Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-6C/267/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522207713
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7522207713.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená X.X.XXXX,

bytom C. XX, D., zastúpená: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka, Floriánska 16, Košice, proti
žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, C. XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária VEREB, s.r.o.,
Hrnčiarska 3, Košice, IČO: 52633284, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho
územia D., obec D., E. F. – E., G. E. H. F. E., odbor katastra nehnuteľností, ako:
- parcela registra C č. XXX/XX – trvalý trávny porast o výmere 644 m2,
- parcela registra C č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2,

- stavba: rodinný dom so súpisným č. XXX na pozemku parcelné č. XXX/XXX.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice – okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice)
domáhala voči žalovaným (vrátane žalovaného 1: I. J. B., narodený XX.XX.XXXX, ďalej označený aj ako
„bývalý žalovaný 1“), bytom C. XX, D. určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
1 k celku na nehnuteľnostiach (naposledy v spoluvlastníctve žalovaného 2, ktorý tento spoluvlastnícky

podiel nadobudol od žalovaného 1 darom na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi nimi, vklad
povolený 06.1.2022, č. j. V 106/2022) a to: pozemku – parcely registra „C“ číslo XXX/XX trvalé trávne
porasty o výmere 644 m2, pozemku – parcely registra „C“ číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 169 m2, stavbe – rodinný dom č. s. XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/
XX, t. j. k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Košice – okolie, odbor katastra nehnuteľností,
na LV č. XXXX k. ú. D., obec D., E. F. – E., per eventum určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, a to: pozemku – parcely registra „C“ číslo XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 644

m2, pozemku – parcely registra „C“ číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, stavby
– rodinný dom č. s. XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XX (ďalej aj ako „dom“),
t. j. k nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice – okolie, odbor katastra nehnuteľností, na
LV č. XXXX k. ú. D., obec D., E. F. – E. (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Zároveň žiadala voči povinným
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým (body 2 – 7 odôvodnenia), že nehnuteľnosti nadobudla počas manželstva

s bývalým žalovaným 1 do jej výlučného vlastníctva. V roku 2015 na ňu podal žalovaný 1 trestné
oznámenie pre prečin nebezpečného vyhrážania. V rámci konania bola obmedzená na osobnej slobode
a čelila väzobnému konaniu. Trestné stíhanie voči žalobkyni bolo zastavené. Žalobkyňa opustila
spoločnú domácnosť. Bývalý žalovaný 1 podal voči žalobkyni žalobu o určenie vlastníckeho právak nehnuteľnostiam. Od roku 2015 užíval nehnuteľnosti výlučne bývalý žalovaný 1 s ich deťmi. V rámci
konania o určenie vlastníckeho práva, iniciovaného bývalým žalovaným 1 voči žalobkyni, bola uzavretá
v roku 2017 Dohoda o urovnaní, kde bývalý žalovaný 1 deklaroval výlučné vlastníctvo nehnuteľností

žalobkyne. Jej prílohou bola predpripravená Kúpna zmluva, ktorou mala žalobkyňa previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na bývalého žalovaného 1 za cenu 101.045,00 €. Mala byť uzavretá potom,
čo bude vedieť bývalý žalovaný 1 uhradiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva sa neuzavrela.

3. Manželstvo žalobkyne s bývalým žalovaným 1 bolo v roku 2017 rozvedené. 5.6.2018 sa žalobkyni

narodil syn K. B. (ďalej aj ako „K.“). Ocitla sa v ťaživej situácii, bola nemajetná, nemala kde bývať,
zomrela jej mama, a jej otec ostal odkázaný na pomoc tretích osôb. Žalobkyni bolo bývalým žalovaným
1 ponúknuté obnoviť spolužitie a vrátiť sa do domu. Podmienkou návratu malo byť uzavretie Darovacej
zmluvy k nehnuteľnostiam, čo žalobkyňa akceptovala a darovala mu podiel vo veľkosti 1 k celku. Bývalý
žalovaný 1 využil v tom čase situáciu žalobkyne ovplyvnenú jej zlým zdravotným stavom.

4. Po uzavretí darovacej zmluvy, žalobkyňa odovzdala žalovaným, na ich žiadosť svoje úspory 30.000
€, ostala bez akýchkoľvek finančných úspor a bývalý žalovaný 1 aj s deťmi jej začali dávať najavo, že
v dome je persona non grata. Realizovali voči nej ataky aj fyzického charakteru, ktoré sa stupňovali
až do decembra 2021, kedy bola nútená podať trestné oznámenie pre podozrenie páchania trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby. Ataky sa stupňovali, situácia v dome bola neúnosná, žalobkyňa so

synom K. 7.2.2022 opustili dom s jednou taškou základných vecí.

5. Pri spätnom posúdení okolností, za ktorých došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, možno bez
akýchkoľvek pochýb mať za to, že na strane žalobkyne táto nebola uzatváraná slobodne a nie v tesni a
tiež nebola uzatváraná za situácie, že si žalobkyňa ohľadom na svoj vtedajší zdravotný duševný stav a

svoje aktuálne pomery bola vedomá a vedela reálne posúdiť a zhodnotiť následky svojho počinu. Bývalý
žalovaný 1 napriek uzavretej Dohode o urovnaní zneužil situáciu žalobkyne a primäl ju k bezodplatnému
prevodu 1 nehnuteľností v svoj prospech, čím sa vyhol súdnemu konaniu, v ktorom si chcela uplatňovať
právo na užívanie domu a na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže kým bývalý žalovaný 1 užíval
od roku 2015 dom bez právneho titulu, ona žila v podnájmoch a splácala hypotekárny úver. Žalobkyňu

využil, zneužil, jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi, čo činí uzavretie Darovacej zmluvy za
absolútne neplané.

6. Žalobkyňa poukázala aj na exekučné konanie, ktoré podali začiatkom januára 2021 žalovaní na
žalobkyňu z dôvodu zaplatenia „neuhradeného“ výživného. Žalobkyňa ešte pred opustením domu dňa

21.4.2022 uplatnila svoje nároky aj súdnou cestou podaním žaloby, ktorou žiadala vrátenie daru.

7. Bývalý žalovaný 1 darovacou zmluvou z 20.1.2022 previedol svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
žalovaného, syna A., aby došlo k sťaženiu – zmareniu domoženia sa nárokov žalobkyne. Naliehavý
právny záujem žalobkyňa odôvodnila tým, že bez určenia vlastníckeho práva je jej právne postavenie

neisté.

8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, lebo dôvody absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy nie sú dané.
Uviedol, že dom postavili jeho rodičia spoločne po uzavretí manželstva zo spoločne zarobených financií.
Poprel ataky na žalobkyňu. Uviedol, že po návrate matky do domu robili s otcom a bratom všetko, aby

fungovali ako rodina. Nie ich vinou sa to vrátilo do starých koľají, pokiaľ ide o správanie matky. Mal za to,
že žalobkyňa podávala nedôvodné a účelové trestné oznámenia, aby navodila situáciu, že pri uzatváraní
darovacej zmluvy nekonala slobodne. Vrátenie daru, ktoré žiadala zároveň žalobkyňa v inom konaní, je
možné uplatniť iba v prípade platne uzatvorenej darovacej zmluvy. Žalovaný 2 vo svojom vyjadrení ďalej
poukázal na okolnosti, ktoré nastali v rokoch 2021 - 2022.

9. Bývalý žalovaný 1 navrhol žalobu zamietnuť lebo dôvody absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy
z 2019 nie sú dané, žalobkyňa ju uzavrela slobodne a vážne. Jej nezmyselné tvrdenia odmietol.
Poprel, že dom bol postavený z výlučných prostriedkov žalobkyne. Vo svojom vyjadrení (body 9 - 13
odôvodnenia) uviedol, že najprv bývali v dome v L. B., ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov (ďalej ako „BSM“) v jeho prvom manželstve. Bol SZČO a spoločník v M. D., tak sa dohodli,
že zrušia BSM, aby rodina nebola vystavená riziku vyplývajúcemu z jeho podnikania. Ručiteľom úveru
bol jeho brat. Financie z podnikania a prostriedky žalobkyne boli použité na kúpu pozemku a postavenie
hrubej stavby, pričom on stavbu zabezpečil. Žalobkyňa bola v tom čase na materských dovolenkách,po finančnej stránke by prefinancovanie domu nezvládla. Po predaji domu v L. B. dostal náhradu
za vyrovanie BSM vo výške 160.000 Sk, ktoré boli použité na stavbu domu. Rovnako odpredajom 1
dedičstva na N. obdržal 14.000 Sk, ktoré boli rovnako použité na stavbu domu. On zabezpečoval chod

domácnosti, aj chod stavby, veľa prác svojpomocne. Všetky financie na vybavenie domu boli spoločné.
Stavebníkmi domu boli obaja manželia, dom bol skolaudovaný a po zrušení BSM sa vyporiadanie
realizovalo tak, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou domu bez akéhokoľvek vyrovnania voči
bývalému žalovanému 1. Bolo preto spravodlivé a slušné, že mu po skončení jeho podnikania polovičný
podiel vrátila.

10. K trestnému oznámeniu z 2015 uviedol, že správanie žalobkyne prekročilo hranicu únosnosti, keď
jedného rána pri odchode do práce nahlas povedala, že do neho vystrieľa celý zásobník. Vtedy si
uvedomil, čoho je schopná. Podal na ňu trestné oznámenie za vyhrážanie sa zastrelením. Nebol ochotný
už rešpektovať jej arogantné, vulgárne a asociálne správanie, a už vôbec nie preto, že sa tak správala
pred vlastnými deťmi. Keďže bola príslušníčkou SIS, mala v držbe služobnú zbraň, s kabelkou ju nosila

aj doma.

11. K Dohode o urovnaní uviedol, že jej mala byť vyplatená suma 90.000 € s tým, že na neho prevedie 1
domu. Pripravoval možnosť čerpania úveru cez banku. Keď malo dôjsť k podpisu zmluvy, žalobkyňa sa
s ním telefonicky spojila s tým, aby nebral úver, že sa chce vrátiť do domu. S deťmi nad tým uvažovali.

Stretli sa na N. v reštaurácii a dohodli sa, že sa žalobkyňa vráti, on zruší pripravený úver a prepíše na
neho 1 domu a splatí mu sumu, ktorú jej poskytol pre neznámu osobu, na ktorú bolo prevedené záložné
právo na nehnuteľnosť vo výške 12.000 €.

12. Po príchode žalobkyne domov začali byť témou možná adopcia jej syna, pretože zdôrazňovala,

že sa o neho nemôže postarať. Po konzultácii s organizáciou O. O. bol umiestnený v profesionálnej
náhradnej rodiny u F.. Najskôr na skúšku, potom na niekoľko mesiacov. Bolo tam výborné prostredie,
K. si tam vybudoval dobrý vzťah a naučil sa slovo mama. Kým bol K. P. F., žalobkyňa doobeda
prespávala, oddychovala od povinností k dieťaťu, budila sa cez obed, chodila za lekármi. Stále hľadala
nejakú chorobu, ktorú by mohla mať, zdalo sa jej, že má nádor na čeľusti, chodila za stomatológom.

O domácnosť sa staral výlučne bývalý žalovaný 1, chodil do práce, varil, pral, upratoval výlučne sám,
pričom sa staral aj o žalobkyňu a jej syna. Keď bol doma, spravil mu raňajky, brával si dovolenku, aby
sa o neho staral, kým žalobkyňa vybavovala svoje veci u lekárov. Zabezpečoval mu spoločnosť iných
detí, kočíkoval ho. Do starostlivosti o neho sa zapájal aj žalovaný. Žalobkyňa prispela na akontáciu auta
12.000 € s tým, že ho bude využívať aj pre svoje potreby (dovozy za lekármi, do škôlky, do práce). On

mal k dispozícii služobné auto.

13. Na jar 2021 si všimli, že žalobkyňa sa po raňajkách vybrala do záhrady so synom a bola tam bez
toho, aby čokoľvek v domácnosti urobila. Vyhovorila sa, že je chorá, nič robiť nebude, má malé dieťa.
Ako prichádzal čas jej nástupu do práce (jún 2021), pripomenul jej, aby sa podieľala na spoločnom

hospodárení. Svoje veci odčlenila od ostatných, začala sa jasne dištancovať. Po nástupe do práce to
išlo radikálne dole, bolo to ako v roku 2015, po práci ostala hore v dome obutá, zavretá v izbe so synom.
Nabralo to hrozný spád.

14. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a svojej predošlej argumentácii. V svojom vyjadrení (body 14

– 18 odôvodnenia) v reakcii na tvrdenia žalovaného uviedla, že jeho správanie voči nej ako matke hrubo
porušovalo a porušuje dobré mravy.

15. K tvrdeniam bývalého žalovaného 1 uviedla, že sám v podanej žalobe z roku 2015 uviedol, že od
1.8.2001 nadobúdali obaja majetok do svojho výlučného vlastníctva, keďže ich BSM bolo právoplatne

zrušené týmto dátumom. Mal preto preukázateľne vedomosť o tom, že dom sa stavia do jej vlastníctva,
z oddelených finančných zdrojov, len v prospech žalobkyne. Poukázala na okolnosti vyporiadania sa
bývalého žalovaného 1 s jeho bývalou manželkou, ktorá bola ním, podľa jej tvrdení, rovnako ako
žalobkyňa fyzicky, aj psychicky týraná.

16. Trestné stíhanie voči žalobkyni bolo v septembri 2015 zastavené. Po prepustení z cely predbežného
zaistenia sa žalobkyňa nevrátila domov. Bola nútená si požičať peniaze. Poprela, že by mala v držbe
služobnú zbraň, či už na pracovisku alebo doma.17. Okolnosti opísané bývalým žalovaným 1 potvrdzujú, že trpela ťažkou depresiou, o ktorej v tom čase
nevedela. Prejavila sa v čase po pôrode a vrcholila v čase hmotnej núdze žalobkyne. Jej finančná
situácia, kedy nevedela platiť nájom, kde s malým dieťaťom, ktorého otcovstvo nebolo určené, boli

v existenčnej tiesni, spolu s neliečenou ťažkou depresiou znemožnili zdravý úsudok žalobkyne. Bývalý
žalovaný ju zneužil a využil v svoj prospech a na jej úkor.

18. K podaniu žaloby o vrátenie daru uviedla, že na absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy je potrebné
prihliadať ex offo. V prípade, ak konajúci súd posúdi neplatnosť darovacej zmluvy, zamietne žalobu

o vrátenie daru. Žalobkyňa podala obe žaloby z opatrnosti, kvôli zachovaniu lehôt (premlčanie).

19. Strany v priebehu konania zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach. Žalobkyňa akcentovala, že
darovacia zmluva je absolútne neplatná, keďže nebola uzavretá slobodne, ale bola uzavretá v tiesni,
za nápadne nevýhodných podmienok. Uzavretie darovacej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi,
bývalý žalovaný 1 využil psychický, fyzický a hmotný diskomfort žalobkyne v svoj prospech. Uviedla,

že v čase uzavretia darovacej zmluvy žalobkyňa trpela redicivujúcou depresívnou poruchou, ktorá jej
bola diagnostikovaná 25.9.2019.

20. Žalovaní poukazovali na princíp právnej istoty a favorizáciu platnosti právneho úkonu, s poukazom
na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 640/2014, zásadu pacta sunt servanda, podľa ktorej sa

zmluvy majú dodržiavať, aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán už nevýhodné. Tvrdili,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pričom žalobu podala účelovo, špekulatívne. Poukázali aj
na § 1a zákona o advokácii.

21. Žalovaní opakovane na pojednávaniach poukazovali v súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008, publikované ako R 53/2010, avšak
toto rozhodnutie sa danou tematikou nezaoberá, ide o rozhodnutie vo veci ochrany osobnosti –
preukazovanie závažnosti ujmy spôsobnej fyzickej osobe do práv na jej súkromie.

22.Súdpovykonanomdokazovanírozhodoldňa19.4.2024rozsudkom,ktorýmžalobuzamietolapriznal

žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po odvolaní žalobkyne
Krajský súd v Košiciach uznesením z 20.11.2024 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie nedodržal postup hodnotenia
dôkazov, čoho následkom bolo nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ išlo o dôvody neplatnosti
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ (nedostatok slobodnej vôle), konanie v duševnej poruche, ktorá

robila žalobkyňu na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 OZ) a podľa § 39a OZ – zneužitie tiesne
pri právnom úkone, súd správne uzavrel neexistenciu týchto dôvodov neplatnosti.

23. Odvolací súd považoval za nedostatočné vyporiadanie sa s dôvodom neplatnosti právneho úkonu
v zmysle § 39 ods. 3 v spojení s ust. § 3 OZ, t.j. z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi vzhľadom

na okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy a ktoré tu boli v čase jej uzavretia, pričom
ide o okolnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní odôvodňovala nedostatok slobody svojej vôle. Existencii
preukázanej nepriaznivej sociálnej situácie a nepriaznivého zdravotného (duševného) stavu žalobkyne
v spojení s okolnosťami, za ktorých bolo umožnené žalobkyni vrátiť sa do rodinného domu v jej výlučnom
vlastníctve (podmieňovanie návratu do rodinného domu uzavretím darovacej zmluvy), súd nevenoval

náležitú pozornosť, hoci tieto skutočnosti ako celok indikujú možnosť záveru o rozpore uzavretej
darovacej zmluvy s dobrými mravmi. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí totiž vyplývať
iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia
obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon
uzatvorený.

24. Úlohou súdu bolo opätovne vyhodnotiť okolnosti, ktorý vyšli najavo vo svetle všetkých skutočností,
a posúdiť platnosť darovacej zmluvy z hľadiska možného rozporu s dobrými mravmi a vyporiadať sa
s otázkou pasívnej vecnej legitimácie bývalého žalovaného 1.

25. Žalobkyňa po rozhodnutí odvolacieho súdu zotrvala na žalobe, zdôraznila, že bývalý žalovaný 1
využil jej psychický, fyzický a hmotný diskomfort v svoj prospech a jeho konanie nie je možné podriadiť
pod konania v súlade s dobrými mravmi, najmä s poukazom na časový sled udalostí a nesplnenie
Dohody o urovnaní bývalým žalovaným 1. Jeho konania sa musí považovať za nepoctivé, účelové.Namietala, že sama oslovila bývalého žalovaného 1 s tým, že mu chce darovať polovicu domu. Tvrdila,
že bývalý žalovaný 1 neuhrádzal nájom žalobkyni tak, ako to bolo uvedené v Dohode o urovnaní.

26. Žalovaní popreli tvrdenie žalobkyne, že dom bol postavený výlučne z jej finančných prostriedkov.
Keďže stavebníkmi domu boli obaja manželia, bolo spravodlivé a slušné, že po skončení podnikania
bývalého žalovaného 1, mu bol vrátený polovičný podiel cez napádanú darovaciu zmluvu, keďže
vyporiadanie BSM sa realizovalo tak, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou domu bez akéhokoľvek
vyrovnania. Tvrdili, že žalobkyňa odmietla podpísať kúpnu zmluvu potom, ako mal bývalý žalovaný 1

schválený úver na zaplatenie 101.045 €.

27. Žalobkyňa vzala žalobu voči bývalému žalovanému 1 späť, súd o jej návrhu rozhodol uznesením
na pojednávaní dňa 8.4.2025, kedy konanie voči žalovanému 1 zastavil a priznal mu voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže sa na pojednávaní strany sporu vzdali práva
podať odvolanie voči výroku I., ktorým súd konanie voči žalovanému 1 zastavil, súd ďalej konal už len

so žalovaným A. B. (označeným v žalobe ako žalovaný 2).

28. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Dohoda o urovnaní
s prílohou – Kúpna zmluva, oznámenie o zostatku úveru, lekárske nálezy z 16.1.2022, 2.1.2022,
10.1.2022, LV č. XXXX k. ú. D., E. F. – E., potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Košiciach – okolie (ďalej aj „ORPZ Ke-okolie) z 12.12.2021, 16.12.2021, 3.2.2022, 6.2.2022,
rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor z 30.9.2019, 26.1.2022, rozsudky
Okresného súdu Košice – okolie č. k. 9P/129/2015-247, sp. zn. 19P/238/2018 z 23.1.2019, sťažnosť
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z 4.8.2022, upovedomenia o začatí exekúcie
z 24.2.2022, 9.6.2022, uznesenie Okresného súdu Košice – okolie č. k. 16C/1136/2015-147, uznesenie

Okresnej prokuratúry Košice-okolie z 13.7.2015, uznesenie Okres ORPZ Ke-okolie z 23.3.2022,
zápisnice o trestnom oznámení ORPZ Ke-okolie z 13.12.2021, 16.12.2021, potvrdenia ORPZ Ke-
okolie z 13.12.2021, 16.12.2021, 6.2.2022, vyjadrenie oprávneného z 2.9.2022, rozhodnutie Okresného
úradu Košice – okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy z 22.7.2022, zápisnica o pojednávaní č.
k 16Pc/48/2021 z 12.9.2022, doplnenie dôkazov pre ORPZ Ke-okolie z 21.2.2022, sťažnosť proti

uzneseniu vyšetrovateľa ORPZ Ke-okolie z 31.3.2022, darovacia zmluva z 4.9.2019, ponuka úveru
č. 492090 z 8.12.2016, prehľadová práca Koginívne funkcie pri depresii – „horúca kognícia“ alebo
„kognitívny deficit“, lekárska správa L. Q. Q. z 7.11.2023, potvrdenie N. I. J., N. o kontakte z 26.2.2024,
vyjadrenie L. Q. Q. k zdravotnému stasvu žalobkyne z 4.3.2024, výpisom z účtu bývalého žalovaného
1, oznámením o zostatku úveru ŠFRB, emailovou komunikáciou medzi zástupkyňou žalobkyne a J. N.

J., žalobou a vyjadrením k žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.
16C/1136/2015, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 5Pc/21/2018 – 33 z 6.11.2018,
uznesením Okresného súdu Košice – okolie č. k. 18P/98/2020 - 14 výsluchom bývalého žalovaného 1,
žalovaného 2, žalobkyne, Q. B., R. B., a zistil nasledovný, pre rozhodnutie v spore relevantný, skutkový
stav:

29. Žalobkyňa a bývalý žalovaný 1 boli od 10.6.2000 manželmi. Z manželstva pochádzajú dve deti,
A., narodený XX.XX.XXX – žalovaný 2 a Q., narodený XX.X.XXXX. Ich BSM bolo zrušené 1.8.2001,
z dôvodu podnikania bývalého žalovaného 1.

30. Strany sporu žili ako rodina spolu s Q. do roku 2015 v spoločnej domácnosti v dome vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne (v dôsledku zrušeného BSM). Dom bol postavený počas manželstva, na stavbe
a financovaní sa podieľali obaja manželia. Stavebné práce zabezpečoval prevažne bývalý žalovaný 1.
Žalobkyni bol zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej aj „ŠFRB“) poskytnutý 23.6.2004 úver vo výške
23.235,74 €. Zostatok nesplatenej istiny a úrokov úveru k 31.5.2017 bol 10.531,73 €.

31. Bývalý žalovaný 1 podal 8.10.2015 na Okresný súdu Košice – okolie (aktuálne sp. zn.
K3-16C/1136/2015) žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom
1 nehnuteľností podľa § 137 ods. 2 OZ. Z vyjadrenia žalobkyne (v spore sp. zn. K3-16C/1136/2015
žalovaná) vyplýva, že bolo nesporné, že bývalý žalovaný 1 vynaložil na stavbu rodinného domu peňažné

prostriedky vo výške približne 6.738 € (203.000 Sk).

32. V roku 2015 po incidente v domácnosti podal bývalý žalovaný 1 na žalobkyňu trestné oznámene
z dôvodu nebezpečného vyhrážania. Žalobkyňa bola vzatá do väzby, po prepustení sa do spoločnejdomácnosti, do domu, nevrátila. Trestné stíhanie voči žalobkyni bolo zastavené, pretože podľa záverov
vyšetrovania skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

33. Zo záverov psychiatrického znaleckého posudku z roku 2015 žalobkyne vyplynulo, že nebola
duševne chorá a netrpela žiadnou duševnou poruchou. V čase skutku (údajné vyhrážanie sa) bola
schopná rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a jej ovládacia schopnosť bola vzhľadom na
zvýšenú pohotovosť k afektívnemu jednaniu vplyvom dlhodobého stresu značenej intenzity nepodstatne
zmenšená. V zmysle psychózy nebola duševne chorá.

34. Zo záverov psychologického znaleckého posudku z roku 2015 žalobkyne vyplynulo, že išlo
o senzitívnu osobnosť so symptómami posttraumatickej stresovej poruchy a výrazným prežívaním
intrapsychickej tenzie ako reakcie na opakované zážitky intenzívneho stresu. Rozumové schopnosti
mala nadpriemerné. Jej vzťah k bývalému žalovanému 1 bol negatívny, charakterizovaný strachom,
úzkosťou a obavami, až paranoidne ladenými fóbiami. Nebol u nej zistený sklon ku fabuláciám, ani

konfabuláciám, nebola u nej zistená snaha javiť sa v lepšom svetle.

35. Zo záverov psychologického znaleckého posudku z roku 2015 bývalého žalovaného 1 vyplynulo, že
išlo o akcentovanú osobnosť so schizoidnými črtami, vzhľadom k výške k jeho tzv. lží skóre je treba jeho
výpovede o sebe považovať za nevalidné a účelovo skreslené, v snahe vzbudiť lepší dojem. Boli u neho

zastúpené aj obsesívne pohnútky so sklonom k pedantérstvu, okruh vyšších citov bol nedostatočne
zastúpený, vo vzťahu k iným ľuďom vykazoval dominantnú potrebu kontrolovať ich a ovládať,
v konfliktných situáciách sa mohli aktivovať jeho dispozície až k reakciám s agresívnym ladením. Jeho
intelektový výkon spadal na hranicu lepšieho priemeru a ľahkého nadpriemeru. Jeho reprodukčná zložka
obsahovala sklon k fabuláciám a konfabuláciám, mal sklony k idealizácii sebaprezeentácie, jeho potreba

ovládať a kontrolovať iných spolu so sklonom k agresívnym pohnútkam mohla viesť k snahe poškodiť
manželku žalobkyňu. Jeho vzťah k nej bol po citovej stránke chladný, bez empatických markerov.

36. Manželstvo žalobkyne a bývalého žalovaného 1 bolo 25.9.2017 rozvedené, deti A. a Q. boli po
dohode rodičov zverení do osobnej starostlivosti otca, matka a zaviazala prispievať na ich výživu sumu

150 € (A.) a 90 € (Q.).

37. Konanie sp. zn. K3-16C/1136/2015 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, po
uzavretí Dohody o urovnaní dňa 1.6.2017, ktorou sa strany zaviazali k uzavretiu kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti (veľkosť podielu 1/1). Kúpna cena bola dohodnutá na 101.045,00

€. Znenie kúpnej zmluvy tvorilo prílohu Dohody o urovnaní.

38. Bývalý žalovaný 1 sa zaviazal v Dohode o urovnaní si vybaviť bankový úver a žalobkyňa sa
zaviazala uzavrieť s bývalým žalovaným 1 kúpnu zmluvu do 5 pracovných dní od predloženia úverového
prísľubu bývalým žalovaným 1. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť 10.000 € ako finančné vysporiadanie

dlhu v prospech S. K.. Bývalý žalovaný 1 sa zaviazal zaplatiť sumu 2.212,74 € titulom náhrady trov
právneho zastúpenia na účet zástupkyne žalobkyne, zaviazal sa aj splácať zostávajúcu časť návratnej
finančnej pomoci od ŠFRB vo výške 10.531,73 €. Bývalý žalovaný 1 sa zároveň zaviazal za užívanie
nehnuteľností uhrádzať obvyklé nájomné s tým, že ak dôjde k naplneniu Dohody o urovnaní, žalobkyňa
si voči bývalému žalovanému 1 nebude uplatňovať nájom.

39. Bývalý žalovaný 1 si pred uzavretím Dohody o urovnaní vybavoval úver na vyplatenie kúpnej ceny,
čo preukázal potvrdením o ponuke úveru z 8.12.2016. Tento úver bývalý žalovaný nečerpal, napriek
rokovaniam a urgenciám zo strany žalobkyne (prostredníctvom jej zástupkyne) a prísľubom bývalého
žalovaného, nedošlo k zabezpečeniu si úveru bývalým žalovaným 1 a nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

podľa Dohody o urovnaní. Komunikácia ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy prebiehala až do novembra
2018.

40. Bývalý žalovaný 1 splnil záväzok uhradiť dlhy zastúpenia 212,00 €, ale neplnil časť Dohody
o urovnaní, podľa ktorej sa zaviazal uhrádzať žalobkyni obvyklé nájomné. Nesplatil ani zostávajúcu časť

úveru zo ŠFRB, tieto splátky začal splácať až od marca 2022. Žalobkyňa splnila svoj záväzok z Dohody
o urovnaní zaplatiť 10.000,00 € ako finančné vysporiadanie dlhu.

41. Žalobkyni sa 5.6.2018 narodil syn K., ktorého otcovstvo nebolo určené.42. Žalobkyňa v januári 2019, keď po odchode z domu bývala u svojich rodičov, kontaktovala bývalého
žalovaného 1 prostredníctvom sms správy, v ktorej uviedla: „Je mi to ľúto.“ Bola v tom čase v zlej

finančnej, aj osobnej situácii. Chcela, aby ju bývalý žalovaný 1 vyplatil, ako sa zaviazal v Dohode
o urovnaní. Po vzájomnej sms komunikácii sa sporu stretli v reštaurácii v F. (Plejsy), aj spolu so
žalovaným, synom A.. Bývalý žalovaný 1 počas trestného konania uviedol, že žalobkyňa na tom bola
zdravotne veľmi zle a dohodli sa, že sa do domu vráti aj so synom K., a prepíše na neho polovicu domu.

43. Žalobkyňa tvrdila, že prepis vlastníctva polovice domu bola podmienka na jej vrátenie sa do domu.
Bývalý žalovaný 1 to poprel s tým, že išlo o vzájomnú dohodu, avšak z rozhodnutia o zastavení konania
o priestupkoch z 22.7.2022 (l. č. 73 spisu) vyplýva, že sám bývalý žalovaný vo výpovedi dňa 8.2.2022
uviedol, že keď sa žalobkyňa chcela vrátiť do domu, dohodli sa na podmienke, že ak sa vráti, prepíše
sa na neho polovica domu, čo sa aj stalo.

44. Na pojednávaní 16.10.2023 bývalý žalovaný 1 uviedol, že žalobkyňa nechcela, aby došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy, nechcela, aby si bral úver. Žalobkyňa to vo svojej výpovedi označila za klamstvo.
Následne vypovedal, že na stretnutí na N. mal poskytnutý úver, bol pripravený podpísať kúpnu zmluvu,
čo žalobkyňa poprela. Bývalý žalovaný 1 sám vypovedal, že nikdy nepredložil žalobkyni na podpis kúpnu
zmluvu, ani ju nikdy nevyzval na jej uzavretie.

45. Žalovaný vypovedal pred súdom dňa 12.9.2022 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice -
okolie pod sp. zn. 16Pc/48/2021 a uviedol aj to, podmienka pre vrátenie sa žalobkyne do domu bola, že
prepíše polovicu tohto rodinného domu na jeho otca – bývalého žalovaného 1.

46. V marci 2019 sa žalobkyňa aj so synom K. nasťahovali do domu, žili spolu so žalovanými a druhým
synom. Žalobkyňabolavychudnutáachorá,žalovanývtrestnomkonanívypovedal,žemalaajdepresie.
V spoločnej domácnosti sa riešila téma možnej adopcie K., keďže žalobkyňa sa vyslovila, že sa o neho
nedokáže postarať. Bol umiestnený dočasne, podľa výpovede žalobkyne v mesiacoch november
a december 2019, v náhradnej rodine. Žalobkyňa dala po návrate do domu bývalému žalovanému 1

sumu asi 12.000,00 € na kúpu auta a 10.000,00 € na kúpu zariadenia domu. Žalobkyňa vypovedala, že
opätovne žiadala bývalého žalovaného 1 na uzavretie kúpnej zmluvy.

47. Bývalý žalovaný 1 vypovedal, že po návrate žalobkyne do domu vzťah v rodine nadobudol charakter
normálneho spolužitia. Žalobkyňa bola spokojná, že prišla naspäť do domu, boli so synmi radi, že je

doma. K. brali ako rovnocenného člena rodiny. Správanie žalobkyne sa začalo meniť v júni 2021, keď
nastúpila do práce. Začala sa zamkýnať v izbe, oddeľovala si stravu, nakupovala len pre seba. Po zime
sa to zhoršilo, vznikali extrémne situácie, starostlivosť o K. prebral bývalý žalovaný 1.

48. Žalovaný vypovedal, že s matkou sa v F. dohodli na opätovnom spolužití. Tobiasa prijali normálne.

Uviedol, že po jej návrate do roboty sa situácia zhoršila, žalobkyňa začala byť vulgárna, začala sa
správať ako v roku 2015, chcela sa bývalému žalovanému 1 pomstiť za trestné oznámenie. O K. sa
staral aj bývalý žalovaný 1, žalobkyňa často spávala až do obeda.

49. Dňa 4.9.2019 uzavrela žalobkyňa s bývalým žalovaným 1 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola

1 nehnuteľností. Zmluvu autorizačne overoval J. N. J., advokát.

50. Žalobkyňa vypovedala, že príznaky depresie (rapídne schudnutie, nadmerné potenei, zimnica,
kožné problémy, únava, výčitky) u nej prepukli v lete 2018. V septembri 2019 ju dcéra advokáta J. J.,
psychologička L. J. poslala k psychiatričke. Uviedla, že bývalý žalovaný 1 ju prehovoril k návratu do

domu, rozhodnutie urobila „nie pri zmysloch“, nebola schopná riadne uvažovať. Vrátila sa kvôli deťom,
poprela, že by išlo o pomstu. Darovaciu zmluvu podpisovala pod tlakom - citovým, a bývalý žalovaný
1 na to zneužil deti, keď tvrdil, že jej vzťahy s deťmi sa dajú do poriadku, že na tom zapracuje aj on.
Neskôr jej diagnostikovali ťažkú formu depresie.

51. Žalobkyňa na otázku zástupcu žalovaných na pojednávaní odpovedala, že darovaciu zmluvu
uzavrela dobrovoľne, nikto ju k jej podpisu nenútil. Prebehlo to v dome J. J..52. Dňa 13.9.2019 žalobkyňa navštívila Centrum Mokosha, n. o. za účelom psychologickej pomoci.
Keďže jej psychický stav bol toho času veľmi zlý, N. I. J., N. jej odporučila psychiatrickú pomoc.

53. V psychiatrickej ambulancii L. E. bola žalobkyňa vedená od 25.9.2019, predtým sa u psychiatra
neliečila. Pri prvej návšteve 25.9.2019 žalobkyňa uviedla, že sa po duševnej stránke nemá dobre a trvá
to už dlhšiu dobu. Fyzické problémy jej nezistili. Vyčítala si chyby, ktoré urobila. Bála sa, že tretie dieťa
nezvládne. V objektívnom náleze psychiatričky sa uvádza, že vnímanie žalovanej bolo neporušené,
myslenie mala koherentné, jej pamäť a vedomie boli neporušené, náladu mala depresívnu. Bola jej

diagnostikovaná recidivujúca depresívna porucha, vtedajšia epizóda bez psychotických príznakov.

54. Z vyjadrenia L. Q. Q., v ktorom odpovedal na otázky žalobkyne vyplýva, že depresia ťažkého
stupňa bola žalobkyni diagnostikovaná 25.9.2019. To, či trpela depresiou už v čase podpisu zmluvy –
4.9.2019 nebolo podľa neho možné s určitosťou zodpovedať bež ďalších objektívnych informácií o jej
zdravotnom stave. Existuje pravdepodobnosť, že mohla uvedenou depresiou trpieť už v čase podpisu

zmluvy, s poukazom na záznam N. J. z 13.9.2019. L. Q. ďalej uviedol, že v čase ťažkej depresívnej
epizódy môže byť úsudok ovplyvnený chorobnými vplyvmi a nikdy sa neodporúča, aby človek v ťažkej
depresiirobildôležitérozhodnutiaazmenyvosvojomživote.Ťažkýdepresívnystavmánegatívnydopad
na úsudok pacienta. Pokiaľ trpela žalobkyňa už v čase podpisu zmluvy chorobnou depresiou, mohlo to
mať negatívny vplyv na jej úsudkové schopnosti. Človek v ťažkej depresii nevie objektívne posúdiť svoje

potreby a možnosti, môže sa ľahko stať obeťou manipulácie.

55. V rokoch 2021 – 2022 bola žalobkyňa viackrát privezená RZP na psychiatriu Univerzitnej nemocnice
L. Pasteura v Košiciach. Žalobkyňa v tom čase podávala oznámenia o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu na žalovaných. Žiadne z nich neskončilo právoplatným postihom žalovaných.

56. Na Mestskom súde Košice, prebieha medzi stranami sporu pod sp. zn. K3-15C/31/2022 konanie,
v ktorom sa žalobkyňa domáha totožného petitu ako podanou žalobou, avšak titulom vrátenia daru.
Žalobkyňa podala predmetnú žalobu až po podaní žaloby vedenej pod sp. zn. K3-15C/31/2022. Konanie
je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.

57. D. Q. B., brat žalovaného vypovedal, že si nespomína na okolnosti uzavretia darovacej zmluvy, ani
na podmienky návratu žalobkyne do domu. Prvé konflikty medzi rodičmi si pamätal okolo roku 2021.

58. Svedok R. B., brat bývalého žalovaného 1 vypovedal, že žalobkyňa vyrastala v zlých podmienkach,

nedostávala lásku od rodičov, preto aj ona mala problém prejaviť lásku svojím synom. Uviedol,
že pomáhal v starostlivosti o K.. Viackrát spomenul zlý psychický stav žalobkyne, bola mĺkva,
nekomunikovala, po narodení K. sa to ešte zhoršilo. Po návrate do spoločnej domácnosti hľadala
psychiatrickú pomoc, bola veľmi zmätená, nesústredená.

59. Žalobkyňa je toho času v katastri nehnuteľnosti vedená ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti –
rodinného domu a pozemkov v obci D. s veľkosťou podielu 1/2. Spoluvlastníkom nehnuteľností je
žalovaný, ktorý svoj podiel nadobudol v roku 2022 darovacou zmluvou od bývalého žalovaného 1.

60. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

61. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo

k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi
účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

62. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

63. Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony.Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

64. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

65.Podľa§39aOZ,neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú

závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

66. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

67. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

68. Podľa § 1a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom, podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZoA“)

autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto
zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa
dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.

69. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj
ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia
zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú

povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých
a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

70. Súd pri opätovnom rozhodovaní o žalobe posudzoval, či bolo uzavretie darovacej zmluvy medzi
žalobkyňou a bývalým žalovaným 1 v rozpore s dobrými mravmi, rešpektujúc pritom závery odvolacieho
súdu, ktorými bol súd viazaný. Úlohou súdu bolo posúdiť, či bývalý žalovaný 1 nekonal v rozpore
s dobrými mravmi, ak využijúc existenčné problémy a nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne uzavrel

darovaciu zmluvu, ktorá bola nepochybne úkonom v jeho prospech a zároveň v neprospech žalobkyne,
ktorá tak prišla o možnosť získať protihodnotu za prevod (spolu)vlastníctva k nehnuteľnostiam kúpnou
zmluvou.

71. Ako uviedol odvolací súd, konanie v rozpore s dobrým mravmi predstavuje také konanie, ktoré

je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo
nevyvážené. Neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi dal zákonodarca najavo, že
môže nastať situácia, keď chovanie podľa práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky.
Právo musí takémuto konaniu odoprieť ochranu.

72. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti konania účastníka právneho vzťahu v príslušnej dobe a na všeobecne uznávanú
mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Rozpor s dobrými mravmi je
dôvodom neplatnosti právneho úkonu len vtedy, ak právny úkon zodpovedá zákonu, t.j. nie je v rozpore
so zákonom a ani zákon neobchádza. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť zistený

súdom. Pri aplikácii § 39 OZ musia súdy vychádzať z okolností, ktoré tu boli dané v čase, keď bol právny
úkon urobený. Právny úkon, ktorý nebol v rozpore s dobrými mravmi, keď k nemu došlo, nemôže sa
po zmene pomerov stať neplatným. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi teda nemožno vyvodiť
z okolností, ktoré nastali po jeho urobení a ktoré s jeho obsahom ani účelom nesúvisia73. Keďže platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré
existovali v čase jeho vzniku. Súd sa preto podrobnejšie nezaoberal skutkovými okolnosťami (ani ku nim

nevykonával dokazovanie), ku ktorým došlo po podpise darovacej zmluvy, pretože vzhľadom na predmet
sporu (žalovaná bola absolútna neplatnosť darovacej zmluvy), nemajú na rozhodnutie súdu vplyv.

74. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.

Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem
ich rešpektovať. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi (Najvyšší súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/191/96)

75. Je potrebné ich chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti, z ktorých

niektoré sú trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti, iné spolu so spoločnosťou podliehajú
vývoju.

76. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné v posudzovať individuálne, s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období a na jeho vtedajšie postavenie. Hoci

platí v súkromnoprávnej sfére zásada, že čo nie je zakázané je dovolené, a preto každý zákonný zásah
do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a zásah do zmluvnej autonómie je
potrebné vykladať reštriktívne a ústavne konformne, súlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný
vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a takisto bez ohľadu
na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere.

77. V zmysle § 3 ods. 1 OZ nestačí akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo akýkoľvek zásah
do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť
takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj vzhľadom na verejnú mienku,
neakceptovateľná.

78. Súd po vykonanom dokazovaní, rešpektujúc právny názor a závery odvolacieho súdu rozhodol, že
konanie bývalého žalovaného 1 ktoré viedlo k uzavretiu darovacej zmluvy, nebolo možné považovať
za poctivé a súladné s dobrými mravmi. Bývalý žalovaný 1 využil nesporne zlý psychický stav
žalobkyne, ktorá sa ocitla v tiesni, riešila existenčné problémy spojené s bývaním a starostlivosťou

o novonarodeného K., ako aj pridružené zdravotné problémy. Napriek uzavretiu Dohody o urovnaní
neuzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu a nevyplatil jej dohodnutých 101.045,00 €, ale namiesto toho
žalobkyňu zmanipuloval k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorou dosiahol vlastníctvo 1 nehnuteľností, bez
vyplatenia kúpnej ceny.

79. Žalobkyňa nemala povinnosť poskytovať bývalému žalovanému 1 akékoľvek plnenie za užívanie
majetku v jej vlastníctve, na druhej strane obaja žalovaní užívali majetok vo vlastníctve žalobkyne bez
akejkoľvek odplaty. Tvrdenie bývalého žalovaného 1, že bolo spravodlivé a slušné, že mu darovala 1
nehnuteľností, v kontexte celkových skutkových okolností neobstojí. Nebolo preukázané ani tvrdenie,
že uzavretie darovacej zmluvy „nahrádzalo“ vyporiadanie BSM, pretože BSM bolo zrušené krátko po

uzavretí manželstva, pred nadobudnutím nehnuteľností žalovanou. Hoci bývalý žalovaný 1 investoval
svoje finančné prostriedky do stavby nehnuteľností, bolo to v čase po zrušení BSM, vedel, že investuje
do majetku žalobkyne. Nehnuteľnosti nikdy nepatrili do BSM bývalého žalovaného 1 a žalobkyne.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že podľa judikatúry je darovacia zmluva uzavretá za účelom
uspokojenia pohľadávky obdarovaného voči darcovi, neplatným právnym úkonom (R 20/2006).

80.Súdopätovnepoukazujenato,ženehnuteľnostipocelúdobuvlastníctvažalobkyne,bývalýžalovaný
1, spolu s ich synmi, bezodplatne užíval (na rozdiel od žalobkyne). Konanie bývalého žalovaného 1
súd vyhodnotil ako nepoctivé, v rozpore s dobrými mravmi, keď nesplnil svoju časť Dohody o urovnaní,
návrat žalobkyne do vlastných nehnuteľností podmieňoval podpisom darovacej zmluvy.

81. Bývalý žalovaný 1 využil nepriaznivú situáciu žalobkyne, ktorej rozhodovacie schopnosti boli
ovplyvnené situáciou, v ktorej sa ocitla. S ohľadom na jej zdravotný stav a finančnú situáciu, v kombinácii
s nezvládaním starostlivosti o novonarodeného syna, nevidela iné východisko zo svojej situácie,ako prijatie ponuky bývalého žalovaného 1: vrátiť sa do domu s podmienkou darovania polovice
nehnuteľností bývalému žalovanému 1.

82.BývalýžalovanýneplnilaničasťDohodyourovnaníohľadomuhrádzaniaobvykléhonájmužalobkyni,
čo taktiež prispelo k jej zlej finančnej a sociálnej situácii. Navyše sama plácala úver poskytnutý ŠFRB,
hoci nehnuteľnosti od roku 2015, keď odišla z domu, až po jej návrat v 2019, žiadnym spôsobom, napriek
výlučnému vlastníctvu, neužívala.

83. Bývalý žalovaný vedel o zdravotných problémoch žalobkyne, vypovedali o nich aj synovia žalobkyne
a svedok R. B., ktorí spomínali vozenie žalobkyne k rôznym lekárom a jej zlé nálady a depresie. Napriek
tomu, žežalobkyňa sa (aj prostredníctvom svojejzástupkyne) dožadovala naplnenia Dohody o urovnaní,
k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo. V konaní nebolo preukázané, že bývalý žalovaný 1 mal pripravený
a prisľúbený úver na zabezpečenie kúpnej ceny. Nesporné bolo, že nikdy žalobkyňu nekontaktoval za
účelom uzavretia kúpnej zmluvy, práve naopak, návrat žalobkyne do ňou vlastnených nehnuteľností

podmienil darovaním, čo preukazuje aj výpoveď žalovaných v trestnom konaní, čo predstavuje konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Po jej návrate do domu v D. mala psychické problémy, zdravotné problémy,
navštevovala lekárov (kde ju vozievali aj žalovaní), bola vychudnutá, unavená, o jej zlom psychickom
stave neboli pochybnosti, hoci diagnostikovanú depresiu mala až neskôr. Bolo nesporné, že zdravotne
nebola v poriadku, čo vnímali aj žalovaní, s ktorými žila v spoločnej domácnosti. V zmysle vyjadrenia

psychiatra L. Q. bolo pravdepodobné, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mohla trpieť depresiou, čo
by malo negatívny vplyv na jej úsudok.

84. Ako uviedol aj odvolací súd, žalobkyňa v čase uzavretia darovacej zmluvy pravdepodobne trpela
depresiou, ktorá bola krátko po jej uzavretí diagnostikovaná ako recidivujúca depresívna porucha, ťažká

epizóda bez psychotických príznakov, pričom je zrejmé, že nevznikla zo dňa na deň.

85. O zlom psychickom stave a nedostatku úsudku svedčí aj úvaha žalovanej v čase podpisu darovacej
zmluvy o vzdaní sa syna K., čo s odstupom času hodnotila ako znak narušenej psychiky a bola rada,
že to neurobila.

86. Po posúdení všetkých okolností, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy (body 78 – 85
odôvodnenia) súd v súlade s § 39 OZ posúdil uzavretie darovacej zmluvy ako neplatný právny úkon,
pretože jej uzavretie sa priečilo dobrým mravom.

87. Vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie súd, rešpektujúc závery odvolacieho súdu,
súd žalobe vyhovel a vzhľadom na absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy rozhodol, že výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností je žalobkyňa.

88. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,

II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.

89. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Keďže
súd žalobe vyhovel, v konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej súd priznal voči žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

90. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

91. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov

konania úspešnej žalobkyni. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).