, že parkovisko nebolo výslovne zaradené do siete miestnych komunikácii v čase prevoduvlastníctvakpozemkupodparkoviskomvroku2006,aanivsúčasnostiniejevýslovnezaradenédosiete
miestnych komunikácii, zaradenie parkoviska do siete miestnych komunikácii nevyplýva ani z pasportu
miestnych komunikácií, nie je v technickej evidencii (pasporte miestnych komunikácií) takým spôsobom,

že je zrejmé, že Palkovičova ulica zahŕňa aj parkovisko, hlavné mesto nemá k dispozícii dokumenty,
ktoré by preukazovali jeho vlastníctvo k stavbe.
80. Mestská časť Bratislava-Ružinov vydala dňa 04.12.2008 rozhodnutie SÚ/2008/7860-14/HOR
stavebníkov o umiestení stavby č. 147 „Polyfunkčný objekt Záhradnícka ulica “ na parc.č.XXXXX/XX,
parc.č.XXXXX/XX, dopravnú vybavenosť a prípojky inžinierskych sietí v kat. území Nivy v Bratislave.

81. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.
82. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

83. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.
84. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
85. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

86. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
87. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.
88.Podľa§132ods.1 Občianskehozákonníka,vlastníctvo vecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
89. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

90. Vlastnícke právo je základným vecným právom. Právo vlastniť majetok vyplýva z článku 20. Ústavy
Slovenskej republiky ako aj z článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Predmetom vlastníctva
môžu byť hnuteľné veci, nehnuteľné veci, teda pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom,
byty a nebytové priestory. Obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať a nakladať s vecou ako s
vlastnou, čo je nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka vyplývajúcich

z vlastníckeho práva.
91.Ochrana vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom sa poskytuje v občianskom súdnom
konaní podľa § 126 Občianskeho zákonníka prostredníctvom negatórnej žaloby, na uloženie povinnosti
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a vindikačnej ( reivindikačnej ) žaloby na vydanie veci. Žalobou
o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva sa vlastník domáha ochrany svojho vlastníckeho práva,

kde dochádza k neoprávnenému zadržiavaniu veci, je porušením povinnosti vyplývajúcej z vlastníckeho
práva voči subjektom nerušiť vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, u nehnuteľnosti plní funkciu
vindikačná žaloba na vypratanie nehnuteľností.
92. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že základnou podmienkou úspechu žaloby je preukázanie
vlastníckeho práva žalobcom a ďalej, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby,

než vlastníka. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať
sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi patrí. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Podmienkou aktívnej legitimácie je, že žalobca je vlastníkom
veci, o ktorú sa vedie spor, a že nie je obmedzený vo svojich právach, pokiaľ ide o zásah, proti ktorému

sa dovoláva ochrany alebo je osobou, ktorá je oprávnená mať vec u seba.
93. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanému, aby
- odstránil oplotenie, závory, rampy, parkomaty, unimobunku, mobilné WC, prehradenia vstupov (reťaze,
betónové panely), ktoré by bránili žalobcom v prechode pešo a v prejazde a parkovaní motorového
vozidla na parkovisku nachádzajúcom sa na pozemku parcela registra „C", parc.č.XXXXX/XX a

parc.č.XXXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres: Bratislava II, obec: BA - m . č.
Ružinov,katastrálneúzemie:Nivy,evidovanýchnalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradom
Bratislava, katastrálny odbor,- zdržal sa umiestňovania prekážok na parkovisku a vykonávania akýchkoľvek úkonov, ktorých cieľom
by bolo vykonanie zmien na parkovisku znemožňujúcich, či sťažujúcich žalobcom prechod pešo, prejazd
a parkovanie motorového vozidla na parkovisku nachádzajúcom sa na pozemku parcela registra „C",

parc.č.XXXXX/XX a parc.č.XXXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, okres: Bratislava
II, obec: BA - m.č. Ružinov, katastrálne územie: Nivy, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.
94. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov 1/, 2/, 3/, ktorí vzali žalobu v časti o odstránenie mobilného
WC a unimobunky späť, nakoľko v období medzi podaním žaloby a súdnym pojednávaním dňa

14.02.2023 došlo k odstráneniu mobilného WC a unimobunky, súd o čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodol v rozhodnutí vo veci samej a konanie v tejto časti zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku podľa § 145 ods. 2 CSP.
95. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, pozemkov parcely registra „C", parc.č.XXXXX/XX vo výmere 106 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parc.č.XXXXX/XX vo výmere 3458 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v

okrese: Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, katastrálne územie: Nivy, ktorého spoluvlastnícky podiel
je 1/1, pozemky sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom. Parkoviská ani komunikácie nie sú stavbami, ktoré by boli podľa § 6 ods. 1 písm.
c) Zákona č. 162/1995 Z.z., ( Katastrálneho zákona) evidované v katastri nehnuteľnosti, preto stavba
parkoviska nemôže byť zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníctvo určitej osoby.

96. Právny predchodca žalovaného nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou
zmluvou č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 01.12.2006, uzatvorenou medzi predávajúcim Hlavným mestom
SR Bratislava a kupujúcim Conslulting BK, a.s. Bratislava. Predávajúci vyhlásil, že na predávaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ( článok III. kúpnej zmluvy). Prevod nehnuteľnosti schválilo
Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislava na zasadnutí dňa 28.09.2006 uznesením č.

1141/2006. Kúpna zmluva nadobudla účinnosť povolením vkladu vlastníckeho práva Správou katastra
pre Hlavné mesto SR Bratislavu V - 19453/06 zo dňa 28.12.2006.
97. Medzi stranami sporu boli sporné skutkové tvrdenia ohľadne parkoviska, ktoré sa nachádza
na predmetných pozemkoch žalovaného, či sa považuje za súčasť pozemku vo vlastníctve
žalovaného alebo či je parkovisko súčasťou miestnej komunikácie Palkovičová ulica vo vlastníctve

Hlavného mesta SR Bratislava. Podľa súdnej praxe parkovisko predstavované pozemkom, ktorého
povrch bol spracovaný spevnením povrchu za účelom parkovania automobilov, nie je z hľadiska
občianskoprávneho stavbou ( rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 2Cdon 1414/1997). Pôvodne sa vychádzalo
zo stanoviska, že miestna komunikácia predstavuje len určitý spôsob spracovania pozemku, a teda
miestne komunikácie nemôžu byť zároveň pozemkom a stavbou, preto cestná komunikácia nemohla byť

samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Rozhodovacia prax upustila od týchto záverov,
miestna komunikácia môže byť predmetom samostatných občianskoprávnych vzťahov, čo vyplýva aj zo
Zákona č. 135/1961 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách.
98. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný je vlastníkom predmetných pozemkov na ktorých
sa nachádza parkovisko. Za samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov je možné považovať

parkovisko, ak by bolo súčasťou miestnej komunikácie Palkovičová ulica vo vlastníctve Hlavného
mesta SR Bratislavy. Z rozhodnutia Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-
OCDPK-2-2021/122358 zo dňa 07.12.2021 mal súd preukázané, že Hlavné mesto SR Bratislava ako
vlastník a správca miestnych komunikácií na území Bratislavy vedie evidenciu miestnych komunikácií
zaradených do siete miestnych komunikácií, o čom svedčí verejne dostupný zoznam komunikácií na

území Hlavného mesta SR Bratislava, ktorý je aktualizovaný na webovej stráne k 05/2021, v ktorom
sa Palkovičová ulica nachádza pod por. číslom 1257 ako miestna komunikácia III. triedy, parkovisko
v predmetnom zozname nie je vedené. Parkovisko nie je zaradené ani nepriamo do siete miestnych
komunikácií, t.j. nie je v technickej evidencii ( pasporte miestnych komunikácií) takým spôsobom, že
Palkovičová ulica zahŕňa aj parkovisko.

99. Z podanej informácie Hlavného Mesta SR Bratislava o možnosti nadobudnutia vlastníckeho
práva k líniovej stavbe parkoviska zo dňa 27.06.2017 bolo preukázané, že Hlavné mesto SR
Bratislava nedisponuje žiadnymi listinami preukazujúcimi jeho vlastnícke právo k stavbe parkoviska na
Palkovičovej ulici, ktorá sa nachádza na predmetných sporných pozemkoch ako sú napr. preberacia
zápisnica, hospodárska zmluva o prevode majetku, kolaudačné rozhodnutie. Takýmito listinami

nedisponuje ani Generálny investor Bratislava, ktorý v liste zo dňa 19.07.2016 uviedol, že nedisponuje
žiadnymi listinami preukazujúcimi vlastníctvo k stavbe parkoviska na predmetných pozemkoch v k.ú.
Nivy. Hlavné mesto SR Bratislava nemá žiadne listiny, ktoré by preukazovali vlastnícke právo k stavbe
parkoviska.100. Pokiaľ ide oplotenie pozemkov žalovaného, parc.č.XXXXX/XX, parc.č.XXXXX/XX v k.ú. Nivy,
Bratislava vedené na LV č. XXXX, Mestská časť Bratislava-Ružinov ako príslušný stavebný úrad v
oznámení k drobnej stavbe, oplotenia pozemku zo dňa 11.11.2015 nemal žiadne námietky.

101. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že dňa 05.10.2010 Mestská časť Bratislava-Ružinov
uskutočnila štátny odborný dozor na parkovisku v zmysle Zákona č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon) na
základe podnetu Združenia občanov, Líščie nivy, Palkovičová, kedy bolo zistené, že parkovisko ako
inžinierska stavba je oplotené, bolo inštalované dopravné zariadenie - závory, parkomaty, na parkovisku
sanachádzalkamerovýsystém,unimobunka,mobilnéWC,vstupynaparkoviskoboliprehradené,okrem

jedného, kde sú osadené rampy, na parkovisku sú vyznačené parkovacie miesta, rampy, parkovací
systém a kamerový systém sú napojené na elektriku, ktorých odstránenia sa domáhali podanou žalobou.
102. Z Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.
OU-BA-OCDPK-2-2021/122358 zo dňa 07.12.2021 bolo preukázané, že odvolací orgán podľa § 3 ods.
5, písm. c) Zákona č. 135/1961 Zb. ( Cestný zákon), vo veci podaného odvolania účastníka konania
ZELENKA, a.s., Bratislava, proti rozhodnutiu Hlavného mesta SR Bratislava, č. MAGS ODP 40950/2021

- 105904 zo dňa 19.03.2021, ktorým cestný správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu 20.000 eur
za umiestnenie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnej komunikácii - parkovisko na
Palkovičovej ulici v Bratislave ( nekryté parkovisko na pozemkoch parc.č. XXXXX/XX a parc.č. XXXXX/
XX k.ú. Nivy) bez povolenia ( určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení) ktorého
sa mal dopustiť účastník konania, tým, že v čase od 05.10.2020 do 23.10.2020 na uvedenej miestnej

komunikácií umiestnil dopravné zariadenia - dve parkovacie závory a parkovací automat a vodorovné
značenie č. 6621 - parkovacie miesta v počte 124 ks, rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Hlavného
mesta SR Bratislava č. MAGS ODP 40950/2021-1059047 zo dňa 19.03.2021 v celom rozsahu, pretože
meritórne rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, cestný správny orgán mal konanie zastaviť, nakoľko
skutok, ktorého sa mal dopustiť účastník konania, nie je správnym deliktom. Odvolací orgán mal z

podkladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli za preukázané, že spevnená plocha parkoviska na
pozemku parc.č. XXXXX/XX, 67 v k.ú. Nivy, Palkovičová ulica nie je súčasťou miestnej komunikácie
III. triedy Palkovičová ulica, nie je ani stavbou v zmysle občianskoprávneho hľadiska, samostatným
predmetomobčianskoprávnychvzťahov,spevnenáplochapozemkovžalovanéhotvorísúčasťpozemku.
103. Podľa súdnej praxe za súčasť pozemku sa považujú aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom

umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky,
spevnené a odstavné plochy ( napr. parkovisko). Súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa
aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec uvedené ( uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo/18/2011 zo dňa 30.08.2012). Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
vlastníctvo spevnenej plochy parkoviska, ktorá sa nachádza na pozemkoch parcely registra “C“

parc.č.XXXXXX/XX, parc.č.XXXXX/XX v kat. území Nivy, prešlo na nového nadobúdateľa, právneho
predchodcu žalovaného, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.12.2006. Parkovisko treba
považovať za súčasť veci na pozemku na ktorom sa nachádzalo, aj keď parkovisko v kúpnej zmluve
nebolo uvedené, spolu s vlastníctvom predmetných pozemkov prešlo aj vlastníctvo parkoviska na
nového nadobúdateľa, teda žalovaného. Predávajúci v čl. III kúpnej zmluvy prehlásil, že na predávaných

nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, bremená, ani iné právne povinnosti okrem trás inžinierskych
sietí a nájmu dojednaného s kupujúcim na základe zmluvy o nájme pozemku zo dňa 29.12.2002 a jej
dodatku zo dňa 08.11.2004. V prípade, že by na predmetných pozemkoch bolo verejné parkovisko,
ktoré by bolo miestnou komunikáciou, nebolo by možné uzavrieť ani nájomnú zmluvu.
104. Súd mal aj z návrhu Hlavného mesta SR Bratislava na predaj pozemkov predloženého

na rokovanie Mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislava dňa 28.09.2006 v čase prevodu
nehnuteľností preukázané, že geometrickým plánom č. 010/2006 boli odčlenené novovytvorené
pozemky parc.č.XXXXX/XX, ostatné plochy vo výmere 3458 m2 a parc.č.XXXXX/XX, ostatné plochy o
výmere106m2,ktorébolipredmetompredajaocelkovejvýmere3564m2anapozemkochbolozriadené
parkovisko, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.12.2006. Navyše súd uvádza,

že Mestská časť Bratislava-Ružinov vydala dňa 10.05.2004 pod č.j. ARCH/10600-2/IHU stavebníkovi
súhlasné stanovisko k investičnej činnosti stavby“ Polyfunkčný objekt Záhradnícka ulica Bratislava.“
105. Za vecnú legitimáciu aktívnu alebo pasívnu vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní je
potrebné rozumieť oprávnenie alebo povinnosť strany sporu vyplývajúce z hmotného práva, keď vecnú
legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho

práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
nastranežalovaného)jeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania. Súdvecnúlegitimáciuskúmavždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna strana sporu nenamieta, zistenie nedostatku vecnej
legitimácie má za následok zamietnutie žaloby, pričom sa súd už meritom veci nezaoberá ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

106. Súd dospel k záveru, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pozemkov parcely
registra “C“, parc.č.XXXXX/XX a parc.č.XXXXX/XX, nachádzajúcich v okrese Bratislava II, obec: BA -
m . č. Ružinov, katastrálne územie: Nivy, evidované na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na ktorom sa nachádza parkovisko, ako vlastník veci je zo
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, nakladať s ním v zmysle § 123 Občianskeho

zákonníka.
107. Žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby ako obyvatelia mesta Bratislava,
titulom všeobecného užívania parkoviska na Palkovičovej ulici podľa Zákona o majetku obcí, podľa
ktorého majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné
priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec
neobmedzila, ani titulom všeobecného užívania podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb.,( Cestný

zákon) podľa ktorého, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich
medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené
(ďalej len „všeobecné užívanie“). Cestný zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných
komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako
aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach

pozemných komunikácií podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb.
108. Žalobcovia nepreukázali, že sú v hmotnoprávnom vzťahu voči žalovanému, na základe čoho by sa
mohli domáhať ochrany práva. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či sa určitá
fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom hmotnoprávneho vzťahu. Podľa názoru
súdu, ak by Hlavné mesto SR Bratislava preukázalo vlastnícke právo k stavbe parkoviska, ako vlastník

parkoviska by mal právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje v
zmysle§126Občianskehozákonníka,pričomHlavnémestoSRBratislavaaninespochybňujevlastnícke
právo žalovaného. Žalobcovia napokon v konaní ani nenamietali skutočnosť, že vlastníkom parkoviska
by malo byť Hlavné Mesto SR Bratislava. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v
hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní.

Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, z ktorého dôvodu sa
nezaoberal meritom veci.
109. Súd nevykonal na návrh žalobcov dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka Mgr. P.
B., vedúceho oddelenia parkovania na Magistráte hl. mesta SR Bratislava, nakoľko z- mailovej
správy z 27.03.2023, oddelenia parkovania Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy bolo zistené, že v

súčasnosti hlavné mesto SR Bratislava uskutočňuje všetky potrebné kroky na ochranu svojho majetku
a sprístupnenia parkovacích plôch v čo najväčšej miere pre rezidentov, avšak v súčasnosti sa
nenachádzajú dokumenty k zaradeniu parkoviska do siete miestnych ciest a ani neprebieha konanie o
zaradenie parkoviska do siete miestnych ciest.
110. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011).
111. Vzhľadom na vyššie uvedené právne a skutkové závery súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku II. tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

112. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP, za použitia čl. 4 ods. 2 CSP. Žalobcovia vzali žalobu v nepatrnej časti späť, nakoľko dodatočne
zistili, že bolo odstránené mobilné WC a unimobunka z predmetných nehnuteľností, pričom v petite
žaloby sa naďalej domáhali, aby žalovaný odstránil oplotenie, závory, parkomaty, prehradenia vstupov,
zdržal sa umiestňovania prekážok na parkovisku a vykonávania zmien na parkovisku znemožňujúcich

prechod pešo, prejazd a parkovanie motorového vozidla, a žalovaný mal plný úspech vo veci. Súd
priznal žalovanému proti žalobcom 1/,2/,3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
113. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.